Videokanál poslanca

A, už mám, ďakujem pekne. Ďakujem za slovo.
Pán kolega Mikulec, povedali ste, že tresty by mali byť primerané a odradzujúce. Som presvedčený, že ak sú vážne pochybnosti, že táto novela prináša tresty, ktoré nie sú takýmito primeranými, a takými, ktoré odradia potenciálnych páchateľov, potom taký zákon by sa nemal prijímať a už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní. Chýba tu odborná a verejná diskusia a my by sme ju v parlamente nemali suplovať. O tom boli viaceré príspevky predrečníkov a jasne a fundovane ste to prezentovali aj vy.
Z predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, je zrejmé, že navrhovanými zmenami sa dosiahne nasledovné: podstatné zníženie trestných sadzieb pri majetkových trestných činoch, hospodárskych trestných činoch a trestných činoch korupcie, ďalej prednosť trestu domáceho väzenia pred trestom odňatia slobody a tiež úprava podmienok premlčania trestného stíhania v prospech páchateľov skrátením lehôt premlčania a podstatným sťažením prerušenia plynutia premlčacej doby.
Zaujalo ma vo vašom príspevku aj to, čo ste povedali, že väčšina štátov má špecializované prokuratúry a nie sme v tom ojedinelí na Slovensku. Mali by sme o tomto viac komunikovať aj na verejnosti a v mediálnych výstupoch, lebo často sa opakujúci argument z koalície je, že s Bulharskom sme azda jediní v Európskej únii, ktorí majú špecializovanú prokuratúru. Takže myslím si, že toto je príležitosť o tom viac hovoriť na verejnosti, v našich mediálnych výstupoch a tiež počas štvrtkových protestov, na ktorých sa zúčastníme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kolíková, dali ste otázku, či zásadná zmena Trestného zákona sa má naozaj udiať bez odbornej diskusie a bez medzirezortného pripomienkového konania, bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť tí, ktorých sa to týka, vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Toto je aj z môjho pohľadu ten najväčší problém spôsobu, ako rokujeme o tejto veľkej zmene Trestného zákona, Trestného poriadku, pretože predložená novela Trestného zákona bez pripomienkového konania a bez vecnej diskusie k predloženému textu návrhu zákona, bez hľadania celospoločenskej dohody v skrátenom legislatívnom konaní predstavuje zásadné zmeny, ergo revolúciu v pravidlách trestnosti a trestania na Slovensku. A uskutočňovať zásadné zmeny pravidiel trestania a trestnosti takýmto spôsobom podľa mňa nie je zlučiteľné s princípmi občianskej spoločnosti.
Ďalší veľký problém, na ktorý ste upriamili pozornosť, je doba na nadstavenie systému trestnej politiky po novom. To sa jednoducho nebude dať uskutočniť a vznikne z toho veľmi veľa problémov. Ak štát robí zmeny pravidiel trestnosti a trestania, tak by ich mal nastaviť procesne a časovo tak, aby zabezpečil pre svoje orgány primeraný čas na kvalitnú realizáciu zmien, tak aby nebolo dotknuté vybavovanie dotknutých agend plynule a bez prieťahov. Toto bude ďalší veľký problém a dôsledok takého prístupu. Ale slovami klasika, o tom potom, tomu by som sa rád venoval aj vo svojom príspevku, na ktorý som prihlásený písomne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Skrátené legislatívne konanie sa môže použiť v prípade, keď hrozí porušenie základných ľudských práv, značné hospodárske škody a ohrozenie bezpečnosti. Súhlasím s pánom poslancom Grendelom, ktorý si myslí, že tieto navrhované úpravy, naopak, spôsobia porušenie ľudských práv, hospodárske škody a ohrozenie bezpečnosti, pretože navrhovanými zmenami sa dosiahne, podstatné zníženie trestných sadzieb pri majetkových trestných činoch, hospodárskych trestných činoch a trestných činoch z korupcie, ďalej vypustenie povinného zohľadnenia pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností pri ukladaní trestu súdom, úpravou trestnej sadzby trestu odňatia slobody príslušného trestného činu.
Navrhovanými zmenami sa ďalej dosiahne odstránenie povinnosti súdu uložiť trest odňatia slobody za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcich päť rokov. Zvýšenie hranice trestu odňatia slobody z troch rokov na štyri roky, pri ktorom zákon umožňuje podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom. Prednosť trestu domáceho väzenia pred trestom odňatia slobody so zvýšením maximálnej výšky trestu domáceho väzenia zo štyroch rokov až na päť rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Ďalej úprava podmienok premlčania trestného stíhania v prospech páchateľov skrátením lehôt premlčania a podstatným sťažením prerušenia plynutia premlčacej doby.
Takže z týchto vecí usudzujem tiež, že vaša téza je správna. Novými, novým návrhom tohto Trestného zákona, Trestného poriadku sa nezabráni hospodárskym škodám, ale naopak, vzniknú.

Ďakujem. Mám procedurálny návrh, stanovenie pokračovania schôdze na utorok 9. januára, nie na pondelok, ako ste to pôvodne avizovali, pán predseda.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za erudovaný, odborný príspevok k štátnemu rozpočtu. Ja sa chcem venovať možno len jednej veci a to, že v rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity. Ako spomenul, je to veľmi vážna vec, lebo za to môžu prísť problémy aj zo strany Európskej komisie a hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Vieme všetci, že vládu tlačí čas, ale niektoré základné parametre by legislatívny proces aj príprava zákonov mali mať a ako problém vnímam, že nemajú. Malá paralela s kompetenčným zákonom, ktorý pred hodinou koaliční poslanci odhlasovali, tam bolo v dôvodovej správe uvedené, že táto zmena, vytvorenie nového ministerstva špeciálne myslím, nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy. Čo vieme, že nie je pravda. Už len nákup, prenájom budov, zariadenie kancelárií, technické zariadenia, informačno-technické služby, náklady na premenovanie jedného ministerstva na dve, nárast zamestnancov, aj to, že namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať v budúcom roku päť štátnych tajomníkov, to všetko má dopad na rozpočet verejnej správy.
Takže myslím si, že kompetenčný zákon kvôli tomu, že nemal vyčíslené, respektíve uvádzal, že sú nulové výdavky, sa ani nemal dostať na rokovanie Národnej rady aspoň bez orientačného vyčíslenia nákladov a zaťaženia rozpočtu verejnej správy. Podobne zákon o štátnom rozpočte nemal prísť na naše rokovanie bez akceptovania výdavkových limitov. Bojím sa, že nejdeme dobrou cestou, že nejdeme na to dobre.

Ďakujem za slovo.
Pán spravodajca Blcháč, povedali ste, majme úctu k obdobiu, ktoré prežívame, to je advent a Vianoce pred nami, majme úctu k demokratickým voľbám a k národu. Chcem vás uistiť, že poslanci za KDH veľmi prežívajú a majú úctu k tomuto obdobiu, ktoré prežívame, a takisto máme úctu aj k demokratickým voľbám. Je to vaša úloha, ste v koalícii, prednášate rozpočet a práve preto, že máme úctu k tejto úlohe, ktorú máme, sedíme tu aj do polnoci práve preto.
Zároveň hovoríte, že opravujete chyby, ktoré sa urobili a pre ktoré máme deficit ako nikdy predtým, myslím si, že nie je vhodné a dobré hádzať vinu len na predchádzajúcu vládu, ako to vkuse a neférovo aj v mediálnych diskusiách zástupcovia koalície robia. Povedali ste, bohužiaľ, nemáme na rozsiahle debaty čas, len nie je to môj pocit, ale je to fakt, že my nemáme skoro na žiadne debaty čas, je to zákon roka. Tento zákon by si zaslúžil naozaj veľmi predbiehať v debatách a, ako povedal kolega na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, mali sme dva rozpočty dvoch veľmi dôležitých kapitol, každá asi centimeter hrubý materiál, mali sme na to hodinu každý, nie každý poslanec, celkovo mohli odznieť možno dve otázky a dve veľmi povrchné odpovede k tomu, to znamená, nebol vytvorený čas. My sme dávali návrhy, aby sme začali diskutovať k štátnemu rozpočtu skôr už začiatkom týždňa, navrhovali sme, aby bol rozpočet predradený pred kompetenčný zákon a možno ministerstvo pre šport a cestovný ruchu naozaj mohlo vzniknúť aj 1. apríla alebo v polovici roka a mali by sme čas na to, aby sme dobre prebrali tento zákon roka, ktorým je rozpočet.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Stohlová.
Ako váš kolega z výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie oceňujem, že ste poukázali pri tomto návrhu aj na rozvoj prírodného turizmu a jej prepojenie so zvýšeným záujmom o ochranu životného prostredia celosvetovo. Poukázali ste na to, že príjmy z turizmu môžu byť veľmi dôležité aj v národných parkoch a chránených územiach Slovenskej republiky. Podľa vládneho zámeru podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska udržaním existujúcich ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov. Na toto a na tvorbu nových pracovných miest a dobré fungovanie, život v regiónoch nepochybne bude mať vplyv aj rozvoj národných parkov a chránených oblastí na Slovensku. V minulom období nám tu chýbala skutočná koncepcia rozvoja národných parkov a máme sa aj kde inšpirovať, sú dobré príklady zo zahraničia, z Bavorska, z Talianska, z Islandu, či z Českej republiky. Aj preto by som chcel apelovať, nerokujme v noci, prerušme túto rozpravu a prerokujme rozpočet. Oddeľme od tohto zákona problematické prílepky a nech sa ministerstvo športu a cestovného ruchu dobre pripraví aj v prepojení na dôležité súvisiace témy, ako je aj táto téma rozvoj prírodného turizmu na Slovensku. Nové ministerstvo môže vniknúť aj od 1. marca alebo od 1. apríla. Pripravme ho dobre.

Áno, ja už som na rade, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Sulík, začali ste s tým, že táto debata má zmysel a že nie je o vyťahovaní hriechov, ale že tento zákon sme podrobili skutočnej analýze. Áno, toto je pravda a je to potrebné v čase, keď vláda posiela do parlamentu zákony v skrátenom legislatívnom konaní, lebo my sme sa snažíme vyniesť na svetlo to, čo by tieto návrhy znamenali, ale to sa malo stať v normálnom legislatívnom procese. Chcem sa zastaviť ešte pri tom, čo ste hovorili o exportných licenciách a o narušení toho systému, ktorý bol doteraz. Povedali ste, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami a po novom budú posudzovať samých seba. Toto považujem tiež za choré a neprijateľné. Právo veta tu by malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, ktorí majú odborníkov, ktorí to robia dlhodobo. A ja nevidím ani v dôvodovej správe dôvod, aby sa táto kompetencia ministerstvu zahraničných vecí odňala. V dôvodovej správe sa píše, že: Domáci bezpečnostný a odborný, obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o obchodovaní s určenými výrobkami precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom týkajúcich sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky. Precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov neznamená dať absolútnu kompetenciu o obchodovaní so zbraňami ministerstvu a ministrovi obrany.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, za vaše faktické poznámky. Krátko aspoň zareagujem.
Pani poslankyňa Tina Gažovičová, ste poďakovali za dôkladné zmapovanie, čo v tej novele je, a pán poslanec Spišiak povedal, že ho fascinuje, ako každý rečník vystúpi z iného uhla pohľadu k tomuto. Áno, presne toto musíme robiť, ak nám ide o to, aby sme prijímali dobré zákony a dobrú legislatívu. A toto je zásadná novela, ktorá vstupuje do 21 zákonov, a preto musíme postupne a dobre zmapovať, aký dosah do štátnych inštitúcií to bude mať. Naozaj je škoda, že to musíme riešiť takto po dlhých večeroch a najmä bez náležitej pozornosti ľudí a inštitúcií, ktorí by to naozaj mali riešiť, ktorí by nám mali dať na stôl dobré riešenia.
Pán poslanec Szalay, povedali ste, dali ste otázku, že či ideme po, či po tej ceste, po ktorej ideme, sa dostaneme do cieľa. A toto je pre mňa kľúčová otázka. Možno také ministerstvo športu a cestovného ruchu by bolo naozaj dobré, ale my naozaj nevieme a takýmto spôsobom sa ani nedozvieme, či áno, alebo nie, či ideme dobrou cestou.
Poslanec Peter Stachura spomenul chatbot v Ázii, ktorý pomáha rozlíšiť, či je správna ozajstná, alebo fejková. Tu v tomto prípade tým chatbotom by mal byť štandardný legislatívny proces, ktorý nám pomôže toto rozlíšiť, ktorý tu, bohužiaľ, nie je.
Pán poslanec Alojz Hlina povedal, že lajtmotívom všetkého, čo tu prežívame, je, že preháňate.
Dovoľte mi zakončiť malou interakciou z minulej stredy s jedným starším pánom dôchodcom, ktorý sa zaujíma o politiku a telefonuje alebo píše, v stredu večer mi napísal, že ešte je zasadnutie Národnej rady, tak som napísal, že do dvadsiatej štvrtej. Povedal: "Netreba to preháňať, v noci rokujú len zlodeji."

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, prajem vám príjemný neskorý večer a ďakujem koaličným poslancom za túto exkluzívnu možnosť v exkluzívnom čase vystúpiť o 21.40 h. Verím, že to ostane naozaj exkluzívnym časom, takisto ako pondelok, ktorý nie je rokovacím dňom, by mohol ostať nerokovacím dňom, lebo na to napríklad dnes ráno doplatili koaliční poslanci, ktorí sa dostavili v počte nula na rokovanie ľudskoprávneho výboru.
Dovoľte, aby som vo svojom príspevku v rozprave vyjadril svoj postoj k zákonu, ktorého primárnym cieľom je vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Celá koncepcia tohto kompetenčného zákona je podľa mňa nešťastná. Otázka je, či sa podarí touto zmenou dosiahnuť cieľ, ktorý je v dôvodovej správe uvedený, a to posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva.
Ďalšou úlohou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a rozvoj cykloturistiky. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím má dôjsť k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov. Ďalšou z úloh Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude aj podpora kongresovej turistiky ako ďalšieho významného zdroja príjmov pre štát a mestá.
Toto sú nepochybne dôležité úlohy a možno skutočne hodné nového ministerstva, avšak ani návrh zákona, ani dôvodová správa nepresvedčia o tom, že tieto úlohy budú napĺňané. Moja kolegyňa Martina Holečková sa vyjadrila v médiách, že v dôvodovej správe nie je nič o športe, čo podľa nej jasne svedčí o tom, že koalícia má iné záujmy ako podporu turizmu a športu.
Súhlasím s tým, že v dôvodovej správe o športe nič nie je, ale návrh zákona vo veľa bodoch upravuje zmenu koncepcie športu a jeho organizáciu. Teda nie je to v dôvodovej správe, ale tá zmena zákonom nastane. Praktický dosah neviem posúdiť, nepoznám celkom problematiku, avšak celá zmena mi príde nekoncepčná. Namiesto koncentrovanej podpory rozvoja športu už od prvých ročníkov základnej školy to bude teraz delené medzi nové a staré ministerstvo.
Opomína sa skutočnosť, že aj šport reprezentuje slovenskú... aj šport reprezentuje Slovenskú republiku, a teda by mala problematika celého rozvoja športu na Slovensku byť koncentrovaná a koordinovaná. Tomuto návrhu zjavne nejde o riešenie dlhodobo zanedbávaného problému, ako sú problémy s niektorými zväzmi, napríklad lyžiarskym. Náš problém je, že nehľadáme a nepodporujeme nádejných športovcov.
V dôvodovej správe je podľa mňa nezmyselne uvedené, že táto zmena nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nie som síce odborník na informačné systémy, ale ak logicky uvažujem, tak musí nastať požiadavka na IT služby pre nové ministerstvo od zariadenia priestorov, nákupu informačných technológií, hardvér, softvér, licencie, preto myslím, že to určite bude mať dopad na rozpočet. Nehovoriac o takých položkách, ako sú priestory nového ministerstva, nákup alebo prenájom nových priestorov, zariadenie kancelárií, funkčného technického zariadenia a tak ďalej.
Čo sa týka premenovania ministerstva, z pôvodného názvu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa premenuje na nový názov Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Teší ma to, že konečne sa dostáva do názvu ministerstva aj mládež, ale táto zmena mena určite bude mať tiež dopad na rozpočet; potrebné zmeny v názve ministerstva, ako je označenie budov, pečiatky, hlavičkové papiere, rebranding, PR a komunikácia.
Ďalej namiesto jedného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky budeme mať, ak by zákon, ak zákon bude schválený, dvoch ministrov a namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať piatich štátnych tajomníkov. To znamená, tieto úpravy a prijatie ministerstva určite bude mať dopad na verejné financie.
Úprava § 21, ktorým sa doterajšie ustanovenie označuje ako § 1 a dopĺňa s odsekom 2, ktorý znie: "Postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy má aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Dôvodová správa vôbec neupravuje zmysel tejto úpravy, najmä ak ide o ÚRSO a Slovenskú informačnú službu. Podľa § 1 ods. 2 zákona 46/1993 Z. z. o SIS informačná služba je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak máme byť teda dôslední, prečo nebolo upravené novelou aj uvedené ustanovenie, ktoré by určovalo, že informačná služba je teda ústredný štátny orgán, resp. presné označenie by malo byť ostatný ústredný štátny orgán. To isté platí aj pre ÚRSO. Nie je zmena § 4 ods. 1 zákona 250/2012 Z. z. o reguláciách v sieťových odvetviach.
Ďalej podľa zákona 16/1993 Z. z. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky je rozpočtovou organizáciou, ktorá má samostatnú rozpočtovú kapitolu. Podľa zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách § 9 ods. 1 príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet podľa písmen, písmeno b) Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, písmeno c) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, písmeno l) Slovenskej informačnej služby, písmeno n) Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podľa písmena k) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva.
Z tohto pohľadu, v ktorej kapitole budú navrhované ostatné ústredné orgány štátnej správy, ako Kancelária prezidenta, Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a ÚRSO, preto považujem navrhované zmeny ako rozporuplné v kontexte iných a príslušných noriem. Nastáva rozpor a aplikačná prax môže priniesť niekoľko kompetenčných problémov. Podľa navrhovanej úpravy sa na tieto štyri orgány nebude uplatňovať § 40 zákona, ktorý v odseku 4 upravuje platové náležitosti predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré určuje vláda. Mám teda za to, že platové podmienky predsedov týchto štyroch inštitúcií budú bezbrehé.
Ďalej v návrhu zákona sa upravuje znenie § 22 ods. 2. Staré znenie znie: "Na čele Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády." Nové navrhované znenie: "Na čele Protimonopolného úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády, na čele Slovenskej informačnej služby je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády." Podľa zákona 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, § 3 ods. 2, riaditeľa informačnej služby vymenúva a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj Národná rada Slovenskej republiky. Teda aký je dôvod upravovať vymenovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby aj v tomto zákone, keď zákon o SIS, ktorý je lex specialis k zákonu o organizácii činnosti vlády, upravuje vymenovanie, ale aj možnosť podania odvolania riaditeľa národ... riaditeľa Slovenskej informačnej služby?
Obdobne to platí aj pre predsedu protimonopolného úradu podľa § 13 ods. 2 zákona 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. To isté nastáva aj u predsedu štatistického úradu, kde doteraz vymenoval a odvolal predsedu úradu prezident na návrh vlády. Návrh je, že predsedu bude vymenovávať a odvolávať už len vláda. Možnosť odvolať predsedu bude v prípade, ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Podľa mňa je to veľmi subjektívne a vágne. To znamená priestor na odvolanie predsedu bude v zásade kedykoľvek, ak sa znepáči. Výskum, vývoj a inovácie prechádzajú spod úradu vlády, pod úrad vlády z ministerstva školstva. Všetky tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, evokujú istú účelovosť a koncentráciu moci v záujme zabezpečenia chodu týchto inštitúcií pre alebo prostredníctvom nominantov vládnej moci, a teda dochádza k politizácii inštitúcií, ktoré by mali byť svojím spôsobom nezávislé.
Podľa navrhovanej úpravy sa mení aj organizácia a koncepcia úradu vlády, keď úrad vlády prostredníctvom podpredsedu vlády bez ministerstva bude zabezpečovať plnenie úloh v oblasti plánu obnovy a odolnosti, koordináciu a riadenie sociálno-klimatického fondu, Agendy 2030 a globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, ktoré boli doteraz pod MIRRI. Tak sa aspoň uvádza v § 40 ap návrhu zákona, aj keď mám pocit, že gro Agendy 2030 bolo pod ministerstvom životného prostredia.
Ďalej bude plniť úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, čo bolo doteraz pod ministerstvom školstva. Upravuje sa niekoľko ďalších oblastí, ktoré má úrad vlády plniť. Mne to trochu príde ako, v úvodzovkách, smetisko úloh, ktoré nevedeli dať pod nejaké ministerstvo, a tak to dali pod úrad vlády, kde sa to javí ako istý zberný kôš a organizačne ako ministerstvo pre všetko pod úradom vlády. Nešťastné riešenie z môjho pohľadu, lebo to bude nekoncepčné.
V zákone 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou sa upravujú zmeny vymenovania a odvolania predsedu úradu tak, že predsedu vymenúva a odvoláva vláda (namiesto prezidenta) na návrh ministerstva zdravotníctva (namiesto vlády).
Doplnil sa aj bod na odvolanie predsedu úradu, ktorý upravuje možnosť pre vládu ho odvolať, ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobných, osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Podľa mňa opäť je to veľmi subjektívne a vágne, to znamená, je to priestor na odvolanie predsedu v zásade kedykoľvek, ak sa znepáči.
Následne sa upravujú tri zákony, 39/2011 o položkách s dvojakým použitím, 392/2011 o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a 144/2013 o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, kde sa vo viacerých ustanoveniach dopĺňa slovo "obrany" v príslušných pádoch. A aj keď neviem posúdiť celkový dopad, príde mi to, že toto je príprava na nejaký biznis zo strany ministra obrany.
Ďalej sa mení správca portálu Slov-Lex z úradu vlády na ministerstvo spravodlivosti. A tiež ľudia, ktorí pracovali na úrade vlády a mali na starosti Slov-Lex, prechádzajú na ministerstvo spravodlivosti.
Mení sa podmienka predkladania zákona alebo ústavného zákona, ktorý sa nevypracoval na základe uznesenia vlády, tak, že sa vypúšťa možnosť predložiť na pripomienkovanie tieto normy aj bez prerokovania s podpredsedom vlády, ktorý má na starosti legislatívu.
Ďalej, podľa zákona 30/2019 Z. z. o hazardných hrách akcionársky prechádza národná lotériová spoločnosť pod Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (namiesto ministerstva financií).
Všetky tieto zmeny, dámy a páni, považujem za závažné a hodné diskusie inak ako v skrátenom legislatívnom konaní a prilepené k zákonu, ktorý má za cieľ vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
Ku riziku, ktoré zakladá nové ministerstvo pre rozpočet a deficit verejnej správy, sa dnes vyjadril aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý povedal: Rast deficitu verejnej správy sa podľa NKÚ prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % HDP alebo až na 76,6 mld. eur. Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc a vytvorením nového ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. O tom dnes informovala hovorkyňa NKÚ Slovenskej republiky a predseda národného kontrolného úradu Ľubomír Andrassy na to zareagoval, že táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu.
Asi toľko k tomuto zákonu. Samozrejme, súvisí aj s lex konsolidácie, ktorý sme prerokovávali predtým. No a na odľahčenie ukončím bonmotom našich známych, Lasicu a Satinského: Milí kolegovia a kolegyne, ďakujem, že ste ma sledovali, milí príslušníci bezpečnosti, ďakujem, že ste ma sledovali. (Potlesk.)