16. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v paragrafe 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými predpismi, o tom, že návrh nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, ani rozpočty iných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európske únie, podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle zákona, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 2011 č. 244 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom do 13. mája.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, páni, môj diskusný príspevok nebude, nebude dlhý, len nie je iná možnosť ako sa k nemu, k nemu vyjadriť. Predloženým návrhom zákona ministerstvo hospodárstva rieši akútny problém, ktorý treba riešiť, a to znamená stanoviť rámce, podľa ktorých sa majú poskytovať dotácie pre rôzne účely vzhľadom na to, že ministerstvo hospodárstvo má veľmi široký rozsah pôsobnosti, a preto musí nastaviť aj nejaký rámec.
Doteraz tento problém bol riešený v podstate vyhláškou ministerstva hospodárstva 1/2005 a dodatkami k tejto vyhláške.
Vzhľadom na to, že v takejto forme tento materiál bol veľmi pružný a flexibilný a mohol veľmi operatívne reagovať na vzniknutú situáciu, napríklad v čase hospodárskej krízy, keď sa rozhodovalo o šrotovnom, nemusel sa robiť zákon, ale urobil sa dodatok k vyhláške a boli sme veľmi pružní a Európska komisia v podstate kladne hodnotila v tom čase pružnosť Slovenska ako zareagovalo na šrotovné. Obdobne v prípade povodní, znovu boli možnosti, kde ministerstvo hospodárstva môže cez vyhlášku 1/2005 veľmi operatívne zareagovať. Preto sa mi zdá, že tento systém vyhlášky bol oveľa flexibilnejší a efektívnejší a vedel skutočne veľmi operatívne reagovať na vzniknuté situácie.
Vy ste dnes povýšili túto problematiku na zákon. Je to v poriadku. Nemám s tým nejaký vážnejší problém, ale ešte raz vás upozorňujem, že každú zmenu, ktorú budete chcieť robiť v rámci zákona, ktorú vám môže priniesť život a môžu priniesť určité nové skutočnosti, ktoré ste nevedeli a nemohli ani vlastne dnes ešte z dnešného stupňa poznania tých vonkajších vplyvov vcelku dobre odhadnúť, preto sa mi zdalo, že ten systém vyhlášky bol a je efektívnejší ako zákon. Ale rešpektujem, ste na čele rezortu, máte tento názor, navrhli ste vyššiu právnu formu ako je vyhláška, len musel som vystúpiť a upozorniť vás, že si trošku komplikujete život a bude vám to oveľa niekedy ťažšie realizovateľné ako to bolo cez formu vyhlášky.
Jednu konkrétnu vec alebo otázku na pána ministra. V tej časti, v ktorej pojednávate o dotáciách na nové investície, ste vyčlenili limit 15 % z celkovej investície, to je pre v investičných stimuloch je tam 15 %, doteraz v zákone o investíciách bolo 50 %. Nikdy sa tento limit nevyčerpal, ale bol dobrým lákadlom pre zahraničných investorov a potom bolo vecou šikovnosti ľudí na ministerstve hospodárstva, poprípade na SARIU, aby zdôvodnili, prečo tých 50 % pre daný konkrétny projekt nemôže byť a v podstate sa pohybovali tieto dotácie zhruba v priemere, keď som si ja rátal tie investičné projekty, ktoré boli cez štátnu pomoc poskytované, zhruba na úrovni 20 % a gro bolo nepriamou formou cez daňové úľavy, čiže neboli to kešové peniaze a bolo to v celku atraktívne pre tých investorov.
Moja otázka znie: Či ste si dobre premyslel tú maximálnu hranicu 15 %, resp. nemáte tam zdôvodnenie, aká je hranica v okolitých štátoch, lebo Slovensko treba brať ako súčasť stredoeurópskeho regiónu a tí investori si vyberajú medzi Poľskom, Maďarskom, Českom, Slovenskom a potom baltskými krajinami, čiže nemáme tam nejaké zrovnanie, či došlo k úpravám týchto maximálnych limitov aj v okolitých štátoch, aby sme sa zbytočne nediskvalifikovali hneď v úvode, keď si bude investor vyberať destináciu a povie, no Slovensko dáva len 15 %, tak ani sa tu nezastavím, idem ďalej.
Čiže, skôr je to taká praktická otázka na vás, pán minister, a skutočne tá úvaha, či ste teda skutočne presvedčený, že povýšite vyhlášku nad zákon a oveľa viac zadministratujete celý ten proces poskytovania dotácií. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Jahnátek, pán exminister Jahnátek, to, čo vy vytýkate tomu kroku alebo tejto legislatívnej zmene, že zavádza určitú komplikovanosť alebo nepružnosť do budúcnosti, že povyšuje dotačnú politiku na úroveň zákona a nie na vyhlášku, práve vychádza z toho, že napriek tomu, že to určite bude ako komplikovanejší spôsob alebo prácnejší, ale upozornil by som vás na ďalšiu časť tohto návrhu, ktorá hovorí o tom, že zároveň zavádza povinnosť zverejňovať zoznam žiadostí o poskytnuté dotácie, zoznam poskytnutých dotácií, ktoré boli odmietnuté, ich dôvod odmietnutia, čiže to, aby každá zmena, ktorá sa týka dotačnej politiky, ktorá si myslím, že je jednou najcitlivejšou stránkou verejnej správy a veľmi to zaujíma aj laickú obec, nielen tých ľudí, ktorí ako s tým sa dostanú do kontaktu bezprostredne. Ja si práve preto ako chválim túto iniciatívu ministerstva, že nechce túto politiku robiť len medzi múrmi ministerstva spôsobom vyhlášok, ale práve všetky zmeny prinesie sem do parlamentu, aby sa takto transparentne konala každá zmena.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Jahnátek, ja si vás vážim ako odborníka, preto jedna vec ma zarazila vo vašom prejave. Potom, čo spätne sa vieme pozrieť, že akým spôsobom šrotovné rozkývalo vlastne trh hlavne s ojazdenými vozidlami, ako sa nám potom spätne bazáre naplnili autami, ktoré ľudia po šrotovnom vlastne nedokázali splácať a pozbavovali sa svojich starých aut a nové si nemohli dovoliť zaplatiť, tak by ma zaujímalo, keď sa spätne pozriete na tú situáciu a objektívne zhodnotíte, či ešte stále šrotovné považujete za tak dobrý krok. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na diskutujúcich, samozrejme, ja so zverejňovaním neúspešných projektov, ale aj úspešných, nemám absolútne žiadny problém. A napríklad aj v šrotovnom sa zverejňovali aj úspešné, aj neúspešné, aj dôvody, prečo to nebolo. Čiže s týmto nie je problém. Ešte raz. Ja som hovoril len o flexibilite. Flexibilita je ten základný nástroj, že ministerstvo si trošku skomplikuje život. To je všetko. Minister sa rozhodol pre zákon. Bude zákon, veď si ho odhlasujete. Ja som len upozornil. Vyhláška bola efektívnejšia a bola, veď vyhlášku musí schvaľovať vláda, nemôže minister, čiže vláda. Ale vláda je oveľa flexibilnejšia ako je parlament. Čiže v tom je celá pointa toho problému.
Čo sa týka šrotovného, vôbec to neľutujem. Myslím si, že to bola prospešná vec. Nezabúdajte, to nebola iniciatíva slovenskej vlády. To bola iniciatíva Európskej komisie, kde bolo zapojených dvanásť štátov.
A pán kolega, konkrétny efekt zo šrotovného nebol len vo výmene áut, ale viete v čom, že sme dostali nové vozidlá typu Ap pre Volkswagen. A keď sme boli na rokovaní s premiérom Ficom vo Volkswagene a rokovali sme s prezidentom Volkswagenu, vtedy povedal, to bolo v časovom horizonte, kedy sa rozhodovalo, či nové vozidlo Ap pôjde do Českej republiky alebo pôjde do Slovenskej republiky. Vtedy prezident Volkswagenu prehlásil: Česká republika sa zachovala ako čierny cestujúci v oblasti automobilového priemyslu. Slovensko prijalo iniciatívu, lebo vtedy sa pomáhalo hlavne Francúzom a Nemcom, to si všetci veľmi dobre uvedomujeme, ale Nemci rozhodli vzhľadom na to, že ste boli ústretovejší a zapojili ste do celoeurópskeho ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som chcel len dokončiť, že vtedy sa rozhodlo a povedali, že vzhľadom na to, že ste boli ústretoví voči našim problémom a ústretoví voči rozhodnutiu Európskej komisie, rozhodli sme sa dať celú investíciu do Volkswagenu Bratislava, čo znamená 2 700 nových pracovných miest. Čiže v tomto malo ten efekt, ale ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za upozornenie. Áno, máte absolútnu pravdu, nič nie je čierne alebo biele. To znamená, že na jednej strane sa možno pripravujeme o istú flexibilitu tým, že to bude riešené zákonom a nebude to riešené vyhláškou ako nižšou právnou formou. Na druhej strane je to plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a s prioritami tejto vlády, ktoré sa týkajú sprehľadňovania, stransparentnenia a zavedenia kontroly nad verejnými výdavkami. Takže, keby sme si mali zvoliť na jednej strane možno flexibilnosť a na druhej strane prioritu tejto vlády, tak pochopiteľne uprednostníme prioritu transparentnosti.
Ja verím, že keď sa vyskytne ad hoc nejaká situácia, kde budeme musieť postupovať veľmi rýchlo a flexibilne, tak táto vláda nájde riešenie.
Možno ešte, čo sa týka tej výšky, tej dotácie. No áno, mohli by sme diskutovať, či to má byť 20 alebo 15 %. Sami ste povedali, že väčšina tých dotácií, ktoré boli poskytnuté obciam, neprekročila 20 %. Ja si myslím, že 50-percentná hranica je úplne zbytočná, pretože toto, a to by som si dovolil zdôrazniť, nie je jediná štátna pomoc, ktorú ten investor dostáva, to znamená, že je to dodatočná štátna pomoc, ktorá je poskytnutá obci na budovanie a teraz ja môžem citovať zo zákona: "vybudovanie prístupovej komunikácie, vybudovanie kanalizácie, vybudovanie prípojky vody, vybudovanie prípojky plynu, vrátane hlavného uzáveru plynu, preložky plynárenského zariadenia, vybudovanie elektrickej prípojky, terénne úpravy, výstavbu čistiarne odpadových a tak ďalej a tak ďalej", to znamená, že je to príspevok na investíciu. Pokiaľ by mal tento príspevok obci tvoriť 50 % z celkovej výšky investície, neviem si predstaviť, čo všetko by v tej obci malo byť vybudované. Takže ja som presvedčený o tom, že 15 % ako hranica z celkovej výšky investície poskytnutá obci, je dostatočná hranica.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len krátko. Pán Jahnátek, my sme deklarovali, že budeme teda minimalizovať podporu investorom, nemyslím z hľadiska finančného, z hľadiska toho, že aby sme sem dostali takých investorov, ktorí nepôjdu za desať rokov preč alebo za sedem, alebo za osem, kedy im táto pomoc nejakým spôsobom odíde. To je jeden moment.
Druhý moment je ten, že vidíte sami alebo viete určite veľmi dobre, sami máte dobré informácie, skúsenosti, že veľa parkov, do ktorých sa investovali tieto štátne peniaze sú prázdne. Sú prázdne a tí, ktorí investovali a investovali aj zo zákona, myslím tým energetické podniky, dnes to majú v nákladoch a nevedia to vykompenzovať. Takže v tom je trošku taký problém. Preto tých 15 % a preto takýto spôsob. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Potreba novelizácie zákona o hospodárskej mobilizácii vyplynula z nezrovnalostí zistených pri aplikácii zákona v praxi týkajúcich sa zosúladenia činností obvodných úradov, obcí a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie v otázke spolupráce pri plnení opatrení "pracovná povinnosť" a "vecné plnenie". Nadväzne na to sa spresňujú úlohy pre obvodné úrady a obce, ako aj úlohy pre vyššie územné celky, ktoré boli určené za subjekty hospodárskej mobilizácie.
Návrhom zákona sa ďalej spresňujú povinnosti a práva určeným subjektom, fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie tak, aby bola zabezpečená kontinuita plnenia jednotlivých úloh.
Niektoré úpravy obsiahnuté v predloženom návrhu súvisia s potrebou definovania, resp. upravenia pojmov a opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s požiadavkami subjektov hospodárskej mobilizácie. Okrem toho sa návrhom upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, ako aj úlohy niektorým ústredným orgánom štátnej správy.
Predložený návrh zároveň odstraňuje niektoré legislatívno-technické chyby. Návrh zákona tiež rieši úpravu zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Konkrétne ide o zosúladenie činnosti orgánov územnej samosprávy s orgánmi krízového riadenia určenými podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a zároveň upravuje oprávnenie na ukladanie povinností orgánov krízového riadenia pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 414/2002 Z. z. v krízových situáciách, definovaných v zákone č. 387/2002 Z. z..
Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Finančné prostriedky potrebné na plnenie úloh v oblasti hospodárskej mobilizácie budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitol dotknutých subjektov verejnej správy a limitov ich počtu zamestnancov na príslušný rozpočtový rok. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Podľa príslušného paragrafu o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti podľa § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel predloženej novely, navrhovanej úpravy, pardon.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými predpismi, a o tom, že návrh bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, a že nebude mať vplyv na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.