16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, teším sa, že to slnečné pekné dopoludnie venujeme spolu zahraničnej politike a že máte o ňu záujem. To, čo už je menej radostné, sú možno také širšie spoločensko-politické okolnosti, za ktorých sa budeme spolu nad našou zahraničnou politikou zamýšľať. Tie okolnosti majú tri dimenzie, politickú, ekonomickú, ale aj, povedal by som, prírodovednú alebo environmentálnu.
Je každému známe na Slovensku, že sa stále boríme s dôsledkami finančnej krízy, že stále gniavi ekonomiky nielen členských štátov Európskej únie, ale aj Spojených štátov a najväčších mocností na svete. Práve v tomto roku v Európe budeme prijímať nevídané opatrenia na to, aby sme minimálne ďalším krízam predchádzali a aby sme tej, s ktorou sa boríme, dôsledky minimalizovali. Žijeme ale aj dobu, keď dochádza k nevídaným pohybom v arabskom svete v severnej Afrike. Ako sme kedysi mali v Česko-Slovensku Pražskú jar, tak vidíme v arabskom svete ako keby jar arabskú, keď sa do pohybu dali ľudové hnutia vo veľkom počte krajín, aby sa aj tam ľudia mohli viac podieľať na verejnom živote a spravovať svoje krajiny. Tento vývoj tiež nepochybne kladie zvýšené nároky na nás všetkých a predovšetkým na slovenskú zahraničnú alebo diplomatickú službu. No ale v neposlednom rade sú to aj prírodné katastrofy, ktoré dnes vyľakali svet, nikoho nenechávajú ľahostajným. Za všetky spomeniem živelnú pohromu v Japonsku s obrovskými a ďalekosiahlymi dôsledkami nepochybne aj na Európu a nepochybne aj na Slovenskú republiku. Toto je, myslím, veľmi vážny rámec, v rámci ktorého sa dnes pohybujeme a ktorý determinuje aj kroky a aktivity zahraničnej služby, zahraničnej politiky.
Rok 2010 bol nepochybne na Slovensku poznamenaný parlamentnými voľbami, došlo v polovičke roku ku striedaniu stráží. Myslím, že čo len trošku pozorný divák alebo fanúšik, alebo pozorovateľ zahraničnej politiky mohol v nej pobadať to, čo sa dalo pobadať v politike ako takej na Slovensku, a síce zmenu alebo obrat politiky od politiky, povedal by som, ľahko populistickej niekedy aj menej ľahko populistickej k politike zodpovednej, k politike hodnôt. Toto by som chcel, a myslím si, že to aj viem, ilustrovať na celom rade príbehov, či je to vzťah k našim susedom, či je to spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, či to je postoj k prenasledovaným ľuďom či možno v najbližšom Bielorusku alebo v najvzdialenejšej Kube, naša politika sa opierala o jasnú, tradičnú, hodnotovú škálu. Zrejme aj preto som pomenoval program zahraničnej politiky pre volebné obdobie politickým desatorom, aby bolo evidentné, že naša politika nie je politikou štyroch svetových strán, pretože taká môže byť každá politika, ale že v rámci týchto svetových strán dokážeme aj rozlišovať, kde ktorý vektor zahraničnej politiky sa nachádza. Myslím si, že práve táto skutočnosť najvýraznejšie charakterizovala zahraničnú politiku v roku 2010.
A teraz celkom konkrétne by som vypichol niektoré kľúčové ťažiskové atribúty tejto zahraničnej politiky v minulom roku.
Začal by som konštatovaním, že platí, myslím, všeobecná zásada, že zahraničná politika je iba odrazom politiky vnútornej. A preto sme sa snažili správať nielen ako samostatný rezort, rezort zahraničnej služby, rezort diplomacie, ale aj ako organická súčasť vlády Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k našej ústavnej a zákonnej kompetencii sme za základ považovali rozvinúť aktívnu, priateľskú a perspektívnu susedskú politiku. Myslím, že je všeobecne známe, že keď človek má dobrého suseda, že tak aj hodnota jeho príbytku narastá. A záujmom normálneho človeka je, aby mal suseda dobrého, stabilného, pevného, slušného, priateľského. Tomu zodpovedala aj naša politika voči susedom. Myslím, že nemusím siahodlho hovoriť, že Česká republika je krajinou, s ktorou máme, chvalabohu, nadštandardné a, verím, aj trvalo udržateľne nadštandardné susedské vzťahy. Poľsko vnímame ako strategického partnera. Je to krajina, ktorá je nielen veľká, ale aj politicky nesmierne významná a je súčasťou Weimarskej trojky, má veľmi významné postavenie nielen v európskom, ale aj v omnoho širšom meradle. Nikdy sme s Poľskom nemali žiaden konflikt, rozumieme si jazykovo, sme si ľudsky veľmi blízki. Myslím, že ten potenciál aj pre rozvoj ekonomiky, obchodu, ale aj cestovného ruchu je stále ešte ohromný a nie dostatočne využitý. Myslím si, že naším tradičným dobrým spojencom v Európe môže byť, je a bude Rakúska republika. Nová Dunajská stratégia, ktorá bola iniciovaná Rakúskou republikou, nám ponúka ďalšie konkrétne možnosti na dobrú spoluprácu. Ukrajina je naším najväčším susedom. Je to krajina, ktorá sa usiluje o modernizáciu, transformáciu, v konečnom dôsledku o európsku integráciu. Preto jej venujeme, začali sme jej venovať a budeme jej venovať veľmi výraznú pozornosť. Myslím, že sa k tomu vrátim. Neurobím žiadne prekvapujúce vyhlásenie, keď poviem, že Maďarská republika je najcitlivejší element našej susedskej politiky. Ale aj tu sme mohli zaznamenať po nástupe novej vlády zmenu kurzu od trápnej konfrontácie, ktorá k ničomu nevedie, k sebavedomému, ale kultivovanému presadzovaniu našich záujmov vrátane princípov dobrej, normálnej, znášanlivej a perspektívnej susedskej politiky. Prvého júla sme prevzali predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke. Tomu sme podriadili aj intenzitu našej regionálnej spolupráce. Vždy je dôležitý výsledok pre naozaj fanúšikov zahraničnej politiky. Pripomeniem výrok ministra zahraničných vecí Českej republiky Karla Schwarzenberga, naposledy bol v Bratislave, keď sme mali rozšírené ministerské stretnutie ministrov zahraničných vecí V-4 s krajinami Východného partnerstva, ktoré poctil svojou návštevou aj nemecký minister zahraničných vecí aj šéfka európskej diplomacie Baronesa Ashton a komisár pre rozšírenie Štefan Füle, keď Karel Schwarzenberg povedal, že na takom hodnotnom podujatí Vyšehradskej štvorky ešte nebol. To bol jeho citát, ktorý myslím, hovorí za všetko. A iste nemusím pripomínať politické skúsenosti môjho českého kolegu. Autorita Vyšehradskej štvorky sa prejavila v celom rade konkrétnych hodnotných projektov, od projektov environmentálnych cez infraštruktúrne až po projekty ekonomickej bezpečnosti. Mali sme jasnú agendu a túto sme aj intenzívne rozvíjali. Vlani dôkazom aj rešpektu slovenského predsedníctva bolo ministerské stretnutie ministrov zahraničných vecí V-4 s našimi kolegami západného Balkánu. Nie je to náhoda, viete, že sme sa sústredili na dva vektory zahraničnej politiky. A to je vektor východný, krajiny Východného partnerstva, a vektor juhozápadnej Európy alebo západného Balkánu. Toto stretnutie bolo veľmi významné aj preto, že viaceré krajiny západného Balkánu, bývalej Juhoslávie, urobili práve v minulom roku výrazný obrat smerom k Európe. A myslím, že bez zveličenia môžem prehlásiť, že nie zanedbateľný prínos v tomto obrate má aj Slovenská republika. Pripomínam náš príspevok k tomu, že Srbsko napokon prispôsobilo, upravilo obsah textu rezolúcie k poradnému posudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý sa týkal jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. Aj vplyvom našich aktivít napokon Srbsko upravilo text tak, že sme mohli za rezolúciu hlasovať všetci, nielen členovia Európskej únie, ale aj Spojené štáty americké. Výrazom veľkej autority samotnej regionálnej spolupráce, ale aj slovenského predsedníctva podľa môjho názoru, a to sú opäť fakty, bola skutočnosť, že pred tromi európskymi summitmi Európskej rady v druhej polovici minulého roku sa stretli premiéri Vyšehradskej štvorky s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie, tak s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom ako aj s predsedom Európskej rady Van Rompuyom, ako aj s predsedom Európskeho parlamentu pánom Buzekom.
Druhý rozmer, ktorý chcem zdôrazniť vo svojom expozé, je naša angažovanosť ako člena Európskej únie, ale aj eurozóny. Aj tu sme zaznamenali po parlamentných voľbách výraznú zmenu. Poviem to rovno, aby som nestrácal veľa času. Po voľbách sme realizovali to, čo sme vyhlasovali alebo, ak chcete, sľubovali občanom pred voľbami. Nepodieľame sa na pôžičke Grécku. A dovolím si to trošku brutálnejšie a menej diplomaticky povedať, že len slepý nevidí dnes, že to bolo rozhodnutie správne, principiálne. Vychádzalo z našich hodnotových skúseností. Vychádzalo z toho, čo pretrpeli občania Slovenskej republiky v období, keď sme riešili 20-percentnú mieru nezamestnanosti, keď sme riešili obrovskú biedu po celom Slovensku, biedu, ktorá súvisela s prechodom našej ekonomiky starej, neperspektívnej na slobodnú, perspektívnu ekonomiku. Všetci si veľmi dobre pamätáme, aké to bolo bolestivé, ale nikomu nie sme do dnešného dňa ani jeden jediný cent dlžní. Dokázali sme to vydržať, aj keď sme boli veľmi dole a veľmi to bolelo. Preto sme sa vzpriečili morálnemu hazardu iných, ktorí si dokázali vylepšovať životné pomery na úkor budúcich generácií. A takto, sa domnievam, nie je možné interpretovať solidaritu, pretože solidarita je jav, kedy sa tí, ktorí vládzu a sú bohatší, solidarizujú s tými, ktorí sú chorí, nevládzu alebo sú chudobnejší. Bez toho, že krajiny a aj politici nebudú znášať dôsledky za svoje nezodpovedné správanie, v Európe v konečnom dôsledku sa z problémov nedostaneme. Toto bolo naše principiálne stanovisko, ktoré sme dokázali obhájiť na všetkých relevantných európskych fórach. Nechce sa mi dnes vám pripomínať, kto len trošku sleduje, ako sa vyvíjajú ratingy jednotlivých ekonomík, vie, o čom hovorím, a vie, že tie riešenia, ktoré sme ponúkali, áno, vrátane bankrotu nezodpovednej krajiny, v Európe to neradi počúvajú, tak hovoria o reštrukturalizácii dlhov, nech sa páči. Bez reštrukturalizácie dlhov, bez toho, že za to nezodpovedné správanie budú pykať všetci, aj komerčné banky, tučné, bohaté, súkromné komerčné banky, nielenže sa nevyhrabeme zo súčasných problémov, ale aj prídu problémy nové. Myslím si, že aj toto bol dôkaz vernosti našej politiky vrátane politiky zahraničnej v oblasti pôsobenia ako európskeho spojenca alebo partnera.
Spomeniem v treťom bode dva kľúčové zásadné vektory, na ktoré sa Slovenská zahraničná politika orientuje. A to je západný Balkán a Východné partnerstvo. Myslím, že som spomenul niektoré aktivity, ktoré sme venovali obom zoskupeniam vo formáte Vyšehradskej štvorky, ale chcem doplniť túto informáciu aj tým, že sme veľmi aktívni bilaterálne. Významnú časť oficiálnej rozvojovej pomoci, spoluprácu so slovenskými mimovládkami, ale aj aktivity ministerstva zahraničných vecí venujeme týmto dvom dimenziám našej susedskej politiky alebo zahraničnopolitickej orientácie. Spomeniem len námatkovo, aby to bolo hmatateľné, že v Moldavsku a na Ukrajine sme otvorili tzv. národné konventy. Možno si pamätáte, keď sa Slovensko rozhodlo o vstupe do Európskej únie. Bolo vtedy treba spájať ľudí rôznej farby, rôzneho zmýšľania, poviem to vulgárne, bývalých komunistov, bývalých disidentov, prizvať mládežnícke organizácie, prizvať cirkev, mimovládky. A tak sa zrodil nápad Národného konventu. Myslím si, že to bol dobrý nápad, lebo len za rokovacím stolom sa dajú hľadať východiská. A tak ponúkame transfer našich skúseností. Na ministerstve zahraničných vecí sme vlani zriadili Centrum pre zdieľanie skúseností. Výsledkom našich aktivít je, že sám som otvoril takýto konvent v Moldavsku pred ostatnými parlamentnými voľbami v novembri. Kolega Ježovica ho otvoril na Ukrajine. Teraz 4. apríla ho otvárame v Čiernej Hore. Významná časť prostriedkov našej rozvojovej pomoci smeruje do týchto krajín na obnovu škôl, ale aj napr. v Moldavsku aj do obcí na zabezpečenie pitnej vody. Veľmi sme aktívni v krajinách bývalej Juhoslávie. Spomenul som veľmi pozitívny obrat a jednoznačný príklon Srbska k Európskej únii. Rovnako sme aktívni aj voči Čiernej Hore. A zvyšujeme svoje aktivity, budeme zvyšovať svoje aktivity voči Bosne a Hercegovine. Chorváti potrebujú urobiť do Únie posledný krok, ale k tomu sa ešte vrátim. Boli sme veľmi aktívni v Bielorusku. Boli tam prezidentské voľby na sklonku uplynulého roku, preto sa k tomu potom vrátim v tej druhej časti, ale boli sme veľmi aktívni v Bielorusku pred voľbami, počas volieb naším monitoringom, spoluprácou s mimovládkami.
Štvrtý element, ktorý chcem zdôrazniť, je ekonomický rozmer našej zahraničnej služby. Myslím si, že aj vďaka porozumeniu koaličných partnerov, najmä SaS, sa nám podaril krok, ktorý sa nám dlho nedaril urobiť. A to je znovu integrovať obchodné zastúpenia pod jeden rezort. Bolo nenormálne, že sme mali dva druhy ambasád v zahraničí. Bolo nenormálne, že obchodní zástupcovia si robili, čo chceli, alebo nerobili, pretože boli ďaleko spod dozoru. Je úplne normálne, že nielenže budú v rámci našich misií fungovať títo obchodní zástupcovia, ale je úplne normálne, že ekonomizácia našej zahraničnej služby sa stáva úplnou prioritou našej politiky. To vám hovorím otvorene. Chcem vám povedať dopredu, že v júli na výročnom stretnutí s našim diplomatickým zborom toto bude priorita číslo jeden. Opäť sa k tomu vrátim krátko v druhej časti, ale to, že sme sa dokázali politicky dohodnúť v rámci koalície, to, že sme to technicky zabezpečili, to, že od 1. januára tohto roku sú obchodné zastúpenia integrálnou súčasťou našich ambasád alebo zahraničnej služby, považujem za významný prínos.
Piata zastávka bude venovaná energetickej bezpečnosti. Už som sa zmienil o našom stretnutí s kolegami západného Balkánu. Pripomeniem, že moji kolegovia z V-4 v rámci tohto stretnutia sa zúčastnili sprievodnej konferencie GLOBSEC, ktorá je venovaná otázkam globálnej bezpečnosti. Vtedy sme vyjadrovali viacero želaní. Niektoré z nich sa medzi tým stali skutočnosťou. Počas návštevy maďarského premiéra bola podpísaná zmluva o plynovom prepojení medzi Veľkým Krtíšom a obcou Vecsés na druhej strane. Za krátky čas, verím, bude toto plynové prepojenie realitou. Rovnako som informovaný, že sú pripravené zmluvy o budúcich zmluvách o prepojení plynových sústav, slovenskej a poľskej. Takže verím, že do niekoľkých málo rokov bude severojužné plynové prepojenie realitou, čo nepochybne prispeje k diverzifikácii, a teda k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Rovnako vám chcem pripomenúť, že tesne pred Vianocami som sa s kolegom Miškovom zúčastnil v Baumgartene otvorenia tzv. reverzného spätného chodu. Teda bude možné v prípade, že by, nedajbože, došlo k podobným problémom ako začiatkom roku 2009, ťahať plyn aj zo západu na Slovensko, a nie tak, že budeme o to bojovať niekoľko dlhých dní alebo týždňov, ale, ľudovo povedané, otočením jednej páky.
No a napokon spomeniem ešte ďalší rozmer, ktorý nie je tak viditeľný. Ale keď sa človek dostane do núdzovej pozície, je veľmi vážny. A to sú naše konzulárne služby. Vo svete je veľa nešťastia, žiaľ. Vždy sa snažíme ľuďom pomáhať, či to bol incident na letisku v Moskve alebo to bola evakuácia ľudí z Egypta, kde náš špeciál zviezol nielen Slovákov, ale aj Čechov, Maďarov a príslušníkov iných krajín. Alebo to bolo potom v Líbyi. Ale je to ešte stále v Japonsku. Všade tam sa snažíme poskytovať konzulárne služby zo všetkých síl. Spomeniem aj príbeh chlapca, ktorý je unesený do Egypta, ktorého matka, starí rodičia sú veľmi nešťastní, lebo súdy rozhodli, že patrí matke na Slovensko, ale úrady ho nevedia alebo nechcú z Egypta vydať. Vyvíjame enormné úsilie aj na politickom poli, aby sme dokázali zabezpečiť či už využiteľnosť práva alebo takých štandardov, aby ľudské práva boli dodržiavané a aby záujmy občanov Európskej únie, a teda aj Slovenskej republiky boli chránené.
Pán predseda, spomeniem v druhej časti teda už len niekoľko aktivít, ktoré vlastne budú kontinuitou alebo pokračovaním aktivít, ktoré sme rozbehli minulého roku, lebo domnievam sa, že aj preto výbor odporučil, aby sme to spojili. Mnoho z toho, čo sme rozbehli v druhej polovici minulého roku, sa stalo prioritou pre rok aktuálny.
Veľmi intenzívne rozvíjame a budeme rozvíjať naše susedské vzťahy. Rok 2011 je a mal by byť rokom strednej Európy. Prvého júla odovzdáme predsednícku štafetu Vyšehradskej štvorky Českej republike. Viete, že Maďarsko predsedá Európskej únii, viete, že priority maďarského predsedníctva sú veľmi významné. Mnohé sú kľúčové aj pre Slovenskú republiku. Niektoré sú nové, ale veľmi dôležité, ako je riešenie rómskej problematiky. Maďarsko v polovici roka odovzdá štafetu predsedníctva Európskej únie Poľskej republike. Viem, že Poliaci chcú zorganizovať podobný summit s východnými partnermi, s krajinami Východného partnerstva, ale na vyššej úrovni premiérskej, čo bude nadväzovať na aktivity rozbehnuté počas slovenského predsedníctva. Budeme rozvíjať novú oblasť, oblasť Dunajskej stratégie. V júni na summite by formálne mala byť schválená. Viete, že sú tam konkrétne oblasti, viete, že tieto konkrétne oblasti, ktoré majú dopad, môžu mať, verím, že to tak bude, dopad na ľudí. Majú svojich sponzorov, aj Slovensko sponzoruje dve oblasti. Verím, že Dunajská stratégia bude ďalším hnacím motorom rozvoja nášho regiónu. Čo sa týka susedov, budeme pokračovať v tom, aby sme si naozaj udržali s Čechmi to nadštandardné partnerstvo, s Poliakmi zase partnerstvo strategické. Budeme sa usilovať, aby s Maďarskom bolo menej nedorozumení a viacej principiálnych riešení, ktoré sú a budú na prospech občanov Slovenskej republiky. Veľmi intenzívne sa budeme venovať Ukrajine. Na výbore som bol poctený a potešený záujmom poslancov o tento vektor. Máme veľmi konkrétne predstavy, ako aktívne na Ukrajine pôsobiť či už ďalším zvoľňovaním vízovej povinnosti alebo, ak chcete, vízovou liberalizáciou až po veľmi konkrétne projekty reformné, modernizačné, ktoré potrebuje Ukrajina v jednotlivých rezortoch, v jednotlivých segmentoch. V rámci našich priorít budeme, samozrejme, dbať o krajiny Východného partnerstva a o krajiny západného Balkánu. Špecifickú pozornosť venujeme a budeme venovať Bielorusku. Mohli ste si prečítať, všimnúť, že pred stretnutím V-4 plus Východné partnerstvo som prijal šiestich predstaviteľov bieloruskej opozície, bývalých prezidentských kandidátov, politických väzňov. Mohli ste si všimnúť, že sme zorganizovali verejné zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí na podporu väznených bieloruských aktivistov. Môžem vám prezradiť, že som pred mesiacom napísal Baronese Ashton žiadosť, aby sme sa k Bielorusku vrátili na marcovom summite Európskej rady, na Rade pre zahraničnú politiku. A chcem vás informovať, že pracujeme na našej predstave, ako sa správať voči bieloruskému režimu tak, aby prepustil politických väzňov. Hovorím o tom preto, aby ste mali konkrétnu informáciu o tom, že to nie sú len reči, ale aj konkrétne aktivity, ktoré budeme tohto roku na prospech občanov Bieloruska rozvíjať. Rovnako chcem vás informovať, že máme konkrétnu predstavu o pomoci nielen Bielorusku, o aktivitách na Ukrajine, ale aj Moldavsku, že máme veľké plány, ako tejto krajine, ktorá by mohla byť prvou európskou vlajkou v krajinách Východného partnerstva, naďalej tak konkrétne pomáhať, ako sme pomáhali doposiaľ. No a chceme byť aktívnejší aj v takých citlivých témach, ako je vzťah Azerbajdžanu a Arménska, kde hlavne Náhorný Karabach je veľmi nepríjemným problémom. A chceme byť aktívnejší aj v Gruzínsku. Čo sa týka krajín bývalej Juhoslávie, veríme, že rok 2011 bude nesmierne významný pre tri krajiny minimálne. Po prvé, veríme, že Chorváti dokončia svoje prístupové rokovania. Bolo by dobré, keby to bolo ešte pod maďarským predsedníctvom. Dňa 26. apríla cestujem do Záhrebu. Pozval som rakúskeho kolegu, aby sme boli hlasnejší, možno silnejší. Chceme veľmi silno podporiť Chorvátov a presviedčať aj Komisiu aj partnerov v Európskej únii, aby sa Chorvátov nebáli, aby sme prekonali únavu z rozšírenia a aby Chorváti dostali teda zelenú, ako som povedal, schválením záverečnej kapitoly a ukončením prístupových rokovaní. Druhou a treťou krajinou, ktorá tohto roku môže zaznamenať významný úspech, je Čierna Hora a Srbsko. Rok 2011 by mal byť rokom začatia negociačných rozhovorov, Čierna Hora už má pozitívne avis, Srbi zažiadali, verím, že pozitívne hodnotenie dostanú. Na Bruselskom fóre cez víkend som si dovolil, lebo na jednom z panelov sedel prezident Tadič a predseda vlády Lukšič, takú metaforu, že mi to pripomína Česko-Slovensko po roku 1992, keď sme sa mierovo rozdelili, aby sme sa o 12 rokov znovu reintegrovali, alebo, keď chcete, zišli v jednej rodine v Európskej únii. Bolo to veľmi, veľmi povzbudzujúce vidieť vedľa seba prezidenta Srbska, predsedu vlády Čiernej Hory s plánmi, ktoré boli veľmi podobné tým našim po roku 1992. A, samozrejme, nezabudol som im pripomenúť, že mám pocit, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nikdy neboli lepšie, ako sú dnes.
Čo sa týka druhej, možno ťažko to vážiť, možno aj prvej priority, tá je úplne jasná, ochrana našej spoločnej meny a nášho spoločného Európskeho partnerstva. Máme eminentný záujem na stabilnej spoločnej mene, na dynamike a konkurencieschopnosti jednak členských štátov Európskej únie, ale EÚ aj ako celku. Preto sa veľmi aktívne správame, veľmi aktívne. Viete, že významné veci sa už udiali, že prebieha takzvaný ekonomický semester po prvýkrát, kolega Mikloš musí v apríli predložiť prvú predstavu o štátnom rozpočte, ktorá bude verifikovaná, konzultovaná na európskej úrovni, aby bola dôvera, aby sme si plnili záväzky znižovať deficity verejných financií. Viete, že sa pripravuje schválenie významného legislatívneho balíka šiestich zákonov, tak aby sme boli disciplinovanejší, zodpovednejší a aj trestaní, keď nebudeme zodpovední. Viete, že sa pripravuje inštitúcia o tri roky, aby mohla poslúžiť pre výkyvy jednotlivých ekonomik, ale za prísnych podmienok a presných transparentných pravidiel. Ale zároveň chcem vás informovať, čo pozorní pozorovatelia zahraničnej politiky vedia, že najmä kolegovi Miklošovi, ale viacerí sme mu pomáhali, sa podarilo presadiť spravodlivejší distribučný kľúč, ktorý na druhej strane šetrí aj veľké peniaze Slovákov, pretože Slovensko bude prispievať na tú budúcu inštitúciu známu pod názvom ESM alebo, ak chceme, Európsky stabilizačný mechanizmus podstatne menej peňazí, pretože sme dokázali, že ten kľúč by mal byť spravodlivejší.
Nebudem sa už veľmi vracať k ďalším témam, ktoré som rozvíjal v predchádzajúcej časti, len pripomeniem, že nesmierne dôležitou prioritou aktuálneho roku bude ekonomická dimenzia našej zahraničnej služby. Vrcholí verejná súťaž o prvého obchoďáka v rezorte, poviem to tak ľudovo, na generálneho riaditeľa príslušnej sekcie. Doslova v týchto dňoch bude vymenovaný. A potom budeme reformovať celú sieť našich obchodných zastúpení tak, aby tam boli ľudia kvalitní a aby pokrývala tie regióny, tie územia, kde máme veľký potenciál umiestňovať naše výrobky, získavať investície, rozvíjať obchod a cestovný ruch, cestovný ruch obojsmerný, nielen zo Slovenska von, ale aj zo sveta na Slovensko, lebo aj Slovensko má v oblasti cestovného ruchu nielen čo ponúknuť dnes, lebo som presvedčený, že má aj ohromný potenciál. Spomeniem vnútornú reformu rezortu. K 30. júnu ju pripravujeme bez veľkého kriku. Chcem vás informovať, že ku koncu roku sme znížili stavy o 9,2 %. Súčasťou reformy k 30. júnu bude nielen zoštíhlenie rezortu, ale, som hlboko presvedčený, aj jeho zásadné skvalitnenie. Aj my potrebujeme novú krv, aj my chceme dosiahnuť viacej muziky za menej peňazí. Som o tom hlboko presvedčený, že to sa dá. Ako behám po svete, tak stále sa presviedčam, koľko máme veľa kvalitných mladých talentovaných ľudí, ktorým je potrebné dať šancu aj na našich misiách, ale aj v našej centrále.
Panie poslankyne, páni poslanci chcem ešte spomenúť dve skutočnosti, skôr ako sa pokúsim o záverečný odsek. Tou prvou skutočnosťou je fakt, že súčasťou zahraničnej služby je nielen pôsobenie ministerstva zahraničných vecí, naše aktivity, ale, samozrejme, aj pôsobenie vrcholných ústavných činiteľov. Ja som sa zmienil o niektorých aktivitách predsedníčky vlády. Chcem doplniť túto informáciu aj o tri nesmierne vážne misie, ktoré vykonal prezident Slovenskej republiky v minulom roku, na ktorých som mal česť ho aj sprevádzať a ktoré boli významné. Po prvé to bolo úspešné vystúpenie pána prezidenta na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku. Po druhé to bolo nemenej úspešné vystúpenie a pôsobenie na summite Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej členovia sa po dlhých, dlhých rokoch stretli, a to v Kazachstane s nádejou oživiť dialóg o riešení zmrazených konfliktov, ktorých, žiaľ, aj v našej blízkosti je ešte veľmi veľa. No a napokon sa zmienim o misii pána prezidenta Gašparoviča na summite Severoatlantickej aliancie, kde aj vďaka aktívnemu príspevku Slovenska bol schválený Nový strategický koncept. Samozrejme, tak pán prezident, ako aj pani premiérka, ako aj predseda Národnej rady absolvovali viaceré významné zahraničné cesty. Prijali viacerých významných zahraničných hostí. Slovensko je krajinou vyhľadávanou, je krajinou, ktorú najmä v tých oblastiach, ktoré som spomenul ako naše priority, zahraničie načúva a zaujíma sa o naše skúsenosti. Možno doplním tú informáciu aj o to, že ja som navštívil všetky susedné krajiny, ale bol som aj v Amerike, v Paríži a v Berlíne. A druhá vec, ktorú som chcel ešte doplniť, je fakt, že sme si plnili, a, myslím, celkom úspešne, svoje záväzky v mierových misiách, tak na Cypre, kde pôsobíme pod zástavou OSN, tak v Afganistane, kde pôsobíme pod zástavou aliancie ako aj v Bosne a Hercegovine, kde pôsobíme pod zástavou Európskej únie.
Takže, dámy a páni, pokúsil som sa o taký komplexnejší pohľad na naše aktivity v roku predchádzajúcom, pokúsil som sa vás informovať, ako vnímame svoje priority v roku aktuálnom. Chcel by som to zhrnúť do ubezpečenia, že veľmi dobre si uvedomujeme, že našou povinnosťou je presadzovať, obhajovať naše slovenské záujmy a zároveň že je našou povinnosťou, aby sme boli prínosní pre dobrú susedskú politiku, pre regionálne zoskupenie, pre Vyšehradskú štvorku, samozrejme, aj v širšom priestore, a že je našou povinnosťou byť platným prínosným partnerom tak v rodine Európskej únie, ako aj v transatlantickom spoločenstve. Tomu sa budeme v roku 2011 venovať zo všetkých síl. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Juraja Drobu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania materiálov vo výboroch.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 257 z 23. februára 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práv a národnostné menšiny. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 14. marca 2011 č. 83, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 21. marca 2011 č. 37 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 47 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.
Gestorský výbor zároveň odporučil zlúčiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky rozpravu k Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, čo je tlač 262, a Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 (tlač 263).
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, čo je tlač 263a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 61 z 22. marca 2011. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Ďakujem pekne, pán predseda. Otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania, resp. asi by som mal ešte predniesť aj druhú správu zároveň, keďže sme zlúčili obidva body. (Reakcia predsedajúceho.) Dobre. Takže tým, že sme zlúčili rozpravu k obidvom bodom programu, tak prednesiem aj druhú správu.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 vo výboroch Národnej rady.
Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, čo je tlač 262, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 257 zo dňa 23. februára 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením zo 14. marca 2011 č. 82, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 21. marca 2011 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 17. marca 2011 odporučili Národnej rade zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011.
Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011.
Gestorský výbor zároveň odporučil zlúčiť na schôdzi Národnej rady rozpravu k Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 a k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 vo výboroch Národnej rady bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 62 dňa 22. marca 2011. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohu spoločného spravodajcu.
Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Ďakujem.
Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, od kolegu Drobu. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prispieť pár postrehmi k hodnoteniu zahraničnej politiky a jej zameraniu na najbližšie obdobie. Mojou ambíciou nie je venovať sa všetkým oblastiam a témam, ktoré sú v diskutovanom materiáli obsiahnuté. Vo svojom vystúpení spomeniem niekoľko okruhov, ktoré považujem za najdôležitejšie.
Je potrebné oceniť zásadnú zmenu paradigmy zahraničnej politiky zo 4-vektorovej na jasne hodnotovo orientovanú. Predchádzajúca vláda urobila v zahraničnej politike niekoľko neuvážených rozhodnutí a krokov. Odštartovala to, samozrejme, účasť Jána Slotu a jeho strany vo vláde. Na toto netreba zabúdať. Okrem množstva domácich problémov to spôsobilo niekoľko zásadných zahraničnopolitických problémov. So Slovenskou národnou stranu vedenou Jánom Slotom ako súčasťou vládnej koalície sa úspešná diplomacia robí ťažko.
Ďalšími krokmi minulej vlády, ktoré som vnímal so zdvihnutými brvami, bolo ostentatívne bratanie sa s kubánskym komunistickým režimom či priateľská návšteva u diktátora Mu’ammara Kaddáfího.
Hodnotami, ktoré súčasná vláda zastáva a presadzuje aj v zahraničnej politike, sú sloboda, zodpovednosť, zásadovosť, podpora demokracie a ochrana ľudských práv. Mali by sme byť principiálni a pre partnerov spoľahliví a čitateľní.
Susedské vzťahy považujem za nesmierne dôležité. Vzájomné spory a napätia vo vzťahoch s Maďarskom nás v zahraničí oslabovali a viazali personálne a zdrojové kapacity našej zahraničnej služby. Mnohé z tém a otázok z našich vzájomných vzťahov nie sú jednoznačné a jednoduché. Maďarsko nie je jednoduchý partner a tieto témy nemajú jednoduché riešenia. Silné gestá nepomáhajú, skôr naopak, som rád, že podľa toho začala konať aj naša diplomacia. Oceňujem celkové upokojenie atmosféry a sústredenie sa na dialóg a konštruktívnu spoluprácu. Slovensko a Maďarsko sú partneri a spojenci. A tak by mali vyzerať aj naše vzťahy.
Za seba a za kolegov v zahraničnom výbore vás, pán minister, môžem uistiť, že poslanci Národnej rady sú pripravení vláde aj vám pomôcť tam, kde cítite, že parlamentná diplomacia môže byť na osoh. Koncom apríla ide veľká časť nášho zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na oficiálnu návštevu zahraničného výboru maďarského parlamentu v Budapešti. Je to v poradí už druhé stretnutie tohto druhu, čo len dokumentuje dôležitosť, ktorú slovensko-maďarským vzťahom venujeme aj my poslanci. Môžem vás uistiť, že s maďarskými kolegami budeme otvorene diskutovať o hlavných problémoch medzi našimi krajinami a vecnosť a obsah pôjdu na úkor diplomacie a politickej korektnosti. Často sú poslanci tí, ktorí dokážu vo veľkej miere ovplyvniť oficiálne stanovisko štátu.
K ďalšej téme. Som zástancom názoru, že V-4 je unikátny model úspešnej regionálnej spolupráce a ako taký je zaujímavý a atraktívny aj pre iné regióny. V-4 má perspektívu ďalšieho zbližovania. Mojím cieľom je vytvorenie solídneho a koherentného bloku, ktorý bude mať svoju silu aj v rámci NATO, aj v rámci Európskej únie. Som rád, že V-4 je takto čoraz intenzívnejšie aj vnímaná. V tejto súvislosti by som rád ocenil mimoriadne aktívne predsedníctvo Slovenskej republiky vo V-4. Podarilo sa realizovať niekoľko veľmi úspešných podujatí a Slovenská republika a značka V-4 tým kvalitatívne boli posilnené. Za kľúčové považujem predovšetkým aktívne angažmán Poľska, ktoré je svojou váhou síce silnejšie ako zvyšné tri krajiny dohromady, ale malo by vidieť prínos svojich partnerov v celkovej pozícii tohto jedinečného stredoeurópskeho bloku. Je v našom záujme, aby celková sila hlasu V-4 v rámci Európskej únie bola ešte posilnená.
Čo sa týka posilnenia Slovenska v Európskej únii, potrebujeme sa zamerať na to, aby sa viac schopných slovenských diplomatov dostalo na kľúčové posty v rámci Únie. Našim kandidátom poskytneme maximálnu podporu. Pri rozmýšľaní o Európskej únii si musíme klásť zásadné otázky: Kto sú naši partneri. Kto v spoločných inštitúciách stojí na našej strane? Ako si kultivovať koalície? Ako budovať značku alebo brand ako krajina, ktorá je všeobecne známa tým, že má veľmi jasné priority a je čitateľná? Schvaľujem orientáciu našej zahraničnej politiky na západný Balkán. S krajinami regiónu nás spájajú mnohé väzby, disponujeme kreditom, expertízou a o naše skúsenosti z procesu transformácie spoločnosti je veľký záujem. Západný Balkán a Východné partnerstvo sú zároveň oblasti, v ktorých našu unikátnu znalosť oceňujú aj naši partneri v západnej Európe a v NATO. Vieme prinášať konkrétnu pridanú hodnotu, a preto verím, že naše aktívne pôsobenie a spolupráca s krajinami regiónu budú pokračovať aj naďalej.
So znepokojením pozorujem vývoj na Ukrajine a v Bielorusku. Problémy týchto dvoch krajín sa nás bezprostredne týkajú. Ukrajina sa posúva smerom k autoritárskemu režimu, Lukašenko pritvrdil na všetkých frontoch. Iba Moldavsko je na tom s demokraciou trošku lepšie ako pred piatimi rokmi. Pokiaľ bude v Kyjeve vládnuť kleptokratická elita, nepomôže to hospodárskemu rastu na východe Slovenska. Región by mal potenciál vyzerať úplne inak. Stačilo by, aby Ukrajina rástla aspoň tak, ako rástlo Slovensko v nie úplne najšťastnejších deväťdesiatych rokoch. Pán minister, veľmi oceňujem odvahu a správnosť rozhodnutia podporiť aktivity Bieloruska aj aktivitami priamo tu na Slovensku a poukázať na obrovský problém s demokraciou, ktorý táto krajina v súčasnosti zažíva. Myslím si, že to bolo odvážne gesto a presne takéto gestá sa nám vyplatia a slovenská zahraničná politika bude mať jasné profilovanie, jasné formovanie.
Bol som hrdý na Slovensko, keď sme v parlamente odmietli pôžičku Grécku. Ako ukazuje ďalší vývoj, problémy Grécka sú natoľko závažné, že analytici sú skeptickí ohľadom schopnosti Grécka prekonať túto dlhovú krízu aj napriek pomoci európskych záchranných mechanizmov. Zachraňovať nezachrániteľné by bola najhoršia možná politika. Som hrdý na to, že predovšetkým dve strany vládnej koalície našli odvahu ísť proti stále dominantnejšej politickej korektnosti Európskej únie a rozhodli sa verejne prezentovať a obhájiť to, čo sa najprv stretlo s vlnou nevôle na strane predstaviteľov eurozóny, avšak postupom času dochádzalo k lepšiemu porozumeniu našej pozície. Rozhodnutie nebolo ľahké, ale potvrdilo zásadovosť a principiálnosť nášho postoja a nášho správania. Chcem vyjadriť presvedčenie, že ak bude téma znovu nastolená, možnosťou riadeného štátneho bankrotu Grécka sa budeme vážne zaoberať, takisto ako možnosťou riadeného bankrotu iných štátov, ktoré si dlhodobo nebudú plniť svoje povinnosti a záväzky.
Neodpustím si pár slov k poslednému vývoju na Blízkom východe a postojom Slovenska v týchto otázkach. Vývoj v Líbyi, Egypte, Libanone, Jemene a ďalších krajinách musíme pozorne sledovať a musíme podporovať úsilie o nastolenie demokracie v týchto krajinách. Zároveň sa ale s istou mierou skepticizmu musím pýtať, čo sa v tomto regióne vlastne deje, kto je dnes opozíciou a akú novú tvár regiónu predstavitelia súčasného odboja ponúkajú po tom, ako sa im podarí zbúrať existujúce režimy a zvrhnúť existujúcich diktátorov. Obávam sa, aby ďalší vývoj nesmeroval k posilňovaniu islamského radikalizmu. Európa by sa mala mať na pozore. Mám pocit, akoby náš kontinent trošku zaspal dobu a ocitol sa v situácii, kde čoraz viac rezonujú slová o zlyhaní multikulturalizmu a vznikajú nové bašty radikálneho islamu priamo pred našimi očami v európskych metropolách. Tí, čo chodievate do Berlína, do Paríža alebo do Londýna, presne viete, o čom hovorím.
Po deviatich mesiacoch pôsobenia v parlamente musím povedať, že oceňujem kolegov z opozície, ktorí s nami pracujú v zahraničnom výbore. Nepatrím medzi tých, ktorí budú tvrdiť, že všetko, čo vykonala predchádzajúca vláda v zahraničnej politike, bolo zlé. Na rozdiel od prebiehajúcich žabomyších vojen v iných výboroch zahraničný výbor často hlasuje jednotne. Nie na všetko máme rovnaký názor, ale dokážeme konštruktívne diskutovať a hľadať tie najlepšie a najsprávnejšie rozhodnutia. A tak by to aj malo byť. Zahraničná politika tradične bola a mala by ostať oblasťou, v ktorej panuje najširšia možná miera konsenzu napriek celým politickým spektrom.
Pán minister, ako kvalitnú hodnotím aj spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí. Predstavitelia z ministerstva prichádzajú na zasadania nášho výboru dokonale pripravení a my sa snažíme činnosť ministerstva v plnej miere podporovať. Za veľmi prínosné som považoval neformálne obedové stretnutie výboru a ministra na pôde vašej inštitúcie a myslím si, že by sa mohlo konať pravidelne. Ocenil by som lepšiu koordináciu a efektívnejšiu spoluprácu medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom obrany. Bezpečnostné otázky ako naša účasť v misiách NATO a EÚ, pripravenosť ozbrojených síl sa týkajú oboch rezortov rovnako. Je dôležité s verejnosťou veľmi citlivo a dôsledne komunikovať o význame účasti slovenských ozbrojených síl v zahraničných misiách. Je to síce sizyfovská práca, lebo ťažko vysvetlíte bežnému človeku, prečo riskujeme životy slovenských vojakov, ale má to svoj obrovský význam. Myslím si, že je veľmi potrebné podporiť reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Momentálne máme slabú a nereformovanú armádu a na obranu míňame hlboko pod priemernou úrovňou míňania štátov NATO. Malo by byť snahou nás všetkých vybudovať poctivé ozbrojené sily, ktoré naberú na vážnosti predovšetkým v rámci našich partnerov NATO.
A ešte mi dovoľte pár poznámok orientovaných na budúcnosť.
S materiálom v plnej miere súhlasím a verím, že našej diplomacii sa podarí dosiahnuť to, čo je v ňom vytýčené. Od zahraničnej politiky budem očakávať zásadovosť, profesionalitu, dôsledné obhajovanie a presadzovanie politických, bezpečnostných a ekonomických záujmov Slovenskej republiky, spoľahlivosť vo vzťahu k našim partnerom a spojencom a nekompromisnú kritiku nedemokratických režimov, kde z mnohých spomeniem režimy Bieloruska, Kuby, Líbye a Iránu.
Zmenou kompetenčného zákona získalo ministerstvo zahraničných vecí do svojej kompetencie riadenie obchodno-ekonomických oddelení našich zastupiteľských úradov. Verím, že ministerstvu sa podarí naplno využiť ich potenciál a synergiu jednotnej reprezentácie Slovenska pre konkrétny a merateľný rozvoj obchodu a investícií.
Ministerstvo zahraničných vecí by malo začať intenzívnejšie pôsobiť aj smerom k podpore cestovného ruchu. A to ste, pán minister, naozaj spomínali. Ja si tiež myslím, že ten potenciál tu stále je napriek skepticizmu a napriek tomu, že už 20 rokov tvrdíme, aké je Slovensko úžasné a že doteraz sa nám ho ešte nepodarilo predať. Ja si naozaj myslím, že toto robíme zle a je šanca a potenciál, aby sa to zmenilo. Myslím, že zo Slovenska vieme vybudovať atraktívnu destináciu. Je to možné a dá sa to robiť. V tomto sú naše priority jednoznačne úplne rovnaké.
Na nedávnom stretnutí s predstaviteľmi špičkových nemeckých think-tankov v Berlíne nás viacerí poprední nemeckí analytici a komentátori vyzvali k väčšej odvahe pri prezentovaní a presadzovaní našich názorov. Zhodli sa v tom, že ťažko je možné očakávať nový vietor od starých členov Únie. Často sa s nádejou obracajú na pozície nových členov a dúfajú, že štáty ako Slovensko prídu s nekonformnými názormi na vybrané problémy, s takými názormi, ktoré si v starých členských krajinách politické elity nedovolia kvôli politickej korektnosti ani vysloviť. Ja dúfam, že sa napriek svojej veľkosti nebudeme báť a budeme odvážni. Verím v silu myšlienok a verím, že keď budeme o nich presvedčení, je možné niekedy niektoré z nich presadiť aj napriek odporu veľkých hráčov.
Na záver by som chcel oceniť všetkých zodpovedných a kvalifikovaných pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Na mojich pracovných cestách som sa v absolútnej väčšine prípadov stretol s fundovanými profesionálmi, ktorí svoju prácu v prospech Slovenskej republiky vykonávajú s hrdosťou a cťou. Je potrebné si ich za to vážiť a ich prácu oceniť. Na toto možno v návale povinností niekedy zabúdame, a pritom stačí povedať obyčajné ďakujem. Je to výzva predovšetkým do vlastných radov medzi poslancov, aby sme nezabudli vyjadriť vďaku tým kolegom zo slovenských veľvyslanectiev, ktorí nám vo väčšine prípadov výrazne pomáhajú a zabezpečujú hladký priebeh našich zahraničných pracovných ciest, často ďaleko nad rámec svojich pracovných povinností. Ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Švantner.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, ja si myslím, že vzhľadom na váš vek ste ten referát prečítali bez toho, aby ste hlbšie uvažovali nad tým, o čom hovoríte. Ja spomeniem len dve také pasáže.
Prvá pasáž bola tá, kde ste obvinili Slovenskú národnú stranu, že robila veľké problémy v zahraničnej politike. No už mi len povedzte, aké problémy robila. My sme, povedal by som, ešte veľmi jemne a slabo reagovali na to, čo sa robilo na južnom území Slovenska, keď tam pochodovali ľudia zo 64 žúp a gardy z Jobbiku. To bolo zlé pre Slovenskú republiku, že sme na to reagovali?
A ďalšia vec. S obavami sledujete vývoj na Ukrajine a v Bielorusku. Viete, ja s obavami sledujem vývoj v Maďarsku pod vedením Orbána. Zamyslite sa nad tým, čo ste hovorili, čo ste prečítali, a na budúce viacej uvažujte nad tým, čo idete povedať. Ďakujem.

Pán poslanec Bublavý.