12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, veľmi stručne len zhrniem argumenty, ktoré nás viedli k tomu, že sme boli proti tomu, aby angličtina sa učila ako povinný jazyk zákonom. Opakujem, zákonom. Ani jeden iný predmet nemáme v štátnom vzdelávacom programe nariadený alebo prikázaný zákonom. Toto je jediný predmet, ktorý sa prikazuje zákonom, že povinne.
Druhá otázka je tá, že prečo to vlastne robíme tým zákonom? Tak či tak 80 % detí si vyberá anglický jazyk lebo všetky tie argumenty, ktoré ste povedali vy, pani poslankyňa, aj pán minister, my všetci chápeme. Všetci ich chápeme. A ja tak isto som bol členom niektorých svetových organizácií, kde sa tak isto úradovalo iba v angličtine, tak viem ako angličtina dôležitá je, ale to neznamená, že bude povinná zákonom a nijak inak. Takže ja v tom cítim populizmus aj zjednodušovanie si činnosti, lebo ak to dáme do zákona, tak politicky máme vyhrané. Neexistuje žiadna smernica, ani nariadenie, ani pokyn, neexistuje nič v rámci Európskej únie alebo celého sveta, ktorý by nadriaďoval anglický jazyk nad ostatné svetové jazyky. Nikde. Len my teda si to dáme do zákona, že to tak musí byť. Nie som si istý či v rámci tých študijných programov to je v zákonoch aj v tých severských štátoch, kde je to ale rokmi.
Tretia vec je tá, že či sme pripravení na povinnú angličtinu od najbližšieho školského roka, pretože v zákone nie je napísané od ktorého školského roka, nie je napísaný ani rozsah, ten bude upresnený štátnym vzdelávacím programom, čiže to môže byť teoreticky aj jedna hodina do mesiaca. Čiže preto si myslím, že tak nejak nasilu to vložiť do zákona je skôr politický ťah ako odborný ťah. A argument bol aj taký, že áno, chýba nám možno okolo 2 000, podľa mojich odhadov, učiteľov anglického jazyka, tak budú učiť aj nekvalifikovaní. No z hľadiska odborného pedagogického názoru to nie je dobrá cesta, aby, pretože tie maličké deti, keď naučíme artikulovať a vyslovovať s chybami, tak sa ich nemusia dlhé roky vzdať. Tak prečo sa tak strašne náhlime a nasilu, prečo tomu nedáme odbornú prípravu, na čo je aj ten národný projekt pre vzdelávanie učiteľov v cudzom jazyku, ja som rád, pán minister, že pokračuje, viem, že pokračuje, ale tam učíme aj nemčinárov, aj španielčinárov, aj francúzštinárov. Čiže zdá sa mi, že je to skutočne také zjednodušovanie si situácie.
No a pokiaľ ide o tie osemročné gymnáziá, pani poslankyňa, nerobte z Bratislavy pupok sveta. Bratislava nie je nejaké mesto, kde by bolo nadbytok schopných, vzdelaných ľudí, či už detí. Je to normálne mesto ako každé druhé. Ale sú aj iné názory ľudí, ktorí robia v pedagogickej vede, ktorí hovoria o tom a prečítajte si smernice, ktoré sú v rámci medzinárodných organizácií, dokonca aj Rada ministrov pre vzdelávanie prijala také uznesenie, že naozaj na základe vedeckých analýz je škodlivé deti odtrhovať už v desiatom roku svojho života v kolektíve alebo v prostredí, v ktorom sú a pôvodná koncepcia, myslím, že ešte v prvej Dzurindovej vláde bola tá, že zvlášť talentované a nadané deti môžu teda ísť do nejakých vybraných elitných škôl, kde budú mať teda rýchlejšie tempo a tak ďalej, ale v Bratislave nám to vyskočilo na 40 %. Na 40 %. Áno. To znamená, že chcete povedať, že v Bratislave máme 40 % extra nadaných detí, ktoré treba odlúčiť a učiť ich zvlášť? A ak poznáte tie princípy demokracie, akože každý rovnakú šancu, tak na tom je postavená práve tá argumentácia medzinárodných organizácií, ktoré tvrdia, že tie deti, ktoré zostanú v tých základných školách tiež sa môžu cítiť ukrivdené, lebo tým, že nie sú vybraní, nie sú lepší a ostávajú a zo základných škôl sa nám v Bratislave začínajú, alebo by sa nám stávali školy druhej kategórie, tie môžu mať problém a kvôli tomu nechcú, aby sa tí šikovnejší, ktorí by, a to si myslím, že je správne, nech pomáhajú, nech ťahajú, nech tá súťaživosť a motivácia je dopredu.
Čiže boli to naše národné, medzinárodné doporučenia. Správy OECD boli mimoriadne kritické voči hodnoteniu úrovne vzdelávania na Slovensku práve kvôli osemročným gymnáziám. Osobne som bol na večeri s predsedom, ktorý mi dve hodiny vyčítal, prečo niečo s tým nerobíme, že toto je zlý, dokonca abnormálny stav na Slovensku a aj preto, nie iba preto, aj preto sme na základe odborníkov povedali, že zvolíme 3-ročné prechodné obdobie, ktoré bolo, len v Bratislave sa zignorovalo, stále si mysleli, že však sa to nakoniec vybaví. Nakoniec pán minister pridal ďalšie dva roky, za dva roky ho to čaká znova, a aby sa ten pomer nejakým spôsobom ustálil či už na 4 alebo 6 %, to je zhruba jedno, ale malo by to slúžiť tomu, čo bolo v tej pôvodnej koncepcii, povedzme extra talentované deti. Okrem talentovaných, ktoré sú zvlášť nadané, to sú ďalšie školy, ktoré nám existujú, to je už druhý stupeň talentovaných škôl, aby teda to mohlo byť funkčné, alebo potom spravme osemročné gymnáziá pre všetkých, to je už otázka potom koncepcie, ale nemali by sme mať dvojúrovňové školstvo, kde na jednom bude 40 % a na druhom 60 % detí.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fronc s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikolaja.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, dve poznámky. V storočnej histórii Slovenska, keď bolo súčasťou Československa, tak za prvej Československej republiky bola povinná francúzština, potom krátke obdobie vojny, keď to bola nemčina, ale potom ďalších skoro 50 rokov ruština a teraz angličtina. Ja si myslím, že tá angličtina je z toho tá najlepšia. Ale druhá poznámka, čo si hovoril ohľadom tých osemročných gymnázií. Neviem si nič iné a horšie predstaviť, ako keď poviem, že len toľko tam môžem prijať a viacej nie, pretože to odporuje základnému princípu, ktorý chceme dať mladým ľuďom, aby mali slobodný výber svojej vzdelávacej cesty. Ty im povieš 4 % a dosť. To si zaviedol, ale ja si myslím, že tam existuje riešenie, aby tam nechodili tí, ktorí tam nemajú, a to je otázka nastavenia podmienok prijímania na príslušné osemročné gymnázium, aby sa tam dostali len takí, ktorí naozaj majú na to predpoklady. A tam vedie cesta, ktorá istým spôsobom, áno, zníži počet študentov na osemročných gymnáziách. Ale zakazovať, to pokladám naozaj za veľmi zlý prístup a obmedzuješ slobodnú cestu, vzdelávaciu cestu pre mladých. Ďakujem.

Pani poslankyňa Lišková.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu pána prezidenta prehodnotiť novelu školského zákona zavádzajúceho anglický jazyk ako povinný predmet pre žiakov základných a stredných škôl. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že angličtina je najčastejšie používaným jazykom v komunikácii, že je akýmsi štandardom, univerzálnym nástrojom komunikácie, bez ktorého sa v dnešnom globalizovanom svete zaobídeme len veľmi ťažko. Už letmý pohľad na európske štatistiky napokon ukazuje, že angličtinu si ako voliteľný jazyk vyberá zhruba 90 % študentov. Tvrdiť však, že znalosť angličtiny je garanciou kvalitného vzdelania, zárukou vyššej informovanosti, či dokonca predpokladom väčšieho vzájomného pochopenia, je ilúziou, a to ilúziou falošnou. Mnoho ľudí anglicky rozumie, no nekomunikuje v tomto jazyku, iný sa angličtinu odmietajú učiť a priori a študujú alternatívne jazyky - francúzštinu, nemčinu, španielčinu či taliančinu. Sú snáď títo ľudia menej vzdelaní, menej rozhľadení? Naviac žijeme v strede Európy, v regióne, v ktorom sa odjakživa hovorilo viac nemecky či maďarsky ako anglicky. Pokiaľ sa aj vyskytli poruchy v komunikácii, nebola príčinou neznalosť angličtiny. Európa je skrátka viacjazyčná. Koncentruje národy a národnosti s vlastnými jazykmi, ktorých používanie je, alebo by aspoň malo byť vecou voľby. Preferovanie toho, či onoho jazyka na úkor ostatných je niečo, čo by v demokratickej Európe, ku ktorej sa takto hrdo hlásime, tolerovať nemali. Napokon, už raz sme zažili obdobie, v ktorom sme sa museli všetci učiť rovnaký cudzí jazyk a ako to dopadlo, vieme všetci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená o tom, že unáhlené zaradenie angličtiny ako povinného jazyka pre žiakov základných a stredných škôl viac uškodí ako pomôže. Argument, že znalosť angličtiny umožňujúca študentom čítať anglické texty, či sledovať anglicky hovorené filmy, zvýši šance budúcich absolventov nájsť si prácu, snáď ani netreba komentovať. Pri hľadaní a nájdení zamestnania predsa dominujú úplne iné požiadavky. Rovnako falošné je i tvrdenie, podľa ktorého očividný nedostatok kvalifikovaných domácich lektorov vyrieši angažovanie ich zahraničných kolegov. Nevyrieši, pretože žiadni neprídu, nebude ich z čoho zaplatiť. Rovnako ako nebude z čoho zaplatiť nákup chýbajúcich učebníc a učebných pomôcok.
Predkladaný návrh ministra školstva zaviesť do školopovinného vzdelávania angličtinu ako povinný predmet je jednoducho zlý. Obavy vzbudzuje nielen nepripravenosť prostredia, v ktorom sa má uskutočniť, ale i nepresvedčivá argumentácia a konflikt s niektorými platnými európskymi normami pojednávajúcimi o rovnosti európskych jazykov, a preto odporúčam túto novelu zákona odmietnuť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Pán poslanec Gaľa a Droba s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Liškovej. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

Ďakujem za slovo. Európska únia venuje jazykovej výchove veľkú pozornosť, dôkazom toho je aj existencia samostatného komisariátu pre viacjazyčnosť. V oblasti jazykovej výchovy európska komisia jednoznačne razí cestu multilingvalizmu, to znamená viacjazyčnosti. Tendenciou je ovládať okrem materinského jazyka minimálne dva cudzie jazyky, lingvisti hovoria, že ideálnych je päť, že potom to už ide akosi samo, ale to samozrejme tak trošku s humorom. Myslím si, že uzákonenie agličtiny nie je tendenciou proti tejto politike, pretože práve naopak, tu zakladáme zákonnú povinnosť ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, čo samozrejme nebráni tomu, aby si v rámci dobrovoľného výberu žiak, študent vybral ďalší, minimálne jeden cudzí jazyk a naplnil tým európske rámce, európske tendencie v jazykovej výchove a naplnil tento multilingvalistický ideál. Takže myslím si, opakujem, nie je to cestou proti tejto politike, ale skôr ju plne podporuje a zakladá tendencie, aby sa naplnila. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Droba.

Súhlasím s vašou tézou o rovnosti jazykov a o tom, že v Európe máme veľa jazykov a nie je dôvod uprednostňovať jeden, ale dovolím si povedať, že anglický jazyk naozaj dnes hrá prioritu. Realita je taká, že anglický jazyk dnes dominuje svetu podnikania, biznisu, médiám, doprave, dokonca aj takým veciam ako navigácii leteckej a pod. Anglický jazyk dnes svet spája a myslím si, že je správnym rozhodnutím takýmto spôsobom vyslať signál, že chceme, aby naši mladí ľudia neboli hendikepovaní v porovnaní s ich rovesníkmi z iných okolitých aj európskych krajín, presne ako povedal aj kolega, pán poslanec Gaľa, je to o tom, že jeden by sme mali dať ako povinný a stimulovať ľudí ďalej k tomu, aby sa učili aj ďalšie jazyky. Ale ja som jednoznačne za to, aby sa agličtina stala povinným predmetom na slovenských školách. Ďakujem.

Pán poslanec, vy ste neboli prihlásený s faktickou poznámkou, takže nemôžem vám udeliť slovo, ale budem tolerantný, nech sa páči.