52. schôdza

Mám procedurálny návrh, buďte ticho! Vyprávate a potom si nerozumiete a nepočujete sami seba. Môj procedurálny návrh je v tom, Hrušovský ste (prepisovateľka: nezrozumiteľné slovo). Môj procedurálny je v tom (Hlasy z pléna.) (Potlesk.), aby po vypočutí zástupcov poslaneckých klubov sa rozprava ukončila s tým, že toto stanovisko má byť ešte dnes doručené do Budapešti.

Pán poslanec, ak sa vás tá poznámka o nadsluhovaní dotkla, tak sa ospravedlňujem a myslím, že všetci pochopili kontext v akom som to povedal. Ak, pokiaľ ide o Grécko, tak si stojím za každým svojim slovom a pokiaľ ide o kšefty, tak to si vyprosím pán poslanec, aby ste v súvislosti s mojou osobou takéto slová používali.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, chcem na úvod povedať, že som si veľmi pozorne vypočul takmer všetkých vystupujúcich a niečo mi tu ale nehrá. Veľmi dramaticky vystúpil predseda vlády, pán minister zahraničných vecí použil slovo, že situácia je kritická. No, ale ani účasť v sále medzi poslancami vládnej koalície, nás je akosi hustejšie tu z opozície, ale ani účasť členov vlády tomu nenasvedčuje. Niečo tu nesedí. Keď je tá situácia kritická, ako predseda vlády môže dať  prednosť jadrovému fóru nejakému? (Potlesk.) Minister zahraničných vecí uteká za vysokým komisárom OBSE, no chvaľabohu, ale čo robil doteraz? To teraz, keď idú zajtra ráno v Budapešti hlasovať, teraz uteká za Volleabekom? Prečo toľko času sme stratili, prečo sme sa nevenovali zahranično-politickej aktivite? Ja som mohol stihnúť šéfa Európskej ľudovej strany už minulý týždeň? A minister zahraničných vecí teraz uteká za vysokým komisárom? Čo naozaj tu niečo nesedí, ale poďme teda k veci. V prvom rade chcem povedať veľmi jasne, že krok, pre ktorý sa rozhodla nová politická reprezentácia Maďarskej republiky, ktorá vzišla z ostatných parlamentných volieb je zlý, nesprávny a neperspektívny. To je úplne jasné. Je to krok nesprávny a zlý, ale aj neperspektívny, lebo vnáša do Európy napätie a vnáša disharmóniu a nepokoj a z toho nič dobrého vzísť nemôže. Je to krok zlý a nesprávny aj preto, lebo zhoršuje už aj dnes zlé susedské vzťahy medzi obidvoma našimi krajinami. Vnáša  do týchto vzťahov nové napätie, novú nedôveru. Na jednej strane si uvedomujem, že Slovensko je suverénny zvrchovaný štát a aj dostatočne silný, aby zvládol aj takúto provokáciu, ako je navrhovaná právna norma z dielne budapeštianskeho parlamentu. Jasné, že to zvládneme, ale je to zbytočné. Je to úplne zbytočné. Kazí to vzťahy, kazí to náladu, ľuďom to prináša starosti, ľudí to znepokojuje a to je naozaj veľmi zbytočné. Samozrejme ako politik chápem, že takéto témy krátkodobo, strednodobo môžu vnútropoliticky pomáhať, ale aj vnútropoliticky sa ukazuje, že len krátko alebo strednodobo a spravidla strednodobo.
Prečo teda zamýšľaný zákon z dielne budapeštianskeho parlamentu striktne a zásadne odmietame? Máme na to štyri celkom jasné dôvody. Po prvé, ako som už naznačil, je to krok veľmi, veľmi antieurópsky. Predstavte si k akému dominu by to v Európe mohlo viesť, keby pre podobný krok sa rozhodlo Francúzsko vo vzťahu k Belgicku. Všetci veľmi dobre vieme koľko Valónov žije v Belgickom kráľovstve. Aké napätie by to vyvolalo v samotnom Belgicku, ale najmä medzi Francúzskom a Belgickom? O vzťahu medzi Nemeckom a Rakúskom. Nemecko má Švajčiarsko a ďalšími krajinami, ani nemusíme hovoriť. Dlho by som mohol také paralely hľadať, Taliansko - Slovinsko. Len nech zostanem povedzme v priestore krajín Európskej únie. Samozrejme touto cestou sa Európa vydať nemôže. To je úplne jasné a argumentácia, že Rumuni si to nechali a argumentácia, že Srbi si to nechali, je úplne zcestná.
Boli a sú v inom postavení ako sme dnes my, Slováci, občania aj Európskej únie členovia aj Severoatlantickej aliancie. Teda krok striktne, striktne idúci proti myšlienke, ale aj praxi európskeho znouzjednotenia. Po druhé, tento krok je veľmi zlý aj preto, že ako som už opäť naznačil, veľmi narúša naše vzájomné susedské vzťahy. Je dobré, že v roku 1995 sa podarilo podpísať základnú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Je dobré, že máme zmiešanú komisiu. Je dobré, že máme inštitúty, ktoré hovoria ako sa máme správať, keď v našich vzťahoch dôjde k nedorozumeniu. Niečo o tom viem. Aj na základe krajanského zákona, ktorý nás nemenej vyrušil a ktorý podľa môjho názoru možno ešte omnoho viacej mal vnášať zlé prvky do života občanov Slovenskej republiky a do spolužitia medzi našimi dvoma krajinami, ale práve tieto nástroje je treba využívať. Načo sme tú základnú zmluvu uzatvárali? Som presvedčený, že treba sa vrátiť na jej pôdu, treba využiť nástroje, ktoré základná medzištátna zmluva ponúka a nedorozumenie odstrániť tak ako tomu bolo v zmienenom krajanskom zákone. Tretím dôvodom, prečo veľmi striktne odmietame zákon, pre ktorý sa budapeštiansky parlament rozhodol alebo rozhoduje, je absencia legitímneho cieľa. Ja nebudem vás zabávať dlhými citáciami, ale zo dvakrát to považujem za povinné urobiť. Tak teda legitímny cieľ podľa medzinárodného Súdneho dvora v Haagu je a tu začína citát "občianstvo právnym zväzkom, ktorého základom je sociálny akt prepojenia skutočnej väzby, existencie, záujmov a citov", koniec citátu. Je právnym výrazom skutočnosti, že jednotlivec, ktorému sa udeľuje buď priamo zákonom, alebo na základe rozhodnutia štátnych orgánov je viac spojený s obyvateľstvom štátu, ktorý mu občiansto udeľuje než s ktorýmkoľvek iným. Samozrejme, že návrh zákona z budapeštianskeho parlamentu týmto podmienkam nezodpovedá, ale nezodpovedá ani základným požiadavkám medzinárodného Súdneho dvora, základným podmienkam, ktoré tento dvor vyžaduje na udelenie občianstva a ja to opäť zacitujem "zvyčajne je to bydlisko jednotlivca, centrum jeho záujmov, jeho rodinné väzby, jeho účasť na verejnom živote, spojenie ním preukázané pre danú krajinu vštepované jeho deťom". Je úplne jasné, že tento zákon takéto atribúty ani zďaleka nespĺňa. No a napokon je tu štvrtý dôvod a to je zjavná protiprávnosť, rozpor s medzinárodným právom a tu bude druhý citát, "prístup Maďarskej republiky nie je v súlade s odporúčaniami vysokého komisára pre menšiny týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín v medzištátnych vzťahoch, teda v rozpore s takzvanými bolzanskými odporúčaniami" a je to veľmi zaujímavé podľa môjho názoru a jasné v dvoch bodoch. Po prvé, žiaden štát nesmie vykonávať jurisdikciu nad obyvateľstvom alebo časťou obyvateľstva iného štátu bez jeho súhlasu a po druhé, štáty zabezpečia, aby takéto udelenie občianstva rešpektovalo zásady priateľských vrátane dobrosusedských vzťahov a územnú suverenitu a zdržia sa udeľovania občianstva v masovej mierke, podčiarkujem v masovej mierke. A to aj v prípade, že štát, v ktorom bývajú, povoľuje dvojaké občianstvo.
Na záver poviem k týmto argumentom len to, že je známa právna zásada, že na bezpráví nie je možné budovať právo a myslím si, že tie argumenty veľmi jasne poukazujú, že celý ten prístup novej politickej garnitúry Maďarskej republiky je zlý, chybný a protiprávny. Je mi to trošku aj ľúto, ale musím to povedať. Viktor Orbán ťahá Európu do konfliktov a do napätia a možno ani nepreženiem, keď poviem, že tento nový, o chvíľu designovaný premiér Maďarskej republiky ťahá Európu do 19. storočia. Škodí, škodí to našim obojstranným vzťahom a myslím si, že to neprospieva ani perspektíve znovuzjednotenej Európy, ktorá má naozaj plno kľúčových problémov, ktoré je neodkladné riešiť.
Toľko dámy a páni k podstate samotného problému. Pochopiteľne, žiada sa teraz povedať čo s tým. Vláda ponúka dva kroky. V prvom, návrh uznesenia Národnej rady, v druhom konkrétny zákon. Chcem povedať za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu demokratickú stranu, že to prvé podporíme, aj keď si slovník vieme predstaviť v tom vyhlásení lepší, výstižnejší, ale nebudeme sa hrať na slovíčka a návrh vyhlásenia Národnej rady podporíme. Problém však vidíme v tom druhom. Oboznámili sme sa s predlohou, ktorú mieni vláda prerokovať, neviem či ju dnes prerokovala, alebo ju ešte len prerokúvať bude a v tejto predlohe, alebo z tejto predlohy je jasné jedno. Ja to prečítam, to sú tri riadky. Tú podstatu. Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej

... v tom druhom. Oboznámili sme sa s predlohou, ktorú mieni vláda prerokovať, neviem, či ju dnes prerokovala alebo ešte ju len prerokúvať bude a v tejto predlohe alebo z tejto predlohy je jasné jedno. Ja to prečítam, to sú tri riadky. Tú podstatu. Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva dobrovoľne nadobudne cudze štátne občianstvo.
Dámy a páni, vidím tu dva problémy. Prvý problém v tom, že nemúdry zákon má poslúžiť k tomu, že so slovenským zákonom sa ideme vyhrážať občanom Slovenskej republiky. Hroziť im sankciami, trestom, nie veľmi príjemnými víziami. Ale je tu ešte druhý dôvod, ktorý ma vyrušil ešte viac. A síce, je to akceptovanie exteritoriálnych účinkov maďarského zákona. To naozaj ideme sa tváriť, že zákon Maďarskej republiky bude na Slovensku vykonávaný? (Potlesk.) Ja môžem ten odsek prečítať ešte raz, ale z neho podľa mňa úplne jasne vyplýva, že slovenský zákon bude dokonávať účinky maďarského zákona. A to považujem za neprijateľné. Považujem za krajne neprijateľné, aby bez nášho súhlasu mal zákon Maďarskej republiky exteritoriálne účinky, aby my sme naším slovenským zákonom zobrali palicu a bili ľudí za to, čo vymyslí budapeštiansky parlament. (Potlesk.)
Som si istý, že aj ponáhľať sa treba pomaly a treba hľadať také riešenie, aby sme tieto cezhraničné alebo exteritoriálne účinky maďarského zákona eliminovali celkom. Tak ako sme to dokázali v rámci krajanského zákona. Budapešť uplatňuje krajanský zákon opäť aj v Bukurešti alebo v Rumunsku, to ja dobre viem, uplatňuje ho vo Vojvodine alebo v Srbsku, ten dobre viem, dobre viem, ale sa neuplatňuje v Slovenskej republike. Zabránili sme politicky a diplomaticky exteritoriálnym účinkom cudzieho štátu, pretože to bolo v rozpore s našimi národnými a štátnymi záujmami. A preto by som chcel navrhnúť vláde Slovenskej republiky, aby prehodnotila tento zámer alebo text, aby prijala také riešenie, ktoré nebude robiť z občanov Slovenskej republiky ani rukojemníkov bez ohľadu na to, akej sú národnosti, ani sa im vyhrážať, ale hlavne, ktorý zabráni exteritoriálnym účinkom zákona Maďarskej republiky ako celku.
My sme si dovolili takýto návrh zákona v troch paragrafoch napísať. Môže ho vláda prevziať, môže dať skrátené konanie, môže ho vylepšiť. Bolo by dobré, keby sme s chladnou hlavou túto situáciu vyhodnotili a dohodli sa na takom znení zákona, ktorý naozaj ochráni, ochráni všetkých obyvateľov našej vlastni, všetkých obyvateľov nášho štátu bez ohľadu na národnosť. Myslím si, že takýto zákon a takéto riešenie sa prijať dá, tak ako sa to dalo vtedy, keď sme sa bránili a ako všetci veľmi dobre vieme, aj úspešne ubránili krajanskému zákonu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Vladimír Mečiar.

Pozeral som to a po dlhšom čase a počúval pána Dzurindu a videl som dvoch Dzurindov. Videl som Dzurindu, ktorý riskuje vládu, riskuje konflikt, nejde na stretnutie s maďarským predstaviteľom, stavia sa proti nárokom, ktoré smerujú do vnútra vládnej koalície a riskuje, že padne ako predseda vlády. To bola jedna poloha.
Dnes vidím Dzurindu, ktorý je pokakaný z toho, že nepríde do vlády, preto sa chce zapáčiť stranám maďarskej koalície za každú cenu, získať ich podporu pre tvorbu koalície a získať si ich podporu pre ciele, ktoré chce, pre ktoré deformuje svoje bývalé postoje aj svoje bývalé názory.
A keď hovorí, aký to bol fantastický úspech zabrániť krajanskému zákonu. Nuž ani by som nepovedal, krajanský zákon síce neprešiel parlamentom, na to nás bolo dosť veľa a dosť veľkej sily, ale príloha k tomuto zákonu vo forme dohody medzi ministrom zahraničných vecí a inými, podľa ktorých voľným spôsobom prúdia prostriedky na podporu iredenty na Slovensku, tá podpísaná a rešpektovaná bola. Takže čomu sa to chválite a z čoho  ste to nadšený? Dosť dobre tomu nerozumiem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Kovarčík.

Pán kolega Dzurinda, nezdravý vzťah medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ste vlastne začali vy po roku 1998, keď ste nechali suplovať zahraničnú politiku medzi Slovenskom a Maďarskom Stranou maďarskej koalície? Takže nebolo jednoduché znormalizovať vzťahy po roku 2006. (Smiech v sále.) Budapešť si totiž osem rokov myslela, že názory strán zástupcov SMK sú názormi väčšinového obyvateľstva Slovenskej republiky. Takže dnes idete mentorovať tomuto parlamentu?

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dzurinda.