12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k návrhu na harmonizáciu základu dane zo zisku sme vyjadrovali jasný odmietavý postoj už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa takéto návrhy zo strany niektorých členských krajín Európskej únie začali objavovať. To stanovisko Slovenskej republiky ostáva nezmenené a naše negatívne stanovisko je dané najmä tým, že by to mohlo poškodiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, mohlo by to zhoršiť náš daňový systém, a sme ale zároveň presvedčení, že by to nepomohlo ani konkurencieschopnosti Európy ako takej, Európy ako celku.
Argumenty proti harmonizácii daňového základu a následnej harmonizácii daní sú nasledovné.
Uznávame, že harmonizácia daňového základu by mohla mať pozitívny efekt v tom, že by sa sprehľadnili systémy dane z príjmu právnických osôb, že by boli tieto porovnateľné, že by boli možno aj nižšie transakčné náklady, nižšie náklady z hľadiska účtovníctiev ap., ale zároveň sa obávame, že harmonizovaný spoločný základ dane zo zisku by nebolo reálne presadiť na dnešnej úrovni základu dane slovenskej. My sme daňovou reformou, ktorá začala platiť novým daňovým systémom, ktorý začal platiť od 1. 1. 2004, výrazne rozšírili daňový základ tým, že sme zrušili veľké množstvo výnimiek, odpočítateľných položiek a špeciálnych sadzieb. Problém je v tom, že náš daňový základ, ktorý je dobrý, že je jeden z najširších, by asi nebolo reálne presadiť ako spoločný daňový základ pre všetky krajiny Európskej únie, resp. eurozóny, ak by to malo platiť len pre eurozónu. Príkladom najužšieho daňového základu je nemecký daňový základ, v ktorom je veľké množstvo výnimiek, odpočítateľných položiek, špeciálnych režimov. Ak by teda Európa bola schopná dospieť k nejakému kompromisu, že niekde v strede ideme určiť spoločný daňový základ dane zo zisku, tak pre nás by to znamenalo, že by sme museli znovu do systému zavádzať niektoré odpočítateľné položky, výnimky a špeciálne sadzby, čo by evidentne zhoršilo náš daňový systém oproti tomu, aký ho máme dnes.
No a druhý dôvod, prečo sme proti harmonizácii daňového základu v Európskej únii, je ten, že harmonizácia daňového základu je nevyhnutným predpokladom harmonizácie sadzieb ako takých. Harmonizáciu sadzieb považujeme za veľmi zlú, pretože jednoducho by znížila konkurenčnú schopnosť krajín, ktoré by museli zdvihnúť sadzbu dane, a nezlepšila by konkurencieschopnosť v bohatších alebo vyspelejších európskych krajinách. A v zásade platí, že bez harmonizácie daňového základu nie je možné urobiť harmonizáciu sadzieb. Z tých, ktorí dnes presadzujú harmonizáciu daňového základu, niektorí tvrdia, že im nejde o harmonizáciu sadzieb, že oni chcú harmonizovať len základ dane. Faktom ale je, že potom by riziko reálneho presadenia harmonizácie sadzieb bolo omnoho vyššie, ako je dnes, keď daňový základ harmonizovaný nie je.
Takže toto sú argumenty, o ktorých sme komunikovali v rokoch 2004, 2005, 2006 a ktoré opakujeme aj teraz, pre ktoré si myslíme, že to nie je dobrý nápad. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, vážený pán poslanec, okrem zníženia poplatku za železničnú dopravnú cestu na základe nového cenového výmeru s platnosťou od 1. 1. 2011, teda od nového roku, musí Cargo ako železničná spoločnosť pri cenotvorbe zohľadňovať aj vývoj ostatných nákladových faktorov. To je rast ceny elektrickej energie, zvýšenie distribučných poplatkov za elektrickú energiu a zároveň aj zavedenie poplatku, ktorý súvisí s cenou elektrickej energie za likvidáciu jadrového paliva, ďalším činiteľom je nárast cien nafty, zrušením aj tzv. červenej nafty, nárast nákladov na nákladné vozne a rušne v dôsledku realizácie predražených a ekonomicky nenávratných investícií počas uplynulého obdobia.
Vzhľadom na štruktúrovanosť poplatku za železničnú dopravnú cestu treba podotknúť, že výsledný efekt celkového zníženia poplatku za túto cestu sa neprejaví pri prepravách na všetkých reláciách rovnako. A pritom pripomínam, že táto redukcia bola veľmi významná, na úroveň dvoch tretín za kilometer železničnej dráhy, teda o dve tretiny, na tretinovú úroveň. Dokonca pri niektorých prepravách bude tento efekt len minimálny. Okrem toho musí Cargo platiť vysoké úroky za nerozumnú pôžičku prijatú od ministerstva financií ako súčasť tzv. protikrízových opatrení. Myslím, že si na to jasne spomínate.
Rovnako je potrebné pri cenotvorbe zohľadňovať fakt, že vybrané prepravy sa v minulých obdobiach uskutočňovali v podstate za sebazničujúce ceny, lebo neprevyšovali náklady. A straty narastali.
Obchodná a cenová politika Carga na rok 2011 je zameraná na zvyšovanie objemu nákladnej prepravy, už konkrétnymi krokmi, na jednej strane úspornými, na druhej strane aktívnymi v obchode, resp. zmenou celkovej ceny za dráhu sa napr. v januári tohto roku 2011 podarilo prepraviť o 11 % viac tovaru ako v januári 2010. V tejto súvislosti nemožno považovať súčasnú obchodnú a cenovú politiku Carga v žiadnom prípade za nezodpovednú. Zničujúce, pán poslanec, boli nedávne roky pod vaším vedením. Sú za nami. Ďakujem pekne.

Pán minister, fakty sú tie, že vláda Roberta Fica prijala zákon č. 513/2009 Z. z., ktorý umožnil zníženie ceny za dopravnú cestu, ktorá je kľúčom k lepšiemu narastaniu výkonov v Cargu, určite tomu nárastu 11 % v januári 2011 oproti januáru 2010 som rád. Ale určite to nie je zapríčinené cenovou politikou, ale nejakým utlmením tých dopadov krízy, ktorá v januári 2010 dosť naplno zúrila. A mali sme problém naplniť výkony. Moja otázka ale smeruje k tomu, že ten zákon, ktorý sme prijali my a podľa ktorého je urobený výmer od Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, umožnil napr. na 1 300-tonový vlak z Bratislavy do Žiliny účtovať ŽSR voči Cargu. To znamená, znížil náklady Carga napr. na ten 1 300-tonový vlak z 2 142 eur, čo bolo pred tým, na 714 eur po 1. 1. 2011. A tu sa mi zdá nerozumná a sebazničujúca cenová politika Carga, pretože jednoducho drží tie isté ceny, resp. niektoré ich mierne zvyšuje a musí reagovať aj na trh okolitý, lebo také isté poplatky platia aj ostatní konkurenční dopravcovia. Napr. už prvá lastovička je tá, že Cargu vypadli historicky dlhodobé prepravy, každý rok ich malo v objeme 300 000 ton tovaru alebo suroviny z Koperu do ZSNP Žiar nad Hronom. To znamená, keď takéto ďalšie budú stále rôzni dopravcovia Cargu brať, tak dospejete k tomu, že výkony Carga sa budú znižovať, pretože iní budú ponúkať podstatne lacnejšie ceny a už vôbec nebude môcť Cargo splácať ani úvery a, samozrejme, nebude mať ani na modernizáciu svojho vozového parku a na svoj prevádzkový život. Preto znela tá moja otázka, a stále znie: Prečo Cargo neupraví svoju cenovú politiku...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Bolo by to na dlhšiu debatu, ale chcem len naznačiť, že tá intenzita teraz ani nie tak prepravy ako úsilia, na jednej strane úspory a na druhej strane vyššie príjmy, a teda aj vyššie zhodnocovania alebo výnosy za trate, ktoré máme, a prepravné kapacity, ktoré vlastníme, sú témou každodennou, resp. každotýždennou. Ja som išiel sem do snemovne, do parlamentu z rokovania na ministerstve o ozdravení Železníc. Všetky tri firmy včítane Carga zastúpené a samosprávy rokovali tam, teraz to pokračuje ďalej. Budem so železničiarskou delegáciou v pondelok v Kyjeve, ďalší pondelok o dva týždne v Moskve. Predtým som rokoval na iných miestach práve o tom, aby trendy, ktoré sa dohadujú nie na týždeň alebo rok, ale aj na celé dlhé obdobia, nás neobchádzali, ale naopak, so Slovenskom počítali ako so spoľahlivým, atraktívnym a aj konkurencieschopným partnerom. A k tomu smerujú všetky kroky aj cenotvorba. Uisťujem vás, že to je jedna z dôležitých súčastí, ale aj celé ozdravenie, lebo firma, ktorá je tak-tak s dychom, nemôže príliš byť veľkým alebo strategickým partnerom. A zároveň spoločne chceme hľadať partnerstvo, ktoré prinesie oveľa väčšiu intenzitu dopravy, nie aby Slovensko bolo obchádzané, ako sa stávalo, alebo trendy aby sa tu stenčovali, zužovali, ale naopak, aby bolo centrom v regióne, kde určite aj hospodárske oživenie prispieva, ale aj naša vlastná politika a zámery a vzťahy môžu priniesť oveľa vitálnejšiu situáciu nielen firmy, ale aj celej ekonomiky, to vás chcem len ubezpečiť, a tam, kde sa dá alebo máte záujem napomáhať, aj pozvať k tomu. Ďakujem pekne.

Vážená snemovňa, vážený pán poslanec, predpokladám, že to nebolo poradené, takáto otázka, od môjho predchodcu. (Reakcia poslanca.) Nie. Ten rezort je veľký alebo rozsiahly, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ale to nie je dobrá adresa pre túto otázku. A myslím, že by mala byť smerovaná k tomu, kto vlastní tieto pozemky, čo s tým robiť a či tam majú byť parkoviská alebo nejaký parkovací dom, alebo niečo iné. Nechcem o tom viac polemizovať. Skôr je to téma pre vlastníka pozemkov. Ďakujem pekne.

Ja viem, pán minister, ale musel som tú otázku položiť vám, lebo pánovi predsedovi parlamentu som nemohol položiť takúto otázku. Tak by bolo veľmi dobré, keby sa či už ministerstvo alebo celá Národná rada en bloc nejakým spôsobom postarala o to, lebo tie návštevy nie sú len pre nás, lebo sú pre všetkých. A skutočne odstaviť automobil návštevy je ozaj nedôstojné.

Ja môžem iba vyjadriť porozumenie pre tú konštatáciu a zároveň aj podporu pre hľadanie primeranej aj modernej odpovede. Parlament to potrebuje. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že som tu nebol, predpokladal som, že hodina otázok už skončila, ospravedlňujem sa.
Vážená pani poslankyňa, neviem presne, ako mám chápať vašu otázku. Ak ju mám chápať tak, či možno zrušiť ministerstvo financií a namiesto neho teda by mohli... (Reakcia poslankyne.) Tak, áno, hovoríte o zlúčení, aha.
Po prvé. Ministerstvo financií, v tom asi sa zhodneme, dúfam, v každej krajine existovať musí. Štátna pokladnica, ktorá bola vytvorená práve počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, je veľmi úspešný projekt, ktorý priniesol Slovenskej republike a verejným financiám obrovské úspory. Boli vynaložené na vznik Štátnej pokladnice veľké prostriedky. To bol naozaj veľký projekt aj z hľadiska informačných systémov, z hľadiska budovania novej inštitúcie. Ale o úspešnosti tohto projektu svedčí napr. to, že náklady vynaložené na budovanie Štátnej pokladnice sa vrátili za dva roky, dva roky a slovenská Štátna pokladnica slúži ako vzorový príklad úspešného projektu a úspešnej inštitúcie, o čom svedčí napr. fakt, že z Českej republiky, kde dodnes štátnu pokladnicu nespustili, sa chodia k nám učiť a berú si príklad z našej Štátnej pokladnice a nechajú sa naozaj týmto inšpirovať. Takže v tomto zmysle určite Štátna pokladnica má svoje opodstatnenie. Neuvažujeme a nebudeme uvažovať o tom, že by sme ju zlučovali. Ale sú tu niektoré ďalšie inštitúcie, ktoré spomínate. Spomínate Daňové riaditeľstvo. Nespomínate síce colnú správu a Sociálnu poisťovňu.
Ale vláda Slovenskej republiky, vláda Ivety Radičovej spustila projekt zavádzania jednotného výberu daní a odvodov, v rámci ktorého robíme aj reorganizáciu inštitucionálnu, ktorá bude znamenať o. i. zlúčenie daňových úradov, Daňového riaditeľstva, Colného riaditeľstva a Sociálnej poisťovne, do jednej inštitúcie, do Finančného úradu. Prvá etapa by mala prebehnúť už od 1. 1. budúceho roka, kedy dôjde k spojeniu Daňového riaditeľstva a Colného riaditeľstva na tej vrchnej úrovni, keď riaditeľstvá sa spoja, pričom ešte inštitúcie budú jeden rok fungovať, ale len relatívne paralelne, a potom od 1. 1. 2013 by malo dôjsť k spojeniu celej daňovej a colnej správy a aj k pripojeniu Sociálnej poisťovne k jedinej inštitúcii, Finančnému úradu. Takže v tomto zmysle tu vidíme priestor na to, aby sme znižovali náklady, aby sme racionalizovali procesy, aby sme nielen znižovali zároveň aj náklady pre štát, pre daňových poplatníkov, ale aj zefektívnili a racionalizovali systém tak, aby daňoví poplatníci boli zaťažovaní čo najmenej z hľadiska času, ktorý musia vynaložiť pri vypĺňaní daňových priznaní, pri plnení svojich odvodových povinností a tak ďalej a tak ďalej.
Súčasťou tejto veľkej reformy je nielen inštitucionálna reforma, takže nielen spojenie inštitúcií, ale aj odvodová a daňová reforma, na ktorej práve v týchto dňoch a týždňoch intenzívne pracujeme, ktorá by mala najmä v odvodovom systéme výrazne zjednodušiť celý systém. Spočíva na zavedení superhrubej mzdy, na jednotnom vymeriavacom základe a aj na zjednodušení celého odvodového systému, ktorý by mal spočívať vlastne v dvoch poistných dávkach, v sociálnom poistení a v zdravotnom poistení, namiesto dnešného systému, ktorý je veľmi fragmentovaný.
Takže ak by som to mal uzavrieť. Áno, vidíme veľký priestor v tejto oblasti aj v inštitucionálnych zmenách, ktoré chceme uskutočniť a na ktorých pracujeme. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu.
Podľa uznesenia vlády č. 653 z 24. septembra 2010 k zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania vláda uložila členom vlády a predsedom ostatných orgánov štátnej správy používať elektronickú aukciu pri zadávaní zákazky na tovary, služby aj práce s účinnosťou od 1. januára 2011. Dňa 16. decembra ste vyhlásili verejnú súťaž, pán minister, na zabezpečenie leteckej prepravy osôb pri zahraničných a tuzemských pracovných cestách pre Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a ďalšie ústredné orgány štátnej správy ako Úrad vlády Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvo financií, ministerstvo kultúry, ministerstvo obrany, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, Národný inšpektorát práce, Slovenská inovačná a energetická agentúra, Štatistický úrad, Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky s predpokladanou hodnotou zákazky 7,5 mil. eur až 8,5 mil. eur na obdobie troch rokov. Podľa vyhlásenia verejného obstarávania je zrejmé, že sa elektronická aukcia nepoužije.
Vzhľadom na výrazný objem finančných prostriedkov, ktoré plánuje na tento účel vynaložiť, je zarážajúce, prečo ste neaplikovali pri zadávaní zákazky elektronickú aukciu, resp. prečo ste sa vyhli jej použitiu vyhlásením verejnej súťaže pätnásť dní pred termínom, kedy vás k tomu postupu zaväzuje uznesenie vlády.
Napriek proklamovanému úsiliu o zvýšenie transparentnosti zo strany vlády pani Ivety Radičovej s vaším minimálne otáznym postupom súhlasili ďalší vaši kolegovia ministri, ktorí tento postup podporili tým, že sa k predmetnej verejnej súťaži na obstarávanie leteckej prepravy zabezpečovanej bez aplikácie elektronickej aukcie pripojili.
Okrem toho podľa vyhlásenia verejného obstarávania sa predpokladá osem účastníkov rámcovej dohody. Keďže podmienky a proces objednávania služieb u jednotlivých účastníkov rámcovej dohody nie je obsahom uvedeného vyhlásenia, nie je teda zrejmá transparentnosť takéhoto postupu.
Vážený pán minister, žiadam vás preto, aby ste tento váš postup objasnili a odôvodnili jeho transparentnosť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania, ktoré sa konalo dnes, 10. februára 2011.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 63 neplatných a 87 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky, že pri voľbe kandidátov Michala Dzurjanina za hlasoval 1, proti hlasovalo 51, zdržalo sa hlasovania 35, Igora Galla za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 33, Eleny Händler za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 33, Evy Jaššovej za hlasovali 3, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania
30, Petra Kováča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55, zdržalo sa hlasovania 32, Radoslava Kutáša za hlasoval 1, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 32, Viery Lehoczkej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 33, Milana Materáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55, zdržalo sa hlasovania 32, Ildikó Nagyovej za hlasovalo 78, proti hlasovalo 6, zdržali sa hlasovania 3, Vladimíra Slováka za hlasovalo 83, proti nehlasoval nikto, zdržali sa hlasovania 4, Vladimíra Taliana za hlasovalo 85, proti nehlasoval nikto, zdržali sa hlasovania 2, Ernesta Weidlera za hlasoval 1, proti hlasovalo 55, zdržalo sa hlasovania 31.
Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli zvolení títo členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania: Vladimír Talian, Vladimír Slovák, Ildikó Nagyová.
Teraz dovoľte, aby som vás informovala o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania, ktoré sa konalo dnes 10. februára 2011.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 66 neplatných a 84 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky, že pri voľbe kandidátov Milana Antola za hlasovalo 81, proti hlasoval 1, zdržali sa hlasovania 2, Jaroslava Bartla za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Rastislava Blaška za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Bohumíra Bobockého za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Miroslava Čevelu za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Martin Gajdoša za hlasoval 1, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 27, Dóry Hushegyiovej za hlasovalo 75, proti hlasovalo 6, zdržali sa hlasovania 3,... (Ruch v sále.)