18. schôdza

13. 6. 2017 - 21. 6. 2017
 
 
Loading the player...

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13. 6. 2017 o 17:28 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:28

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 611.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k uvedenému vládnemu návrhu zákona, tlač 611. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím požiadal výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby navrhol lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore. V súlade s uznesením výboru č. 100 z 13. júna 2017 odporúčam určiť, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory a gestorský výbor prerokovali na 18. schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13. 6. 2017 o 17:28 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:30

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, presne tak, ako sme predpokladali, skrátené konanie sa schválilo, takže ideme rokovať v prvom čítaní o novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Dovoľte mi, teda vyjadriť svoj názor na túto novelu, ktorá je predkladaná ministerstvom. Na viacerých miestach by som poukázal na niektoré fakty, ktoré sa môžu stať, čo sme už spomínali aj s ostatnými kolegami, že tento návrh mal prísť v normálnom konaní a nie v skrátenom konaní, aby sme sa mohli k nemu vyjadriť, aby mohol byť dokončený.
Ja musím opätovne ale povedať to, čo som už opakoval, že pri tejto novele sa ministerstvo nezamýšľa na to, že či balík financií, ktorý je, a to je tá 1 miliarda - budem hovoriť - 300 miliónov je dostačujúci a že či ho navýšiť, či ho netreba navýšiť, alebo či netreba naozaj urobiť optimalizáciu siete alebo zefektívniť fungovanie byrokratických organizácií ministerstva školstva a urobiť ostatné opatrenia, ktoré by priniesli omnoho väčší balík financií, lebo mi príde, že teraz iba akceptujete fakt, ktorý je a že máte určitý balík peňazí, ktorý vlastne prerozdeľujete a hovoríte, že ho budete prerozdeľovať poctivejšie alebo pravdivejšie. A stále budem opakovať tú istú vetu, že veď to nejako funguje, nejako to bude fungovať aj potom a vy by ste v prvom rade touto novelou mali tento balík financií naozaj navýšiť a nehovoriť iba o tom, že ho prerozdelíte presnejšie, že financie dáte sem alebo tam a že jasne vlastne vyriešite nedostatok financií v školstve, a že konečne dáte školám možnosť nakupovať, ako som spomínal už učebnice, alebo že pokryjete veci všetkých asistentov alebo jednotlivé alebo platy.
Keď sa zavádzalo normatívne financovanie aj v dôsledku vyššieho počtu žiakov, tento systém bol veľmi funkčný. Objem financií bol naozaj relatívne dostačujúci, čo zabezpečovalo aj dostatočný počet žiakov v celom tomto systéme. Avšak v poslednom období počet žiakov nám klesá, školy sú čoraz menšie, a to naozaj môže spôsobovať problémy v normatívnom financovaní.
Váš návrh na presnejší výpočet mzdového normatívu je vlastne úprava, že škola dostane presnejšiu sumu financií. Na to, aby ste prerozdeľovali presnejšie túto sumu financií, potrebujete údaje, o ktorých hovoríte, že v rámci zberu, samozrejme, že to nemôže byť zber, čo sa týka edu-zberu, ale musí to byť rezortný informačný systém. Ja opätovne musím povedať, že my už, čo sa týka výboru pre vzdelávanie, čakáme 30 dní na to, aby sme dostali výpočet funkcií rezortného informačného systému, že čo dokáže vygenerovať a aké informácie nám dokáže dať a stále sa nevieme k tomu dopátrať. Takže neviem, ako tento systém bude fungovať, ako ho budete využívať a možno preto sa posúvajú jednotlivé opatrenia až na tú dobu.
Ja by som ešte z toho literu zákona, keďže musím čítať s porozumením, ako mi pán predseda povedal v predchádzajúcom, že tento zákon nadobúda účinnosť od 1. septembra 2017 okrem čl. 1 bodov 2, 17, 20, 24 a tak ďalej, budem vymenovávať, až prídeme k tomu, že čl. 1 bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. A práve tento bod, tento čl. 1 bod 11 je práve to, že sa zohľadňuje mzdový normatív, ktorý zohľadní prax pedagógov na škole. Teraz ma to tak núti vysloviť, že čítajte s porozumením vy, pán predseda, a prečítajte si aj návrh od vašich koaličných partnerov, za ktorý potom budete aj hlasovať.
Ale vráťme sa naspäť teda k rezortnému informačnému systému, ktorý je naozaj nefunkčný a ja som pred niekoľkými mesiacmi už interpeláciou vás, pán minister, žiadal, aby ste mi poskytli transfer platov po 50 euro vo veci pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré som žiadal, keďže sme chceli vypočítať určitým spôsobom navýšenie platov učiteľov a vy ste mi odpovedali, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nesleduje údaje o platoch pedagogických a odborných zamestnancov. Teraz mi budete tvrdiť, že vlastne preto to chcete robiť, aby ste mohli sledovať tieto platy, ale vy nemáte ani základné informácie, pretože rezortný informačný systém reálne nefunguje a preto aj tá platnosť je až od 1. januára 2019, pretože všetci budeme v určitom pohľade v očakávaní, že ako tento systém sa bude napĺňať, keďže nám neviete dať ani základné informácie, že čo tento systém vlastne plní.
Keď budeme prechádzať, čo sa týka jednotlivých opatrení tejto novely, asi kolegyňa sa bude venovať tomu viacej, ale podobným krokom vlastne nemeníte, čo sa týka oblasti alebo problému asistentov. Sú to prostriedky prideľované na asistentov učiteľov a v tejto oblasti vlastne v novele nemeníte nič. Príspevok na asistenta sa bude prideľovať na školský a nie kalendárny rok. Takže keď si budeme mať odpovedať na otázky, že či je to systémová zmena, alebo že či pomôže školám, alebo či pomôže žiakom, je to naozaj úprava, ktorá nič nemení, lebo ten balík financií nezvyšujete a nie je stále nárokovateľný, pretože niečo také sme tam naozaj nenašli. Naposledy ste dostali žiadosti a budem opäť opakovať, 3 903 úväzkov pre 14 399 žiakov a vyhoveli ste len 43 percentám žiadostí. Zvyšní žiaci ostali bez asistentov, teda aj bez nároku na vhodné podmienky na vzdelávanie. Pridelenie financovať alebo opatrenie prideľovať financie na školský a nie kalendárny rok je naozaj technická úprava, ktorá v minimálnom množstve pomôže tým, ktorí dostávajú tento objem financií, ale tých ďalších 57 % je naozaj nevykrytých.
Príspevok na dopravu, to bolo veľmi zaujímavé pre mňa čítať. Ja som si to prenášal, že do praxe, že čl. 1 bod 14, ktorý sa venuje teda príspevku na dopravu. Vytvára takú aj nezrozumiteľnú situáciu. Ja neviem, že či nie je úplne dotiahnutý, alebo tá rovnosť jednotlivých šancí tam nie je. Na Slovensku len v podstate môže vzniknúť situácia, keď človek žije v obci, v ktorej nie je základná škola a v blízkosti je obec so základnou školou, teda vaším návrhom je, že ak žiak chodí do školy do inej obce, tak štát mu zabezpečí príspevok na dopravu, čo dáva absolútny zmysel.
Ďalšie vylepšenie, ktoré prinášate, je, že ak v obci máte verejnú školu, ale nie s vyučovacím jazykom menšín, napríklad s jazykom maďarským, a rodičia chcú, aby navštevoval maďarskú školu, tiež sa zaplatí cesta do najbližšej maďarskej školy. Môžeme súhlasiť, nemusíme, je to pochopiteľné.
Rovnako to platí aj v prípade, ak vaše dieťa má špeciálne potreby a potrebuje navštevovať špeciálnu školu, ktorá nie je v dedine, a teda v obci. Ministerstvo tiež zaplatí príspevok na dopravu. Ale keď si prečítate ods. 3 v písm. a) a b), ktorý hovorí, že zákonný zástupca žiaka verejnej školy alebo cirkevnej školy má právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu žiaka v odseku, tak v písm. b) hovoríte, že "najbližšej cirkevnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola". Teda ak máme obec, v ktorej nie je žiadna základná škola a rodič chce, aby jeho dieťa chodilo na cirkevnú školu, tak mu ju zaplatíme, tak mu zaplatíme cestu do nej. Ak však v obci je nejaká škola, a to už je jedno, že aká škola, tak tú cestu mu už nezaplatíte. Teda ak v obci je verejná škola a ja chcem, aby moje dieťa chodilo do cirkevnej, tak mám školu, lebo proste už v obci je nejaká škola a už tá rovnosť šancí, ktorú ste aj prezentovali, tak tá tu nie je. Teda chcete, aby dieťa navštevovalo cirkevnú školu, základnú, ale v obci je už nejaká iná základná škola, pokojne aj verejná, nemáte nárok na tento prípravok. Rovnako ak chcete, aby vaše dieťa navštevovalo verejnú školu, ale v obci je len cirkevná, tak tiež nedostanete tento príspevok. Dokonca znenie zákona ani neupresňuje, že aká základná škola má byť v obci, aby ste v tomto v podstate prípade dostali príspevok. Zo znenia vlastne vyplýva, že príspevok na cestu do cirkevnej či verejnej základnej školy nedostanete, ak je v obci akákoľvek základná škola, teda možno aj špeciálna alebo základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, že keď hovoríme o rovnosti, tak naozaj rovnosť a mali by tu fungovať spravodlivé podmienky pre všetkých a táto časť by mohla byť určitým spôsobom doplnená.
Ja možno poviem iba taký úsmevný paradox, že ak sú dve dediny, ktoré majú spojené obce, kde je vlastne dom na dome a každá patrí do inej obce. Ak si predstavíte, že v jednej je základná škola a v druhej nie, tak tí susedia sa budú musieť teda naozaj rozprávať o tom, že komu zaplatíte tú dopravu, alebo ktorú, kde nezaplatíte. A budú sa rozprávať cez plot.
Môžeme sa pozastaviť aj pri havarijných situáciách, kde článok 1 a bod 15 upravuje havarijné situácie. Ja len poznamenám, že by sa nemal asi volať financovanie havarijných situácií a odstraňovanie, ale to už je slovičkárenie. Rozdelenie financií na odstránenie havarijných situácií je rozdeľované v podstate podľa nejakej, neviem, príslušnosti, ale nie je to naozaj nič objektívne a vo veľkej časti ide iba o opravu okien a stien a je to často spôsobené zanedbanou údržbou. V otázke je, že čo je to havarijná situácia a čo nie? Vy ste tú myšlienku vlastne zobrali, aby tie peniaze neboli vyplácané týmto spôsobom a naformulovali ste to tak, ako ste naformulovali. Ale hovoríte, že teda zriaďovateľ sa o školu nestaral a ministerstvo nezafinancuje opravu havarijnej situácie, lebo je to vina zriaďovateľa a nie vina ministerstva.
Ja tu mám hneď niekoľko otázok. Je to § 4c, že kto bude posudzovať, že či ide o havarijnú situáciu alebo nie, že či je to zasa vytvorenie len určitej mašinérie, ktorá bude na základe možno aj politickej príslušnosti rozhodovať, že ktorá škola dostane peniaze na opravu striech, okien, ale ktorá nie. A hlavne ma veľmi zaujíma, že čo sa udeje, keď ministerstvo nepridelí tieto peniaze na tú havarijnú situáciu, lebo zadefinuje, že je to vlastne chyba zriaďovateľa, že čo? Kam pôjdu žiaci? Čo sa stane so školou? Ja viem, že chcete, aby to vyzeralo veľmi dobre a objektívne, ale zároveň cez toto opatrenie vieme, že ide o určitý objem peňazí, aj to nie malý objem peňazí. Takže by bolo potrebné nájsť nejaký spôsob, ako tieto financie dostať, keď na jednej strane chcete vyzerať veľmi dobre. A vy ste ten spôsob v podstate našli v tej novele, a to je v paragrafe c, odsek 1, ktorý znie, že, a to je veľmi pekný paragraf, že ministerstvo môže poskytnúť z kapitoly ministerstva dotáciu zameranú na rozvoj výchovy, vzdelávania v školách, školských zariadeniach, rozvoj služieb spojených s výchovou a vzdelávaním, poskytovaním školských účelovými zariadeniami a modernizáciu školských objektov. Čo je veľmi pekné spojenie – modernizácia školských objektov, čo nikto nevie, čo to znamená. Samozrejme, že vy tú modernizáciu budete uverejňovať na webovej stránke v sedemnástom odkaze niekde na ďalších podstránkach. A tento odstavec, podľa mňa, určitým spôsobom len neguje efekt odseku 2 paragrafu c, kde sa ukáže, že budova školy bola zanedbaná, ministerstvo neposkytne peniaze na jej opravu. Poskytne tieto peniaze vlastne inou cestou a nazve to dotáciou na modernizáciu a v podstate sme tam, kde sme boli. Lebo ten, kto má tie správne konexie, sa k peniazom v podstate dostane nie cez havarijné situácie, ale cez modernizáciu školy. A v praxi úplne ponechávate politické rozdeľovanie financií na opravu školy, len to úplne inak nazývate.
Ja musím povedať, že niekedy, keď sa dávali všeobecne štátne peniaze, tak sa robili výzvy absolútne na všetko. Ja si pamätám, že aj na Teach for Slovakia čo je absolútny nezmysel, sa určitým spôsobom robili výzvy, lebo tam neviem, čo ste chceli zadefinovať, ale aby to bolo nejakým spôsobom podložené. Teraz v podstate, čo sa týka dotácií na modernizáciu, nepotrebujete ani výzvu. Takže tie financie budete prerozdeľovať.
Môžeme ísť ďalej k učebniciam. Veľmi zaujímavý článok, ktorý upravuje 245-ku a v ňom konkrétne body 11 a 13, používanie učebníc a pracovných zošitov a učebných textov. Keď si prečítate, že školy vedú evidenciu schválených učebníc a tak ďalej a poskytujú údaje z evidencií ministerstva školstva, tak v podstate idete vytvoriť, hovoríte školám, aby si vytvorili svoju evidenciu učebníc, hovoríte im, že aby vám ešte aj poskytovali tieto informácie. Ešte aj v dôvodovej správe na jednej strane hovoríte, že novela upravuje byrokratickú záťaž škôl, no nečakal som, že táto úprava spočíva v tom, že ju vlastne budete zvyšovať. Stále sa hovorí, že nechceme školy zbavovať byrokratickej záťaže a tu im v podstate pridávate tú záťaž, aby si robili evidenciu učebníc. Naspäť niečo, niečo vytvárate. Ja si myslím, že ministerstvo má časové rady o počte žiakov danej školy a ministerstvo predsa vie, ktorá škola si objednala aké učebnice, pretože ich centrálne zaobstaráva. A ak ich centrálne zaobstarávate, tak ich evidujte vy a nezaťažujte s niečím takým školy a vyriešte si to v rámci svojich kompetencií, pretože toto naozaj nie je odbúravanie. Vyriešte to centrálne teraz a nezaťažujme stále školy. Asi kolega Sopko by o tom mohol rozprávať omnoho viacej.
Jedna vec, ktorá mňa tam zarazila, je odstavec, že finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, texty a tak ďalej, nebudem citovať, použije na zakúpenie učebníc, učebných textov a pomôcok. A ja si myslím ale, že školy, ja si myslím, školy sú väčšinou rozpočtové organizácie. Ak získajú príjem za poškodené učebnice, tak je to príjem rozpočtovej organizácie a tie sa odvádzajú ako príjem obci alebo zriaďovateľa. Takže neviem, ako budete toto realizovať, že kde je nejaké ustanovenie, že je to príjem školy, ktorá škola potom má použiť na poškodené učebnice, takže tej škole to zostane. Proste robí sa tu nejaký nezmysel, ktorý reálne nefunguje, namiesto toho, aby ste zobrali náš návrh z minulých schôdzí, keď sme navrhovali, aby príspevok na učebnice bol dávaný do normatívu a tento príspevok bol priamo posielaný na školy a škola aby si za prechodné trojročné obdobia nakupovala sama učebnice. Tým by ste vyriešili celý tento problém a nemusíte robiť žiadne evidencie a ostatné opatrenia, ktoré tu navrhujete. Okrem toho, že teda ich nedodávate v dostatočnom počte, poprípade ich nedostávate vôbec a každoročne tento systém zlyháva.
Ja som si myslel, že keď budete prinášať túto novelu, tak zakomponujete tam naozaj všetky zmeny, ktoré budú hĺbkové, čo sa týka zmeny či už financovania alebo fungovania jednotlivých škôl. Ale pre mňa je to naozaj iba novela, ktorá rieši veci na povrchu, ale nejde absolútne do tej hĺbky, aby ste vyriešili kompletne všetky problémy a, alebo ani nieže všetky problémy, lebo asi za funkčné obdobie sa to nedá, budem taký milosrdný, ale tie zásadné problémy, ktoré v súčasnosti školstvo má.
Keďže poznáme parlamentnú matematiku, tak ako som hovoril, tak predpokladám, že prídeme aj do druhého čítania. Ja budem veľmi konzultovať s vami, aby tam, aby ste nám akceptovali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme prednášať a uvidíme, že čo táto novela prinesie ďalej. Ja by som veľmi rád ale apeloval na vás, aby ste naozaj začali robiť systémové zmeny, pretože sa blížime do polovičky volebného obdobia a stále iba rozprávame. A ja už som to vyslovil veľakrát, že mám taký pocit, že my sa prediskutujeme až do roku 2020, kedy budú ďalšie parlamentné voľby a školstvo nieže zotrvá na tých zlých výsledkoch, ktoré v súčasnosti má, ale tie zlé výsledky budú ešte stále klesať nižšie a nižšie.
A ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13. 6. 2017 o 17:30 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:48

Adriana Pčolinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý niekoľko rokov už pôsobí v oblasti školstva, vyjadrila k vládou predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ako vieme po preštudovaní predmetných materiálov, predkladateľ si dal za cieľ zaviesť spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Okrem iného zistíme, že predložený návrh zákona by mal upravovať najmä: výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov, veľmi dôležitý bod, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci tých dotácií a rozvojových projektov. Ďalej je to dôležitý bod - poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka, poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách - tomu sa taktiež plánujem trošku viac povenovať - administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov a v neposlednom rade i také záležitosti ako ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania. Rozdeľovanie týchto podielových daní obciam na stravovanie žiakov je tiež jeden z bodov, ktorý je zaujímavý.
Dávam do pozornosti, že už v procese prípravy predmetného návrhu zákona bolo uplatnených až 210 pripomienok, z toho až 109 zásadných, ktoré mali charakter zásadný. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona predložený s 56 zásadnými rozpormi, ktoré uplatnili odborníci v oblasti školstva, v ktorých združujú rôzne profesné organizácie. Za niektoré spomeniem napríklad Nové školské odbory, Slovenská komora učiteľov, s ktorými som bola aj v kontakte, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl a tak ďalej. Aj toto, tento fakt svedčí o tom, v akej kvalite vláda predkladala, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak významný zákon, ktorým je zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Chcem len pripomenúť, že v oblasti školstva, keď trošku zalovíme v pamäti, si vláda neplní svoje takpovediac domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny, na čom sa zhodneme, a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016", v národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania v podobe, v akej už máme možnosť poznať, ktorý bude teda obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania a to od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme vysokoškolské vzdelávanie.
Ďalej stojí za zmienku aj ďalší citát, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto príspevku a k reagovaniu: "Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútorným zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade, okrem iného, prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, čo spomíname pri každej príležitosti z rôznych strán. A to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva."
Toto všetko uvádzam preto, lebo si myslím, že súčasná vláda ani po vyše roku svojho fungovania neprináša nové systémové a chcem zdôrazniť slovíčko "systémové" riešenia, ktoré by napĺňali strategické ciele Slovenskej republiky v oblasti školstva, ako ho nám predložila alebo teda, ako, ale predložila nám len záplatu, ktorou chce riešiť zlý súčasný stav. V tejto súvislosti, keď si trošku zalovím v pamäti, som na marcovej alebo aprílovej schôdzi predkladala zákon, ktorý sa týkal školských uniforiem a, čo je ešte dôležitejšie, logopédov a tam jeden z postrehov od mojich kolegov bol, že načo predkladáme zákon, ktorý parciálne rieši nejaký problém, keď toto jedného dňa bude v akomsi balíku systémových zmien, ktoré budú prezentované v národnom programe rozvoja vzdelávania. Ja som vtedy odpovedala na to tak, že jednoducho žijem tu a teraz a snažím sa riešiť problémy, ktorými žijem ja, žijú ľudia v mojom okolí, žijú ľudia tohto štátu. Takže preto to parciálne riešenie, aspoň kde-tu niečo vybrať a skvalitniť tým ľuďom život. A to je presne to, čo som spomenula práve pred chvíľkou, že máme tendenciu alebo víziu robiť systémové zmeny, tie sa však zatiaľ nedaria. Robíme teda parciálne, tak ako to vidíme teraz a ja ako opozičný poslanec, keď sa snažím tiež parciálne skvalitniť ľuďom život v oblasti školstva, tak zistím, že i keď je to nápad dobrý, ako mi bolo povedané, žiaľ, neuskutoční sa, resp. nezahlasujeme zaň.
Myslím si, že je naozaj nutné zabezpečiť dostatočné finančné krytie na prevádzku základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré odborníci odhadujú na úrovni 6 % HDP. Zastávam názor, že zvýšenie kvality vzdelávania bez splnenia tejto požiadavky nie je reálne a ani možné. Ide o nutný krok k uskutočneniu pripravovanej reformy. Aj výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v oblasti školstva z roku 2015 svedčia o tom, že do škôl by malo smerovať, samozrejme, ako všetci vieme, viac peňazí. Z kontroly tiež vyplýva, že systém financovania škôl a školských zariadení je treba zjednodušiť, stransparentniť a hlavne finančne posilniť. Ja osobne by som prízvukovala najmä to zjednodušenie a finančné posilnenie. Normatív musí zohľadňovať všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré musia školy plniť alebo splniť.
Odporúčam osobne prehodnotiť aj financovanie škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva, pretože prostriedky pre rezort školstva po schválení v štátnom rozpočte majú končiť na ministerstve školstva a nie sa presúvať cez ministerstvo vnútra, ktoré nemá príslušné kompetencie na riadenie školstva. Nazdávam sa, že ušetrené finančné prostriedky škôl pod ministerstvom vnútra sa už do školstva nevrátia.
Zo správy Slovenskej komory učiteľov o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie vyplýva, že jeho súčasnou situáciou financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie je nespokojných až 73 % riaditeľov, čo je 1 012. Až 84 % naproti tomu riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie je za to, aby boli tieto financované cez prenesené kompetencie. To znamená, že priamo z ministerstva školstva.
Samosprávy nie sú povinné dať celý normatív na žiaka škole a školskému zariadeniu. Tento normatív, ktorý určuje štát, je pre zriaďovateľov len orientačný. Podmienky k získavaniu financií nie sú pre všetky školy rovnaké, aj keď majú na ne spravodlivý nárok. Na systém financovania, v ktorom má zriaďovateľ možnosť ukrajovať si z balíka peňazí bez transparentných kritérií, v konečnom dôsledku doplácajú naše deti a mládež. Dochádza k znevýhodňovaniu v odmeňovaní 25-tisíc zamestnancov školstva v pôsobnosti samospráv.
Taktiež sa prihováram za to, aby bolo v zákone zabezpečené zvyšovanie kapacít materských škôl. To je téma, ktorú vnímam obzvlášť citlivo. To znamená, že otváranie nových tried tak, aby každé dieťa od troch rokov života sa mohlo vzdelávať, ak o to teda rodina prejaví záujem. Čiže toto je vec, ktorú si myslím, že každé dieťa má mať rovnakú príležitosť na vzdelávanie. V opačnom prípade sa znižujú jeho šance na včasnú diagnostiku, prípadne prípadných výchovno-vzdelávacích problémov a ich potrebnú intervenciu, čoho dôsledkom je školské zlyhávanie a napokon znížená uplatniteľnosť na trhu práce.
Dofinancovaním materských škôl by sme mohli riešiť aj zamestnávanie ďalších profesií, ktoré sa starajú o zdravý vývin dieťaťa, napríklad logopéda, okrem iného. V zákone je potrebné riešiť aj finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov a asistentov učiteľa v školách. To sú tí tzv. špeciálni pedagógovia, psychológovia, logopédi, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia a asistenti učiteľov pre deti so špeciálnymi potrebami. Taktiež je potrebné riešiť nadaných žiakov. Preto navrhujem, aby nebola zo zákona vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa a pre žiakov s nadaním. Títo žiaci potrebujú pri rozvoji individuálneho potenciálu podobne individualizovanú podporu, ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
V návrhu zákona absentuje riešenie tzv. dopravného pre žiaka, to už môj predrečník spomínal, ktorý navštevuje súkromnú školu. Dieťa, ktoré navštevuje, alebo teda ten žiak, ktorý navštevuje súkromnú školu, ak sa z verejných prostriedkov prispieva na dopravné žiaka verejnej alebo cirkevnej školy, ktorý rieši situáciu tak, že v obci, kde má trvalý pobyt, nie je zriadená škola, žiadna škola, môže byť najbližšou voľbou aj súkromná škola. Podľa môjho názoru nie je preto možné znevýhodňovať žiaka pri výbere najbližšej dostupnej školy odopretím príspevku na dopravu takéhoto žiaka, ak si vyberie súkromnú školu, pretože aj rodičia takéhoto žiaka platia dane rovnako, ako rodičia ostatných detí.
Ďalej chcem poukázať na nesystémovú zmenu, ktorá sa týka zrušenia účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Ministerstvo školstva pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy. V súčasnosti sa účelovo viaže príspevok od štátu len na predškolákov tak, aby mohol byť použitý výlučne na učebné pomôcky, didaktickú techniku, exkurzie, spotrebný materiál na výchovu vzdelávania a podobne.
Podľa mojich informácií je väčšina riaditeľov materských škôl za ponechanie účelovej viazanosti príspevku. Toto je zase reakcia od ľudí, ktorí ma oslovili s rôznymi pripomienkami. S možnosťou financovať z príspevku napríklad kúrenie a podobne hrozí, že všetky finančné prostriedky, ktoré z príspevku boli pôvodne využívané na bežnú prevádzku, ako na učebné pomôcky a podobne, nebudú mať v rozpočte nič. Deti tým prídu o kvalitné alebo kvalitatívne, to nazvime, zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia zmeny sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Vládna úprava zákona môže preto byť v rozpore s ústavným právom detí na rovný prístup k vzdelaniu, ktoré má štát garantovať a nie ponechať na dobrú vôľu zriaďovateľov. V mojom vystúpení som teda poukázala na niekoľko, alebo teda možno z niekoho pohľadu na množstvo systémových nedostatkov v oblasti školstva, ako aj na nedostatky, ktoré predkladaný zákon má a z vyššie uvedených dôvodov preto ja, ako aj moji kolegovia z hnutia SME RODINA predmetný zákon v danej forme nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13. 6. 2017 o 17:48 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:01

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No, pani kolegyňa, sú tam časti vo vašom vystúpení, s ktorými môžem súhlasiť a sú tam časti, ktoré by som si dovolil minimálne rozporovať, ak nie ich pripomienkovať. Neviem, z akej udalosti vychádzali, keď hovoríte, že existuje 25-tisíc nespravodlivo odmeňovaných učiteľov alebo pedagogických zamestnancov v originálnych kompetenciách. Ja osobne akože takýto prehľad nemám a nevidel som ani žiadne, žiadne takéto oficiálne čísla. Viem jedine o tom, že každoročne sa navyšujú a významne sa navyšujú prostriedky aj do materských škôl. Ak budeme hovoriť o tom, že či prenesený výkon štátnej správy alebo originálne kompetencie, môžeme sa o tomto zmysluplne baviť, ale zo všetkých štatistík, ktoré vychádzajú z účtovných uzávierok, vyplýva, že samospráva v období 2010 až 2014, čo bolo volebné obdobie samosprávy, ročne dotovala od zhruba 200 miliónov až do 270 miliónov eur prenesený výkon štátnej správy. To znamená, že ak tam dáva samospráva viac finančných prostriedkov, ako dostane, nerozumiem tomu, ako by sa tie peniaze strácali na nejaké iné účely. Myslím si, že toto sú vo všeobecnosti emotívne veci, ktoré zaznievajú vo verejnej diskusii, ale nemajú racionálny základ a preto by som bol veľmi opatrný pri používaní takýchto argumentov, lebo ak sa chceme baviť konštruktívne, tak musíme povedať, že čo je skutočná pravda a čo je len holá emócia. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:01 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:03

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pani kolegyni. Ja si myslím, že to bolo veľmi racionálne a vôbec to nebolo emotívne a tie veci, ktoré tam pomenovala, sú fakty, sú pravdivé. Škoda, že nemôžem reagovať na vás, pán predseda, lebo by som teda vysvetlil, že koľko je to tých, že ktorí sú to tí 25-tisíc učiteľov, ktorí sú vyplácaní iným spôsobom v rámci originálnych.
Ale ja by som chcel zareagovať, čo spomínala kolegyňa ohľadom systémových zmien. My sme očakávali, že keď bude najväčšia reforma za 25 rokov, tak že to budú naozaj systémové zmeny a tri z nich, ktoré stále opakujeme, sú, jedna je presun financovania z ministerstva vnútra naspäť na ministerstvo školstva. My nevidíme absolútny zmysel, aby školstvo bolo financované z dvoch rezortov a doteraz nikto nevydokladoval, prečo táto zmena v 2013 nastala? Nastala v rámci reformy ESO, ale prečo nastal tento presun?
Ja som písal aj interpeláciu pánovi ministrovi Kaliňákovi, že aké sú klady celého tohto presunu a financovanie z ministerstva vnútra? Môžete si to prečítať. Absolútne žiadna odpoveď a nikto nevie zadefinovať, že prečo niečo také nastalo. My sme mali špecializovanú správu, kde boli krajské školské úrady, ktoré fungovali. Bolo ich osem, bolo tam 700 zamestnancov. Všetko fungovalo tak, ako malo, aj čo sa týka financií, aj čo sa týka metodiky. Teraz máme integrovanú, kde je veľký neporiadok, aj o tom hovorila pani kolegyňa, možno nie takto jasne, ale je tam veľký neporiadok a keď budeme rozprávať o centrách podpory, ktoré nemajú právnu subjektivitu a ostatné veci, ja nevidím dôvod, aby sme naspäť to nepresunuli na krajské školské úrady, ktoré vytvoríme ako osem nejakých rezortov, oddelení pri ministerstve školstva.
Čo sa týka optimalizácie siete, je absolútne neuveriteľné, ako cez 1 100 škôl nedodržuje literu zákona, takže majú menej žiakov, ako je stanovené a my ich dofinancovávame koeficientom, kde vám odchádza veľmi veľa financií a toto mala byť tá systémová zmena, ktorú ste mali, pán minister, pripraviť. A tá posledná je optimalizácia priamo riadených organizácií, byrokratických organizácií pod ministerstvom školstva.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:03 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:05

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister, ja vám chcem len pripomenúť, že pred rokom bola petícia za zjednotenie školstva, ktorú podpísalo 60-tisíc ľudí a kde ste sa aj vy vyjadrili k tomu, že špeciálne školstvo by malo byť zjednotené a teda, že súhlasíte s názormi ľudí, ktorí túto petíciu podpísali. Výsledok po roku, kde som tiež kládla otázku pánovi ministrovi vnútra, či teda nevidí dôvod na to, aby sa špeciálne školstvo presunulo opäť pod ministerstvo školstva, bola odpoveď, že nevidí na to dôvod, že dofinancovávať ďalšie veci a že komunikácia sa teda zlepšila. Ja mám za to, že už pri osobných asistentoch tým, že patria pod iné ministerstvo, sa zabudlo, práve na špeciálne školstvo a teraz je to rovnako práve z ihriskami. Práve tieto deti, ktoré sú zaradené do C variantu, potrebujú snoezelenky a ďalšie veci relaxačné na prípravu žiakov napríklad s Aspergerovým syndrómom a za to by si pomohli. Ale opäť sú pod ministerstvo vnútra a prvý bojkot na asistentov sme vyhrali. Zatiaľ tie ihriská opäť neprešli a pri každom projekte, ktorý ide z ministerstva školstva, sa na špeciálne školy zabúda. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:05 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:06

Adriana Pčolinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Gaborčákovej a pánu kolegovi Gröhlingovi za podporu a vyjadrenie ich stanoviska. Na otázku vás, pán kolega Petrák, predmetný údaj 25-tisíc nájdete v materiáli z medzirezortného pripomienkovania. Tam ho nájdete. A pokiaľ ide o iné údaje, všetky údaje, ktoré uvádzam, som si overila. Spravidla v mojich prejavoch nepostavím údaje na vode. Vždycky si to overím, aby to, s čím operujem, malo nejaké reálne ratio. A to, že tie moje prejavy alebo prejavy iné, ktoré sa týkajú školstva, sú emotívne, vychádzajú z holej skutočnosti a síce, že školstvo máme v situácii a v stave, v akom je, a ľudia, ktorí v ňom pracujú, či už priamo alebo nepriamo, sú znechutení a ich reakcie potom majú tento emotívny charakter. Čiže nie je to snaha o senzáciu a už vonkoncom nie populizmus. Je to proste prezentovanie holých faktov, s ktorými keď pracujete v dennodennom živote, spôsobuje, že možno tí ľudia reagujú emocionálne. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:06 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:08

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa vecne k návrhu zákona, a to najmä k výhradám, ktoré voči tomuto návrhu zákona mám nielen ja, ale aj ďalší kolegovia poslanci a najmä množstvo učiteľov a riaditeľov škôl, ako aj rodičov žiakov, ktorí sa v týchto školách vzdelávajú.
Návrh zákona obsahuje nesporne aj niekoľko pozitívnych zmien, ktoré uľahčia život školám. Tým sa však v tejto chvíli venovať nebudem, pretože tak, ako povedal pán kolega Gröhling, sú najmä technikáliami a sú dostatočne vysvetlené v dôvodovej správe.
Dovoľte mi, aby som sa vo svojom príspevku dotkla najmä problémov, ktoré sa v dôvodovej správe nenachádzajú, keďže ich návrh zákona vôbec nerieši, čo považujem za jeho závažný nedostatok. Konkrétne sa chcem venovať téme asistentov učiteľa, resp. tomu, že ani touto novelou zákona nezískajú školy istotu, že ich žiadosti o zabezpečenie potrebnej podpory zo strany asistentov budú vybavené kladne vždy, keď budú oprávnené. Na zvýšenie počtu asistentov učiteľa v školách vraj totiž v tejto krajine nie sú peniaze. Ale čoby neboli. Keď prišil v roku 2015 na ministerstvo školstva Peter Pellegrini, vtedy sa zázračne našli. Totiž bolo pred voľbami a nový minister prišiel do kresla preto, aby v jednofarebnej vláde Roberta Fica konkrétne rezortu školstva vylepšil image. Avšak rovnako ako dnes, ani vtedy v skutočnosti nešlo vláde o zabezpečenie potrieb detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ale iba o získanie politických bodov pred voľbami.
Dovolím si to tvrdiť na základe toho, ako dnes už koaličná vláda Roberta Fica rok po voľbách kašle na to, aké sú reálne potreby žiakov a učiteľov. Minister financií Peter Kažimír dokonca prednedávnom v tejto sále odkázal učiteľom a rodičom detí so špecifickými ťažkosťami v učení sa, že ich nároky na asistentov rastú, ako huby po daždi a on jednoducho nedá peniaze na to, aby ich nemiestne vysoké požiadavky v plnej výške naplnil. V tejto súvislosti počuť z úst ministra financií často požiadavku, aby školy najprv skvalitnili výučbu, až potom nech pýtajú peniaze navyše. Skutočnosť, že výučba môže byť v školách kvalitnejšia len vtedy, keď budú mať učitelia k dispozícii potrebný servis, koaličnej vláde zjavne uniká. Rovnako ako skutočnosť, že vzdelávacie výsledky žiakov sa zlepšia len vtedy, ak zmeníme tradičné nazeranie na kvalitu vzdelávania a začneme ju vnímať cez optiku kvalitného poskytovania vzdelávacej služby. Totiž len vtedy, keď si splní štát svoju povinnosť a zabezpečí podmienky na tzv. povinné vzdelávanie hodné modernej, vyspelej, demokratickej krajiny, bude možné tlačiť žiakov aj učiteľov k lepším výsledkom. Bez toho, aby sa štát zhostil tejto povinnosti a urobil si domáce úlohy v oblasti naplnenia reálnych potrieb detí a učiteľov, jednoducho nemôže a nebude úroveň vzdelanosti na Slovensku stúpať.
Predseda vlády Robert Fico sa všade chváli, že sa dnes slovenskej ekonomike výnimočne darí a preto je čas zrýchliť aj tempo zvyšovania životnej úrovne ľudí. Rád by videl Slovensko v tzv. jadre Európskej únie, čo podľa neho znamená aj to, že by Slovensko malo dobehnúť krajiny tzv. jadra aj vo výške životnej úrovne. Predseda vlády doslova hovorí, že v súčasnosti sociálny rozmer jadra naberá na význame. A predseda vlády rád v poslednom čase hovorí aj o spôsobe, ako sa do tzv. jadra môžeme dostať. Tvrdí, že keďže sme na Slovensku prekročili historickú hranicu najvyššej zamestnanosti a čoskoro zdoláme aj historickú hranicu najnižšej nezamestnanosti, treba na Slovensku začať viac dbať na tzv. rovnováhu záujmov. Rovnováha záujmov podľa Roberta Fica znamená vyvažovanie na jednej strane trvalého záujmu o zvyšovanie atraktívnosti podnikateľského prostredia a úsilia o zvyšovanie atraktívnosti životných podmienok ľudí na strane druhej. Inými slovami, ak majú ľudia uveriť, že sa Slovensku darí a že sa im na Slovensku žije dobre, musia to pocítiť najmä sami na sebe. Potiaľ niet čo namietať.
Čo si však Robert Fico a jeho vláda v skutočnosti predstavujú pod zlepšením životnej úrovne ľudí? Zvýšenie nízkych miezd približne o jedno euro? Plné nákupné košíky domácich potravín? Nie je to trochu málo? V tomto bode sa môj pohľad na kvalitnú životnú úroveň ľudí zásadne rozchádza s pohľadom vlády Roberta Fica. Dovolím si upozorniť, že sociálny rozmer krajín tzv. jadra Európskej únie možno pozorovať najmä v oblasti kvality služieb, ktoré majú ľudia žijúci v týchto krajinách k dispozícii. Krajiny tzv. jadra majú neporovnateľne rozvinutejšie služby v oblasti vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a najmä táto vysoká kvalita služieb zohráva významnú úlohu v tom, akú kvalitu prisudzujú ľudia životu v tej-ktorej krajine.
Pri zvyšovaní životnej úrovni nejde teda ani zďaleka ľuďom len o vyššie príjmy či benefity v podobe 13. alebo 14. platu. Pod zvyšovaním úrovne si aj mnohí obyvatelia Slovenska predstavujú napríklad kvalitné a dostupné služby včasnej intervencie pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím či sociálne služby pre seniorov a kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. A áno, aj kvalitné a dostupné vzdelávacie služby vrátane podporných opatrení pre všetky deti, ktoré ich potrebujú na to, aby získali potrebné vzdelanie a zapojili sa v dospelosti do aktívneho života.
Vážený pán predseda vlády, pán minister školstva, pán minister financií, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalší členovia vlády, ak to myslíte vážne s nasmerovaním Slovenska do jadra Európskej únie, nemôžte myslieť vážne argument, že na Slovensku nie sú na služby v oblasti vzdelávania alebo sociálnych vecí a zdravotníctva peniaze. Konkrétne, že v novele návrhu zákona o financovaní vzdelávania nie sú peniaze na podporné služby, ktoré sú v krajinách tzv. jadra úplnou samozrejmosťou. Nebudem teraz argumentovať Rakúskom, Nemeckom alebo severskými krajinami, ale Českou republikou. Pred pár dňami som sa zúčastnila okrúhleho stola o inkluzívnom vzdelávaní s medzinárodnou účasťou. Okrúhly stôl organizovala Asociácia organizácie zdravotne postihnutých občanov v Slovenskej republike a so svojim príspevkom na ňom vystúpila aj zástupkyňa Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím v Českej republike pani Dagmar Lanzová. Prezentovala nám dôležité body novely školského zákona, ktorá v tomto školskom roku vstúpila do platnosti v Českej republike. O túto prezentáciu by som sa s vami, ctení kolegovia, rada podelila, keby som ju mohla v pléne použiť, ale nemôžem kvôli nezmyselnému zákazu pre zákonodarcov používať názorné ukážky, preto aspoň v stručnosti zhrniem tie najzaujímavejšie informácie relevantné v súvislosti s navrhovanou novelou zákona o financovaní. Ukazujú totiž, že v Českej republike je od minulého roku štandardom to, o čom sa na Slovensku iba plano diskutuje ako o neslýchaných nárokoch učiteľov a rodičov.
V Českej republike žiaci so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami majú nárok na bezplatné poskytovanie podporných opatrení v škole. Mieru podpory určí na základe vyšetrenia žiaka školské poradenské zariadenie. Finančná podpora na priznané podporné opatrenia je nárokovateľná a to v zákonom určenej výške. Hradí ju ministerstvo školstva prostredníctvom krajských úradov. Medzi podporné opatrenia patria:
- individuálny vzdelávací plán vypracovaný danému žiakovi na mieru,
- úprava prostredia a pracovného miesta v triede,
- úprava organizácie výučby a rozvrhu,
- zredukovanie obsahu a výstupov vzdelávania,
- spôsob hodnotenia žiaka,
- špeciálne učebnice a učebné pomôcky,
- kompenzačné pomôcky, prípadne zabezpečenie alternatívnej komunikácie a v neposlednom rade
- personálna podpora v podobe asistenta pedagóga, prípadne ďalšieho odborného pracovníka. Myslí sa tým, či už ďalší učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, školský psychológ alebo tlmočník do znakovej reči.
V minulosti aj v Českej republike chýbali finančné, materiálne a personálne podmienky pre školy, ktoré prejavili vôľu integrovať do vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami podobne, ako je tomu u nás dnes.
Zatiaľ čo sa však Česká republika vydala na cestu inklúzie vo vzdelávaní, ktorú môžeme vnímať ako jasné priblíženie sa ku krajinám európskeho jadra, na Slovensku sme sa v tej minulosti aj vďaka tejto novele zákona zasekli.
Skutočnosť, že odmietnutie nárokovateľnosti potrebného počtu asistentov v školách nie je drobnosť ani rozmar, potvrdzuje množstvo pripomienok, ktoré sa k tomuto bodu v rámci medzirezortného pripomienkového konania nazbierali. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, Národná rada osôb so zdravotným postihnutím, Asociácia organizácie zdravotne postihnutých občanov, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Asociácia výchovných poradcov, Slovenská komora učiteľov, nové školské odbory, europoslankyňa Jana Žitňanská, ako aj verejnosť podpísaná pod hromadnou pripomienkou, ktorú som iniciovala spoločne s kolegom Ondrejom Dostálom a platformou rodičov detí so zdravotne postihnutím, tí všetci sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní dožadovali, aby sa konečne stali asistenti nárokovateľnou službou v systéme, nie výnimočným opatrením, na ktoré nikdy na Slovensku nie sú peniaze.
V pripomienkach sa napríklad uvádza, že právomoc ministerstva školstva rozhodnúť o pridelení, resp. o nepridelení finančných prostriedkov na zaplatenie potrebného asistenta učiteľa spôsobuje neistotu nielen pre riaditeľov základných a stredných škôl, ktorí rozhodujú o prijatí alebo neprijatí dieťaťa so zdravotným postihnutím, ale tým pádom aj pre rodičov a samotné deti.
Komisárka pre osoby pre zdravotným postihnutím navrhovala dokonca zaviesť nárok na pridelenie asistenta aj pre školy súkromné a cirkevné. V podnetoch, ktoré k nej prichádzajú. sa totiž ukazuje, že rodičia často volia pre svoje dieťa cirkevnú alebo súkromnú školu. keď verejná škola v ich okolí nie je schopná zrealizovať primerané úpravy vo vzdelávaní pre ich dieťa so zdravotným znevýhodnením. Komisárka taktiež upozorňuje na to, že poskytovanie finančných prostriedkov iba žiakom so zdravotným postihnutím vo verejných školách je diskriminačné voči súkromným a cirkevným školám. Skutočnosť, že financie na zabezpečenie asistenta učiteľa nie sú nárokovateľné ako aj diskriminácia súkromných a cirkevných škôl v tejto oblasti je podľa komisárky v zásadnom rozpore s článkom 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ukladá štátu zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému povinného bezplatného vzdelávania v základných a stredných školách.
Odpoveď ministerstva na všetky tieto podnety znie, citujem: "Náklady na asistentov učiteľa sa financujú osobitne, nenormatívnym príspevkom na základe žiadosti zriaďovateľa školy. V súčasnosti ministerstvo nemá v rozpočte toľko finančných prostriedkov, aby vedelo poskytnúť finančné prostriedky každému žiadateľovi podľa jeho požiadaviek. Preto návrh, aby mali školy na zabezpečenie asistenta učiteľa nárok, nie je možné akceptovať."
V požiadavke zabezpečiť nárokovateľnosť asistentov v základných a stredných školách sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania pridružili aj ďalšie podnety, ktoré ostali rovnako neakceptované. Napríklad návrhy na zabezpečenie dostatočného počtu asistentov aj v materských školách a v školských kluboch, či požiadavka zabezpečenia prístupnosti škôl a školských zariadení žiakom so zdravotným postihnutím, čo znamená nielen finančné zabezpečenie bezbariérového vstupu do školských budov, ale aj prístupnosti pri využívaní priestorov vo vnútri škôl. Učitelia združení v Slovenskej komore učiteľov taktiež navrhujú systematickejšie zabezpečovanie potrebného počtu špeciálnych pedagógov v školách, keďže v nich pribúdajú deti s rôznymi poruchami učenia a správania. Odpoveď ministerstva na túto požiadavku znie: "Finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov vrátane školských špeciálnych pedagógov je už v súčasnosti čiastočne zabezpečené v rozpočtoch škôl prostredníctvom zvýšených normatívov na žiaka so zdravotným znevýhodnením. Z takto pridelených finančných prostriedkov si môžu školy zamestnať aj odborných zamestnancov."
Všetci však veľmi dobre vieme, aké malé sú tieto finančné objemy určené na zaplatenie nadštandardu v podobe špeciálnych pedagógov či školských psychológov. Preto je úplne pochopiteľné a na mieste, ak učitelia žiadajú, aby aj tento odborný personál sa stal v školách nárokovateľným štandardom po vzore napríklad už spomínanej Českej republiky.
Na záver sa vrátim k vízii pána predsedu vlády Roberta Fica o tom, ako je potrebné zdvihnúť životnú úroveň na Slovensku. Dúfam, že niekedy naberie odvahu a pôjde o tom porozprávať nielen do TA3, ale aj učiteľom a rodinám detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ktorí dnes doslova na kolene plátajú niečo, čo sa v krajinách tzv. jadra Európskej únie nazýva kvalitnou službou pre občanov. Ako vidno z tohto vládneho návrhu zákona, budú tu musieť ešte dlho plátať sami bez pomoci štátu, ktorý sa opäť zo svojich povinností snaží vyvliecť. Toto je odkaz, ktorý dáva ministerstvo školstva a celá vláda učiteľom, rodičom aj samotným žiakom. Takýto odkaz im dáva navyše v situácii, keď leží na stole ministra školstva reformná koncepcia Učiace sa Slovensko, v ktorej je jasne napísané, že základným predpokladom úspešnej reformy vzdelávania je naplnenie všetkých oprávnených potrieb žiakov a skvalitnenie podporného servisu pre učiteľov.
Na záver už len dodám, budeme sa usilovať opäť v druhom čítaní o zmeny v tomto zákone, aby sa tieto problémy vyriešili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13. 6. 2017 o 18:08 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:24

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Zimenovej za všetky informácie, ktoré nám dala ohľadom tejto tematiky. Boli veľmi zaujímavé a my sme ich pozorne počúvali. Mne utkvela v pamäti jedna vec, čo sa týka financií, že neustále počúvame zo strany ministerstva, že na túto problematiku asistentov nemáme financie. Ja trochu budem čítať tu z jedného komentára, ktorý sme robili, kde možno treba hľadať a možno nemusíme ísť ani ďaleko a v rámci rezortu školstva by sa našli aj peniaze pre asistentov pre žiakov so špeciálnymi potrebami, pretože ja dlhodobo kritizujem množstvo byrokratických organizácií pod ministerstvom a vynárajú sa otázniky nad ich fungovaním, nad ich prínosom a že či nie je potrebné ich naozaj preriediť. A v roku 2010 a 2013 vznikli dva dokumenty, ktoré analyzujú činnosť ministerstva školstva, aj jeho organizácií a tieto analýzy odporúčajú zlúčiť či zrušiť, ale nebudem sa tomu venovať.
Ja chcem iba vysloviť, že napríklad v prípade Národného ústavu celoživotného vzdelávania výdavky vzrástli o rekordných 1 431 %, kde máte navýšenie financií. Môžem ísť ďalej, a to metodicko-pedagogické centrum, ktoré zodpovedá za toľko kritizované kontinuálne vzdelávanie učiteľov, v tých analýzach sa o nich rozpráva, o ňom rozpráva, že čo by sa malo robiť, tak zdvojnásobilo od roku 2010 počet zamestnancov aj rozpočet, ktorý sa navyšuje o desiatky percent.
Keď pôjdem na ostatné informácie a na základe týchto analýz si ich dáte do veľmi tvrdej tabuľky a reálne si k tomu z výročných správ od roku 2010 do roku 2015, teraz už aj 2016, ktoré sme mali na výbore pre vzdelávanie a dáte objem týchto financií a urobíte optimalizáciu, aby tieto byrokratické organizácie, ktoré nie sú naozaj funkčné, sa zlúčili alebo presunuli, tak vám v tvrdých dátach vyjde 25 miliónov, ktoré by ste vedeli ušetriť. Môžme sa tu rozprávať o tom, že tých 25 miliónov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:24 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:26

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zimenová, spomenula si tu hromadnú pripomienku, ktorú sme spoločne s ďalšími vo februári iniciovali, kde sme sa pokúsili presadiť nárokovateľnosť príspevku na asistenta. Je to iste opatrenie, ktoré má dopady na štátny rozpočet a má negatívne dopady na štátny rozpočet, čiže by znamenalo zvýšenie výdavkov. Pre mňa to bola taká trochu zvláštna skúsenosť, lebo obvykle kritizujem zvyšovanie výdavkov a obvykle navrhujem alebo podporujem skôr opatrenia, ktoré vedú k šetreniu, nie k zvyšovaniu výdavkov verejnej správy. Ale tá výnimka v tomto prípade bola opodstatnená, pretože nie všetky výdavky je potrebné znižovať a ak si niečo zaslúži viac peňazí, tak v tej množine nepochybne je zabezpečenie kvalitného vzdelania a podmienok pre kvalitné vzdelanie práve takýchto ľudí, ktorí nie sú, nie sú v rovnakej situácii, ako bežná populácia a potrebujú nadštandardnú pomoc. Táto krajina, tento štát dáva peniaze na dotovanie hospodárskych činností, na dotovanie zatepľovania, podporuje, podporuje bývanie ľudí, ktorí na to nie sú odkázaní, ale dostanú príspevok, príspevok od štátu na to, aby si niečo, niečo kúpili. Prichádzajú sem podnikatelia, ktorí dostávajú investičné stimuly, na to všetko vieme nájsť peniaze, na úrady, organizácie, ktoré neprešli žiadnym komplexným auditom, ako sme sa tu bavili aj s pánom premiérom Ficom, ale na asistentov učiteľov tie peniaze nie sú.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:26 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video