35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec, hovorili ste o tom, že sme si zmýlili brzdu a plyn. No, skôr naopak, ja si myslím, keď vy budete brániť obchodné reťazce, tak si mýlite brzdu a plyn. Pretože naozaj, súčasný systém je nastavený tak, že tieto zahraničné reťazce vyvážajú obrovské finančné prostriedky domov do svojich krajín a zarábajú na našich ľuďoch, nielen proste na našich kupujúcich, ale zarábajú aj na spôsobe, akým nakladajú s potravinárskou produkciou. To znamená, že dovážajú prevažne zo zahraničia a našich dodávateľov potravinovej výroby vystavujú neférovým podmienkam. Takže ak nachádzame riešenie, ktoré by v rámci systému tohto predaja sme vedeli vyriešiť zaťažením obchodných reťazcov, veľkých obchodných reťazcov tým, že štátu odvedú odvod 2,5 % z obratu, tak súčasne hovorím o tom, že finančné prostriedky takto získané vrátime do systému domácej pôdohospodárskej a potravinárskej výroby. A to je, myslím, akože jednoduchý princíp, ktorý možno by ste mohli zobrať do úvahy ako nielen ako dobrý úmysel, aj ako dobré riešenie.
Ideme hovoriť o technike. Tu ste naznačili, že tá technika, ktorá je napísaná v zákone, sa vám nezdá, že nebude mať taký efekt, ako my o ňom hovoríme. Ale to je len o tom, ako v druhom čítaní doladíme pravidlá a podmienky.
A pokiaľ hovoríme o tom, alebo hovoríte o tom, že máte pochybnosti o tom, že pani Matečná s tými finančnými prostriedkami, ktoré dostane, bude vedieť naložiť férovo a korektne, lebo že nič zatiaľ také nepredstavila, tak, samozrejme, ona doteraz legislatívne prerozdelenie týchto finančných prostriedkov nemohla predstaviť, pretože nemá zákon a tieto príjmy zatiaľ nemá ani zákonom opodstatnené. Takže najskôr musí prejsť návrh poslancov slovenskej národnej rady za SNS, aby sa takýto odvod zrealizoval, aby ho bolo možné zrealizovať, a potom, samozrejme, ministerstvo pôdohospodárstva bude mať nárok na to, aby tieto finančné prostriedky prerozdeľovali a, samozrejme, potom má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Len krátko, pán poslanec. Ja som pacifista, mne sa nepáči, keď sa hovorí o tom, že ideme bojovať proti obchodným reťazcom. Skôr poďme na tú líniu, ako bolo v tej debate na TA3, že skúsiť nájsť niečo optimálne a podeliť sa o tú veľkú maržu, tak aby bola aj v prospech tej prvovýroby poľnohospodárskej.
A druhú poznámku, áno, ste presne povedali, tu po prvýkrát ide o nástroj, ktorý sa, ako sa hovorí, nepapre s procesmi, ktoré sú, ale ide na tú konečnú fázu, k tým zdrojom, ktoré sa vytvárajú v priebehu, v priebehu predaja. Áno, je to tak.

Ďakujem pekne. Kolega Simon, vďaka za doplnenie faktov, niet nič viac čo k tomu dodať.
Pán kolega Paška, viete, brániť reťazce, to ste ma asi dobre nepočúvali. Ja bránim ľudí, ktorí majú nízky príjem, ktorým siahnete do peňaženky a nikto im to nevráti. Vy im to, tým ľuďom, do tej peňaženky nevrátite. Takže o tom sa, prosím vás, nebavme.
Po druhé, ak chcete, ak bude cieľom zákona, že ideme teraz znížiť maržu reťazcom, tak si to povedzme. Lebo tá dôvodová správa hovorí niečo iné. Tá dôvodová správa hovorí, že chce ísť pomôcť farmárom. Ak chcete siahnuť na marže reťazcom, okej, prineste taký zákon. Tento zákon to nie je. Tento zákon len prinesie zvýšené ceny ľuďom. To je všetko. Nevidíte to? Ale tak dobre, v poriadku, však môžme si k tomu sadnúť a porozprávať sa viac. Takže to je ďalšie.
A pani Matečná, pani Matečná má toľko nástrojov už dnes, ktorými mohla ukázať, že to myslí s farmármi úprimne. To je to, čo som hovoril o tej dôvere, že ona tie nástroje ešte dnes nevyužíva, a kolega Fecko by vám o tom vedel rozprávať. Takže úprimne, neargumentujme takto, lebo zbytočne sa tu naťahujeme a to ako keby sme sa nechceli pochopiť. Takže ja som to naozaj myslel v dobrom. A poďme sa vrátiť k tomu, ako pomôcť tým farmárom, poďme hľadať také riešenie, ktoré im pomôže, ale nieže teraz zvýšime cenu všetkým a vyberieme peniaze. Lebo ľuďom tie peniaze nevrátite, vrátite ich farmárom, to sami tvrdíte. A po druhé, nevieme ešte, ako ich vrátite, lebo tá skúsenosť aj doposiaľ ukázala, že nie vždy to bolo korektné, transparentné, spravodlivé a podobne. To je to, čo som hovoril o tých nástrojoch.
Pán Faič, vďaka za vašu faktickú.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, ďalšia dávka hrachu. (Potlesk.)
Na začiatok chcem povedať, že vy z tej druhej strany hovoríte, že chcete pomôcť slovenským producentom, a možno ste o tom presvedčení. Nemám veľké podozrenia. Ale my hovoríme a sme presvedčení o tom, že my chceme pomôcť slovenským producentom.
Podľa mňa národný patriotizmus nie je uzavretie ekonomiky. Národný patriotizmus je otvorenie ekonomiky. Pozrite sa na štatistiky vo svete, či sa darí izolovaným ekonomikám alebo otvoreným ekonomikám. Otvoreným ekonomikám a v tých ekonomikách ľuďom a medzi tými ľuďmi aj producentom, to je patriotizmus. To isté sa týka daní. Pre vás je patriotizmus, že dáte jednému odvetviu nižšiu daň a inému odvetviu vyššiu daň. My vnímame patriotizmus ako rovnakú daň pre všetkých. A ešte ako liberáli hovoríme, že by mala byť nízka, no dobre. Ale, ale tie výnimky podľa mňa nie sú, nie sú prejavom patriotizmu.
K sebestačnosti. Prečítam správu z Topiek z 9. 11. 2017. "Hrozivá správa pre Slovákov. Základná potravina zmizla z obchodov, ceny trhajú rekordy. Po kauze s insekticídmi fipronil v niektorých európskych krajinách teraz chýbajú na pultoch obchodov na Slovensku vajcia a ich ceny začali rásť. Nedostatok vajec v niektorých predajniach na Slovensku sa objavil napriek tomu, že Slovensko vyprodukuje viac vajec, než koľko ich spotrebuje." Čo nám pomohla tá sebestačnosť, keď nebolo vajec? Čo nám to pomohli tie dotácie do sebestačnosti, keď sa ukázalo, že produkcia klesla a vajíčka pekne nasledovali peniažky do zahraničia? Za ľuďmi išli, ktorí boli ochotní viac platiť. Nie za tými, ktorí cez dane zaplatili dotácie a cez všelijaké odvody do toho sektora. Tá sebestačnosť nám teda, ako sa ja pozerám na svet, až tak veľmi nepomohla.
Ďalej ma zaujal terminus technicus dominantné postavenie z hľadiska obchodných prirážok. Toto, niektorí máte blízko k Protimonopolnému úradu, tak treba si tam odkonzultovať. Ja som tam päť rokov robil, nestretol som sa s takýmto výrazom. Hovorím, ak to má byť seriózny návrh, tak toto si treba odkonzultovať. A ak tam dochádza k zneužitiu dominantného postavenia na relevantnom trhu, treba sa obrátiť na Protimonopolný úrad, ten na to má metódy a vie, čo s tým treba robiť.
Vnímam ten pokus ako pokus regulovať ceny. Pozeral som niektoré debaty predkladateľov v televízii. Bral, vnímal som to tak, že chceli by nejako zaregulovať ceny, ale vedia, že to nie je také ľahké, no tak to robia takýmto spôsobom. Ale ten efekt bude podobný ako pri regulácii cien, čiže nie dobrý pre spotrebiteľa.
K tým dotáciám, na ktoré by sa potom tie peniaze mali akože použiť. To nie je až také ľahké. Pozrite si históriu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Bolo to tak, že vybojovali si farmári dotácie, tie dotácie potom priniesli to, že sa zvýšila produkcia, tým pádom klesli ceny, poľnohospodári z toho veľa nemali, tak potom zasa prišli za vládou a vybojovali si podporu exportu von z Európskej únie. A nato prišla Svetová obchodná organizácia a tá povedala, že to nie je možné. No a tak teraz je finále v tom, že sa niektoré dotácie dávajú farmárom, aj keď sa presne nevie prečo. No nie je to dobré.
No, a ešte dve poznámky. Ak je podnikanie v obchode také lukratívne, ako sa hovorí, tak už by priťahovalo ďalších investorov, a to aj z radov producentov. Prečo producenti, keď nehovorím, keby sa to stalo rok, dva, tri, ale 30 rokov toto počúvam, že producenti majú nízke zisky a obchod má vysoké. No tak, tak treba sa tam trošku aj presunúť, keď je to taký veľký biznis. No a ešte chcem povedať, že dobrý, efektívny obchod pomáha producentom. Keby sme uvalili odvod 100 % na obchod, tak to zničí nielen obchod, ale aj tých producentov. No, keď to je 2,5 %, tak nezničí úplne, ale poškodí menej, adekvátne.
Posledná poznámka, odvetvia súťažia medzi sebou tak ako firmy. Je dobré, keď je päť reštaurácií v mestečku, nie jedna reštaurácia. Keď je päť, je to lepšie pre spot-re-bi-te-ľa. Prináša mu to väčšiu kvalitu za nižšiu cenu. To isté platí pre súťaž medzi odvetviami. Keď sa začneme hrať s tým, že dáme jednému podnikateľovi v súťaži medzi podnikateľmi a druhému zoberieme, tak narúšame tú súťaž, ktorá je dobrá pre spotrebiteľa. To isté platí pre odvetvia.
Tak, ďakujem, toľko hrachu pre dnešný večer z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Eugen, veľmi dobre. Ty si nielenže priniesol hrach, ty si dokonca aj trafil klinček po hlavičke. A napríklad s tými vajciami to bolo veľmi presné, že pri tej potravinovej sebestačnosti si naozaj musíme uvedomiť, kde sa nachádzame a ako funguje vlastne toto prostredie, pretože vajíčka to presne ukázali, že keď bol zrazu nedostatok vajíčok, tak namiesto toho, aby sme my ako Slováci, ktorí sme mali dostatok, mali dostatok, tak zrazu my sme boli tí, ktorí sme mali nedostatok. A teraz si poviete, ako je to možné. No tak veľmi jednoducho, pretože tá vidina toho vyššieho zisku spôsobila to, že tí Slováci to radšej predali tým Nemcom alebo komu ako tým vlastným. No ale toto neovplyvníme opäť, lebo ten výrobca alebo ten, čo to je, predajca, tak on sa rozhodne, komu to predá. A prirodzene, biznis funguje tak, že kde môžete predať lepšie, tam predáte, ak nie ste vyslovene zazmluvnený. Takže to bol jasný príklad, že keď sa bavíme o sebestačnosti, tak musíme aj tento rozmer tu mať na zreteli a musíme tie podmienky nastavovať tak, aby to zafungovalo, aby sa nám nestalo to, že budeme, nám budú len čísielka sedieť, ale príde situácia, lebo my žijeme v otvorenom priestore, v otvorenom európskom priestore a keď aj inde bude nedostatok, ak by bolo iba na Slovensku nedostatok, tak máme dostatok svojím spôsobom. Ale ak bude nedostatok plošne v Európe, tak to vôbec nie je záruka, že sme potravinovo sebestační, lebo to vyvezieme, naši výrobcovia to vyvezú von a my zase budeme pozerať cez prsty.
Takže vďaka za vysvetlenie tohto princípu a je to veľmi dôležité pri tejto diskusii. Eugen, vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, k vášmu hrachu, pán poslanec. Hovorili ste, že riešením v tejto situácii je otvorený trh a spravodlivé podmienky pre všetkých. Len nejako vám ušlo, že slovenskí pôdohospodári dostávajú ďaleko nižšie dotácie na hektár. A teda ak chceme túto deformáciu nejakým spôsobom riešiť a keďže vy ste to neriešili a my ju vyriešiť nedokážeme, pretože Európska komisia a európske inštitúcie stále podfinancovávajú svojimi dotáciami slovenských pôdohospodárov a nedávajú im toľko, koľko francúzskym, rakúskym, nemeckým a podobne, tak je prirodzené, že nemeckí, francúzski, rakúski pôdohospodári vygenerujú potraviny za nižšie peniaze.
A keďže tieto reťazce nemecké, francúzske, rakúske majú záujem predať predovšetkým produkciu z domácich trhov, tak nám dovezú tieto ich výrobky a naši pôdohospodári potom nemôžu ani konkurovať ani cenou a nemajú ani kde predať. Takže pokiaľ máme neférové prostredie a nepôsobí tu otvorený trh, tak ako to liberáli často proste ako víziu vidíte, tak zatiaľ musíme robiť korekcie. A toto je naša korekcia, náš pokus o korekciu deformácií trhu a systému obchodovania v rámci Európskej únie.

Ďakujem pekne. Pán kolega, snáď jeden taký postreh k vášmu vystúpeniu, s ktorým v plnej miere súhlasím. Nie je jedno, v ktorej krajine ako sa stavajú k potravinám. V takom Maďarsku z pôvodných 27 % DPH klesli na 5 percent. Na Slovensku máme 10- a 20-percentné pásmo. Taká slovenská hrdá bryndza alebo zemiaky tu sú za 20 percent. Teraz pripočítajte aj tieto percentá, ktoré SNS hrdo tam pripočítava. V Rakúsku 10 % a potom sa čudujeme, že Slovensko chodí nakupovať do Rakúska.
Ale keď chceme pomôcť tým poľnohospodárom, tak je treba začať tam, aby bol spracovateľský priemysel. Tak prečo SNS nedá daňové úľavy každému potravinárovi, ktorý preukáže, že investoval do svojej modernizácie svojej fabriky? Pre Jaguar sa nájdu peniaze? Lebo tomu sú blízko finančné skupiny z Nitry, ktorí to stavajú a ktorí to dozerajú? Stíhačky, na to máme peniaze? Ale na to, aby ste dali daňové úľavy farmárom a potravinárom, na to nemáte peniaze? Ako treba sa odborne na to pozrieť. Ale keď sa na to odborne pozeráte tak ako Danko na svoju rigoróznu prácu, ktorú nevie nájsť, tak to nikdy v živote nedosiahnete.
A ešte snáď jeden taký postreh. Keď tu kolegovia z SNS pre vás hovoria, že naši farmári dostávajú menej peňazí, tak snáď by mali dodržať svoje slovo, lebo tú zelenú naftu, ktorú omieľajú, sľúbili farmárom minulý rok, ale ešte tento rok to nedorazilo.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie.
Dobre si, Edo Heger, vypichol to s tými vajíčkami. Naozaj to neovplyvníme my, že ony odídu za vyššími cenami. To, čo môžme my urobiť, proste robiť z tejto ekonomiky efektívny systém, aby viac peňazí mali naši ľudia.
Pán Paška, no dobre, toto beriem úplne, že problém je v tej diskriminácii. No ale riešme ten problém a tam ja osobne sa rád s vami spojím na takej práci, lebo toto je riešenie problému. Ale keď ho riešime niekde inde, tak je to proste ako v tom vtipe, že niekto hľadá alumíniový kľúčik na ceste, kde svieti svetlo, hoci ho stratil na vedľajšej.
Ďakujem.

Ospravedlňujem sa, však ale budeme mať ešte k tomu priestor. Dovoľte mi, kolegyne, aby som v polčase vystúpil k tomuto návrhu a povedal pár myšlienok za navrhovateľov k tomuto návrhu zákona, pretože bolo povedané veľa, veľa vecí sa opakovalo. Keď tak pozerám, kto je nahlásený, tak sa to ešte bude znova opakovať, ale rád by som zodpovedal niektorým otázkam, ktoré by som rád zdôraznil, a možno je to naše rozdielne videnie tejto problematiky.
Raz a navždy, tá forma podania tohto návrhu do Národnej rady, s touto otázkou sa stretávame stále, keď koaliční poslanci – a teraz to beriem en bloc – dajú ktorýkoľvek návrh zákona, tak stále opozícia kritizuje to, že prečo to nejde formou vládneho zákona, ale prečo to ide poslaneckým návrhom. Na druhej strane nás kritizujete niekedy, prečo nie sme viacej aktívni a prečo nedávame viacej poslaneckých návrhov, prečo idú len vládne návrhy.
Ten argument, že táto téma je súčasťou programového vyhlásenia vlády, je pravda. Takisto súčasťou programového vyhlásenia vlády bolo aj zrušenie daňových licencií. To taktiež išlo návrhom poslancov za Slovenskú národnú stranu a vtedy sa nikto z vás neozval, kolegovia z SaS, že by to bolo niečo nezvyčajné, že by to bolo niečo zlé, že by to bolo niečo neprimerané. Tak bol by som rád; a tiež to bol dosť systémový zásah, pán Kažimír dodneska nad tým plače, že sme mu zrušili dieťa. Ale vtedy tá kritika nezaznela. Nerozumiem, prečo tá kritika je dnes. Tak buď máme rovnaký meter na všetko, alebo potom otvorene povedzme, že máme selektívny prístup k rôznym veciam.
Sociálne opatrenie; no toto nie je sociálne opatrenie. Bolo to tu na začiatku spomenuté, tuším aj pani predsedníčka hospodárskeho výboru to spomenula, taktiež aj pán Poliačik. Naším hlavným zámerom je nájsť dodatočné zdroje v agrosektore, aby sme vedeli nájsť systémové riešenia na podporu slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Na to, aby sme vedeli pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, sú potrebné dodatočné zdroje. Dobre viete, že farmári každý mesiac žiadajú vládu Slovenskej republiky a hlavne ministerstvo pôdohospodárstva, že chýbajú zdroje na rôzne opatrenia. Mali sme tu sucho, chýba 40 mil. na závlahový systém. To je, čo vravela pani Zemanová, že akým spôsobom vieme eliminovať klimatické zmeny. Tak práve vybudovaním zavlažovacích systémov. Na to chýbajú peniaze, pretože máme tu dlh 25 rokov, kedy sa do tohto vôbec neinvestovalo a dneska nás ten dlh dobieha a poľnohospodári sa jednoducho obracajú na štát, akým spôsobom vieme im pomôcť.
Takéto opatrenia majú aj okolité krajiny, ktoré cez svoje štátne rozpočty dotujú; to je zlé slovo; dofinancovávajú, napomáhajú svojim vlastným domácim poľnohospodárom aj potravinárom. Napríklad Česká republika každý rok 160 mil. eur dávajú svojim. Maďarsko cez 300 mil. eur ročne dávajú dodatočnú pomoc svojim poľnohospodárom a potravinárom. Slovensko doteraz násobne menej, skoro nič, pretože neboli vytvorené zdroje na takéto požiadavky. A práve teraz, aj čo sa týka tej zelenej nafty. Aj toto opatrenie v rámci zelenej nafty nebude na repku a neviem, čo ste tam spomínali, pán Pčolinský, ale bude to na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. To znamená ovocie a zelenina. Ovocie a zelenina. Nie technické plodiny, ale špeciálna rastlinná výroba.
Celá tá diskusia, ktorá tu je, by bola asi zbytočná, keby ten trh fungoval ideálne a špeciálne, keby trh v rámci obchodný reťazec verzus slovenský dodávateľ, potravinár, poľnohospodár, keby tam platili aspoň tie nepísané pravidlá slušnosti, ktoré fungujú v každom trhu. Len, žiaľbohu, na Slovensku to neexistuje.
Dominancia obchodných reťazcov, už to tu bolo tuším spomenuté, ovládajú viac ako 80 % trhu s potravinami. 80 % ovláda zopár firiem, ktoré určujú na našom trhu podmienky a doslova využívajú to, že naši slovenskí poľnohospodári a potravinári nemajú kam svoje výrobky umiestniť, a tak sú nútení dohodnúť sa s týmito reťazcami a reťazce to patrične aj využívajú.
Takzvané nekalé praktiky, ktoré na Slovensku, a nielen na Slovensku, aj v rámci krajín V4, to, že existujú, si uvedomili aj na európskej úrovni a aj počas rakúskeho predsedníctva v Rade Európy mali za úlohu a vlastne už je pripravená smernica, ktorá má tieto nekalé praktiky vo veľkom obmedziť. Tuším v návrhu na tú smernicu sú štyri opatrenia na tie nekalé praktiky, ale naše ministerstvo už má pripravený návrh, ktorý tento problém rieši, a ďaleko viacej je tam opatrení na to, akým spôsobom zabrániť tomu, aby obchodné reťazce zneužívali svoje dominantné postavenie voči slovenským poľnohospodárom a potravinárom a aby tie, tam tie váhy alebo tá rovnováha síl bola aspoň ako-tak zachovaná a nemusela dodatočne zvyšovať náklady dodávateľom, potravinárom, poľnohospodárom.
Bolo tu spomenuté, že od začiatku roka doteraz bol rast cien potravín zhruba 5,4 percenta. Áno, bol nárast, to ešte ani odvod neexistoval. Preto sa pýtam, prečo tie ceny potravín rástli? To bol jeden z prvých argumentov alebo informácií, ktoré sme získavali od potravinárov a poľnohospodárov, že kvôli čomu bol spôsobený ten rast cien.
Na komore SPPK nám nevedeli povedať, kvôli čomu tie ceny rástli, pretože ich členovia – a zastupujú skoro všetkých potravinárov a poľnohospodárov – od začiatku roka, zhruba pol roka to bolo sledované obdobie, nezvyšovali svoje dodávateľské ceny do obchodných reťazcov, ba niektorí znižovali. Preto sa pýtam, prečo cena pre konečného zákazníka vzrástla o 5,4 percenta.
Tie obavy, že zvýšenie, resp. zavedenie tohto odvodu spôsobí neúmerné zvýšenie cien, my rázne odmietame, pretože ako ste tu spomenuli, a sú na to štatistické dôkazy, že tie obchodné prirážky, obchodné prirážky, to znamená, za čo to kúpim, čo si prihodím a za čo to predávam konečnému spotrebiteľovi, sú neprimerane vysoké.
Slušná obchodná marža v potravinárskom priemysle je od 27 do 35 percent. Určite viete, že naše výstupy, ktoré sme mali, dokazovali niekoľkonásobne vyššie obchodné prirážky, ktoré si obchodné reťazce nechávajú, a preto majú priestor na to, akým spôsobom tento odvod zvládnuť, aby to nemuseli premietnuť do cien a aby nemuseli ukracovať svojim zamestnancom. Na západe priemerná obchodná prirážka je okolo 35 percent. Prečo na Slovensku tie reťazce majú niekedy dvoj- aj trojnásobné obchodné prirážky v závislosti od komodity, ktorú predávajú?
Zaznelo tu, že kde sa tie peniaze použijú; to už môj kolega pán Paška rozprával; a že je obava zo zneužitia týchto finančných prostriedkov. To taktiež rázne odmietame, pretože je jasne stanovené, že to bude na podporu zelenej nafty, ktorá bude podporovať nielen živočíšnu, ale aj špeciálnu rastlinnú výrobu. Taktiež sa to bude vzťahovať alebo bude sa akumulovať istý zdroj financií na to, aby sme v budúcnosti vedeli vykrývať, nazvime to, krízové situácie, ktoré sú spôsobené či už počasím, alebo inými nepredvídateľnými javmi, tak, aby sme vedeli našim poľnohospodárom a potravinárom pomôcť.
A nesúhlasím, čo povedala pani kolegyňa Zemanová, že si to majú poľnohospodári riešiť sami a nechať ich v tom samých. Všetky okolité krajiny pomáhajú svojim poľnohospodárom a Slovensko by malo tiež podľa nášho názoru, len chýbajú na to adekvátne finančné zdroje.
Obava, že Európska komisia začne konanie voči Slovensku; my sme si veľmi pozorne sledovali proces, ktorý bol v Maďarsku a v Poľsku, a dali sme si vypracovať aj posudky odboru legislatívy príslušných ministerstiev, aby sme sa tomuto vyhli. Takže nemáme obavu z toho, že by tento návrh v takom znení, ako je, by mal mať problém. Pretože Európska komisia nebola proti samotnému zmyslu toho zavedenia odvodu, ale jednotlivé štáty – Poľsko, Maďarsko – mali tam veľmi selektívne pristupovanie k plateniu tohto odvodu a to bolo napadnuté zo strany Európskej komisie a následne Európskeho súdu, kvôli čomu tie odvody neboli úspešné.
Zaznelo tu, že akým spôsobom vieme zvýšiť týmto odvodom produkciu slovenských výrobkov. To je to, čo som už spomínal na začiatku. Slovenskí dodávatelia a potravinári robia s veľmi nízkymi prirážkami, čiže nemajú dodatočné zdroje na investovanie a zvyšovanie svojich výrobných kapacít. To je alfa a omega toho celého. Jednoducho oni, keď predávajú do obchodného reťazca, ak je dobre, s nulou, ak je veľmi dobre, s veľmi malým percentom zisku. Nemajú dodatočné zdroje na to, aby mohli investovať do inovácií, rozširovania výrobných kapacít, možno rozširovania o iné druhy sortimentov. A preto nám klesá potravinová sebestačnosť, lebo firmy, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, jednoducho sa na to vykašlú, pretože nemajú tak dobre za to zaplatené ako ich kolegovia v zahraničí. Preto musí štát istým spôsobom do tohto zasiahnuť.
Pán Jurzyca, o tej sebestačnosti a vajcia. Nie je tu. Prečo obchodné? No, to je to nepochopenie toho celého, že prečo na Slovensku nebol dostatok vajec, keď bola tá fipronilová kauza. No to bolo z toho dôvodu, že na Slovensku sa dovážajú vajcia zo zahraničia, ktoré tým fipronilom boli postihnuté. Preto bol zakázaný ich dovoz, a preto na Slovensku chýbali. Keby obchodné reťazce mali zakontrahované slovenské vajcia, tak takýto problém nemáme. Ale my na Slovensku predávame viacej poľské, belgické, nemecké vajcia ako tie naše slovenské. A to je to, čo vravíme, že jednoducho nie je rovnaký meter na všetkých, na tých slovenských a na tých zahraničných.
Izolácia ekonomiky. Poviem vám príklad, akým spôsobom sa môžu slovenskí potravinári dostať do zahraničia, no môžme ich spočítať na prstoch jednej ruky. Každá krajina sa snaží podporovať tých svojich a veľmi ťažké je presadiť sa na týchto trhoch. A slovenskí potravinári by vám vedeli o tom rozprávať, akým spôsobom sa v podstate je tam nemožné dostať, pretože štáty si chránia to, čo majú doma, a Slovensko by malo taktiež pristupovať k tomu.

Ďakujem pekne. Ja teda po poradí k tým veciam.
Poslanecký návrh. Áno, aj mňa to veľmi prekvapilo, o to viac, keď je to v programovom vyhlásení vlády. Dokonca som bol prekvapený, keď som videl v relácii pána Lapšanského, jak teda hovoril, že sa teší z toho, že tí poslanci to navrhli. Ja si hovorím, že o čo tu ide, však akože, kolegovia, toto je tak závažný návrh. Ja teda nepamätám si úplne, že ako boli tie licencie, to sa ospravedlňujem. Ale tuto ma to tiež prekvapilo, lebo dalo sa očakávať, dalo sa očakávať, áno, však hovoril to, že bol poslanecký, ale že nepamätám si na to, že vtedy to bol poslanecký, ale okej.
Ja rozumiem aj tomu argumentu, ktorý hovoríte, že áno, ste možno obviňovaní, že málo poslaneckých návrhov. Toto podľa mňa, ak je to aj v programovom vyhlásení vlády, tak to určite nepatrí na poslanecký návrh už len preto, že to je v programovom vyhlásení vlády, a po druhé, že máte ten rezort. Ešte keby ste nemali ten rezort, okej, dobre, poviem si, beriem to do vlastných rúk. Ale vy aj ten rezort máte v rukách, čiže to mohla kľudne pani ministerka priniesť, vy ste mohli to podporiť a podobne. O to viac, že naozaj to medzirezortné pripomienkové konanie by veľa vecí odladili z toho, čo tu teraz je. Lebo to predsa sa to deje medzi tými rezortami, môžu sa vyjadriť dotknuté subjekty, nie je to až tak pod takou paľbou pozornosti a dá sa to vylaďovať. Toto ako keby ušlo.
Potom tam bolo povedané, že majú priestor na to, že snáď to tie reťazce akože neprenesú do tej ceny. No, ako toto neni, že tak snáď to neprenesú, ony to prenesú. Ony to aj hovoria a biznis nepustí. Tí ľudia nemajú prečo byť, ako dotovať to. To sú biznismeni. To sú proste tvrdí biznismeni, povedzme si na rovinu. Preto som aj hovoril, ak chcete ich postihnúť, prineste zákon, ktorý to spôsobí. Ale tento zákon to nespôsobí. Takže ešte potom bolo, že nevedeli, jaj, ty si hovoril, že nevedeli tie reťazce. Nie. Pýtal si sa potravinárov, že prečo tie ceny vzrástli, že nevedeli ti povedať. A pýtal si sa aj reťazcov? Lebo to je zaujímavé, prečo to teda vzrástlo, keď to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)