12. schôdza

Pán poslanec, odpovedal som na vašu otázku tak, ako ste ju predložili. Otázku, ktorú kladiete teraz je úplne iného charakteru, ale samozrejme v budúcnosti som pripravený na ňu odpovedať, pokiaľ máte záujem.

Skončili ste, pán minister?

Áno.

Ďakujem pekne. Ďalšou vylosovanou otázkou je otázka, ktorú položil pán poslanec Milan Gaľa. Je adresovaná ministrovi zahraničných vecí, pánovi Mikulášovi Dzurindovi a otázka znie: "Ako hodnotíte závery stretnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie v Bruseli vo vzťahu k udalostiam v Bielorusku po voľbách v roku 2010?"
Pán minister zahraničných vecí, nech sa páči, máte slovo. Poprosím vás, páni, ktorí ste skončili s dialógom v súlade s rokovacím poriadkom, aby ste si to vybavili mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, tie závery sa pohybujú v dvoch rovinách. Tou prvou, sú sankcie voči režimu a tou druhou je sada pozitívnych, podporných, povzbudzujúcich opatrení voči občianskej spoločnosti.
Myslím, že veľa toho bolo aj v masmédiách, veľa sme si povedali na výbore pre zahraničné veci, vo výbore pre európske záležitosti. Tie sankcie majú dvojaký charakter. Po prvé, existuje zoznam osôb, ktorým nie je a nebude dovolené vycestovať do krajín Európskej únie, a ktorým budú zmrazené finančné kontá do tej miery, aby samozrejme mohli tí ľudia existovať. Čo sa týka tých povzbudzujúcich opatrení, uvediem niekoľko príkladov.
Veľmi všeobecnou zhodou je, že budeme naďalej liberalizovať vízový režim pre občanov Bieloruska, predovšetkým voči konkrétnym cieľovým skupinám, najmä voči mládeži, voči študentom, športovcom, umelcom, ľuďom z oblasti kultúry, a aj pre ľudí, ktorí budú naďalej zaťažení vízovou povinnosťou. Budeme sa snažiť vyberať od týchto ľudí menej peňazí za udelenie víz. Teda politikou Európskej únie je umožniť, aby čo najviac občanov Bieloruska mohlo navštevovať naše krajiny, mohlo predsa len zodpovednejšie a aj z vlastnej skúsenosti presadzovať hodnoty demokracie v Bielorusku.
Tých možností, ako chceme, či už ako celok, ale aj ako jednotlivé členské štáty Európskej únie pomáhať občanom Bieloruska, je omnoho viac. Možno viete, možno nie, ale naše mimovládky operujú v Bielorusku už od roku 2003. Tak viem, že sú najaktívnejšie a najsystematickejšie, pomáhajú bieloruským obyvateľom. V tejto činnosti ich budeme mohutne povzbudzovať.
Dnes v Bielorusku dochádza k tomu, že mimovládnym organizáciám polícia odoberá počítače, budeme im kupovať nové. Veľa ľudí je vo väzení, nemajú advokátov. Budeme im platiť týchto advokátov. Najmladšia väzenkyňa má 20 rokov - Nasťa Palažanka. Iste, raz ju z väzenia prepustia, ale málo kto z nás verí, že bude môcť v Bielorusku doštudovať. Zriadime fond, štipendijný fond, z ktorého na Slovensku chceme minimálne 5 - 6 študentov financovať, aby sa mohli vzdelať, aby mohli mať vysoké alebo univerzitné vzdelanie. Budeme pomáhať rodinám prenasledovaných disidentov, zvýšime príspevky, všetky krajiny zvýšia príspevky na podporu týchto aktivít veľmi cielene, veľmi adresne venovaných obyvateľom Bieloruskej republiky.
Zmienim ešte jednu aktivitu, ktorú považujem za nesmierne dôležitú. Možno ste si všimli, minulého roku sme organizovali v Bratislave stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé. Teraz 3. marca organizujeme podobné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave s našimi kolegami z krajín východného partnerstva. To sú, t. j. šesť krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko. Minister zahraničných vecí Bieloruska nie je na tom zozname ľudí, ktorí majú zakázaný vstup aj preto, aby sme istý komunikačný kanál mali. Teda, vyzerá to tak, že pozvem aj kolegu Martinova, ale som rozhodnutý pozvať na osobitné stretnutie na rovnaký deň do Bratislavy aj predstaviteľov Bieloruskej opozície. Disidentov. Už sme s niektorými z nich telefonicky hovorili, aj ja sám. Takže 3. marca verím, že budeme mať jedinečnú príležitosť v Bratislave na jednej strane poslať priamy odkaz režimu cez kolegu Martinova, ale si aj vypočuť najnovšie veľmi konkrétne skúsenosti demokratickej bieloruskej opozície.
Za veľmi významný záver nášho pondelkového rokovania považujem doplnenie už dovtedy pripravených záverov na nižšej úrovni o to, že sa k Bielorusku budeme na našich stretnutiach pravidelne vracať. Je to zjavne na dlhú trať. Vo svojom vystúpení som tiež povedal, že neverím, že Lukašenkom zatrasie to, že nebude môcť pricestovať do Vysokých Tatier, že diktátori nerozumejú veľmi demokratickým pravidlám, že rozumejú iba peniazom, a že nepochybne obchodné sankcie ekonomické, by nimi zatriasli alebo ich poškodili viac. Ale rovnako som si vedomý, že ekonomické sankcie znamenajú problémy aj pre podniky a problémy pre podniky znamenajú aj problémy pre robotníkov, ktorí tam robia. Preto v tejto oblasti som cítil aj u ostatných kolegov, na jednej strane porozumenie pre tento druh sankcií, ale aj porozumenie pre to, že by sme mali dvakrát, trikrát odmerať, než k tomu siahneme.
Hovorím o tom iba preto, aby vám bolo jasné, aby sme si rozumeli, že nepovažujeme tú sadu sankcií, na ktorých sme sa dohodli za konečnú, ale už na ďalšom februárovom stretnutí budeme hodnotiť, či došlo k prepusteniu niektorých politických väzňov, ako sa bieloruský režim správa a potom prípadne zvážime aj udelenie tvrdších opatrení voči samotnému režimu. Ale to kľúčové, čo cítim, že môže v Bielorusku posúvať veci dopredu je to, aby sme sa naďalej venovali ľuďom, aby sme pomáhali väzneným, aby sme pomáhali rodinám disidentov, aby sme pomáhali občianskej spoločnosti. A myslím si, že to sme robili, robíme, a aj vo zvýšenej miere robiť budeme.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem sa spýtať, či máte záujem položiť doplňujúcu otázku. Prosím, v rozsahu dvoch minút, maximálne. Nech sa páči.

Ďakujem pán minister, za všetko, čo ste povedali k situácii v Bielorusku a k našim krokom, ktoré smerujú voči režimu, ktorý bohužiaľ stále vládne v Bielorusku. Zároveň chcem poďakovať za veľmi promptné riešenie situácie našich ľudí v Egypte, kde každý z nás pozná, aká je situácia a za to, že ich transport z Egypta do vlasti bol zabezpečený vládnym špeciálom, takže aj za toto vám patrí vďaka.

Ďakujem. Ďakujem aj pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď. Tretia otázka v poradí medzi vylosovaným je otázka opäť od pána poslanca Dušana Jarjabka a opäť smeruje na ministra kultúry Slovenskej republiky pána Daniela Krajcera. Otázka znie: "Pán minister, aké sú zámery ministerstva, pokiaľ ide o technické pamiatky? V Prahe nedávno sprístupnili veľkoryso vybudované nové výstavné centrum Národného technického múzea. Dočká sa niečoho podobného aj Slovensko?"
Pán minister, nech sa páči.