16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenie predsedníčky vlády Slovenskej republiky a podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok nasledovných neprítomných členov vlády: ministra životného prostredia Józsefa Nagya, je neprítomný zo zdravotných dôvodov, zastúpi ho minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, je na pracovnej ceste v Košiciach a v Prešove, zastúpi ho minister hospodárstva Juraj Miškov, a podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela, je na zahraničnej pracovnej ceste v Prahe, nemá žiadne otázky.

Ďakujem pekne pán podpredseda.
Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedníčke vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá je od poslanca Ľubomíra Želiezku, ten ale v sále sa nenachádza.
Budeme pokračovať otázkou č. 2, to je otázka, ktorú položil pán poslanec Richard Oravec. A znie: „Pani premiérka, ako vnímate mimoriadne zasadnutie Európskej rady z 11. 3. 2011?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako viete, rokovanie sa uskutočnilo v dvoch formátoch, a to vo formáte všetkých členských krajín Európskej únie a aj vo formáte eurozóny. Európska rada za účasti všetkých členských krajín sa zaoberala predovšetkým otázkami situácie v Japonsku po ničivom zemetrasení a situáciou v Líbyi. Hlavnou časťou mimoriadneho rokovania Európskej rady za účasti predsedov vlád a hláv štátov členských krajín eurozóny bola diskusia o posilnení koordinácie národných hospodárskych politík v eurozóne, prijatie tzv. komplexného hospodárskeho balíka, ako aj diskusia o Pakte pre euro. Pakt pre euro predstavuje silný signál eurozóny na realizáciu záväzkov smerujúcich k vyššej konkurencieschopnosti eurozóny a väčšej konvergencii jej politík. Pre Slovenskú republiky je najdôležitejšie, že v pakte je explicitne zmienené zotrvanie otázky priamych daní v kompetencii národnej úrovne. Európska komisia ale nezávisle ohlásila zámer predstaviť legislatívny návrh na vytvorenie spoločného vymeriavacieho základu podnikovej dane. Zároveň sa Slovenskej republike podarilo presadiť, že pri tvorbe penzijných systémov a v snahe o harmonizáciu spoločného veku odchodu do dôchodku bude do úvahy braná aj miera spoluúčasti v dôchodkovom systéme. Stanovenie veku odchodu do dôchodku bude závislé od demografického vývoja v krajine.
Európska rada apelovala aj na potrebu dodržania stanovených termínov pre prijatie balíka legislatívnych návrhov na posilnenie hospodárskej koordinácie. Boli vyriešenie viaceré technické aspekty navýšenia európskeho nástroja finančnej stability a bola rozdiskutované potreba nového nástroja európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pozornosť bola venovaná aj ekonomickej situácii Grécka, Írska a Portugalska. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte právo dať aj doplňujúcu otázku. (Reakcia poslanca.) Nie.
Budeme pokračovať teda ďalšou otázkou, je opäť od poslanca Richarda Oravca: „Pani premiérka, v čom je návrh Európskeho stabilizačného mechanizmu výhodnejší oproti pôvodnej gréckej pôžičke?“
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem za otázku. Dovoľte mi využiť túto otázku na to, aby som teda informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o tom, aké zmeny sa podarilo vyrokovať na pondelkovom zasadnutí rozšírenej euroskupiny, teda zasadnutí ministrov financií členských krajín eurozóny, plus tam boli ministri nečlenských krajín menovej únie.
Toto rokovanie prinieslo výrazné a pozitívne výsledky pre Slovenskú republiku, a to v tom zmysle, že sa nám podarilo presadiť obidve zásadné podmienky a požiadavky, ktoré Slovenská republika mala. Tou prvou bola potreba zahrnutia aj súkromného sektora, teda bánk, do riešenia situácie problémových krajín, aby teda účet za problémy, ktoré vznikali v minulosti, neniesli len daňoví poplatníci, ale aj banky. Toto sa podarilo presadiť už predtým, aj preto, že to požadovali aj niektoré veľké krajiny, napr. Nemecko. Oveľa ťažšie bolo presadiť zníženie distribučného kľúča, teda zníženie podielu Slovenska, ale aj iných nových členských krajín eurozóny, chudobnejších členských krajín eurozóny, zníženie ich podielu na Európskom stabilizačnom mechanizme. Toto vôbec nebolo jednoduché, najmä preto, že vlastne sme to požadovali najskôr len my sami. Túto otázku som otvoril prvýkrát 14. februára na rokovaní euroskupiny, najskôr bez nejakej výraznejšej podpory iných krajín, potom pred zhruba dvoma týždňami na ďalšom zasadaní euroskupiny sa už ku mne pridali všetky nové členské krajiny eurozóny a aj Európskej únie, na tom rozšírenom zasadnutí. Ten zásadný rozdiel popri gréckej pôžičke je teda dvojaký, ale aj oproti ochrannému valu. Po prvé, v gréckej pôžičke vtedajší minister financií Ján Počiatek, a neskôr to bolo potvrdené, s vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom akceptovali distribučný kľúč v gréckej pôžičke aj v ochrannom vale, ktorý bol veľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán podpredseda vlády, ja vás na chvíľu vyruším. Páni kolegovia, pán Brocka a spol., poprosím vás, skúste si to niekde inde vyriešiť. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem pekne. Takže ešte raz, ten zásadný rozdiel medzi gréckou pôžičkou, ale aj podmienkami, ktoré v ochrannom vale (EFSF) vyrokovala vláda Roberta Fica oproti podmienkam, ktoré sme vyrokovali my, je vo výraznom znížení príspevku Slovenska do tohto nového mechanizmu. Ten príspevok Slovenska sa znižuje až o 17 %, teda je to výrazné zníženie. Pôvodné rozdelenie a schválené rozdelenie podielu krajín v gréckej pôžičke aj pri ochrannom vale bolo podľa kľúča, podľa podielu krajín na kapitáli Európskej centrálnej banky. Kapitál Európskej centrálnej banky sa skladá podľa kľúča, ktorý má dve kritériá, z 50 % podľa výšky HDP, teda podľa ekonomickej sily krajiny, čo je v poriadku, ale v 50 % ďalších percentách sa tento kľúč vytvára podľa počtu obyvateľov. To potom znamená, ak by sme sa mali skladať na tieto stabilizačné mechanizmy podľa počtu obyvateľov, vo vzťahu k ekonomickej sile svojej krajiny by chudobnejšie krajiny platili omnoho viac ako krajiny bohaté. Takže prvý zásadný rozdiel je v tomto. A budem to ilustrovať na príklade najchudobnejšej a najbohatšej krajiny eurozóny. V eurozóne je dnes najchudobnejšou krajinou Estónsko a najbohatšou Luxembursko. Ak by platil pôvodný distribučný kľúč, ktorý sa ale nám podarilo zmeniť, tak potom by do nového Európskeho stabilizačného mechanizmu prispelo Estónsko vo výške 9,2 % HDP a Írsko vo výške 3,1 % HDP. Čiže je to evidentne zásadný rozdiel, dokonca trojnásobný. Je to tak nelogické, nespravodlivé a zlé, tento kľúč, ktorý akceptoval Robert Fico a Ján Počiatek, je tak zlý, že vlastne je to analogická situácia, ako keby ste dali zaplatiť daň z príjmu chudobnému človeku trojnásobne vyššiu ako človeku bohatému. To je to isté, ako keby ste nasadili chudobnému človeku 30-percentnú daň z príjmu a bohatému 10-percentnú daň z príjmu. Pre Slovensko, len na ilustráciu, by to znamenalo 7,9 % z hrubého domáceho produktu oproti 3,1 % v prípade Luxemburska. Aj týmto sme argumentovali. Ako som spomínal, tento problém otvorilo Slovensko. Slovensko ho vznieslo ako zásadnú podmienku. A podarilo sa nám dosiahnuť výrazne iný kľúč. Nakoniec sa nám nepodarilo presadiť úplne taký, aký sme chceli, pretože ja som presadzoval aj s mojimi kolegami, aby počet obyvateľov vôbec nebol obsiahnutý v tom distribučnom kľúči, aby to bolo len podľa ekonomickej sily hrubého domáceho produktu, príp. ak by tam boli iné zložky, v tom kľúči, aby tam mohla byť sila finančného sektora alebo dlh. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý nakoniec predložilo Estónsko, ktorý znamená, že ten podiel, tá váha počtu obyvateľstva sa znížila z 50 % na 12,5 %. Čiže je to výrazné zníženie tej váhy. Teda prvý rozdiel, ešte keď to vyčíslim finančne, je ten, že ak by sme neboli grécku pôžičku odmietli, tak by sme boli poslali do Grécka peniaze vo viacerých tranžiach v objeme 800 mil. eur. To bolo podľa starého distribučného kľúča to takmer 1 % z celkovej sumy 80 mld. eur. Teraz zhodou okolností suma, ktorá bude platená v hotovosti, pre tento Európsky stabilizačný mechanizmus, má tú istú výšku, akú mala celková pôžička Grécku. Čiže bude to tiež celkovo 80 mld. dolárov. Ale náš podiel sa znižuje o 133 mil. oproti situácii, ktorá by nastala, keby sme nevyrokovali a nepresadili zníženie distribučného kľúča. Čiže dá sa povedať, že priama úspora, okamžitá, je a v hotovosti vyjadriteľná je 133 mil. eur. Samozrejme, na tom celkovom balíku, ktorý je daný nielen kešovou platbou, ale aj garanciami a kapitálom na zavolanie, sa táto suma vyšplhá dokonca do výšky až takmer 1,2 mld. eur. Čiže je to obrovská úspora oproti situácii, ktorú vyrokovala bývalá vláda.
Ďalší zásadný rozdiel je v tom, že pri gréckej pôžičke išli peniaze jednotlivých krajín, ktoré sa na nej zúčastňujú, priamo do Grécka gréckej vláde. Tu sa ideme skladať aj hotovosťou na kapitál medzinárodnej inštitúcie, na kapitál Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý bude akýmsi európskym menovým fondom čiže niečo ako Medzinárodný menový fond, ale s pôsobnosťou pre krajiny eurozóny, pre krajiny Európskej menovej únie, pričom tieto peniaze teda nebudú priamo použité na pôžičky, lebo idú na kapitál inštitúcie, ktorá má byť silná a stabilná, a kapitál inštitúcie, ktorá si potom bude požičiavať v prípade potreby na trhu. A ona môže potom poskytnúť preklenovacie úvery krajinám, ktoré by sa príp. mohli ocitnúť v problémoch. Takže aj toto je zásadný rozdiel, nejde o priamu pôžičku krajine, ide o podiel na kapitáli, na vytvorení tohto Európskeho stabilizačného mechanizmu, o ktorom, mimochodom, už bolo rozhodnuté na decembrovom summite a o ktorom vlastne sme vždy pred tými rokovaniami informovali aj členov vlády, aj členov Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Takže toto sú tie hlavné a zásadné rozdiely.

Ďakujem pekne.
Treba doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie.
Vzhľadom na skutočnosť, že opozícia má dnes zjavne iné priority, nie je tu prítomný ani pán Vladimír Matejička. Takže ani jeho otázka nebude prečítaná.
Budeme pokračovať opäť otázkou pána poslanca Richarda Oravca. Je obdobná: "Pani premiérka, v čom je súčasný návrh Európskeho stabilizačného mechanizmu spravodlivejší oproti pôvodným návrhom."

Áno, Ďakujem pekne. Je spravodlivejší teda nielen v distribučnom kľúči, ktorý som už vysvetlil, ale aj v tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus obsahuje aj účasť privátneho sektora. Čiže to je tá druhá požiadavka, ktorú sme mali. Spomenul som, že mali sme dve zásadné požiadavky: zmenu distribučného kľúča a účasť privátneho sektora. Tá väčšia spravodlivosť spočíta v tom, že grécka pôžička, ale aj EFSF, teda ochranný val, neobsahovali účasť privátneho sektora, čo v konečnom dôsledku znamená, že prípadné náklady z pomoci krajinám, ktoré sa ocitli v problémoch, ako je Grécko a Írsko, zatiaľ by znášali v plnej miere daňoví poplatníci krajín, ktoré sa podieľajú na tomto mechanizme, ale vôbec nie banky, ktoré týmto krajinám v minulosti požičiavali. Toto považujeme za nielen nespravodlivé, ale aj nebezpečné, nespravodlivé jednoducho preto, že keď tieto banky, ale nielen banky, ale aj všetci tí, ktorí kupovali dlhopisy týchto krajín, do nich investovali, tak za to brali úroky, brali za to zisk. Teraz keď prišli problémy, tak cenu, ten účet má zaplatiť niekto úplne iný, daňoví poplatníci iných krajín. To vytvára situáciu, ktorej ekonómovia hovoria morálny hazard, kedy sa vlastne privatizujú zisky, ale nacionalizujú, zoštátňujú straty. Morálny hazard je nebezpečný v tom, že takéto správanie, ktoré vlastne znamená, že keď subjekt, banka, fond riskuje, lebo požičiavanie problémovým krajinám je spojené, samozrejme, s rizikom, pokiaľ z toho pramenia zisky a výnosy, tak tie zisky a výnosy sú tej banky, toho fondu, ktorý riskuje, ale keď sa situácia zhorší tak, že krajina je neschopná splácať, tak potom náklady takéhoto riskantného správania banka vôbec nenesie. A nesú ich len daňoví poplatníci. Toto je aj výsostne nespravodlivé, na čom sa iste zhodneme. Ale vytvára to aj nebezpečenstvo precedensu a opakovania takéhoto nezodpovedného správania aj vlád, ktoré si požičiavajú, ale aj bánk alebo fondov, ktoré takýmto nezodpovedným vládam požičiavajú. Takže z tohto pohľadu je nový Európsky stabilizačný mechanizmus omnoho spravodlivejší, pretože tento mechanizmus má v sebe zahrnutú účasť privátneho sektora. Takže v tých bondoch, ktoré budú vydávané, a v tom programe, ktorý bude vlastne riešiť tento Európsky stabilizačný mechanizmus, už budú zahrnuté presné podmienky, podľa ktorých ak dôjde k platobnej neschopnosti krajiny a ak situácia bude vyhodnotená tak, že túto platobnú neschopnosť je potrebné riešiť aj reštrukturalizáciou dlhu, tak potom sa na platení toho účtu budú podieľať aj veritelia, teda aj banky, aj súkromné subjekty. Takže aj v tomto je zásadná odlišnosť, kvalitatívne je to iné. A je to aj omnoho, omnoho spravodlivejšie, ako bola grécka pôžička a ako bol ochranný val.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Pätnásť minút určených na odpovede premiérky uplynulo.
Ďakujem vám za vaše odpovede.
A budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Richarda Švihuru, vidím ho tu. A tá otázka je na prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa a otázka znie: „Audit Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva na Leteckom úrade Slovenskej republiky poukázal počas predchádzajúcej vlády na viaceré nedostatky, z ktorých mohli vzísť pochybnosti o našom civilnom letectve. Pán minister, v akom stave je fungovanie Leteckého úradu Slovenskej republiky?“
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.