12. schôdza

Pán poslanec Kažimír, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme pred sebou novelu zákona o bankách. My nemáme v zásade problémy s obsahom návrhu tejto novely, hlavne v tej časti, ktorá sa týka transpozície európskych smerníc, resp. toho, čo vyplynulo z debát s centrálnou bankou z hľadiska posilnenia ich regulačných funkcií v oblasti dohľadu. Dokonca to, čo som si teraz vypočul od pána poslanca Beblavého, sú tiež nápady, o ktorých budeme môcť hovoriť, že by sme ich podporili.
Ja sa chcem pozastaviť ale pri jednej veci. Je tam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na našom rozpočtovom výbore. Je to taký nenápadný pozmeňujúci návrh pána poslanca Štefanca, na základe ktorého sa ruší zavedenie takzvaného základného bankového produktu. No a to už je téma, ku ktorej si dovolím sa s radosťou vyjadriť. Bola okolo toho aj celkom vzrušujúca debata aj na našom samotnom výbore. Pán minister, ja nepochybujem o tom, že vy v zásade máte problémy s väčšou časťou legislatívy, ktorá bola prijatá v minulom období. A nechápem však úplne, prečo ministerstvo financií nenaberie dosť odvahy na to, aby takýto paragraf v zákone zrušilo samo, ale musí to podhodiť svojmu poslancovi, poslancovi Štefancovi, aby to relatívne pokútnym spôsobom presadil na výbore a potom následne sa toto ticho schválilo v pléne. Padlo na tom rokovaní výboru veľa vzrušujúcich slov. Padli tam slová o tom, že základný bankový produkt je hlúposť, že sa tým proste nebudete zaoberať, že o ten produkt, ktorý v podstate do praxe sa zaviedol niekedy na jeseň, prejavilo záujem iba päť ľudí. To znamená, rušíte ho bez náhrady.
Ja vám chcem pripomenúť, čo bolo dôvodom zavedenia tohto produktu. Toto, čo vám ukazujem, dámy a páni, je sadzobník jednej z komerčných bánk, takýchto sto strán husto popísaných, ktoré vlastne banky menia každý mesiac. A priznajme si, každý z nás je klientom bánk. A neviem, koľkí z nás niekedy čítali sadzobník bánk. Všetci vieme, že bojujeme celé roky s tým, že banky zvyšujú poplatky, že poplatky v bankách sú jedným zo základných príjmov týchto spoločností. A všetci vieme aj o tom, že je tu zásadná informačná asymetria medzi bankou a jej klientom. Vieme veľmi dobre, aká je finančná gramotnosť v našej spoločnosti. Vieme, že banky sú v zásade v presile v tejto téme. O tom niet žiadnych pochýb. Naším zámerom bolo zaviesť transparentnosť, dať možnosť klientovi tú snahu, aby si mohol veľmi jednoducho porovnať ceny jednotlivých balíkov, lebo balíky, to je relatívna novinka posledných rokov. Banky od jednotlivých produktov prešli k balíkom produktov. To máte to isté ako u telekomunikačných operátorov. Tiež sa v tom nikto nevyzná, všetci len platíme za tieto služby. Bola tu snaha takúto vec zaviesť. Nedoniesli sme túto iniciatívu z Ukrajiny, ale preniesli sme ju z belgickej legislatívy. A tu snáď uznáte, že je to krajina, ktorá ma dosť kultivovanú legislatívu aj v tejto oblasti aj históriu bankovníctva ako takého. Problém pri zavedení tejto iniciatívy bol ten, že banky s tým hlasne a zásadne nesúhlasili, pretože poplatkovú politiku považujú za tabu. Akýkoľvek regulačný zásah do tej oblasti považujú za narušenie trhových princípov, lebo podľa nich trhová konkurencia na bankovom trhu je dostatočná. Nebudem s tým súhlasiť, pretože konkurencia nie je o počte subjektov, ale o rozdelení trhu. A my vieme veľmi dobre, že tu máme dva-tri mamuty bankové, ktoré majú rozdelené tento trh a diktujú politiku v tejto oblasti. Pán spravodajca z vlastnej skúsenosti určite bude vedieť o tom veľa a veľmi veľa hovoriť. Banky odmietli spolupracovať napriek našej výzve, pretože sme boli rozhodnutí, že ten produkt zavedieme. Ale, samozrejme, na technike, na tom, ako by ten balík mal vyzerať, aké typy produktov by mal obsahovať, sme sa chceli dohodnúť s komerčnými bankami. Ale veľmi, veľmi hrdo odmietli túto spoluprácu. Tak je pravdou, že následne ju pripravili úradníci na ministerstve financií, ktorí tam, mimochodom, sedia aj dnes.
Keď ste nastúpili, pán minister, do kresla ministra, k tomuto produktu ste sa vyjadrili, že ho necháte žiť s tým, ako sa osvedčí. No v mojom preklade to bol signál na to, aby banky urobili všetko pre to, aby sa neosvedčil. Výsledok bol taký, že základný bankový produkt nacenený komerčnými bankami mal rozptyl od 2,50 do 8 eur. Čiže ten istý produkt si naše komerčné banky ohodnotili v cene 2,50 až 8 eur. Paradoxom je, že najvyššiu cenu si stanovili najväčšie banky, z hľadiska nejakej logiky tam, kde máte najviac klientov, máte najnižšie jednotkové náklady, tam by to malo byť najlacnejšie, nie, tam boli tie ceny najvyššie. Tým pádom, samozrejme, odplašili touto cenovou politikou od tohto produktu ľudí. A ľudia si tento produkt nevybrali. Ja si dovolím povedať veľmi sebavedomé vyhlásenie. Pán minister, keby sme boli dneska vo vláde, banky by si toto nedovolili, nedovolili by si to, pretože vedeli by, čo by nasledovalo. Nasledovala by ďalšia úprava vyhlášky ministerstva financií, pokus o dohodu s bankovým sektorom, aby tam boli, povedzme, iné služby. Ak ani to by nepomohlo, tak by nasledovalo možno nacenenie tohto balíka. Do toho padli zaujímavé informácie zo včerajška. Čistý zisk bankového sektora už nie je 49 % oproti roku 2009, tak ako to bolo ešte v septembri minulého roku. Ale posledné informácie hovoria o tom, že čistý zisk bankového sektora sa zdvojnásobil, na 514 mil. eur oproti 250 mil. v roku 2009. Čiže nárast je o vyše 100 %. Na tom sa podľa údajov z jesene takisto podieľal nárast výnosov, nárast výnosov z poplatkov o vyše 10 %, nárast úrokových výnosov, ktoré riešil aj pán poslanec Beblavý, o vyše 6 %. Čiže z tohto pohľadu je to naozaj sektor, zase sa vraciam k tej kacírskej aj bankovej dani, ktorú vy zásadne odmietate, ktorý z nášho presvedčenia nepotrebuje, aby ste sa k nemu správali tak láskavo, ako sa k nemu správate, lebo toto je ďalší a ďalší ústupok.
Ďalšia informácia. Slovenská sporiteľňa upravuje ceny smerom nahor. To znamená, naša najväčšia banka zdvíha ceny svojich poplatkov o 15 %. Podľa vyjadrenia dôvodom je eliminácia dôsledkov krízy a znížených príjmov v dôsledku zavedenia eura, dnes, keď vychádzajú najavo informácie, že zisk bankového sektora je na úrovni roku 2008, čo bol akože báječný rok. Čiže bankový sektor je z pohľadu tvorby zisku vonku z krízy a on z dôvodov teda eliminovania následkov krízy zvyšuje ďalšie poplatky. Do toho je ďalšia informácia. Ďalšia komerčná banka, ČSOB, zdvíha ceny svojich balíkov („pohoda“ z 2,19 na 4 eurá, „extra pohoda“ zo 6,61 na 8 eur). Je to informácia zo včerajška, naozaj báječná pohoda, opis situácie, ktorá je momentálne na trhu.
Pán minister, ja vám vyčítavam jednu vec. Je tu nástroj, o ktorom môžete pochybovať, môžete hovoriť o tom, že sa neujal, ale neurobili ste žiadny pokus, aby ste napr. zmenili tú vyhlášku ministerstva financií a zmenili štruktúru toho balíka. Nestálo by to banky nič. Majú na to nastavené informačné systémy, vynaložili nejaké náklady. Tak by sa zmenila tá štruktúra, bol by tu pokus o to, aby banky medzi sebou trhovo súperili práve v cene tohto balíka, ktorý by bol všetkým klientom, tým základným bežným klientom, jasný. Odmietli ste túto cestu. Aj na to máte právo, ale dnes ak chcete tento nástroj zrušiť, tak prečo neprichádzate s inou iniciatívou? Prečo sa od júla roku 2010 ministerstvo financií nepokúsilo o žiadny krok v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu? Prečo v programovom vyhlásení vašej vlády nie je ani zmienka, ani slovo o ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu? Na toto by som rád dostal odpovede. Na výbore som dostal odpoveď, že niečo tento rok bude a mal to byť koncept, ktorým vlastne presuniete celú agendu na centrálnu banku. Uvidíme, s čím prídete. A k tomuto konceptu sa určite tiež budeme baviť. Ja sa dokonca domnievam, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého, ktorý je v prospech presne týchto tém, bol možno vyvolaný práve kritickou debatou na výbore, ale nechcem špekulovať. Ale mohlo by to mať aj také dôvody. A v tomto prípade je to veľmi flexibilný prístup.
Chcem vám rozpovedať ešte jeden príbeh, príbeh z júna minulého roku. Bolo to asi týždeň pred voľbami, keď v denníku v SME tri dni vychádzali otváracie príspevky na prvej strane s témou toho, že banky neodporúčajú nakupovať štátne dlhopisy Slovenska. Je to veľmi vážna téma. Pán minister vie, že je to veľmi vážna téma aj dnes. Aj vtedy takou bola vzhľadom na situáciu na finančných trhoch. Banky nemali odporúčať nakupovať dlhopisy preto, lebo Slovensko je ekonomicky na kolenách, má rozvrátené financie, je proste v koncoch, tento článok napísal Ľuboš Jančík zo SME. Tri dni ho písal, tri dni s ním otváral tieto noviny, bolo asi 6 dní do volieb. Na našu otázku riaditeľom bánk, ktorí sa mali s týmto stotožniť, riaditelia bánk povedali, že je to nezmysel. Chceli to dementovať. Aj to dementovali, len tá oprava vyšla až po voľbách. Inak to asi rýchlejšie nešlo. Tie články boli písané na základe analýzy, ktorú napísal šéfanalytik UniCredit Bank pán Ján Tóth, aj keď jeho generálny riaditeľ sa dištancoval od tejto analýzy. Komentár k tomuto článku napísal Rado Baťo. A teraz sa pozrime, kde sú títo aktéri tohto príbehu. Rado Baťo je hlavný trubač pani premiérky, Ľuboš Jančík je na ministerstve dopravy a rieši zrejme reštrukturalizáciu železníc. A Ján Tóth je šéf Inštitútu finančnej politiky. To je taká zhoda náhod. Namiesto Jána Tótha do UniCredit Bank prišiel pán Zlacký. Pán Zlacký bol šéfom Inštitútu finančnej politiky vymenovaný na prelome rokov 2005 a 2006. Keď sme prišli na ministerstvo, tak to bol vlastne váš šéf inštitútu, ktorého sme naozaj po niekoľkých mesiacoch odvolali, ale nie z politických dôvodov, väčšinou sme nikoho z politických dôvodov nikdy neodvolali, aj ste si ich tam všetkých našli. Odvolali sme ho preto, lebo pod jeho vedením sa rozpadal tento inštitút. A vy nemáte problém si sadnúť teraz vedľa tohto pána na HNClub a nechať si od neho radiť napr. o tom, že by sme mali predať aj zvyšný podiel akcií SPP alebo zvyšný podiel elektrární.
Pán Dereník, ďalší analytik UniCredit Bank, podriadený pána Zlackého, má tiež zaujímavé postoje. Keď hotovostný deficit minulého roku, roku 2010, skončil o 100 mil. lepšie, ako bol upravený rozpočet na rok 2010, ktorý bol, mimochodom, schválený začiatkom decembra, čiže po 20 dňoch, ako ste si ho tu schválili, dopadol o 100 mil. lepšie, čiže to bol úspech tejto vlády, tak, samozrejme, pán Dereník napísal, lebo stále to komentoval ako výrazné vylepšenie, ja vám zacitujem: „K lepšiemu hospodáreniu štátu v minulom roku neprispel vývoj ekonomiky, ale najmä nižšie výdavky.“ To je lož. „V porovnaní s upravenými očakávaniami vláda minula dokonca o 1 mld. eur menej, nižšie daňové príjmy však z tejto úspory usekli 90 %.“ To je asi z 2. januára tohto roku z Hospodárskych novín. To je opäť lož. Pán Dereník zabudol na to, že v tej jednej miliarde boli napr. nevyčerpané eurofondy. To je lož na lož. Vrstvil lži, lazane lží. Prečo? No hovorím tým o tom, že robíte ústupky sektoru a že máte z toho benefity, lebo ste schopní proste týchto ľudí presvedčiť, aby hlásali propagandu, vládnu propagandu prezlečenú, samozrejme, za nezávislú analytiku. V UniCredit Bank minulý týždeň vypracovali zrejme z vlastnej iniciatívy analýzu, Slovensko bude lídrom v šetrení, ide o takú analýzu, stĺpčeky, porovnanie, vlastne ide o rozdiel v nominálnych deficitoch v rokoch 2010 a 2011, Slovensko je na tom najlepšie, lebo znižuje deficit o 2,9 %, čiže Slovensko je lídrom v šetrení, i keď vieme, že tá konsolidácia je urobená hlavne a hlavne formou zvyšovania príjmov a tých daní a poplatkov. To sú témy, kvôli ktorým sme sa tu šticovali celú jeseň. Nie je problém napísať v UniCredite, že, pán minister, Slovensko bude lídrom v šetrení. Pritom viete veľmi dobre, že sme hlasno hovorili o tom, že úplne uvedomele presúvate isté príjmy z minulého roku do roku, aby ste si uľahčili situáciu, a že presúvate výdavky z tohto roku do minulého roku, aby ste to spláchli a dali to na nás, čo sa aj realizovalo. A tak sa to proste stalo.
Prečo o tomto všetkom hovorím? Hovorím o tom aj preto, lebo vaše sľuby voličom o nezvyšovaní daní a poplatkov a o tom všetkom, ako to bude, aké tu bude nebo na zemi, skončili v koši, ale sľuby, ktoré ste dali, možno potichu, bankám, obchodným reťazcom, tak tie plníte do bodky a s neskrývaným nadšením. A tu máte aj na tejto schôdzi opäť obchodné reťazce.
Pán Konštiak pokiaľ nepoľuje v Namíbii, sa vyjadruje k cenám a bojuje za nízke ceny potravín. Pán Konštiak podľa včerajšieho zase vyjadrenia nedovolí pekárom, aby zvýšili ceny pečiva a chleba. To je absurdné divadlo, Ionesco by závidel tomuto ako absurdnému divadlu. Lenže pán Konštiak a jeho kamaráti tu majú zákon o obchodných reťazcoch. A minulú schôdzu tu mali zákon o tom, že im posuniete platnosť registračných pokladníc. Takže toto sú typy obchodov, ktorými tu niekedy z tribúny a niekedy veľmi potichu si plníte svoje sľuby.
A, pán minister, vám sa dostalo naozaj veľkej cti. The Economist v takom článku z minulého tiež týždňa v komentári uvádza, že za tými euroskeptickými postojmi, ktoré veľmi často produkuje pani premiérka v Bruseli, vlastne ste vy, pretože ste trhovo orientovaný minister. Tak ja hovorím, áno, ste trhovo orientovaný minister a my všetci ostatní klienti bánk si môžeme trhnúť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Číž a pán poslanec Štefanec. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Číž. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, ďakujem vám nielen za veľmi zaujímavú analýzu existujúceho stavu v sfére bankovníctva, ale aj istú veľmi vážnu obžalobu politiky ľudí, ktorí tu teraz sedia a predkladajú tento návrh. Sledoval som, samozrejme, aj pobavený úsmev pána predsedu výboru, kde tie okolnosti, o ktorých iste vie, že také sú, tak vyrábajú dobrú náladu. Problém je iba ten, že existuje tu sektor, ktorý ale dosť dravým a nekompromisným spôsobom okráda slovenskú verejnosť.
O výške poplatkov bankových už hovorila aj Európska únia. Dokonca boli snahy istým spôsobom aspoň trošku ich zjednocovať. A o neprimeranej výške poplatkov u nás na Slovensku vie každý. A bola predmetom už niekoľkých analýz. No a problém je iba ten, že títo istí ľudia povedali, že potrebujeme teda dôsledne sprivatizovať bankový sektor, dôsledne do zahraničia, aby náhodou nejaká spätosť s domácimi obyvateľmi a plnením úloh, ktoré inakšie bankový sektor plní, neexistovala. Tu máme kulifajov tohto systému. A podľa tých pobavených úsmevov zrejme to ožobračovanie slovenských ľudí bude pokračovať ďalej. Je naozaj hrozivé, akým spôsobom táto vláda pristúpila k tomu, že likviduje všetky pokusy aspoň trošku chrániť slovenskú verejnosť pred jednoznačným koristením, a hovorím toto slovo s plným vedomím, bez elementárnej snahy aspoň trošku vyvážiť mieru primeraného zisku. Jediný, kto koristí na situácii, dneska sú banky, ktoré spôsobili obrovskú celosvetovú krízu. Pýtam sa na to, aké boli náklady našej spoločnosti na riešenie týchto problémov, ktoré spôsobili banky, aký je výsledok, hospodársky výsledok na úrovni roku 2008, koľko štát ručil za bankové vklady. Pánboh zaplať, že v danom prípade jednoducho túto úlohu použiť nemusel. Ľudia, ktorí tu sú, pokračujú ďalej v tom, aby majetková nesúmernosť, ktorá začína vznikať v spoločnosti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Kažimír, stále ma udivuje vaša odvaha obhajovať neobhájiteľné a v tomto prípade tzv. základný bankový produkt. Za všetky skutočnosti mi dovoľte uviesť len známy fakt, že počas existencie základného bankového produktu túto možnosť využilo 5 zákazníkov, len 5 občanov využilo nástroj, ktorý ste vy navrhovali. To je najlepší dôkaz toho, že nezmysly, ktoré ste presadzovali, nefungujú. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Kažimír nechce reagovať na faktické poznámky, a preto, že bol posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra a podpredsedu vlády, či chce reagovať. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kažimír, naozaj s úprimným údivom som počúval vaše vystúpenie, pretože na vašom mieste by som, a každý súdny človek by to robil, tíško sedel a šúchal nohami. Vy ste boli hlavný autor paškvilu, ktorý mal len propagandistický a politicko-marketingový účel, žiaden iný, vy ste boli hlavným autorom a presadzovateľom paškvilu, ktorý využilo 5 ľudí, a vy máte tú trúfalosť postaviť sa sem a tvrdiť, ako vám išlo o skutočne efektívne riešenie ochrany ľudí, ochrany spotrebiteľov a riešenie informačnej asymetrie. Tak potom musím povedať, že ak vám naozaj išlo o toto, vládli ste 4 roky, boli ste 4 roky štátnym tajomníkom ministerstva financií, a ak výsledok vašej práce v tejto oblasti je, že vy ste vytvorili paškvil, do ktorého sa prihlásilo 5 ľudí, ak ste naozaj chceli riešiť vecný problém, tak potom ste absolútne neschopný, ale absolútne neschopný. Tie výsledky hovoria úplne, ale úplne jasne. Ak hovoríte, že ste prevzali vlastne to, čo je v Belgicku, tak ja vám musím povedať, že to nie je pravda, nie je to pravda, pán štátny tajomník.
Takže o čo vám vlastne ide? Určite vám nejde o ochranu spotrebiteľov. Ak áno, tak za 4 roky ste mohli urobiť niečo, čo by prinieslo reálny výsledok, nie niečo, nie paškvil, ktorý má len propagandistickú hodnotu, žiadnu inú, do ktorého sa prihlásilo 5 ľudí.
Hovoríte, že vám išlo o zvýšenie miery informovanosti, o zvýšenie transparentnosti. Išlo vám tak o to, že ste napr. vytvorili informačný server na ministerstve financií, ktorý bol 13-násobne predražený, server, ktorý nikto nevyužíval, nikto naň nechodil. A stálo to 40 000 eur. Pritom všetci experti, ktorí sa k tomu vyjadrovali, povedali, že takéto niečo každá súkromná firma spraví za 3 000 eur maximálne. Vy idete hovoriť o konaní vo verejnom záujme? Vy idete hovoriť o záujme zvýšiť transparentnosť a znížiť informačnú asymetriu? Je to absurdné, nezmyselné, nepravdivé. Tak ako ste 4 roky vládli, nezodpovedne, kde ste dotiahli túto krajinu skoro na hunt, tak sa správate aj teraz. Je to demagógia, lži, zavádzanie.
Najlepšie to vidno z toho, akým spôsobom ste vy schopný argumentovať. U vás to, že ste nestrávili výsledok volieb, je evidentné. Z toho vášho vystúpenia to ako slama z topánok trčalo. Obviňovať novinárov, noviny, médiá, banky, obchodné reťazce zo spiknutia, no to ani nebudem asi komentovať, pretože je to trápne.
Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že budeme konať vo verejnom záujme, budeme konať tak, aby sme ochraňovali aj spotrebiteľov na finančnom trhu, ale skutočnými riešeniami, nie politickými, marketingovými paškvilmi, ktoré znamenajú náklady, ale neznamenajú žiaden reálny efekt. Preto zrušenie tohto vášho produktu je vecou, ktorú plne podporujem. A na tom, že to neprišlo vo vládnom návrhu, ale prichádza to formou poslaneckého návrhu, to absolútne, ale absolútne nič nemení. Áno, my sme nechali istý čas, aby ten produkt fungoval, aby sa ukázalo, aký je efektívny, aký je reálny. Pán poslanec, Slovensko má 5,4 mil. obyvateľov, 5 ľudí sa vám doň prihlásilo. Je to hanba. Čudujem sa naozaj, že tam tíško nesedíte, ale že prídete sem a máte trúfalosť alebo nesúdnosť tieto veci ešte vyťahovať na svetlo Božie.
Čo sa týka vašich vyhlásení o tom, ako bolo vraj nekorektné, keď médiá písali, keď analytici písali o tom, kam ste doviedli rozpočtovo túto krajinu. No to tiež žasnem. Ja žasnem, Slovenská republika mala v krízovom roku 2009 jednoznačne najvyšší nárast verejných výdavkov zo všetkých krajín Európskej únie, 15,1-percentný rast verejných výdavkov v krízovom roku. Druhý najvyšší rast bol v Luxembursku, menej ako 10 %, vo väčšine krajín to bolo tesne nad nulou alebo dokonca menej. Vy idete hovoriť o tom, vy idete spochybňovať, že verejné financie boli vo vážnej situácii? Pán kolega, tak buď neviete, o čom hovoríte, alebo to viete veľmi dobre a zámerne zavádzate, zámerne pokračujete v propagande, v ktorej, musím povedať, rastiete. Stávate sa teda naozaj demagógom a populistom ficovského rozmeru.
No a čo sa týka toho, čo povedal pán poslanec Číž, že vraj bankový sektor okráda, ožobračuje občanov a my tomu napomáhame. Tak ak sa máme baviť o okrádaní, ožobračovaní občanov, tak by som mohol veľmi dlho hovoriť veľmi smutné príbehy, akú mieru dosiahla korupcia počas vášho vládnutia, o koľko ste pripravili občanov Slovenskej republiky, o koľko ste pripravili verejný sektor v prospech rôznych vašich mecenášov. Na čo na ministerstve financií siahneme, pán poslanec Kažimír, na čo siahneme, všade je zlodejina, predraženie, plytvanie, od lyžičiek po TIPOS.
A ak chcete posledný príklad toho, kto okráda občanov Slovenskej republiky. Tak váš pán predseda Robert Fico už doteraz len na protiústavnom zrušení zisku zdravotných poisťovní okradol Slovenskú republiku o 16 mil. eur. Len doteraz náklady na arbitráž, ktoré z verejných zdrojov sú platené, dosiahli 16 mil. eur. A, žiaľbohu, účet zďaleka nie je konečný.
Takže ak chcete hovoriť o tom, kto koná vo verejnom záujme a kto koná proti verejnému záujmu, a dokonca demonštratívne, dokonca upozorňovaný všetkými právnikmi, všetkými odborníkmi, že to je protiústavné, že to bude mať dôsledky, tak ten zoznam tých, ktorí konali proti verejnému záujmu, ktorí ožobračovali Slovenskú republiku a jej občanov, ten zoznam na čele s Robertom Ficom a na poprednom mieste aj s vami vám môžem predložiť a veľmi rád predložím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pýtam sa teraz spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, pôvodne som vôbec neplánoval vystúpiť k tomuto prerokovávanému bodu, pretože som predpokladal, že by mohol mať v tejto snemovni celkom hladký priebeh, aj rozprava k vládnemu návrhu zákona, no ale pár slov vzhľadom na to, čo sme si tu vypočuli pred chvíľočkou z úst poslanca Kažimíra a neskôr aj vo faktickej poznámke pána poslanca Číža.
Tak ja sa vám nedivím, pán poslanec Kažimír, vy ste ani neprehovorili ako bývalý štátny tajomník ministerstva financií, ale už bolo cítiť vo vašej terminológii, ktorú ste používali, vašu predprípravu na budúceho ministra, teraz iba, našťastie, tieňového ministra, keď sa nemýlim, práce a sociálnych vecí. Tak preto ste mali plné ústa rečí, demagogických rečí, ako ste chceli tým základným bankovým produktom chrániť spotrebiteľa.
No a nakoniec, keď sa nad tým človek snažil preniesť naozaj úsmevom, lebo z toho, čo ste tu povedali, sa nedá vyviesť alebo teda urobiť žiaden odborný uzáver, tak som sa snažil len pousmiať, čo prekážalo vášmu straníckemu kolegovi poslancovi Čížovi, že sa usmievam z toho, ako vy napádate vládu, a dokonca, myslím, pán Číž povedal, autorov konceptu privatizácie slovenských bánk, ktoré sme všetky predali do zahraničia a vďaka tomu sú dnes vysoké poplatky na Slovensku a podobné veci.
Tak len opäť na kratulinké pripomenutie, pretože, povedal by som, sa výrazne znížil priemerný vek poslancov Národnej rady a určite nie všetci si už budú pamätať na také názvy bánk, ako bola Banka Slovakia, ako bola DEVÍN BANKA, ako bola Slovenská kreditná banka, ako bola Dopravná banka v Košiciach. Dámy a páni, toto boli všetko banky, za ktorými stála kapitálotvorná stredná vrstva, ktorú budoval váš koaličný partner pán Mečiar. A domnieval sa, že keď tieto banky dá do rúk práve domácich kapitálotvorných vrstiev, tak vtedy Slovensko čaká Švajčiarsko. Alebo teda, myslím, vtedy boli aj volebné billboardy Hnutia za demokratické Slovensko Krajina našich budúcich zázrakov. A na pozadí, ak sa nemýlim, Fedor Flašík omylom alebo schválne, to už neviem, urobil snímku Švajčiarska. No takže takto dopadli tieto 4 banky, ktoré už dnes nie sú na mape bankového sveta. A myslím, že veľmi podobne by boli bývali dopadli aj Všeobecná úverová banka a vtedajšia Slovenská štátna sporiteľňa, ak by nebolo došlo k privatizácii a predprivatizáciou predchádzajúcej konsolidácii obidvoch hlavných alebo najväčších bankových domov na Slovensku. Takže takýto osud, ale nie Švajčiarska, ale možno horší ako niekde v Tunisku, by čakal slovenský bankový sektor, ak by pokračovali tie koncepcie, ktoré tu začal v druhej polovici deväťdesiatych rokov rozvíjať vtedajší premiér Mečiar, a nie tak dávno, ešte pred pol rokom váš koaličný partner.
Takže preto odkazujem do bufetu vzadu pod balkónom, poslancovi Čížovi, preto som sa usmieval. Slovensko naozaj stálo v roku 1998 pred vážnou ekonomickou katastrofou, dokonca snáď pred úplným zrútením ekonomickým, vďaka kapitálotvornej vrstve, ktorú budoval váš bývalý koaličný partner. A vy ste neboli v ničom iný, pán poslanec Kažimír, ani váš stranícky šéf pán poslanec Fico, vy ste boli v princípe ešte horší, obludnejší a robili ste to v ďaleko väčších rozmeroch. Takže, chvalabohu, sa vám toto dielo nepodarilo dokonať. Ďakujem pekne.