16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novo prijaté predpisy Európskej únie, tzv. 3. energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tzv. 3. energetického balíčka, uskutočňované medzirezortnou odbornou komisiou, v pokročilom štádiu rozpracovania.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podceňuje skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tzv. 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých, časovo termínovaných systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny možno druhé najväčšie od privatizácie.
Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novo prijatých predpisov Európskej únie, tzv. 3. energetického balíčka, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.
Takzvaný 3. energetický balíček obsahuje implementáciu nasledovných predpisov, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, ďalej, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, ďalej, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003, a takisto nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.
Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami Európskej únie.
Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky. Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii z dôvodu zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.
V návrhu zákona sa upravujú niektoré ustanovenia z hľadiska legislatívnotechnickej úpravy.
Z hľadiska aplikačných poznatkov návrh zákona jednoznačne definuje regulovanú činnosť a spresňuje definíciu regulovaného subjektu. Reguláciu vymedzuje z pohľadu odberateľa, ako aj z pohľadu trhového hospodárstva so zreteľom na oprávnené záujmy regulovaných subjektov.
Navrhovanou právnou úpravou zákona č. 656/2004 Z. z. sa dopĺňa výpočet pojmov pre oblasť elektroenergetiky, ako aj plynárenstva a zároveň sa preberajú nové pojmy. V súlade s transponovanými smernicami sa zjednodušuje prístup zahraničných dodávateľov elektriny a plynu, ako aj obchodníkov s elektrinou a plynom.
Navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje práva odberateľov elektriny na trhu s elektrinou a plynom, ustanovuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa elektriny a plynu a výrazne skracuje lehoty na uskutočnenie zmeny dodávateľa elektriny a plynu.
V návrhu zákona sa upravujú podmienky oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ak je vlastníkom prenosovej sústavy alebo prepravnej siete.
Po nadobudnutí účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá uskutočnenie zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení zákona č. 309/2009 Z. z., a nariadení vlády č. 211/2010 Z. z., ako aj nariadení vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je koncipovaný tak, aby podnikanie v sieťových odvetviach bolo spojené s akceptovaním požiadaviek na ochranu životného prostredia.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, páni, ja som si absolútne vedomý, že takúto rozsiahlu novelu, ktorá sa týka implementácie európskej legislatívy do štátnej legislatívy členského štátu, nie je úlohou opozičného politika predkladať. Zároveň však z pozície predchádzajúceho ministra hospodárstva mi nedá, aby sme neurobili ústretový krok voči Európskej komisii. A sám osobne sa hanbím za to, že súčasná vláda si nesplnila svoju povinnosť do 3. marca tohto roku. Sami ste svedkami, že už sme trikrát prerokovávali zákony o regulácii, kde autori z vládnej koalície odkazovali na implementáciu tzv. 3. energetického balíčka, ale v skutočnosti vždy išlo len o personálne zmeny na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto som si ja dal za úlohu, že zachránim minimálne reputáciu Slovenskej republiky v Bruseli tým, že predložím legislatívny návrh. Čakal som poctivo do 4. marca. Opakujem ešte raz, 3. marca bol konečný termín, kedy vláda mala predložiť do legislatívneho procesu implementáciu tzv. 3. energetického balíčka. Pokiaľ som zistil, že do 3. marca sa to neudialo, 4. marca spolu so svojimi kolegami sme predložili návrh o implementácii tzv. 3. energetického balíčka, aby sme aspoň udržali určitú reputáciu Slovenska v Bruseli. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Jurčíkovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo výstavbu a dopravu. Pán poslanec Jurčík, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Faiča, Jahnátka, Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalej o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 285 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS, a to pána poslanca Chrena. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem nepodporiť, a to z dvoch hlavných dôvodov.
Po prvé. Ide o komplexnú legislatívnu zmenu. Ide o legislatívnu zmenu, tak ako pán predkladateľ veľmi správne uviedol, ktorá patrí k najvýznamnejším zmenám v úprave legislatívy týkajúcej sa energetiky na Slovensku zrejme od čias prvého handballingu, ktorý predchádzal privatizácii energetických podnikov na Slovensku. Takýto návrh by rozhodne nemal byť predložený ako poslanecký návrh. Ale ide o návrh, ktorý musí komplexne spracovať a predložiť vláda Slovenskej republiky. Vieme, že dnes už má ministerstvo hospodárstva pripravený návrh tohto zákona a implementácie smerníc a nariadení Európskej únie, ktorý už je pripravený do prvých fáz legislatívneho procesu.
Omnoho dôležitejším je však druhý dôvod, a to dôvod, že predložený poslanecký návrh má viacero nedostatkov a vo viacerých prípadoch je v rozpore s transponovanými smernicami a nariadeniami Európskej únie. Ak by bol takýto predložený poslanecký návrh prijatý, bolo by ho potrebné veľmi skoro opravovať, novelizovať a Slovensko by si veľmi pravdepodobne mohlo vyslúžiť infringement z Európskej komisie.
Nechcem rozoberať všetky legislatívnotechnické nedostatky tohto zákona. Dovoľte mi však prezentovať vám aspoň 15 základných systémových chýb a nedostatkov v predloženom poslaneckom návrhu zákona.
Prvým problémom je nedostatočné upravenie garancií nezávislého konania predsedu, resp. podpredsedu úradu a nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc vyplývajúcu z čl. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 smernice 2009/73, v zmysle ktorej osoby zodpovedné za riadenie národného regulačného úradu nesmú požadovať a ani prijímať pokyny od iných verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov. Poslanecký návrh zároveň prakticky neumožňuje vyvodenie zodpovednosti voči predsedovi úradu, ak nepostupuje v súlade s požiadavkami na nezávislosť úradu, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie pripúšťa len v prípade, že predseda úradu je právoplatne odsúdený za trestný čin. Dnes už vieme, že pripravovaný návrh ministerstva hospodárstva výslovne požaduje, aby úrad vykonával svoju pôsobnosť nezávisle, nestranne a transparentne. Zároveň zakazuje akékoľvek pokyny od tretích strán vo vzťahu k vedeniu úradu, pričom nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na odvolanie predsedu, resp. podpredsedu úradu. A rovnako môže byť vedenie úradu odvolané, ak úrad postupoval v rozpore s pravidlami nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti. Toto je prvým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu.
Druhým nedostatkom je nedostatočná úprava konfliktu záujmov v prípade predsedu, resp. podpredsedu úradu a členov rady. Podľa § 9 ods. 10 poslaneckého návrhu členom rady nemôže byť ten, koho blízka osoba je vedúcim zamestnancom úradu, má majetkovú účasť v regulovaných subjektoch a podobne. Nesplnenie tejto podmienky počas doby výkonu funkcie člena rady ale nie je dôvodom na odvolanie člena rady prezidentom Slovenskej republiky, keďže § 9 ods. 18 písm. c) poslaneckého návrhu, resp. § 7 ods. 10 písm. c) poslaneckého návrhu vo vzťahu k predsedovi úradu hovorí o odvolaní, len ak člen rady začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Pripravovaný návrh z dielne ministerstva hospodárstva rieši vo vzťahu tak k predsedovi, podpredsedovi, ako aj vo vzťahu k členom rady tento problém konfliktu záujmov. Ak počas pôsobenia vo funkcii vedenia úradu alebo člena rady začne im blízka osoba vykonávať jednu z činností alebo zamestnanie uvedené, je to dôvod na odvolanie z funkcie predsedu, podpredsedu alebo člena rady.
Tretím nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je obmedzenie prístupu k výkonu funkcie predsedu úradu. Podľa § 7 ods. 12 poslaneckého návrhu po uplynutí funkčného obdobia predsedu úradu navrhne vláda na uvoľnené miesto predsedu úradu kandidáta z členov rady alebo predsedu úradu. Takýmto ustanovením však poslanecký návrh obmedzuje možnosť iných, kvalifikovaných kandidátov byť zvolenými do funkcie predsedu úradu, keďže podľa poslaneckého návrhu môže byť za predsedu úradu vymenovaný len člen rady alebo súčasný predseda úradu. Vecne však neexistuje žiadny dôvod, prečo by iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné kritéria na predsedu úradu, nemohla byť pripustená ako kandidát na predsedu úradu.
Štvrtým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúce vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom. Poslanecký návrh v rozpore s článkom 36 smernice 2009/72/ES a v rozpore s článkom 40 smernice 2009/73/ES neuvádza základné ciele výkonu pôsobnosti úradu na trhu s elektrinou a plynom. Vymedzenie cieľov je z kriteriálneho hľadiska dôležité pre nastavenie základných parametrov regulačného rámca, ktoré majú byť dosahované úradom za účelom naplnenia cieľov smerníc. Vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom má zároveň dôležitý normatívny význam, keďže stanovuje limity pre uplatnenie správneho uváženia úradu. V zmysle poslaneckého návrhu podľa § 4 ods. 3 má byť účelom regulácie transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb za primerané ceny a v určenej kvalite s prihliadnutím na oprávnené záujmy regulovaného subjektu. Takéto vymedzenie účelu regulácie je však z hľadiska požiadaviek transponovaných smerníc vecne nesprávne.
Piatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná transpozícia ustanovení smerníc o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti. Poslanecký návrh nedostatočne transponuje ustanovenia o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti vrátane podrobnejšej úpravy spolupráce úradu s regulačnými orgánmi iných členských štátov. Tieto povinnosti sú upravené v článku 38 smernice 2009/72/ES a v článku 42 smernice 2009/73/ES.
Šiestym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia ustanovení smerníc o preskúmavaní súladu rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie. Poslanecký návrh netransponuje ustanovenia smerníc o preskúmavaní rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie, ktoré sú upravené v článku 39 smernice 2009/72 a v článku 43 smernice 2009/73/ES.
Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná úprava procesu zavádzania inteligentných meracích systémov. Predložený poslanecký návrh nedostatočným spôsobom upravuje proces zavádzania inteligentných meracích systémov, pričom absentuje najmä podrobnejšie vymedzenie zodpovednosti za vyhodnotenie analýzy ekonomickej výhodnosti, určenie kategórií odberateľov, u ktorých budú inteligentné meracie systémy inštalované, požiadaviek na funkcionalitu inteligentných meracích systémov a podrobností o postupe ich zavádzania.
Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia povinnosti úradu zabezpečiť pri cenovej regulácii stimuly na zvyšovanie efektívnosti na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc, v zmysle ktorých je regulačný orgán pri cenovej regulácii povinný poskytnúť prevádzkovateľovi sústav a sietí vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Tieto požiadavky sú pritom upravené v čl. 37 ods. 8 smernice 2009/72 Európskeho spoločenstva a v čl. 41 ods. 8 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.
Deviatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia požiadavky určovať režim prístupu do zásobníka v súlade s vopred zverejnenými kritériami. V poslaneckom návrhu chýba úprava určovania režimu prístupu do zásobníka, čo môže byť regulovaný alebo dohodnutý prístup, v nadväznosti na vopred zverejnené kritériá. A chýba tam aj právomoc úradu sledovať uplatňovanie týchto kritérií. Tieto povinnosti sú pritom upravené v čl. 33 ods. 1 a v čl. 41 ods. 1 písm. s) smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.
Desiatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia právomoci ministerstva vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu energetickej politiky. Poslanecký návrh neumožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu jej súladu s energetickou politikou, a to vrátane otázok súvisiacich s politikou podpory obnoviteľných zdrojov alebo napr. energetickej efektívnosti či bezpečnosti dodávok. Takýto postup je v existujúcom právnom rámci zabezpečený. Je to jediný spôsob, akým sa exekutíva môže vyjadrovať k nastaveniu regulačného rámca, a smernice v tomto ohľade pôsobnosť ministerstva hospodárstva žiadnym spôsobom neobmedzujú.
Jedenástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu je nejasná úprava certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh nesprávne stanovuje povinnosť podať návrh na začatie konania o certifikácii najneskôr do 3. marca 2013. Z pohľadu požiadaviek smerníc prichádza do úvahy ako najneskorší termín na podanie návrhu na začatie konania o certifikácii 3. marec 2012. Termín 3. marec 2013 sa vzťahuje len na požiadavky týkajúce sa prevádzkovateľa, nad ktorým vykonávajú kontrolu osoby z tretích štátov. Poslanecký návrh v § 13a, odsekoch 3 až 5, nedostatočným spôsobom vymedzuje rozsah podkladov potrebných na posúdenie nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh vecne neodôvodneným spôsobom viaže oprávnenie prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť na rozhodnutie o certifikácii a určenie za prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete v rámci konania o certifikácii. Vzhľadom na veľký ekonomický význam činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prenosovej siete musí byť pre existenciu oprávnenia prevádzkovať prenosovú sústavu alebo sieť rozhodujúce len povolenie. Ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete nespĺňa požiadavky týkajúce sa certifikácie, oveľa vhodnejším mechanizmom je uplatnenie sankčného mechanizmu formou pokút.
Dvanástym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia jednoznačnej voľby modelu oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prenosovej siete. Tu ide o kľúčovú súčasť vôbec celého tzv. 3. energetického balíčka. Poslanecký návrh umožňuje, aby vláda na návrh ministerstva rozhodla o neuplatňovaní požiadaviek modelu vlastníckeho oddelenia. V takomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete povinný dodržiavať požiadavky modelu nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO modelu. Až do takéhoto rozhodnutia vlády sa na prevádzkovateľa vzťahuje povinnosť uskutočniť požiadavky modelu vlastníckeho oddelenia. Takáto konštrukcia však vyvoláva viaceré otázky jej ústavnoprávnej prípustnosti. Z praktického hľadiska však najmä vnáša neprípustnú mieru právnej neistoty do situácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete. Vzhľadom na požiadavku smerníc, v zmysle ktorej musia členské štáty zabezpečiť oddelenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete v súlade s jedným z prípustných modelov oddelenia do 3. marca 2012, je nevyhnutné, aby zo zákona jednoznačne vyplývala nutnosť implementácie modelu buď vlastníckeho oddelenia, alebo možnosť realizovať ITO model alebo model nezávislého systémového operátora, tzv. ISO model. Procesy, ktoré sú potrebné na realizáciu jednotlivých modelov oddelenia sú časovo náročné a nie je možné ich odkladať do budúcnosti v rámci nejakého arbitrárneho rozhodnutia vlády. Neistotu pritom vytvára aj prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prenosovej siete nie je povinný spĺňať podmienky ITO modelu, ak vláda k 3. marcu 2012 nerozhodne o neuplatňovaní ustanovení o vlastníckom oddelení.
Trinástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu sú nesprávne a v rozpore so smernicou nastavené pravidlá pre dozorný orgán ITO prevádzkovateľa. Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie, ako to predpokladá poslanecký návrh. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári, resp. zástupcovia akcionárov, na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva na členov dozorného orgánu. Konkrétne v zmysle smernice čl. 20 ods. 3 sa na polovicu mínus jeden člen dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2, prvého pododseku, a čl. 19 ods. 3 až 7, teda právo regulátora vetovať menovanie člena dozorného orgánu a podmienky výkonu jeho funkcie, trojročné cooling-off obdobie ex ante, štvorročné cooling-off obdobie ex post, zákaz súbežného pôsobenia vo vertikálne integrovanom podniku, zákaz vlastníctva podielu vo vertikálne integrovanom podniku, resp. prijímania finančných výhod od vertikálne integrovaného podniku, účinné práva namietať proti odvolaniu z funkcie a podobne. Na všetkých členov dozorného orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2, druhý pododsek, písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dôvodmi tohto predčasného ukončenia. Je zrejmé, že uvedené požiadavky smernice smerujú k vytvoreniu inštitútu nezávislých členov dozorného orgánu ITO prevádzkovateľa. Zástupcovia akcionárov na valnom zhromaždení takýmito nezávislými členmi v zmysle slovenskej úpravy práv akcionára zúčastňovať sa na valnom zhromaždení nemôžu byť. Akcionár sa na valnom zhromaždení totiž má právo zúčastňovať buď osobne, v prípade právnickej osoby prostredníctvom svojho štatutára, alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, pričom právo akcionára zvoliť si svojho zástupcu je neobmedzené.
Štrnástym dôvodom proti predloženému poslaneckému návrhu sú nedostatky navrhovanej úpravy poslancami pri ochrane odberateľov v domácnosti. V rozpore s požiadavkami smerníc (príloha I smernice 2009/72 ES a smernice 2009/73 ES) poslanecký návrh neupravuje právo odberateľov v domácnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, že nesúhlasia so zmenou ceny alebo zmluvných podmienok. Poslanecký návrh taktiež neodôvodnene limituje možnosť zmeny dodávateľa termínov na prvý deň kalendárneho mesiaca.
Pätnástym zásadným dôvodom proti prijatiu poslaneckého návrhu zákona sú nedostatky v súvislosti s koncepciou zraniteľných odberateľov. Poslanecký návrh vymedzuje koncepciu zraniteľných odberateľov mimoriadne široko, pričom za zraniteľného odberateľa sa považuje prakticky každý odberateľ, ktorý je ekonomicky zraniteľný z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s elektrinou alebo s plynom. V kontexte čoraz intenzívnejšej liberalizácie na trhoch s elektrinou a s plynom je takéto široké vymedzenie neodôvodnené. V poslaneckom návrhu zároveň absentuje vymedzenie konkrétnych práv zraniteľných odberateľov.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, uvedomujem si, že dnes už uplynul termín na transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka do slovenskej legislatívy. Zároveň si vás však dovoľujem upozorniť, že do dnešného dňa nie som si vedomý jedného jediného členského štátu Európskej únie, ktorý by mal takúto transpozíciu plne zavedenú. Ani najväčšie krajiny, ako sú Nemecko alebo Francúzsko, ani žiadna z okolitých krajín Slovenskej republiky dodnes transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka neukončila. Vláda Slovenskej republiky má pripravenú legislatívu a dá sa očakávať, že bez chýb po riadnych pripomienkových konaniach, po riadnych konzultáciách, po riadnom a skutočnom spracovaní a diskusiách so všetkými stakeholdermi predloží túto legislatívu do legislatívneho procesu v najbližších týždňoch.
Preto z dôvodu komplexnosti tejto právnej úpravy a z dôvodu všetkých vymenovaných nedostatkov poslaneckého návrhu zákona vás dôrazne žiadam o nepodporenie tohto návrhu zákona. A zároveň, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh nerokovať ďalej o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Jahnátek, hlásite sa do rozpravy alebo s faktickou? (Reakcia poslanca.) Do rozpravy. Nech sa páči.