10. schôdza

16.12.2010 - 16.12.2010
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.12.2010 o 12:35 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 12:10

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predmetnej problematike. Skutočne považujem za pozoruhodné, že ako prvý sa pod návrh na dnešné mimoriadne rokovanie podpísal pán poslanec Robert Fico. Ten istý pán poslanec, ktorý ešte pred tromi rokmi, vtedy, samozrejme, z pozície predsedu vlády sľuboval, že dnes, v roku 2010, budeme jazdiť po diaľnici z Bratislavy do Košíc. Presný dátum bol 12. 7. 2007. Bohužiaľ, ako sme si už zvykli, realita je úplne iná. Jeho sľuby aj v tejto oblasti skrachovali, tak ako megalomanské PPP projekty. Sám ich prekladám ako predražené projekty po termíne.
Názor pána Fica a predstaviteľov jeho vlády na PPP projekty sa menil podľa toho, ako to vyhovovalo jemu a jeho sponzorom. Zopár výrokov, dámy a páni, už tu bolo uverejnených, ale dovoľte mi pre potrebu toho, aby sme si uvedomili ich závažnosť, ich zopakovať. Posúďte sami, aká bola zmena v rozsahu PPP projektov.
Dňa 22. 3. 2005, citujem: "SMER doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. slovenských korún." V roku 2008 boli tieto projekty len v stavebných nákladoch už vyššie ako 150 mld. slovenských korún, teda desaťnásobok.
Podstatná zmena bola aj v pohľade na výhodnosť PPP projektov. Už známy a viackrát citovaný výrok pána poslanca Vážneho, vtedy ministra, bol z 24. 7. 2006, kedy hovoril doslova: "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície od štátu."
V roku 2008, teda o dva roky po tomto výroku, to už neplatilo a tieto projekty boli nosným projektom plánovanej výstavby diaľnic. Boli projektom, ktorý v takto pripravenej forme skrachoval. No a ten rozdiel zásadný vidím medzi sľubmi a realitou, pretože ozaj ešte v tom júli, presne 12. júla 2007, odznel takýto výrok: "Cieľ dostavby diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc severnou trasou do roku 2010 je realizovateľný." Z médií po dnešnom rokovaní s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií pánom Vážnym to vyhlásil premiér Robert Fico.
Čo máme dnes? Zle pripravené PPP projekty, ktoré odmietli investori financovať aj napriek pre nich neobvykle rastúcej cene a garanciám. Máme menej prostriedkov zo štátneho rozpočtu za uplynulé volebné obdobie, za uplynulé štyri roky počas minulej vlády v porovnaní aj s rokmi 2005 a rokom 2006, aj keď sa porovnáva absolútna hodnota. A do tretice máme žalostne nečerpané eurofondy, len Grécko a Rumunsko sú v tomto ohľade horšie.
Z PPP projektov v celkovej pripravovanej hodnote presahujúcej 20 mld. eur, to je hodnota, ktorú by sme mali splácať ako všetci občania Slovenska, sa mal stať najväčší privátny obchod s verejnými zdrojmi v histórii Slovenska. Emisný škandál, nástenkový tender či kauza sociálnych podnikov sú svojím objemom len bezvýznamné smietky v porovnaní s týmto megabiznisom. Dobrá správa je, že takto predražené projekty sa pripravovanou formou nezrealizovali, pretože občania by ich ešte dlho a draho splácali.
Zarážajúca je skutočnosť, že vtedajší program stability Slovenska vôbec nezohľadňoval schopnosť či neschopnosť splácania týchto dlhov a neexistovala ani žiadna projekcia verejných zdrojov na takéto časové obdobie. Vieme len, že splátka by dosiahla takmer 4-tisíc eur na každého občana, teda každý človek s priemernou mzdou by pracoval viac ako päť mesiacov na takéto splátky a, samozrejme, by splácali aj tí, čo sa ešte nenarodili, lebo rozsah je 30 rokov.
Otázka, prečo na výstavbu diaľnic radšej neboli využité toľko diskutované eurofondy, sa logicky zodpovedať nedá. Minulá vláda podpisovala bez verejnej kontroly jeden dodatok zmluvy za druhým. Napríklad 31. marca 2010 vláda schválila 4. dodatok, čím zvýšila celkovú sumu prvého balíka PPP projektu o 1,3 mld. eur, predtým sa zvýšila napríklad cena druhého balíka o 0,3 mld. eur atď. Pôvodné percentá predraženia tak len veselo naskakovali. Každému je iste jasné, prečo vláda zubami-nechtami odmietala opozičnú i akúkoľvek verejnú kontrolu. Jedine pán Fico vtedy vyjadril takýto názor, citujem: "Ja sa predraženia neobávam." Koniec citátu. Myslím si, že to nepotrebuje komentár.
Neschopnosť pri príprave PPP projektov sa preniesla do neschopnosti ich realizácie, čo logicky vyústilo do neschopnosti splniť sľuby, a preto sme dnes tam, kde sme. Sme dnes svedkami, keď predkladatelia nekritizujú ani prostriedky vyčlenené v budúcom roku a pripravené na ďalšie tri roky na cesty a diaľnice a rýchlostné komunikácie, ale kritizujú de facto zrušenie PPP projektov. Tie kritizujú teda de facto len zrušenie týchto kšeftov. Prostriedky na výstavbu sa ani kritizovať nedajú, pretože ich je nepomerne viac. Hovoril o tom pán minister dopravy. A predraženosť PPP projektov najlepšie sami dokazujú dodávatelia, ktorí po zmene vlády prišli sami najskôr s dramatickým znížením cien. Samozrejme, až po aktivitách ministra dopravy a v posledných dňoch sme boli svedkami ďalších dohôd a aktivít koaličných partnerov, ktoré smerovali k dodatočnej trojmiliardovej úspore len pri jednom projekte. Opäť to je len a len vizitka katastrofálneho predraženia a zlej prípravy týchto projektov.
Dovoľte mi zdôrazniť, dámy a páni, že pri zmenšujúcom sa deficite dáva zo štátneho rozpočtu súčasná vláda na diaľnice a rýchlostné komunikácie omnoho viac ako tá predchádzajúca, nielen percentuálne, ale v absolútnom množstve. Takisto, po druhé, má súčasná vláda vôľu zásadne zlepšiť čerpanie eurofondov. A do tretice najmä zlacniť a zreálniť PPP projekty, ktoré boli tragicky zle pripravené a predražené.
Dámy a páni, určite sa zhodneme, že Slovensko potrebuje cesty a diaľnice, ale nezastierajme si oči pred realitou, že všetko má svoju cenu. Aj, samozrejme, aj cesty a diaľnice. Potrebujeme ich stavať lacnejšie, potrebujeme ich stavať efektívnejšie. Dnešná vláda túto vôľu má a ako všetci vieme staré známe: "Kde je vôľa, tam je cesta." V tomto prípade nielen vôľa pre postavenie cesty, ale aj zodpovedná príprava a riešenie pre túto realizáciu. Som si preto istý, že za dnešnej vlády budeme stavať cesty lepšie a predovšetkým lacnejšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.12.2010 o 12:10 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 12:18

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca Štefanca chce reagovať pán poslanec Matej. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.12.2010 o 12:18 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:18

Ondrej Matej
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja len krátku poznámku alebo pripomienku. Poprosil by som vás, že by bolo dobré, keby ste si overili, že či výroky pána Fica na tému diaľnice boli jeho výrokmi, alebo to boli výroky hlasu podobnému Robertovi Ficovi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2010 o 12:18 hod.

Ing.

Ondrej Matej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:18

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pán poslanec, myslím si, že oboje. Boli to výroky aj pána Fica, aj hlasu podobného Ficovi. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.12.2010 o 12:18 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:18

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dámy a páni, pán podpredseda, ďakujem za možnosť vystúpiť.
Bola tu raz jedna vláda. Volali ju druhá Dzurindova. V nej sedel jeden minister, bol podpredsedom tejto vlády a volal sa Pavol Rusko. A ten pán veľmi rád strieľal. On si rád strieľal aj z ľudí a strieľal rád aj zo skutočnej pušky. A tento pán sľúbil jednému veľkému kórejskému investorovi, ktorý zastupoval spoločnosť KIA, že v rámci príchodu investora na Slovensko postaví alebo vláda pod jeho egidou postaví, dokončí diaľnicu do Žiliny. Vtedy sa písal tuším rok 2004 a tá diaľnica mala byť hotová do roku 2006. Tak. Tak to asi bolo. Toto neboli len sny, toto bolo proste na papieri, bola to dohoda medzi investorom a našou vládou a tento sľub v rámci príchodu investora potvrdila aj vtedajšia vláda. Odsúhlasil to vtedy veľmi známy minister dopravy, taký cukrár zo Sevilly, ktorý nemal problém s tým, že v Považskej Bystrici neboli vyriešené majetkové a pozemkové pomery, samotné technické riešenie diaľnice cez Považskú Bystricu, že tam bolo množstvo problémov a že tá diaľnica v podstate bola ešte iba na papieri. Vláda posvätila tento sľub, ale my už veľmi dobre vieme, ako to skončilo. Tá diaľnica, to spojenie medzi Bratislavou a Žilinou bolo dokončené, úplne dokončené až začiatkom tohto roka.
Prečo vám hovorím túto rozprávku, tento príbeh? Pretože aktéri tohto sľubu a tohto príbehu sedia aj v dnešnej vláde. Veľký počet z nich sedí aj v dnešnej vláde a stavajú sa k sľubom a myšlienkam o tom, ako dostavajú primárnu infraštruktúru, úplne rovnakým spôsobom. To znamená, hovoria nám často rozprávky a lži.
Táto schôdza sa nám zvrtla na obhajobu a útoky proti systému výstavby spôsobom verejno-súkromného partnerstva, ale myslím si, že kľúčové a kľúčové aj pre verejnosť bude po tom, čo sa stalo včera, a po zrušení tretieho balíka, je to, ako vlastne bude vláda pokračovať vo výstavbe diaľnic. Lebo ona sa naozaj musí z hľadiska vlastného rozhodnutia rozhodnúť, ako v tom bude pokračovať. A ja sa obávam, že my sme nedostali túto odpoveď. Nedostali sme túto odpoveď ani od pána ministra Figeľa, ani od kolegov, ktorí mu držia chrbát. Lebo vyjadrenie, že budeme pokračovať v nebývalom rozsahu, považujem za úsmevné a nedostatočné.
Ako sa vlastne dajú stavať diaľnice? Z akých prostriedkov? Klasicky zo štátneho rozpočtu, z európskych fondov, formou verejno-súkromného partnerstva alebo aj takým tým naším slovenským - a nielen slovenským vynálezom - je to vlastne formou Národná diaľničná spoločnosť reprezentuje formu financovania diaľnic mimo verejný rozpočet. Je to taký spôsob kreatívneho účtovníctva, s ktorým doteraz má problém Eurostat - nielen v našej krajine, aby sme boli féroví, ale aj v iných krajinách Európy - a je to proste spôsob, ktorý je na pokraji legálnosti, resp. legálnosti z hľadiska ESA metodiky a započítavania do výdavkov verejnej správy. Toto sú de facto štyri formy, o ktorých môžme hovoriť.
Ak začnem u Národnej diaľničnej, ja som to pri rozprave k rozpočtu poznamenal, Národnú diaľničnú sme v roku 2006 prevzali v stave na pokraji predlženia, na pokraji defaultu a v tomto, v tejto situácii sa potáca v podstate dodnes. Jediná možnosť, ktorá ju z tejto situácie môže vytiahnuť, je mýto a príjem z mýta, ale stále sa potáca na tej hrane toho, že sa Národná diaľničná môže z rozhodnutia Eurostatu začať započítavať do verejného sektoru, a tým pádom do dlhu a tým pádom do výdavkov štátneho rozpočtu. A pred tým nech nás naozaj Pán Boh chráni, lebo tým pádom sú všetky čísla v lufte.
Niektorí aktéri alebo autori, hlavne tí, čo stoja za druhým pilierom ako takým, navrhujú napríklad spôsob financovania cez aktíva, ktoré spravujú správcovské spoločnosti. No tu vám prajem veľa šťastia. My sme sa, samozrejme, touto úlohou tiež zaoberali, ale nebude to jednoduché, aby ste neporušili opäť metodiku Eurostatu. Pretože do čoho by asi tak správcovské spoločnosti mohli investovať? Mohli by nakupovať dlhopisy, lenže tie dlhopisy majú nejakú tú svoju bonitu a podľa všetkých pravidiel by museli, v podstate by ich musel zaručiť štát, a tým pádom sme zase v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu a navyšovania deficitu. Obávam sa, že táto cesta sa vám nepodarí.
No ak sme pri eurofondoch a pri štátnom rozpočte, tak tu sa treba, samozrejme, pozastaviť. My sme pred pár dňami schválili, tento parlament schválil štátny rozpočet na budúci rok a z hľadiska programového rozpočtovania na najbližšie tri roky. A my sme aj v tejto rozprave jednoznačne poukazovali na to, že ak máme brať tento rozpočet ako vážny, vážny dokument, tak sa musíme pozerať aj na tie roky 2012 a 2013, lebo tieto roky, celé tieto tri roky hovoria o tom, čomu a akým spôsobom táto vláda chce pridávať dôraz. A keď si pozriete štátny rozpočet v oblasti financovania diaľnic a štátny rozpočet zdroje štátneho rozpočtu vrátane presunu z minulých rokoch, tzv. § 8, tak v roku 2008 tam bola položka 382 mil. eur, v roku 2009 343 mil. eur, v desiatke to bolo 183, pokles, v jedenástke to naozaj navyšujete na 357 mil., ale v dvanástom a trinástom roku sa dostávame na 193 mil. eur. Návrat de facto na úroveň roku 2010.
My sme ani dnes nedostali odpoveď na to, akým spôsobom chcete v ďalších rokoch financovať túto infraštruktúru, ak rozpočtujete tieto prostriedky. Lebo buď chcete stavať diaľnice a potom je toto zdrap papiera, alebo ich nechcete stavať a toto je proste dôkaz o tom, že ich nemáte z čoho stavať.
Ak hovoríte o eurofondoch, tak to je záležitosť, ktorá, samozrejme, má svoju logiku, ale vy avizujete v podstate do januára veľkú realokáciu, veľké upratovanie v oblasti operačných programov vo výške okolo 400 mil. eur. Tak som sa to dneska dozvedel od podpredsedu vlády. No, pritom, čo tu sledujeme z opozičných lavíc posledných 5 mesiacov pri tej miere dôvery a nehašterivosti, ktorú predvádzate, ja vám predpovedám, že sa poruvete ako psi o tieto peniaze, pretože to je o tom, že otvoríte operačné programy a že desiatky miliónov eur proste odídu spod egidy jedného rezortného ministra jednej koaličnej strany do inej koaličnej strany. Ja vám v tomto naozaj prajem veľa šťastia, ale na druhej strane som, veľmi o tom pochybujem, že sa toto podarí.
Ak by sa vám to aj podarilo, tak musíte rátať so súčinnosťou Európskej komisie, to znamená, to je proste proces, ktorý nemáte v žiadnom prípade pod kontrolou v tomto momente, a to v nálade, keď Slovensko zrejme nepatrí momentálne u euroúradníkov k najobľúbenejším členským krajinám po tom, čo sa udialo povedzme s pôžičkou Grécka, po vyhláseniach nášho predsedu parlamentu k návratu k slovenskej korune alebo po vyhláseniach ministra financií v Českej republike o tom, ako euro skončí. To je proste momentálne náš imidž a môžte si byť istí, že úradníci Európskej komisie nám tento imidž pripomenú.
Čiže vy sa vlastne chystáte roztrhať na kusy operačné programy, ktoré sú už v podstate uprostred programového obdobia, čím, samozrejme, nielenže sa dostáva, spochybňujeme samotné financovanie diaľnic, ale my v podstate ideme spochybniť čerpanie európskych fondov ako také pri miere čerpania, o ktorom vieme. Ináč bolo by veľmi zaujímavé sa dozvedieť, prečo ministerstvo financií posledné dva mesiace nezverejňuje tabuľku mesačného čerpania, to znamená na mesačnej báze čerpania eurofondov. No podľa našich informácií ich nezverejňuje, pretože čerpanie sa zásadným spôsobom spomalilo na polovicu, z 0,8 na 0,4 %. Akákoľvek realokácia, akékoľvek upratovanie, presuny zásadné obrovských stámiliónov eur v týchto programoch, samozrejme, hrozia tým, že sa to čerpanie ešte zhorší, resp. zastaví v budúcom roku, čím sa opäť dostávame k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu a k otáznosti jeho platnosti ako takej.
Je tu otázka, ako stavať. Je to vo vašej kompetencii, ktorým smerom sa vydáte. Ja vám však s jednou istotou viem povedať, že pri tých obrovských výkrikoch proti PPP projektom sa tu nespomína napríklad R1, okolo ktorej sa mnohí ľudia, ktorí sú odkázaní na to, aby sa dostali do Banskej Bystrice, okolo tejto stavby majú možnosť každý deň, každý týždeň sa prejsť a vidieť, ako postupuje. A je, táto kritika tu už nezaznieva, to sa v tichosti prechádza zrejme ako fakt, že táto stavba funguje a ja som presvedčený o tom, že bude dôkazom o tom, že sa dajú stavať diaľnice efektívnym a rýchlym spôsobom aj touto metódou. PPP projekty sú totiž - pre prirovnanie - niečo ako hypotéka. Ani žiadny človek, žiadna rodina si nerada berie hypotéku, ale chce niekde bývať a my sa proste musíme rozhodnúť, či budeme, alebo nebudeme stavať diaľnice.
Chcem vám pripomenúť rok 2008, ktorý možno dnes sa zdá ako virtuálna realita, ale v roku 2008 naša nezamestnanosť sa blížila, bola niekde pri 8 % a my sme začali mať vážny problém s dodávkou kvalifikovaných pracovných síl. A vysvetlite alebo presvedčte investora, ktorý chcel prísť na Slovensko v roku 2008 a tlačil sa na západné Slovensko kvôli stavbe infraštruktúry, ale sme už neboli schopní dodať už dostatok pracovnej sily žiadnym iným spôsobom ako dovozom z východného Slovenska autobusmi napríklad. Takže ja tu nechcem zdržovať témami, ku ktorým sa určite aj vy verbálne hlásite, a to je o tom, že ak chceme, aby na Slovensko prichádzali ďalší investori, ak ich chceme lokalizovať v severných častiach stredného Slovenska a na východnom Slovensku, k tomu je nevyhnutná výstavba infraštruktúry. Bohužiaľ, ani na tejto schôdzi, ani z rokovaní vlády nie je úplne jasné, akým spôsobom tento cieľ chcete dosiahnuť.
Moja posledná úvaha smeruje k tomu, viete, v roku 2006 sme prevzali tú mapu, pomyselnú mapu výstavby diaľnic asi v takom stave, že vyzerala, ako keby sa k tej mape Slovenska dostal šimpanz s pastelkami a z každého trošku tam niečo namaľoval. My sme sa naozaj snažili tie štyri roky, aby sme tie jazvy na tvári našej krajiny scelili, no ale vy ste sa evidentne rozhodli, verní mentalite a znalostiam toho tvora, opakovať svoje chyby.
Pán minister, ja by som nechcel sedieť vo vašom kresle, vy ste si naozaj zobrali na chrbát toho podľa môjho úsudku príliš veľa, nie je to len doprava, sú to eurofondy, je to regionálny rozvoj, stavebníctvo, cestovný ruch, ale bolo to vaše rozhodnutie. Je taká stará židovská pravda, tá hovorí, že "modli sa a pracuj" s dôrazom na spojku a. Ja vám odporúčam dodržiavať túto pravdu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2010 o 12:18 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:35

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda parlamentu, ďakujem za možnosť vystúpenia, hoci diaľnice nie sú priamo mojou doménou, s ktorou som pracoval predchádzajúce štyri roky, predsa však diaľnice majú priamy súvis s hospodárskym rozvojom Slovenskej republiky a to je oblasť, ktorej som sa za posledné roky venoval, a preto by som si aj dovolil povedať pár slov pred touto ctenou snemovňou, aby sme sa pozreli na problém budovania infraštruktúry aj z iného pohľadu.
Moderná, efektívna dopravná infraštruktúra je v súčasnosti jedným z nástrojov, ako podmieniť hospodársky rast, vstup zahraničného kapitálu, vytváranie nových pracovných miest, a tým zvyšovanie sociálnej úrovne obyvateľstva Slovenska. Rozvoj cestnej dopravy je preto oprávnene zaraďovaný do strategických plánov rozvoja Slovenskej republiky, pričom sa musí dôraz klásť predovšetkým na zabezpečenie kvalitnej, dostupnej a integrovanej cestnej infraštruktúry s prihliadnutím na ekologičnosť, energetickú efektívnosť a bezpečnosť dopravy.
Dámy a páni, zastavenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest financovaných formou PPP vedie jednoznačne k strate dôveryhodnosti Slovenska, a to ako v medzinárodnom, tak aj na úrovni národnej. Stratu dôveryhodnosti Slovenska je možno identifikovať v nasledovných oblastiach: je to investičná atraktívnosť krajiny a dotknutých regiónov, je to finančný sektor, dopravná diplomacia a kredibilita Slovenskej republiky ako celku. Zrušenie existujúcich koncesných zmlúv znamená výrazné zneistenie zahraničných investorov v Slovenskej republike. Podotýkam, nielen investorov, ktorí sa zaoberajú výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest, ale investorov ako celku, investorov, ktorí pripravujú alebo pripravili projekty na výstavbu moderných závodov na Slovensku, a tým zabezpečovali rast HDP na území Slovenskej republiky.
Pokiaľ hovorím o investoroch, by som dal rád do pozornosti súčasnej vláde, že rast HDP tejto republiky je na 87 % závislý na exporte. Na exporte najmodernejších produktov, ktoré sa vyrábajú na území Slovenskej republiky a ktoré sa vyrábajú práve zásluhou príchodu zahraničných investorov. A bez tohto exportu by jednoducho slovenská ekonomika nemohla rásť takým tempom, ako rástla a ako bude v najbližších rokoch rásť po prekonaní dôsledkov hospodárskej krízy, a v žiadnom prípade rozvoj slovenskej ekonomiky nie je možný rozvojom vlastného ekonomického potenciálu. Toto tvrdenie preberám zo štúdie Slovenskej akadémie vied, ktorá predpokladá, že minimálne do roku 2020 budeme závislí alebo rast hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky bude závislý jednoznačne na príleve zahraničných investorov. Preto je obzvlášť znepokojujúce, keď súčasná vláda nabúra proces výstavby alebo nejakého investičného projektu za účasti privátneho kapitálu v polčase tesne pred uzavretím tak významného projektu, ako sú PPP projekty.
Na existujúcich PPP projektoch sa podieľali v čase ich vzniku najvýznamnejšie stavebné spoločnosti a v podstate všetky existujúce bankové inštitúcie vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Tieto jednohlasne pozitívne hodnotili pripravenosť a spôsob realizácie PPP projektov zo strany Slovenskej republiky. V čase bezprecedentnej hospodárskej a finančnej krízy, teda v čase, kedy tieto projekty sa rodili, bolo získanie podpory týchto inštitúcií zo strany Slovenskej republiky mimoriadne dôležité a, naopak, vnímanie postupu štátu medzinárodnou investičnou komunitou bolo možné považovať za obrovský úspech. Po dozvukoch hospodárskej krízy, samozrejme, podmienky na finančných trhoch sa začali meniť a to je vlastne celý ten efekt a celá tá sláva, ktorú si dneska súčasná vláda pripisuje, že dokázali vydealovať lepšie podmienky, ale nie že ich dokázali vydealovať, tie podmienky prišli samé, lebo skončili dôsledky finančnej krízy a finančné domy znovu začali uvoľňovať prostriedky.
Ale to, čo chcem dať do pozornosti, že aj v čase, keď sa nikde nepodporovali žiadne súkromné projekty medzinárodnými bankovými inštitúciami, Slovensko malo tú dôveru a dostalo tú podporu, doťahovali sa určité technické detaily.
Vyriešenie problému s dopravnou infraštruktúrou totiž motivuje príchod investícií a následné zvyšovanie ekonomickej výkonnosti regiónov Slovenska. Výstavba nadradenej cestnej infraštruktúry je výrazným stimulom pre rozvoj podnikateľských aktivít v dotknutých regiónoch Slovenska. Táto skutočnosť platí hlavne v situácii globálneho investičného útlmu, kedy sú investičné aktivity zahraničných podnikateľských subjektov obmedzené a zvažujú sa kritériá pre kvalitu infraštruktúry v daných regiónoch.
Z pohľadu Slovenska je taktiež dôležité vytvoriť podmienky pre synergické účinky v zaostalejších regiónoch, aby sa podarilo vyrovnať rozdiely v kvalite života občanov, okrem iného je to aj záväzok v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa nie na zastavenie, ale na urýchlenú výstavbu nadradenej cestnej infraštruktúry a aj formou PPP projektov práve v regiónoch, kde je vysoký potenciál hospodárskeho rastu. V medzinárodnom kontexte je kvalitná cestná infraštruktúra významnou devízou pri vstupe zahraničného kapitálu na Slovensko. Zahraničný investor totiž nie je ochotný rozbiehať svoje podnikateľské aktivity tam, kde nie je vybudovaná vyhovujúca dopravná infraštruktúra, ktorá by zabezpečila rýchlu dostupnosť kamiónov na medzinárodnú cestnú sieť a čakať, kedy bude dokončená. Vzhľadom na excentrickú polohu Bratislavy má diaľnica význam vnútroštátny ako spojnica s hlavným mestom.
Vážené dámy, páni, rokoval som počas uplynulých štyroch rokov s desiatkami, s desiatkami zahraničných investorov a môžem vás uistiť o jednom. Pokiaľ sa rozhodovalo, ktorý región bude uprednostnený pri umiestnení investícií, boli spravidla dané dve otázky. Je tento región hodinu od Bratislavy? Pokiaľ sme povedali nie, druhá podmienka bola, potrebujeme maximálne 20 kilometrov na napojenie na diaľničnú sieť. Čiže keď sme nevedeli nejaký región pretlačiť, bolo to z toho dôvodu, že každý investor sa krútil pred umiestnením svojej investície tam, kde nemal napojenie na medzinárodnú diaľničnú sieť maximálne 20 kilometrov.
Známy je prípad investície Samsung Voderady, kedy sme boli veľmi blízko rozhodnutiu, že tento závod bude postavený medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Bohužiaľ, zlyhali sme na infraštruktúre a nevedeli sme garantovať, kedy toto prepojenie bude plne funkčné z hľadiska napojenia diaľničnej siete. Druhým takým príkladom bol odchod veľkého nemeckého investora Mercedes, ktorý chcel v okolí Košíc realizovať svoj projekt, ale, bohužiaľ, nepripravenosť prepojenia Košíc do Bratislavy nám znemožnila túto investíciu a investor nakoniec zrealizoval svoju investíciu v Maďarskej republike.
Vážené dámy, páni, aj napriek predpovediam centrálnych orgánov Európskej únie, bankových domov, finančných a poradenských inštitúcií o vývoji ekonomiky v roku 2011 v kontexte vývoja hospodárskej situácie vo svete v prospech oživenia ekonomík vrátane Slovenska nie je možné sa spoliehať na samooživenie trhu. Je potrebné pokračovať v nastolenom trende priamej pomoci, ako sú napríklad vládne stimuly. Tu len moja poznámka, investičné stimuly vyčlenené touto vládou pre rok 2011 sú biedne nízke a stačia tak na podporu jedného seriózneho investora.
Ale okrem priamych sú veľmi dôležité takzvané nepriame pomoci potenciálnym investorom, ktorí uvažujú o umiestnení svojho kapitálu na území Slovenska. Pod jednou z foriem nepriamej pomoci je možné rozumieť aj pokračovanie daného smeru výstavby nadradenej cestnej siete, pričom nie je rozhodujúca forma výstavby, ale urýchlené dobudovanie diaľničnej siete, t. j. minimálne prepojenie Bratislavy a Košíc do roku 2016. Je mimoriadne nezodpovedné s podporou investičných domov, veľkých finančných inštitúcií hazardovať tesne pred finančným uzavretím najväčšieho projektu formou PPP, ktorý bol pripravený, a práve týmto krokom, posledným krokom koaličnej rady tak zneistiť finančný sektor vyjadrovaním o zrušení takýchto projektov.
Akékoľvek kroky smerom k ukončeniu uzavretých koncesných zmlúv predstavujú stratu kredibility Slovenskej republiky ako partnera pri realizácii všetkých významných infraštrukturálnych investícií. To môže, samozrejme, mať ďalekosiahle následky aj v širšom hospodárskom meradle. Štát riskuje stratu štandardného ekonomického nástroja, ktorým PPP projekty bezpochyby sú. Je zrejmé, že zrušenie PPP projektov predstavuje embargo zo strany súkromného sektora na realizáciu akýchkoľvek iných PPP projektov v Slovenskej republike minimálne na niekoľko rokov.
Vážené dámy, páni, urýchlená výstavba diaľničných úsekov formou PPP projektov sa dotýka štyroch regiónov. Je to Žilinský, Prešovský, Banskobystrický a Nitriansky kraj. Záujem investorov o tieto regióny súvisí s ekonomicky vyšším potenciálom, ktoré spomenuté kraje ponúkajú. Prílev zahraničných investorov však je podmienený tzv. všeobecnými a špeciálnymi podmienkami. Medzi všeobecné podmienky môžeme zaradiť produktivitu, zisk, možnosť rastu trhu a medzi špeciálne, tzv. výrobné náklady, ako sú mzdy a energie a hlavne dopravné náklady a politicko-hospodársku stabilitu. Viacero poradenských spoločností pritom zdôrazňuje, že investori rozhodnutie o investícii, o umiestnení investície podmieňujú aj pozitívnym, aj jednoznačným prístupom k otázke dobudovania chýbajúcej diaľničnej a rýchlostnej cestnej siete.
Z posúdenia vplyvu zastavenia PPP projektov na dopravnú infraštruktúru dotknutých území, teda dotknutých štyroch krajov, je zrejmé, že všetky úseky súčasnej cestnej siete I. triedy vykazujú v analyzovanom území už v súčasnosti nedostatočnú kapacitu potrebnú na pokrytie súčasného dopravného zaťaženia. Tento negatívny jav sa bude každým rokom prehlbovať, a preto je nevyhnutné urýchliť realizáciu nových úsekov nadradenej cestnej siete, čo je možné zabezpečiť vzhľadom na schopnosti štátneho rozpočtu len aplikáciou PPP projektov.
Taktiež je možné konštatovať, že každoročným oneskorením sprevádzkovania analyzovaných úsekov prichádza hospodárstvo Slovenskej republiky o pozitívne efekty, ktoré sú spojené s prevádzkou nových výkonných cestných ťahov. Tieto efekty je možné vyjadriť stratou plynúcou z oneskoreného zníženia nehodovosti, ktorá predstavuje pre všetky tri analyzované balíky PPP hodnotu cca 6,84 mil. eur ročne, a stratou pozitívnych vplyvov na životné prostredie, čo znamená nezníženie vyprodukovaných emisií z dopravy, ktorá predstavuje cca 1,49 eur ročne.
Zastavenie PPP projektov a s ním spojené oneskorené sprevádzkovanie úsekov má taktiež negatívny vplyv na zvýšenie ekonomických strát užívateľov, to znamená vodičov a prepravcov. Každým rokom oneskorenia prevádzky prichádzajú užívatelia o benefity, ktoré by mohli byť spojené so znížením ich prevádzkových nákladov a skrátením cestovného času, vyčíslené na hodnotu 353,8 mil. eur ročne.
V prípade výpočtu regionálnej straty HDP je možné konštatovať, že na každý preinvestovaný 1 milión eura za rok je možné zamestnať celkovo dvoch pracovníkov z regiónu. Pri aplikácii tohto predpokladu je možné vyčísliť potenciálnu stratu vyplývajúcu z nezamestnania ekonomicky aktívnych ľudí v týchto dotknutých regiónoch nasledovne:
- Banská Bystrica, v súčasnosti má tento kraj počet nevyužitých obyvateľov v aktívnom veku 59 500. Tohto kraja sa až tak tie PPP projekty nedotýkajú, ale je tu vyčíslený dopad vytvorenia 167 nových pracovných miest práve pre kraj Banská Bystrica. Potenciálny prínos v HDP pri realizovaní práve zastavených PPP projektov je vyčíslený na hodnotu 1,4 mil. eur ročne.
- Prešov, ktorý má v súčasnosti 48 700 nezamestnaných v aktívnom veku, dokáže cez tieto projekty vygenerovať 1 689 nových pracovných miest, čo v potenciáli prírastku regionálneho HDP predstavuje hodnotu 10 557 000 eur.
- Žilina je najviac ovplyvnená týmto rozhodnutím, kde v súčasnosti je evidovaných 33 600 aktívne, obyvateľov v aktívnom veku. Cez PPP projekty sa v tomto regióne dokáže vygenerovať 5 664 nových pracovných miest a v prírastku regionálneho HDP to znamená plus 53 990 000 eura.
Celkovo ten regionálny prínos, pokiaľ rátame aj Nitru, ktorú ste zatiaľ nestihli zastaviť, alebo teda R1, je prínos v regionálnom raste HDP na úrovni 74 351 000 HDP. Myslím si, že je to značná suma, ktorá pre rozvoj daného regiónu zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Vážené dámy, páni, ja som chcel vo svojom diskusnom príspevku skutočne len vecnými argumentami a číslami ukázať tú druhú stránku veci, čo znamená v skutočnosti pre hospodárstvo, pre rozvoj priemyslu ľahkovážne zastavenie PPP projektov. Veľmi ma mrzí, že súčasná vláda ide cestou, že najprv koná a potom rozmýšľa. Najprv ruší a potom medituje nad tým, čo spraviť, aby sa to nestalo. Každý rozumný hospodár si najprv pripraví alternatívu a potom sa rozhodne, či predchádzajúce riešenie bolo správne alebo nesprávne. Bohužiaľ, práve v rezorte dopravy sme svedkami neustáleho osočovania a neustálej kriminalizácie, ale bez konkrétnych predstáv, bez konkrétnych riešení, ktoré by situáciu napravili.
Ja skutočne chcem veriť tomu, že Slovensko sa raz dočká prepojenia medzi Košicami a Bratislavou, no pri tom tempe, ktoré ste si, páni z rezortu dopravy, dali do vládneho programu, že 5,2 km ročne, no ďakujem pekne, to myslím si, že ani naše vnúčence sa toho nedočkajú.
Dámy, páni, dovoľte mi, už keď mám slovo, aby som sa vyjadril aj k prebiehajúcej diskusii. Úprimne teraz hovorím, vysoko som si vážil vystúpenie pána podpredsedu parlamentu Hrušovského, ktorý veľmi racionálne sa snažil utlmiť určité animozity, ktoré tu vznikajú a odkláňajú túto odbornú diskusiu od merita problému a skôr smerujú k osobným útokom a k osobným urážkam. No hneď jeho prvý spolustraník pán Přidal, ktorý vystúpil po ňom, akoby nepočúval svojho podpredsedu parlamentu a svojho podpredsedu strany a začal vyložene útočiť politicky bez nejakých faktov, bez hocičoho. A, samozrejme, k tomu sa najviac, hneď k nemu sa priblížil najväčší, jeden z najväčších demagógov, ktorých ja v tomto parlamente vnímam, a to je pán Brocka. Ja som ešte od pána Brocku skutočne nič pozitívne nepočul, ale ani nič konštruktívne.
Pán Brocka, vy ste obvinil premiéra, že v čase vrcholiacej plynovej krízy odvolal ministra zahraničných vecí. Keď ste to verejne prehlásil, tak ja vám verejne prehlasujem, že ste klamár. Za prvé, pán Kubiš odchádzal na vlastnú žiadosť, lebo chcel ísť do medzinárodných inštitúcií, na OSN do Ženevy. Práve premiér Fico požiadal a zabezpečil, aby pán Kubiš neodišiel, pokiaľ nebude plynová kríza doriešená, a aby si skôr vybavil posun svojho nástupu na OSN do Ženevy na termín, ktorý už bude po skončení hospodárskej krízy.
Ďalej ste povedal, že najväčšiu zásluhu na vyriešení plynovej krízy mal český premiér. Pán poslanec Brocka, ja som plynovú krízu absolvoval od začiatku až po koniec. Ja som skoro denne absolvoval trasu Brusel - Ukrajina - Kyjev - Moskva a skutočne skoro každý deň som bol na týchto rokovaniach a viem presne, ako sa vyvíjal celý vzťah počas plynovej krízy, ale to nie je diskusia na túto tému a v tejto chvíli.
Môžem vás však ubezpečiť, ku skutočnému prielomu pri plynovej kríze došlo vďaka slovenskej iniciatíve, vďaka tomu, že sme Ukrajincov, ktorí jediní blokovali, tam totiž len Ukrajina blokovala riešenie celej hospodárskej krízy, keď sme na nich vyšli so swapovým obchodom. Práve ten swap ich zlomil a stratili medzinárodnú argumentáciu voči Ruskej federácii. To bol ten zlomový moment a k tomu sa pridal tvrdý nátlak nemeckej premiérky Merkelovej. Tá prijala toto riešenie Slovenskej republiky a takýmto spôsobom sa pohla, v priebehu troch dní sa aj doriešila otázka plynovej krízy.
Takže, pán Brocka, keď chcete niekoho obviňovať, keď chcete niekoho očierňovať, tak aspoň neklamte pri svojich prejavoch.
Takisto celá tá diskusia sa vedie v tézach "rozkrádali ste", "kradli ste", "ukradli ste", "prázdna špajza", "myšacia diera", či aká, ja neviem čo. Ja skutočne si myslím, že každý rozumný človek by sa mal z histórie poučiť, ale žije z budúcnosti. Keď vy používate neustále takéto argumenty, tak, dámy a páni zo súčasnej vládnej koalície, ja vám dám tiež príklady a poďme o nich diskutovať.
Hovorme o privatizácii strategických podnikov. Hovorme o privatizácii SPP. Hovorme o privatizácii Slovenských elektrární. Dámy, páni, viete, ako sa privatizovalo SPP? Je na to oficiálna správa, ktorá bola prerokovávaná v predošlom parlamente, ktorú vypracovávalo ministerstvo hospodárstva, všetko, čo poviem, je tam doložené faktami a písomne.
SPP sa predalo za 107 mld. slovenských korún a táto cena bola vygenerovaná vzhľadom na to, že SPP vykazovalo posledné dva roky stratu vo svojej hospodárskej činnosti. Táto strata bola úmyselne vytvorená Dzurindovou vládou, kedy SPP nesúhlasilo so znižovaním cien plynu, ale vláda donútila svoj štátny podnik, aby úmyselne znížili cenu, predajnú cenu SPP a to znamenalo, že v priebehu dvoch rokov sa táto spoločnosť dostala do straty. To využila vtedajšia znovu Dzurindova vláda pod taktovkou vtedajšieho ministra financií Mikloša, ktorý zhodou okolností znovu je ministrom financií, aby pre verejnosť oznámil, že slovenskí manažéri a slovenské štátne podniky sa nevedia riadiť, a preto ich treba sprivatizovať. Hoci to SPP alebo Slovenské elektrárne vtedy boli zaradené do zoznamu štátnych strategických podnikov. Cena bola SPP, účtovná cena bola zhruba osemkrát vyššia, ako bola skutočná predajná cena. Osemkrát vyššia. Kritizujete verejnú súťaž pri takýchto transakciách. Tak viete, koľko bolo uchádzačov pri privatizácii SPP? Jeden a za toho jedného sme zaplatili skoro 1 miliardu slovenských korún ako pomocníka pri privatizácii SPP. Jednu miliardu slovenských korún, viac ako jednu miliardu sme zaplatili za to, že nám z jedného uchádzača práve toho jedného vybral a ešte za osemkrát nižšiu cenu, akú malo v účtovnej správe samotné SPP.
Hovoríte tu o miliardách, dve miliardy, tri miliardy. Dámy, páni zo súčasnej koalície, viete, koľko sa stratilo pre Slovenskú republiku len za to, že pán Mikloš neurobil obchod v eurách, ale v dolároch? Deväť miliárd. Deväť miliárd slovenských korún len jednou finančnou operáciou. Jednou finančnou operáciou. Toto sú straty, ktoré sú zdokumentované.
A ešte, ak hovoríte o všelijakých čudných tendroch. Viete, ako bolo finále pri privatizácii? Znovu môžte si to overiť v dokumentoch, ktoré vypracovalo ministerstvo hospodárstva. Bola komisia zriadená na privatizáciu, kde bol minister hospodárstva, ministerka privatizácie, minister financií atď. Ale potom rozhodnutím vlády, číslo si už nepamätám, bolo uznesenie prijaté na vláde, že konečnú podobu privatizačnej zmluvy a ceny bude dojednávať len minister financií Ivan Mikloš. Len jedna osoba. Tak mi povedzte, aká transparentnosť tam bola? Koľko sme tam stratili?
Čo sa týka Slovenských elektrární, viete, za koľko sme ich predali? Celé elektrárne, štyri jadrové bloky, 22 tepelných elektrární a 6 tepelných blokov? No predali sme ich za 720 mil. korún. Sedemstodvadsať miliónov korún. Viete, aká je hodnota súčasná len na dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach? 2,72 mld. euro! 2,72 mld. euro, pritom sú to bloky, ktoré kúpili na 60 % stavebne dokončené a na 80 % technologicky vydodané a ešte to stojí 2,72 mld. korún.
Čiže, dámy a páni, keď hovoríte o rozkrádaní, o tunelovaní, tak v prvom rade si spomeňte, čo ste robili, keď ste boli vo svojej vláde. A aby celej tej privatizácii nebolo dosť, prenajali ste, prenajali ste Gabčíkovo na 30 rokov za takých podmienok, že výnos z prevádzky, lebo ste ich nemohli, bohužiaľ, predať, lebo vám to Maďari zastavili, tak ste to mohli len prenajať, ale výnos z prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo ide na účet Enelu. Ale v prípade, že by Slovenská republika chcela túto prenajímaciu zmluvu zrušiť, musíme zaplatiť 30-ročný zisk tejto spoločnosti naraz v jednom cashi.
Toto boli zmluvy, ktoré ste vy robili, toto boli kšefty, ktoré ste vy tu schvaľovali, a toto boli nehoráznosti, ktoré ste voči Slovenskej republike robili.
Čiže, vážené dámy, páni, ja opakujem, ja nechcem žiť z minulosti, z minulosti sa treba učiť. Žime z budúcnosti. Ale pokiaľ budete neustále opakovať tieto vaše demagogické tézy, ktoré máte nacvičené ako papagáji, musíte počítať s tým, že my vám budeme pripomínať, čo prvá a druhá Dzurindova vláda vyvádzala, ako tá rozkladá túto republiku, ako tá znehodnotila majetok tejto republiky a aké sú dôsledky pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.12.2010 o 12:35 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:05

Stanislav Janiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja som troška rozčarovaný a také maličké upozornenie, že mimoriadnu schôdzu o privatizácii SPP a tieto veci sme tu už mali. Alebo máte v pláne ďalšiu? Ale mám dojem, že dnes rozprávame o diaľniciach, alebo vy ste chceli rozprávať o diaľniciach. Ak máte na mysli tú privatizáciu SPP, že ste tu vraveli vtedy, že nemáte doklady, ktoré sa potom našli v kancelárii štátneho tajomníka. Ak ste rozprávali o tejto, sme tu už tiež mali. Takže skúsme sa vrátiť vecne, vecne k diaľniciam.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2010 o 13:05 hod.

Ing.

Stanislav Janiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:05

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
O tej skrini to máte zas domýlené, lebo to, čo váš Mikloš vtedy povedal, tak to bolo úplne na inom poschodí a úplne iná skriňa, nechajme túto kauzu, lebo mnohí ľudia, ktorí tu teraz sedia v parlamente, ani nevedia, o čom hovoríme. Čiže nebolo to tak, ale si to prispôsobujete, ako vám to vyhovuje.
Pán Janiš, viete, čo som vám ja chcel povedať vlastne pri týchto kauzách? Že keby ste vy vtedy neboli rozkradli tú slovenskú energetiku, dneska sme mohli obtočiť Košice s Bratislavou diaľničnými úsekmi trikrát, lebo toľko ste nakradli. A to je ten právny dôvod, prečo som vám tieto tézy znovu pripomenul.
Čiže vy sa netvárte ako svätý za dedinou. Kto tu kradol vo veľkom a rozkrádal, to bola druhá Dzurindova vláda, to boli ministri, hlavne v druhej Dzurindovej vláde. A také škody, ktoré ste vy narobili, je svetový unikát. A garantujem vám, že vás už nikto v histórii Slovenska nedobehne, lebo tak vo veľkom kradnúť, ako ste to robili vy, sa nedá. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2010 o 13:05 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:07

Marián Kvasnička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel dať len procedurálny návrh s takým nápadom, že vyhlásiť minútu ticha za ticho. Chcel som to urobiť preto, že mám pocit, že ten verbálny smog a tá informačná redundancia, nehovoriac o tých útokoch, je nad rámec zdravého rozumu.
Predrečník pán Jahnátek hovoril o tom, že mala by tá debata, diskusia byť vecná, odborná. Napriek tomu, že nie som odborník, si dovolím vystúpiť a nebudem hovoriť ani vecne, ani odborne, lebo mi to neprislúcha. Skôr ma zaujíma taký neviditeľný diskurz, diskusný oder z kuloárov a možno aj étos celej tejto diskusie aj s mediálnymi presahmi, na ktoré začínam byť, hoci som nikdy nebol, citlivý.
Keď som ešte pred pár mesiacmi stál za katedrou cirkevného gymnázia ako učiteľ literatúry a dejín umenia a mal aj pocit užitočnosti a formotvornej potrebnosti, so značnou iróniou som vravieval svojim študentom, že žijeme zvláštne časy, v ktorých mediálny obraz a značka, a to aj značka politická, sú viac ako realita a pravda. S trpkosťou v hlase som im rozprával, že v takomto virtuálnom svete sa zdá, že vôbec nie je dôležité to, čo robia, ako žijú, akým hodnotám prikladajú význam, ale je dôležité, čo o nich píšu, ako ich vidia, cítia a vnímajú iní, a že mediálna prezentácia vlastne nahrádza skutočnosť až tak, že sa stáva reálnejšia, uveriteľnejšia ako realita samotná. O povahe tejto rafinovanej manipulácie som hovoril aj to, že v súčasnej anestéziologickej dobe nie je nijakou správou to, že vás pohrýzol pes, ale viac je zaujímavá pozícia, že vy ste pohrýzli psa. Toto je kruciálny okamih, v ktorom sa mediálny craving, teda baženie po senzáciách, prebúdza z letargie. Toto je okamih nadržaných kamier a večne neukojených mikrofónov, ktoré potom so zvláštnou slasťou pľujú do verejného prostredia svoje informačné toxíny.
Keď som nastúpil do parlamentu, pocit márnotratnosti, dobrých ideí a spoločensky očakávaných úmyslov sa vo mne ešte umocnil. Zrazu som konfrontovaný s čímsi, čo sa dá vnímať len ako testosterónové treštenie, samectvo v priamom prenose a nízky exhibicionizmus, ktože je väčší, vplyvnejší, dôležitejší, kto je frajer, kto je macher, kto je tu bos.
Do parlamentu som prišiel bosý, dúfam, že tak aj odídem. Ešte vždy mám pred očami francúzskeho kňaza Abbé Pierra, ktorý ako poslanec francúzskeho parlamentu mal len jednu politickú agendu, nájsť legálny príkrov pre svojich handrárov, bezdomovcov z parížskych emmaus a pomôcť im prinavrátiť ich dôstojnosť, ktorá sa našťastie neopiera o ľudské zákony, ale o prirodzený Boží poriadok.
Daniel Hevier, môj konškolák a priateľ, vo svojej knihe "Chcete byť šťastní? Spýtajte sa ma, ako na to...", tam má aj esej, prečo nečíta noviny, prečo nepozerá to spravodajské furore v televízii. Chce si uchrániť to najcennejšie, čo človek má, fyzické a duševné zdravie, pokoj v duši a radosť v mysli, istotu srdca. Poviete si - naivita, nech.
Pred vstupom na túto ctihodnú pôdu som nikdy nemal problém so cťou. Teraz mám. Nie som si istý, či to, čo chcem povedať, chce vôbec niekto počuť. Začínam paranoicky, čo som predtým nemusel, premýšľať, či práve toto je to správne sústo, message, potrebná nakladačka, dôvod fotografických bleskov, ktoré - prečo to nepovedať - lahodia libidu a nežne hladkajú utrápenú dušu. Dajte sa vypchať! Čo je dnešný deň proti plánovanej večnosti.
Ale aby som sa dostal k meritu. Včera večer som začul kuvičie hlasy, ako to kádeháci zase raz nezvládajú, ako menia svoje stanoviská, ako sa blamujú, ak môžem citovať nemenovaného komentátora, ktorý núka aj podenkovité vykúpenie v téze, že aspoň sa neblamuje celá vláda. Aby bolo jasné - a myslím, že to je aj meritum môjho vystúpenia i dnešnej mimoriadnej schôdze -, podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ má byť a je verejne pranierovaný čímsi, čo je v príkrom rozpore s pravdou a je len marketingovým sebavýpredajom pod cenu slušnosti a dôstojnosti.
Pred pár týždňami som absolvoval desiatky komunálnych mítingov a všade, kde náš predseda bol, hovoril o vážnych rizikách vodcovského aj zvodcovského princípu, ktorý tak mätie masy. Pokiaľ si s cynickým úsmevom nehovoríme, že tak je to oukej. Kým mnohí iní si na blogoch, facebookoch či iných knihách ksichtov potvrdzovali svoju dôležitosť a voličskú rezonanciu, náš minister premýšľal, analyzoval, maratón workshopov rozoberania situácie. Rozmýšľal, ako ďalej s diaľnicami, ako čistejšie, transparentnejšie, ako lacnejšie, ako bez korupcie a podivných diablových spolkov, ako naozaj, ako bez potemkinovských stavieb a strihaní pások na drahých haraburdách.
Kašľal na marketing aj na všivavé byzantské mravy. Jedno viem s úplnou istotou, kým niektorí maratónski bežci majú problémy s krátkymi traťami a vonkoncom nejde len o trate ku Generálnej prokuratúre, iní, ako teraz Ján Figeľ, navyše v koalícii s tým, čo nás presahuje, vytrvale bežia svoj beh. Nedajú sa mýliť. Beh, ktorého meno je zodpovednosť, ochrana budúcich generácií pred ošiaľmi otcov, úcta k práci, pokora pred človekom, z ktorého daní sme tu tak pohodlne zabývaní.
Dúfam a verím, že nikto z vás nemyslí, že by práve Ján Figeľ viedol vojnu proti svojmu ľudu, že by si neželal pracovné príležitosti pre naše firmy, našich mužov i ženy, rodiny, ale zadlžovanie budúcnosti je len sofistikovaná verzia Titanicu.
A v neposlednom rade treba hovoriť aj o vate, teda o individuálnych i chrapúnskych, žiaľbohu, ziskoch na úkor spoločného blaha a za peniaze všetkých. V tomto naozaj zdieľam optimizmus aj idealizmus Ivety Radičovej, Lucie Žitňanskej aj nášho ministra Jána Figeľa. Myslím, že do análov národnej histórie sa zapíše táto čitateľná snaha našej vlády. V nej je náš minister naozaj korektným, zodpovedným a tímovým hráčom, ktorý kladie rozum gazdu a otca dobre fungujúcej rodiny nad aktuálny marketingový benefit.
V tomto svetle je celkom ľahostajné, kto bude otvárať tunel medzi Žilinou a Martinom napríklad v roku 2016, ak Boh dá, dožijeme. Hlavne, že ním pôjde cesta, ktorá je dôležitejšia než smer k pofidérnym úspechom na jedno volebné použitie.
Mám takú fantáziu, že Boh požehnáva cesty, ktoré eliminujú pýchu a nehanbia sa priznať k pokore. Aj preto, vážení páni z opozície, váš návrh uznesenia považujem za veľmi zlý vianočný dar pre všetkých Slovákov dobrej vôle.
A ešte jedna dobrá alebo zlá, a teda vhodná správa pre médiá. Ján Figeľ pohrýzol psa, preto vrčí a šteká, našťastie pre Slovensko nemá dosť hlasov, aby hryzol.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.12.2010 o 13:07 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:17

Magda Košútová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán kolega Kvasnička, som veľmi rada, že posudzujete pôdu parlamentu za posvätnú a vstupujete na ňu so cťou. Len mi je ľúto, že nie všetci kolegovia to tak vnímajú, pretože mám pocit podľa toho, ako sú oblečení a obutí, že sa občas nachádzam na diskotéke a nie v parlamente Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2010 o 13:17 hod.

Ing.

Magda Košútová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video