22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, vy ste niekoľkokrát vo svojom príspevku spomenuli, že takéto správanie je neprípustné na pôde Národnej rady, ja musím povedať, že takéto správanie, takéto výroky, ktoré zasahujú do osobnej integrity človeka, sú neprípustné v akomkoľvek prostredí, kdekoľvek sú neprípustné, podľa mňa dokonca v krčme, kde keď si predstavím takú Očovú, odkiaľ pán poslanec Huliak pochádza, tak keby v krčme sa o niekoho manželke priateľke, partnerke takto vyjadrí myslím, že by dopadol inak.
A to, čo je smutné na celej tejto veci, že on príde a obhajuje sa tým, že mu to povedal, že to má urobiť, pán Danko a má polarizovať viac spoločnosť, to je proste absurdné, kam sme sa dostali, a ešte poviem, že zašiel ďalej. Chcem povedať, že mne je úprimne ľúto, čo si povedal, urobil, ako sa to dotklo, jej rodiny, jej dcéry a žiadnym spôsobom neprijal žiadnu sebareflexiu, lebo určite ste zachytili, neviem, týždeň dozadu, ako sa vyjadroval o pani bývalej poslankyni Tabák, môžem si o nej myslieť čokoľvek, ale to, čo o nej hovoril, je ďalšia neprípustná vec, jednoducho on by sa mal ospravedlniť všetkým ženám, ktoré takýmto spôsob uráža.
A ja naozaj chcem vyzvať vás koaličných poslancov, poslankyne aj pána predsedu Národnej rady, ja viem, že niektorí z vás ste sa osobne ospravedlnili, ale proste to nestačí, toto musí proste urobiť pán Huliak a jediný, kto môže nejak naňho vplývať, ste vy, lebo my tu budeme rozprávať dookola, ale, žiaľ, sami nič nezmôžeme. (Povedané s pohnutím.)
Ďakujem veľmi pekne.

Ja sa rovnako pridávam k mojim kolegom a kolegyniam, ktorí mali predchádzajúce faktické poznámky, myslím si, že tie individuálne ospravedlnenia sú veľmi milé a naozaj fajn, ale to nestačí.
My ako Národná rada musíme odsúdiť takéto mizogýnne prejavy človeka, ktorý prosto hrubým spôsobom zaútočil do sféry občianskej cti, osobnej cti, dobrého mena inej poslankyne, mojej kolegyne Lucie Plavákovej.
A chcem len pripomenúť, že ak sa tu niekedy oháňame tým, že koalícia a opozícia má rovnaké podmienky, že, že poďme sa baviť o rovnakom metri, tak keď sa bavíme o rovnakom metri, tak len pripomeniem, že Lucia Plaváková teda podľa názoru vtedy človeka, ktorý viedol schôdzu, porušila rokovací poriadok, a v tom druhom hlasovaní Národná... a bola teda vykázaná zo snemovne, a v tom druhom hlasovaní teda Národná rada ju nepodporila, čiže ona za to, že teda predsedajúci mal názor, že porušila nejaké pravidlá, niesla určitú ujmu, určitý trest a pán poslanec Huliak, všetci máme ten názor, že porušil pravidlá minimálne slušného správania, ale aj etiky, toho, ako sa má jeden poslanec správať k druhému poslancovi, doteraz žiaden formálny následok, ktorý by naňho uplatnila táto Národná rada, neniesol, čiže ak sa bavíme o dvojakom metri, zatiaľ jediná, ktorá tu niesla nejaký následok svojho správania bez ohľadu na to, či si myslíme, že to vylúčenie bolo správne alebo nesprávne, bola Lucia Plaváková, zatiaľ čo pán poslanec Huliak doteraz žiadne následky svojho činu neniesol, a teda podľa mňa je minimálne otázkou férovosti koalície voči opozícii a uplatnenia rovnakého metra, že toto uznesenie bude podporené.

Ďakujem.
Viete, toto nie je iba príbeh pána Huliaka a Lucie Plavákovej, toto je príbeh o slovenskej politike, vôbec nie sú zriedkavé prípady, kedy sú poslanci hnutia Progresívneho Slovensko označované za fanatikov, za pliagu, za rakovinu spoločnosti, za extrémistov. A výrok, ktorý smeroval na adresu pani Plavákovej, ja opakovať naozaj nebudem.
Tieto výroky sú vlastné najmä poslancom koalície, resp. najhlasnejšie ju formulujú poslanci, ktorí boli súčasťou klubu SNS, tam patrí aj pán Huliak, a aj tým, ktorí ostali ešte v tom decimovanom klube a ktorí ešte resuscituje pán Muňko.
A nie je to len o vlastnostiach pána Huliaka, ale v širšom kontexte aj o tom akú politiku reprezentuje a akú politiku tento parlament toleruje, o tom to je. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o konflikt alebo názorový stred medzi konzervativizmom a liberalizmom, ale vôbec to tak nie. Ide o konflikt rôznorodého prístupu k politike, ide o to, či je v politike prípustné klamať, manipulovať, mačisticky a vulgárne sa správať, alebo preferujeme takú politiku, ktorá je zodpovedná, ktorá nerozdeľuje spoločnosť a rešpektuje všetky skupiny občanov vrátane menšín, jednoducho politiku, ktorá je predvídateľná a ktorá nepodlieha konaniu a vrtochom obskúrnych postáv, o tomto je tento príbeh, tento príbeh o slovenskej politike.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Jurík, úplne súhlasím s vami v tom, že môžeme mať a aj máme väčšinou rôzne názory na politiku alebo na ideológie, ale vždy by sme mali mať na pamäti, že náš oponent, teda človek, s ktorým sa rozprávame, je predovšetkým ľudská bytosť, a to by sme si mali uvedomovať v každodennom živote, nielen na pôde parlamentu. A tu, tu o tom, že sme v Národnej rade, o to viac by sme si mali uvedomiť, že naším správaním vlastne dávame príklad aj iným. A ak budeme šíriť neúctu a nenávisť, tak nemôžeme čakať prijatie a úctu ostatných.
A potom sa nečudujme, že Slovensko, ako mnohí kritizujeme, že stále ide od desiatim k piatim, a ak to chceme zastaviť, tak v prvom rade je tuná na priestor v Národnej rade, aby sme každý sám od seba začali meniť správanie k svojim kolegom, aby sa viac počúvali a dokázali si prejaviť pochopenie a úctu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, napísal som si tri veci, ktoré ste povedali, absolútne súhlasím.
Povedali ste, aby celá, celá Národná rada odsúdila tento výrok. Povedali ste, že tu máme v pléne ľudí, ktorí sa nevedia správať k ženám a spýtali ste sa, čo by povedali poslanci keby to povedali ich partnerkám, ich ženám. Naozaj Mišo Šipoš hneď automaticky po tom, ako urazil pani poslankyňu, Mišo Šipoš vystúpi a my sme hneď, naše hnutie, odsúdili toto. A naozaj je to niečo nechutné, odporné.
Ja mám s tým osobnú skúsenosť, keď moju manželku tu urazil Blaha na začiatku volebného obdobia, mal som s ním konflikt, a je to naozaj také, že keby sa niekto spýtal, alebo keby niekto urazil, pán Hazucha, vašu manželku, povedal, že je suka, ja neviem, čo by ste spravili, hovorím, lebo viete prečo. A toto je to odporné, keby niekto povedal pánovi Žigovi, že jeho manželka je suka, je to niečo neskutočné, odporné, bránili by ste sa, bránili, ja sa vás spytujem. Ale tu je to, čo chcem povedať, my to odcudzujeme.
Ale keď tu sedel Migaľ, tam vpredu a povedal, že manželka Igora Matoviča je biela kobyla, ja som nepočul z PS-ka, že by niekto bol vystúpil, niekto by vystúpil a povedal to. A musím vás poprosiť, pani poslankyňa Plaváková, mne to je neskutočne odporné, ale ja vás prosím, keď budete stáť na chodbe s Migaľom, poproste ho, aby sa aj on ospravedlnil, máte s ním veľmi dobrý vzťah, diskutujete spolu, on je ten istý ako Huliak pre mňa, to isté odporné, neskutočné odporné, tak ja vás chcem poprosiť ako, ako človeka, ako ženu a odsúďme naozaj týchto, o ktorých rozprávala pani Petrík, ktorí tu nemajú úctu k ženám, ktorí nemajú úctu k našim rodinám, k našim manželkám. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, keď to urobíte, a mne osobne je ľúto, čo vám povedal Huliak, a je to odporný, arogantný človek ten Huliak.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické pripomienky. Musím povedať, že ma trochu mrzí, že keď mi pán predsedajúci oznámil, že je tam sedem faktických, tak som tak trochu dúfala, že tam bude možno aj niekto z koalície a že aj takto verejne zopakuje, vravím, tie individuálne ospravedlnenia, ktoré prichádzali, a že niekto z vás možno povie, že áno, ideme skutočne zahlasovať „za“, pretože toto je niečo, čo sa jednoducho nemalo stať, a mrzí ma to, že teda žiadna taká faktická neprišla a že opäť len z opozície sa tu zastávame. A nejde ani o to, že pani Plaváková je opozičná poslankyňa, že to je naša kolegyňa, že to je naša priateľka. Keby sa to stalo komukoľvek inému a...
Pán poslanec Pročko, ja si pamätám, vtedy keď sa toto stalo, a že poslanec Migaľ sa takto vyjadril, tak my sme tu minimálne teda verbálnym spôsobom poukazovali a volali sme, ja si už nepamätám skutočne, kto bol predsedajúci, po tom, že takto sa tu skutočne nemá vyjadrovať, ja si, ja si to pamätám, a teda akékoľvek, akékoľvek takéto útoky by sa jednoducho nemali diať a je to zodpovednosť náš všetkých.
Ale opakujem, ja teraz prosím koaličných poslancov a poslankyne, aby sa k tomuto uzneseniu postavili skutočne tak, ako aj na základe toho princípu, na základe ktorého sme tu boli zvolení a zvolené, a síce že budem hlasovať v súlade so svojím svedomím a vedomím, a ja verím tomu, že minimálne niektorí z vás, asi nie všetci, ale niektorí z vás stlačia to „za“ už len preto, že nechcú, aby sa niečo takéto opakovalo či už na pôde tejto Národnej rady, alebo aj v spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, ja už budem naozaj len veľmi krátko.
Ďakujem všetkým, ktorí ste sa zapojili aj do tejto rozpravy, naozaj si to veľmi vážim. A mrzí ma tiež, že sa teda nikto z koalície nezapojil, a viacerí ste tu spomínali aj viaceré tom že vlastne my tým, ako sa správame v tomto pléne a ako tu vystupujeme, ako hlasujeme, vysielame nejaký signál do spoločnosti, sme príkladom.
Tak ja sa vám chcem len spýtať, že položte si naozaj tú otázku, aký signál vyšlete svojím hlasovaním voči všetkým ženám, voči obetiam rôznych útokov, ktoré na Slovensku dennodenne zažívajú, aký signál vyšlete. A skúste si na tú otázku odpovedať a ja si myslím, že si viete na ňu odpovedať a viete si na ňu odpovedať takým spôsobom, že nemôžete hlasovať inak ako za.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som tak krátko premostil, ak dovolíte, aj s tým predchádzajúci bodom. Aj tento návrh zákona, s ktorým prichádzame s pani poslankyňou Záborskou, máme naňho asi legitímne rôzne názory, prichádzame s dobrým úmyslom a myslím si, že aj keď zaznejú, a je to tak správne, povedzme aj kritické názory, tak stále sa vieme rozprávať slušne a vôbec nie je potrebné, aby sme niekoho dehonestovali, dehumanizovali, urážali a aby sme tu viedli takú nejakú diskusiu, ktorá, ktorá tých druhých, nazvem to tak, podceňuje ľudsky alebo tvári sa, ako keby bolo niečo menej. To mi prekážalo aj na, na tých vyjadreniach konkrétne pána poslanca Huliaka, ale aj ďalších, ktoré tu zazneli, ako spomenul napríklad pán kolega Pročko, spomínal prípad. Čiže vždy mi to prekáža.
Návrh zákona, s ktorým prichádzame s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie, je veľmi jednoduchá novela Zákonníka práce, nevymýšľame žiadne koleso nové, žiadnu, nie je to žiadna jadrová alebo raketová veda, je to drobná úprava Zákonníka práce, kde už dnes máme určené, že počas štátnych sviatkov, ktoré sú tam vymenované, tak nie je možné nariadiť ani dohodnúť zamestnávanie pracovníkov v maloobchode.
My navrhujeme, aby k týmto štátnym sviatkom sa pridali dni, ktorými sú nedele, vlastne ďalšie dni pracovného pokoja. Počas štátnych sviatkov je normálne, už sme si na to zvykli, že, že obchody nie sú otvorené, možno okrem tých najmenších, pretože ide o zamestnávanie, je to novela Zákonníka práce, tak zvykli sme si, že tie obchody nie sú otvorené, lebo je deň pracovného pokoja. Nedeľa je deň pracovného pokoja, to týmto zákonom nezavádzame, ona je dávno-pradávno dňom pracovného pokoja, väčšina populácie okrem výnimočných prevádzok alebo nejakých záchranných zdravotníckych zložiek, ľudia v nedeľu nechodia do zamestnania, deti nechodia do školy a je to teda voľný deň. My tvrdíme, že toto, čo už je v zákone, aj v zákone napríklad o štátnych sviatkoch, tak aby sa to stalo realitou aj v maloobchode.
Prečo v maloobchode? Je to niečo, kde potreby obyvateľstva, a tento výraz pozná aj Zákonník práce, sú dostatočne uspokojení tým, tou ponukou, ktorá je v tých šiestich pracovných dňoch, resp. v šiestich dňoch, ktoré sú obchody otvorené, alebo boli by otvorené, teda pondelok až sobota.
Ja uvediem len taký príklad, myslím, že asi skoro všetci z nás si pamätáme, že bolo úplne bežné, že napríklad mama nás posielala, ešte rýchlo pred jedenástou v sobotu zbehni kúpiť ešte toto, lebo, čo ja viem, o jedenástej, o dvanástej v sobotu sa zatvorilo, ešte bolo, doobeda bolo otvorené v sobotu a potom úplne normálne od soboty obeda do pondelka rána bolo zatvorené. Normálna vec. A ja by som bol rád, keby sme sa na to pozreli ako na normálnu vec.
Je tu, teraz prišiel pán poslanec Škripek, pôsobil v europarlamente, vie, ako je to na Západe, že je úplne bežné, v Belgicku napríklad, ale aj v ďalších krajinách, môžem ich tu vymenovať, na Západe, že v nedeľu nie sú otvorené obchody, berú to ako normálnu vec, nie je to nejaká kultúrna vojna, nie je to niečo, na čom teraz by spoločnosť mala ísť na barikády, je to normálna európska vec, vec západnej Európy, ale aj ďalších častí Európy, že ten dopyt ľudí po spotrebnom tovare sa naplní tým predajom, tým predajom, tým predajom... (Rečník sa obrátil na spravodajcu.) Malé vyjasnenie v réžii. Je normálne, že tieto obchody pokryjú tie potreby obyvateľstva tým predajom v pondelok až sobotu a že nie je potrebné z nejakého dôvodu, aby boli, aby boli otvorené obchody aj v nedeľu. Tuto pán poslanec, ktorý bude pri nasledujúcom bode spravodajca, pán poslanec František Majerský, tak on vie o tom, že záchranári, tam si nevyberiete, príde to v nedeľu, tak to musíte riešiť v nedeľu, hej, je nejaký urgent v nemocnici, tak to musíte riešiť v nedeľu. Nemôžte si to vybrať, že odložíme niektoré veci, niektoré veci sa nedajú odložiť z nedele na pondelok napríklad, ale maloobchodný predaj sa dá odložiť.
Dokonca ja poznám ľudí, ktorí, ktorí povedia, ale ja celý týždeň pracujem a ja si až tú nedeľu môžem nakúpiť. Ja si to viem predstaviť a poznám takých ľudí, ale my máme takú výhodu oproti predchádzajúcim dobám, že my máme voľnú zvyčajne nielen nedeľu, ale aj sobotu. Že v piatok padla, začína víkend, takže tí, ktorí pracujú veľmi intenzívne v pondelok až v piatok, že sa nedostanú do obchodu, aj keď sú tie obchody otvorené do 22.00 hod., nedostanú sa tam, tak si môžu vyjsť prípadne aj s rodinou na nákup v sobotu. Tak sa to dá zariadiť, tak je to zariadené. Keď to zvládnu v Belgicku alebo v ďalších krajinách, tak je jasné, že to zvládneme aj my, o to viac, že sme si tieto veci vyskúšali v Československu, na Slovensku, a dokonca keď sa táto vec stala mimoriadne počas covidu, tak ľudia povedali, v pohode, jasné, keby to tak zostalo, nič sa nedeje, robili sa aj prieskumy, pýtali sa na to, nestojí to, nepadá to na tom, či je v nedeľu otvorené.
Pár hlavných bodov, ktoré potom rozvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Tak prvá vec je, že je to, je to sociálna vec. Tento zákon nie je vec nejaká kultúrna alebo náboženská, je to sociálna vec, je to novela Zákonníka práce, len rozširujeme niečo, čo už máme, a to je voľno počas sviatkov. Asi nikto nebude obviňovať niekoho z náboženských dôvodov, že 1. alebo 8. mája sú zatvorené obchody, takisto paralela s nedeľou je preto, lebo je to deň pracovného pokoja, takisto ako v prípadoch tých štátnych sviatkov.
Napríklad Európska sociálna charta, Rady Európy, hovorí, kde Slovenská republika je zmluvnou stranou, zaviazali sme sa v nej, že citujem: „Zaviazali sme sa v nej k ustanoveniu platených sviatkov a zabezpečeniu odpočinku v týždni, ak je to možné, zhodného s dňom uznaným tradíciou alebo obyčajmi za deň odpočinku v príslušnej krajine alebo regióne.“
U nás nielen zvykovo nedeľa je tým dňom odpočinku, ale aj z hľadiska zákona o štátnych sviatkoch je to deň pokoja. Niekedy som počul také argumenty, že a prečo zrovna nedeľu, prečo, prečo nie stredu? No ja vždy hovorím tým ľuďom, môžte skúsiť nájsť konsenzus na Slovensku, že sa obchody zatvoria v stredu, ale asi by ste to nedosiahli, je prirodzené, že na Slovensku je to nedeľa, keby sme boli v Izraeli, tak by to asi bola sobota, nečudovali by sme sa tomu, je to normálne, aj pán poslanec, ktorý bol v Izraeli, kýve hlavou, že áno, že je to prirodzené, takže v Izraeli by to bola sobota. Takže vzhľadom na historické a kultúrne... kultúrno-náboženské pozadie ide v prípade Slovenskej republiky jednoznačne o nedeľu.
Takisto napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Punto Casa, žalované bolo vtedy Taliansko, lebo malo zákaz nedeľného predaja, a ten Súdny dvor rozhodol v prospech Talianska, keď povedal, že je vo výlučnej právomoci členských štátov upraviť otváracie hodiny a zákaz predaja v isté dni.
Čo sa týka vyspelých európskych krajín, ten zoznam sa mení, niektoré krajiny sa pridávajú, viem, že Chorvátsko sa chcelo pridať, tak napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko, Poľsko majú nejakú formu obmedzenia, obmedzenia predaja alebo zákazu predaja, alebo teda zákazu zamestnávania zamestnancov v tomto čase.
Chcem povedať jednu vec, my sme sa pri svojom návrhu, samozrejme, radili, počúvali sme, debatovali sme, s týmto návrhom neprichádzame prvýkrát, opakovane sme ho predkladali, a inšpirovali sme sa tými niektorými západnými krajinami, kde ony napríklad majú výnimky v tých voľných nedeliach. My sme tiež v nich na základe slovenských reálií navrhli tri, alebo teda, pardon, až štyri výnimky, a to je posledná nedeľa pred začiatkom školského roka, v zásade posledná augustová v tomto prípade, keďže už nám začína 1. septembra školský rok od tohto školského roka, takže posledná vlastne augustová nedeľa. Rodiny prichádzajú z dovoleniek, chcú si nakúpiť, hej, aby boli pripravení na školský rok, dobre, majú to aj v iných štátoch. A potom ešte tri aj z ekonomického hľadiska obvykle, tradične obvykle otvorené nedele, a to sú tie zlatá, strieborná, bronzová, čiže tri adventné nedele pred Vianocami, keď tiež ľudia nakupujú pre svojich blízkych... (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! ... a... a obchody sú zvyknuté vtedy na vyššie tržby, čiže je to určitý zvyk. V niektorých krajinách majú ešte aj zopár ďalších výnimiek, samozrejme, ak by táto novela postúpila do druhého čítania, rozumným návrhom sa nebránime.
Čo sa týka prieskumov, tak máme v dôvodovej správe, môžete sa pozrieť na viaceré prieskumy, ľudia si to vedia predstaviť, že budú obchody v nedeľu zatvorené, samozrejme, najviac si to vedia predstaviť zamestnanci. Tam chcem povedať jednu, ktorá je naozaj taká sociálna. Podľa štatistík až 80 % pracovníkov v maloobchode sú ženy, to aj tak všeobecne väčšinou vidíme, že sú to panie predavačky, a, samozrejme, tie predavačky, mnohé z nich, trúfam si tiež znova povedať, že väčšina, sú matky, ktoré majú doma deti, ktoré majú v nedeľu voľno, takže mamina je v obchode, v práci a ony sú doma.
Niekedy sa hovorí o tom, že vlastne ale poškodzuje to, poškodzuje to tých zamestnancov, pretože v nedeľu si môžu privyrobiť. Beriem túto námietku, ako, by som povedal, že má nejaké ratio, má nejaký základ, ale keď sme sa rozprávali so zástupcami odborov týchto zamestnancov pracujúcich v obchode, tak oni hovorili, že oni to odmietajú, takúto argumentáciu, lebo to je, to je príplatok, ktorý má odradiť tých zamestnávateľov, aby v nedeľu nezamestnávali. To je v istom zmysle sankcia za to, že ťahajú tých ľudí v deň pracovného pokoja do práce. Tie peniaze majú ľudia dostať, a teraz citujem tú pani predsedníčku týchto odborov, majú dostať vo svojej riadnej výplate, nie že si to musia odrobiť v nadštandardnom čase. A, naopak, cieľ odborov je, aby títo ľudia robili čím menej v neštandardných časoch, to znamená cez sviatky, cez dni pracovného pokoja a v noci, keď sú príplatky. Čiže ono je to otočné, my sme to obrátili, my tú mentalitu potrebujeme obrátiť, že slušný plat má človek dostať v štandardnom čase a ideálne má využívať normálny benefit Zákonníka práce, to znamená, že máme pracovné dni a potom máme dni pracovného pokoja.
Ešte jeden argument, ktorý sa týka financií. My sme si to aj vyrátavali v minulom volebnom období, že koľko si taký človek môže zarobiť tým, že pracuje, nie napríklad, má voľno, vymyslím si, vo štvrtok a pracuje v nedeľu. Tak vyrátali sme, že za mesiac si môže privyrobiť nejakých 83 eur. Možno to niekto vyráta inak a možno to bude 91 alebo 77, no, rádovo desiatky, max do 100 eur mesačne.
Ale znova opakujem, že je to sociálny zákon, je to rodinný zákon, pretože, pretože sú to veľmi často ženy a matky a my sme v minulom volebnom období rodinám s deťmi pridali, pracujúcim rodinám s deťmi, pridali na daňových bonusoch a na detských prídavkoch toľko, že to kráľovsky vynahradí nejakých niekoľko desiatok eur, ktoré si môžu privyrobiť tým, že sú nútení v neštandardných časoch, používam výraz odborárov, to znamená v nedeľu alebo v noci.
Samozrejme, sú prevádzky, kde je dvoj-trojzmenná prevádzka a kde kvôli napríklad vysokým peciam, aby sa nezapínali, nevypínali, naozaj z ekonomiky veci sa to akosi vyžaduje, že dosť by ich to poškodilo. Ale maloobchod nie je vysoká pec, maloobchod nie je záchranárska stanica, maloobchod je niečo, kde sa proste vypnú svetlá, stlmia sa a obchod sa pokojne otvorí bez problémov v pondelok ráno, takže nie je to potrebné, a z ekonomického hľadiska, aj keď konsolidačný balíček týmto rodinám, dnes rodinám veľa zobral, predsa zostali, zvlášť pre tých slabšie príjmových, zostali pomerne slušné daňové bonusy a detské prídavky a tým pádom, a tým pádom sa im to oplatí a ten prorodinný, prorodinný charakter je v tom, že môžu byť aj doma s rodinou a aj majú vďaka týmto daňovým bonusom, detským prídavkom majú peniaze, ktoré si nemusia zarábať prácou v neštandardných časoch.
Aj zamestnávatelia a odbory sú za, teraz budem citovať, viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak: „Zatvoreniu obchodov v nedeľu obchodníkom neuškodí a zamestnancom pomôže. My obchodníci si nemyslíme, že by nám klesol obrat, keďže ten obrat sa rozloží na ostatných šesť dní.“
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky Monika Uhlerová povedala, myslím, že to bol rozhovor pre jeden portál: „Nikomu sa nič nestane, keď bude obchod jeden deň zatvorený. Spotrebiteľ to prežije a najmä zamestnankyniam to určite pomôže.“
Všimnite si, mali sme tu teraz debatu o tom, o úcte k ženám, nielen, samozrejme, ale bol to konkrétny prípad, keď sa muž, jeden poslanec, vyjadril veľmi hrubo, neprijateľne na adresu jednej našej kolegyne, čo sme povedali, ja to rád zopakujem, že je to neprijateľné. Ak sa niečo také stane, tak to vyžaduje okamžité ospravedlnenie a nápravu.
Ale tu hovoríme o úcte k ženám, ktoré tam proste pracujú, a ja poznám ľudí, ktorí brigádujú v obchodoch, a to je veľmi náročná práca a myslím si, že súvisí oddych, a čas s rodinou v tú nedeľu je niečo, čo tým zamestnankyniam naozaj patrí, a je to aj prejav úcty, aj pochopenia pre ich život, pre ich súkromný život, aj pre ich rodinný život. Samozrejme, neznamená to, že to platí len pre ženy matky, samozrejme, platí to pre všetkých, ale ak hovoríme o ženách, ak hovoríme o matkách, tak zvlášť pre nich.
Ďalej pokračujem v citátoch od prezidentky Konfederácie odborových zväzov: „Argumentujeme najmä prozamestnaneckou politikou, aby sa v čo najväčšej miere redukoval pracovný čas odpracovaný v tzv. neštandardnom čase, kam možno zaradiť nočnú prácu aj prácu počas víkendov.“ Keby sme... Potom sa jej pýtali na to, že prečo to nenechať na trh, prečo to nenechať na dohodu so zamestnávateľom, a ona odpovedá, tá pani z odborov: „Keby sme tu mali naozaj nastavené prostredie tak, že zamestnávateľ zamestnancovi vo všetkom vyhovie, tak potom nepotrebujeme Zákonník práce, pracovnoprávnu legislatívu ani odborové organizácie, teda nič, čo má zamestnanca chrániť.“
Ono sa veľmi často hovorí o slobode, zvlášť kolegovia tu sediaci v prvej rade, a mne sa to páči na nich, budú hovoriť, že treba dať slobodu, nech si ľudia vyberú. Áno, súhlasím, súhlasím s vami v tomto, keby to bola úplná pravda. Je to čiastočná pravda. Totižto tá sloboda je u mnohých ľudí len iluzórna. Oni v skutočnosti nemajú, určite nie všetci, veľká časť z nich nemá veľmi na výber. Musí prijať to zamestnanie, resp. bolo veľmi komplikované zmeniť zamestnanie, a v zásade, keby nechcela pracovať v nedeľu alebo nechcela pracovať v takej práci, tak by bol s tým problém.
My v tomto návrhu tú slobodu rešpektujeme tak, že my nehovoríme o tom, že obchody nemôžu byť otvorené. Tu vám chcem vysvetliť ešte jednu vec. Tá filozofia nie je o tom, že ona nie je zameraná na obmedzovanie spotrebiteľov, na obmedzovanie nakupovania, ona sa týka zamestnávania. My hovoríme, že, že ten, kto je napríklad živnostník a zamestnáva iba sám seba, tomuto, toho sa ten zákon netýka. To znamená nejaká večierka, v ktorej on sám predáva, náš zákon to nezakazuje. Hovorí sa len o tom, že nemožno nariadiť prácu a nemožno ani dohodnúť, hej, týka sa to zamestnancov. Podľa mňa je to tak správne. Takí ľudia majú slobodu skutočnú a je to o ich slobode, či si otvoria, alebo neotvoria.
Čo sa týka ďalšieho takého argumentu v prospech istej tej iluzórnej slobody, je, veď kto chce, nech si zatvorí a kto nechce, tak nech nechá otvorené. No to je iluzórne v tom, že v tom prípade vám to zatvorenie škodí, pretože ak hovoríme o tom, že všetci majú zatvorené v nedeľu, tak sa to rozloží medzi pondelok až sobotu, tak vám to neškodí, lebo neprídu ku vám v nedeľu, ale prídu ku vám v pondelok. Ale keď vy v nedeľu zatvoríte, napríklad Jednoty sú bežne zatvorené aj v, hlavne v obciach, ale niekde aj v mestách, no tak ten, ten zákazník, ktorý ku nim chodí v pondelok až sobotu, tak povedzme pôjde do iného, nechcem rozoberať názvy obchodných reťazcov, aby sme nerobili nejakú skrytú reklamu alebo negatívnu reklamu, príde k inému a nakúpi si tam. Ale ak majú zatvorené všetci, tak ten človek tam, kam chodí, tak tam pôjde, ale nie v nedeľu, ale v pondelok až v sobotu. Preto, preto hovoríme, že sme za slobodu, áno, sme za slobodu, ale za skutočnú slobodu, kde tí ľudia naozaj na výber majú a nepoškodí ich to.
Ďalej pokračujem v citovaní pani, pani predsedníčky Konfederácie odborových zväzov, prezidentky, pardon: „Odvetvie maloobchodu, ako aj iné odvetvia nášho hospodárstva trpia nedostatkom pracovnej sily, o čom nesvedčia len overiteľné štatistiky. V súčasnosti je v sektore zhruba 2 500 pracovných miest neobsadených či nedostatkových. Problémom je opak. Teda stály nedostatok pracujúcich v maloobchode.“ Takže argument nie je, že tí ľudia stratia zamestnanie. Veľmi často práve to robia aj brigádnici, alebo ľudia, ktorí si teda využívajú to, že majú nízky plat a snažia sa privyrobiť. Ale o tom argumente sme už hovorili.
Ďalej, posledné dva citáty: „Príplatky za prácu v nedeľu, v noci, vo sviatky či v rizikovom prostredí nemajú byť nástrojom zvyšovania platov, ale sú nástrojom kompenzácie zamestnancom, že v takýchto podmienkach či časoch musia pracovať.“ Čiže človek má teda pracovné prostredie nastavené také, aby si zarobil normálne v štandardnom pracovnom čase, a teda ak náhodou musí, je to nevyhnutné v niektorých oblastiach, ale maloobchod to nie je, tak aby to mal kompenzované, tak hovorí pani prezidentka Konfederácie odborových zväzov.
A jej posledný citát, odpoveď na otázku novinára: „Je nedeľa bez nakupovania konzervatívne riešenie?“ Pani prezidentka odpovedá: „Nie. Je to prosociálne opatrenie. Pozerám sa na to čisto prozamestnaneckou optikou.“
Z ekonomického hľadiska patria nedele medzi najmenej ziskové dni, hlavne teda v tom, v tom segmente potravín, čiže takmer bezo zbytku tržby sa presunú na prvých šesť dní, ľudia nebudú nakupovať menej a zamestnávateľ ušetrí náklady.
Viete, ja som sa raz rozprával s jedným, s jedným liberálnym politikom, ktorý mi povedal, že, hej, ale existuje takzvaný impulzívny nákup, kde ľudia, keď už sú v tom obchode, tak kúpia. A ja vám poviem, že to teda nie je niečo, s čím by sme sa mali chváliť. To je vlastne presne definícia konzumu. Som v obchode a nabaláchajú ma, tak kúpim. Ľudia by podľa mňa mali žiť aj nakupovať racionálne, a nie nechať sa nabaláchať a to, že zbytočný nákup, márnivosť, konzum zvyšuje aj ekonomické, roztáča ekonomické kolesá, tomu rozumiem, otázka je, že či je to ako, že to máme podporovať. Ako si jednotlivci vyberú, keď chce on míňať peniaze zbytočne na zbytočnosti, je to jeho vec, ale nie je to niečo, čo by bolo nejaké teraz že žiaduce, a my to máme zo všetkých síl podporovať. Ak si mám vybrať medzi podporou tých impulzívnych nákupov a ochranou tých zamestnankýň, tak volím ochranu zamestnankýň.
Ďalšia vec je, samozrejme, ak máte otvorené šesť dní, tak ušetríte aj na tých platoch, lebo tržbu máte zhruba zhruba rovnakú, ale platíte ľudí len za šesť dní, takisto energie určite menšie. Energie sa minú, ak v ten deň je zatvorené a neotvárajú sa tie chladiace pulty, nesvieti tam toľko tých svetiel.
Jedna taká poznámka, to, čo som hovoril, je, že niekto povie, pán Vašečka, ale vy to predkladáte preto, že vy ste katolík a vy chcete v tú nedeľu všetkým zakázať chodiť do obchodu, aby išli do kostola. Ja by som to povedal takto, že keby som si to fakt myslel, tak by som asi, no bol taký hlúpučký. Predstavu, že keď zakážeme chodiť ľuďom do obchodu, čo nezakazujeme, mimochodom, tak ľudia pôjdu do kostola, je veľmi hlúpe a nie je to vôbec ani žiaduce. Náboženská sloboda je úplne samostatná otázka a tá je zachovaná. Naozaj dnes my nemáme žiaden problém s tým, že by ľudia nemohli navštevovať bohoslužby, lebo sú otvorené obchody. O to vôbec nejde. A to, že je to práve nedeľa, tak vychádzame z toho, že nedeľa je deň pracovného pokoja a tradičným dňom pracovného odpočinku. V našich krajinách je to tak zafixované vo všetkých našich zákonoch.
Takže ak to uzavriem, toto úvodné slovo, tak navrhujeme, aby tak ako sú, ako sú, ako je obmedzené nedeľné zamestnávanie v maloobchode počas štátnych sviatkov, ako to už funguje, tak chceme to zaviesť aj všetky nedele okrem štyroch výnimiek, posledná nedeľa pred začiatkom školského roka a posledné tri nedele pred Vianocami, kde je to odôvodnené, chceme lepšiu kvalitu života pre pracujúcich, aby mali kedy oddychovať, aby mohli tráviť čas s blízkymi, aby v spoločnosti nebol na prvom mieste biznis, ale ľudia. V každom prípade a podľa všetkých prieskumov ide o ich zdravie fyzické i psychické a aj o ich kvalitný život.
Takže ďakujem. Opakujem, že do rozpravy sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 45. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 51 z 21. novembra 2023 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne.
My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to, ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do 17.00 hod., aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy.
Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ, a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože ony sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili, dobre, pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a v celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo. Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky.
Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok všetkých svätých, 1. novembra.
Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej, a teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené.
Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancom v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa, tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja.
Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá spomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Priemer EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7 %, v Českej republike 13 % a na Slovensku až 21 %. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie.
Takýto pracovný režim má, samozrejme, svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 300-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Čiže napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce, a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere k tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou.
Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch, len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu.
Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode umožnili voľno.
Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú, sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Ja nie som zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje.
Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmich hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne musí si zvýšiť náklady na dopravu, zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber.
Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická, už vôbec nie náboženská alebo filozofická, ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný, rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej, ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to, ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiaduce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné, ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu.
Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák, taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde. Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí.
Takže ak je záujem, ja som otvorený na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie, sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú, a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by rady, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali.
Dobre, ďakujem pekne.