Kolegovia, kolegyne, budem sa snažiť byť stručná, aby som to teda stihla doobeda a aby ma nebolo nutné prerušovať.
Chcela by som povedať, že vlastne to, že tu dnes stojíme alebo sedíme na tejto mimoriadnej schôdzi parlamentu, ja v podstate považujem za také vyjadrenie hanby do našich vlastných radov ako kolektívneho zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky už bez ohľadu na to, či sme tu v slabom počte z koalície, alebo v silnejšom počte z opozície, nakoniec tak ako vždy, aj keď naprávame chyby koalície, znova vystupujeme len my.
Ale treba povedať, že je veľmi smutné, že sme tu pri ďalšom skrátenom legislatívnom konaní o novele Trestného zákona, ktorú budeme zajtra alebo kedy znova opravovať, a že ako kolektívny orgán, ktorý má spoločnú zodpovednosť za to, aké kvalitné právne predpisy na Slovensku prijímame, osobitne, keď sa bavíme o trestnoprávnej politike štátu, ktorá má také obrovské dosahy na obyvateľov tejto krajiny, na náš štát ako členský štát Európskej únie, a tým pádom aj vlastne na iné členské štáty Európskej únie, ktoré sa skladajú do spoločného rozpočtu a z ktorého nám prúdia potom tie finančné prostriedky, že tu musíme stáť a opravovať znova v skrátenom legislatívnom konaní niečo, čo po prvé, nemuselo byť vôbec pokazené, a zároveň, ak by tá primárna novela Trestného zákona bola išla reálnym neskráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, tak ako mala ísť, tak sme sa tomuto celému mohli vyhnúť.
Chcem pripomenúť, že to, čo tu ideme opravovať a čo teda považuje aj minister spravodlivosti za najdôležitejšiu časť tohto predloženého vládneho návrhu, je práve plynutie premlčania a veľmi legitímna obava Európskej únie, že ak bude zverejnený nálež Ústavného súdu, ktorým bude veľká časť tej novely Trestného zákona odobrená, a bude účinná, tak by mohlo dôjsť k premlčaniu niektorých trestných stíhaní, nevieme, akého počtu, bolo by fajn, keby to bolo kvantifikované. A možno to neviete. (Reakcia z pléna.) Minimálneho, tak neviem, prečo to tam teda, ak teda by malo dôjsť k premlčaniu minimálneho počtu trestného stíhania, trestných stíhaní, ktoré sa týkajú trestných činov, ktoré poškodzujú záujmy Európskej únie, tak potom vlastne neviem, načo je to skrátené legislatívne konanie a prečo to Európsku komisiu nezaujíma.
Bolo by super, keby inak tieto dôvody boli všetky vypísané v tom návrhu na skrátené legislatívne konania, lebo ako povedal Ústavný súd, to, že to nie je protiústavné, neznamená, že je to v súlade so zákonom. A v súlade so zákonom je návrh na skrátené legislatívne konanie vtedy, ak obsahuje vyčerpávajúcim spôsobom dôvody, pre ktoré vlastne toto skrátené legislatívne konanie absolvujeme. A to sa tak, mimochodom, na ústavnoprávnom výbore... a teraz vďaka vám, pán minister, že odpovedáte na moje rečnícke otázky. Vážim si to, naozaj, bez nejakej irónie. Aspoň vieme, že čo je tým dôvodom, sa dozvedáme, že je to teda obava Európskej komisie z toho, že by v skutočnosti mohlo dôjsť k preruše... k premlčaniu niektorých trestných konaní, ktoré súvisia s trestnými činmi, ktoré poškodzujú záujmy, finančné záujmy Európskej únie.
A tu treba povedať, že toto nie je nič nové. Rozsudok Súdneho dvora LIN, ktorý, na ktorý sa odvoláva dôvodová správa k tejto vládnej novele zákona je rok starý, a inak ako v skutočnosti on len deklaruje to, čo všetci vieme, zásadu prednosti, práva Európskej únie, to, že súčasťou členstva nášho štátu, takisto ako všetkých ostatných členských štátov Európskej únie sú zásady, ktoré treba dodržiavať. Konkrétne napríklad zásada právneho štátu, lojálnej spolupráce a schopnosť každého členského štátu byť schopný obhajovať finančné záujmy Európskej únie, a to aj prostriedkami Trestného práva. Na to, mimochodom, nepotrebujeme ani nález Ústavného súdu, ani skrátené legislatívne konanie, pretože to vyplýva už zo samotnej zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj z Charty základných práv Európskej únie.
A preto musím povedať, že ja zásadne nesúhlasím s tým, ak podpredseda tohto parlamentu a podpredseda ústavnoprávneho výboru pán Tibor Gašpar sa dnes ráno vyjadril, že považuje konanie Európskej komisie, kde sa snaží chrániť finančné záujmy všetkých členských štátov Európskej únie, ktoré sa skladajú na spoločný rozpočet, z ktorého k nám prichádzajú finančné prostriedky, kde máme chrániť práve to, aby ich zneužívanie bolo trestným činom a aby sme mali trestné nielen sadzby, ale aj plynutie premlčacích lehôt nastavené dostatočne odradzujúco, tak ja zásadne nemôžem súhlasiť s tým, že podpredseda tohto parlamentu nazve konanie Európskej komisie, ktorým chráni finančné záujmy všetkých členských štátov, za vydieranie. Toto je podľa mňa neospravedlniteľné. Neviem, či si to teda SMER predstavuje tak, že to, keď k nám prúdia peniaze z eurofondov alebo z plánu obnovy, je nejaký jednosmerný lístok, že nám ich prosto budú lopatami tu zhadzovať z vrtuľníka a nebudú sa pýtať, ako s nimi nakladáme, lebo tak to nefunguje, akože SMER, ktorý tu vládol XY rokov, tri vlády za sebou máme, a toto je štvrtá, by mal predovšetkým vedieť, že tu stále platia zásady lojálnej spolupráce a schopnosť ochraňovať finančné záujmy Európskej únie aj prostriedkami trestného práva a trestného procesu.
My tu ale dnes stojíme, pretože pri novele Trestného zákona boli tieto zásady úplne obídené, sa nám tu donekonečna všetci vysmievajú aj dnes, keď v podstate robia to, čo sme tvrdili, že majú urobiť už v decembri, v januári a februári, že my tu žalujeme, že my neviem čo robíme, keď v skutočnosti to celé, čo vám tie mesiace hovoríme, je o tom, že keď chcete brať nejaké finančné prostriedky, to už je jedno, z akéhokoľvek zdroja, či je to štátny rozpočet Slovenskej republiky, alebo rozpočet Európskej únie, tak sa na to vzťahujú nejaké pravidlá a nejaká zodpovednosť. A tú zodpovednosť momentálne od nás Európska únia požaduje a my jej predsa vychádzame v ústrety, tak aké žalovanie, aké vydieranie? To je dodržiavanie zákona.
A chcem povedať a znova zopakovať, že toto, čo tu predvádzame, je podľa mňa legislatívna fušerina. Mali sme tu novelu Trestného zákona, ktorá sa tu, pánom poslancom Gašparom, dvakrát, myslím, opravte ma, už si to presne nepamätám, opravovala, potom sa znova opravovala kvôli plynutiu, kvôli premlčaniu znásilnenia. Teraz tu máme nový vládny návrh, ktorý predkladáme preto, aby bol prijatý ešte predtým, ako Ústavný súd publikuje svoj nález v Zbierke zákonov a už vieme, že ho aj tak budeme opravovať, čiže v podstate a vlastne ešte nevieme ako, lebo ten návrh bude zrejme predložený až neskôr, ale že ideme opravovať opravu opravenej opravy, a to všetko v skrátenom legislatívnom konaní.
Prečo to takto robíme? Ja sa stále pýtam, načo sú vám tie skrátené legislatívne konania, keď by ste mohli mať jedno riadne konanie, kde by sa všetky tieto chyby vychytali, a však môžu tam byť všelijaké ďalšie chyby, o ktorých momentálne netušíme, uvidíme, ako sa to vlastne celé prejaví na trestných procesoch, ale normálne keby sme boli išli normálnym legislatívnym procesom, tak sme tu dnes nemuseli byť, mohli sme to mať pekne vyčistené, mohli ste aj vy mať už v platnosti a v účinnosti trestný proces aj Trestný zákon, ktoré by boli aj v súlade s ústavou, aj v súlade so zásadami európskeho práva, aj v súlade s tým, že aby sme boli schopní ochrániť tie finančné záujmy Európskej únie.
Namiesto toho sme v júli, prvá novela bola predložená, ako tu správne bolo povedané, 6. decembra, to je sedem mesiacov, za ktoré sme neboli schopní prijať novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá by bola bez chýb, že my tu ešte ani teraz, keď sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní tejto krátkej novely, nemáme v podstate novelu bez chýb a budeme ju opravovať. To je podľa mňa, naozaj legislatívna fušerina a mňa mrzí, že keď sme tu kvôli chybám vládnej koalície, ktorá tu, mimochodom, nakoniec ani zase nie je prítomná a nevystupuje v rozprave, tak keď sme tu kvôli ich vlastným chybám, že oni si to proste nevedia priznať, a stále obviňujú nás, že my sme tomu na vine.
Tak, prosím vás, spamätajme sa a povedzme si, že už od septembra, kedy začnú riadne schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, budeme využívať legislatívne konanie tak, ako sa má. V prvom rade medzirezortné pripomienkové konanie. A až keď to bude naozaj nevyhnutné a budú aj tie dôvody popísané riadne v tej dôvodovej správe, tak len vtedy budeme robiť skrátené legislatívne konanie.
Podľa mňa je to naša základná zodpovednosť, nielen k obyvateľom tejto krajiny, ale ku všetkým členským štátom Európskej únie.
Ďakujem. (Potlesk.)
