Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

7.5.2024 o 10:09 hod.

JUDr.

Zuzana Števulová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 16:04 - 16:05 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ja len v krátkosti by som chcela povedať, že v zásade ako človek, ktorý nastavoval právnu, teda celkovú pomoc odídencom a odídenkyniam z Ukrajiny a v zásade viem, ako fungujú tieto príspevky, viem, že vlastne do 30. 6. je tam predĺžená tá schéma, čiže treba to naozaj urýchlene upraviť a máme stále tú mimoriadnu situáciu, nemám problém ani so skráteným legislatívnym konaním, ani v zásade s filozofiou toho zákona. Však kým som ešte pôsobila v Lige za ľudské práva, tak sme hneď na začiatku vlastne toho príchodu odídencov vydali aj štúdiu, ktorá je založená vlastne na tom, že máme skúsenosť s integráciou ľudí s azylom a doplnkovou ochranou a naozaj ten princíp pri integrácii je taký, že tá najmasovejšia pomoc má byť poskytnutá na začiatku a potom tá pomoc má ustupovať a má sa tlačiť vlastne k tomu, aby tí ľudia boli čo najviac samostatní a sebestační. A v zásade na, s tým ako keby plynúcim časom sa už tá pomoc má adresne poskytovať len zraniteľným skupinám. Čiže ja v zásade vecne nemám vôbec problém s tým, ako je to navrhnuté, ale chcem sa vás, pán minister, spýtať, pretože si myslím, že aj vzhľadom na tú krátkosť času, aj vzhľadom na to nastavenie tých zraniteľných skupín, či sa tam dá ešte hovoriť, možno o rozšírení nejakých kritérií, trebárs pre deti nielen do päť rokov, ale napríklad do 18 a podobne. Super.
Tak ak ste tomu otvorení, tak my v zásade nemáme problém ako klub s týmto návrhom zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2024 12:31 - 12:47 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem za reakciu od pani poslankyne Kolíkovej, bývalej ministerky spravodlivosti, a naozaj a chcela by som na vás, pani ministerka kultúry, ešte raz apelovať, bavím sa tu o viac ako 77-tisíc ľuďoch. Skúste si premyslieť túto konkrétnu právnu úpravu, pretože ja ako riaditeľka Centra právnej pomoci som videla, že to nie sú len ľudia, ktorí by sa nikdy nemohli uchádzať o, o nejakú z týchto funkcií. Niekedy prosto podnikáte, stane sa vám, že vám nesplatia faktúry, ste inak šikovný, máte vzdelanie, môžete vo svojom ďalšom živote mať rôzne profesné ambície a ustanoviť to tam takto natvrdo bez toho, aby vlastne v dôvodovej správe bolo vôbec popísané, že aký legitímny cieľ sledujete a či ste si ako navrhovateľka urobili ten test proporcionality, nie je správne. To podľa mňa s týmto neuspejete.
Zároveň je to bez toho časového obmedzenia, to znamená, že aj pri spáchaní trestného činu sa predsa vyžaduje bezúhonnosť. To znamená, že vy keď spáchate trestný čin a uplynie určitý čas, tak sa vám vymaže z registra trestov a máte ho čistý. Čiže sa napríklad do tejto funkcie môžete uchádzať, ale vlastne to oddlženie ste tam dali bez časového obmedzenia, čo ja vidím ako ďalší problém.
Takže tu vám ponúkam niekoľko myšlienok, ako vlastne potom túto právnu úpravu koncipovať a aj teda nejakým spôsobom vhodne napísať do tej dôvodovej správy, že čo teda je tým dôvodom vo vzťahu všeobecne k všetkým ľuďom. A ak to nevyhovie, vlastne že si spravíte ten test a nevyjde vám to, že ten proces oddlženia ako taký nemôžete použiť ako prekážku, skúste ten legitímny cieľ dosiahnuť iným spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2024 12:16 - 12:32 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne. Ja neplánujem rozprávať nejako dlho a vo svojom príspevku chcem nadviazať na moje predchádzajúce predrečníčky z klubu Progresívneho Slovenska Zoru Jaurovú, Danu Kleinert a Beátu Jurík a nebudem opakovať výhrady, ktoré už ony vzniesli k tomuto zákonu o STVR. Ja sa chcem konkrétne venovať jednej veľmi vážnej veci, kde ak predo mnou hovorila pani poslankyňa Jurík o rozpore s právom európskej únie, ja chcem vzniesť a vyjadriť svoje hlboké právne presvedčenie, že časť tohto zákona je v rozpore so zásadou rovnosti a zákazom diskriminácie. Týka sa to konkrétne vlastne podmienok a toho, ako nový zákon nastavuje podmienky pre funkciu nového generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky a členstvo v rade.
V prvom rade treba povedať, že rovnosť ľudí je ideálom, ku ktorému sa hlásia všetky civilizované a demokratické štáty a táto rovnosť je vyjadrená v našej ústave, v práve Európskej únii, v Európskom dohovore o ľudských právach a množstve medzinárodných dokumentov. Platí, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a v právach a že diskriminácia sa zakazuje. Naša ústava v článku 12 odsek 2 hovorí, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Diskriminácia môže mať rôzne podoby, môže to byť porušenie zákona v individuálnom, konkrétnom prípade, ale zároveň to môže byť aj diskriminačne nastavená právna úprava. A ja si myslím, že tým spôsobom, akým tento predložený návrh zákona uplatňuje podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa a členstva v rade, konkrétne tým, ako vylučuje z možnosti uchádzať sa o toto člen... o tieto funkcie osobu, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o oddlžení podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je v tomto v prípade zákon o konkurze, bude v prípade, ak bude touto Národnou radou tento návrh zákona prijatý, diskriminačným právnym predpisom, ktorý bude porušovať princíp rovnosti. Bude to diskriminácia na základe majetku, prípadne sa môžeme baviť aj o diskriminácii pre sociálny alebo iný pôvod a zároveň to bude spojené so základným právom človeka na prácu, ktorý spočíva v možnosti slobodne si vybrať povolanie, zamestnanie, výkon zárobkovej alebo inej činnosti.
Ide o to, že tento predložený návrh zákona v § 12 v odseku 1 hovorí, že za člena rady možno vymenovať alebo zvoliť odborníka, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu a je bezúhonný. Obdobne vlastne v § 18 odsek 1 zákon vyjadruje rovnakú podmienku pre možnosť získať funkciu generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky budúcej televízie a rozhlasu.
Keď som sa pozerala, že, ja teraz nechcem špekulovať o tom, že aké konkrétne dôvody viedli predkladateľa tohto návrhu zákona, aký konkrétny účel vo vzťahu k nejakej konkrétnej osobe práve týmto vyjadrením, že osoba, ktorá bola oddlžená, sa nemôže o tieto dve funkcie uchádzať, sledoval, pretože v zásade vychádzam z predpokladu, že v súčasnosti rokujeme o tomto návrhu zákona my, poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, a mám za to, že tu panuje konsenzus, že konkrétny návrh zákona alebo konkrétny právny predpis nemá byť prijímaný len kvôli jednotlivcovi, má to byť neutrálny právny predpis, ktorý je prijatý v rámci ústavných princípov a limitov, ktoré zákonodarca z pohľadu ústavy aj judikatúry Ústavného súdu má. Z môjho pohľadu tak dať na roveň podmienku pre získanie alebo pre možnosť uchádzať sa o pracovnú pozíciu, to, že teda niekto absolvuje oddlženie, do rovnakého ustanovenia, v ktorom sa hovorí veľmi logicky, že samozrejme o takúto funkciu sa nemôže uchádzať niekto, kto bol obmedzený alebo nemá spôsobilosť na práva, alebo niekto, kto bol odsúdený právoplatne, kto nie je bezúhonný, teda nemá, laicky povedané, čistý výpis z registra trestov, do jednej roviny s tým, že človek absolvuje inštitút oddlženia, hlboko nesprávne a predstavuje vertikálny zásah do základného práva zaručeného ústavou práva na prácu, ako som už povedala, a ide o priamu diskrimináciu z dôvodu majetku.
Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa bavíme o osobnom bankrote, teda o inštitúte oddlženia, je to možnosť, ktorú tento štát ponúka a propaguje vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov a v rôznej situácii dostanú do situácie, kedy ich dlhy prevyšujú ich majetok a nie sú schopní tieto dlhy splácať. Inštitút oddlženia sa vždy aktivizuje na základe vôle konkrétneho dlžníka. To znamená, že nie je možné uplatniť na rozdiel teda od odsudzujúceho rozsudku trestného súdu alebo od rozhodnutia súdu, ktoré sa týka pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, tento inštitút vo vzťahu k človeku z vôle štátu, to znamená, že jeho iniciovanie aj teda ten, to rozhodnutie súdu, že niekto absolvuje oddlženie, či už forme toho takzvaného osobného bankrotu, alebo splátkového kalendára, sa vždy deje z vôle dlžníka, nie proti jeho vôli. Čiže už len keď sa človek aj neznalý toho, akým spôsobom je nastavená, nastavený princíp rovnosti a zákaz diskriminácie v našom práve, pozrie vlastne na to ustanovenie, či už článku 12 odsek 1, alebo § 12 odsek 1, pardon, alebo § 18 odsek 1, tak tu vidí zjavný nepomer medzi tými dvoma základnými kvalifikačnými predpokladmi, čo je, samozrejme, čistý register trestov a plná spôsobilosť na právne úkony a tým kvalifikačným predpokladom, ktorý hovorí, že zároveň takáto osoba nemôže absolvovať oddlženie.
Ďalším problémom je aj to, že oddlženie je inštitút, ktorý štát ponúka ľuďom, nie je to trest za niečo, tak ako v prípade požiadavky na bezúhonnosť a teda čistý register trestov. Čiže aj v tomto prípade, tie tri podmienky nemajú vlastne nijakým spôsobom spolu, teda tá tretia podmienka, ktorá tam teraz ide byť pridaná, nesúvisí s tými dvoma podmienkami, kde rozumieme a kde je povolená tá diskrécia štátu, tá široká možnosť zákonodarcu nastaviť podmienky prístupu k určitým zamestnaniam alebo funkciám. Tieto dve majú logiku, to oddlženie tu logiku nemá, pretože predstavuje úplne inú, svojím, svojou podstatou podmienku, ako tie dve predchádzajúce. Zároveň si treba uvedomiť tiež, že v prípade, ak takýmto spôsobom nastavíme vlastne podmienku, či už pre získanie funkcie uchádzanie sa o funkciu generálneho riaditeľa, riaditeľky alebo členstvo v rade, tak v podstate vylúčime, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia, pretože zákon ani nehovorí v podstate, že by trebárs sa nemohol o túto funkciu takýto človek uchádzať po piatich rokoch, po desiatich rokoch, po pätnástich rokoch od oddlženia, v podstate raz voči nemu bude vydané toto rozhodnutie a tak, ako je to momentálne napísané, to bude znamenať, že sa už nikdy vlastne nebude môcť o takúto funkciu uchádzať. Tak v zásade, keď sa pozrieme na tie štatistiky, ktoré v súčasnosti hovoria o tom, že proces osobného bankrotu už absolvovalo viac ako 77 000 ľudí na Slovensku, tak vlastne hovoríme o tom, že celá táto skupina ľudí bude vylúčená z možnosti uchádzať sa o jednu z týchto funkcií.
Zároveň by som tiež chcela zdôrazniť, že tu dochádza aj k rozporu a teda k takej veľmi zaujímavej situácii (povedané s pobavením), že v zásade ak bude človek, ktorý sa, by mal záujem o prístup k tejto funkcii, mať podlžnosti a budú voči nemu teda existovať pohľadávky, veritelia, nebudú mať splatené svoje, svoje nároky, ale neabsolvuje vlastne práve ten, ten proces toho oddlženia, tak takýto človek z možnosti uchádzať sa o túto funkciu vlastne vylúčený nie je. V prípade, ak sa snaží postaviť čelom k tomu, k ten svojej finančnej situácii, čiastočne toho veriteľa tým oddlžením uspokojiť, či už teda tým osobným bankrotom alebo splátkovým kalendárom, tak podľa toho, akým spôsobom je momentálne tento návrh zákona vlastne predložený, tak v takomto prípade ho vlastne zákonodarca potrestá za to, že využíva inštitút, ktorý mu sami v podstate cestou Centra právnej pomoci tento štát ponúka, aby využil, keď už sa do takejto situácie dostane.
No musím povedať, že keď som si to teda takýmto spôsobom premietla ako neutrálny predpis, ktorý teda vychádzajúc zo zásady toho, že zákonodarca by teda naozaj mal navrhovať právne predpisy, ktoré nie sú dané alebo nie sú motivované len tým, že sa nám jeden nejaký konkrétny človek nepáči, ale mali by byť teda neutrálne a mali by nejakým spôsobom situáciu či už zlepšovať, alebo by mali stanovovať jasné a racionálne podmienky pre prístup k nejakej či už verejnej volenej funkcii, alebo pre prístup k zamestnaniu, tak takto nastavená podmienka vo mne nevzbudzuje presvedčenie, že týmto spôsobom zákonodarca chce práve pri funkcii generálneho riaditeľa alebo pri členstve v rade postupovať. A za pravdu mi dáva aj aktuálna judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka vlastne prípadov, kde bola skonštatovaná diskriminácia vychádzajúca z právnych predpisov, či už ide napríklad o nález Ústavného súdu 16/2018, ktorý sa vlastne týkal vekového obmedzenia pri poskytovaní finančných príspevkov v situácii osôb, ktoré mali ťažké zdravotné obmedzenie, kedy vlastne tie finančné príspevky mohli byť poskytnuté len od 6 do 65 rokov, alebo keď Ústavný súd vlastne posudzoval takzvanú konkurenčnú doložku v Zákonníku práce, tak v oboch týchto nálezoch Ústavný súd vyslovil, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú právami druhej generácie, kde zákonodarca, samozrejme, má širšiu možnosť voľnej úvahy v tom, akým spôsobom do nich zasiahne, to znamená, že to právo ako keby nie je úplne neobmedzené a bezbrehé, napriek tomu však musí rešpektovať ústavné princípy a judikatúru Ústavného súdu pri tomto zásahu. Čiže keď sa bavíme o práve na prácu v spojení s porušením zákazu diskriminácie, z dôvodu majetku alebo iného právneho postavenia, prípadne ak by sme sa bavili o nejakých skupinách, ktoré sú celkovo marginalizované v spoločnosti, sú v horšej finančnej situácii, horšia finančná gramotnosť a preto sa do situácie osobného bankrotu dostávajú, môžeme sa baviť aj o reťazení tých, tých ďalších zakázaných dôvodov diskriminácie, tak v tomto prípade ako keby zákonodarca neprezentuje žiaden legitímny dôvod ani k tej dôvodovej správe, ktorý by hovoril, že vykonal test primeranosti, nevyhnutnosti a sledovania legitímneho účelu, pre ktorý sme vlastne takýmto spôsobom, sa chystáme nastaviť tú podmienku prístupu k funkcii či už generálneho riaditeľa, alebo členstva v rade.
To znamená, že Ústavný súd nám už niekoľkokrát povedal, že síce zákonodarca môže obmedziť napríklad aj prístup k práci, alebo právo na prístup k inej zárobkovej činnosti nastavením určitých podmienok, avšak toto obmedzenie musí mať racionálnu väzbu k sledovaniu konkrétneho legitímneho účelu, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe a takéto opatrenie musí byť primerané a nevyhnutné. A ak bude vlastne Ústavný súd skúmať túto právnu úpravu v tejto konkrétnej časti, lebo v prípade jej prijatia sa na Ústavný súd môže obrátiť či už nejaký konkrétny človek z tých 77-tisíc, ktorí už ten osobný bankrot absolvovali, a chcel by sa potencionálne o jednu z týchto funkcií uchádzať, alebo teda, samozrejme, aj poslanci a poslankyne Národnej rady, alebo ďalší kvalifikovaní sťažovatelia.
Ja osobne si myslím, že keď sa pozrieme špeciálne na tieto dva nálezy Ústavného súdu, tak musíme skonštatovať, že podmienka, ktorá obmedzuje ľudí, ktorí absolvovali osobný bankrot doživotne, hocikedy, je ich 77-tisíc, plus možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho riaditeľa alebo členstvo v rade, neprejde testom ústavnosti. A ani dôvodová správa, ak si ju prečítame, neponúka vôbec, vôbec žiadnu zmienku o tom, aký je legitímny záujem zákonodarcu na takto postavených podmienkach, aký cieľ sa sleduje a kde je tá racionálna väzba medzi navrhovanou právnou úpravou, sledovaným cieľom, dopadom, testom nevyhnutnosti a proporcionality.
Preto na vás apelujem v závere, pani ministerka kultúry, ako človek, ktorý viedol Centrum právnej pomoci, ktorý poskytuje asistenciu ľuďom v situácii osobného bankrotu, ale aj ako bývalá predsedníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, aby ste konkrétne túto právnu úpravu zvážili a naformulovali ju inak, lebo v súčasnosti je v rozpore s ústavou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2024 12:38 - 12:40 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Nuž, pán Michelko, ja ani neviem, čo mám na tento váš príspevok povedať. Ako začalo sa to podľa mňa veľmi nemiestnym prirovnávaním k historicky k najhoršej udalosti, ktorá sa vôbec stala na našich územiach, akože ten koncentrák a podobne, to naozaj nerozumiem, čo to má čo spoločné so súčasnou situáciou a kde vy vôbec beriete legitimitu tu takéto slová v tejto súvislosti používať. Je to podľa mňa neúcta. Potom pokračujete nejakým historickým exkurzom, ktorý predpokladám, že ste chceli povedať, že vám to dáva legitimitu asi robiť tie zmeny v súčasnosti, lebo keď sa v minulosti diali neprávosti, tak to je asi ´carte blanche´ pre každého robiť tie neprávosti aj teraz, alebo teda neviem, ako si to inak vysvetliť. Potom pokračujete kádrovaním novinárov, kde tvrdíte, že Zuzana Kovačič Hanzelová bola príliš mladá, aby si dovolila otravovať nejakého riaditeľa niečím vo svojej vtedajšej pozícii. Prepáčte, ale toto ak nie je úplne že ukážka ageizmu, stereotypovo čiže nám a všetkého možného, tak ja už potom, že neviem, že čo.
A potom nám tu ponúknete váš vlastný pohľad na programovú skladbu RTVS. Však uchádzajte sa o funkciu generálneho riaditeľa, keď chcete určovať, že čo má televízia vysielať alebo vyrábať. Ale nemýľte si parlament s recenziou programu akejkoľvek televízie. Ja len dúfam, že tento váš príspevok naozaj ako keby počúvalo čo najviac ľudí, lebo podľa mňa to bola tá najlepšia pozvánka na dnešný protest o osemnástej, kedy budeme všetci protestovať za to, aby sa takéto veci dané subjektívnymi názormi vládnej koalície v RTVS nediali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2024 10:51 - 10:51 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja len krátko, pán podpredseda Blaha, vy a tento váš prejav, vy ste zosobnením dôvodovej správy, prečo tento parlament naďalej potrebuje výrokovú imunitu pre jeho členov a členky, pretože takú zbierku klamstiev a osobných urážok keby niekto povedal a nemal by túto imunitu, tak by ho podľa mňa prejednávali súdy.
Však buďte odvážny, skúste toto celé povedať mimo parlamentu, tam, kde na vás tá výroková imunita nedosiahne, a uvidíme, že ako sa k tomu teda tie súdy postavia. Buďte odvážny.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2024 10:29 - 10:29 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja chcem hovoriť len krátko.
Samozrejme, diskusia o tomto predloženom návrhu pani Záborskej a pána Vašečku už prebehla aj na ústavnoprávnom, aj na ľudskoprávnom výbore, kde sme sa podľa môjho názoru dostatočne široko a vyčerpávajúco venovali tomu, čo je podstata tohto návrhu, napriek tomu, že teraz nám tu pani navrhovateľka hovorí o tom, že súdnym aktivizmom je aj identifikovanie práva na prístup k súdu alebo klimatické rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, tak v skutočnosti tento návrh odôvodnila predovšetkým rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú práv LGBTI+ menšiny a to je v skutočnosti dôvodom, pre ktorý chce, aby sa poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vyhranili proti činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale ja sa tomuto vo svojom príspevku nechcem venovať, nakoniec minulý týždeň sme tu absolvovali veľmi podľa mňa bolestivú diskusiu týkajúcu sa práv transrodových osôb a táto téma za mňa naozaj si nezaslúži ďalšie jatrenie rán tejto skupine ľudí.
To, čo by som vám chcela povedať, je, že podľa môjho názoru a podľa názoru väčšiny odbornej verejnosti táto snaha niektorých kruhov o... o presadenie doktríny údajného súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva nemá nič spoločné s realitou. Pripomínam, že Európsky súd pre ľudské práva od 50. rokov do súčasnosti, prejednal viac ako milión prípadov. Koľko z toho boli rozsudky týkajúce sa quer párov a transrodových ľudí? No povedzme si, odpovedzme si. Tak aký súdny aktivizmus tu vidíme?
A pripomínam tiež, že Európsky súd pre ľudské práva je tvorený sudcami a sudkyňami z jurisdikcií všetkých členských štátov. To sú štáty na rôznom stupni vývoja práva, na rôznom chápaní práva a základných práv a slobôd, ktoré sú definované v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, a preto to, čo vy nazývate súdnym aktivizmom, nie je nič iné, len výklad právnych noriem v Európskom dohovore o ľudských právach a súvisiacich protokoloch k nemu s ohľadom na to, ako sa spoločnosť vyvíja.
Asi ťažko by sme totižto hľadali v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv tému sterilizácie rómskych žien, ktorá kedysi bola u nás aj zákonná. Ťažko by sme tam hľadali tému policajných razií a právo na ochranu pred policajnými raziami, takisto mnohé otázky ktoré sa týkajú registrácie politických strán alebo zákazu, vieme že máme veľa rozsudkov vo vzťahu k Turecku, ktoré sa týkajú napríklad princípu súťaže politických síl, náboženských vecí, máme veľa rozsudkov, ktoré sa týkajú práva na rodinný a súkromný život a vôbec sa netýkajú quer párov, je ich oveľa viac, pretože sa týkajú vzťahov medzi rodičmi, medzi manželmi a podobne. Z tých milión prípadov, ktoré súd rozhodol za svoju činnosť a ktoré ešte bude rozhodovať, naozaj veľké minimum sa týka toho, čo vy chcete týmto uznesením riešiť, a zároveň toto minimum, nie je žiadnym súdnym aktivizmom. Je to odpoveďou každého príčetného sudcu a sudkyne na to, že sa nejakým spôsobom naša spoločnosť vyvíja, že sa vyvíja chápanie právnych noriem, toho, čo obsahujú, toho, čo je súčasťou právnych princípov, čo je súčasťou garancie základných ľudských práv a slobôd, ktoré by sme mali všetci chcieť, aby či už naše súdy, alebo medzinárodné súdy ochraňovali vo vzťahu k nám v prípade, ak štátna moc sa snaží do nich zasiahnuť.
A treba tiež povedať aj druhú vec. Vy nám tu navrhujete, aby sme sa ako Národná rada Slovenskej republiky chceli vyjadriť nejakým spôsobom kritickým vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale veď čo to je iné ako zasahovanie zákonodárnej moci do súdnej moci? Pripomeňme si, ako sa nám to nepáči, keď premiér tejto krajiny, alebo ktorýkoľvek verejný činiteľ kritizuje súdy na Slovensku alebo sudcov, pretože kritika je možná pokiaľ sa to týka samotných rozhodnutí, ale zasahovať do toho, akým spôsobom súdy vykladajú právo, je podľa mňa z tohto miesta naozaj zásahom do nezávislosti súdnej moci.
To, že či na Európskom súde pre ľudské práva prevláda ten, tá doktrína voľnej, možnosti voľnej úvahy štátov, alebo sudcovská tvorba práva, je úlohou právnej teórie a odborníkov, ktorí sa tomu naozaj venujú, napísali o tom kvantá odborných článkov a publikácií a práve na tom mieste sa má viesť polemika o tom, akým spôsobom sudcovia a sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria a vykladajú právo odvíjajúce sa od dohovoru, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.
Preto na vás apelujem, naozaj tak ako by sa nám to nepáčilo pri Ústavnom súde Slovenskej republiky, pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, pri súdnictve Slovenskej republiky celkovo, neskĺznime ako zákonodarcovia a zákonodarkyne tohto parlamentu do tohto, že by sme chceli nariaďovať Európskemu súdu pre ľudské práva, ako má rozhodovať alebo posudzovať, akým spôsobom rozhoduje. To sa nevyplatí tak opozícii, ktorá poukazuje napríklad na tému policajných razií, ale ani koalícii, pretože nikde v dohovore nie je napríklad nič o kajúcnikoch, a tým pádom by sme museli povedať, že aj všetky rozsudky ESLP, ktorými koalícia argumentovala pri novele Trestného zákona, ako Vasaráb a Paulus a podobne, ktoré sa týkajú kajúcnikov a toho, akým spôsobom Slovenská republika v trestnom konaní napĺňa svoje napĺňa svoje záväzky vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie pri používaní tohto inštitútu, by sme museli nazvať tiež súdnym aktivizmom.
Čiže nikomu z nás by sa to nepáčilo a každý z nás nájde v rozhodovacej praxi či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, rozsudky s ktorými nemusíme súhlasiť, ktoré sa nám nemusia páčiť, to je v poriadku, môžme s nimi polemizovať, môžme o tom písať odborné články, to je presne to miesto na tú polemiku vo vzťahu k súdnej moci, ale rozhodne tým miestom nie je Národná rada Slovenskej republiky. Preto podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že neschváli návrh uznesenia, ktoré je uvedené v prílohe písomnej správy.
Ďakujem, skončila som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.5.2024 10:29 - 10:36 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Pani Záborská, ja teda som chcela reagovať len ako spravodajkyňa na váš návrh, ale musím reagovať aj faktickou poznámkou, lebo teda počula som už všeličo, ale nazývať súdnym aktivizmom to, že Európsky súd pre ľudské práva identifikoval v rámci práva na spravodlivý súdny proces aj právo na prístup k súdom, teda že sa vôbec niekto môže obrátiť na súd, to podľa mňa chce naozaj veľmi veľa, neviem, či to mám nazvať odvahy, alebo teda čoho, ale naozaj... A zároveň v tom istom príspevku povedať, že je našou úlohou brániť demokraciu, spravodlivosť a právny štát, no áno, veď práve právo na prístup súdov k súdu je inherentnou súčasťou toho, aby sme vôbec mohli hovoriť o práve na spravodlivé súdne konanie, veď ako inak by súd mohol posúdiť, že či bolo spravodlivé, alebo nespravodlivé súdne konanie, keď by sa ten dotyčný alebo dotyčná ani len nemali právo na ten súd obrátiť.
A takisto argumentovať rozsudkom v prípade klimatických senioriek proti Švajčiarsku, to mne príde ako, so všetkou úctou, ale mimoriadne populistické, pretože reálne my tu máme podľa všetkých dostupných výskumov zhodu odborníkov o tom, že čelíme klimatickej kríze, právo na kvalitné životné prostredie je dlhodobou súčasťou základných ľudských práv a slobôd, nie je to prvý a verím, že ani posledný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým súd sa k téme životného prostredia, a toho, že my ľudia, ktorí sme dali Európskemu súdu pre ľudské práva moc chrániť naše ľudské práva a slobody aj vo vzťahu a najmä vo vzťahu k štátu, kde sa vyjadruje, že štát predsa nemôže len tak porušovať naše právo na životné prostredie, ktoré zasahuje aj do budúcnosti našich detí, ja naozaj s týmto nemôžem súhlasiť.
Skryt prepis
 

7.5.2024 10:09 - 10:11 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov predložiť správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva (tlač 156).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 180 z 19. januára 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k uvedenému návrhu podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia na svojom zasadnutí dňa 7. februára 2024 prerokoval a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku NR SR, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu rokoval dňa 21. februára 2024 a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 13 z 21. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu uznesenia informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy na ďalší postup a predložila návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej správy je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, pri čom sa následne chcem prihlásiť do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2024 9:59 - 10:01 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Kolega Hargaš, ja som rada, že si tú debatu vrátil k svojej podstate, aj položil otázky členom a členkám vládnej koalície a naozaj by som bola očakávala, že aspoň sa tu vieme naprieč touto sálou zhodnúť aspoň na jednom, že si povieme, že takéto výroky naozaj nepatria do úst verejných činiteľov, či ich už mysleli vážne, alebo to bola nejaká hyperbola. To si myslím, že by bolo absolútne minimum, ktoré by sme si ako poslanci a poslankyne mohli povedať, ale ani toho nie sme schopní, a to napriek tomu, že tu zasadáme každý deň len pár metrov od miesta, kde sme zažili jediný teroristický útok na Slovensku, ktorý sa odohral práve voči ľuďom z queer komunity po rokoch ostrakizovania. Takisto si táto krajina pamätá rôzne útoky a policajné razie voči ľuďom z rómskej národnostnej menšiny, prípad Hedvigy Malinovej a podobne.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v októbri minulého roka reportovalo OSN nárast útokov na novinárov a špeciálne na ženy novinárky a takisto na ženy, ktoré pracujú na ochrane ľudských práv, a špeciálne reprodukčných práv a podobných prípadov, a napriek tomu, že tu máme tieto dôkazy o tom, ako zhrubnutie verejnej debaty priamo vedie k tomu, že ľuďom sa stáva, že sú obeťami násilia, tak sa tu nevieme naprieč koalíciou a opozíciou zhodnúť aspoň na niečom takom, že keď hocikto z nás chce použiť slovo, ako uškrtiť alebo duchovní bezdomovci, že aspoň povieme, že to je neprípustné. To je naozaj, naozaj veľmi smutné a je to, žiaľ, dámy a páni, naša vizitka, nikoho iného, naša vizitka o tom, že ako sme schopní chápať morálku, hodnoty a etiku.
Prosím vás, zamyslite sa nad tým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2024 9:38 - 9:39 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, ďakujem vám za prinesenie tohto uznesenia.
Rada by som aj touto faktickou vrátila tú diskusiu späť k naozaj k škandalóznemu správaniu nášho premiéra Fica, pokiaľ ide o úroveň verejnej debaty, lebo naozaj správne ste poukázali aj na ten termín, ktorý použil, duchovní bezdomovci, to mimoriadne rozrušilo aj mňa.
Jednak teda by som chcela povedať, že používať označenie ľudí bez domova ako nadávku v podstate dehumanizuje týchto ľudí, ktorí sa nachádzajú vo veľmi ťaživej a kritickej životnej situácii, a úlohou vlády by malo byť nastavovať prostredie na to, aby sme bezdomovectvu predchádzali a aby sme ľudí z ulice dostávali, a dávať na to finančné prostriedky samosprávam, čo sa tu ale nedeje. My sledujeme to, že premiér tejto krajiny používa toto slovo, aby duchovným bezdomovcom označil akékoľvek umenie alebo umelcov, ktorí mu nevyhovujú. Nuž, som zvedavá, čo by na to povedal taký Henry Miller, ktorý sa kedysi musel súdiť o to, aby jeho diela boli vôbec vydávané, a dnes sú klenotom svetovej literatúry, by som asi premiérovi Ficovi odporučila, aby si niečo takéto prečítal alebo aby si pozrel nejaký film od pána režiséra Bebjaka, ktoré sú mimoriadne oceňované, a potom by možno pochopil, že umenie sa nám nemusí páčiť, ale má rôzne tváre, je určené rôznym divákom a diváčkam a podľa toho k nemu treba pristupovať, a nie je jeho úlohou, ako premiéra tejto krajiny, aby tu posudzoval, či nejakí umelci, alebo umenie je duchovným bezdomovectvom, alebo nie.
Je mi veľmi ľúto, že predovšetkým premiér tejto krajiny úplne ignoruje to, že jeho slová majú vážny dopad a že je úlohou všetkých verejných činiteľov a verejných činiteliek, aby spoločenskú diskusiu kultivovali, a nie ju znižovali.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis