12. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, domnievam sa, že tých dôkazov o valcovaní demokracie, a o tom, ako táto vládna koalícia si predstavuje ovládnutie politického priestoru, nájdeme aj pri voľbe riaditeľa rady aj viac. A nedá mi nedať do súvislosti situáciu okolo volieb generálneho prokurátora a voľby riaditeľa a členov rady. Tak ako sa láme nasilu len v záujme moci voľba generálneho prokurátora, takisto sa láme aj voľba riaditeľa a nielen tým, že minister si dovolí verejne v médiách povedať, kto bude tým riaditeľom a naďalej sa hrá to divadlo demokratickosti a príde sem sedemnásť alebo pätnásť kandidátov a všetci sa budú tváriť ako v slobodnej súťaži uspeli alebo neuspeli. Ale chcem sa pozastaviť nad samotnou voľbou a spôsobom.
Napriek tomu, že zákon o rokovacom poriadku veľmi jasne hovorí, aké typy volieb je možné v Národnej rade použiť a hovorí buď o verejnej alebo tajnej voľbe, pričom veľmi jasne definuje spôsob takejto voľby. A u verejnej voľby, nič proti nej, hovorí o použití buď technického zariadenia alebo jednoducho vyjadrenie vôle zdvihnutím ruky, alebo tretia možnosť, aklamačného hlasovania. Vy to kľudne zmietnete zo stola a prídete s nezmyslom, tzv. verejno-tajnej voľby, kde sa poslanec musí podpísať na hlasovací lístok a označiť svoju mienku, ale keď náhodou, dobre, fajn, tak ste si vyložili zákon o rokovacom poriadku.
Včera kolega Madej navrhol, aby, keď sme hlasovali o postúpení vášho lámania zákona o voľbe alebo rokovacom poriadku generálneho prokurátora a žiadal, aby sa hlasovalo menovite, tak ste to zmietli zo stola, že takýto spôsob nie je možný. Predsa zákon o rokovacom poriadku pozná len tri možnosti verejného ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Práve som si všimol jeden trik. Keď sa chcete pred všetkých predbehnúť, treba sa prihlásiť s procedurálnym návrhom a potom dostanete tri minúty.
K pánovi Maďaričovi, hovoríte o veciach z výboru, ktoré sme tam preberali. Myslím si, že tým, že sme dokázali urobiť a po prvýkrát boli pozvaní kandidáti na post generálneho riaditeľa na verejné vypočutie, celé verejné vypočutie bolo prenášané internetom. Tým, že do posledného momentu a zúčastnil som sa niekoľkých tých stretnutí ohľadom hľadania spôsobu a nájdenie skutočne dobrého manažéra, ktorý by dokázal zachrániť médiá verejnej služby na Slovensku a tým, že aj na výbore som niekoľkokrát, možno pred 4 - 5 mesiacmi hovoril, že je tu jeden schopný človek, ktorý verejnoprávne médium dokázal v potrebnej miere verejnoprávnosti udržať a dokonca udržať v normálnych číslach, si myslím, že teraz je trošička už nevhodné hovoriť o tom, že je niekto zmanipulovaný a politicky. Ja sa necítim a na dnešnom príklade to môžete vidieť, že niekto na mňa tlačí a skutočne si myslím a budem tak hlasovať verejne alebo tajne, že pani Zemková je skutočne dobrý kandidát a ja mám len jednu smolu, vy ste totižto doteraz nepovedali, že kto by bol lepší. Ja by som to chcel aj počuť, kto by bol lepší, aby sme sa mohli o tom pobaviť. Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, jednoznačne treba povedať, výbor rezignoval na svoju funkciu chovať sa podľa zákona, koaličná väčšina hrubou koaličnou silou sa alibisticky zbavila akéhokoľvek názoru na kandidátov na riaditeľa a na kandidátov do rady. Dokonca váš kandidát na predsedu rady nespĺňa základné kritériá zo zákona, ktorý ste si vy schválili, jedna vec.
Výbor podľa predsedu ústavnoprávneho výboru a teraz dovoľte, aby som citoval z denníka Pravda: "Rozhodnutie kolegov z mediálneho výboru spochybňuje predseda ústavnoprávneho výboru parlamentného Radoslav Procházka z KDH. Je presvedčený, že oneskorencov posunuli do ďalšieho kola v rozpore so zákonom". Dovoľte mi, ďalšie dve citácie, sú to citácie zo stanoviska k dodržaniu lehoty na doručenie prihlášok z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z odboru legislatívy: "Prvý ods. - dodržanie lehoty nie je v tomto prípade viazané na podanie návrhu, resp. prihlášky na pošte, ale na jej doručenie príslušnému výboru". A záver tohto stanoviska je pre mňa v tejto chvíli, skutočne sa bojím, čo bude ďalej, preto, lebo citujem: "Lehota na doručenie prihlášok podľa nášho názoru, uplynula dňa 25. januára 2011. V prípade nedodržania pravidiel stanovených v zákone o RTVS upozorňujeme na možnosť spochybnenia voľby generálneho riaditeľa RTVS".
Dámy a páni, my sme porušili zákon ako výbor, porušili sme zákon, kde ste hrubou koaličnou silou, páni poslanci z koalície, vo výbore presadili veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, ktorý ste si sami schválili. Dokonca ste posunuli do pléna aj tých ľudí, ktorí sa absolútne nezúčastnili ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Galbavý.

Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána poslanca Maďariča. Odišiel preč, čo ma veľmi mrzí, ale nevadí, napriek tomu poviem pár slov.
Pán poslanec Maďarič elegantným, takým demagogickým spôsobom sa snaží z celého tohto procesu reformy verejnoprávnych médií, urobiť proces politický. Ja som dlho rozmýšľal, prečo a potom som si položil základnú otázku: No však z jednoduchého dôvodu. Strane SMER prekáža, že zo Slovenskej televízie a zo Slovenského rozhlasu sa konečne môžu stať verejnoprávne médiá, ktoré budú slobodné a nezávislé. Konečne sa môže stať, že verejnoprávne médiá nebudú zdrojom podivných a zvláštnych príjmov, nebudú peňazovodom pre externé prostredie.
No, pán poslanec Maďarič neustále hovorí o nejakom uznesení, ktoré sme prijali na výbore. Uznesenie bolo legitímne, nakoniec sme ho stiahli, bolo len reakciou na opozíciu, ktorá povedala, že sa nebude zúčastňovať tohto celého procesu i napriek tomu, že zákon nám ukladá nejaké povinnosti. Tak sme chceli, aby svoje kompetencie vo forme odporúčania preniesol na niektorého z nás. Ak tu chcel niekto obrať o kompetencie niekoho, tak to bola politická strana SMER predsedu parlamentu pri voľbe generálneho prokurátora. To vnímam ako pokus o odobratie kompetencií, ktoré výsostne patria predsedovi parlamentu.
A ešte k tomu celému procesu verejnoprávnych médií. Pán poslanec, skúste sa zamyslieť nad tým, či to, čo tu bolo doteraz pod vedením Nižňanského, Hrehu a ďalších naozaj zodpovedalo a malo zmysel, pre ktorý by sme mohli chrániť myšlienku existencie verejnoprávnych médií. Ja si osobne nemyslím, a preto sme sa postavili k tomu veľmi rázne.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem pekne. Ja by som sa teda vrátila v reakcii na pána bývalého ministra kultúry, pána Marka Maďariča, ktorý utiekol. Chcela som mu len pripomenúť, že to bol on, kto presadzoval projekt mediálneho centra, to znamená spojenia televízie a rozhlasu. Ja sa teraz naozaj veľmi čudujem, že po ďalších rokoch sa čuduje on, že niekto môže tento proces aj naštartovať, ktorý on sa snažil cez svoj projekt presadiť.
Chcela by som sa ho spýtať, že kto bol na vypočúvaní pána Hrehu alebo pána Nižňanského, bývalého komunistického moderátora socialistickej televízie, a že či preberá zodpovednosť. Ľudia, ktorí ho vybrali, toho pána Nižňanského, za 47 mil. eurový dlh. Štyri roky sa pán Maďarič snažil vystrnadiť z miesta generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu pani Zemkovú a cez to všetko pani Zemková s ním vyjednala oveľa lepšiu zmluvu so štátom než on bez opozície vyjednal pre Slovenskú televíziu a táto zmluva bude musieť sa zmeniť.
Ja chápem, že pán Maďarič musí protestovať, pretože teraz, po tejto voľbe bude jasné, kto ponesie zodpovednosť, keď nebude voľba dobrá. Kto sa bude zodpovedať pred verejnosťou. Tu sa pýtam, kto preberá zodpovednosť za bohapusté šafárenie v Slovenskej televízii za časov pána Hrehu a pána Nižňanského? Že by pán Maďarič? To by som sa teda veľmi čudovala.

Pán poslanec Abrhan.