12. schôdza

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister. Tak ako som uviedla v spoločnej správe, pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie a schválenie zákon Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úvodom k tejto problematike by som rada zdôraznila, že v žiadnom prípade nie som proti vyučovaniu anglického jazyka na našich školách tak, ako by mohol byť môj názor na predmetný zákon účelovo interpretovaný. Práve naopak. Ako hlavný dôvod vrátenia navrhovaného zákona je preferovanie anglického jazyka ako povinného pre všetkých žiakov regionálneho školstva bez možnosti výberu tak, ako to pôvodné ustanovenie zákona umožňovalo. Musím povedať, že mňa osobne potešilo, že pán prezident uviedol ten istý dôvod na prerokovanie a prepracovanie zákona, aký som uviedla vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach v Národnej rade Slovenskej republiky.
Naďalej zotrvávam na názore, že tento necitlivý zásah do procesu výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve prinesie do týchto škôl veľa problémov. Či už v odborno-personálnych, organizačných, ale aj problémov v oblasti slobodného rozhodovania samotných žiakov pri výbere a osvojovaní si cudzích jazykov aj z pohľadu ich psychických, duševných a rozumových schopností. Vy ako odborníci vo svojej profesii zaiste viete, že každý žiak je individualista, individualita s rozdielnymi danosťami na osvojenie si jednotlivých jazykov, manuálnych a umeleckých zručností, ale aj telesných daností a podobne. Z toho dôvodu sme v pôvodných ustanoveniach zákona umožňovali slobodný výber cudzích jazykov. Na tomto základnom demokratickom princípe boli už v minulosti konštituované aj bilingválne školy, ktorých žiaci sa prijatím tejto legislatívnej zmeny dostanú do problémov nakoľko zákon nepozná výnimky.
V praxi to bude vyzerať tak, že napríklad žiak španielskeho bilingválneho gymnázia bude musieť mať ešte povinný anglický jazyk, čo bude pre neho znamenať obrovskú psychickú záťaž s možným následkom zhoršenia vzdelávacích výsledkov alebo nezáujmu o toto vzdelávanie. Na možný nesúhlas s touto navrhovanou legislatívnou zmenou zo strany niektorých zastupiteľských úradov iných štátov Európskej únie v Slovenskej republike som tiež upozorňovala. Moje stanovisko potvrdzujú slová pána prezidenta, ktorý potvrdil, že s preferovaním ovládania anglického jazyka vyjadrili znepokojenie viacerí veľvyslanci akreditovaní v Slovenskej republike. K tejto problematike by som rada opäť zdôraznila, že nie som proti vyučovaniu anglického jazyka na našich školách. Práve naopak. Tam, kde sa vyučuje, treba ho podporovať, skvalitňovať jeho výučbu, a to ako po odborno-personálnej, tak aj po materiálnej a didaktickej stránke. Som však za slobodnú voľbu prvého cudzieho jazyka žiakmi v súlade s ústavným článkom č. 12, ods. 4 a s jeho podporou na každej škole tak, ako som to uviedla u jazyka anglického. Takisto predĺženie prechodného obdobia postupného zníženia počtu žiakov osemročných gymnázií zo školského roka 2011, 2012 na školský rok 2014 až 2015, považujem tiež za veľmi politicko-populistické a problematické vo vzťahu k celospoločenským záujmom.
Ak my, volení zástupcovia ľudu, tento fakt ignorujeme z rôznych lobistických záujmov, budeme niesť v blízkej budúcnosti zodpovednosť za nedostatočné zázemie kvalifikovaných odborných profesií v našom úspešne sa rozvíjajúcom automobilovom, elektronickom a stavebnom priemysle. Vystavujeme tým celú našu spoločnosť možnému nezáujmu domácich a hlavne zahraničných podnikateľských subjektov o investovanie v našej krajine z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Všetci dobre vieme, že absolventi osemročných gymnázií nie sú pripravení na odborné práce, ale na ďalšie štúdium na vysokých školách. Ak sa na túto školu nedostanú, alebo nemajú o toto štúdium záujem a chcú sa uplatniť na trhu práce, musia prejsť ďalším vzdelávaním, čo štát, ale aj samotného uchádzača stojí ďalšie nemalé finančné prostriedky.
Argument predkladateľky tejto legislatívnej zmeny, že sa týmto krokom odstráni protekcia a korupcia v procese prijímacieho konania, považujem za ničím nepodložený, povrchný a neprofesionálny. Som presvedčená, že každý jeden z nás pri plnení poslaneckých povinností, má v prvom rade pri navrhovaní legislatívnych zmien na zreteli celospoločenský prospech a prospech jednotlivca a nie presadzovanie nejakých úzkych lobistických záujmov. Z uvedených dôvodov nemôžem súhlasiť ani s touto navrhovanou zmenou.
Na ďalšie dve navrhované legislatívne zmeny, ktoré sa týkali vydávania učebníc v braillovom písme a vysvedčení nebudem reagovať, nakoľko som sa už k nim dosť obšírne vyjadrila vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach. Naďalej tieto navrhované legislatívne zmeny považujem za nič neriešiace, nakoľko túto problematiku dostatočne riešia pôvodné ustanovenia zákona o výchove a vzdelávaní. Chcem však upozorniť, že zavedenie výpisov degraduje postavenie vysvedčenia ako verejnej listiny, že neprinesie zníženie administratívy pre našich učiteľov na našich školách, ale skôr naopak, že prinesie administratívne problémy riaditeľom škôl pri výkone štátnej správy v prvom stupni, najmä pri realizovaní komisionálnych skúšok, alebo pri prestupe žiaka na inú školu počas školského roka.
Na záver svojho vystúpenia by som vás chcela požiadať, aby ste pri svojom hlasovaní za navrhované zmeny objektívne zvážili všetky argumenty, ktoré som uviedla. Chcela som prostredníctvom nich upozorniť na možný negatívny dopad navrhovaných zmien na celospoločenské potreby a požiadavky, ale aj na skutočnú realitu života na našich školách s možnými negatívnymi dôsledkami na výchovu a vzdelávanie našej mladej generácie a jej uplatnenie v praxi.
Z uvedených dôvodov nebudem hlasovať za prijatie tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy som vystupovala k tomuto zákonu, ešte keď sa prijímal školský zákon za pána ministra Mikolaja a považujem za potrebné aspoň veľmi v krátkosti zdôrazniť o čo v zákone, ktorý vrátil pán prezident, vlastne išlo.
Kto číta Os ešte, tak v čísle 2 z roku 2010 pod titulom, ktorý vyšiel celý ako monotematický pod titulom Spoločenské inovácie na Slovensku je veľmi zaujímavý rozhovor dvoch spoločenských vedcov Juraja Buzalku a Jozefa Bátoru s nórskym profesorom medzinárodných vzťahov. A na otázku ako je možné, že Nórsko, teda krajina počtom obyvateľov rovnako veľká ako Slovensko, má dnes veľmi veľký vplyv vo svete cez produkty svojich vedcov pracujúcich v spoločenských vedách, pán profesor Iver Neumann odpovedá: "Do veľkej miery to súvisí s tým, že Nórsko po 2. svetovej vojne sa preorientovalo na anglicky hovoriaci svet. Tým sú v priamom kontakte s najsilnejšími akademickými veľmocami a ovládajú dobre akademický jazyk dneška. A mladí, mladí Nóri študujú na prestížnych univerzitách, a keď sa vrátia domov, sú plní nových myšlienok a entuziazmu." To je koniec citátu pána Ivera Neumanna.
Naše zanovité zotrvávanie v starých koľajach, čo ako sa ukazuje dnes znamená neovládanie angličtiny, spomeňte si len na niektorých našich vládnych predstaviteľov aj z minulej garnitúry, nás neustále odsúva na vedľajšiu koľaj. Na vedľajšiu koľaj akademického sveta, na vedľajšiu koľaj celého internetového sveta, celého IT sveta, na vedľajšiu koľaj celého vedeckého sveta. Nedovoľuje našim talentom, aby sa presadili. Tu nejde len o umelecký talent zvládnuť angličtinu, jazyk, dobre učený jazyk zvládne každý, veď aj každý z nás sa naučí svoj materinský jazyk bez toho, aby sa veľmi usiloval. Tu ide o budúcnosť našich študentov. Je to svojím spôsobom, uznávam, civilizačná zmena. Zmena, ktorej sa mnohí bránia tak, ako sa bránia všetkým zmenám. Áno. Civilizačná zmena z nemčiny. Ja sama som germanistka, ale jednoducho áno, je to civilizačný odklon od nemčiny a nečudujem sa, že nemecký veľvyslanec protestuje.
Je to aj civilizačná zmena, ktorú sme prekonali v polovici 19. storočia a to je, keď sme opustili ako náš oficiálny jazyk latinčinu. Jednoducho áno a robíme túto civilizačnú zmenu na Slovensku neskoro. Neskoro. Znovu pripomínam, Nóri ju urobili po 2. svetovej vojne. Okrem toho pripomeňme si, že keď už niekto má takú starosť, že či to naši študenti zvládnu, Slováci boli vždy viacjazyční a aj dnes vedieme vo všetkých prieskumoch verejných v Európskej únii, keď deklarujeme, že vieme viacero jazykov a u mnohých je to naozaj aj pravda.
Druhou príčinou, zásadnou príčinou, prečo musíme znovu schváliť prezidentom vrátený zákon, o ktorom dnes rokujeme, sú tie likvidačné zmeny v školskom zákone, ktoré prijali naši kolegovia z vtedajšej koalície v predchádzajúcom volebnom období. Dokonca aj tí, ktorí majú školopovinné deti v Bratislave, čomu som sa veľmi čudovala. Paušálne kvóty na osemročných gymnáziách spôsobia zníženie kvality vzdelávania v Bratislave, povedal vtedy doslova dnešný župan v Bratislavskom samosprávnom kraji Pavol Frešo. Mestské časti stratia šancu ponúknuť vo svojom obvode študentom kvalitnú školu, dodal dnes po voľbách nový starosta Ružinova pán Dušan Pekár. Zaujímavé je, že záujem rodičov o to, aby poslali deti do osemročných gymnázií je naďalej enormný. Prečo to asi je? Asi preto, že vedia, že to deťom otvorí úplne iné obzory. Je určenie 5 % paušálne určenie aj pre oblasti ako je Bratislava a okolie, ktorá má najväčší počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí likvidačná zmena? Je. Samozrejme, treba s rozrastajúcim sa počtom týchto typov gymnázií robiť poriadok, ale nie takýmto spôsobom a nie takýmto tempom.
Pán minister, ktorý sa na mňa díva teraz, odôvodňoval svoj zásah tým, že nechce oddeľovať jednotkárov na základných školách, vás citujem, pán bývalý minister, od menej šikovných detí. Tomu rozumiem, ale znamená to, že by šikovné deti sa mali postarať, aby ich spolužiaci nezaostávali? Bola by to podľa mňa veľmi zvláštna reforma. Chápem, že školy bojujú o žiakov, pretože máme normatív na žiaka, ale má to ísť na úkor našich nadaných detí? Keď som tu vystupovala pri prijímaní tohto zákona, vtedy som povedala, myslím, že aj médiá ma citovali, že ak máme niečo v našej krajine, tak to je veľké množstvo talentov a nesmieme prísť ani o jeden z nich.
Odkladom platnosti tohto opatrenia, ktoré nastolil školský zákon, sa, pevne verím, vytvorí najmä to, čo teraz potrebujeme a čo sme nemali pri prijímaní školského zákona, to znamená pokojný otvorený priestor na vyriešenie praktických problémov nášho školského systému a najmä na širšiu a dobre pripravenú prediskutovanú dohodu o takej stratégii nášho školského systému aj vo vzťahu k osemročným gymnáziám, ktorá prispeje k zvýšeniu kvality a celkovej úrovne nášho vzdelávacieho systému tak, aby všetci nadaní študenti reprezentovali Slovensko a hlavne, aby si zo školy neodniesli stratený čas, ale užitočné informácie a celkový široký vedomostný prehľad. Ako dcéra dvoch učiteľov si to veľmi prajem.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážení prítomní, len krátko by som rád zareagoval na slová, ktoré tu odzneli. Nebudem veru vôbec hovoriť o tom, že by niekto, kto nechce hlasovať za povinnú angličtinu, to robil preto, lebo nemá rád angličtinu, ale iba argumenty uvediem, ktoré sa týkajú toho preferovania povinnej angličtiny. Už dnes máme systém, ktorý preferuje jazyky, my máme šesť preferovaných jazykov, angličtinu, francúzštinu, nemčinu, taliančinu, ruštinu a španielčinu, takže už dnes to robíme. Ďalej, ak odrátame v Európskej únii krajiny, v ktorých je anglický jazyk jazykom úradným, tak z toho zvyšku krajín viac než polovica má povinný jazyk anglický, čiže preferujú angličtinu a mimochodom anglický jazyk je preferovaný aj v Nemecku.
A potom ešte poznámka k tomu, že pokiaľ ten zákon prejde, tak nárast odučených hodín anglického jazyka v dôsledku tohto zákona v najbližšom roku bude nižší než priemerný nárast počtu hodín odučenej angličtiny za ostatné roky. Teraz si nespomeniem koľko ich bolo, ale myslím, že desať. A ďalej k tomu odloženiu účinosti zavedenia limitu na osemročné gymnáziá, to určite nebola akcia motivovaná populisticky alebo v dôsledku nejakých lobistických tlakov. Jednoducho z nášho rezortu v septembri odchádzali listy na školy, ktoré im hovorili, že, ja neviem, z troch tried musíte mať jednu a tam bude deväť žiakov. Teraz tie čísla presne tak nesedia, ale zhruba takéto listy, to bolo práve, to bol necitlivý dôsledok alebo dôsledok necitlivého kroku. Takže my sme si zobrali čas, ak by sme boli populisti, tak to riešenie necháme až o štyri roky, ale dali sme si ho tak, aby to riešenie bolo ešte na nás. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, veľmi stručne len zhrniem argumenty, ktoré nás viedli k tomu, že sme boli proti tomu, aby angličtina sa učila ako povinný jazyk zákonom. Opakujem, zákonom. Ani jeden iný predmet nemáme v štátnom vzdelávacom programe nariadený alebo prikázaný zákonom. Toto je jediný predmet, ktorý sa prikazuje zákonom, že povinne.
Druhá otázka je tá, že prečo to vlastne robíme tým zákonom? Tak či tak 80 % detí si vyberá anglický jazyk lebo všetky tie argumenty, ktoré ste povedali vy, pani poslankyňa, aj pán minister, my všetci chápeme. Všetci ich chápeme. A ja tak isto som bol členom niektorých svetových organizácií, kde sa tak isto úradovalo iba v angličtine, tak viem ako angličtina dôležitá je, ale to neznamená, že bude povinná zákonom a nijak inak. Takže ja v tom cítim populizmus aj zjednodušovanie si činnosti, lebo ak to dáme do zákona, tak politicky máme vyhrané. Neexistuje žiadna smernica, ani nariadenie, ani pokyn, neexistuje nič v rámci Európskej únie alebo celého sveta, ktorý by nadriaďoval anglický jazyk nad ostatné svetové jazyky. Nikde. Len my teda si to dáme do zákona, že to tak musí byť. Nie som si istý či v rámci tých študijných programov to je v zákonoch aj v tých severských štátoch, kde je to ale rokmi.
Tretia vec je tá, že či sme pripravení na povinnú angličtinu od najbližšieho školského roka, pretože v zákone nie je napísané od ktorého školského roka, nie je napísaný ani rozsah, ten bude upresnený štátnym vzdelávacím programom, čiže to môže byť teoreticky aj jedna hodina do mesiaca. Čiže preto si myslím, že tak nejak nasilu to vložiť do zákona je skôr politický ťah ako odborný ťah. A argument bol aj taký, že áno, chýba nám možno okolo 2 000, podľa mojich odhadov, učiteľov anglického jazyka, tak budú učiť aj nekvalifikovaní. No z hľadiska odborného pedagogického názoru to nie je dobrá cesta, aby, pretože tie maličké deti, keď naučíme artikulovať a vyslovovať s chybami, tak sa ich nemusia dlhé roky vzdať. Tak prečo sa tak strašne náhlime a nasilu, prečo tomu nedáme odbornú prípravu, na čo je aj ten národný projekt pre vzdelávanie učiteľov v cudzom jazyku, ja som rád, pán minister, že pokračuje, viem, že pokračuje, ale tam učíme aj nemčinárov, aj španielčinárov, aj francúzštinárov. Čiže zdá sa mi, že je to skutočne také zjednodušovanie si situácie.
No a pokiaľ ide o tie osemročné gymnáziá, pani poslankyňa, nerobte z Bratislavy pupok sveta. Bratislava nie je nejaké mesto, kde by bolo nadbytok schopných, vzdelaných ľudí, či už detí. Je to normálne mesto ako každé druhé. Ale sú aj iné názory ľudí, ktorí robia v pedagogickej vede, ktorí hovoria o tom a prečítajte si smernice, ktoré sú v rámci medzinárodných organizácií, dokonca aj Rada ministrov pre vzdelávanie prijala také uznesenie, že naozaj na základe vedeckých analýz je škodlivé deti odtrhovať už v desiatom roku svojho života v kolektíve alebo v prostredí, v ktorom sú a pôvodná koncepcia, myslím, že ešte v prvej Dzurindovej vláde bola tá, že zvlášť talentované a nadané deti môžu teda ísť do nejakých vybraných elitných škôl, kde budú mať teda rýchlejšie tempo a tak ďalej, ale v Bratislave nám to vyskočilo na 40 %. Na 40 %. Áno. To znamená, že chcete povedať, že v Bratislave máme 40 % extra nadaných detí, ktoré treba odlúčiť a učiť ich zvlášť? A ak poznáte tie princípy demokracie, akože každý rovnakú šancu, tak na tom je postavená práve tá argumentácia medzinárodných organizácií, ktoré tvrdia, že tie deti, ktoré zostanú v tých základných školách tiež sa môžu cítiť ukrivdené, lebo tým, že nie sú vybraní, nie sú lepší a ostávajú a zo základných škôl sa nám v Bratislave začínajú, alebo by sa nám stávali školy druhej kategórie, tie môžu mať problém a kvôli tomu nechcú, aby sa tí šikovnejší, ktorí by, a to si myslím, že je správne, nech pomáhajú, nech ťahajú, nech tá súťaživosť a motivácia je dopredu.
Čiže boli to naše národné, medzinárodné doporučenia. Správy OECD boli mimoriadne kritické voči hodnoteniu úrovne vzdelávania na Slovensku práve kvôli osemročným gymnáziám. Osobne som bol na večeri s predsedom, ktorý mi dve hodiny vyčítal, prečo niečo s tým nerobíme, že toto je zlý, dokonca abnormálny stav na Slovensku a aj preto, nie iba preto, aj preto sme na základe odborníkov povedali, že zvolíme 3-ročné prechodné obdobie, ktoré bolo, len v Bratislave sa zignorovalo, stále si mysleli, že však sa to nakoniec vybaví. Nakoniec pán minister pridal ďalšie dva roky, za dva roky ho to čaká znova, a aby sa ten pomer nejakým spôsobom ustálil či už na 4 alebo 6 %, to je zhruba jedno, ale malo by to slúžiť tomu, čo bolo v tej pôvodnej koncepcii, povedzme extra talentované deti. Okrem talentovaných, ktoré sú zvlášť nadané, to sú ďalšie školy, ktoré nám existujú, to je už druhý stupeň talentovaných škôl, aby teda to mohlo byť funkčné, alebo potom spravme osemročné gymnáziá pre všetkých, to je už otázka potom koncepcie, ale nemali by sme mať dvojúrovňové školstvo, kde na jednom bude 40 % a na druhom 60 % detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, dve poznámky. V storočnej histórii Slovenska, keď bolo súčasťou Československa, tak za prvej Československej republiky bola povinná francúzština, potom krátke obdobie vojny, keď to bola nemčina, ale potom ďalších skoro 50 rokov ruština a teraz angličtina. Ja si myslím, že tá angličtina je z toho tá najlepšia. Ale druhá poznámka, čo si hovoril ohľadom tých osemročných gymnázií. Neviem si nič iné a horšie predstaviť, ako keď poviem, že len toľko tam môžem prijať a viacej nie, pretože to odporuje základnému princípu, ktorý chceme dať mladým ľuďom, aby mali slobodný výber svojej vzdelávacej cesty. Ty im povieš 4 % a dosť. To si zaviedol, ale ja si myslím, že tam existuje riešenie, aby tam nechodili tí, ktorí tam nemajú, a to je otázka nastavenia podmienok prijímania na príslušné osemročné gymnázium, aby sa tam dostali len takí, ktorí naozaj majú na to predpoklady. A tam vedie cesta, ktorá istým spôsobom, áno, zníži počet študentov na osemročných gymnáziách. Ale zakazovať, to pokladám naozaj za veľmi zlý prístup a obmedzuješ slobodnú cestu, vzdelávaciu cestu pre mladých. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu pána prezidenta prehodnotiť novelu školského zákona zavádzajúceho anglický jazyk ako povinný predmet pre žiakov základných a stredných škôl. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že angličtina je najčastejšie používaným jazykom v komunikácii, že je akýmsi štandardom, univerzálnym nástrojom komunikácie, bez ktorého sa v dnešnom globalizovanom svete zaobídeme len veľmi ťažko. Už letmý pohľad na európske štatistiky napokon ukazuje, že angličtinu si ako voliteľný jazyk vyberá zhruba 90 % študentov. Tvrdiť však, že znalosť angličtiny je garanciou kvalitného vzdelania, zárukou vyššej informovanosti, či dokonca predpokladom väčšieho vzájomného pochopenia, je ilúziou, a to ilúziou falošnou. Mnoho ľudí anglicky rozumie, no nekomunikuje v tomto jazyku, iný sa angličtinu odmietajú učiť a priori a študujú alternatívne jazyky - francúzštinu, nemčinu, španielčinu či taliančinu. Sú snáď títo ľudia menej vzdelaní, menej rozhľadení? Naviac žijeme v strede Európy, v regióne, v ktorom sa odjakživa hovorilo viac nemecky či maďarsky ako anglicky. Pokiaľ sa aj vyskytli poruchy v komunikácii, nebola príčinou neznalosť angličtiny. Európa je skrátka viacjazyčná. Koncentruje národy a národnosti s vlastnými jazykmi, ktorých používanie je, alebo by aspoň malo byť vecou voľby. Preferovanie toho, či onoho jazyka na úkor ostatných je niečo, čo by v demokratickej Európe, ku ktorej sa takto hrdo hlásime, tolerovať nemali. Napokon, už raz sme zažili obdobie, v ktorom sme sa museli všetci učiť rovnaký cudzí jazyk a ako to dopadlo, vieme všetci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená o tom, že unáhlené zaradenie angličtiny ako povinného jazyka pre žiakov základných a stredných škôl viac uškodí ako pomôže. Argument, že znalosť angličtiny umožňujúca študentom čítať anglické texty, či sledovať anglicky hovorené filmy, zvýši šance budúcich absolventov nájsť si prácu, snáď ani netreba komentovať. Pri hľadaní a nájdení zamestnania predsa dominujú úplne iné požiadavky. Rovnako falošné je i tvrdenie, podľa ktorého očividný nedostatok kvalifikovaných domácich lektorov vyrieši angažovanie ich zahraničných kolegov. Nevyrieši, pretože žiadni neprídu, nebude ich z čoho zaplatiť. Rovnako ako nebude z čoho zaplatiť nákup chýbajúcich učebníc a učebných pomôcok.
Predkladaný návrh ministra školstva zaviesť do školopovinného vzdelávania angličtinu ako povinný predmet je jednoducho zlý. Obavy vzbudzuje nielen nepripravenosť prostredia, v ktorom sa má uskutočniť, ale i nepresvedčivá argumentácia a konflikt s niektorými platnými európskymi normami pojednávajúcimi o rovnosti európskych jazykov, a preto odporúčam túto novelu zákona odmietnuť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Európska únia venuje jazykovej výchove veľkú pozornosť, dôkazom toho je aj existencia samostatného komisariátu pre viacjazyčnosť. V oblasti jazykovej výchovy európska komisia jednoznačne razí cestu multilingvalizmu, to znamená viacjazyčnosti. Tendenciou je ovládať okrem materinského jazyka minimálne dva cudzie jazyky, lingvisti hovoria, že ideálnych je päť, že potom to už ide akosi samo, ale to samozrejme tak trošku s humorom. Myslím si, že uzákonenie agličtiny nie je tendenciou proti tejto politike, pretože práve naopak, tu zakladáme zákonnú povinnosť ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, čo samozrejme nebráni tomu, aby si v rámci dobrovoľného výberu žiak, študent vybral ďalší, minimálne jeden cudzí jazyk a naplnil tým európske rámce, európske tendencie v jazykovej výchove a naplnil tento multilingvalistický ideál. Takže myslím si, opakujem, nie je to cestou proti tejto politike, ale skôr ju plne podporuje a zakladá tendencie, aby sa naplnila. Ďakujem za slovo.

Súhlasím s vašou tézou o rovnosti jazykov a o tom, že v Európe máme veľa jazykov a nie je dôvod uprednostňovať jeden, ale dovolím si povedať, že anglický jazyk naozaj dnes hrá prioritu. Realita je taká, že anglický jazyk dnes dominuje svetu podnikania, biznisu, médiám, doprave, dokonca aj takým veciam ako navigácii leteckej a pod. Anglický jazyk dnes svet spája a myslím si, že je správnym rozhodnutím takýmto spôsobom vyslať signál, že chceme, aby naši mladí ľudia neboli hendikepovaní v porovnaní s ich rovesníkmi z iných okolitých aj európskych krajín, presne ako povedal aj kolega, pán poslanec Gaľa, je to o tom, že jeden by sme mali dať ako povinný a stimulovať ľudí ďalej k tomu, aby sa učili aj ďalšie jazyky. Ale ja som jednoznačne za to, aby sa agličtina stala povinným predmetom na slovenských školách. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne by som chcel reagovať na to, čo hovorila pani kolegyňa. Áno, všetci si veľmi dobre pamätáme na to, ako to bolo, keď sme sa museli učiť povinne po rusky a vieme, ako to dopadlo, akú averziu voči jazyku tento spôsob vyvolal medzi študentmi. Ja sám som študoval angličtinu aj ruštinu, nie počas vysokoškolského štúdia, ale neskôr, a samozrejme, z vlastnej vôle, pretože viem, že proste človek pokiaľ ovláda jazyky, dostane sa ďalej. Moje deti takisto študujú aj angličtinu, aj ruštinu z vlastnej vôle, nie preto, že im to niekto prikazuje. Prešiel som krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, bol som v Spojených štátoch, v Kanade aj v iných krajinách, my skutočne nemáme prečo ohýbať chrbát a používať mantinely, raz sa učiť povinne jeden jazyk, teraz je iná doba, teraz sa budeme učiť povinne iný jazyk. Veď sú tu predsa aj iné veľmoci, nemôžeme hovoriť len o krajinách, ktoré sú anglicky hovoriace, takisto ako len nie o krajinách, ktoré sú rusky hovoriace. Dnes už je tu Čína a sú tu ďalšie krajiny, takže mi príde skutočne nezmyselné nasilu tlačiť do školských osnov len angličtinu. Takže ja osobne veľmi nesúhlasím s týmto návrhom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, pán predzident Slovenskej republiky, tak ako hovoril pán podpredseda, vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predmetný zákon na opätovné prerokovanie výborom. Určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie a v súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom pánom prezidentom Slovenskej republiky výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory rokovali o štyroch pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v bode II. spoločnej správy. Opätovne prerokovaný zákon odporučili schváliť s pripomienkami pána prezidenta pod bodmi 2, 3 a 4 ústavnoprávny výbor, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach prezidenta nasledovne. Samostatne o bode 1 s návrhom neschváliť, spoločne o bodoch 2, 3, 4 s návrhom schváliť. Gestorský výbor svojím uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh zákona o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky s pripomienkami uvedenými pod bodmi 2, 3 a 4. Výbor ma poveril, aby som ako spoločný spravodajca výborov informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.
Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.