Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh.
Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu.
Čo sa udialo za toho pol roka, ako, ako sme to mali, ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez...
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh.
Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu.
Čo sa udialo za toho pol roka, ako, ako sme to mali, ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100-tisíc. 100-tisíc pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to, že sa nachádzame v takejto situácii, spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí, tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane.
Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý je, by som povedal, dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a pre dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur.
Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu, to znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú, zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená 20-násobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz, keď to dajme tomu má, má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7 %. To znamená z tých 300 je 7%, množstvo... Je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je, to je študent.
A čo sa týka dôchodcu, čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05 % vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 %. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je, tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tá, tá komplikovanosť, že, si predstavte, že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tomu tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše 1 %. To znamená, ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave.
Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75 %. Nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur, takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur.
Teraz otázka znie, samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na Sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak, pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam, takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj, čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173-tisíc osôb, z toho 115-tisíc študentov a 58-tisíc dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to urobiť, mohlo by to tak urobiť 48-tisíc osôb, z toho 39-tisíc študentov a 9-tisíc dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená, na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac, vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet.
A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená, zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená, to jedno percento až do výšky 350 eur, a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo, inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100-tisíc voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená, nielen tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú, a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky, samozrejme, by sa toho chopili a ten deficit tých 100-tisíc pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát, dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už dnes hovoril dnes pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť. Nehovoriac o študentoch, ktorí, samozrejme, tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroje príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali, tým rodičom, daňový bonus, ktorý je oveľa menší.
Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú, na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov, a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023, stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom, a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur, nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac-menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 mil. eur, by sa týmto vymazala.
Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí a to je hlavne, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou, vláda, v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad.
To znamená, keď uzavriem svoje, svoje vystúpenie, bola by to situácia, na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to, týka sa ho isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov, a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa.
Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, a preto sa budeme uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis