Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu násilia a agresivity, ako nástroja moci, tlač 627.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 654 z 27. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky rokoval na svojej 31. schôdzi dňa 24. marca 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.
Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Ako spolupredkladateľ tohto uznesenia si myslím, že všetky veci, ktoré povedal pán Rastislav Krátky vo svojom prejave, boli relevantné. Áno, bol to veľmi dlhý prejav, aj mne tak pripadal, ale tak som si uvedomil a pripomenulo mi to teraz pán predrečník pán Pročko, že koľko ľudia chceli, aby sa o týchto veciach aj na pôde Národnej rady diskutovalo. Boli tu zástupcovia petície Chránime si naše zo Šuran, mali sme diskutovať na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, koaliční poslanci to neotvorili, ani inde sa neotvoril priestor pre to, takže možno aj z úcty k tomuto času, ktorý Národná rada cez koaličných poslancov nedala týmto témam, tak dnes to ukázal symbolicky, ukázala symbolicky dĺžka môjho kolegu Rastislava Krátkeho a ja ti za to ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem sa aj ja vyjadriť k tomuto, uznesení, k tomuto uzneseniu k výstavbe priemyselného parku Šurany, kde navrhujeme spolu s kolegom Rastislavom Krátkym tri body:
a) chceme zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby informovala Národnú radu o dôvodoch, prečo sa rozhodla umiestniť priemyselný park Šurany v oblasti s najúrodnejšou poľnohospodárskou pôdou,
b) aby podala do 30 dní od prijatia tohto uznesenia správu o procese vyvlastňovania pozemkov v oblasti výstavby tohto priemyselného parku a o výške náhrady poskytnutej za pozemky a
c) aby vláda informovala Národnú radu Slovenskej republiky o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti so zámerom výstavby tohto priemyselného parku zameraného na výrobu batérií.
Všetky tieto body považujeme za dôležité pre transparentnosť rozhodovania vlády a jej inštitúcií aj preto, akú veľkú, obrovskú pozornosť médií a verejnosti to vyvolalo.
Ja sa budem vo svojom príspevku venovať najmä bodu c), a to znamená procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a to, čo tieto procesy znamenajú pre verejnosť, pre dotknutú verejnosť. Kresťanskodemokratické hnutie dlhodobo upozorňuje na to, že vláda v súvislosti s projektom baterkárne v Šuranoch nedostatočne komunikuje s dotknutými občanmi, nereaguje na ich pripomienky a nie je schopná poskytnúť im reálne informácie. Čo je však ešte horšie, vláda nerealizuje kroky, ako má, najmä čo sa týka zisťovania vplyvov tak veľkej investície na životné prostredie.
Okrem nás politických strán na toto upozorňuje aj iniciatíva Chránime si naše, ktorá vznikla z ľudí, ktorí sú dotknutí týmto rozhodnutím v Šuranoch, Bánove a na okolí. Predstavitelia tejto iniciatívy boli viackrát prítomní aj v Národnej rade Slovenskej republiky, priniesli a podali petíciu, viac ako 17-tisíc podpisov, a táto iniciatíva zastupuje občanov, ktorí majú problém, lebo nedostávajú potrebné informácie, a prezentuje stanoviská odborníkov, ktoré sú naozaj relevantné. V KDH ich, ich dôvody za relevantné naozaj považujeme.
Výroba batérií je chemický priemysel. Pracuje sa pri nej s množstvom nebezpečných chemických látok, ako sú napríklad rozpúšťadlá, elektrolyty, ťažké kovy a podobne. Vláda by v prípade takéhoto projektu mala predložiť reálne analýzy dopadov samotnej výroby batérií na životy a zdravie ľudí v okolí fabriky a dopadov na životné prostredie, najmä rizikových látok pri výrobe batériových článkov. Toto vláda neurobila a posudzovania životných vplyvov sa týka zatiaľ len generického parku, priemyselného parku ako takého bez toho, aká výroba tam bude realizovaná.
Preto sme požiadali ministra životného prostredia Slovenskej republiky, aby zriadil nezávislú komisiu na prešetrenie a dôkladné preskúmanie celého doterajšieho procesu schvaľovania investičného zámeru baterkárne v Šuranoch, a taktiež ministra zdravotníctva o preskúmanie predložených skutočností v súvislosti s investičným zámerom s dôrazom na riziko vážnych zdravotných dopadov a o vypracovanie nezávislej analýzy vplyvov na verejné zdravie – žiadna odpoveď. To sa, samozrejme, doteraz nestalo. Čo sa doteraz ohľadne vplyvov na životné prostredie urobilo, bolo iba zisťovacie konanie okresným úradom v Nových Zámkoch, ktoré bolo 28. augusta 2024 zastavené a nebolo poslané do povinného hodnotenia, tzv. veľká EIA, s odôvodnením, že navrhovaná činnosť nebude predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov. Taktiež riziká zámeru navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere. Toto je stanovisko Okresného úradu Nové Zámky. Podľa nás aj podľa zástupcov iniciatívy je prejavom nekompetentnosti a neodbornosti a v skutočnosti predstavuje obrovské hazardovanie s ľudskými životmi.
Občania, ktorí podporili petíciu, sú presvedčení o tom, že deklarovaný verejný záujem je v rozpore so záujmami obyvateľov dotknutého územia a že sú tu riziká či už environmentálne, alebo zdravotné. Oprávnene sa obávajú o kvalitu života v Šuranoch a v Bánove, dožadujú sa prerokovania ich petície vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
My sme túto ich snahu podporili a budeme aj opakovane podporovať zvolanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom chceme dať priestor na prerokovanie petície za prítomnosti ministra životného prostredia a ministra zdravotníctva. V tomto uznesení spoločne vyzývame vládu, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti so zámerom výstavby priemyselného parku zameraného na výrobu batérií. Myslím si, že takýto veľký projekt si to zaslúži, aby sme aj v pléne Národnej rady boli oboznámení so všetkými relevantnými skutočnosťami.
Vopred vám ďakujem za podporu tohto uznesenia.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel zareagovať na to, čo si hovoril, kolega Hajko, o tom, že náš návrh zákona má motivačný dopad na mladých ľudí aj dôchodcov a že sa zvýši atraktívnosť angažovania sa mladých ľudí a dôchodcov. Chcem na to upozorniť zvlášť z pohľadu mladých ľudí, na ktorých mi veľmi záleží, pretože mladých ľudí strácame. Aj jeden z posledných prieskumov na túto tému hovorí o tom, že o odsťahovaní zo Slovenska uvažuje takmer štvrtina populácie. Hlavnými dôvodmi, ktoré uvádzali, je životná úroveň a politická situácia, ale tiež, že sú lepšie príležitosti pre vzdelávanie a prácu v zahraničí, ako sú u nás. A toto bol prieskum, ktorý nedávno realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia, a kde citujú, že aj keď pre mladé generácie existuje viac dôvodov, ktoré ich lákajú odísť do zahraničia, dôvodom číslo jeden je najmä politická situácia a životná úroveň na Slovensku. Z týchto dát vyplýva tiež, že s myšlienkou odchodu zo Slovenska sa za posledný rok pohrávalo viac ako dve tretiny mladých ľudí do 24 rokov. U 42 % z nich je táto myšlienka stále aktuálna.
Takže ja sa prihováram za to a apelujem na kolegov v poslaneckej snemovni aj preto, že nám mladí ľudia odchádzajú a chcú odísť, dajme aspoň malý signál pre nich, že nám zákonodarcom a Slovenskej republike na nich záleží.
Ďakujem

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, dámy a páni, predstavujem vám návrh novely zákona, ktorou sa zásadne mení súčasná regulácia týkajúca sa vzdialeností medzi herňami a reklamami na hazard. Cieľom tohto návrhu je zvýšiť minimálnu vzdialenosť medzi týmito prevádzkami a reklamnými nosičmi z dnešných 200 metrov na 500 metrov. Táto zmena je reakciou na rastúce obavy z negatívnych sociálnych a zdravotných dopadov hazardu na obyvateľov, najmä na deti, mladistvých a zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Návrh novely zákona prináša niekoľko zásadných zmien v oblasti hazardu. Je to zvýšenie minimálnej vzdialenosti. Doterajšia vzdialenosť medzi herňami a reklamami na hazard bola stanovená na 200 metrov. Navrhujeme túto vzdialenosť zvýšiť na 500 metrov. Táto zmena má za cieľ obmedziť dostupnosť hazardu v blízkosti obytných zón, školských zariadení, nemocníc a ďalších verejných inštitúcií, ktoré sú citlivé na vplyv hazardu. Ďalej prináša zníženie vplyvu reklamy na hazard. Reklamy na hazard, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú aj na miestach, kde sa pohybujú deti a mladí ľudia, budú musieť byť umiestnené na miestach, ktoré sú minimálne 500 metrov vzdialené od citlivých oblastí. Chcem týmto spôsobom obmedziť negatívny vplyv hazardu na ľudí a zlepšiť ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Ďalej náš návrh novely zákona prináša zodpovednejší prístup prevádzkovateľov. Týmto opatrením sa bude vytvárať silnejší tlak na prevádzkovateľov herní, aby zohľadňovali lokalitu svojich prevádzok a neotvárali herne v oblastiach s vysokým výskytom detí alebo mladistvých. Súčasne to prispeje k rovnomernejšiemu rozmiestneniu hazardných zariadení v rámci celého územia Slovenska. Rastúci počet herní a časté reklamy na hazardné hry v blízkosti obytných zón, škôl a iných verejných priestorov vytvára potenciálne riziko pre deti a mladistvých, ktorí sa môžu dostať do kontaktu s hazardom už v rannom veku. Odhaduje sa, že zraniteľné skupiny, ako sú deti a mladí ľudia, sú náchylnejšie na závislosť a problematické hranie, preto považujeme za dôležité znižovať ich vystavovanie týmto negatívnym vplyvom. Zvýšením vzdialenosti medzi herňami a reklamami chceme zabezpečiť, že tieto zariadenia nebudú v priamom dosahu detí, mladých ľudí a rodín, čím výrazne znížime riziko závislosti na hazardných hrách.
Výherné automaty a iné hry v herniach sú aj podľa pohľadu alebo podľa názoru Slovákov z prieskumov tými, ktoré najviac podporujú závislosť na hraní, až 63 % ľudí si to myslí, že je to tak, osem alebo 10 ďalších percent je tiež naklonené k tomuto, k tomuto postoju.
Očakávané prínosy nášho zákona sú:
– ochrana detí a mladistvých, zvýšenie vzdialenosti výrazne zníži dostupnosť hazardu v oblastiach, kde sa nachádzajú deti a mladí ľudia,
– zníženie problémového hrania, obmedzením prístupu k hazardným hrám v citlivých oblastiach prispievame k prevencii problémového hrania a závislosti na hazardných hrách,
– zodpovednejší prístup prevádzkovateľov, prevádzkovatelia herní budú musieť zvážiť umiestnenie svojich prevádzok s ohľadom na miestne špecifiká a s väčším dôrazom na ochranu verejnosti,
– konečne sociálna zodpovednosť a prevencia, tento krok je ďalším opatrením v rámci širšej agendy prevencie závislosti a podpory zodpovedného hrania.
Záverom, vážení kolegovia a kolegyne, tento návrh novely zákona je dôležitým krokom k zodpovednejšiemu prístupu k hazardným hrám na Slovensku. Je nevyhnutné, aby sme chránili našich občanov, najmä mladých ľudí pred nežiadúcimi rizikami spojenými s hazardom a aby sme minimalizovali jeho dostupnosť v blízkosti citlivých verejných priestorov. Verím, že tento návrh podporí väčšina z vás, pretože ide o krok správnym smerom v oblasti verejného zdravia a prevencie problémového hrania. Teším sa na diskusiu a verím, že spoločne prijmeme zodpovedné rozhodnutie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na budúcnosť našich občanov.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať, aby ste tento náš zákon posunuli do druhého čítania. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám spolu s poslankyňou Andreou Turčanovou a poslancami Branislavom Škripekom a Jozefom Hajkom.
V predkladanom návrhu zákona upravujeme minimálnu vzdialenosť na reklamu upozorňujúcu na existenciu herne, herne v kasíne alebo nabádajúcu na účasť na hazardnej hre v herni alebo herni v kasíne, zákazu umiestňovať informáciu o výhre v hazardnej hre a vzájomnú vzdialenosť herní zo súčasných 200 metrov na 500 metrov.
Tento návrh je odôvodnený viacerými faktormi, ktoré reagujú na aktuálne spoločenské potreby a medzinárodné trendy v oblasti ochrany verejného zdravia a prevencie patologických javovo spojených s hazardom. Súčasná právna úprava umožňuje reklamu hazardných hier v relatívne krátkej vzdialenosti od samotných prevádzok herní a kasín. Táto blízkosť môže viesť k zvýšeniu vystavenia osôb náchylných na vznik závislostí reklame na hazard a môže ovplyvniť ich postoje a správanie vo vzťahu k hraniu hazardných hier. Zvýšenie vzdialenosti na 500 metrov znižuje pravdepodobnosť, že tieto skupiny budú vystavené reklamám, a prispieva k vytváraniu bezpečnejšieho prostredia. Toľko na úvod, pán predsedajúci, a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Áno, ďakujem, resp. vyjadrenie ku poslednému hlasovaniu, hlasovaniu 196 k ČPT 519 som podľa svojho vedomia hlasoval za, podobne ako ostatní členovia klubu KDH, ale bol som vykázaný v zariadení, akože som hlasoval proti, tak som to chcel takýmto spôsobom dať na pravú mieru. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolega Peter Stachura, za to, že si poukázal na nezmyselnosť podstaty tohto zákona, to je odškodnenie ľudí, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia. Týchto ľudí by sme mali odškodniť vo výške 3,5 mil. eur. Možno je tam také malé racio, napr. ľudia, ktorí museli ísť do nútenej karantény a bolo žiadané, aby platili za stravu, možno, ale ja som presvedčený, že ak štát niečo nariadi v takejto situácii, ako je pandémia, tak náklady by mal znášať štát. Ale chcieť odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali opatrenia, ktorí sa im vysmievali, je paródia. Preto si myslím, že je správne, ako si vyzval aj ty, že treba tento návrh stiahnuť.
A pristavím sa na chvíľu pri tvojom príklade, alebo prepojeniu tejto pandémie covidu a slintačky a krívačky. Naozaj zažívame niečo, čo si myslím, že by sme sa boli mali poučiť. Tá súčasná vládna koalícia, ktorá teraz manažuje túto epidémiu slintačky a krívačky, vyzerá, že sa nepoučila v ničom. Pretože tie prvé dva týždne od 7. marca do 21. marca, keď nákaza bola v Maďarsku, sa neprijali nariadenia, nevyžadovali sa tieto nariadenia, a tým pádom sa nám aj vírus dostal tu na Slovensko. To znamená, podľa tej istej logiky, ako som povedal predtým, by mal náklady znášať štát, ale minister Takáč už hovorí o tom, že ak niekto niečo porušil, alebo priniesol vírus, možno ľudia z Maďarska do Slovenska na nejakú farmu, tak nebudú odškodnení. Tak ak neboli postavené opatrenia, ktoré to zakazovali, tak jednoducho by štát mal odškodniť všetkých ľudí, všetkých farmárov, ktorí budú mať škody aj na utratení dobytku, aj na dezinfekcii a na založení nového chovu.

No ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi priblížiť časť návrhu v novele ústavy z dielne KDH, ktorý má za cieľ posilniť prokuratúru v oblasti špecializácie na boj proti korupcii a terorizmu.
Áno, aj takéto návrhy tam sú, a teda z kultúrno-etických tém ideme na tému prokuratúry. Korupcia a terorizmus predstavujú jednu z najzávažnejších hrozieb pre demokratický právny štát a jeho inštitucionálnu stabilitu. Tieto fenomény majú deštruktívny účinok na spravodlivý právny systém, narušujú princípy právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť a znižujú efektívnosť orgánov činných v trestnom konaní. Slovenská republika ako demokratický a právny štát je povinná zabezpečiť dostatočnú inštitucionálnu kapacitu na riešenie aj týchto zločinov.
Existujúce organizačné štruktúry prokuratúry sú však v súvislosti s bojom proti korupcii a terorizmu rozptýlené a nepokrývajú túto agendu s potrebnou mierou špecializácie, koordinácie a efektívnosti. Preto navrhujeme doplnenie čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a jeho legislatívne vykonanie v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úzka špecializácia prostredníctvom osobitných odborov prokuratúry sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob zásadného posilnenia boja proti korupcii a terorizmu. V súčasnosti je organizácia a riadenie prokuratúry Slovenskej republiky upravená na úrovni generálneho vymedzenia v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a v konkrétnej rovine zákonom o prokuratúre. Zriadenie osobitných útvarov pre boj proti korupcii a terorizmu len na základe interného predpisu generálneho prokurátora, napr. organizačného poriadku prokuratúry nie je pre nás dostatočnou zárukou ich stabilnej existencie a nezávislosti. Ich fungovanie by mohlo byť v budúcnosti zmenené alebo oslabené jednoduchou zmenou interných predpisov, preto sa navrhuje ich pevne zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky a ich podrobnú úpravu upraviť v osobitnom zákone.
Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie boja proti korupcii a terorizmu, vytvorenie osobitných odborov prokuratúry, ktoré sa budú špecializovať na odhaľovanie, trestné stíhanie a prevenciu korupcie a terorizmu, zabezpečia lepšiu koordináciu a efektívnosť trestných konaní. Navrhovaná právna úprava ďalej sleduje zabezpečenie nezávislosti a stability, ich zakotvenie v ústave a v osobitnom zákone zabraňuje ich jednoduchému zrušeniu alebo oslabeniu pod tlakom politických zmien.
Ďalej sleduje efektívnu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, čo je výmena informácií a spolupráca s Europolom, Eurojustom a OLAF-om, ktorá si vyžaduje špecializované a jasne právne vymedzené útvary prokuratúry schopné reagovať na nadnárodné formy organizovaného zločinu.
V európskych krajinách ako je Francúzsko, Španielsko, Taliansko či Nemecko existujú osobitné štruktúry prokuratúry špecializované na boj proti korupcii a terorizmu, napr. vo Francúzsku funguje štátna finančná prokuratúra, ktorá rieši vážne prípady korupcie a finančných trestných činov. V Taliansku existujú osobitné odbory prokuratúry na boj proti mafii, ktoré majú významnú rolu v eliminácii organizovaného zločinu.
Ústavné ukotvenie osobitných odborov prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je preto nevyhnutné na zosúladenie s modernými trendami v boji proti korupcii a terorizmu.
Na záver by sme chceli zdôrazniť, že navrhovaná zmena posilňuje právny štát, zvyšuje transparentnosť a efektivitu trestného konania a zaisťuje dlhodobú stabilitu inštitucionálneho rámca boja proti korupcii a terorizmu. Jej prijatie prispeje k posilneniu dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát ako celok. Veríme tomu, že to tak bude. Navrhovaný ústavný zákon je preto krokom k modernizácii a efektívnemu fungovaniu prokuratúry Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.