12. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 226.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 zo 17. januára 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto, tak isto ústne nie, okrem pána poslanca Novotného. Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa poďakoval mojej kolegyni, pani poslankyne Cibulkovej, že podala túto novelu zákona o zdravotných poisťovniach do Národnej rady.
Rád by som vyzdvihol skutočnosť, že túto novelu podala do Národnej rady pôvodne a prvýkrát ešte ako opozičná poslankyňa, samozrejme vtedy nemala veľkú šancu na úspech. Po parlamentných voľbách ju do Národnej rady podáva tentokrát už druhý raz. Na novembrovej schôdzi novelu stiahla po dohovore s ministrom zdravotníctva, vzhľadom na to, že sa prerokovávala v tom čase vládna novela zákona o zdravotných poisťovniach. Dnes ju teda už do Národnej rady podala a dnes ju prerokujeme po dohode s ministrom zdravotníctva.
Hovorím o tom preto, lebo chcem vyzdvihnúť určitú názorovú kontinuitu vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia, pretože zákon, ktorý bol podávaný v opozícií, sa podáva aj v koalícií, takže nie je to o tom, že keď sme boli v opozícii, tak o niečom hovoríme a potom v koalícii si to už nepamätáme a robíme niečo iné, ale dá sa povedať, že úplne totožné znenie tohto zákona bolo predkladané aj v opozícii, až na nejaké legislatívne úpravy, ktoré vyžaduje meniaca sa legislatíva v tom čase.
Rád by som tiež upozornil na veľmi elegantné riešenie problému, ktorý ponúka táto novela, problému, ktorý trápi verejnosť od roku 2004. Spôsob vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia bol nastavený v reformných zákonoch v roku 2004. Napriek tomu, že ho odvtedy kritizovala ako verejnosť, tak aj politici, v praxi sa ukázala ako veľmi efektívny nástroj na spravodlivý výber poistného a na zachovanie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení.
Po parlamentných voľbách v 2006 síce predchádzajúca vláda sľubovala zrušenie alebo zjednodušenie celého systému ročného zúčtovania zdravotného poistenia a treba priznať, že sme sa tým opakovane zaoberali, ako na výbore, tak aj v pléne Národnej rady pri rôznych novelách zákonov, ale treba povedať, že k žiadnej výraznej pre občana viditeľnej úprave okrem nejakých kozmetických nedošlo. Faktom však je, že spôsob výpočtu poistného bol za posledné roky dostatočne odskúšaný a som o tom presvedčený, že sa táto povinnosť vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia dá preniesť z pliec poistencov na zdravotné poisťovne, tak ako ho navrhuje táto poslanecká novela zákona o zdravotných poisťovniach.
V snahe znížiť administratívnu náročnosť podnikateľov a zamestnávateľov, preto novela navrhuje, aby ročné zúčtovanie zdravotného poistenia robili zdravotné poisťovne. Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne naozaj všetky informácie o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Navrhovaný poslanecký zákon zároveň ukladá povinnosť daňovému riaditeľstvu predkladať zdravotným poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach.
Súhlasím s pani predkladateľkou, že navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, aj ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a mnohokrát mali veľký problém vypísať tie tlačivá a odpovedať na množstvo otázok. Odbúra sa tak časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Nepočul som nikoho, aby sa sťažoval na to, že je komplikované podávať daňové priznanie, aj keď mnohokrát skôr nadávajú na to, koľko treba zaplatiť daní, ale s podávaním priznania pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sú len problémy v praxi a sťažnosti sa len kopia. Naozaj je to element, ktorý je veľmi potrebný z hľadiska spravodlivého výberu poistného a zachovania solidarity, aby špekulanti, ktorí nechcú zaplatiť potrebné odvody do zdravotného poistenia boli týmto ročným zúčtovaním zdravotného poistenia demaskovaní, ale na druhej strane treba hľadať naozaj model, ako ho zjednodušiť, aby zbytočne nezaťažoval verejnosť.
Preto vás chcem, vážené dámy a vážení páni, poprosiť, aby ste schválili posunutie tohto zákona do druhého čítania, v ktorom je priestor, samozrejme diskutovať aj o konkrétnych ďalších návrhoch, pozmeňovacích návrhoch, nápadoch, vylepšeniach, aby Národná rada Slovenskej republiky túto poslaneckú novelu zákona schválila. Myslím si, že je veľmi potrebná a myslím si, že občania nám za to poďakujú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 227, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 228.
Dávam slovo, pánovi poslancovi Jurčíkovi a poprosím, pána poslanca Matoviča, aby zaujal miesto pre spravodajcu.
Nech sa páči. Pán Jurčík, nech sa páči, môžete začať.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si uviesť zákon, ktorý bez ohľadu na to, kde žijeme, čo robíme, ako fungujeme, koľko zarábame, má rovnaký vplyv alebo teda jeho dopad môže mať rovnaký vplyv na všetkých obyvateľov tohto štátu, či sú to právnické, fyzické osoby, je to jedno.
Vychádza sa z požiadaviek tretieho balíčka, energetického balíčka Európskej únie a Smernice 72, 73 z roku 2009, ktorú je potrebné vzhľadom na to, že jej transpozícia končí 3. marca tohto roku uviesť do praxe, zohľadniť tie požiadavky smernice, týchto smerníc. Samozrejme, sú tam ešte, je tam aj smernica, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh č. 70, pardon 55 a z toho vyplýva, že jednoducho všetky krajiny, ktoré sú na tomto spoločnom trhu, majú mať v princípe rovnakú filozofiu pri regulovaní energetických nosičov v rámci celej Európy.
Súčasná legislatíva, ktorá platí na Slovensku nezodpovedá týmto, tejto právnej úprave, resp. týmto požiadavkám, no a z toho vyplýva, že budeme musieť skutočne niečo urobiť, aby sme odstránili existenciu dvoch regulačných orgánov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Rada pre reguláciu boli v podstate dva orgány, ktoré viac-menej regulovali cenu elektrickej energie, pričom dlhodobo a v rozpore so zákonom nebol menovaný predseda úradu, ale zastupoval ho predseda Rady pre reguláciu, ktorý bol viac-menej taký dvojjediný. Na jednej strane jedno a na druhej strane robil druhé, čo teda odporuje, samozrejme tej možno aj základnej logike, ale vzhľadom na to, že to bolo dočasné, tak to štyri roky alebo štvrtý rok sa zdá byť na dočasnosť skutočne dosť. Máme určite v neblahej pamäti, čo to znamená dočasné v iných prípadoch a neradi by sme sa dostali do situácie, keby to pokračovalo naďalej a boli by sme za to časom perzekvovaní alebo resp. minimálne dopytovaní z Európskej únie.
Samozrejme, že existuje, v prípade, že to neurobíme riziko rôznych súdnych konaní, na ktoré, tí veľkí hráči na Európskom trhu čakajú. Situácia, ktorá, ak by sme teda neuplatnili tú transpozíciu a situácia, ktorá v tejto oblasti je zjednodušene povedané, nie je dobrá. Princípom je to, že musíme úplne zmeniť pohľad na reguláciu sieťových odvetví, kde predovšetkým primeraná miera liberalizácie alebo resp. atraktívna miera liberalizácie, umožní minimálne dodržať existujúce ceny energetických nosičov, ak neuvažujeme o tom, že sa môžu znížiť. Samozrejme návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je dokonalý, je tu dostatočný priestor ešte na to, aby sme sa v rámci aj výborov, aj možno rôznych iných záujemcov dohodli neurčitých zmenách a samozrejme, že tie zmeny určite k tomu pomôžu. A prirodzene, dá sa očakávať, že budú mať potom priamy dosah na kvalitu tohto návrhu. Som prirodzene tomu otvorený.
Tá urýchlená inštitucionálna reforma tej regulácie je potrebná predovšetkým v súvislosti s prípravou regulačnej politiky na rok 2011. Nechcem tu spomínať tú minulosť, akým spôsobom sa pripravovala regulačná politika, asi to nemá ani zmysel, lebo to už bolo, ale zjednodušene povedané, bolo to vždy jednoročné obdobie, ktoré sa upravovalo o konštanty, ktoré nikto nevedel, prečo sú. No a dôsledkom takejto regulačnej politiky je trebárs aj to, že dnes sme do ceny elektrickej energie zahrnuli napríklad aj zdroje, ktoré ešte ani neexistujú. Je to bohužiaľ tak, a ktoré majú byť postavené, no dobre, tak môžem sa opýtať, že prečo to robíme, prečo tá cena nie je urobená až potom, keď tie zdroje budú postavené, ale to predpokladám, že nie je to v danom momente rozhodujúce.
Princípom je to, že Rada pre reguláciu sa bude volať, navrhujem, aby sa volala tak, ako sa volala pred tým, Regulačná rada a nikto, kto je momentálne v Rade pre reguláciu nebude odvolaný. Rada bude rozšírená zo šesť na dvanásť členov a samozrejme, bude tam v rámci požiadaviek Európskej únie ako trinástym členom ombudsman. Ten, ktorý bude môcť rozhodovať samozrejme spolu s Regulačnou radou o prípadných konaniach v odvolaniach, prípadných námietkach tých, ktorí sa zúčastňujú aktivít alebo majú aktivity na trhu s elektrickou alebo akoukoľvek energiou, či vodnou, či plynovou, či tepelnou a tak ďalej. Miesto neobsadených dvoch pozícií predsedu a podpredsedu úradu, je navrhovaná trojčlenná komisia, aby nevznikol problém, že tá komisia podľa návrhu alebo podľa názoru niektorých kolegov nebude dostatočne nezávislá, tak existuje, bude tam existovať rotácia, jednak na poste predsedu, a jednak, tá nezávislosť bude zaistená alebo zabezpečená tým, že každé dva roky príde do tej komisie nový človek. Nový človek, ktorého podľa môjho návrhu bude menovať vláda, ale prirodzene, ako som už naznačil, môžeme sa baviť o týchto podmienkach alebo o týchto návrhoch. Doteraz to bolo tak, traja išli z vlády, troch menoval parlament, ale týkalo sa to len Regulačnej rady, teda Rada pre reguláciu.
Regulačná rada bude teraz kompletne volená parlamentom, čiže nebude do toho vstupovať vláda, ale bude to len vec parlamentu, čiže to je taká zmena. Prirodzene, že po dvoch rokoch pôjde prvý, po ďalších dvoch rokoch druhý, čiže, keď to zoberieme, tá nezávislosť bude daná tým, že aj v ďalšom volebnom období budú vystriedaní až dvaja členovia regulačnej komisie, čiže nikto nemôže povedať, že tu si vláda niekoho dala alebo parlament niekoho dal, ak by to bol parlament, a že jednoducho je to politicky poplatné.
Ak si niekto myslí, že dá sa úplne, ale úplne absolútne na 100 % zaručiť nezávislosť, no tá nie je nikde, v reálnom živote nie je nikde. Vždy niekto má nijaký pocit z nejakých aktivít, ale predpokladáme, že vzhľadom na to, že by sme urobili takúto rotáciu, vieme zabezpečiť tú nezávislosť v maximálnej možnej miere, ktorá vyplýva z demokraticky pluralitného režimu. Iná možnosť asi neexistuje.
To štvorročné provizórium, ktoré nás alebo, ktoré momentálne ešte stále zažívame a ktoré viac-menej spôsobilo to, že predseda Rady pre reguláciu je zároveň zastupujúcim dočasným členom, ako som už spomínal, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho zástupca v tom úrade vymenovaný takisto nie je, je niečo, čo jednoducho si nemôžeme dovoliť aj pri odhliadnutí od požiadaviek energetického balíčka tretieho. Je celkom jasné, že model dvoch od seba oddelených nezávislých regulačných orgánov, je vzhľadom na tento stav absolútne nefunkčný. Dokonca, ak to spomenieme, tak môžeme si povedať, že je priamo v rozpore so zákonom, aby bol predseda Rady pre reguláciu aj poverený vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale to je stav, ktorý momentálne fungoval alebo funguje a tento by sme mali, samozrejme, nejakým spôsobom alebo zmenou tohto zákona odstrániť.
Ja verím, že to pochopíte tak, že to nie je niečo, čo je nejakým výsledkom, by som povedal snáh o ovládnutie úradu, aj keď, prirodzene, môžu byť rôzne názory na to. Ide o to, že my musíme v maximálnej možnej miere stransparentniť existenciu tej politiky alebo ako funguje tá politika regulačná, lebo dnes je to aj trošku zahmlené. Dnes je to problémom sa dozvedieť, že kto vlastne, za čo koľko dostáva a niektoré čísla sú veľmi zaujímavé. Spomeniem trebárs len taký detail, že do ceny pre elektrickú energiu na tento rok sú zahrnuté zdroje, ktoré ešte neexistujú. Ale to by sme možno sa mohli spýtať predsedu Rady pre reguláciu, resp. tých pracovníkov, ktorí sú týmto poverení, prečo sa takto robilo.
Čiže cieľom je zásadným spôsobom stransparentniť celé fungovanie a celý spôsob nominácií, celý spôsob zostavovania, resp. výpočtu ceny elektrickej energie, kde sa budú môcť oveľa viac zapájať všetci relevantní alebo všetky relevantné organizácie, odborníci, je jedno, či z takého alebo z takého politické spektra, lebo, ja si myslím, že to by nemalo hrať žiadnu úlohu, lebo je to čisto odborná debata, kde akonáhle sa zavedie politikum, tak doplácajú na to všetci, či sú to občania v poslednej dedinke alebo v prvom meste, je to ale skutočne jedno, úplne, ale úplne jedno. A samozrejme, že pri nejakom zostavovaní úradu sa mohli v minulosti urobiť trošku aj nedostatky alebo, pardon, chyby, z toho vyplývajúce nedostatky, ale predpokladám, že po zrekonštruovaní tohto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a celého systému regulačnej politiky, by sme sa mohli dostať do stavu, kedy to bude pre občana čitateľné, priaznivé, a keď nebude doplácať na biznis, alebo resp. aktivity vybraných investorov.
Budem veľmi rád, keď zvážite všetci tento návrh, a keď by som povedal, pochopíte, alebo resp. si osvojíte to, čo som týmto myslel. Budem rád, keď ho podporíte v prvom čítaní a do druhého čítania je dostatok času na to, aby sme jednotlivé body, či z pravého alebo ľavého, ľavej strany politického spektra spolu prešli, lebo naozaj, myslím si, že občania nám budú za toto vďační, lebo tým, že ozdravíme, že umožníme liberalizáciu, ako som už v úvode povedal, predpokladám, že my vieme minimálne udržať cenu za energické nosiče, a to by malo byť tým hlavným cieľom nás všetkých. Týmto dokážeme občanom, že sme tu kvôli nim a nie pre osobné alebo čiastkové politické záujmy niektorých strán, ktoré v tomto parlamente sedia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánovi poslancovi Jahnátkovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za alternátora spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Za tretie, konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého navrhovaného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 228 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predseda, otvorte, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jednu, pána poslanca Přidala. Nech sa páči.

Vážené dámy a páni, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi teda vystúpiť k predmetnému návrhu zákona alebo novely. Pán predkladateľ návrhu Jurčík v dôvodovej správe na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ako dôvod zmeny, vidí požiadavky vyplývajúce z tzv. tretieho energetického balíčka.
Ja chcem hneď v úvode povedať, aj keď to tu bolo spomínané, že tá transpozičná lehota na preberanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES a 73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a plynom je 3. marca 2011 a do tohto termínu je nereálne uvažovať s prijatím novely, naviac v takej podobe, ktorá je teda pre mňa neprijateľná.
Chcem tiež poznamenať, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 174/2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie a aplikáciu smerníc EP bol stanovený ako hraničný termín na predloženie návrhov právnych predpisov pre splnenie transpozičnej lehoty 30. november 2010. Preto si myslím, že s týmto návrhom malo prísť ministerstvo. Je to tak závažná zmena a je potrebná tá zmena, ktorá musí prejsť podľa mňa, alebo mala by prejsť teda medzirezortným pripomienkovaním.
Cieľom toho tretieho energetického balíčka, ktorý má podporiť ďalšie otváranie trhu s elektrinou a zemným plynom, je zlepšiť práva spotrebiteľov, posilniť, posilniť právomoc národných regulačných úradov, opakujem, posilniť právomoc národných regulačných úradov, zabezpečiť vyššiu bezpečnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v zásobovaní energiou.
Vzhľadom k tomu, že na príprave tohto balíčka sa podieľalo i ministerstvo hospodárstva a ÚRSO, neočakávam nejaké podstatné zmeny v súčasne platnej legislatíve, a aj keď sa dá akceptovať názor predkladateľa, že súčasná slovenská právna úprava nezodpovedá požiadavkám balíčka, chcem konštatovať to, že dikcia zákona č. 276/2001 Z. z. a až do doby prijatia novely č. 107/2007 Z. z., 7. 2. 2007 bola dobrá. Neumožňovala žiadne zásahy zo strany vládnych orgánov, ani lobistických skupín do činnosti ÚRSO.
Tretí energetický balíček navrhuje opatrenia na posilnenie a zabezpečenie nezávislosti regulačných orgánov v členských štátoch EÚ. Národní regulátori budú oprávnení prijímať záväzné rozhodnutia vo vzťahu k energetickým spoločnostiam. Počíta sa aj s existenciou nezávislého mechanizmu na efektívne riešenie sťažností a mimosúdne urovnávanie sporov. Ten ombudsman a vytvorenie ombudsmana pre odvetvie energetiky sa skôr v smernici uvádza ako príklad, ale prosím, je možné aj také riešenie. Ale ešte raz konštatujem, že najlepším základom pre úpravu zákona č. 276/2001 Z. z. je dikcia pred úpravou z roku 2007, ktorá spĺňala všetky podmienky nezávislosti a právnej čistoty a pri jeho aplikácii sa nevyskytovali problémy.
A teraz konkrétne pripomienky k tomu návrhu. Ten návrh, ako pán predkladateľ hovoril, zavádza inštitút regulačnej komisie, ktorá koná ako štatutárny orgán a nesie zodpovednosť ako kolektívny orgán, čo je podľa mňa neobvyklé. Keďže členov menuje a odvoláva vláda, ide podľa môjho názoru o priamy konflikt záujmov a porušenie ustanovení európskych smerníc, ktoré vyžadujú absolútnu nezávislosť úradu. Štát je podnikateľským subjektom v energetike. Vieme, kto je držiteľom akcií, kto vykonáva práva akcionára v niektorých aj regulovaných, teda subjektoch a prostredníctvom komisie by takto teda rozhodoval o rozsahu a spôsobe cenovej regulácie a má možnosť zasahovať do procesu regulácie. To potrebujeme vyriešiť.
Druhá vec, podľa návrhu člen komisie nemusí byť občan Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že má prístup k utajovaným informáciám, čo si neviem predstaviť. Ja som proeurópsky, ale odtiaľ potiaľ.
Ďalej, regulácia v energetike je zložitá a národná činnosť, ktorá vyžaduje znalosti o celom procese a funkciách a pritom má byť riadená členmi komisie, ktorí sú za nich zodpovední a nevyžaduje sa od nich žiadna prax v riadiacej funkcii, ani žiadne skúsenosti. Je tam predpísané vzdelanie technického, ekonomického a právneho smeru bez praxe. Mňa to trošku aj uráža, lebo si myslím, že aj mnohí schopní absolventi napr. Matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorí pracovali v energetike majú nejakú riadiacu prax, by mohli byť členovia tejto komisie, ale to bolo aj chyba predchádzajúceho zákona. Kompetencie regulačnej komisie a predsedu úradu nie sú podľa mňa jednoznačne vymedzené a nie sú tam kritériá na odvolanie predsedu. Čo by mal robiť prvý a druhý podpredseda, tam nie je ani zmienka.
No, a to najdôležitejšie, schvaľovanie návrhov v rozsahu cenovej regulácie a spôsob vykonávaní a regulácie ministerstvom hospodárstva je v rozpore s európskymi smernicami, posudzovanie cenových návrhov ministerstvom hospodárstva a životného prostredia je v rozpore s požiadavkou na nezávislosť úradu. Ak pán predkladateľ myslel posilnenie nezávislosti úradu vážne, tak podľa mňa to ponechanie povinnosti úradu predkladať cenové návrhy ministerstvám, ktorá je tam zakotvená teraz a sa tam nechala tá povinnosť, tak tomu nerozumiem.
Takisto nerozumiem tomu, prečo má mať regulačná rada trinásť členov, keď smernica EÚ hovorí o počte päť a šesť a doterajšia prax potvrdila, že tých päť a šesť, teda tých šesť vyhovuje. Funkcia ombudsmana, dobre, ale podľa mňa tiež nekorešponduje plne s funkciou člena regulačnej rady. A nie je jasné, prečo by mal byť predsedom. Odmeny pre predsedu a členov regulačnej komisie sú neprimerane vysoké, predseda 7,5-násobok priemerného mesačného platu v hospodárstve a podľa mňa zaťažia štátny rozpočet a nie je to ani v súlade s programovým vyhlásením vlády o šetrení. Šetriť musíme všetci, vláda, poslanci, aj takíto ľudia v takýchto funkciách.
Rozdelenie kompetencií medzi regulačnú komisiu, radu a predsedu tiež podľa mňa potrebuje dopracovanie a je diskutabilné. Ak cieľom predkladateľa bolo posilnenie nezávislosti regulačného úradu, tak podľa mňa dosiahli sme opak. A prínosom návrhu by bolo, keby obsahoval opatrenia, ktoré znižujú náklady na činnosť. V tejto súvislosti možno by bolo dobré aj spomenúť detašované pracovisko v Martine, ale o tom teda až potom. Tento návrh má vplyv na štátny rozpočet, aj 2 mil. na budúci rok korún a 2,5 mil. ďalšie roky podľa mňa zbytočne navyšovať štátny rozpočet a zaťažovať štátny rozpočet.
Národný regulátor je zodpovedný za cenovú reguláciu, ale aj optimálny rozvoj regulačnej a plynárenskej sústavy a dlhodobú bezpečnosť dodávky energie a z tohto pohľadu podľa mňa je treba nadviazať na pôvodne iný návrh zákona a vypustiť zo súčasnej platnej novely zákona tú novelu, ktorú som spomínal a ktorými sa cenová regulácia podriadila de facto ministerstvu hospodárstva a životného prostredia.
Ja si myslím, že treba komunikovať o tomto, treba komunikovať aj s opozíciou, ale hlavne v rámci koalície. Ja v tomto okamihu a v tomto momente jednoducho nemôžem podporiť tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa, máte slovo.