Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja vás nebudem už zdržiavať dlhšie, čo som potreboval, tak som povedal. Len na záver poviem jednu vec na ktorú som možno trošku pozabudol. Nejde o žiadne... žiadne nesystémové opatrenie. Skutočne za 10 rokov sa tá odvodová odpočítateľná položka nezvyšovala a v podstate to, čo my navrhujeme, len zodpovedá vývoju miezd a dôchodkov na Slovensku.
To znamená nejde o nič, v podstate o nič nové, ale ide o valorizovanie tejto odpočítateľnej položky, takže ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel zareagovať na to, čo si hovoril, kolega Hajko, o tom, že náš návrh zákona má motivačný dopad na mladých ľudí aj dôchodcov a že sa zvýši atraktívnosť angažovania sa mladých ľudí a dôchodcov. Chcem na to upozorniť zvlášť z pohľadu mladých ľudí, na ktorých mi veľmi záleží, pretože mladých ľudí strácame. Aj jeden z posledných prieskumov na túto tému hovorí o tom, že o odsťahovaní zo Slovenska uvažuje takmer štvrtina populácie. Hlavnými dôvodmi, ktoré uvádzali, je životná úroveň a politická situácia, ale tiež, že sú lepšie príležitosti pre vzdelávanie a prácu v zahraničí, ako sú u nás. A toto bol prieskum, ktorý nedávno realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia, a kde citujú, že aj keď pre mladé generácie existuje viac dôvodov, ktoré ich lákajú odísť do zahraničia, dôvodom číslo jeden je najmä politická situácia a životná úroveň na Slovensku. Z týchto dát vyplýva tiež, že s myšlienkou odchodu zo Slovenska sa za posledný rok pohrávalo viac ako dve tretiny mladých ľudí do 24 rokov. U 42 % z nich je táto myšlienka stále aktuálna.
Takže ja sa prihováram za to a apelujem na kolegov v poslaneckej snemovni aj preto, že nám mladí ľudia odchádzajú a chcú odísť, dajme aspoň malý signál pre nich, že nám zákonodarcom a Slovenskej republike na nich záleží.
Ďakujem

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh.
Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu.
Čo sa udialo za toho pol roka, ako, ako sme to mali, ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100-tisíc. 100-tisíc pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to, že sa nachádzame v takejto situácii, spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí, tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane.
Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý je, by som povedal, dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a pre dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur.
Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu, to znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú, zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená 20-násobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz, keď to dajme tomu má, má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7 %. To znamená z tých 300 je 7%, množstvo... Je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je, to je študent.
A čo sa týka dôchodcu, čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05 % vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 %. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je, tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tá, tá komplikovanosť, že, si predstavte, že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tomu tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše 1 %. To znamená, ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave.
Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75 %. Nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur, takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur.
Teraz otázka znie, samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na Sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak, pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam, takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj, čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173-tisíc osôb, z toho 115-tisíc študentov a 58-tisíc dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to urobiť, mohlo by to tak urobiť 48-tisíc osôb, z toho 39-tisíc študentov a 9-tisíc dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená, na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac, vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet.
A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená, zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená, to jedno percento až do výšky 350 eur, a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo, inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100-tisíc voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená, nielen tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú, a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky, samozrejme, by sa toho chopili a ten deficit tých 100-tisíc pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát, dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už dnes hovoril dnes pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť. Nehovoriac o študentoch, ktorí, samozrejme, tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroje príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali, tým rodičom, daňový bonus, ktorý je oveľa menší.
Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú, na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov, a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023, stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom, a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur, nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac-menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 mil. eur, by sa týmto vymazala.
Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí a to je hlavne, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou, vláda, v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad.
To znamená, keď uzavriem svoje, svoje vystúpenie, bola by to situácia, na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to, týka sa ho isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov, a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa.
Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, a preto sa budeme uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 723. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ako navrhovateľ teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 754 zo 4. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia predkladáme vám spolu s kolegom Františkom Majerským návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prekladáme tento návrh opäť po vypršaní viac ako pol roka. Podstatou tohto návrhu zákona je, aby sa zvýšili odvodové odpočítateľné položky pre študentov a dôchodcov, ktorí majú dohody so zamestnávateľmi, pretože tieto, táto odvodová odpočítateľná položka sa nevalorizovala 10 rokov a za ten čas išli hore mzdy, išli hore dôchodky, takže pokladáme to za nevyhnutné, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila.
Ja budem bližšie k tomu nášmu návrhu hovoriť v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne.
Chcem ešte krátko zaujať stanovisko k tejto rozprave. Ďakujem za všetky príspevky. Časť tých príspevkov sa týkala financií za hazard. A legálnosti hazardu. Ja si myslím, že toto tu primárne dnes neriešime. Riešime dnes obmedzenie reklamy na hazard. Tak ako sme už mali jeden zákon, ktorý, nám je ľúto, že neprešiel, a chceme vás pozvať na podporu tohto zákona, pretože myslíme si, že nie je treba, aby reklamou získavali hazard, získaval hazard a herne nových a nových klientov, najmä z pohľadu mládeže.
Áno, hazard, ako bolo povedané, tu je a ľudia si nájdu cestu k nemu, ale nechajme ich čím viac, nech je to čím viac vytesnené na to, aby si ony tú cestu hľadali a nedávajme im tam veľký priestor novými a novými reklamami. Myslím si, že v tomto Slovensko v porovnaní s inými krajina je niekde pozadu. V iných krajinách prijali oveľa väčšiu reguláciu – aj reklamy na hazard, aj to, že v nej nemôžu účinkovať influenceri, športovci a podobne. V tomto, Slovensko, máme masívnu reklamu na hazard, ktorá môže lákať nových klientov aj mladých ľudí. A o toto nám ide, aby sme trochu ochránili mladých ľudí a deti od takýchto vplyvov. V tomto duchu je koncipovaný náš, náš zákon, náš návrh zákona, o ktorý žiadame podporu. A súhlasím s tým, čo bolo povedané, že je tu možno veľký problém aj s nelegálnym hazardom, a pozývame vás kolegovia, aby sme hľadali cestu, ako obmedziť a zamedziť nelegálny hazard. My v KDH tému hazardu považujeme za dôležitú. Budeme v nej predkladať ďalšie legislatívne iniciatívy. Tak vás pozývame na spoluprácu, aby sme dokázali posunúť veci, veci dopredu v prospech ochrany našich občanov, našich obyvateľov, zvlášť tých zraniteľných a citlivých.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky.
Začnem asi úplne na začiatok. Takto. Ja som ten zbrojársky priemysel vlastne ukázal len z toho dôvodu, že proste nie je cesta zdaňovať všetkému, proste viac všetko, čo, čo funguje. Hej? To, to chcem povedať. To bolo, to bola jedna vec. Nie, že by som to prirovnával, že hazard a, a zbrojársky priemysel. Len preto, že zasa chvíľku sa darí niečomu, hneď sa objavili aj opozične, aj koalične, že hurá, zdaňovať treba viacej. Veď sú zdanení dosť. A to sa týka aj tohto.
Potom k Jožko... k Jožovi Pročkovi, kolegovi. Tam je jedna jediná otázka, že a bola tá herňa legálna? Pretože som presvedčený, že ten, kto je v tom registri, sa do legálnej herne nedostane. Ale problém je ten, že čím sú tie podmienky striktnejšie a proste nevýhodnejšie alebo proste zle nastavené, tá regulácia, tým viacej herní je nelegálnych a potom sa stane presne to, čo hovorí Jožo Pročko, že človek závislý na dávkach, ktorý nemá žiadnu šancu sa do legálneho hazardu zapojiť, sa zapojí do nelegálneho. A bude to mať bližšie, lebo ich bude stále viacej, tých nelegálnych. To je jedna vec.
Ďalšia, ešte k tým internetovým kasínam, že rastú. Normálne, že to je tá dobrá správa, lebo ten svet sa presúva do onlinu, a ak rastie ten segment v legálnom, hej, rastie, lebo však tie dáta sú, to je to najviac, že proste darí sa to štátu nejak regulovať. Darí sa to držať v tých legálnych, legálnych proste rámcoch, lebo, ešte raz, nie je nič ľahšie než to, uniknúť do nejakých nelegálnych internetových herní, lebo to je proste fakt, že relatívne veľmi jednoduché.
No a posledná vec, ešte poviem, že treba ešte vnímať tých športovcov, že ony tie špeciálne stávkové spoločnosti sponzorujú športovcov, čo teda je zasa podľa mňa že pozitívne, hej, za prvé teda musia mať z čoho, ale za druhé podľa mňa to robia efektívnejšie než štát ten samotný sponzoring. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Marián, absolútne s tebou nesúhlasím. Absolútne nefunguje regulácia. Ale absolútne. Ja som predchádzajúce faktické hovoril príklad toho, toho človeka, ktorý prišiel, požičal si peniaze, sociálne odkázaný. Marián, vieš, kde som ho našiel? V herni. A vieš, čo tam malo byť? Mal byť, malo tam byť jeho meno a bolo tam jeho meno. To vôbec nefunguje, vôbec. Ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí poberajú dávky, nemajú žiaden problém sa dostať, nemajú. A štát by mal byť ten, ktorý by tieto veci mal naozaj riešiť radikálne. Radikálne.
Jasne že ľudia kedysi a stále stávkovali, ale štát musí byť ten, ktorý bude tieto opatrenia riešiť! Nie je to, že človek, ktorý naozaj má sociálne odkázanú rodinu, pre... svojej rodine všetko prehajdáka. Marián, počúvaš ma? Nepočúvaš ma, že? Škoda. Nevadí. No veď vy v SaS-ke, jednoducho toto, naozaj toto je vaša téma. Ekonomika, dávať peniaze a poďme po peniazoch. Ale ten morálny aspekt toho celého! A ja som sa naozaj stretol s prípadmi, ktoré, ktorí, tí ľudia trpia. A trpia na tomto. Vieš, ty rozprávaš, že stále ľudia stávkovali a budú stávkovať. No áno. Vieš, ako príklady zo Spojených štátov, kde majú ľudia peniaze, bohatí ľudia stávkujú. Ale u nás na Slovensku, kde by štát mal pomáhať sociálne slabým a tým, ktorí sú ohrození. A nie sú ohrození, Marián, tí, ktorí stávkujú, ale ohrozené sú ich rodiny. Ako zabezpečiť, aby neboli tieto rodiny ohrozené?
Ja hovorím, že podporím tento zákon, a lebo ako pomalými krokmi treba ísť. Ale žiadnu reklamu by som nedal, Marián. Ja by som zrušil veľmi veľa stávkových spoločností, ktoré naozaj parazitujú na, na ľuďoch, ktorí sú závislí. Na gembleroch. A my to neriešime. My neriešime ich závislosti. Práve naopak, dáme reklamu – pozrite tu je herňa, poďte si zahrať a minúť peniaze vašej rodiny.

Ďakujem za slovo.
Vieš, kolega Viskupič, plus ďalší, pozrite sa, ja, ja teda cestujem po Slovensku, a koľko pribudlo v poslednom čase veľkoplošných plagátov, ktoré nabádajú na hazard. Ten náš zákon smeruje k tomuto, tento návrh zákona, aby sa obmedzila tá reklama, hej? Jednoducho je to, je to výnosný biznis a ja len poviem, z toho, čo si, kolega Viskupič, čítal, je to z vyjadrení šéfa Úradu pre reguláciu hazardných hier, ale on tam hovorí ešte aj jednu vec.
Najväčší podiel na trhu si aj naďalej držia internetové kasína, ktoré medziročne zaznamenali nárast výťažku o 29,9 % na 476 mil. eur. A ďalej hovorí generálny riaditeľ úradu, že výrazný rast súvisí s inováciami v digitálnych službách, zmenou správania spotrebiteľov a efektívnou reguláciou zo strany štátu, tam už pri tom, pri tej tretej kategórii hovorí o prínose pre štát. To znamená, zmena správania spotrebiteľov. to je podľa mňa dosť významná vec. A druhá vec, že ak my hovoríme o vyšších odvodoch z hazardu, nerobíme to svojvoľne. My nie sme zástancami zvyšovania daní ani, ani odvodov, ale hovoríme o časoch konsolidácie, takže keď hľadáme nejaké zdroje, aby sme pomohli verejným financiám, hľadáme ich napríklad tu pri týchto negatívnych externalitách. A či je to dnes, tá regulácia, primeraná, alebo nie, no ono to je ťažko povedať, veď zoberme si, akým, akým tempom rastú spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Myslím si, že je logické, že mali by rásť aj pri hazarde.