12. schôdza

Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Matovič.

Pán poslanec Rafaj, trošku mi pripadáte smiešny, keď na jednej strane hovoríte a uznávate, že je vlastne medzinárodnou zvyklosťou udeliť druhé občianstvo človeku, ktorý má dlhodobý pobyt, ktorý má nejaké silné rodinné väzby s tou danou krajinou, a na druhej strane úplne bez problémov odhlasujete naozaj chybný, a ja to nazývam slovom buranský, zákon, ktorý ste prijali, ktorý odoberá občianstvo práve takýmto ľuďom. Čiže trošičku na budúce skúste si to sám nejako so sebou najprv vysporiadať a potom prijať taký zákon, ktorý bude v súlade s tým, čo prezentujete.

Ďakujem.
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Rafaj.

Pôjdem odzadu.
Pán Matovič, za smieška tejto rokovacej sály ste tu zatiaľ vy, ak dovolíte. Navyše ste preukázali, že neviete ani počítať, od 10. júla 2010 až, povedzme, do 2. februára 2011, no nech sa snažím akokoľvek, ale tých desať rokov tam neviem napasovať. Možnože vy to dokážete, že vy máte možno nejakú obyčajnú matematiku, ale tá podmienka je desať rokov. Takže možnože by ste si mohli naštudovať, čo je to doba účinnosti zákona, kedy je možné uplatniť ho, a potom porovnávať inú dobu účinnosti v rámci dlhodobého trvalého pobytu. Ja viem, že z tejto témy sa snažíte urobiť si nejaké také vlastné, osobné P. R., ale vidíte, že ani matematicky vám to nevychádza, a to už nehovorím o filozofii.
Pán Dostál, nielen Slovensko, ale napr. aj český zákon v § 13 má legitímne ustanovené, citujem po česky, pozbývání státního občanství. Takže sú prípady, o ktorých hovorí aj § 7 Európskeho dohovoru o občianstve, ktorý umožňuje štátom, aby si samostatne upravili možnosti. A je potom na občanoch alebo potom na žiadateľoch o to občianstvo, aby ho jednoducho akceptovali.
A k pánovi Maďaričovi. Ja teda chápem, čo mienia predkladatelia. Aj som povedal, že vieme si predstaviť takýto ústupok. Len som upozornil, aby sme náhodou v budúcnosti potom neboli my ťahaní za vlasy, že sme akceptovali polročný trvalý pobyt, keď európsky dohovor hovorí o desiatich rokoch takejto podmienky. To je všetko.

Ďakujem pekne.
V rozprave vystúpi ďalší rečník pán poslanec Faič. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vývoj na vnútropolitickej scéne v stredoeurópskom priestore, ale aj v celej Európskej únii je veľmi dynamický a od prijatia poslednej novelizácie zákona o štátnom občianstve zaznamenal viaceré určujúce súvislosti aj v otázke, ktorá problematizuje slovensko-maďarské vzťahy.
Po prvé. Po uvoľnení predvolebného napätia väčšina predstaviteľov politických strán zastúpených v tomto parlamente označila zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve za zlý. Počuli sme to aj od pána poslanca Dostála, počuli sme to aj od mnohých ďalších, tak ako som sa vyjadril. Zároveň som ja sám počul a bol svedkom toho, že je tu niekoľko poslancov, možno niekoľko desiatok poslancov, neviem to presne, ktorí nepovažujú maďarský zákon o dvojakom občianstve za zlý. To si treba uvedomiť celkom jasne.
Po druhé. U nášho južného suseda veci nadobudli rýchly spád. A až donedávna, možno až do návštevy najvyšších predstaviteľov Maďarskej republiky neexistovali žiadne náznaky rozvážnejšieho narábania s udeľovaním štátneho občianstva osobám mimo vlastného územia. Rovnako treba vidieť situáciu v kontexte širších súvislostí, ktoré v poslednej dobe museli riešiť aj orgány Európskej únie, teda Európska komisia a Európsky parlament. Maďarský prezident, dámy a páni, pri nedávnej návšteve Slovenska priamo z prezidentského paláca na Hodžovom námestí nabádal k rozsiahlejšiemu podávaniu žiadostí o ich štátne občianstvo. Podľa jeho vyjadrenia priznaním volebného práva osobám s trvalým pobytom na územiach iných štátov sa bude zaoberať nová ústava, ktorá by sa mala prijímať do konca apríla. Viktor Orbán po všeobecnom narazení na odpor v inštitúciách Únie a partnerov z členských štátov pri minulotýždňovej návšteve Slovenska zároveň preukázal, že je politikom paradoxov. A klobúk dolu pred jeho šikovnosťou. Svojim slovenským kolegom z výkonnej moci, z exekutívy ponúkol presne to, po čom bažili, naivnú predstavu o náhlom zvrate vo vzájomných vzťahoch. Prečo by nesúhlasil s rokovaním o návrhu dvojstrannej zmluvy o dvojakom občianstve? Veď ho to nič nestojí, ale získava čas. A, nakoniec, veď je predčasné očakávať, či k uzavretiu zmluvy aj vôbec dôjde. Veď maďarské delegácie v minulosti často roky simulovali urputnú snahu o dohodu a súčasne bránili vlastnú pozíciu zabetónovanú na „neprekonateľných prekážkach“. Akosi teda nedáva logiku skúšať, čo všetko vydrží Európska únia a jej členské štáty pri obnovovaní ideí veľkomaďarstva v Európe, a zároveň prekypovať konsenzom práve so súčasnou slovenskou exekutívou. Naozaj to nedáva logiku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte mi, pán poslanec, za prerušenie. Poprosím kolegu oproti v zadnej lavici, keby bol taký láskavý a netelefonoval. Ďakujem vám veľmi pekne. (Reakcia z pléna.) Nepočuje, lebo telefonuje, hej. Nech sa páči, pán Faič.

Ďakujem. Po tretie. Uplynulý časový priestor umožnil analyzovať pôsobenie poslednej novelizácie zákona o štátnom občianstve, ale aj zamýšľaných, ale aj vedľajších právnych účinkov, tak ako to tu už bolo povedané aj vlastne predkladateľom. Skutočnosť, že splnila svoj účel, v konečnom dôsledku potvrdil aj prezident Maďarskej republiky, nakoľko v dôsledku platného znenia nášho zákona sa proces podávania žiadostí o maďarské štátne občianstvo takmer ani nezačal. Preto je aj tá výzva.
Po štvrté. Do Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené dva poslanecké návrhy na novelizáciu zákona o štátnom občianstve. Kolegovia poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia predložili návrh novely zákonov upravujúcich štátnu službu viacerých profesijných skupín. Práve Viktor Orbán rozhodol o ovzduší, v ktorom sa budú na súčasnej plenárnej schôdzi Národnej rady prerokovávať poslanecké návrhy zákonov. A sme už toho svedkami. Pán poslanec Dostál predsa hovoril o absolútne pozitívnej atmosfére, ktorá nám absolútne nespôsobuje žiadne problémy. A nemusíme sa zaoberať ničím, pretože nám stačí prijať deklaratórne ustanovenia, ktoré budú prerokovávané v ďalšom koaličnom návrhu pod tlačou 149, ktorý navrhuje úplne zrušiť pôsobenie poslednej novely zákona o štátnom občianstve a nahradiť ju deklarovaním neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Právna norma však nemá mať účinky deklaratórne, ale normatívne. Má regulovať právne vzťahy či už tak alebo naopak, čo sa v danom prípade neuskutočňuje.
A ako sa bude vyvíjať realita v prípade prijatia návrhu uvedeného zákona. Občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky si podá žiadosť o ďalšie občianstvo. Vycestuje, zloží sľub vernosti, bude plniť povinnosti a uplatňovať práva cudzieho štátu. Ak priznajú volebné právo, vycestuje a odvolí, jeho hlas bude platný, v prípade voľby prostredníctvom internetu sa nemusí ani unúvať do cudzieho štátu a zúčastní sa volebného aktu priamo z vlastného bytu. V individuálnej rovine bude opísaný stav napĺňať znaky dvojakého občianstva. Zákon Slovenskej republiky zadeklaruje, že všetku uvedenú objektívnu realitu neuznáva, teda ak sa uplatní novela podľa návrhu, podľa tlače 149. Aký bude účinok tejto deklarácie? Zadeklaruje, že to, čo je, v skutočnosti nie je. Opakujem, zadeklaruje, že to, čo je, v skutočnosti nie je. To si treba uvedomiť. (Ruch v sále.)

Poprosím cteného kolegu podpredsedu, keby nerušil rečníka. Ďakujem. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, skúsme sa zamyslieť nad politickou logikou zvoleného prístupu. Návrh totiž nezohľadňuje dve dôležité súvislosti, po prvé, Maďarská republika nebola až donedávna ochotná v predmetnej veci ponúknuť konsenzuálne riešenie, na čo poukázali aj viacerí analytici, po druhé, aký zmysel má predpokladané nadobudnutie účinnosti takto problematicky koncipovanej novely tesne pred prijatím novej maďarskej ústavy s avizovaným volebným právom pre osoby v zahraničí, opakujem, aký zmysel bude mať.
Väčšina súčasnej koalície si osvojila politickú rétoriku, podľa ktorej riešenie prijaté v predvolebnom období bolo zlou odpoveďou na zlý maďarský zákon. Už som hovoril, že niektorí tak hovoria. Preto si položme otázku: Aká je dobrá odpoveď na zlý maďarský zákon? Je ním spomenutá bezzubá deklarácia umožňujúca realizovať kroky, ku ktorým vyzýval prezident susedného štátu na pôde symbolizujúcej zvrchovanosť Slovenskej republiky? Pokúsim sa formulovať odpoveď na neľahkú otázku. Dobrou odpoveďou na zlý maďarský zákon je umožnenie nadobúdania dvojakého občianstva našim ľuďom či už s pobytom na Slovensku alebo v cudzine, a to zo skutočne dôležitých dôvodov, kedy je hodný zreteľa ich veľký záväzok voči dvom štátom súčasne. Už toľko kritizovaná novela, ktorá bola prijatá na sklonku volebného obdobia, výslovne definuje dve najzákladnejšie skutočnosti, uzavretie manželstva s medzinárodným prvkom a narodenie dieťaťa. Práve prerokovávaný návrh predpokladá pribudnutie ďalšej riešiacej životnej situácie ľudí v cudzine. Podľa môjho názoru je možné v priebehu legislatívneho procesu diskutovať, aké sú iné situácie, kedy niekto objektívne potrebuje občianstvo cudzieho štátu. Veľa ich určite nebude, ak vôbec, teda, myslím, takých, ktoré sa dajú zadefinovať do právnej úpravy. Vždy je to lepšie riešenie, ako prechádzať do opačného extrému. Dobrou odpoveďou na zlý maďarský zákon je tiež vylúčenie možnosti nadobudnutia dvojakého občianstva v ostatných prípadoch vrátane tých potencionálne narúšajúcich územnú súdržnosť Slovenska. A práve v spomínaných intenciách je účelom predloženého návrhu zákona optimalizovať právnu úpravu nadobúdania a straty štátneho občianstva, vyváženým spôsobom reagovať na protichodnosť negatívnych účinkov hromadného udeľovania dvojakého občianstva, na územnú súdržnosť na jednej strane, na strane druhej nežiaducu stratu štátneho občianstva štátnymi občanmi Slovenskej republiky v zahraničí, ak na vlastnú žiadosť nadobudli cudzie občianstvo štátu, na území ktorého majú pobyt.
Ako už v odôvodnení uviedol kolega Čaplovič návrh zákona sleduje dva základné ciele, chcem ich zopakovať, umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o ktorého občianstvo žiadajú, povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov, čo predstavuje veľmi mierne podmienky získania dvojakého občianstva, a, ďalší cieľ, umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.
Posledná rázna novela čelila procesom, ktorým bolo nutné čeliť. Každý, kto uvažuje objektívne, si to zrejme prizná. Odmietla jednostranné akési valcovanie a prinútila aj zamyslieť sa.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi položiť na záver otázku: Čo dopomôže optimálnejšiemu usporiadaniu vzťahov, je to optimistami očakávaná zmluva o dvojakom štátnom občianstve, ktorá bola postavená na politickom prístupe a snahou o získanie času, je to nahradenie prísnej normy bezzubou deklaráciou, ktorá bude deklarovať niečo, čo nebude absolútne nikoho zaväzovať a bude v platnosti, alebo je to návrh ponúkajúci vyváženejšiu právnu úpravu? Náš návrh novely hovorí o tejto tretej možnosti. Ďakujem.