16. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som chcela položiť dve otázky pani ministerke. Hovoríte o porušení primárneho práva Európskej únie, ale pýtam sa, ak Frucona Košice dňa 8. 3. 2004 podala návrh na krajský súd v zmysle zákona 328 o konkurze o vyrovnaní o vyrovnanie a nie o štátnu pomoc podľa zákona 231, prečo, a v tom čase Slovenská republika nebola ešte členom Európskej únie, prečo máme vymáhať od nej niečo, na čo sa vzťahovali vtedy platné zákony? To je jedna otázka.
A prečo Slovenská republika odkedy vedela, že bolo ukončené právoplatné rozhodnutie, sa začala zaujímať o daný spor až vtedy, keď podanie na Európsku komisiu podala spoločnosť St. Nicolaus a žiadala o vyrovnanie Frucony ako zakázanej štátnej pomoci, pričom Frucona nepožadovala štátnu pomoc?
Toto sú dve vážne otázky k tomuto právnemu sporu a prečo dnes by mal byť zákon šitý na predchádzajúce rozhodnutia. Mal by byť, má byť retroaktívny. Prečo sme ho za obdobie, odkedy, od roku 2004, keď bolo právoplatné rozhodnutie, keď sme vstúpili do Európskej únie, prečo sme vtedy túto povinnosť porušenia primárneho práva v Európskej únii nezakomponovali do legislatívy a vtedy sme neprijali novelu zákona o štátnej pomoci a exekútoroch? Novelu.

Ďakujem, pán poslanec Burian.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani ministerka, myslím, že troška sa otáčajú alebo troška sa prekrucujú fakta. A ja prečítam rozhodnutie Komisie z 8. 6. 2006, ktorá vo svojom výroku hovorí o tom, že štátna pomoc poskytnutá v prospech Frucony, a súhlasím s názorom pani Sabolovej, ktorá hovorí, že Frucona nikdy nežiadala o štátnu pomoc, ďalej sa cituje, poskytla v prospech Frucony, tá čiastka 416 mil. nie je zlučiteľná so spoločným trhom, ale zároveň ukladá Slovenskej republike prijať opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci späť, pričom vymáhanie sa má uskutočniť v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Ešte raz zopakujem, vo vnútroštátnych právnych predpisoch pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie, vy sama viete, a tu pani poslankyňa Sabolová prezentovala, že dvakrát bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu. Ak chcete zvrátiť tento stav, zvráťte ho legitímnymi prostriedkami, nie retroaktívnym zákonom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tak poprosím faktickú poznámku ako reakciu na pani poslankyňu Sabolovú a pána poslanca Buriana.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Za prvé chcem povedať, že ja nie som zodpovedná za celú dobu nečinnosti štátnych orgánov Slovenskej republiky a za to, že za celú dobu, teda aj za predchádzajúce štyri roky, nebola zmenená táto právna úprava. V každom prípade v prvom rade treba povedať, že táto právna úprava platí primárne do budúcnosti, ale áno, vzťahuje sa aj na prípad Frucona.
Pokiaľ ide o neoprávnenú štátnu pomoc, tú som nekonštatovala ja, ale tú konštatovala Komisia, čiže na tieto otázky ja vám neviem odpovedať. V každom prípade ale platí, že v zmysle európskeho práva, primárneho európskeho práva sa za štátnu pomoc nepovažuje len nejaká priama dotácia, ale aj odpustenie dlhu atď. Aj iné formy štátnej pomoci. V každom prípade treba povedať, že tú neprípustnosť štátnej pomoci konštatovala Komisia.
Áno, pán poslanec Burian, máte pravdu, my sme povinní, štát má záväzok vymáhať v zmysle vnútroštátneho práva. Áno, súčasná právna úprava, ako sa ukazuje, je absolútne neefektívna, pokiaľ ide o vymožiteľnosť rozhodnutí Komisie a vláda v tomto smere robí nápravu.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem, no ešte nevyhlasujem... Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy, pán Burian? Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Burian, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a vážení páni, ak žijeme v právnom štáte a existuje právo, o ktoré sa môže občan v tejto republike oprieť, tak po tomto prijatí tohto zákona neverím, že existuje nejaký stav právny, keď dovoľuje retroaktívne doslova postihovať, retroaktívne, znova opakujem, postihovať práva či už konkrétnych občanov, či už konkrétnych podnikateľských subjektov. Ja vám prečítam niečo, čo teda hovorí Ústavný súd a Ústavný súd hovorí o tom, že jednoducho takáto retroaktivita je neprípustná a už niekoľkokrát o takejto retroaktivite Ústavný súd rozhodol a rozhodol v prospech toho subjektu, ktorý takouto retroaktivitou bol postihovaný. Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je zvrchovaný, demokratický a právny štát, všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení v ústavnom poriadku Slovenskej republiky konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. Imani...(pozn.: nejasne vyslovesné) K zákonom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka - princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v poriadok, čoho súčasťou je zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, ešte raz upozorňujem, subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. Je to rozhodnutie Ústavného súdu č. 36 z roku 1995.
Ja môžem poďakovať pani poslankyni Sabolovej, lebo urobila chronológiu problematiky Frucony, a myslím si, že už nikto z ľudí alebo z vlády, alebo z tých predkladateľov tohto zákona sa vôbec, vôbec neštíti tým, že ide o Fruconu a my sme vytvorili právny precedens pre jednu spoločnosť v Slovenskej republike. Už nehovoriac o tom, že sme odpustili, odpustili v roku 2003 obrovské čiastky dokonca pre konkurenciu. Kdežto toto, tento záväzok, ktorý vznikol Frucone voči Daňovému úradu č. IV, vznikol ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Dokonca žiadosť o vyrovnanie, teda o konkurz a vyrovnanie bola podaná pred vstupom do Európskej únie, teda myslím, že - pokiaľ si dobre pamätám - 8. 3. Myslím, že nie je tu dôležité, aby sme robili retrospektívu znovu celej právnej problematiky, čo sa týka Frucony, ale myslím, že všetkým nanajvýš je jasné, že tu nejde o nejaký systémový krok, nejde tu o klasickú ukážku právnej, právneho riešenia veci, ale je tu jednoducho iba o to, že my takýmto zákonom urobíme doslova vládny banditizmus a jednoducho dnes nie sú ochránené práva žiadneho občana Slovenskej republiky voči retroaktivite.
Môžme sa dožiť roku 1948 alebo rôznych iných konfiškácií na báze toho, že povieme, že môj subjektívny názor je taký, že jednoducho toto právo môžeme pošliapať, my môžme dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pošliapať, povedať, že to nie je právne relevantné, ale dnes dáme zákon a dáme tú právnu silu zákonu dozadu.
Tak ak hovoríme o primárnom práve, a hovorí pani ministerka, tak potom prečo dávate právnu silu tohto zákona dozadu, veď keď hovoríte, že primárnym právom je právo Európskej únie? Ja vám znovu zopakujem to, čo je právny citát, čo Európska únia alebo Európska komisia prijala. A tá stále konštatuje, že, áno, štát má právo alebo povinnosť vymáhať, ale zákonnými postupmi, zákonnými postupmi platnými v danom štáte. Veď nemôžte dnes prísť a už exekútori sú nastavení, myslím, že pani Sabolová to dosť presne definovala, exekútori sú nastavení a len čakajú, že kedy vy poslanci schválite tento paškvil a už na druhý deň tam nabehnú a idú lynčovať spoločnosť Frucona. Vy chcete potrieť týmito exekútormi dvakrát rozhodnutie Najvyššieho súdu, lebo títo sú pre vás prednejší. Ešte sa vymyslí Malacky, kde už sú pripravení ľudia, ktorí vedia, čo majú urobiť v prospech konkurenčnej firmy. Ak toto, páni a dámy, prijmete, ja už neviem, či na Slovensku existuje právny stav a právny štát.
Tu môžme jednoducho konštatovať to, že ak zasadá Národná rada, sú ohrozené majetky. Ale, bohužiaľ, myslím, že to nebudú ohrozené majetky nielen, len v tomto prípade, ale môže sa stať v hocijakom ďalšom prípade. A znovu opakujem, to nie je otázka alebo žiadna predošlá vláda, žiadna. Predpokladám, že po týchto voľbách ani budúca vláda neurobí taký precedens, ako vy ste urobili v tomto paškvile. Ak toto chcete, vážené dámy a páni, schváliť, tak potom zbohom, zdravý rozum. Potom môžme každý z vás, ktorý povedzme mal nejakú podnikateľskú činnosť, prípadne má nejakú živnosť, môže sa strachovať o to, že na ďalší deň niekto príde a povie: tak tento právny stav je iný, my posielame exekútorov, neexistujú žiadne rozhodnutia súdov, lebo tu bolo rozhodnutie súdu, Okresného súdu č. II v Košiciach, bolo Krajského súdu v Košiciach, bolo dvakrát rozhodnutie Najvyššieho súdu.
Vážené dámy a páni, a vážená pani ministerka, ak chcete tento právny stav nastaviť nikto z nás nemá s tým problém. Vy ste dali dožiadanie na Najvyšší súd. Najvyšší súd je inštitúcia, ktorá má právo, má právo dať právny názor na danú vec a môže žiadať Najvyšší súd o zmenu tohto rozhodnutia, ale nie takýmto zákonom, ktorý ide dozadu a ide natvrdo nejakých exekútorov poslať a ešte dokonca špecializovaných z Malaciek. Aby sme sa teda nemýlili, ja som sa divil, že prečo nie zo Sniny napríklad alebo zo Stropkova alebo z nejakej inej dediny možno, aby sme vytvorili nejakú špeciálnu stránku. Takže ešte raz opakujem, ak chcete riešiť tento problém, nikto z nás nebude mať problém, riešte to tak, ako ste dali dovolanie na Najvyšší súd, Najvyšší súd určí, alebo dá nejaké smerovanie pre Najvyšší súd a Najvyšší súd potom môže zmeniť rozhodnutie, ktoré urobil pred, teda v minulom období.
Ale, vážené dámy a páni, toto sa tu robí na báze doslova poviem štátneho banditizmu, lebo znovu opakujem, ak by vám záležalo na právnej čistote tohto zákona, právnej čistote, tá právna čistota je to, čo som povedal, ale vám nezáleží na tom, ja vám poviem, aký bude scenár najbližší. Najbližší scenár bude taký, vy prijmete tento paškvil, tento zákon, druhý deň po tomto zákone nabehnú exekútori do Frucony, zlynčujú celú Frukconu, Frukcona zanikne, zanikne asi 250 pracovných miest plus nikto nehovorí o subdodávateľoch, lebo tí subdodávatelia vytvárajú ďalší objem ľudí minimálne dvoj, trojnásobný, čiže východné Slovensko príde o ďalších 700, 800 zamestnaneckých miest. Fantastický úspech. Potom sa dá určite, tí, ktorí budú poškodení dajú na Najvyšší súd tento návrh zákona, tento návrh zákona sa vráti, lebo Najvyšší súd určite, určite bude konštatovať retroaktivitu, čiže vráti sa naspäť a viete kde vznikne škoda, škoda vznikne v tom momente, v tom momente, keď budete vy všetkým vlastníkom Frucony vracať peniaze za to, že ste ich nezákonnou formou potrestali. Ak chcete toto dosiahnuť, ste na najlepšej ceste, aby ste toto urobili a klasickým spôsobom lynčovania, by som povedal ľudí, ale nie ľudí, alebo akcionárov, ktorí sú už ďalší akcionári, zhodou okolností už nie sú identickí tí, ktorí nastúpili, alebo ktorí boli v minulých obdobiach. Takýmto spôsobom ich vytrestáte, toto sa nedeje podľa môjho názoru v žiadnej krajine a nedialo sa ani pred touto vládou a predpokladám že sa nebude do budúcna. Vy si privlastníte dnes prívlastok, že to bude parlament, ktorý keď zasadá, táto koalícia alebo toto koaličné zoskupenie, sú ohrozené pozemky nie parlament, ale toto koaličné zoskupenie, ak takýmto spôsobom toto schválite.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová, uzatváram možnosť. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, ja by som len chcela ešte doplniť z jedného materiálu z roku 2005 z 2. 8., kedy štátny tajomník ministerstva píše, kde hovorí, že Európska komisia z dôvodu pochybností, či predstavuje štátnu pomoc Frucona, si pýta nejaké vyžiadania, kde konštatuje, že či je alebo nie je kompatibilné so spoločným trhom. V tomto liste sa aj píše, že a to možno len budem citovať z toho konečného, kde pán štátny tajomník už, dá sa povedať, ako keby prejudikoval, že z uvedeného všetkého čo tam popísal, že správca dane nebral do úvahy inštitút štátnej pomoci pri hlasovaní o vyrovnaní, že vyplýva, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne o právoplatnosti vyrovnania v neprospech spoločnosti, štátna pomoc stratí svoje opodstatnenie. Mňa tu trošku prekvapilo, že úradník ministerstva v tom čase, keď beží dovolanie cez generálneho prokurátora na Najvyšší súd si dovolí hovoriť, že môže dopadnúť niečo v prospech alebo neprospech spoločnosti a to, že správca dane nebral do úvahy to ako inštitút štátnej pomoci, ak porušil zákon, ak porušil nejaké pravidlá, nech je za to stíhaný správca dane. A nie sme včerajší, všetci dobre vieme, že v tom je iste aj kus politiky, aj kus konkurenčného zápasu a tam asi si každý v tom období kto sa podieľal na daných veciach či už písomne, či už v rozhodovaní, musí niesť osobnú zodpovednosť aj politickú, aj osobnú, aj vecnú zodpovednosť. A preto sa pýtam, ak mám ešte čas, už nemám čas, tak...

Opýtate sa nabudúce, pani poslankyňa. Ďakujem pekne. Uzatváram... Pani ministerka sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.