Videokanál poslanca

My teda v Progresívnom Slovensku tento zákon podporujeme, ale ja by som trošku chcel aj poukázať na tú genézu, ako to tu celé vzniklo. O tej chybe nevedel nikto do schválenia zákona v decembri, ale hneď na úvod decembra sa na to upozornilo, lebo upozornilo sa na to mediálne, verejne, všetci si to všimli, začala si to uvedomovať odborná obec a ministerstvo hralo mŕtveho chrobáka, naozaj do konca decembra nič nerobilo až do začiatku januára a nechala tých lekárov vlastne a ten sektor v panike. A bolo to práve ministerstvo, ktoré malo prísť s nejakou opravou a malo povedať minim... ani nevydalo informáciu, že tak viete čo, tak je to problém výkladu alebo je to problém teda legislatívy, ale nebojte, čakajte, dovtedy a dovtedy to urobíme. Nič také nenastalo. Ministerstvo to nechalo reálne zájsť do takého bodu, že tie e-recepty sa vypli napriek tomu, že mesiac sa tu riešilo vlastne, čo s tými e-receptami bude, potom deväť dní po funuse prišlo vlastne s tým, že však treba len iný legislatívny výklad, tuto vám, tuto vám ho predkladáme. Ja som v tej chvíli nerozumel, že prečo napríklad toto nemohli urobiť hneď týždeň po tom, čo sa prišlo na tú chybu alebo skôr. Keďže to očividne nebolo ani také komplikované, nepotrebovali ste urobiť legislatívnu zmenu.
No a následne sme sa dostali do momentu, že neopravili to kompletne, pretože 2 % tých elektronických receptov stále je vypnutých u tých nezmluvných poskytovateľoch. Ono dve percentá sa môžu zdať relatívne málo pre celú krajinu, ale keď sa napríklad pozriete napríklad na samotnú Bratislavu, tak v Bratislave máte 40 % nezmluvných ambulancií. To znamená, že 40 % lekárov, ktorých vy navštívite v ambulanciách, tak oni vám nemôžu dať elektronický recept. A my pri ministrovi stále momentálne nevieme, že aký je plán, čo urobí. Na výbore sme počuli nejaké, nejaké príhody o tom, že dajú, prídu s nejakým pozmeňovákom, prílepkom alebo niečo, ani to sa nestalo, a sedíme tu štyri mesiace, päť mesiacov po zistení chyby a nevieme, kedy bude napravená a ako bude napravená.

Tak, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Elektronické recepty, úžasná inovácia. Ľudia nemusia chodiť k lekárovi pri predpise liekov, stačí si mailom, telefonicky požiadať a vybrať si v najbližšej lekárni. Znižujeme tým zbytočný počet návštev chronických pacientov, je to naozaj vychytávka super. V čom je problém, elektronické recepty nevymyslel štát. Teda vymyslel, ale nefungovali a nefungovali tak, že napriek tomu, že sme do toho dali viac než 50 mil. eur z eurofondov, ten systém nefungoval. Vyrobili ho zdravotné poisťovne. Vďaka covidu takým jedným pozitívom tejto krízy je, že elektronické recepty sa prakticky stali všeobecne uznávaným spôsobom predpisovania liekov na celom Slovensku. Aj tí lekári, ktorí sa zdráhali používať túto metódu, k nej nakoniec siahli, lebo to naozaj šetrí nervy, čas a navyše tým, že vzniká elektronický preskripčný záznam, tak je možné robiť dohľad nad predpísanými liekmi, vybratými liekmi, nad adherenciou k liečbe, ako aj nad bezpečnosťou liečby, pretože vidíme možné interakcie liekov, ktoré predpisujú rôzni lekári práve vďaka elektronickému zdravotníctvu a elektronickému receptu.
Čo sa stalo? K novele zákona 153 minulý rok v decembri táto snemovňa, sorry, nielen koalícia, ale aj teda kolegovia z opozície podporili zákon v dobrej viere, že bude fungovať eLab, teda že budú vedieť lekári zdieľať svoje elektronické laboratórne výsledky a žiadanky. Niečo ako eRecept len v laboratórnych výsledkoch. No NCZI tvrdí už asi sedem rokov, že to majú hotové a že už to majú odpilotované, že už to spustia, no dneska máme neviem koľkého, desiateho, jedenásteho či koľkého apríla, a teda eLab nefunguje, to si povedzme, ani sa nejaví, že by mohol fungovať, lebo je to ďalší z projektov NCZI, ktorý nefunguje podobne ako ani ten pôvodný štátny elektronický recept. Nič-menej pod rúškom zavádzania elektronického zdravotníctva do laboratórnych výsledkov sa drobnou zmenou formulácie vypli elektronické recepty pre lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Teda buď ich predpísal zmluvný lekár, ale lieky nie sú hradené, nejaké Detralexy a podobn, alebo ich predpísal nezmluvný lekár. Ide o obrovské množstvo receptov, ktoré na začiatku roka v januári spôsobili priam paralýzu zdravotníctva, pretože obrovské množstvo pacientov náhle muselo fyzicky navštíviť svojho lekára. Dostali šesť receptov, päť na lieky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, prišli elektronicky šiesty, juj, pre ten museli ísť osobne, lebo musel byť na papieri, lebo bol spackaný elektronický recept.
A teraz poviem jedno veľmi dôležité tvrdenie, ja si myslím, že nešlo o náhodu. Som presvedčený, že táto na prvý pohľad len formálna zmena slov v zákone 153 bola vedomá a úmyselná. Ešte pred tým, ako bol tento zákon definitívne schválený, o tomto pozmeňujúcom návrhu v NCZI vedeli a vedeli, čo tento pozmeňovací návrh urobí. Vedeli, že to vypne elektronické recepty a oni budú môcť prísť s návrhom dajte nám pár miliónov, my to doprogramujeme a bude to chodiť cez štát, tie lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Lebo v čom je problém? Keď nie sú lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, prečo má ísť elektronický recept cestou zdravotnej poisťovne? Lebo zdravotná poisťovňa to prevádzkuje. GDPR. GDPR je úžasná výhovorka na všetko, keď sa niečo nedá, nechce, nebude, GDPR. Takže NCZI minie nejakých pár miliónov nejakým dodávateľom, nejakej štúdie uskutočniteľnosti a vytvorí paralelný eRecept pre tie lieky, ktoré nemôže spracovávať zdravotná poisťovňa kvôli eReceptu. Oni to vedeli ešte predtým, než ten zákon bol schválený, vedeli, aké to bude mať dôsledky, napriek tomu nechali ten zákon schváliť tak, ako bol schválený, potom sa všetci tvárili, že joj, to bola nejaká chyba, nepozornosť a prvých deväť dní roku 2025 bolo sprevádzaných absolútnym chaosom v lekárňach.
A aj v ambulanciách. Ľudia nechápali, prečo si musia náhle vyberať tie recepty osobne. Potom sa stalo to, že ministerstvo zdravotníctva už zatiahlo za ručnú brzdu a namiesto toho, aby opravili zákon, tak vytvorili účelový výklad zákona. Účelový preto, lebo samotný výklad zákona, to usmernenie ministerstva zdravotníctva, ja vám to prečítam, je tu jedna veta v tom usmernení, vyšlo to vo vestníku ministerstva zdravotníctva, kde vysvetľujú, že vlastne v tom zákone je to síce napísané nejako, ale mysleli tým niečo iné. Píšu: „Na odstránenie uvedených nejasností pripraví ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrh nevyhnutných legislatívnych úprav bez zbytočného odkladu."
Toto vyšlo teda 9. januára 2025, tlačové správy hovorili, že do konca prvého štvrťroka predloží NCZI, Všeobecná zdravotná poisťovňa spolu s ministerstvom návrh legislatívneho riešenia. Opäť máme ikstého, 11. apríla, žiaden návrh riešenia na obzore nie je, je tu jedine tento náš opozičný návrh na to, ako tú celú situáciu vyriešiť. Návrh som konzultoval so zdravotnými poisťovňami, je v súlade s GDPR, rieši ten problém, do ktorého sa, sme sa dostali a odníma NCZI to pokušenie, vyrábať paralelné, paralelné eRecepty. Na to, aby to bolo GDPR kompletné, je dôležité, aby bol v zákone stanovený účel a rozsah spracovávania osobných údajov aj v prípade liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Či už teda nie sú lieky hradené, alebo je ten samotný lekár nezmluvný, práve kvôli liekovým interakciám je potrebné na zabezpečenie bezpečnosti pacienta, aby takáto liečba bola zaznamenávaná v jednom systéme, a teda aby ju mohla zdravotná poisťovňa spracovávať aj v prípade, že teda za ten liek nie je poskytnutá úhrada. Ako je to koncepčne riešené, zákon 153 sa vracia do pôvodného znenia a v zákone 581 teda o zdravotných poisťovniach 581/2004 sa dopĺňa kompetencia zdravotnej poisťovne.
Bol by som veľmi rád, keby táto, tento návrh zákona získal podporu aj koaličných poslancov, ktorí sami uznávajú, že je tam chyba v tom zákone. Lebo takto, bolo vydané usmernenie a všetci sa tvárime, že je to opravené, dokonca som videl také novinové titulky, že eRecept je už opäť plne funkčný. No nie je. Nezmluvní lekári doteraz nemôžu vystavovať elektronické recepty. Predstavte si lekára, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňa a s jednou nemá. K dvom typom pacientov pristupuje tak, že im vypisuje elektronické recepty a jedným vypisuje recepty papierové. O liekoch, ktoré sú predpísané na papierový recept a nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad o liekoch, ktoré predpisujú nezmluvní poskytovatelia, nemáme bledomodrý .... Totiž tá informácia tým, že to nejde cez eRecept, sa nikam nezapisuje. Nezapisuje sa do elektronického zdravotníctva, nezapisuje sa do eReceptov, nikto nevie, čo tým pacientom bolo predpísané, nezostáva stopa. Lekáreň by teoreticky mohla nahrávať a skenovať tieto recepty, ale načo a komu, lebo v tejto chvíli nepotrebuje to skenovať a posielať do poisťovne, aby žiadala úhradu, lebo si to platí pacient sám, zvyčajne teda lekárne toto chvíľku archivujú a potom zahodia do smeti.
===== 195-2
My nemáme informáciu o liekoch, ktoré sú spotrebovávané mimo systému verejného zdravotného poistenia tým, že sme ich vypli z elektronického receptu. A tí poskytovatelia by to radi elektronicky predpisovali, však je to pohodlné, všetci viete, že ísť pre elektronický recept, teda pre papierový recept, je vopruz, hej, že to je otrava. Čiže všetci vedia, že to treba opraviť, aj minister zdravotníctva hovoril, že áno, no nestihol to v tom zákone, ktorý, ktorý sme schvaľovali ostatne v skrátenom konaní o tých, o tých záchrankách, ale dni plynú. Ako sú tu, sú tu naozaj stovky, tisícky poskytovateľov, ktorí sú týmto postihnutí, ktorí sa starajú o desiatky až stovky tisícov pacientov.
Ešte jednu novinku mám. Rozprával som sa so zdravotnými poisťovňami, ktoré veľmi poctivo analyzujú to citované usmernenie ministerstva zdravotníctva, že teda vlastne to, čo je napísané v zákone, čítajte inak a sľubujeme, že rýchlo pripravíme novelu, zdravotné poisťovne sú presvedčené, že to nie je v súlade s GDPR. Stačí, aby prišiel jeden koumák a začal napádať, akým právom je možné napríklad, ja neviem, čo to bude, antikoncepcia, antikoncepcia nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, ale môže ísť už teraz cez e-recept vďaka tomuto metodickému usmerneniu ministerstva zdravotníctva. Keby niekto namietol, prečo bolo možné zdieľať so zdravotnou poisťovňou informáciu o predpise antikoncepcie. Keby to niekto napadal, normálne že GDPR, hej, koľko to je? Dvadsať miliónov alebo štyri percentá globálneho, globálneho zisku. Ako tie poisťovne sa boja, že oni budú argumentovať, aha, však ja mám usmernenie ministerstva, tak ako to GDPR nikoho nezaujíma, usmernenie ministerstva zdravotníctva nie je všeobecne záväzný právny predpis a nemá žiadnu, žiadnu hodnotu a váhu, hej?
A sú pripravení ten e-recept znovu vypnúť. Lebo sa boja práve toho scenára, že niekto príde, a naozaj to môže byť ktokoľvek, máme tu päť miliónov poistencov, ktorí, ktorýkoľvek z nich to môže napadnúť a ktorúkoľvek poisťovňu, aj tú štátnu. A tam asi nebude 4 % zo svetového zisku nejako zaujímavá suma, ale tých 20 miliónov by mohlo byť.
A poisťovne sú pripravené, že to zase vypnú, lebo sa boja týchto následkov, tak ako je tá legislatíva sformulovaná od 1. januára, je to zle. Treba to opraviť, lebo keď to znovu vypnú, tak tu bude zase armagedon a ten shit v tom, pardon, teraz sa pozerám na vás, na koaličných, si odnesiete v prvom rade vy, lebo vy máte ten rezort zdravotníctva na starosti. (Reakcia z pléna.) HLAS, dobre, ale tak ste koalícia. A budete to musieť nejakým spôsobom odkomunikovať, ako je možné, že zase nefungujú elektronické recepty a vymýšľať zase nejaké také škrabanie sa nejakými metodickými usmerneniami. Opravte to, je to neutrálne, to nie je politické, to nie je ľavé, pravé, konzervatívne, liberálne, progresívne, to je technické riešenie, kde GDPR hovorí, že spracovávať osobné údaje môžete v nejakom, na nejaký účel, v nejakom rozsahu na základe zákona, ten zákon to presne predpokladá, opraví to e-recept pre, naozaj zásadným spôsobom a môžeme sa venovať niečomu dôležitejšiemu, napríklad spojazdneniu toho eLabu, ktorý, vravím, apríl, 11. apríla ešte stále nefunguje.
Ďakujem pekne.

Tak, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Elektronické recepty, úžasná inovácia. Ľudia nemusia chodiť k lekárovi pri predpise liekov, stačí si mailom, telefonicky požiadať a vybrať si v najbližšej lekárni. Znižujeme tým zbytočný počet návštev chronických pacientov, je to naozaj vychytávka super. V čom je problém, elektronické recepty nevymyslel štát. Teda vymyslel, ale nefungovali a nefungovali tak, že napriek tomu, že sme do toho dali viac než 50 mil. eur z eurofondov, ten systém nefungoval. Vyrobili ho zdravotné poisťovne. Vďaka covidu takým jedným pozitívom tejto krízy je, že elektronické recepty sa prakticky stali všeobecne uznávaným spôsobom predpisovania liekov na celom Slovensku. Aj tí lekári, ktorí sa zdráhali používať túto metódu, k nej nakoniec siahli, lebo to naozaj šetrí nervy, čas a navyše tým, že vzniká elektronický preskripčný záznam, tak je možné robiť dohľad nad predpísanými liekmi, vybratými liekmi, nad adherenciou k liečbe, ako aj nad bezpečnosťou liečby, pretože vidíme možné interakcie liekov, ktoré predpisujú rôzni lekári práve vďaka elektronickému zdravotníctvu a elektronickému receptu.
Čo sa stalo? K novele zákona 153 minulý rok v decembri táto snemovňa, sorry, nielen koalícia, ale aj teda kolegovia z opozície podporili zákon v dobrej viere, že bude fungovať eLab, teda že budú vedieť lekári zdieľať svoje elektronické laboratórne výsledky a žiadanky. Niečo ako eRecept len v laboratórnych výsledkoch. No NCZI tvrdí už asi sedem rokov, že to majú hotové a že už to majú odpilotované, že už to spustia, no dneska máme neviem koľkého, desiateho, jedenásteho či koľkého apríla, a teda eLab nefunguje, to si povedzme, ani sa nejaví, že by mohol fungovať, lebo je to ďalší z projektov NCZI, ktorý nefunguje podobne ako ani ten pôvodný štátny elektronický recept. Nič-menej pod rúškom zavádzania elektronického zdravotníctva do laboratórnych výsledkov sa drobnou zmenou formulácie vypli elektronické recepty pre lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Teda buď ich predpísal zmluvný lekár, ale lieky nie sú hradené, nejaké Detralexy a podobn, alebo ich predpísal nezmluvný lekár. Ide o obrovské množstvo receptov, ktoré na začiatku roka v januári spôsobili priam paralýzu zdravotníctva, pretože obrovské množstvo pacientov náhle muselo fyzicky navštíviť svojho lekára. Dostali šesť receptov, päť na lieky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, prišli elektronicky šiesty, juj, pre ten museli ísť osobne, lebo musel byť na papieri, lebo bol spackaný elektronický recept.
A teraz poviem jedno veľmi dôležité tvrdenie, ja si myslím, že nešlo o náhodu. Som presvedčený, že táto na prvý pohľad len formálna zmena slov v zákone 153 bola vedomá a úmyselná. Ešte pred tým, ako bol tento zákon definitívne schválený, o tomto pozmeňujúcom návrhu v NCZI vedeli a vedeli, čo tento pozmeňovací návrh urobí. Vedeli, že to vypne elektronické recepty a oni budú môcť prísť s návrhom dajte nám pár miliónov, my to doprogramujeme a bude to chodiť cez štát, tie lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Lebo v čom je problém? Keď nie sú lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, prečo má ísť elektronický recept cestou zdravotnej poisťovne? Lebo zdravotná poisťovňa to prevádzkuje. GDPR. GDPR je úžasná výhovorka na všetko, keď sa niečo nedá, nechce, nebude, GDPR. Takže NCZI minie nejakých pár miliónov nejakým dodávateľom, nejakej štúdie uskutočniteľnosti a vytvorí paralelný eRecept pre tie lieky, ktoré nemôže spracovávať zdravotná poisťovňa kvôli eReceptu. Oni to vedeli ešte predtým, než ten zákon bol schválený, vedeli, aké to bude mať dôsledky, napriek tomu nechali ten zákon schváliť tak, ako bol schválený, potom sa všetci tvárili, že joj, to bola nejaká chyba, nepozornosť a prvých deväť dní roku 2025 bolo sprevádzaných absolútnym chaosom v lekárňach.
A aj v ambulanciách. Ľudia nechápali, prečo si musia náhle vyberať tie recepty osobne. Potom sa stalo to, že ministerstvo zdravotníctva už zatiahlo za ručnú brzdu a namiesto toho, aby opravili zákon, tak vytvorili účelový výklad zákona. Účelový preto, lebo samotný výklad zákona, to usmernenie ministerstva zdravotníctva, ja vám to prečítam, je tu jedna veta v tom usmernení, vyšlo to vo vestníku ministerstva zdravotníctva, kde vysvetľujú, že vlastne v tom zákone je to síce napísané nejako, ale mysleli tým niečo iné. Píšu: „Na odstránenie uvedených nejasností pripraví ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrh nevyhnutných legislatívnych úprav bez zbytočného odkladu."
Toto vyšlo teda 9. januára 2025, tlačové správy hovorili, že do konca prvého štvrťroka predloží NCZI, Všeobecná zdravotná poisťovňa spolu s ministerstvom návrh legislatívneho riešenia. Opäť máme ikstého, 11. apríla, žiaden návrh riešenia na obzore nie je, je tu jedine tento náš opozičný návrh na to, ako tú celú situáciu vyriešiť. Návrh som konzultoval so zdravotnými poisťovňami, je v súlade s GDPR, rieši ten problém, do ktorého sa, sme sa dostali a odníma NCZI to pokušenie, vyrábať paralelné, paralelné eRecepty. Na to, aby to bolo GDPR kompletné, je dôležité, aby bol v zákone stanovený účel a rozsah spracovávania osobných údajov aj v prípade liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Či už teda nie sú lieky hradené, alebo je ten samotný lekár nezmluvný, práve kvôli liekovým interakciám je potrebné na zabezpečenie bezpečnosti pacienta, aby takáto liečba bola zaznamenávaná v jednom systéme, a teda aby ju mohla zdravotná poisťovňa spracovávať aj v prípade, že teda za ten liek nie je poskytnutá úhrada. Ako je to koncepčne riešené, zákon 153 sa vracia do pôvodného znenia a v zákone 581 teda o zdravotných poisťovniach 581/2004 sa dopĺňa kompetencia zdravotnej poisťovne.
Bol by som veľmi rád, keby táto, tento návrh zákona získal podporu aj koaličných poslancov, ktorí sami uznávajú, že je tam chyba v tom zákone. Lebo takto, bolo vydané usmernenie a všetci sa tvárime, že je to opravené, dokonca som videl také novinové titulky, že eRecept je už opäť plne funkčný. No nie je. Nezmluvní lekári doteraz nemôžu vystavovať elektronické recepty. Predstavte si lekára, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňa a s jednou nemá. K dvom typom pacientov pristupuje tak, že im vypisuje elektronické recepty a jedným vypisuje recepty papierové. O liekoch, ktoré sú predpísané na papierový recept a nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad o liekoch, ktoré predpisujú nezmluvní poskytovatelia, nemáme bledomodrý .... Totiž tá informácia tým, že to nejde cez eRecept, sa nikam nezapisuje. Nezapisuje sa do elektronického zdravotníctva, nezapisuje sa do eReceptov, nikto nevie, čo tým pacientom bolo predpísané, nezostáva stopa. Lekáreň by teoreticky mohla nahrávať a skenovať tieto recepty, ale načo a komu, lebo v tejto chvíli nepotrebuje to skenovať a posielať do poisťovne, aby žiadala úhradu, lebo si to platí pacient sám, zvyčajne teda lekárne toto chvíľku archivujú a potom zahodia do smeti.
===== 195-2
My nemáme informáciu o liekoch, ktoré sú spotrebovávané mimo systému verejného zdravotného poistenia tým, že sme ich vypli z elektronického receptu. A tí poskytovatelia by to radi elektronicky predpisovali, však je to pohodlné, všetci viete, že ísť pre elektronický recept, teda pre papierový recept, je vopruz, hej, že to je otrava. Čiže všetci vedia, že to treba opraviť, aj minister zdravotníctva hovoril, že áno, no nestihol to v tom zákone, ktorý, ktorý sme schvaľovali ostatne v skrátenom konaní o tých, o tých záchrankách, ale dni plynú. Ako sú tu, sú tu naozaj stovky, tisícky poskytovateľov, ktorí sú týmto postihnutí, ktorí sa starajú o desiatky až stovky tisícov pacientov.
Ešte jednu novinku mám. Rozprával som sa so zdravotnými poisťovňami, ktoré veľmi poctivo analyzujú to citované usmernenie ministerstva zdravotníctva, že teda vlastne to, čo je napísané v zákone, čítajte inak a sľubujeme, že rýchlo pripravíme novelu, zdravotné poisťovne sú presvedčené, že to nie je v súlade s GDPR. Stačí, aby prišiel jeden koumák a začal napádať, akým právom je možné napríklad, ja neviem, čo to bude, antikoncepcia, antikoncepcia nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, ale môže ísť už teraz cez e-recept vďaka tomuto metodickému usmerneniu ministerstva zdravotníctva. Keby niekto namietol, prečo bolo možné zdieľať so zdravotnou poisťovňou informáciu o predpise antikoncepcie. Keby to niekto napadal, normálne že GDPR, hej, koľko to je? Dvadsať miliónov alebo štyri percentá globálneho, globálneho zisku. Ako tie poisťovne sa boja, že oni budú argumentovať, aha, však ja mám usmernenie ministerstva, tak ako to GDPR nikoho nezaujíma, usmernenie ministerstva zdravotníctva nie je všeobecne záväzný právny predpis a nemá žiadnu, žiadnu hodnotu a váhu, hej?
A sú pripravení ten e-recept znovu vypnúť. Lebo sa boja práve toho scenára, že niekto príde, a naozaj to môže byť ktokoľvek, máme tu päť miliónov poistencov, ktorí, ktorýkoľvek z nich to môže napadnúť a ktorúkoľvek poisťovňu, aj tú štátnu. A tam asi nebude 4 % zo svetového zisku nejako zaujímavá suma, ale tých 20 miliónov by mohlo byť.
A poisťovne sú pripravené, že to zase vypnú, lebo sa boja týchto následkov, tak ako je tá legislatíva sformulovaná od 1. januára, je to zle. Treba to opraviť, lebo keď to znovu vypnú, tak tu bude zase armagedon a ten shit v tom, pardon, teraz sa pozerám na vás, na koaličných, si odnesiete v prvom rade vy, lebo vy máte ten rezort zdravotníctva na starosti. (Reakcia z pléna.) HLAS, dobre, ale tak ste koalícia. A budete to musieť nejakým spôsobom odkomunikovať, ako je možné, že zase nefungujú elektronické recepty a vymýšľať zase nejaké také škrabanie sa nejakými metodickými usmerneniami. Opravte to, je to neutrálne, to nie je politické, to nie je ľavé, pravé, konzervatívne, liberálne, progresívne, to je technické riešenie, kde GDPR hovorí, že spracovávať osobné údaje môžete v nejakom, na nejaký účel, v nejakom rozsahu na základe zákona, ten zákon to presne predpokladá, opraví to e-recept pre, naozaj zásadným spôsobom a môžeme sa venovať niečomu dôležitejšiemu, napríklad spojazdneniu toho eLabu, ktorý, vravím, apríl, 11. apríla ešte stále nefunguje.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač č. 693.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak krásne piatkové popoludnie v osirelej sále. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý upravuje chybu, ktorá sa do legislatívy dostala 1. januára 2025 spočívajúcu v tom, že sme prijatím pripomienok odboru parlamentnej legislatívy znefunkčnili elektronické recepty na Slovensku. Vzhľadom na to, že elektronické recepty sú regulované zákonom 153/2013 o národnom zdravotníckom informačnom systéme, tak som si dovolil aj s kolegami predložiť návrh opravy práve prostredníctvom tohto zákona.
Ďakujem. Samozrejme, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavy, ktorý podávam spolu s kolegyňami Vladimírou Marcinkovou a Martinou Bajo Holečkovou a kolegami Branislavom Gröhlingom a Mariánom Viskupičom. Cieľom navrhovanej novely ústavy je zakotviť do ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Bližšie k obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.