16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Očakával som od pani ministerky profesionálne odpovede na otázky, ktoré predložil pán podpredseda Národnej rady Robert Fico. Vy ste na ne vôbec neodpovedali, po prvé. Po druhé, viete, takéto zákony, ktoré vy predkladáte a ja sa na to pozerám trošku aj z historického hľadiska, v dvadsiatom storočí predkladali režimy, ktoré sa tlačili do totality, či sa vám to páči, lebo nepáči, ovládnuť prokuratúru a súdnu moc, je to cesta k totalite.
Po tretie, pýtam sa vás, vy ste boli na stáži zrejme u podpredsedu Európskej ľudovej strany a predsedu maďarskej vlády pána Viktora Orbána, ktorý takéto isté veci, samozrejme, zavádza a viete čo to vyvoláva v maďarskej spoločnosti a v Európe. A samozrejme, keďže má ústavnú väčšinu, tak sa to snaží aj ústavou posvätiť a zmeniť. Čiže, skutočne siaha na skutočné ústavné práva občanov Maďarskej republiky. A vy tu siahate na práva občanov Slovenskej republiky.
A napokon, čo je pre mňa podstatné, ten verejný prístup. Ja sa naozaj obávam, že najbližšie minister zdravotníctva vystúpi, že občania budú hodnotiť lekárske konzíliá, chirurgické zákroky a podobne, podobne ako majú hodnotiť prácu prokuratúry. To je skutočne proti profesionalite a odmietam ísť touto cestou a nebudem nikdy za takéto návrhy zákonov z vyšej strany hlasovať, pretože je to cesta do bludiska, je to cesta k totalite. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

10ani ministerka, dvakrát ste povedali, že cítite veľmi silný mandát. Vy neviete čo je to silný mandát. Na také hlboké a závažné zmeny máte mandát veľmi slabý. Mandát koalície v polčase rozpadu.
Povedali ste tiež, že rozumiete tomu, čo povedal pán podpredseda parlamentu Fico. Neviem, či naozaj rozumiete, ale ja vám to teda inými slovami zopakujem. Tie škodlivé a nedemokratické zmeny budú veľmi rýchlo aj s osobami zmenené. A veľmi plamenne ste nám vyčítali zlo Mečiara. Predstaviteľka tej politickej strany, ktorá pred piatimi rokmi, po voľbách v roku 2006, veľmi, veľmi, veľmi chcela ísť do koalície s HZDS a s Mečiarom, aj s jeho krvavými paprčami. Asi máte v SDKÚ presvedčenie, keď tak hovoríte o zle a dobre, že vy viete aj tie krvavé paprče meniť na krištáľovo čisté. A vám je dovolené všetko. Takže nezabúdajte, kto chcel ísť do koalície s Mečiarom.

Ďakujem pekne. Áno, pani ministerka, musím vám povedať, samozrejme, na právnickej fakulte sme nemali matematiku, a preto zrejme to bude z toho, že máme s tým problém, že čo je silný a čo je slabý mandát. Po prvé vaša politická strana má pätnásť percent, ak toto je nejaký silný mandát, tak sa o tom naozaj dobre bavím. A viete, silný mandát je vtedy, ak by ste mohli zmeniť ústavu. Vtedy by ste mali deväťdesiat hlasov, vtedy by to bol možno silnejší mandát. Keď chcete hlasy od občanov, tak v rámci prednostného hlasovania ste mali sedemdesiatštyritisíc a to je v podstate naozaj zlomok tých preferenčných hlasov priamo od ľudí, ktorí dávali mandát nám.
A pravda je aj tá, že naozaj Rada Európy a Výbor ministrov Rady Európy ohodnotli našu prácu. Vy už ste štyri roky viedli ministerstvo, pani ministerka. A vaša chuť na moc sa predsa ukázala v závere, kedy ste z radov KDH, aby ste mohli byť ministerka, prestúpili do radov SDKÚ, ale to nechcem ako osobne, veď to je vaše rozhodnutie, samozrejme, prirodzene demokratické a slobodné, ale to je poznačené aj tým, že štyri roky ste to ministerstvo viedli a nepohla sa ďalej otázka dlhých súdnych konaní.
Obchodný register, to je vec, ktorú sme vám vždycky kvitovali, veď vidíte, my sme objektívni a vecní. My sme objektívni a vecní, ale v ostatných veciach ste zlyhali, tak ako zlyhávate teraz. Ak vy poviete, že aby si kapri nevypustili rybník, preto nezavoláte prokuratúru na rokovania, tak len priznávate to, že im ten rybník chcete vypustiť, že chcete prokuratúru zničiť a podriadiť ju priamo sebe. Veď ste to priamo priznali. Tým, že hovoríte o Štefanovi Harabinovi, len priznávate, že vám ide len o to, aby ste všetko zničili len v rámci boja pod heslom: boj proti Štefanovi Harabinovi.
Veď naozaj má pravdu Dušan Jarjabek, že choďte si sadnúť, dajte si kávičku, dajte mu tri facky, možno sa vám uľaví. (Smiech v rokovacej sále.) Ale neničte celý sytém, ktorý je tu, ktorý nenastavoval Štefan Harabin, ktorý nenastavoval nikto, ale ktorý sa tu dvadsať rokov vyvíja, za ktorý sme v osemdesiatomdeviatom viacerí bojovali. Boli sme vtedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Musím uviesť na pravú mieru, máte dezinformácie, pán poslanec Fico. Oslovila som listom generálneho prokurátora, vtedy ešte generálneho prokurátora pán Trnku a rokovali sme ním poverenou delegáciou vedenou námestníkom Košťálom. Môžem povedať aj ďalšie mená v delegácii, niekoľkokrát.
Ja som rada, že správne uvádzate údaje, že tie súdne konania sa začali skracovať v roku 2005, presne tak. Potom čo sme naliali do systému osemsto vyšších súdnych úradníkov. Samozrejme, to by bolo, aby sa neskracovali súdne konania od tohto obdobia. A nevyhrážajte sa, pán poslanec Fico a pán poslanec Maďarič. Nevyhrážajte sa ľuďom, ktorí budú v tejto snemovni legitímne zvolení.
Cítim silný mandát, páni poslanci, pretože cítim silný mandát od ľudí. Od voličov. A zároveň veľmi, veľmi cítim ako táto reforma bolí, pretože vy veľmi dobre viete, že keď raz niekde zavedieme verejnú kontrolu, tú len tak ľahko nezrušíte, pretože by ste išli proti ľuďom a brali by ste práva konkrétnym ľuďom, ktorí si už ich nenechajú vziať, pretože čo sa raz začne zverejňovať, to sa ťažko z webu sťahuje. A tam, kde je raz verejná kontrola, tá sa veľmi ťažko ruší. Preto vám to vadí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predkladanému vládnemu návrhu zákona. Na úvod by som chcel povedať, že je pomerne ťažké vystupovať k tomuto návrhu zákona z jedného dôvodu, že v tejto snemovni, samozrejme, sme z rôznych politických strán a stojíme na rôznych stranách opozično-vládneho spektra a je prirodzené, keď padajú niekedy možno aj ostré slová, je prirodzené, keď spolu ostro nesúhlasíme, ale pomerne ťažko sa diskutuje v atmosfére, kde sa otvorene a bezostižne klame. To je niečo, čo by sa nemalo ani v takto rozdelenej snemovni. A dovoľte mi, aby som to hneď na úvod ilustroval konkrétne pánom poslancom Ficom.
Budem hovoriť o niečom, čo nepovedal raz, kde sa každý človek môže pomýliť, ale dvakrát, kde už ani pán poslanec Fico sa nemôže pomýliť, a dovoľte mi hovoriť, kde on osobne požiadal teda o vysvetlenie, tak ja mu to vysvetlenie poskytnem. Odvolával sa na stanovisko Výboru ministrov Rady Európy z decembra 2010 zjavne sa spoliehajúc na to, že kto to tu v tejto chvíli vytiahne, zistí a nájde. No, ale v dobe internetu a v dobe dlhých prejavov, sa to dá stihnúť. A preto, pán poslanec Fico, musím konštatovať, že klamete a nie ste tu. Dúfam, že to aspoň počujete, aj keď viem, že na iné názory, najmä tie, ktoré vás usvedčujú zo lži, nie ste zvedavý. Rada ministrov Rady Európy konštatovala, že uznáva práve opatrenia realizované postupne od roku 2001, počínajúc novelou ústavy, pokračujúc opatreniami, ktoré spravila pani ministerka a pokračujúc aj niektorými opatreniami, ktoré boli realizované za vlády Roberta Fica. To znamená, kontinuálne zmeny smerujúce ku skracovaniu konania. Takisto Rada výboru ministrov konštatovala, že dĺžka konania sa skracuje od roku 2004. Je to tam napísané. Môžem vám to odcitovať. A takisto na druhej strane táto Rada Európy konštatovala nespokojnosť s dĺžkou konania a povedala, že tento trend treba konsolidovať, pretože je naozaj len na začiatku.
Takže, pán poslanec Fico, ak niekto bezostyšne klame takto o takej drobnej veci, čo si asi máme myslieť o tom, čo hovorí o veciach väčších. Klame tiež. To ako ste klamali o tomto návrhu už ilustrovala pani ministerka, preto dovoľte, aby som ja ďalej nepokračoval, ale vyjadril sa už len k jednej veci a to je naozaj, že vyhrážať sa nepatrí. Existuje taký bloger, volá sa Boris Kačáni, priznám sa, nikdy som ho osobne nestretol, ktorý má niekoľko dobrých blogov, kde analyzuje komunikačnú stratégiu strany SMER. A jednu vec, ktorú tam hovorí je, že vašou základnou komunikačnou výbavou je hovoriť: to tu nikdy nebolo, katastrofálne, absolútne, bezprecedentne, a to najmä vo veciach, ktoré sú aj precedentné, aj opakované, aj často úplne normálne. Ale ja musím konštatovať, a ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte. Veľmi sa na to teším a rád sa verejne opravím, že ešte nikdy v tejto snemovni sa predseda parlamentnej politickej strany nevyhrážal generálnemu prokurátorovi, že ho odvolá v prípade, že preberie moc. To sa tu ešte nikdy nestalo, až dnes. Takže, ak vám môžem v tomto niečo odporučiť, tak opatrne s tými bezprecedentnými, lebo vy ste ten, kto bezprecedentné veci tu používa.
Teraz už k samotnému návrhu zákona. Mal som pripravené citáty z ústavy o postavení prokuratúry, ale boli tu už opakovane spomínané. Spolieham sa na pamäť svojich kolegov, nemusím vás zaťažovať tým, že to budem znovu čítať. A dovoľte mi teda len povedať, že ústava nehovorí nič o tom, že prokuratúra by mala byť monokratická, s absolútnou voľnosťou v rozhodovaní, že by mala byť netransparentná, uzavretá a bez procesov garantujúcich kvalitu práce a kvalitu ľudských zdrojov. Takéto vety v ústave nie sú. A zákon práve smeruje k tomu, aby tieto vety tam, chvalabohu, ani neplatili.
Dovoľte mi konkrétne vysvetliť štyri princípy, ktoré ja vnímam ako najdôležitejšie v tom návrhu. Prvý je, že návrh obmedzuje voľnosť v rozhodovaní jedného človeka. Čo tu zatiaľ nezaznelo je, že generálny prokurátor má dnes kompetencie, aké nemá voči svojim úradom a ľuďom ani prezident, ani premiér, ani minister, ani predseda Najvyššieho súdu, keď už sa o tom Harabinovi toľko hovorí, ani predsedníčka Ústavného súdu. Je úplne bezprecedentne monokraticky v našom politickom demokratickom systéme. To je niečo, čo naozaj nie je vhodné. Tento návrh zavádza určité brzdy a vyvažovania v rámci systému prokuratúry a medzi systémom prokuratúry a zvyškom politického a štátneho organizmu, k čomu sa ešte dostanem. To ja považujem za veľmi dobré bez ohľadu na to, kto bude osobou generálneho prokurátora, keby to rovno mal byť doktor Trnka, ktorého sme tu nezvolili, tak je to lepšie tak. Keď to bude pán doktor Čentéš, ktorého sme zatiaľ tiež nezvolili, je to tiež dobré. Bez ohľadu na osobu je vhodné, aby jeden človek nemal takúto monokratickú moc. A keby rovno ste sa ním stali, pán predseda Fico vy, tiež si myslím, že to bude dobré, že taká moc nie je v rukách jedného človeka. Priznám sa, že táto myšlienka ma občas po nociach láka, ale potom sa vždy toho radšej zľaknem.
Druhá vec, ktorú ten zákon zavádza je, že kultivuje prostredie rozhodovania. Kultivované prostredie rozhodovania v parlamentnej liberálnej demokracii je práve o tom, že opäť ľudia nerozhodujú pod nátlakom a naopak nerozhodujú si úplne svojvoľne. Tá záväznosť všeobecných pokynov, ktorá je tam daná, je opäť niečo, čo v iných sférach, v iných mociach funguje bez problémov. Koniec koncov zákonodarca v zákonoch, resp. výkonná moc v rámci podzákonných noriem reguluje ako majú postupovať jednotlivé orgány. Ako už spomenula pani ministerka, tá záväznosť všeobecných pokynov bude viazaná na súhlas zástupcov prokuratúry. Tak, že ak chce niekto tvrdiť, že dôjde k nejakému prevzatiu všeobecnej rozhodovacej moci prokurátorovi, tak nehovorí pravdu. Tak isto ten zákon zabezpečuje konečne slobodu individuálneho výkonu prokurátorskej práce s tým, že zabezpečuje aj schopnosť prokuratúry toto vykonávať, by som povedal bez vnútorných rozporov, ale s jasnou zodpovednosťou.
Tretia vec, ktorá je pre mňa osobitne dôležitá, je snaha o skvalitnenie a kultiváciu prostredia na personálne rozhodnutia bez mocenského ovládnutia. Tu treba povedať, a to ja úplne chápem, že k tomu sa ešte dostanem, že to nie je niečo, čo by najmä zástupcovia strany SMER asi boli vôbec schopní pochopiť, takže myslím, že v tomto je ich prístup a odpor úplne úprimný a nehraný, na rozdiel od niektorých iných bodov. A dovoľte mi vysvetliť o čo ide. Návrh zavádza, nielenže zavádza výberové konania na všetky posty v prokuratúre, čo ako sme už zistili za posledných desať rokov, je síce nevyhnutná, ale nie postačujúca podmienka kvalitnej personálnej práce vo verejnej inštitúcii. Návrh pomerne jasne upravuje proces toho výberu tak, aby nebol manipulovateľný opäť, a to nielen tým, že ho zverejňuje, ale aj tým, že hovorí rôzne časti toho procesu, zveruje do rúk rôznych ľudí a orgánov tak, aby nikto opäť nemal moc nad tým, kto bude vybraný ako prokurátor na rozdiel od dnešného stavu.
Keď sa chceme na chvíľku zastaviť pri dnešnom stave, dovoľte mi prečítať úryvok z denníka Sme, ktorý hovorí o tom, že kto všetko uspel v narýchlo vypísanom konkurze na právnych čakateľov na prokuratúre. Takže, Ondej Kováčik, otec je špeciálny prokurátor. Alexandra Tužinská, mama je okresná prokurátorka v Žiari nad Hronom. Peter Hatala, otec je sudca Najvyššieho súdu. Viera Muríňová, mama je námestníčka Krajskej prokurátorky v Trenčíne. Milan Filičko, otec je hovorca a prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach. Kristína Bedlovičová, otec je krajský prokurátor v Banskej Bystrici. Viktor Laifer, nevlastná mama je riaditeľka kancelárie generálneho prokurátora. Boris Benčič, synovec riaditeľa sekcie vnútornej správy na generálnej prokuratúre. Eva Fulcová, mama je sudkyňa okresného súdu a otec bývalý riaditeľ kancelárie generálneho prokurátora. Bystrík Palovič, syn prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. Svetlana Môčková, hovorkyňa generálneho prokurátora. Matej Podmajerský, otec je prokurátor Hlavnej vojenskej prokuratúry. Možno vás teraz prekvapím, lebo ja nepoviem, že to je dôkaz rodinkárstva, hoci musím povedať, že ako človek z ekonomickým akademickým vzdelaním si dovolím povedať, že počet pravdepodobností by musel vykazovať veľmi zvláštne vlastnosti, aby toto bolo v súlade, by som povedal, čo i len s tradíciou určitého rodinného dedenia pozícií alebo v otvorenom a súťažnom prostredí.
Nie. Môže to pokojne tak byť, že jeden viacej, teoreticky možno aj všetci, aj keď je to podľa mňa nepravdepodobné z týchto mien, sú mladí talentovaní ľudia, ktorí by vyhrali aj v otvorenom a férovom výberovom konaní. Problém je v tom, že oni v otvorenom výberovom konaní neboli, pretože to konanie si robí generálny prokurátor po svojom a robí si ho spôsobom, aký on uzná za vhodné. To znamená, dnešný systém nie je v prospech týchto ľudí, resp. je v ich prospech tým, že im dodá zaujímavé miesto, ale je v ich neprospech v tom, že toto ich miesto zároveň navždy opečiatkuje biľagom rodinkárstva, niekde zaslúženým, ale verím, že v mnohých prípadoch nezaslúženým. A to je to, čo súčasný návrh zákona zmení. Ak títo mladí ľudia vyhrajú výberové konania v novom právnom režime, málokto si dovolí spochybniť to, že je za tým naozaj rodinná tradícia, osobná schopnosť a nie to, s kým sa poznajú. V angličtine je taká krásna slovná hračka, kde sa hovorí, že namiesto know-how niekedy stačí know-who, teda koho poznáte. A my potrebujeme systém, kde naozaj bude dôležitý know-how, nie know-who.
Dovoľte mi, takisto sa tam hovorí o zložení komisie, kde ako už bolo povedané, nebude môcť rozhodovať exekutívou a parlamentom dosadená väčšina, bude sa musieť opäť zhodnúť aj so zástupcami prokuratúry, to znamená, dovolím si tvrdiť, že tento návrh je veľmi, veľmi umiernený a vyvážený a práve pre mňa predstavuje v tomto, by som povedal, príjemné prekvapenie, pretože politici naozaj, keď sa raz dostanú k moci, často zabúdajú, by som povedal, na to, že pred chvíľou neboli a možno zase nebudú a robia systémy len na dnešný deň. To je naozaj vada, ktorá sa môže stať každej vládnej strane a každému ministrovi, ale tento návrh je taký, že pokiaľ by pretrval, tak by som povedal bol dobrý bez ohľadu na to, kto bude znovu minister spravodlivosti. Chcel som povedať, že bude dobrý bez ohľadu na to, keby bol ministrom spravodlivosti opäť aj pán Štefan Harabin, ale ako ukázal pán Štefan Harabin, jeho kreatívnosti sa nedokáže postaviť v ceste takmer nič, nieto ešte obyčajný zákon, takže toto by som si tvrdiť nedovolil.
A posledná vec, ktorú tu poviem je, že ten zákon naozaj zavádza stransparentnenie. Ja to spomínam naposledy, lebo stransparentnenie je, samozrejme, dôležitá vec, ale transparentnosť nám všetko nevyrieši. Takže preto som si ju nechal nakoniec. Mne sa zdajú dôležitejšie tie ostatné body.
A teraz mi dovoľte na záver povedať dve veci. Jedna vec je, že ja naozaj úprimne chápem, že je to zákon úprimne nepochopiteľný pre tých, ktorí všetko, vrátane spravodlivosti, chápu len cez mocenský aspekt a neveria v právny štát, ako sa k tomu opakovane priznal aj pán poslanec Fico. Ak veríte len v to, že politika je my verzus oni, kto z koho a pravdu má ten kto má moc a pravidlá sú len na to, aby sa ohýbali a porušovali v záujme momentálnej väčšiny, tak potom chápem, že takýto zákon sa musí zdať divný. Prečo sa tam Žitňanská, teda vláda, už teraz zaoberá tým, že kto bude vo výberovej komisii a aké tam budú testy a teraz kto sa bude môcť odvolať a kde to bude vyvesené. Však vám je to naozaj jasné, lebo keď to vy držíte v ruke, tak tie postupy sú naozaj veľmi transparentné a jednoznačne smerované a verím, že úprimne nie ste ochotní, alebo aj schopní pochopiť, že to môže byť inak.
Takže dovoľte mi skončiť tým, že je toto zákon reformný, je toto zákon učiaci sa, učiaci sa z našej vlastnej skúsenosti, z prokurátora a s inými aspektami verejnej moci a zároveň je to zákon jakobínsky. Je to zákon, ktorý je v súlade aj filozofiou tejto vlády v iných oblastiach, takže ťažko je ho obviňovať z nejakej účelovosti. Osobne si dovolím na záver tohto vystúpenia vyzvať všetkých kolegov, alebo nie vyzvať, poprosiť všetkých kolegov k tomu, že ak sú tam a je to možné, nejaké veci, kde tieto princípy nie sú zohľadnené, ktoré naozaj môžu ísť proti tomu, ja osobne by som bol veľmi rád, keby sa ešte na pôde tejto snemovne vyčistili, pretože, samozrejme, pri takejto komplexnej zmene sa to môže stať nevedome aj vedome. Takže ja osobne by som si nedovolil tvrdiť, že tam nie je žiadne písmenko, ktoré treba zmeniť a vylepšiť. Dúfam, že si to nemyslí ani predkladateľ. Ale ako filozofiou a ako celok si myslím, že tento návrh naozaj smeruje k takej zmene v prokuratúre, ktorú sme naozaj čakali pomerne dlho a ktorá, ak sa nepresadí teraz, tak sa obávam, že vzhľadom na konšteláciu politických pomerov, a to teraz nemyslím stranícky, teraz myslím práve na postavenie prokuratúry a na to, ako sa nakoniec práve pre dnešnú absolútnu moc generálneho prokurátora stane vždy objektom politických a mocenských a spravodajských hier. Keď sa to nepodarí presadiť teraz, tak sa to dlho presadiť nepodarí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len také tri krátke poznámky. Pôvodne sú tu iní odborníci, ktorí sa k tej téme už vyjadrovali. Na adresu pána Beblavého. Pán Beblavý, vy keď hovoríte o transparentnosti, tak si len tak spomeniem, na vašu tzv. nezávislú minulosť. Všade tam, kde ste pôsobili, tak je to minimálne smiešne. To je prvá poznámka. Druhá. Prestaňte už, prosím vás, urážať podpredsedu Národnej rady. Vám to naozaj neprísluší, pretože ste príliš mladý človek na to, aby ste mali akékoľvek morálne právo takto hovoriť. A tretia. Vy ako mladý človek, v noci robte niečo iné a nerozmýšľajte o tom ako vládnuť. Na to ste ešte nevyrástli. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja som chcel niečo povedať, ale pán kolega, ktorý vyčítal podpredsedovi Ficovi, že nepočúva, tak asi odišiel. A asi zbiera ďalšie údaje do svojej databázy kádrových, on ako šéf kádrového oddelenia SDKÚ. (Zbabelo. Hlas z pléna.) Tak môžem povedať zbabelo. A myslím si, že podľa jeho všetkých teórií, tak on je rodina s polovicou parlamentu a napr. teraz s pánom Kaníkom, lebo jeho babka a jeho sú dve babky. Ďakujem. (Smiech v sále.)

Ďakujem. Mňa napadlo, teda z histórie, keď už spomenul, že tento zákon je priam jakobínsky. Pani ministerka, Napoleon to chcel riešiť úžasne, perfektne. Každých päť rokov vystrieľať všetkých sudcov. Možno, že vy by ste chceli vystrieľať všetkých prokurátorov, to by bolo potom clear.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže som nereagoval na pani ministerku spravodlivosti a reagujem na pána poslanca Galbavého, dal by som mu niekoľko otázok. Pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pardon, ospravedlňujem sa. Beblavý, Beblavý, pardon. Pán poslanec, skúste sa spýtať pani ministerky ako prebiehali transparentné konania na funkcionárov súdov. Vieme, že asi dvesto sudcov podpísalo vtedy petíciu proti ministrovi Harabinovi. Koľko z týchto dvesto sudcov ešte nemá funkciu? To by som sa chcel spýtať pána poslanca, nech sa spýta pani ministerky. A po druhé. Tie transparentné výberové konania, ktoré sú podrobené očiam verejnosti. Mám informácie, že pani ministerka na funkcie dávala ľudí, aj ktorí skončili na druhom a treťom, druhom a treťom mieste vo výberových konaniach. Takže, pán poslanec, spýtajte sa pani ministerky, ako to je s tými transparentnými konaniami, ktoré ona robila a bude pravdepodobne ešte robiť aj na prokuratúre. Ďakujem.