Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim nadviazať na to, čo som hovoril. Veľmi dôležitou otázkou, s ktorou sa musíme zaoberať je predovšetkým to, čo vlastne znamená inštitút dvojakého občianstva pre našu krajinu. V diskusii, ktorá tu prebieha, ja cítim buď zámernú alebo neuveriteľnú neinformovanosť o skutočných procesoch, ktoré sú v Európe. Už 100 alebo 150 rokov sa učí na právnických fakultách a na politologických fakultách to, že ľudstvo prebieha vo svojom vývoji rôznymi štádiami. Kedysi sme fungovali v rodovej spoločnosti, potom sme existovali v kmeňovej spoločnosti, a vtedy sme hovorili, že obyvateľstvo bolo organizované na základe skutočnej alebo domnelej rodovej, alebo pokrvnej príslušnosti k niekomu. Ale potom jedného dňa prišiel moment, keď vznikol štát. A viete, aký je základný znak štátu? Organizácia obyvateľstva podľa územia. To znamená, že na danom území už nežijú ľudia, ktorých základným znakom je, že pokrvne, či skutočne alebo domnele patria, ale to, že jednoducho predmetom jurisdikcie daného štátu sú všetci obyvatelia, ktorí sa nachádzajú na danom území. To je základný znak. Návrat k organizácii štátov podľa krvi a podľa rodovej príslušnosti je princíp, ktorý sa už v Európe nenosí minimálne 60 rokov.
Vážené kolegyne, odtiaľ preto, lebo spôsobil niekoľko svetových vojen a v európskej histórii, modernej sa preliali, ale nesmierne desiatky alebo stovky ton krvi na báze takéhoto princípu, takže evidentne tu ide o návrat späť. Ale skúsme sa pozrieť na Európsky dohovor o štátnom občianstve. Ako je možné, že v našom mediálnom prostredí sa jednoducho nedostal do verejnosti ani jeden hlas odborníka na medzinárodné právo.
Vážené kolegyne, kolegovia, možno to bude pre vás nové, pre Európu je zásadným spôsobom problém odstraňovať bipolitizmus. Ako dvojité občianstvo, pre kristove rany, veď zákon, Európsky dohovor o občianstve bol vytvorený na to, aby sa odstraňoval bipolitizmus, aby sa nerozširoval, aby sa stanovili hranice pre tento bipolitizmus, predovšetkým vo väzbe na humanitárne dôvody, žiadne iné tento zákon neuvádza a s tým, že treba doriešiť vždy dôsledky, ktoré vyplývajú z dvojitého občianstva.
My tu už pomaly žartujeme na tú tému, že ako to vyzerá, že keď jednoducho občan bude prisahať na dve rozdielne ústavy, a čo sa bude diať, keď sa tie štáty dostanú do konfliktov. Aké záujmy pri ochrane územnej integrity pri ochrane suverenity štátu, pokiaľ je suverenita jedného štátu atakovaná druhým, a ten dotyčný má občianstvo obidvoch štátov. Jeden, dvaja, piati, desiati, stovky neznamenajú nič a nie sú rizikom, ale potenciálne riziko, že to bude 200 tisíc občanov, to už rizikom je. A to nie je predsa možné, aby štát nezačal toto riziko vnímať. On ho predsa nemusí vnímať žiadnymi nepriateľskými aktmi, musí ho vyhodnocovať, objektivizovať, musí stanovovať mieru a kvantitu ohrozenia, musí zvažovať, aké možné prostriedky, politické a iné má k dispozícii, samozrejme, musí sa obrátiť pravdepodobne a musí hľadať základné prostriedky v medzinárodnom prostredí a bude zvažovať vlastné sily a bude aj samozrejme v korektnej a serióznej diskusii hľadať a do akej miery je intenzita ochrany záujmov tej národnej integrity a územia pre Európu 21. storočia akceptovateľná.
Takže obrovskú nezodpovednosť k tomu, čo sa deje v štáte ani nie tak vo väzbe, aké praktické kroky, ale ako vnímame túto skutočnosť, ako ju vyhodnocujeme, či to je alebo nie ohrozenie, aký je priestor mediálny, ako naša spoločnosť sa môže vyrovnávať a diskutovať o istých mierach tohto ohrozenia a potom korektne a objektívne získavať voličskú podporu pre riešenia, ktoré bude verejnosti navrhovať. Ak to tak nie je, má to niečo spoločné s demokraciou? Je nejaká väčšina, je nejaká skupina ľudí, ktorá má právo vnucovať spoločnosti väčšinové názory bez toho, aby s tou verejnosťou korektne diskutovala? Tie štandardné nástroje politika vzťahu k spoločnosti dnes nebudem rozoberať. Nepochybne je to vzťah relatívne širší a nedá sa ho zviazať kazajkou nejako dopredu určených ustanovení. Ale absolútne v tomto smere rezignovať na akúkoľvek demokratickosť riešenia problému pod vedením, pod zástavou, že ja som predsa ten, ktorý som nositeľom tých najlepších riešení, to jednoducho do modernej spoločnosti nepatrí a je to principiálne nedemokratické, toto by som tu chcel, ak dovolíte, zvýrazniť.
Aby som sa vrátil. Európsky dohovor o občianstve, dovoľte mi, aby som aj k nemu zaujal niekoľko slov. Vážené kolegyne, aby ste mi rozumeli, že prečo Európsky dohovor o občianstve pokladám za dohovor, ktorého hlavnou úlohou je obmedziť bipolitizmus, vytvoriť priestor, samozrejme v rámci zjednotenej Európy pre čo najširšie, tzv. budúce európske občianstvo a pracovať na znakoch tohto občianstva, v čo najvyššej možnej miere, aby naozaj voľný pohyb osôb, tovaru, rozširovanie práv občanov jednotlivých členských štátov na území iných štátov, to sú predsa všetky štandardy, ktoré výrazne uvoľnili prostredie, kde už problém národného občianstva tak, ako sa to stavia v Maďarsku, nemá, ale absolútne žiadne oprávnenie.
Pokiaľ môže maďarský občan prísť, má trvalé bydlisko na území Slovenska, môže sa ako u všetkých európskych štátov zúčastňovať volieb do európskeho zastupiteľstva. Tento občan môže nadobúdať pozemky, môže sa zamestnať, môže pracovať, môže mať trvalý pobyt, čokoľvek. Toto rovnako platí pre všetkých občanov našej republiky vo vzťahu k Maďarsku a pre všetkých občanov Maďarska pre nás. Aký iný štandard môže mať rozširovanie občianstva, kde ani technické princípy vlastne neplatia, kde elementárne veci európskeho dohovoru, ako je úplne samozrejme predpokladaný princíp trvalého pobytu, lebo to je jeden z dôvodov, prečo uplatňujeme dvojité občianstvo, lebo jeden občan žije v inom štáte. Tento dohovor hovorí, že môže štát stanoviť až 10 rokov trvalého pobytu preto, aby mohol povoliť občianstvo a akceptuje to európsky dohovor, ako samozrejmý a štandardný pre všetky krajiny Európskej únie. Ani z logiky jednotlivých ustanovení tohto dohovoru predpokladá, že tvorcovia ani nepredpokladali, že môže niekoho vôbec napadnúť ešte v 21. storočí, aby sa udelilo občianstvo osobám, ktoré nemajú trvalý pobyt na území štátu, a aby sme išli úplne do toho najväčšieho "absurdistanu", ktorý tu existuje, dokonca ani nie, že sa udelí aktom vykonaním sľubu na území štátu, ktorého občan dostáva občianstvo, ale na zastupiteľskom úrade.
Budúci občan Maďarskej republiky nemusel byť, hovorím teoreticky, nikdy v živote v Maďarsku, má vzťah mentálny, lebo sa cíti, že je Maďar, nemusel byť nikdy v Maďarsku a ani do Maďarska nevkročiť a bude maďarským občanom. Je toto logické? A samozrejme, vyvstáva tu otázka: Kto a prečo toto robí? Aby sme sa, páni kolegovia, náhodou si nemyslíme, že sa nejako mýlime v prejavoch v maďarskom parlamente pri frenetickom potlesku sa o týchto veciach hovorí, áno, ide len o prvý krok.
Vážené kolegyne, kolegovia, aký je ďalší krok po pridelení občianstva. Vieme, že masívne ďalšie vytváranie legislatívneho prostredia pre ďalšiu, úplné občianstvo maďarské, neustále pokračuje. Sú známe už dnes vyhlásenia poslancov, teda vedúcich predstaviteľov politických strán Fides-u aj Kresťanskodemokratickej strany o tom, že neexistujú dva typy občianstva. Bude iba jedno, jedno komplexné občianstvo, čiže každý bude reálnym a skutočným občanom, kto bude dvojité občianstvo Maďarska. Ako to bude s jeho občianstvom iným, to už maďarský zákon o tom nepredpokladá, a o tom absolútne nič nehovorí. Vytvárajú sa podmienky pre volebné právo, intenzita príprav je taká veľká, že všetci avizujú, že v septembri, októbri je tu k dispozícii zákon o voľbách, ktoré môže aj, v ktorých sa môžu zúčastniť aj osoby s dvojitým občianstvom.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sa zdržím z dôvodov priateľských vzťahov a nevyhnutnosti vytvárania atmosféry spolupráce tomu, aby som citoval všetky vyjadrenia v tomto smere, ktoré musia každého seriózneho štátnika znepokojiť, pokiaľ v jeho susednom štáte sa objaví taká veľká intenzita nárokov na jeho územie a na jeho občanov. Každého seriózneho politika na Slovensku musí minimálne znepokojiť situácia, keď sú tu pokusy urobiť zo slovenských občanov jednostranným aktom, principiálne porušujúc dohodu o dobrej spolupráci medzi Maďarskom a Slovenskom, vyrobiť ďalšie desiatky a možno 100 tisíc občanov tohto štátu. O tom, že ide o politické zjednotenie maďarského národa cez hranice, o tom tam, ale absolútne nikto nepochybuje, hovorí sa o tom na pôde parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, vrátane toho, že tuším pán Semjén hovorí v tejto súvislosti, že v danom prípade ani nemá význam sa obracať a brať ohľady na európske ohlasy, ktoré sa tu ukazujú, pretože my sme jeden národ a otázky maďarstva a národnosti presahujú všetky iné hodnoty, na ktoré treba v maďarskom parlamente prihliadať. Je to môj voľný citát, nezapamätal som si tento výrok celý naspamäť. Dúfam, že som ho prezentoval dobre.
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte by som sa chcel tomu venovať, teda vzhľadom na to, že v politickom dialógu, ktorý vedieme je jeden zásadný problém, ktorý cítim. Na jednej strane snaha nás, ktorí máme názor zhruba taký, ktorý ja tu prezentujem, to znamená, že vnímame isté riziká, že potrebujeme tieto riziká vyhodnocovať, že na tieto jednostranné akty a na hrubé porušenie medzinárodnej zmluvy, medzinárodných zmlúv ako takých, ale zároveň aj medzištátnej zmluvy je potrebné primeraným spôsobom reagovať, že treba reagovať v pozitívnom duchu v snahe vyriešiť tento problém, ale na druhej strane, tvrdo a jednoznačne naznačiť, že takýto postup v civilizovanej Európe je neprípustný.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, iba jednu hypotetickú otázku. Vieme si, teda, pokiaľ by sme chceli maďarský postup akceptovať ako samozrejmý a normálny, kde jednoducho náš štát nemá žiadny dôvod, aby naň reagoval, tak sa len trošku opýtam, teda, ak je táto hodnota univerzálna, čo je samozrejmým jej predpokladom, potom sa pýtam, ako to asi bude vyzerať so stabilitou Európy, ak sa teda rozhodnú napr. Nemecko, že tiež má pocit, že je roztrhaný národ po celej Európe, že urobia fórum poslancov Nemeckej kotliny, že budú volať a na zasadnutí orgánov, ktoré budú orgánmi nemeckého parlamentu, budú sedieť politickí reprezentanti iných štátov, budú diskutovať o tom, akým spôsobom zmenia politické pomery v danom štáte napr. tým, že budú nabádať a cielene žiadať autonómiu pre všetkých Nemcov žijúcich v zahraničí a podobne. Čo sa stane, keď týmto spôsobom a tento princíp uzná Rusko, pretože má 40-percentnú menšinu v Estónsku, Lotyšsku, ak dovolíte, ešte aj v Litve. Ako to bude v Ukrajine, kde má 40-percentnú menšinu, teda asi ako vyzerá základná politika pre udržanie bezpečnosti a mieru a stability v regiónoch. Je to tento spôsob? Dobre, ak by sme na chvíľočku uznali, či už aj, vážení kolegovia, vrátane pána Dostála, že áno, ten maďarský zákon nie je celkom dobrý, takže potom, ale ak pripustíme a zostaneme u časti opozície aspoň v tejto pozícii, potom je tu ďalšia pozícia, ako má asi vyzerať Slovenská republika, ako majú vyzerať jej reakcie, ako bude vnímať intenzitu, aké budú nástroje, ktoré bude Slovenská republika používať na to, aby zabezpečila svoju ohrozenú a narušenú suverenitu, pretože jednoducho do integrity jej legislatívy na vlastnom území zasiahla legislatíva iného štátu, hrubo porušiac ustanovenia Európskeho dohovoru o občianstve.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú otázky, o ktorých musíme diskutovať a obávam sa, že veľká väčšina diskutujúcich sa k týmto otázkam nevyjadrila, neprípustným spôsobom situáciu zľahčovala, a ak dovolíte, u niektorých mi tento jednostranný a subjektívny komentár, prejavili hrubú a viditeľnú neznalosť daného problému. Myslím si jednu vec, že vyjadrovať sa k takýmto zásadným veciam by predsa znamenalo u každého pána poslanca aspoň trošku ambíciu poznať skutočný charakter existujúcich stavov. Keby ste si pozreli, vážené kolegyne, kolegovia, nie nejaké jednostranné nacionalistické táraniny, pozrite sa, ako vyzerajú depeše z ministerstva zahraničných vecí, ako vnímajú oficiálni zástupcovia Slovenskej republiky v Maďarsku tamojšiu situáciu? Čo sa v tých depešiach píše. Nebudem ich tu citovať, pretože naozaj majú dôverný charakter, ale skúste sa na to pozrieť, ak chceme o tomto rozprávať. To je totiž nevyhnutný predpoklad, aby ste mali k tomu niečo povedať a na druhej strane, aby ste svojimi správaniami a tvrdeniami nevytvárali situáciu, ktorá je charakterom nezodpovednosti, neznalosti stavov s možnými dôsledkami.
Možných vývojov je samozrejme veľa. Ešte nikdy v takejto intenzite nezazneli snahy, nikdy v maďarskej spoločnosti nebol tak významne akceptovateľný a do praktickej politiky premietnutý princíp trianonskej traumy. Existujú vážne politické inštitúty, ktorých úlohou je politická integrácia maďarského národa v územiach iných krajín.
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte malý, drobný nezanedbateľný fakt. Existujú naozaj v Európe krajiny, ktoré udelili dvojité občianstva jednostranným aktom občanom susedného štátu. Preto je toľká nepochopiteľná pre mnohých zdržanlivosť Rumunska vo vzťahu k tomuto štátu. No preto, lebo udelili dvojité občianstva Moldavcom, jednostranným aktom. Ale čo tým chceli povedať? Jednostranne tým demonštrovali územné nároky na Moldavsko, že Moldavsko patrí do Rumunska. Jednostranne dvojité občianstvo tohto typu sa vyskytujú v európskej a svetovej praxi len tam, kde sú u tých štátov územné nároky v masovom rozsahu.
Našiel som takéto ustanovenie napríklad v Španielsku vo vzťahu k Iberijským krajinám, kde samozrejme, ale ústava hovorí o tom, že musia tam byť dvojstranné zmluvy, ale je tam v tej ústave malý priestor, že v istých situáciách si môže Španielsko urobiť aj jednostranné zmluvy v tomto smere, ale zase vo vzťahu k veľmi silným menšinám, ktoré žijú v týchto krajinách s tým, že samozrejme, to okaté nebezpečenstvo územných nárokov, tam neprichádza do úvahy. Tam je viditeľná politicky identifikovateľná snaha chrániť za istých okolností svojich občanov, ktorí sa hlásia k Španielsku. A tiež to nie je princíp, ktorý by bol v Európe nejakým dramatickým spôsobom preferovaný, je reziduálny a vznikol dávno, ešte v minulom storočí, v jeho prvej polovici.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho vystúpenia, mi len dovoľte povedať, že súčasná situácia nie je jednoduchá. V Maďarskej republike akcelerujú každým dňom rôzne typy implementácie post trianonskej traumy do praktickej štátnej politiky. Pozrite si, prosím vás pekne, vážené kolegyne, pani Dubovcová a ďalší navrhovatelia, hovorím to korektne, pozrite si, ako vyzerá zákon o národnej súdržnosti v Maďarsku. Aké stanovuje ciele, nebudem z neho zatiaľ citovať, lebo naozaj nechcem roznecovať vášne, ale je to niečo, čo nemá obdobu v porevolučnom európskom vývoji od roku 1945.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja som presvedčený, že náprava týchto vecí, navrátenie sa do štandardnej európskej politiky, rešpektovať to, že záujmov a pocit krivdy Európy je hrozne veľa, ale že jediným riešením týchto spôsobov je integrácia, je permanentné humanistické uvoľňovanie prostredia, povyšovanie úloh individuálnych ľudských práv, vytváranie atmosféry spolupráce a korektného spolunažívania. Akékoľvek jednostranné hrozenie silou, používanie sily jednostranných právnych aktov nacionalistickým rátaním, tam cesta Európy nie je a pred týmito snaženiami treba chrániť aj samotných občanov Maďarskej republiky. Tobôž už nie obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti.
Preto vyzývam aj politickú reprezentáciu maďarských občanov, teda slovenských občanov maďarskej národnosti, aby zvažovali svoju zodpovednosť za stav, ktorý tu je. Žiadame ich, aby si pozreli ten citovaný článok toho autora, o ktorom som uvádzal, o tom plazivom nacionalistickom vajataní, ktoré ale, ak ho nazvem aj vajataním, ktoré za prvej v 20. storočí spôsobil dve krvavé vojny, obrovské tragédie a až milióny ľudských životov.
Vážené kolegyne, kolegovia, je čas našej politickej reprezentácie, politológovia naznačujú, že geopoliticky sme si nevytvorili ešte politickú reprezentáciu, ktorá je schopná kultivovane vnímať a realizovať štandardy svojich bezpečnostných východísk. Pevne verím, že možno táto diskusia prispeje k tomu, že sa takáto skupina politikov alebo, ak chcete, teda ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
