16. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani ministerka, myslím, že troška sa otáčajú alebo troška sa prekrucujú fakta. A ja prečítam rozhodnutie Komisie z 8. 6. 2006, ktorá vo svojom výroku hovorí o tom, že štátna pomoc poskytnutá v prospech Frucony, a súhlasím s názorom pani Sabolovej, ktorá hovorí, že Frucona nikdy nežiadala o štátnu pomoc, ďalej sa cituje, poskytla v prospech Frucony, tá čiastka 416 mil. nie je zlučiteľná so spoločným trhom, ale zároveň ukladá Slovenskej republike prijať opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci späť, pričom vymáhanie sa má uskutočniť v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Ešte raz zopakujem, vo vnútroštátnych právnych predpisoch pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie, vy sama viete, a tu pani poslankyňa Sabolová prezentovala, že dvakrát bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu. Ak chcete zvrátiť tento stav, zvráťte ho legitímnymi prostriedkami, nie retroaktívnym zákonom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Za prvé chcem povedať, že ja nie som zodpovedná za celú dobu nečinnosti štátnych orgánov Slovenskej republiky a za to, že za celú dobu, teda aj za predchádzajúce štyri roky, nebola zmenená táto právna úprava. V každom prípade v prvom rade treba povedať, že táto právna úprava platí primárne do budúcnosti, ale áno, vzťahuje sa aj na prípad Frucona.
Pokiaľ ide o neoprávnenú štátnu pomoc, tú som nekonštatovala ja, ale tú konštatovala Komisia, čiže na tieto otázky ja vám neviem odpovedať. V každom prípade ale platí, že v zmysle európskeho práva, primárneho európskeho práva sa za štátnu pomoc nepovažuje len nejaká priama dotácia, ale aj odpustenie dlhu atď. Aj iné formy štátnej pomoci. V každom prípade treba povedať, že tú neprípustnosť štátnej pomoci konštatovala Komisia.
Áno, pán poslanec Burian, máte pravdu, my sme povinní, štát má záväzok vymáhať v zmysle vnútroštátneho práva. Áno, súčasná právna úprava, ako sa ukazuje, je absolútne neefektívna, pokiaľ ide o vymožiteľnosť rozhodnutí Komisie a vláda v tomto smere robí nápravu.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a vážení páni, ak žijeme v právnom štáte a existuje právo, o ktoré sa môže občan v tejto republike oprieť, tak po tomto prijatí tohto zákona neverím, že existuje nejaký stav právny, keď dovoľuje retroaktívne doslova postihovať, retroaktívne, znova opakujem, postihovať práva či už konkrétnych občanov, či už konkrétnych podnikateľských subjektov. Ja vám prečítam niečo, čo teda hovorí Ústavný súd a Ústavný súd hovorí o tom, že jednoducho takáto retroaktivita je neprípustná a už niekoľkokrát o takejto retroaktivite Ústavný súd rozhodol a rozhodol v prospech toho subjektu, ktorý takouto retroaktivitou bol postihovaný. Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je zvrchovaný, demokratický a právny štát, všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení v ústavnom poriadku Slovenskej republiky konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. Imani...(pozn.: nejasne vyslovesné) K zákonom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka - princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v poriadok, čoho súčasťou je zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, ešte raz upozorňujem, subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. Je to rozhodnutie Ústavného súdu č. 36 z roku 1995.
Ja môžem poďakovať pani poslankyni Sabolovej, lebo urobila chronológiu problematiky Frucony, a myslím si, že už nikto z ľudí alebo z vlády, alebo z tých predkladateľov tohto zákona sa vôbec, vôbec neštíti tým, že ide o Fruconu a my sme vytvorili právny precedens pre jednu spoločnosť v Slovenskej republike. Už nehovoriac o tom, že sme odpustili, odpustili v roku 2003 obrovské čiastky dokonca pre konkurenciu. Kdežto toto, tento záväzok, ktorý vznikol Frucone voči Daňovému úradu č. IV, vznikol ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Dokonca žiadosť o vyrovnanie, teda o konkurz a vyrovnanie bola podaná pred vstupom do Európskej únie, teda myslím, že - pokiaľ si dobre pamätám - 8. 3. Myslím, že nie je tu dôležité, aby sme robili retrospektívu znovu celej právnej problematiky, čo sa týka Frucony, ale myslím, že všetkým nanajvýš je jasné, že tu nejde o nejaký systémový krok, nejde tu o klasickú ukážku právnej, právneho riešenia veci, ale je tu jednoducho iba o to, že my takýmto zákonom urobíme doslova vládny banditizmus a jednoducho dnes nie sú ochránené práva žiadneho občana Slovenskej republiky voči retroaktivite.
Môžme sa dožiť roku 1948 alebo rôznych iných konfiškácií na báze toho, že povieme, že môj subjektívny názor je taký, že jednoducho toto právo môžeme pošliapať, my môžme dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pošliapať, povedať, že to nie je právne relevantné, ale dnes dáme zákon a dáme tú právnu silu zákonu dozadu.
Tak ak hovoríme o primárnom práve, a hovorí pani ministerka, tak potom prečo dávate právnu silu tohto zákona dozadu, veď keď hovoríte, že primárnym právom je právo Európskej únie? Ja vám znovu zopakujem to, čo je právny citát, čo Európska únia alebo Európska komisia prijala. A tá stále konštatuje, že, áno, štát má právo alebo povinnosť vymáhať, ale zákonnými postupmi, zákonnými postupmi platnými v danom štáte. Veď nemôžte dnes prísť a už exekútori sú nastavení, myslím, že pani Sabolová to dosť presne definovala, exekútori sú nastavení a len čakajú, že kedy vy poslanci schválite tento paškvil a už na druhý deň tam nabehnú a idú lynčovať spoločnosť Frucona. Vy chcete potrieť týmito exekútormi dvakrát rozhodnutie Najvyššieho súdu, lebo títo sú pre vás prednejší. Ešte sa vymyslí Malacky, kde už sú pripravení ľudia, ktorí vedia, čo majú urobiť v prospech konkurenčnej firmy. Ak toto, páni a dámy, prijmete, ja už neviem, či na Slovensku existuje právny stav a právny štát.
Tu môžme jednoducho konštatovať to, že ak zasadá Národná rada, sú ohrozené majetky. Ale, bohužiaľ, myslím, že to nebudú ohrozené majetky nielen, len v tomto prípade, ale môže sa stať v hocijakom ďalšom prípade. A znovu opakujem, to nie je otázka alebo žiadna predošlá vláda, žiadna. Predpokladám, že po týchto voľbách ani budúca vláda neurobí taký precedens, ako vy ste urobili v tomto paškvile. Ak toto chcete, vážené dámy a páni, schváliť, tak potom zbohom, zdravý rozum. Potom môžme každý z vás, ktorý povedzme mal nejakú podnikateľskú činnosť, prípadne má nejakú živnosť, môže sa strachovať o to, že na ďalší deň niekto príde a povie: tak tento právny stav je iný, my posielame exekútorov, neexistujú žiadne rozhodnutia súdov, lebo tu bolo rozhodnutie súdu, Okresného súdu č. II v Košiciach, bolo Krajského súdu v Košiciach, bolo dvakrát rozhodnutie Najvyššieho súdu.
Vážené dámy a páni, a vážená pani ministerka, ak chcete tento právny stav nastaviť nikto z nás nemá s tým problém. Vy ste dali dožiadanie na Najvyšší súd. Najvyšší súd je inštitúcia, ktorá má právo, má právo dať právny názor na danú vec a môže žiadať Najvyšší súd o zmenu tohto rozhodnutia, ale nie takýmto zákonom, ktorý ide dozadu a ide natvrdo nejakých exekútorov poslať a ešte dokonca špecializovaných z Malaciek. Aby sme sa teda nemýlili, ja som sa divil, že prečo nie zo Sniny napríklad alebo zo Stropkova alebo z nejakej inej dediny možno, aby sme vytvorili nejakú špeciálnu stránku. Takže ešte raz opakujem, ak chcete riešiť tento problém, nikto z nás nebude mať problém, riešte to tak, ako ste dali dovolanie na Najvyšší súd, Najvyšší súd určí, alebo dá nejaké smerovanie pre Najvyšší súd a Najvyšší súd potom môže zmeniť rozhodnutie, ktoré urobil pred, teda v minulom období.
Ale, vážené dámy a páni, toto sa tu robí na báze doslova poviem štátneho banditizmu, lebo znovu opakujem, ak by vám záležalo na právnej čistote tohto zákona, právnej čistote, tá právna čistota je to, čo som povedal, ale vám nezáleží na tom, ja vám poviem, aký bude scenár najbližší. Najbližší scenár bude taký, vy prijmete tento paškvil, tento zákon, druhý deň po tomto zákone nabehnú exekútori do Frucony, zlynčujú celú Frukconu, Frukcona zanikne, zanikne asi 250 pracovných miest plus nikto nehovorí o subdodávateľoch, lebo tí subdodávatelia vytvárajú ďalší objem ľudí minimálne dvoj, trojnásobný, čiže východné Slovensko príde o ďalších 700, 800 zamestnaneckých miest. Fantastický úspech. Potom sa dá určite, tí, ktorí budú poškodení dajú na Najvyšší súd tento návrh zákona, tento návrh zákona sa vráti, lebo Najvyšší súd určite, určite bude konštatovať retroaktivitu, čiže vráti sa naspäť a viete kde vznikne škoda, škoda vznikne v tom momente, v tom momente, keď budete vy všetkým vlastníkom Frucony vracať peniaze za to, že ste ich nezákonnou formou potrestali. Ak chcete toto dosiahnuť, ste na najlepšej ceste, aby ste toto urobili a klasickým spôsobom lynčovania, by som povedal ľudí, ale nie ľudí, alebo akcionárov, ktorí sú už ďalší akcionári, zhodou okolností už nie sú identickí tí, ktorí nastúpili, alebo ktorí boli v minulých obdobiach. Takýmto spôsobom ich vytrestáte, toto sa nedeje podľa môjho názoru v žiadnej krajine a nedialo sa ani pred touto vládou a predpokladám že sa nebude do budúcna. Vy si privlastníte dnes prívlastok, že to bude parlament, ktorý keď zasadá, táto koalícia alebo toto koaličné zoskupenie, sú ohrozené pozemky nie parlament, ale toto koaličné zoskupenie, ak takýmto spôsobom toto schválite.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, ja by som len chcela ešte doplniť z jedného materiálu z roku 2005 z 2. 8., kedy štátny tajomník ministerstva píše, kde hovorí, že Európska komisia z dôvodu pochybností, či predstavuje štátnu pomoc Frucona, si pýta nejaké vyžiadania, kde konštatuje, že či je alebo nie je kompatibilné so spoločným trhom. V tomto liste sa aj píše, že a to možno len budem citovať z toho konečného, kde pán štátny tajomník už, dá sa povedať, ako keby prejudikoval, že z uvedeného všetkého čo tam popísal, že správca dane nebral do úvahy inštitút štátnej pomoci pri hlasovaní o vyrovnaní, že vyplýva, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne o právoplatnosti vyrovnania v neprospech spoločnosti, štátna pomoc stratí svoje opodstatnenie. Mňa tu trošku prekvapilo, že úradník ministerstva v tom čase, keď beží dovolanie cez generálneho prokurátora na Najvyšší súd si dovolí hovoriť, že môže dopadnúť niečo v prospech alebo neprospech spoločnosti a to, že správca dane nebral do úvahy to ako inštitút štátnej pomoci, ak porušil zákon, ak porušil nejaké pravidlá, nech je za to stíhaný správca dane. A nie sme včerajší, všetci dobre vieme, že v tom je iste aj kus politiky, aj kus konkurenčného zápasu a tam asi si každý v tom období kto sa podieľal na daných veciach či už písomne, či už v rozhodovaní, musí niesť osobnú zodpovednosť aj politickú, aj osobnú, aj vecnú zodpovednosť. A preto sa pýtam, ak mám ešte čas, už nemám čas, tak...

Ospravedlňujem sa, pán predseda, ale musím, pretože niektoré veci nemôžu odznieť bez toho, aby aspoň pre záznam nezaznela korekcia. V prvom rade, pán poslanec, ja si vyprosím, aby ste takýmto spôsobom spochybňovali súd v Malackách. Ako ministerka spravodlivosti si to vyprosím. Súd v Malackách zriadila vaša vláda a sudcovia boli obsadení výberovými konaniami za vašej vlády a predsedá mu sudca, ktorý bol vymenovaný na základe výberového konania za vašej vlády. A priori sa musím ohradiť, keď ktokoľvek z poslancov spochybňuje samostatnosť a nezávislosť rozhodovania ktoréhokoľvek súdu napriek mojej kritickej, napriek môjmu kritickému pohľadu voči fungovaniu súdneho systému na Slovensku, musím sa ohradiť voči akýmkoľvek vyjadreniam tohto typu, pán poslanec. Musím. A snáď zase pre záznam, a zase aj mimo témy Frucona, pretože ja naozaj sa zaoberám celým prípadom od momentu rozhodnutia Európskeho súdu z decembra minulého roku, pretože od vtedy je to niečo, čo sa dotýka svojím spôsobom aj Slovenskej republiky. A ako hovorím, zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom je na ministerstve spravodlivosti.
Ale keď už hovoríme o retroaktivite, tak zase myslím aj menej emotívne, musia zaznieť určité fakty. A teda ja si dovolím odcitovať tiež rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí: "Ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy ustanovuje všeobecný princíp právneho štátu, ktorého znakom je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky aj požiadavka, princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Zákaz retroaktivity, ako súčasť princípu právnej istoty je etablovanou súčasťou ustanovenej judikatúry ústavného súdu. Rovnako to platí aj vo vzťahu k deleniu retroaktivity na priamo a nepriamo." Preto na ilustráciu stále citujem: "Pravá retroaktivita zákona predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých, do právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov, práv a povinností, hovoríme o hmotnom práve. Nepravá retroaktivita znamená, že neskorší zákon pôsobí na ešte neuzavreté vecné stavy a právne vzťahy. Neskorší zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia."
Pravá retroaktivita je absolútne zakázaná, nepravá retroaktivita sa pripúšťa a vždy je to na posúdení proporcionality záujmov v danom konkrétnom prípade, ktorý ten daný zákon rieši. To len na margo. Ja teraz nechcem posudzovať tú právnu úpravu, ale mali ste tu plamenný prejav, tak treba, treba hovoriť, aj keď chcete hovoriť o práve, tak potom so všetkými uhlami pohľadu.
Zároveň chcem povedať, že úplne inak je vnímané použitie retroaktivity či už priamej alebo nepriamej. Pokiaľ ide o hmotné právo, ktoré zakladá práva a povinnosti a úplne inak je vnímaný princíp nepravej retroaktivity v procesnom práve, kde štandardne a platí to vždy, a keď si pozriete prechodné ustanovenia nového Občianskeho súdneho poriadku, tak pokiaľ ide o procesno-právne predpisy, tak štandardne od momentu účinnosti sa vzťahujú na všetky prebiehajúce procesy. Podľa mojej mienky, v tomto prípade nemeníme hmotné právo, lebo to je dané. To je dané primárnym právom Európskej únie, ale riešime procesnú právnu úpravu. Bola by to nespochybniteľne zaujímavá právna debata a nespochybniteľne táto téma má aj svoj politický kontext. Ale zazneli tu veľmi plamenné slová a myslím si, že práve preto je dôležité aj trošku s chladnou hlavou a vecne povedať aj iné argumenty, pretože naozaj je to téma vážna, citlivá, v ktorej možno je na mieste si naozaj sadnúť na tie právne argumenty a rozprávať sa o nej iným spôsobom ako cez plamenné politické prejavy. To je tá potom, tá iná rovina.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pani ministerka, vy ste otvorili znovu rozpravu, ja veľmi rád, lebo myslím si, že asi bude málo času na to, aby som reagoval na to, čo ste tu povedali. Najprv sa ohradzujete voči Malackám, ale vy, vo svojej úvodnej reči, nenazvem ju plamennou, ale hovoríte o tom, že jednoducho vláda sa nevie domôcť práv na súde, tak musíme jednoducho zmeniť zákon a urobiť ho retroaktívnym. Čiže na jednej strane obhajujete a na druhej strane hovoríte o tom, že jednoducho toto právo nie je funkčné.
Druhá vec, ak ideme o hmotnom práve hovoriť, tak podľa môjho názoru, ak dvakrát Najvyšší súd rozhodol, že je to vyrovnanie, že je to vyrovnanie, že to nie je štátna pomoc a my teraz hovoríme o tom, že touto retroaktivitou ideme, bojujeme teda proti Frucone, tak potom nerozumiem, nerozumiem potom, kde je tá hmotná stránka, kde je tá procesná. Veď v tej hmotnej stránke bolo rozhodnuté a vy znovu otáčate a znovu deklarujete niečo, čo nie je pravda.
Ešte, mimochodom, môžem niekoľko argumentov, pokiaľ bude rozprava, možno dať na stôl práve tým, že vlastne Frucona sa dostala tým spôsobom, že niekto pokútne dal doklad, ktorý nebol právne relevantný. Frucona totižto nemala záväzok voči daňovému úradu č. IV a jednoducho to, že niekto to podstrčil z ministerstva financií a podpísal doklad o tom, že niekde v podsúvahe existuje nejaká pohľadávka štátu, to proste nemôže byť právne relevantný stav. A ten právne relevantný stav, bohužiaľ, nie je aj na tej Európskej komisii a práve preto sa odvolala Frucona voči konaniu Európskej komisie a predpokladám, že ak sa dajú na stôl všetky procesné veci, myslím, že Frucona bude mať tú šancu sa obhájiť. Len, bohužiaľ, nebude mať dostatok času, lebo vy ju zlikvidujete v podstate do mesiaca, zlikvidujete práve takýmto retroaktívnym zákonom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, na záver ste povedali, že mali by sme sa iným spôsobom zhovárať o tomto zákone a možno viac v tej právnej rovine a s čím ja s vami súhlasím, ale štátny tajomník vašej vlády na výbore pre financie, rozpočet a menu obvinil prezidenta Slovenskej republiky, že vrátil zákon do parlamentu preto, aby oddialil jeho účinnosť a aby tak on, ako prezident, umožnil prevody majetku a podvody ešte predtým, ako nadobudne zákon účinnosť. Takže tak, ako ste sa vy ohradzovala, tak sa ja chcem ohradiť, aby ste si s členmi vlády urobili poriadky a nech sa štátni tajomníci, keď prídu na výbor, nevyjadrovali o hlave štátu takýmto spôsobom a nespochybňovali jeho právo vracať v rámci legislatívneho procesu zákony Národnej rade späť na prerokovanie.

Ďakujem pekne. Ešte také dve poznámky, že ak doterajšia právna úprava je nedostatočná, tak ju upravme pre budúcnosť, ale prečo máme ju upravovať retroaktívne? A ešte možno aj v tom čase, keď bolo podanie na komisiu, bolo by veľmi zaujímavé, aké podklady Slovenská republika poskytla na Európsku komisiu a na Európsky súdny dvor.
A druhá poznámočka je k materiálu, ktorý som dostala ako výklad k tomuto zákonu a je to výklad alebo stanovisko profesora Ľuboša Tichého, vedúceho Katedry európskeho práva Karlovej univerzity na Právnickej fakulte v Prahe, kde hovorí priamo k zákonu, že súčasťou tohto základného princípu je, čo teda Európska komisia namieta, je ale aj zákaz spätného pôsobenia zákonov, zákaz retroaktivity. Návrh je, tohto zákona, pre návrh je príznačné, že... ačkolik (Pousmiatie. Číta z listu.) európske právo je v priamom protiklade s princípom právneho štátu, lebo výslovne porušuje zákaz retroaktivity v tom § 30. Ďalej hovorí aj o rešpektovaní základných ľudských práv podľa čl. 6 Zmluvy Európskej únie a konštatuje v tom treťom následky vydania zákona na základe návrhu, hovorí, že sa Slovenská republika vystavuje ďalšiemu stíhaniu pre porušenie základných ľudských práv, podľa čl. 7 Zmluvy s Európskou úniou môže členský štát, ktorý porušuje základné ľudské právo, byť odňaté jeho právo hlasovať v Rade Európskej únie a on vlastne hovorí, že sa tu takýmto rozhodnutím odoberie základné právo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovolím si zaujať ako spravodajca stanovisko k predmetnému zákonu. Hneď na úvod mi jedna vec nesedí. Keď sme vo februári o tomto zákone rokovali, tak sme ho viac-menej skoro prešli bez diskusie. O žiadnej Frucone tu nebola ani reč. Bavili sme sa o tom, že je to zákon o štátnej pomoci. Mám za to, resp. pozerám sa na to tak, že čo sa udialo medzitým? Spoliehal sa niekto, že ten zákon nebude prijatý tak, ako sme ho prijali? Alebo nastali nejaké procesy, pohyby a spôsoby na to, aby sme ho znova tu mali? Lebo všetko to, čo tu odznelo, podľa môjho názoru malo odznieť, keď sme to tu mali v riadnom programe schôdze vo februári, a preto mi dovoľte ešte raz, aby som k tým rozporom, ktoré pán prezident nám vrátil, povedal nasledovné. Hneď na úvod chcem povedať, že v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o tomto zákone nebol žiadny rozbor negatívneho vplyvu schváleného zákona na tie práva, ktorých ochranu má na mysli čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, najmä v čom spočíva negatívny vplyv schváleného zákona na princíp právnej istoty. Toto tam nie je.
K samotnej retroaktivite si dovolím skonštatovať, schváleným zákonom sa nemení a bolo to tu už povedané z úst ministerky spravodlivosti, sa nemení hmotno-právna povinnosť vymáhať, resp. vrátiť neoprávnenú štátnu pomoc, pretože existovala aj pred účinnosťou tohto zákona a nezmenená bude existovať aj po jeho účinnosti, a to až do úplného vymoženia, tak ako bolo skonštatované, že ten prípad je otvorený, až do úplného vymoženia neoprávnenej štátnej pomoci. Ustanovenia novely nemenia obsah práv a povinností, ktoré mali dotknuté subjekty, čiže príjemca neoprávnenej štátnej pomoci a poskytovateľ takejto pomoci podľa doterajších predpisov, a to chcem zdôrazniť, nijako nezasahujú do práv, ktoré vznikli v minulosti.
Táto hmotno-právna povinnosť vyplýva priamo z práva Európskej únie, a preto v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť ovplyvnená žiadnym vnútroštátnym právnym predpisom. Žiadnym vnútroštátnym predpisom. Ešte raz citujem čl. 7 ods. 2 Ústava Slovenskej republiky: "Právo Európskej únie má podľa tohto článku ústavy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Prosím vás, sme tu najvyšší zákonodarný zbor, uvedomme si nadradenosť zákonov Európskej únie. Mali by sme mať všetci, bez ohľadu na to, či sme právnici, ekonómovia, lekári, mali by sme mať o tomto základnú právnu elementárnu vedomosť. (Hlasy v sále.) Ja som nevykrikoval, pani poslankyňa, ďakujem pekne za slovo.
Novelou zákona, o ktorom sme sa bavili vo februári, a znova zdôrazňujem, prečo tam nebola, neboli vznesené tieto pripomienky? Kvôli čomu? Kvôli tomu, že medzitým sa niekto dozvedel, že sa jedná aj o Fruconu? My sme rokovali o zákone štátnej pomoci, čiže o nových procesoch vymáhania štátnej pomoci, ktoré budú platiť aj pre iné prípady. A preto novela zákona o štátnej pomoci sa na vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci budú uplatňovať len účinnejšie, účinnejšie procesné prostriedky čo nepredstavuje zásah do práv príjemcu štátnej pomoci. Čiže z tohto dôvodu nemôže byť ani reč o zásahu do princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok Slovenskej republiky, preto musím výrazne odmietnuť slová pána poslanca Buriana.
Záverom nebudem sa ďalej dotýkať, bolo to tu dobre vysvetlené, prečo sa za súd, príslušný súd konať v tejto veci určil súd v Malackách, opakoval by som sa. Dávam za pravdu pani poslankyni Sabolovej v tej veci, že áno, hrozia nám len budúce hospodárske škody. Hrozia nám. A tieto škody nám hrozia a to, ako bolo už spomínané, vo výške, a to najmenej, chcem zdôrazniť nie najviac, ale najmenej 896 000 eur ako paušálna pokuta a jednak ako penále, ktoré môžu sa pohybovať od výšky 1 037 eur až do 62 000 eur. Až do jeho úplného vymoženia. Ja si myslím a mám za to, že my všetci, ktorí sme členmi tohto orgánu máme prijímať také právne normy a všetky právne normy tak, aby sme zabránili budúcim škodám Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2011 uznesením č. 63 z roku 2011.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady č. 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy komisie Európskej únie na zjednodušenie únijného práva a je vecne zameraná na úpravu otázok súvisiacich tak s vnútroštátnym, ako aj cezhraničným procesom zlúčenia, splynutia a rozdelenia akciových spoločností.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem.