12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, predkladám návrh, aby bod č. 19 označený v návrhu programu, parlamentná tlač č. 167, bol zaradený na program schôdze vo vyhradenom čase vo štvrtok 3. 2. o 9.00 hodine. Tento návrh predkladám po dohode s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a po dohode v našom gesčnom výbore.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcem požiadať o rozšírenie programu schôdze o návrh uznesenia Národnej rady, ktorým zaviažeme vás predsedu Národnej rady, aby v súlade s § 123 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ste určili pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky termín na podávanie návrhov na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky tak, aby voľba kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora sa mohla uskutočniť na prebiehajúcej tejto schôdzi.
Tento návrh odôvodňujem tým, že dnes končí funkčné obdobie, sedemročné funkčné obdobie generálneho prokurátora, napriek tomu, že je vašou povinnosťou tieto voľby vypísať tak, aby Národná rada mohla predložiť pánovi prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh, aby mohol vymenovať nového generálneho prokurátora... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V prípade, že by tento môj návrh prešiel, chcem oznámiť, že, samozrejme, stiahneme návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorú sme dohodnutí na zajtra 9.00 hodinu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Alexander Slafkovský 31. januára 2011 doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského, ktorý nastúpil 9. júla 2010 ako náhradník strany Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Ježovicu, zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 31. januára 2011. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov, ktorý získal aspoň 3 % prednostných hlasov ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík zobral uvedenú skutočnosť na vedomie svojím rozhodnutím z 31. januára 2011 a súčasným rozhodnutím z 1. fabruára 2011 vyhlásil podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1994 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Ježovicu za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana, nastupuje podľa poradia uvedenej v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, konaných 12. júna 2010 za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana dňom 1. februára 2011 náhradník Ivan Harman, narodený 23. 6. 1967, bytom Žilina. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík rozhodnutím z 1. februára 2011 požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby preskúmal dodržanie podmienok k nastúpeniu náhradníka podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podal Národnej rade Slovenskej republiky informáciu k nastúpeniu náhradníka na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom. Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z citovaných právnych predpisov a rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 12. júna 2010 vrátane jej príloh.
Podľa výsledkov prednostného hlasovania uvedeného v prílohe č. 1 tejto zápisnice, nastupuje za poslanca, ktorého mandát sa neuplatňuje, kandidát na náhradníka za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uvedený v citovaných rozhodnutiach predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. februára 2011 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie po prvé, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Alexander Slafkovský sa 31. januára 2011 písomne vzdal mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky listom doručeným predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, a preto jeho mandát zanikol 31. januára 2011.
Po druhé, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 240 z 1. februára 2011 vyhlásil, že na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Ježovicu nastupuje 1. februára 2011 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 12. júna 2010 za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana Ivan Harman.
Po tretie, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neúplný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, dajte o tomto uznesení hlasovať.

Sľubujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Týmto oboznamujem poslaneckú snemovňu so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. decembra 2010 č. 198 pridelil zákon na prerokovanie, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 202 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.
25. januára 2011 na 20. schôdzi výbor prerokoval: po prvé, návrh prezidenta republiky uvedený v časti III, v časti Rozhodnutia z 23. decembra 2010, neprijať zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky ako celok.
Po druhé. Prerokoval pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k čl. I, k čl. VII, k čl. X, uvedené v rozhodnutí z 23. 12. č. 3 297/2010 značka BA. Výbor svojím uznesením z 25. januára 2011 č. 120 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky
po a) neschváliť návrh prezidenta, neprijať zákon ako celok,
po b) schváliť pripomienky prezidenta republiky k čl. I, písm. a), b), c), d), e) a f),
po c) neschváliť pripomienku prezidenta k čl. I, písm. g) v 47. bode § 151u a k pripomienkam prezidenta republiky k čl. VII, písm. h), i), j) a k) výbor neprijal uznesenie. Nezaujal stanovisko.
Výbor odporúča hlasovať o pripomienkach prezidenta nasledovne: k čl. I o pripomienkach uvedenými pod písmenami a), b), c), d), e) a f) hlasovať spoločne a tieto schváliť. K pripomienke v čl. I, uvedenej pod písmenom g) hlasovať osobitne a túto neschváliť. K čl. VII a k čl. X, pripomienkam uvedenými pod písmenami h), i), j) a k) hlasovať spoločne. Ústavnoprávny výbor nemá odporúčacie stanovisko.
Uznesením č. 120 z 25. januára 2011 gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky schváliť v znení schválených pripomienok prezidenta republiky. Týmto uznesením zároveň poveril poslankyňu Janu Dubovcovú, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovala o výsledku rokovania gestorského výboru, odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako už niekoľkokrát som tu v parlamente pred vami vystúpila počas tohto volebného obdobia a naposledy v decembri, keď sa tento parlament vyslovil za zmeny, ktoré majú pomôcť navrátiť súdnictvu a sudcom dôveru ľudí. Uchádzam sa opätovne o vašu podporu. Verím, že všetci vnímate potrebu zaoberať sa stavom súdnictva, ale nie v prvom rade preto, že to hovorím ja alebo že to hovorí vláda, Súdna rada alebo sudcovia, ale predovšetkým preto, že táto vláda si stanovila cieľ zlepšiť vymožiteľnosť práva, ako aj obnoviť dôveru ľudí v justíciu preto, že to vníma ako vážnu potrebu ľudí, ktorí túto potrebu vyslovili vo voľbách. Myslím si, že táto vláda začala sa stavom justície zaoberať vážne a v prvom rade začala hovoriť pravdu. A tá pravda je, že nie je len jeden problém v súdnictve, a to prieťahy v súdnom konaní, ale existuje tu aj problém dôveryhodnosti, a pokiaľ sa nebudeme zaoberať aj touto otázkou, tak nedosiahneme stav, aby ľudia mohli sa s dôverou obrátiť na súd, veriac, že o ich prípade rozhodne súd nielen včas, ale aj nestranne.
Mňa naozaj veľmi mrzí vnímanie súdnictva ľuďmi. Veľmi ma mrzia výsledky napríklad posledného barometra, z ktorého vyšiel veľmi nelichotivý obraz justície v očiach našich ľudí, a síce, že Slováci sú spolu s Bulharmi jedinými v Európe, ktorí považujú súdy za skorumpovanejšie než politické strany. Skutočne toto prvenstvo je niečo, čo je pre mňa veľmi vážnym signálom, veľmi vážnym signálom od ľudí, a preto je dôležité povedať si pravdu a zaoberať sa vážne nielen rýchlosťou konania, ale aj dôveryhodnosťou justície. Vláda Ivety Radičovej zobrala túto vôľu ľudí vážne a pustili sme sa do dôležitých zmien. Naším cieľom je zmeniť pomery v justícii nielen formálne, ale chceme priniesť na súdy aj potrebnú otvorenosť, diskusiu, dynamiku, ktorá podporí, aby všetky zmeny boli dlhodobé a trvácne. Zvolili sme si možno pre tie prvé kroky neštandardnú cestu. Možno práve pre právnické prostredie neštandardnú cestu, ale o to dôležitejšiu podľa mojej mienky. Zvolili sme cestu, že chceme dať moc v súdnictve naozaj tomu, komu patrí, to znamená pri rozhodovaní sudcovi, ale pri kontrole predovšetkým ľuďom, verejnosti, komukoľvek, kto chce a bude sa pozerať cez prsty nielen politikom, ale aj na to, čo sa deje v justícii.
Preto sme prišli doteraz s najväčším otvorením v justícii verejnej kontrole, preto sa hlásime k boju s rodinkárstvom v súdnictve, preto otvorene hovoríme o boji s vnútornou korupciou a o posilňovaní nezávislosti sudcov pri ich rozhodovaní v jednotlivých prípadoch. O tom je zákon, o ktorom budete dnes opakovane hlasovať.
Ja verím, že toto opakované hlasovanie v Národnej rade dá opäť ľuďom šancu veriť v zmeny v justícii a o toto vás chcem týmto požiadať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebude určite prekvapením, keď budeme prezentovať a keď budem prezentovať negatívny postoj k tomuto návrhu zákona, dovoľujem, teda k tomuto schválenému zákonu, dovolím si, ale len jednu poznámku k vystúpeniu pani ministerky.
Pani ministerka uviedla, že treba dať moc do rúk tým, pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole, pri kontrole, samozrejme, výkonnej moci. Ja ale poviem, že nielen kontrolou výkonnej moci sa vykoná moc, kontrolou výkonnou mocou sa bude súdnictvo zaoberať, ale výkonná moc, žiaľ, bude negatívne zasahovať do súdnej moci, a to v dôsledku tohto schváleného zákona.
Treba odkryť tie pekné slová ohľadne transparentnosti spravodlivosti, pretože za nimi sa nachádza veľmi negatívna a škaredá realizácia práva, pokrútenie paragrafov možno ešte viac, ako naznačuje toto písmeno, ale tento znak, pretože z hľadiska, hľadiska toho, akým spôsobom vládna koalícia cestou zákonodarného zboru, cestou Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky predložením takéhoto zákona chce zasiahnuť do nezávislej súdnej moci, je spôsob absolútne neprijateľný.
Teda vzhľadom na postoj súčasnej koalície ja predpokladám, že akékoľvek odborné argumenty zrejme nezavážia a že vládna koalícia pravdepodobne prelomí suspenzívne právo veta prezidenta Slovenskej republiky, ale táto skutočnosť nám ale nijako nemôže zabrániť, aby sme predkladali odborné argumenty, dámy a páni, aj apelovali na váš zdravý rozum.
Na úvod si dovolím pripomenúť hlavne predstaviteľom výkonnej moci, v ktorej sedia tu v pléne, pretože mám taký pocit, že sa na to neustále zabúda, že súdnictvo a súdna moc nie je o získaní absolútnej kontroly súčasnej vládnej koalície v štáte. Súdnictvo nie je o vašich politických a personálnych výmenách, ktoré ste robili a máte záujem robiť, a za tým účelom predkladáte zákony. Súdnictvo nie je ani o účelových zákonoch šitých horúcou ihlou a dokonca nie je ani o osobnej pomste voči niektorým predstaviteľom súdnej moci, prezentovaných napríklad averziou k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Aj to, čo tu vidíme, dámy a páni, je porušenie podľa môjho názoru aj zákona o rokovacom poriadku. Predsa jeden z ústavných činiteľov predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý požiada o vystúpenie v rozprave má aspoň to najzákladnejšie právo, aby sa o jeho žiadosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, rozhodlo. To, čo ste urobili na decembrovej schôdzi Národnej rady a to čo robíte teraz, tým, že je plénum Národnej rady nie je uznášaniaschopné pri rozhodovaní o tom, či má právo predseda Najvyššieho súdu vystúpiť, je obchádzanie zákona o rokovacom poriadku a ja osobne si myslím, že aj jeho porušenie. Mám za to, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky by nemal ukončiť rozpravu, až kým Národná rada Slovenskej republiky nerozhodne o tom, či predseda Najvyššieho súdu má právo, alebo nemá právo vystúpiť. Či sa vám niekto páči alebo nie, je potrebné rešpektovať predsedu Súdnej rady ako Súdnej rady, ktorá je ústavným orgánom zodpovedajúcim za súdnictvo a súdnu moc.
Súdnictvo a súdna moc má v štáte nenahraditeľnú úlohu, dámy a páni, je základným garantom právneho štátu, ochraňuje svojimi rozhodnutiami základné ľudské práva a slobody občanov a rozhoduje spory, čím realizuje a chráni ďalšie práva a právom chránené záujmy občanov a iných osôb. To je skutočný dôvod, prečo sa z našej strany opakuje potreba zabezpečiť nezávislosť súdnictva a sudcovskú nezávislosť. Moc môže byť zneužiteľná a súdnictvo, ktoré ochraňuje práva občanov, musí rozhodovať nezávisle, nezaujate a spravodlivo bez toho, aby ju iné moci v štáte ovplyvňovali. Nevyhnutnou podmienkou v právnom štáte je teda súdna moc oddelená od ostatných mocí tak, aby vykonávala základnú funkciu ochrany práv občanov bez akýchkoľvek vonkajších a vnútorných negatívnych zásahov. Súčasná vládna koalícia akoby zabudla na trojdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a na ich vzájomnú nezávislosť. Schválený zákon by sme skôr mohli nazvať ako príbeh o podriadení sudcovskej nezávislosti za každú cenu pod rezort spravodlivosti. Schválený zákon koncentruje najväčšie právomoci do rúk výkonnej moci od novembra 1989 pre výkonnú moc na úkor moci súdnej. Zákon tiež ruší všetky zásadné prestupové reformy v justícii a to aj tie, dámy a páni, ktoré ste možno vy, niektorí, ktorí tu sedíte, schvaľovali a hlasovali v minulých volebných obdobiach. Súdna moc je upravená v siedmej hlave Ústavy Slovenskej republiky samostatne v čl. 124 až 148 ústavy, kde sú jasne definované základné princípy štruktúry, organizácia rozsahu kompetencií súdnej moci a je v nich súčasne aj garantovaná nezávislosť súdnej moci ako základného piliera právneho štátu.
Rovnako si, dámy a páni, dovolím pripomenúť, že medzi základné ľudské práva garantované celým radom medzinárodných dohôd a zmlúv, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, ako aj najzákladnejšieho zákona Slovenskej republiky nášho štátu je právo na súdnu ochranu podľa, garantované článkami ústavy pod číslom 46 až 50. Predkladatelia schváleného zákona, pravdepodobne, zabudli na základy teórie štátu a práva, ako aj na základné zásady vyplývajúce z princípov právneho štátu, akými sú zákaz retroaktivity a zákaz odňatia legálne nadobudnutých práv.
V minulosti už samotný Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že nezávislosť súdov a sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky ústavné zásady zaručené systémom ich ústavných a zákonných záruk, ako to vyplýva z čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej moci predstavuje súčasne určujúci rys súdnej moci, ktorým sa podmieňuje riadny výkon jej funkcií. Predpokladá však existenciu ústavných a iných, teda aj zákonných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním iných zložiek štátnej moci, zo strany iných zložiek štátnej moci, ale aj pred ovplyvňovaním z vnútra samotnej súdnej sústavy.
Príkazy ústavných noriem, obsiahnutých v jednotlivých článkoch Ústavy Slovenskej republiky, to znamená aj všeobecný princíp právneho štátu a princíp deľby moci je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Bohužiaľ, sme toho názoru, že pri tomto schválenom zákone k tomuto rešpektovaniu týchto základných princípov právneho štátu Národnou radou nedošlo. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom názore v minulosti vyslovil, že právne garancie sudcovskej a súdnej nezávislosti v zásade možno rozdeliť na tieto garancie. Po prvé, zabezpečujúce inštitucionálnu nezávislosť súdnictva ako celku jednotlivých súdov, ale aj sudcov v smere ich nepodriadenosti žiadnej inej zložke štátnej moci. Po ďalšie, ide o tzv. procesné záruky nezávislosti sudcov, vyplývajúcich priamo z procesných predpisov, akými sú zásady verejnosti súdneho konania, ústnosti priamosti voľného hodnotenia dôkazov. A ako posledné napokon ide o tzv. osobné záruky sudcovskej nezávislosti nezosaditeľnosť, nepreložiteľnosť počas funkčného obdobia, spôsob ustanovovania sudcov do funkcií a o tom bude hovorené neskôr, nezlučiteľnosť funkcie sudcu s inými funkciami, dĺžka funkčného obdobia, odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov, ktoré ste, samozrejme, ničili, resp. likvidovali na minulej schôdzi, a ktoré je už predmetom dvoch podaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky. K ohrozeniu či narušeniu nezávislosti súdov môže preto dôjsť aj nerešpektovaním buď ústavných alebo zákonných záruk sudcovskej nezávislosti, takže priamym dôsledkom ich porušenia je porušenie nezávislosti samotného súdu.
V schválenom zákone vrátenom prezidentom je možno z tohto dôvodu aj z hľadiska princípov, ktoré som uviedol na úvod, vidieť najproblematickejšie ustanovenia týkajúce sa týchto zmien. Zmeny týkajúce sa postavenia a zrušenia postavenia justičných čakateľov, najmä s ohľadom na porušenie princípu právnej istoty, nové zavedenie spôsobu, nový spôsob zavedený, spôsob výberového konania na sudcu a kariérny postup sudcov vzhľadom na nerešpektovanie legitimity súdnej moci a na odstránenie ústavou koncipovanej kompetencie sudcovskej samosprávy. V tomto prípade samosprávy, ktorá sa dostala len do polohy poradného orgánu vládnej moci a výberové konania na predsedov súdov s ohľadom na odstránenie kompetencie sudcovskej samosprávy v oblasti riadenia a správy súdov.
Čo sa týka justičných čakateľov, len veľmi krátko. Schváleným zákonom dochádza k inštitútu, dochádza k likvidácii inštitútu justičných čakateľov. Plne je potrebné sa stotožniť aj s názorom pána prezidenta vyjadreného v rozhodnutí, v ktorom vrátil predmetný schválený zákon do Národnej rady. Prezident konštatoval, a možno sa s ním zhodnúť, porušenie princípu právnej istoty v zmysle doterajších nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva podstata, že nikomu nemožno odňať práva, ktoré boli riadne nadobudnuté na základe, avšak odňať na základe neskoršieho právneho predpisu. Zhodné bolo v minulosti dokonca aj stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky, predložené v rámci pripomienkového konania. Národná rada Slovenskej republiky tieto stanoviská, názory odbornej verejnosti počas legislatívneho procesu nijako nerešpektovala. Novela zákona porušuje zákonné právo justičných čakateľov stať sa sudcom po splnení všetkých zákonných podmienok bez výberového konania na súde, v ktorom čakateľ vykonával svoju čakateľskú prax. Nahradenie práva uložením povinnosti, a to zúčastniť sa ešte ďalšieho výberového konania na výkon funkcie sudcu je preto protiústavné odňatie vyššie uvedeného práva, ktoré justičný čakateľ nadobudol riadnym spôsobom v súlade so zákonom, teda legálne. Súdnymi čakateľmi sa, predpokladám, vo svojom vystúpení budú zaoberať ešte ďalej kolegovia.
Čo sa týka výberových konaní na sudcu, už pred prijatím predmetného návrhu zákona sme sa niekoľkokrát, dámy a páni, vyjadrili, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto sa stane a kto sa nestane sudcom. Ide o najhrubší zásah do nezávislosti súdnej moci, ktorá vyplýva z čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, že ide o najvážnejší zásah do súdnej moci v histórii Slovenskej republiky. V histórii existencie Slovenskej republiky. Nový spôsobom personálneho zloženia výberovej komisie na výber kandidáta na funkciu sudcu totižto porušuje princíp deľby moci a je protiústavným zásahom do vzniku legitimity súdnej moci, najmä vylúčením prevahy zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberovom konaní. Doterajší dvaja členovia výberovej komisie nominovaní samosprávnymi orgánmi, boli totižto nahradení len jedným členom.
Zo zákonných ustanovení schváleného zákona, ktorý je vrátený prezidentom Slovenskej republiky vyplýva, že v zložení novej päťčlennej komisie, výberovej komisie má mať zastúpenie výkonná moc dvoma členmi, a to nominovanými ministrom spravodlivosti a jeden člen bude nominovaný zákonodarnou mocou, teda Národnou radou Slovenskej republiky. Dvaja zostávajúci členovia výberovej komisie budú nominovaní predstaviteľmi súdnej moci. Jeden člen Súdnou radou a jeden člen orgánom sudcovskej samosprávy, to znamená sudcovskou radou. Celkovo teda, dámy a páni, sú vo výberových komisiách politicky nominovaní traja zástupcovia, teda väčšina vo výberovej komisii, dvaja ministerstvom a jeden Národnou radou. Keď si zoberieme do úvahy a položíme si otázku ohľadne politickej reality, v akomkoľvek štáte, či ho jedni nazývajú právnym alebo iní neprávnym štátom, tak je zrejmé, že politickí nominanti budú nominovaní do týchto komisií aktuálnou vládnou mocou, pretože vládnu moc predstavuje tak väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je oprávnená si zvoliť svojho zástupcu, ako aj je reprezentovaná ministrom, resp. v súčasnosti ministerkou spravodlivosti, ktorá rozhodne o ustanovení dvoch zástupcov. To znamená, že výberové komisie na sudcov budú obsahovať, alebo zahŕňať dvoch politických nominantov z ministerstva a jedného z Národnej rady. Väčšina členov výberových komisií budú politicky nominovaní členovia. V päťčlennej komisii sú, teda, traja členovia mimo zástupcov súdnej moci. Rozhodovať sa má v týchto výberových komisiách hlasovaním tak, že pre prijatie rozhodnutia výberovej komisie je postačujúca trojpätinová väčšina, to znamená rozhodnutie práve týchto troch členov výberovej komisie.
Uvedenou zmenou došlo k výraznej zmene v zložení výberovej komisie, keďže predchádzajúca právna úprava zabezpečovala účasť vo výberových komisiách v nasledovnom zložení. Jeden člen menovaný ministrom spravodlivosti ako predstaviteľ výkonnej moci, dvoch členov volených orgánom samosprávy a z toho jeden bol volený sudcovskou radou a jeden volený kolégiom predsedov sudcovských rád, ďalší člen bol menovaný na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky a piatym bol predseda súdu alebo poverený sudca. Predseda súdu, na ktorého, na ktorý je určené voľné miesto sudcu alebo predsedom súdu uvedeným týmto sudcom. Uvedená zmena teda spôsobuje a jednoznačne zasahuje do nezávislosti súdnictva nakoľko v súčasnosti a doposiaľ o výberových konaniach na miesta sudcov rozhodovala väčšinou sudcovská samospráva z hľadiska, z hľadiska plurality názorov, čo z hľadiska nezávislosti súdnej moci je základnou garanciou nezávislosti súdnej moci ako základnej záruky právneho štátu. Táto právna úprava, najmä čo sa týka výberových komisií, nerešpektuje ani doteraz doterajšie judikované rozhodnutia Ústavného súdu týkajúce sa problematiky vzniku funkcie sudcu a kariérneho postupu. Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní napr. ústavnosti § 29 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch v znení pred schválením tejto novely v minulosti konštatoval, že spôsob, citujem: "Spôsob kreovania výberovej komisie na vznik funkcie sudcu nevyvoláva pochybnosti o neústavnosti z dôvodu neprimeranej ingerencie výkonnej moci do rozhodovania výberovej komisie, keďže zastúpenie exekutívy vo výberovej komisii je pätinové a hlasovacie kvórum pre uchádzača je trojpätinové." To znamená, Ústavný súd posudzoval predchádzajúcu právnu úpravu, kde exekutíva mala jedného člena z piatich a vyslovil sa, že nejde o zásah do nezávislosti súdnej moci, keďže ide len o pätinové zastúpenie, zastúpenie výkonnej moci v takejto výberovej komisii. Argumentom a contrario si môžme povedať, že pokiaľ sa, samozrejme, zastúpenie politických síl vo výberových komisiách na sudcov zvýši, to znamená exekutívy, ako aj zákonodárnej moci v týchto komisiách môže dôjsť k rozporu s ústavou a princípmi nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti.
Je teda zrejmé, že nový spôsob kreovania výberovej komisie spočívajúci v tom, že zastúpenie exekutívy a zákonodarnej moci spoločne vo výberovom konaní na prístup k ústavnej funkcii sudcu je trojpätinové, pričom hlasovacie kvórum postačujúce pre výber uchádzača je taktiež trojpätinové, čím v otázke legitimity súdnej moci dochádza jednoznačne k neprípustnému prepájaniu výberovej komisie na výkonnú moc a zákonodarnú moc. Pokiaľ väčšina výberovej komisie je kreovaná výkonnou mocou a zákonodarnou mocou samotné rozhodovanie o tom, kto bude a kto nebude sudcom, neprináleží súdnej moci, ale ostatným dvom mociam v štáte. Takto zákonodarná moc a súdna výkonná moc priamo zasahujú spolurozhodovaním týchto dvoch oddelených zložiek štátnej moci do vzniku funkcie predstaviteľa súdnej moci, ktorá je ústavne daná len orgánom súdnej moci a prezidentovi Slovenskej republiky.
Uvedené riešenie nie je, dámy a páni, žiadnou kontrolou súdnej moci, je absolútnym pohltením súdnej moci a na miesto kontroly súdnej moci ústavne predpokladanou súčinnosťou v tomto základnom stupni procesu kreovania funkcie sudcu reálne zabezpečuje rozhodovanie výkonnej a zákonodarnej moci v otázke už legitimity súdnej moci, pretože rozhoduje o moci inej, ktorá, ktorá týmto dvom mociam ústavne nijako neprislúcha. Nerešpektuje sa, teda, ani názor Ústavného súdu uvedeného v rozhodnutí pod spisovou značkou pléna Ústavného súdu 87/2001, keďže nezávislosť, citujem: "Keďže nezávislosť súdnej moci je jedným s fundamentálnych komponentov akéhokoľvek demokratického poriadku založeného na panstve práva, je potrebné úzkostlivo strážiť reálnosť garancií, nezávislosti súdnej moci, jednak pred bezprostrednými zásahmi, jednak pred zásahmi neprimeranými z hľadiska zákonodarcu tak, ako schválil predmetný schválený zákon vrátený prezidentom, ide jednoznačne o neprimerané zásahy do súdnej moci.
Navrhnuté zloženie výberovej komisie, tak opätovne zabezpečuje postavenie súdnej samosprávy ako orgánu vzhľadom na zníženie počtu členov vo výberovej komisii na sudcu ako orgánu, ktorý má len poradnú funkciu a nemôže sa stať skutočným reprezentantom súdnej moci a jej záujmov a rozhodovanie zástupcov samosprávy súdov a ich rozhodovanie o výbere kandidátov na funkciu sudcu a pridelenie sudcov, žiaľ, nebudú z hľadiska samotných výsledkov rozhodnutí nijako záväzné. Prosím zvážiť Národnú radu Slovenskej republiky vzhľadom, najmä vzhľadom na tvorbu členov výberových komisií, pretože v tomto je zrejmá a podľa nášho názoru zrejmá proti ústavnosť týchto ustavení zákona, pretože v takomto prípade jednoznačne možno očakávať podanie na Ústavný súd a konanie na Ústavnom súde v súlade o súlade tohto právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Ja určite budem veľmi rád ešte odpovedať aj na pripomienky kolegov, rešpektujem to, že oproti ústavnosti môže rozhodnúť Ústavný, len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak to nám neberie právo povedať svoj právny názor.
Vo veci kariérneho postupu sudcov možno konštatovať, že zrušenie možnosti dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa jednoznačne vylučuje možnosť zodpovedného a objektívneho posúdenia existencie predpokladov potrebných u sudcu na jeho kariérny postup. Žiaľ, nerešpektujú sa teda ani odporúčania medzinárodných štandardov, ktoré jednoznačne upravujú otázku kariérneho postupu sudcov napríklad v Európskej charte štatútu sudcov, kde sa vychádza zo zásady, že výber a postup sudcov má možnosť, má umožniť uplatniť sa schopným sudcom, rozhodnutia o kariérnom postupe sa zakladá výlučne na kvalitách a pracovných výsledkoch dosiahnutých sudcom pri výkone jemu zverených úloh a zistených pomocou objektívnych hodnotení vykonaných jedným alebo niekoľkými sudcami a prediskutovanými s dotknutým sudcom. Žiaľ, takáto možnosť z hľadiska umožnenia kariérneho rastu a overenia si kvalít sudcu sa týmto zákonom odníma. Uvedeným spôsobom sa obmedzuje kvalita personálneho výberu sudcovského zboru, ktorá má rozhodujúci vplyv na spravodlivý nestranný a nezávislý výkon súdnictva. Vo svojom dôsledku obmedzuje teda aj ústavné kompetencie Súdnej rady schválený zákon pri rozhodovaní o preložení a prideľovaní sudcov tak, ako to vyplýva z článku 141a ods. 4 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože výrazne znižuje objektivitu predkladaných podkladov potrebných náležitému posúdeniu osoby sudcu pri rozhodovaní o jeho kariérnom postupe. Zároveň sudca ako predstaviteľ Súdnej moci prichádza, respektíve stráca možnosť bezprostrednou a rovnocennou účasťou pri výkone súdnictva na súde vyššieho stupňa preukázať aj účastníkom súdneho konania, že spĺňa kritériá potrebné na výkon vyššej sudcovskej funkcie, čo je možné považovať za neodôvodnený zásah do nezávislosti jednotlivých súdov.
Za smutné je možno z hľadiska kariérneho postupu možno navyše považovať aj skutočnosť, že podľa § 14 ods. 2 schváleného zákona na krajský alebo Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú, nie sudcovskú, nie funkčnú, ale len právnickú prax 10 rokov a na najvyšší súd Slovenskej republiky, možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax 10, pardon, 15 rokov. Z uvedeného vyplýva, že schválený zákon nielenže zrušuje vekový cenzus, ktorý doteraz bol funkčným nástrojom na to, aby sa dosiahli, alebo zabezpečili kvality sudcu na súdoch vyššieho stupňa, čo je však ešte horšie, dámy a páni, že z týchto ustanovení vyplýva, že na súd vyššieho stupňa možno preložiť sudcu bez akejkoľvek sudcovskej, teda bez funkčnej praxe. Myslím si, že nie je vôbec správne, aby na krajskom špecializovanom alebo na Najvyššom súde súdil sudca, ktorý neprešiel funkčnou praxou na súde nižšieho stupňa. Čo sa týka výberových konaní na predsedov súdov, tu platia obdobné argumenty, dámy a páni, ako sú argumenty týkajúce sa o tom, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude v tomto štáte sudcom. V zmysle článku 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa na riadení a správe súdov má zásadným spôsobom podieľať aj sudcovská samospráva.
Predsedom príslušného súdu môže byť len sudca, t. j. predstaviteľ súdnej moci. Pri zachovaní nezávislosti súdnej moci je žiaduce, aby predseda súdu nebol v absolútnej závislosti od ministra alebo ministerky spravodlivosti. Doterajšia zákonná koncepcia výberového konania na predsedu súdu vylučuje ústavou predpokladaný rozhodujúci vplyv orgánu sudcovskej samosprávy, ako aj Súdnej rady na správe a samospráve súdnictva. Schváleným zákonom sa, žiaľ, ruší pôvodný zámer ústavodarcu, že v rámci zákona o organizácii, správe a samospráve súdov sa majú zákonnými zmenami vytvoriť predpoklady na to, aby sa na riadení a správe súdnictva okrem Súdnej rady výraznou mierou podieľali aj orgány sudcovskej samosprávy. Zníženie počtu zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberových konaniach na predsedov súdov na jedného člena výberovej komisie opätovne sudcovskú radu stavia do pozície poradného orgánu, ktorý nemôže splniť svojou ústavou požadovanú kompetenciu výraznou mierou sa podieľať na riešení všetkých dôležitých otázok riadenia a správy súdnictva.
Schválený zákon opätovne zavádza ústavne neprípustnú, takmer úplnú závislosť predsedu súdu na výkonnej moci predstavovanej ministrom, respektíve ministerkou spravodlivosti. Pre ilustráciu uvediem, že Ústava Slovenskej republiky upravuje v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva nezlučiteľnosť, t. j. zákaz výkonu ústavnej funkcie sudcu, teda predstaviteľa súdnej moci s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí podľa článku 145a Ústavy Slovenskej republiky. Má sa týmto dôsledne zabezpečiť nevyhnutná apolitickosť súdnictva. Ostatným zložkám štátnej moci, teda aj Národnej rade Slovenskej republiky, aj vláde Slovenskej republiky, sa teda ukladá povinnosť rešpektovať neprípustnosť politizácie justície akýmkoľvek spôsobom. Pri menovaní predsedov súdov ministrom spravodlivosti, ktorý politicky zodpovedá za uvedený rezort ako najvyšší orgán správy súdov, nemôže sa nerešpektovať zámer ústavodarcu vylúčiť neobmedzené nadriadené postavenie predstaviteľa výkonnej moci pri riadení a správe súdov. Pri mechanizme rozhodovania o výbere osôb kandidujúcich na predsedu súdu spočívajúceho v tom, že je postačujúca trojpätinová väčšina zástupcov nominovaných ministrom spravodlivosti a aktuálnou politickou väčšinou v Národnej rade Slovenskej republiky sa vytvára priestor na reálnu politizáciu súdnictva presadzovaním straníckych záujmov a kandidátov pri rozhodovaní o osobe predsedu súdu.
Toľko asi, vážené dámy a páni, najviac k odborným argumentom, ktoré sa týkajú, týkajú schváleného zákona. Je možné sa jednoznačne stotožniť s argumentáciou prezidenta Slovenskej republiky a vzhľadom na množstvo výhrad, ktoré aj, ďalších výhrad, sú k predmetnému zákonu prezentované, je dôvod na to, aby Národná rada skutočne predmetný návrh zákona neschválila a aby ministerstvo spravodlivosti vypracovalo skutočne jeden nový koncepčný materiál, ktorý ale bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude zasahovať do nezávislosti súdnictva.
Ja by som chcel predstaviteľov hlavne výkonnej moci a možno aj niektorých členov tohto zákonodarného orgánu požiadať, aby v budúcnosti, dámy a páni, ste nekonali možno zaslepení pomstou a silou a mocou aktuálnej vládnej väčšiny. Tento návrh zákona je skôr hodný ako uterák do ringu, aby sa hodil späť, aby sa nepodporil a aby sa pripravil návrh zákona nový po prepracovaní a oprave chýb, ktoré v tomto návrhu zákona sú. Ja pevne dúfam, že návrh zákona schválený Národnou radou Slovenskej republiky nebude, že vládna koalícia napriek možno počtom, ktoré v súčasnosti má, zažije ten rozum, aký zažila pri schvaľovaní zákona o Súdnej rade, kde vyhovela pripomienkam prezidenta a namietané, údajne protiústavné ustanovenia Národná rada zo zákona o Súdnej rade vypustila. Vzhľadom na množstvo ustanovení, ktoré, podľa nášho názoru, sú na hrane ústavnosti, prípadne hranu ústavnosti prekračujú a sú protiústavné, podľa nášho názoru, si myslím, že je vhodné tento návrh zákona neschváliť a po zákonom o rokovacom poriadku stanovenej lehote pripraviť nový, novú novelu zákona o sudcoch, ktorá by priniesla viac, viac pozitívnejších vecí.
Na záver mi dovoľte dodať a vyzvať pani ministerku, vážená pani ministerka, očakávam skôr ako šarvátky so súdnou mocou, že výkonná moc bude pripravovať po technickej stránke priestor na to, aby súdy mohli súdiť, aby sa zmenili procesné predpisy tak, aby účastníci konania rešpektovali súdy, aby sa dostavovali na súd, nevytvárali prekážky v rozhodovaní vo veci, aby sudcovia mali technické, finančné a personálne podmienky na to, aby mohli rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo. Žiaľ, v súčasnosti nevidíme zo strany ministerstva spravodlivosti žiadny takýto návrh zákona, ktorý by spĺňal tieto atribúty. Zo strany ministerstva spravodlivosti vidno len návrhy zákonov za posledných šesť mesiacov, ktorými chce zasiahnuť a podriadiť si súdnu moc v štáte pod výkonnú moc a aktuálnu moc vládnej väčšiny a, bohužiaľ, vidieť z týchto zákonov, a návrhov zákonov predkladaných ministerstvom aj personálne animozity medzi jednotlivými predstaviteľmi súdnej, výkonnej moci, ktoré sa riešia či už trestnoprávnou cestou, či už cestou sankcií podľa správneho práva, alebo dokonca cestou návrhov zákonov v tomto najvyššom zákonodarnom a ústavodarnom orgáne.
Vyzývam preto pani ministerku, aby začala konať v prospech súdnictva, aby súdnictvo mohlo konať nezávisle, rýchlo a spravodlivo, aby sa zvýšila týmto dôvera občanov v súdnictvo. Vyhláseniami, ktoré politici hlavne v súčasnosti voči súdom prezentujú, sú nespravodlivé voči tým sudcom, ktorí chcú pracovať, ktorí chcú mať vytvorené dostatočné personálne, materiálne a technické podmienky na to, aby mohli rozhodovať pre ľudí spravodlivo a nestranne. Týmito vecami by sa malo ministerstvo spravodlivosti radšej zaoberať namiesto politických šarvátok a snahy podriadiť si súdnu moc pod svoj vplyv. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Madej, najprv dovoľte, aby som vám zagratuloval k čestnej funkcii tieňového ministra spravodlivosti SMER-u, a keďže vlastne máte takúto funkciu, tak je tam jedno také slovíčko, že spravodlivosť, a keď je niekto spravodlivý a dupľom teda mal by byť budúci minister spravodlivosti, tak mal by byť spravodlivý. A ja sa pýtam, kde je vaša spravodlivosť, keď nám, koaličným poslancom tu nadávate a vyčítate, že sme nedovolili vystúpiť vášmu miláčikovi Harabinovi a na druhej strane zo šesťdesiat dva poslancov bolo v práci dvadsať deväť, dvadsať deväť poslancov SMER-u zahlasovalo za vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu Harabina, a ak by iba vy ste prišli do práce, vaši poslanci SMER-u, dokopy by tu bolo 90 prítomných, 63 by hlasovalo za, čiže Harabin by tu už dávno vystupoval. Čiže, nechápem, kde beriete nejaké to morálne právo nás kritizovať, keď iba kvôli tomu, že vy ste neprišli do práce, Harabin nevystúpil.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Madej, zaujalo ma vaše vyjadrenie, že súčasný navrhovaný zákon doslova, podľa vás, ruší reformy v justícii. Mňa by celkom zaujímalo, aké reformy máte na mysli, pretože ja osobne som si reformy v justícii doteraz žiadne nevšimol a zrejme si ich nevšimla ani verejnosť, pretože ako je všeobecne známe, aj verejnosť hodnotí najkritickejšie práve stav justície zo všetkých spoločenských otázok na Slovensku. Vidíme to z mnohých, mnohých porovnávaní, z mnohých rebríčkov. Keď vy hovoríte o akomsi zásahu do nezávislosti súdnej moci, no tak chcem vás upozorniť, práveže je to naopak a táto právna úprava práve si kladie za jeden z cieľov zamedziť prelínanie súdnej a výkonnej moci. Na základe práve tohto cieľa sa napríklad navrhuje zamedziť obsadzovanie funkcií vo vláde a štátnej správe sudcami s možnosťou bezprostredného návratu sudcu do výkonu funkcie orgánu riadenia a správy súdov. Čiže ono je to v skutočnosti úplne naopak, než ste deklarovali, a keď ste na záver vášho vystúpenia vyzvali ministerku spravodlivosti práve, aby robila zmeny v prospech justície, no, tak ja som presvedčený, že navrhovaná právna úprava práve takouto zmenou je, a preto ju budem opätovne podporovať. Ďakujem.