Videokanál poslanca

Nuž, pán Michelko, ja ani neviem, čo mám na tento váš príspevok povedať. Ako začalo sa to podľa mňa veľmi nemiestnym prirovnávaním k historicky k najhoršej udalosti, ktorá sa vôbec stala na našich územiach, akože ten koncentrák a podobne, to naozaj nerozumiem, čo to má čo spoločné so súčasnou situáciou a kde vy vôbec beriete legitimitu tu takéto slová v tejto súvislosti používať. Je to podľa mňa neúcta. Potom pokračujete nejakým historickým exkurzom, ktorý predpokladám, že ste chceli povedať, že vám to dáva legitimitu asi robiť tie zmeny v súčasnosti, lebo keď sa v minulosti diali neprávosti, tak to je asi ´carte blanche´ pre každého robiť tie neprávosti aj teraz, alebo teda neviem, ako si to inak vysvetliť. Potom pokračujete kádrovaním novinárov, kde tvrdíte, že Zuzana Kovačič Hanzelová bola príliš mladá, aby si dovolila otravovať nejakého riaditeľa niečím vo svojej vtedajšej pozícii. Prepáčte, ale toto ak nie je úplne že ukážka ageizmu, stereotypovo čiže nám a všetkého možného, tak ja už potom, že neviem, že čo.
A potom nám tu ponúknete váš vlastný pohľad na programovú skladbu RTVS. Však uchádzajte sa o funkciu generálneho riaditeľa, keď chcete určovať, že čo má televízia vysielať alebo vyrábať. Ale nemýľte si parlament s recenziou programu akejkoľvek televízie. Ja len dúfam, že tento váš príspevok naozaj ako keby počúvalo čo najviac ľudí, lebo podľa mňa to bola tá najlepšia pozvánka na dnešný protest o osemnástej, kedy budeme všetci protestovať za to, aby sa takéto veci dané subjektívnymi názormi vládnej koalície v RTVS nediali.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja len krátko, pán podpredseda Blaha, vy a tento váš prejav, vy ste zosobnením dôvodovej správy, prečo tento parlament naďalej potrebuje výrokovú imunitu pre jeho členov a členky, pretože takú zbierku klamstiev a osobných urážok keby niekto povedal a nemal by túto imunitu, tak by ho podľa mňa prejednávali súdy.
Však buďte odvážny, skúste toto celé povedať mimo parlamentu, tam, kde na vás tá výroková imunita nedosiahne, a uvidíme, že ako sa k tomu teda tie súdy postavia. Buďte odvážny.
(Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja chcem hovoriť len krátko.
Samozrejme, diskusia o tomto predloženom návrhu pani Záborskej a pána Vašečku už prebehla aj na ústavnoprávnom, aj na ľudskoprávnom výbore, kde sme sa podľa môjho názoru dostatočne široko a vyčerpávajúco venovali tomu, čo je podstata tohto návrhu, napriek tomu, že teraz nám tu pani navrhovateľka hovorí o tom, že súdnym aktivizmom je aj identifikovanie práva na prístup k súdu alebo klimatické rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, tak v skutočnosti tento návrh odôvodnila predovšetkým rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú práv LGBTI+ menšiny a to je v skutočnosti dôvodom, pre ktorý chce, aby sa poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vyhranili proti činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale ja sa tomuto vo svojom príspevku nechcem venovať, nakoniec minulý týždeň sme tu absolvovali veľmi podľa mňa bolestivú diskusiu týkajúcu sa práv transrodových osôb a táto téma za mňa naozaj si nezaslúži ďalšie jatrenie rán tejto skupine ľudí.
To, čo by som vám chcela povedať, je, že podľa môjho názoru a podľa názoru väčšiny odbornej verejnosti táto snaha niektorých kruhov o... o presadenie doktríny údajného súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva nemá nič spoločné s realitou. Pripomínam, že Európsky súd pre ľudské práva od 50. rokov do súčasnosti prejednal viac ako milión prípadov. Koľko z toho boli rozsudky týkajúce sa queer párov a transrodových ľudí? No povedzme si, odpovedzme si. Tak aký súdny aktivizmus tu vidíme?
A pripomínam tiež, že Európsky súd pre ľudské práva je tvorený sudcami a sudkyňami z jurisdikcií všetkých členských štátov. To sú štáty na rôznom stupni vývoja práva, na rôznom chápaní práva a základných práv a slobôd, ktoré sú definované v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, a preto to, čo vy nazývate súdnym aktivizmom, nie je nič iné, len výklad právnych noriem v Európskom dohovore o ľudských právach a súvisiacich protokoloch k nemu s ohľadom na to, ako sa spoločnosť vyvíja.
Asi ťažko by sme totižto hľadali v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv tému sterilizácie rómskych žien, ktorá kedysi bola u nás aj zákonná. Ťažko by sme tam hľadali tému policajných razií a právo na ochranu pred policajnými raziami, takisto mnohé otázky ktoré sa týkajú registrácie politických strán alebo zákazu, vieme, že máme veľa rozsudkov vo vzťahu k Turecku, ktoré sa týkajú napríklad princípu súťaže politických síl, náboženských vecí, máme veľa rozsudkov, ktoré sa týkajú práva na rodinný a súkromný život, a vôbec sa netýkajú queer párov, je ich oveľa viac, pretože sa týkajú vzťahov medzi rodičmi, medzi manželmi a podobne.
Z tých milión prípadov, ktoré súd rozhodol za svoju činnosť a ktoré ešte bude rozhodovať, naozaj veľké minimum sa týka toho, čo vy chcete týmto uznesením riešiť, a zároveň toto minimum, nie je žiadnym súdnym aktivizmom. Je to odpoveďou každého príčetného sudcu a sudkyne na to, že sa nejakým spôsobom naša spoločnosť vyvíja, že sa vyvíja chápanie právnych noriem, toho, čo obsahujú, toho, čo je súčasťou právnych princípov, čo je súčasťou garancie základných ľudských práv a slobôd, ktoré by sme mali všetci chcieť, aby či už naše súdy, alebo medzinárodné súdy ochraňovali vo vzťahu k nám v prípade, ak štátna moc sa snaží do nich zasiahnuť.
A treba tiež povedať aj druhú vec. Vy nám tu navrhujete, aby sme sa ako Národná rada Slovenskej republiky chceli vyjadriť nejakým spôsobom kritickým vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale veď čo to je iné ako zasahovanie zákonodárnej moci do súdnej moci? Pripomeňme si, ako sa nám to nepáči, keď premiér tejto krajiny alebo ktorýkoľvek verejný činiteľ kritizuje súdy na Slovensku alebo sudcov, pretože kritika je možná, pokiaľ sa to týka samotných rozhodnutí, ale zasahovať do toho, akým spôsobom súdy vykladajú právo, je podľa mňa z tohto miesta naozaj zásahom do nezávislosti súdnej moci.
To, že či na Európskom súde pre ľudské práva prevláda ten, tá doktrína voľnej, možnosti voľnej úvahy štátov, alebo sudcovská tvorba práva, je úlohou právnej teórie a odborníkov, ktorí sa tomu naozaj venujú, napísali o tom kvantá odborných článkov a publikácií, a práve na tom mieste sa má viesť polemika o tom, akým spôsobom sudcovia a sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria a vykladajú právo odvíjajúce sa od dohovoru, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.
Preto na vás apelujem, naozaj tak ako by sa nám to nepáčilo pri Ústavnom súde Slovenskej republiky, pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, pri súdnictve Slovenskej republiky celkovo, neskĺznime ako zákonodarcovia a zákonodarkyne tohto parlamentu do tohto, že by sme chceli nariaďovať Európskemu súdu pre ľudské práva, ako má rozhodovať alebo posudzovať, akým spôsobom rozhoduje.
To sa nevyplatí tak opozícii, ktorá poukazuje napríklad na tému policajných razií, ale ani koalícii, pretože nikde v dohovore nie je napríklad nič o kajúcnikoch, a tým pádom by sme museli povedať, že aj všetky rozsudky ESLP, ktorými koalícia argumentovala pri novele Trestného zákona, ako Vasaráb a Paulus a podobne, ktoré sa týkajú kajúcnikov a toho, akým spôsobom Slovenská republika v trestnom konaní napĺňa svoje napĺňa svoje záväzky vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie pri používaní tohto inštitútu, by sme museli nazvať tiež súdnym aktivizmom.
Čiže nikomu z nás by sa to nepáčilo a každý z nás nájde v rozhodovacej praxi či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, rozsudky s ktorými nemusíme súhlasiť, ktoré sa nám nemusia páčiť, to je v poriadku, môžme s nimi polemizovať, môžme o tom písať odborné články, to je presne to miesto na tú polemiku vo vzťahu k súdnej moci, ale rozhodne tým miestom nie je Národná rada Slovenskej republiky.
Preto podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že neschváli návrh uznesenia, ktoré je uvedené v prílohe písomnej správy.
Ďakujem, skončila som. (Potlesk.)

Pani Záborská, ja teda som chcela reagovať len ako spravodajkyňa na váš návrh, ale musím reagovať aj faktickou poznámkou, lebo teda počula som už všeličo, ale nazývať súdnym aktivizmom to, že Európsky súd pre ľudské práva identifikoval v rámci práva na spravodlivý súdny proces aj právo na prístup k súdom, teda že sa vôbec niekto môže obrátiť na súd, to podľa mňa chce naozaj veľmi veľa, neviem, či to mám nazvať odvahy, alebo teda čoho, ale naozaj... A zároveň v tom istom príspevku povedať, že je našou úlohou brániť demokraciu, spravodlivosť a právny štát, no áno, veď práve právo na prístup súdov k súdu je inherentnou súčasťou toho, aby sme vôbec mohli hovoriť o práve na spravodlivé súdne konanie, veď ako inak by súd mohol posúdiť, že či bolo spravodlivé, alebo nespravodlivé súdne konanie, keď by sa ten dotyčný alebo dotyčná ani len nemali právo na ten súd obrátiť.
A takisto argumentovať rozsudkom v prípade klimatických senioriek proti Švajčiarsku, to mne príde ako, so všetkou úctou, ale mimoriadne populistické, pretože reálne my tu máme podľa všetkých dostupných výskumov zhodu odborníkov o tom, že čelíme klimatickej kríze, právo na kvalitné životné prostredie je dlhodobou súčasťou základných ľudských práv a slobôd, nie je to prvý a verím, že ani posledný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým súd sa k téme životného prostredia, a toho, že my ľudia, ktorí sme dali Európskemu súdu pre ľudské práva moc chrániť naše ľudské práva a slobody aj vo vzťahu a najmä vo vzťahu k štátu, kde sa vyjadruje, že štát predsa nemôže len tak porušovať naše právo na životné prostredie, ktoré zasahuje aj do budúcnosti našich detí, ja naozaj s týmto nemôžem súhlasiť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov predložiť správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva, tlač 156.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 180 z 19. januára 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k uvedenému návrhu podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia na svojom zasadnutí dňa 7. februára 2024 prerokoval a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku NR SR, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu rokoval dňa 21. februára 2024 a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 13 z 21. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu uznesenia informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy na ďalší postup a predložila návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej správy je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, pri čom sa následne chcem prihlásiť do rozpravy.
Ďakujem.

Kolega Hargaš, ja som rada, že si tú debatu vrátil k svojej podstate aj položil otázky členom a členkám vládnej koalície, a naozaj by som bola očakávala, že aspoň sa tu vieme naprieč touto sálou zhodnúť aspoň na jednom, že si povieme, že takéto výroky naozaj nepatria do úst verejných činiteľov, či ich už mysleli vážne, alebo to bola nejaká hyperbola.
To, si myslím, že by bolo absolútne minimum, ktoré by sme si ako poslanci a poslankyne mohli povedať, ale ani toho nie sme schopní, a to napriek tomu, že tu zasadáme každý deň len pár metrov od miesta, kde sme zažili jediný teroristický útok na Slovensku, ktorý sa odohral práve voči ľuďom z queer komunity po rokoch ostrakizovania. Takisto si táto krajina pamätá rôzne útoky a policajné razie voči ľuďom z rómskej národnostnej menšiny, prípad Hedvigy Malinovej a podobne.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v októbri minulého roka reportovalo OSN nárast útokov na novinárov a špeciálne na ženy novinárky a takisto na ženy, ktoré pracujú na ochrane ľudských práv, a špeciálne reprodukčných práv a podobných prípadov, a napriek tomu, že tu máme tieto dôkazy o tom, ako zhrubnutie verejnej debaty priamo vedie k tomu, že ľuďom sa stáva, že sú obeťami násilia, tak sa tu nevieme naprieč koalíciou a opozíciou zhodnúť aspoň na niečom takom, že keď hocikto z nás chce použiť slovo ako uškrtiť alebo duchovní bezdomovci, že aspoň povieme, že to je neprípustné. To je naozaj, naozaj veľmi smutné a je to, žiaľ, dámy a páni, naša vizitka, nikoho iného, naša vizitka o tom, že ako sme schopní chápať morálku, hodnoty a etiku.
Prosím vás, zamyslite sa nad tým.

Pani kolegyňa, ďakujem vám za prinesenie tohto uznesenia.
Rada by som aj touto faktickou vrátila tú diskusiu späť k naozaj k škandalóznemu správaniu nášho premiéra Fica, pokiaľ ide o úroveň verejnej debaty, lebo naozaj správne ste poukázali aj na ten termín, ktorý použil, duchovní bezdomovci, to mimoriadne rozrušilo aj mňa.
Jednak teda by som chcela povedať, že používať označenie ľudí bez domova ako nadávku v podstate dehumanizuje týchto ľudí, ktorí sa nachádzajú vo veľmi ťaživej a kritickej životnej situácii, a úlohou vlády by malo byť nastavovať prostredie na to, aby sme bezdomovectvu predchádzali a aby sme ľudí z ulice dostávali, a dávať na to finančné prostriedky samosprávam, čo sa tu ale nedeje.
My sledujeme to, že premiér tejto krajiny používa toto slovo, aby duchovným bezdomovcom označil akékoľvek umenie alebo umelcov, ktorí mu nevyhovujú. Nuž, som zvedavá, čo by na to povedal taký Henry Miller, ktorý sa kedysi musel súdiť o to, aby jeho diela boli vôbec vydávané, a dnes sú klenotom svetovej literatúry, by som asi premiérovi Ficovi odporučila, aby si niečo takéto prečítal alebo aby si pozrel nejaký film od pána režiséra Bebjaka, ktoré sú mimoriadne oceňované, a potom by možno pochopil, že umenie sa nám nemusí páčiť, ale má rôzne tváre, je určené rôznym divákom a diváčkam a podľa toho k nemu treba pristupovať, a nie je jeho úlohou ako premiéra tejto krajiny, aby tu posudzoval, či nejakí umelci, alebo umenie je duchovným bezdomovectvom, alebo nie.
Je mi veľmi ľúto, že predovšetkým premiér tejto krajiny úplne ignoruje to, že jeho slová majú vážny dopad a že je úlohou všetkých verejných činiteľov a verejných činiteliek, aby spoločenskú diskusiu kultivovali, a nie ju znižovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ja som teda, Janka, spravodajkyňa tohto zákona, nie predkladateľka, takže reálne sa neviem vyjadriť k tvojim výhradám, alebo teda nemôžem z tohto titulu, ale verím tomu, že aj tak ako si začala ten svoj príspevok, tak je asi jasné, že na tieto témy máme odlišné názory. My považujeme tieto riešenia za dôležité práve preto, že tie rodové rozdiely, ktoré sú, ktoré sa prejavujú v stereotypnom rozmýšľaní a nazeraní zamestnávateľov aj zamestnávateľok na zamestnávanie žien, je podľa nás potrebné riešiť takýmto spôsobom. Pretože aj nedávno nám písala pani, ktorá mala napríklad problém vôbec s tým, že sa kumuluje materská dovolenka, teda dovolenka po materskej alebo rodičovskej dovolenke a nepáči sa jej to, ale napríklad týmto, tomuto som čelila aj ja ako zamestnávateľka, či už som bola riaditeľka Ligy za ľudské práva alebo, alebo Centra právnej pomoci. A podľa mňa každý zamestnávateľ, ktorý rozumie téme rodovej rovnosti a ide mu o spokojnosť zamestnancov všeobecne, sa vie so svojou zamestnankyňou dohodnúť, pretože si myslím, že cieľom je toho kvalitného zamestnanca a zamestnankyňu vo svojej práci udržať a dať mu priestor alebo jej priestor na to, aby naozaj jednak odvádzali kvalitný pracovný výkon a jednak mali dostatok priestoru na realizovanie svojho osobného a súkromného života, nech už je akýkoľvek, nech už si ten zamestnanec alebo zamestnankyňa zvolí akýkoľvek druh súkromného života. Čiže ja som sa vždy vedela dohodnúť, aj nájsť na to finančné prostriedky, nikdy to pre nás nebol problém či už v súkromnej sfére, kde v mimovládke rozhodne nebolo peňazí na rozdávanie alebo zastúpenia v práci, a takisto aj v tej verejnej správe.
Ďakujem.

Ja budem hovoriť len krátko, chcela som podporiť tento návrh mojich kolegýň Simony Petrík a Beáty Jurík, a to z dvoch pozícií, jednak som v minulosti bola členkou a predsedníčkou správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré má na starosti vykonávanie antidiskriminačného zákona a monitorovanie, vlastne napĺňanie zásady nediskriminácie a zásady rodovej rovnosti. Z tohto pohľadu považujem váš návrh za veľmi potrebný a myslím si, že naozaj tak ako si hovorila, Simona, že si ho už v roku 2017 sa snažila predložiť v tomto pléne, myslím si, že už vtedy bolo neskoro a bolo by bývalo pre všetky ženy, ale aj pre všetkých ostatných členov a členky našej spoločnosti prínosnejšie, ak by bol už šesť-sedem rokov takýto návrh platný, ale dúfam, že teda bude podporený aspoň teraz v prvom čítaní naprieč koalíciou a opozíciou.
A takisto by som sa chcela vyjadriť aj z titulu toho, že som mala možnosť viesť Centrum právnej pomoci, kde naozaj jeho úlohou je poskytovať právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi a ľuďom, ktorí žiadajú o osobný bankrot. A v rámci toho som veľmi dobre videla, ako je centrum jednak zaťažené množstvom prípadov, aleže naozaj tá feminizácia chudoby, či už v tom pracovnom veku alebo v tom dôchodkovom veku, je reálnym javom na Slovensku. Naozaj ľudia, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, častokrát sú to naozaj ženy, ktoré riešia mnohoraké problémy, najčastejšie rodinnoprávne, a naozaj tam veľmi vidno, ako rodové platové rozdiely ovplyvňujú vôbec kvalitu žien na Slovensku, možnosť vôbec získať pre seba kvalitnú právnu pomoc, zabezpečiť sebe a svojim deťom dôstojné životné podmienky a viesť kvalitný život na Slovensku.
Preto si myslím, že takéto návrhy zákonov by nemali mať nálepku opozičné alebo koaličné, ale naozaj že mala by sa tu hľadať zhoda naprieč spoločnosťou, pretože je to v našom záujme a v záujme našej spoločnosti, aby sme rodové mzdové rozdiely vyrovnávali.
A tiež si dovolím malú poznámku aj k tomu, že v Centre právnej pomoci bola prevažná väčšina mojich kolegov a kolegýň práve ženy, my sme nemali ako keby problém s tým, že by boli nerovnaké platy alebo že by bolo menej žien na vedúcich pozíciách, práveže opačne. Ale veľmi kriticky som hodnotila práve to, že vďaka teda charakteru tejto práce, ktorá je považovaná za prácu, ktorú si vyberajú ženy, lebo chcú skĺbiť rodinný a pracovný život, keďže je to štátny orgán a je tam pevná pracovná doba a podobne, tak tie platy boli naozaj nízke. Aj sú doteraz nízke. Pričom tie moje kolegyne reálne robia a robili vlastne špecializovanú právnu pomoc, pretože museli poskytnúť poradenstvo, vlastne kvalifikované právne poradenstvo tým ľuďom, ktorí každý deň chodia do Centra právnej pomoci, a vy nikdy neviete, že s čím prídu. A keď to porovnám s platmi právnikov, ale, samozrejme, aj právničok v komerčných sférach, v advokácii, tak tie rozdiely sú do neba volajúce. A mne to bolo veľmi ľúto, že vlastne ženy v našej spoločnosti preto, aby mohli zladiť svoj rodinný a súkromný život, a naozaj keď som sa pýtala, že prečo u nás pracujú v centre, tak veľmi často, si dovolím tvrdiť na 90 % práve ten dôvod bol tie priaznivejšie podmienky pre zlaďovanie pracovného a rodinného života, kde boli ochotné teda prižmúriť oči aj nad tým nízkym platom, ktorý bol nízky už aj nieže na bratislavské pomery, v bratislavskej kancelárii je problém obsadiť vôbec miesto asistentky, pretože je to tak nízko ohodnotené, ale aj smerom na východ ďalej.
Čiže myslím si, že to je spojená téma, že sa to týka aj zvyšovania platov v profesiách alebo sektoroch, ktoré aj vo verejnej správe sú považované za feminizované, a preto sú tam nižšie platy. A myslím si, že tento tvoj návrh zákona, tvoj a Beátin, je, by bol, ak by bol schválený, veľmi dobrým prínosom aj pre verejnú správu, aj pre súkromnú sféru.
Takže ešte raz ďakujem a aj ako spravodajkyňa, aj ako poslankyňa ho určite podporím.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a obsahuje stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajkyňu, pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 249 zo dňa 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.