16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Belousovová ma informovala, že tých deväť minút jej stačiť nebude, takže navrhujem, aby sme zajtra pokračovali v rozprave o 9.00 hodine. Ako prvá má vystúpiť pani poslankyňa Belousovová, potom majú vystúpiť poslanci Rafaj, Matejička a Solymos. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať, tak ako som povedal, zajtra o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:46
Szilárd SomogyiA čo sa týka riešenia alebo protestovania, tak sa vás pýtam, v predchádzajúcom volebnom období prečo ste neriešili stav alebo situáciu slovenskej národnostnej menšiny v ostatnom zahraničí, napriek tomu, že mali ste posilu vo vláde ako Slovenskú národnú stranu. A nepamätám si, že by ste na nejakých medzinárodných fórach nejaký dôraz tejto téme venovali. Ja momentálne som trocha v takom stave, že na jednej strane extrémne vysoko alebo s veľkým dôrazom sa valí táto téma a na druhej strane tuná na Slovensku ako keby ste chápali slovenské menšiny ako nejakého vzdialeného príbuzného. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2011 o 18:46 hod.
Szilárd Somogyi
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Dvadsať rokov to bola predavačka, ktorá nevedela po slovensky, teraz je to mestský policajt z Dunajskej Stredy, ktorý nevie po slovensky. Rozdiel je zrejme v tom, že teraz sa už jedná o zamestnanca samosprávy vrátane verejnej správy. Ja 42 rokov žijem v Dunajskej Strede, tých chlapcov poznám a neviem si predstaviť, že by nehovorili po slovensky. Ale ani to nechcem teraz riešiť. Ale skôr sa pýtam, čo tu aj odznelo, prečo ste to neriešili, pán podpredseda. Takisto si viem predstaviť, že aj v tom Hurbanove nebolo vám dané slovo, ale viem si aj opak predstaviť, lebo to sa stalo v Komárne, že tam nemohol niekto prehovoriť.
A čo sa týka riešenia alebo protestovania, tak sa vás pýtam, v predchádzajúcom volebnom období prečo ste neriešili stav alebo situáciu slovenskej národnostnej menšiny v ostatnom zahraničí, napriek tomu, že mali ste posilu vo vláde ako Slovenskú národnú stranu. A nepamätám si, že by ste na nejakých medzinárodných fórach nejaký dôraz tejto téme venovali. Ja momentálne som trocha v takom stave, že na jednej strane extrémne vysoko alebo s veľkým dôrazom sa valí táto téma a na druhej strane tuná na Slovensku ako keby ste chápali slovenské menšiny ako nejakého vzdialeného príbuzného. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:46
Nech sa páči, pán poslanec Senko.
Nech sa páči, pán poslanec Senko.
Pán poslanci, ja som nevidel, nakoľko sa prihlásilo veľa poslancov, pána poslanca Senka a pána poslanca Zajaca. Takže im umožním ešte vystúpiť.
Nech sa páči, pán poslanec Senko.
Neautorizovaný
18:46
A ešte čo sa týka toho 20-percentného kvóra, chcel by som rád upozorniť, že stanovisko Benátskej komisie pod č. 136 je v rozpore napr. so stanoviskom Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, ktorý hovorí, že stanovenie 20-percentného prahu je v súlade s medzinárodnými štandardmi, keďže je považované za primerané obmedzenie vo väčšine prípadov, ktorých sa týka tzv. nenormatívna jurisprudencia Poradného výboru pre Rámcový dohovor na ochranu menšín, aj pokiaľ ide o Slovensko, je to v tomto prípade v súčasnom stave v poriadku. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo. Chcel by som ešte upozorniť na to, že slovíčko „môže“, ktoré sa tak často vyskytuje v návrhu zákona, na ktoré upozorňoval pán podpredseda Bugár, ako aj pán podpredseda vlády, sa môže v celom kontexte zákona, tak ako je napísaný, a v znení jeho jednotlivých paragrafov meniť doslova na povinnosť, a nie na možnosť používať jazyk menšiny. K tomu smerujú vlastne aj sankcie za jeho nedodržiavanie vrátane neposkytnutia informácií podpredsedovi vlády podľa § 7a. V tejto súvislosti by bolo asi potrebné upriamiť pozornosť aj na zákon o štátnom jazyku a povinnosť predkladania obdobných informácií, zrejme pod sankciami, po uplatňovaní postavenia štátneho jazyka na zmiešanom území.
A ešte čo sa týka toho 20-percentného kvóra, chcel by som rád upozorniť, že stanovisko Benátskej komisie pod č. 136 je v rozpore napr. so stanoviskom Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, ktorý hovorí, že stanovenie 20-percentného prahu je v súlade s medzinárodnými štandardmi, keďže je považované za primerané obmedzenie vo väčšine prípadov, ktorých sa týka tzv. nenormatívna jurisprudencia Poradného výboru pre Rámcový dohovor na ochranu menšín, aj pokiaľ ide o Slovensko, je to v tomto prípade v súčasnom stave v poriadku. Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
18:47
Vstup predsedajúceho 18:47
Béla BugárPán poslanec Zajac.
Neautorizovaný
18:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:47
Peter ZajacA keď sa pýtame dneska na to, kto tento zákon potrebuje a kto o to stojí, tak tá najjednoduchšia odpoveď je, že o to stoja menšiny samotné. Tak ak o to stoja, ak to pokladajú za potrebné, je to dostatočný dôvod, aby sme na túto tému vôbec hovorili.
Ale chcem povedať ešte jednu inú vec. Mali by sme o to stáť a mali by sme to pokladať za potrebné aj my, Slováci, z jednoduchého dôvodu, aby sme boli všetci dobrí spoluobčania, aby sme sa tu všetci cítili dobre, ja to neviem povedať ináč, teda odpovedám na to, tak, my, Slováci, ktorí pokladáme za potrebné, aby sme tu spolunažívali dobre, o takýto zákon stojíme a takýto zákon potrebujeme. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2011 o 18:47 hod.
prof. PhDr. DrSc.
Peter Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán poslanec Čaplovič, myslím, že jadrom vášho príspevku bola veta, kto zákon o jazyku považuje za potrebný. Vy ste povedali: „Ja to nepovažujem za potrebné.“ A pán poslanec Jarjabek sa priamo opýtal, kto o to stojí. Ja by som sa opýtal trošku ináč: Kto pokladal za potrebné a kto stál o to, keď vznikal v 19. storočí moderný slovenský politický národ? No okrem samotných Slovákov nebolo veľmi veľa takých, ale ten, kto to podkladal za potrebné, a ten, kto o to stál, to bola hŕstka slovenských intelektuálov. A neskôr k tomu pribúdali stále väčšie a väčšie vrstvy. To je len tak na pripomenutie.
A keď sa pýtame dneska na to, kto tento zákon potrebuje a kto o to stojí, tak tá najjednoduchšia odpoveď je, že o to stoja menšiny samotné. Tak ak o to stoja, ak to pokladajú za potrebné, je to dostatočný dôvod, aby sme na túto tému vôbec hovorili.
Ale chcem povedať ešte jednu inú vec. Mali by sme o to stáť a mali by sme to pokladať za potrebné aj my, Slováci, z jednoduchého dôvodu, aby sme boli všetci dobrí spoluobčania, aby sme sa tu všetci cítili dobre, ja to neviem povedať ináč, teda odpovedám na to, tak, my, Slováci, ktorí pokladáme za potrebné, aby sme tu spolunažívali dobre, o takýto zákon stojíme a takýto zákon potrebujeme. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:47
Vstup predsedajúceho 18:47
Béla BugárNa faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.
Neautorizovaný
18:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:51
Dušan ČaplovičDunajská Streda. Áno, hovoril som s vtedajším primátorom, to bol pán Pázmány vtedy, keď som tam bol. To bolo na tom futbale. On si pozval náčelníka mestskej polície a veci riešil. Samozrejme, na základe toho z hľadiska právneho tam ďalej posúvať sa nedalo, lebo to bolo v rámci samosprávy. A z toho dôvodu, samozrejme, som aj sa tešil tomu, že sa prijme novela zákona o štátnom...
Dunajská Streda. Áno, hovoril som s vtedajším primátorom, to bol pán Pázmány vtedy, keď som tam bol. To bolo na tom futbale. On si pozval náčelníka mestskej polície a veci riešil. Samozrejme, na základe toho z hľadiska právneho tam ďalej posúvať sa nedalo, lebo to bolo v rámci samosprávy. A z toho dôvodu, samozrejme, som aj sa tešil tomu, že sa prijme novela zákona o štátnom jazyku, kde by som mohol ďaleko prísnejšie veci vyvodzovať v tejto oblasti, že tá informácia mi nebola poskytnutá.
Ja vám musím naozaj povedať k rokovaniam s Benátskou komisiou, však ja som s ňou rokoval trikrát, s predsedom Európskeho parlamentu Jerzy Buzekom, s ktorým mám osobne veľmi dobré vzťahy, aj keď je príslušník iného politického zamerania, inej politickej frakcie, ale máme aj konfesionálne veľmi blízko k sebe. Tak sme o mnohých veciach hovorili. Samozrejme, to boli veľké diskusie, hovorím otvorene veľké diskusie, kde sa o tom hovorilo. Snažil som sa a dokázal som aj príslušníkov Benátskej komisie na týchto rokovaniach, aj predsedu parlamentu so svojím tímom presvedčiť, že toto, čo robíme na Slovensku, je štandardné a je v poriadku. A, samozrejme, on si povedal len jednu vetu: „Keby to tak bolo v Poľsku.“
A potom čo sa týka Fínska a Švédska, toho modelu. Len si musíme uvedomiť, že vo Fínsku to bolo monokultúrne a monojazyčné zloženie Švédov, ktoré tam bolo, zatiaľ čo to južné Slovensko a severné Maďarsko v minulosti bolo viackultúrne a viacjazyčné. Dnes už máme len viackultúrne a viacjazyčné južné Slovensko. Severné Maďarsko už vlastne také nemáme.
A napokon čo sme urobili pre slovenské školstvo, však ja som tam chodil skoro každý mesiac, nielen Mlynky, povedzme, Tótkomlós, škôlka slovenská, vybavili sme vo vláde, aby tam tie peniaze išli, Szarvas, Békéscsaba, teraz je tam skutočne už obnovená škola, celkom nové okná dostali, majú to zateplené, a, samozrejme, aj ďalšie školy. My sme naozaj v tejto oblasti konali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2011 o 18:51 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť odpovedať telegraficky.
Dunajská Streda. Áno, hovoril som s vtedajším primátorom, to bol pán Pázmány vtedy, keď som tam bol. To bolo na tom futbale. On si pozval náčelníka mestskej polície a veci riešil. Samozrejme, na základe toho z hľadiska právneho tam ďalej posúvať sa nedalo, lebo to bolo v rámci samosprávy. A z toho dôvodu, samozrejme, som aj sa tešil tomu, že sa prijme novela zákona o štátnom jazyku, kde by som mohol ďaleko prísnejšie veci vyvodzovať v tejto oblasti, že tá informácia mi nebola poskytnutá.
Ja vám musím naozaj povedať k rokovaniam s Benátskou komisiou, však ja som s ňou rokoval trikrát, s predsedom Európskeho parlamentu Jerzy Buzekom, s ktorým mám osobne veľmi dobré vzťahy, aj keď je príslušník iného politického zamerania, inej politickej frakcie, ale máme aj konfesionálne veľmi blízko k sebe. Tak sme o mnohých veciach hovorili. Samozrejme, to boli veľké diskusie, hovorím otvorene veľké diskusie, kde sa o tom hovorilo. Snažil som sa a dokázal som aj príslušníkov Benátskej komisie na týchto rokovaniach, aj predsedu parlamentu so svojím tímom presvedčiť, že toto, čo robíme na Slovensku, je štandardné a je v poriadku. A, samozrejme, on si povedal len jednu vetu: „Keby to tak bolo v Poľsku.“
A potom čo sa týka Fínska a Švédska, toho modelu. Len si musíme uvedomiť, že vo Fínsku to bolo monokultúrne a monojazyčné zloženie Švédov, ktoré tam bolo, zatiaľ čo to južné Slovensko a severné Maďarsko v minulosti bolo viackultúrne a viacjazyčné. Dnes už máme len viackultúrne a viacjazyčné južné Slovensko. Severné Maďarsko už vlastne také nemáme.
A napokon čo sme urobili pre slovenské školstvo, však ja som tam chodil skoro každý mesiac, nielen Mlynky, povedzme, Tótkomlós, škôlka slovenská, vybavili sme vo vláde, aby tam tie peniaze išli, Szarvas, Békéscsaba, teraz je tam skutočne už obnovená škola, celkom nové okná dostali, majú to zateplené, a, samozrejme, aj ďalšie školy. My sme naozaj v tejto oblasti konali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
18:51
Vstup predsedajúceho 18:51
Béla BugárPrerušujem rokovanie a budeme pokračovať, tak ako som povedal, zajtra o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 18.53...
Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať, tak ako som povedal, zajtra o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Belousovová ma informovala, že tých deväť minút jej stačiť nebude, takže navrhujem, aby sme zajtra pokračovali v rozprave o 9.00 hodine. Ako prvá má vystúpiť pani poslankyňa Belousovová, potom majú vystúpiť poslanci Rafaj, Matejička a Solymos. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať, tak ako som povedal, zajtra o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)
Neautorizovaný
8:54
Vstup predsedajúceho 8:54
Richard SulíkVážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Viktor Stromček.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítanío
vládnom...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Viktor Stromček.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítanío
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284).
Prosím podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcov, ako vidím, Dostál.
Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci: pani Belousovová, pán Rafaj, Matejička a pán Solymos.
Pani Belousovová, máte slovo, nech sa páči.
Dobré ráno, dámy a páni, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať siedmym rokovacím dňom 16. schôdze Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Viktor Stromček.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítanío
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284).
Prosím podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcov, ako vidím, Dostál.
Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci: pani Belousovová, pán Rafaj, Matejička a pán Solymos.
Pani Belousovová, máte slovo, nech sa páči.
Autorizovaný
9:04
Mnohých trápi to, že súčasná vláda nielenže nevie riešiť tieto problémy, ale nevie dať ani žiadnu perspektívu. A to si myslím, že je horšie. Táto vláda nevie ukázať nádej, nevie ukázať svetielko v tuneli. Východiskom určite nie je rozpredaj posledného majetku tohto štátu - pripravovaná privatizácia teplární, o ktorej verím, že ešte budeme na tejto schôdzi hovoriť, privatizácia Slovenskej autobusovej dopravy, 49 % SPP atď. Proste vyzametanie posledných "šuflíkov" a zbavenie sa všetkého štátneho majetku. Spomínam to tu aj preto, lebo spoločným menovateľom s týmto zákonom je, viete čo? Je oslabovanie funkcií štátu, vytváranie štátu, ktorý bude veľmi slabý. Dôvodom na zmenu zákona je účasť strany HÍD vo vládnej koalícii a potreba v súťaží s SMK dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. Dôvodom nie je, tak ako to predkladatelia argumentujú v dôvodovej správe, nejaká dojemná starostlivosť o iné národnostné menšiny. Tieto menšiny si HÍD, predtým to bol Egytteles, predtým to bolo SMK, vždy berie len ako štít svojej politiky. Vládna koalícia je krehká, programovo nesúrodá, partneri sa presto doslova držia pod krkom. V prípade ústupkov MOST-u - HÍD pri zákone o používaní jazyka národnostných menšín je však, vážení, cena príliš veľká. To je po prvé. A po druhé, si musíte uvedomiť, že cenu, ktorú platíte za udržanie koalície v tomto prípade, neplatíte zo svojho. Platíte deštrukciou slovenskej štátnosti a tá vám nepatrí, tá nie je ničím majetkom. Toto tvrdenie nie je prehnané a dá sa dokázať. Predkladaná novela totiž ide nad rámec Ústavy Slovenskej republiky a prakticky ruší slovenčinu ako štátny jazyk. A za tým si stojím.
Predkladatelia argumentujú ústavným právom príslušníkov národnostných menšín v čl. 34. Článok ústavy 34 o. i. hovorí, a to som našla aj v dôvodovej správe, že príslušníci národnostných menšín majú právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Nikto toto právo nesporí. Toto ustanovenie ústavy však ešte neznamená, že všetky informácie, podčiarkujem, všetky informácie pre národnostné menšiny sa budú rozširovať a prijímať v materinskom jazyku. A novela zákona je práve o tom, že sa ide nad rámec ústavy. Pretože ústava hovorí, že môžu prijímať, a tu sa prakticky zavádza, že všetky informácie na všetkých úrovniach rovnako rovnocenne so štátnym jazykom budú šírené a prijímané v jazyku národnostnej menšiny. Prosím vás, o akom štátnom jazyku, slovenčine, potom ešte budeme v tomto štáte hovoriť? Veď bude na úrovni vlastne jazyka hociktorej národnostnej menšiny. Slovenčina bude štátnym jazykom len na papieri, ak tento zákon Národná rada prijme. A chcete ďalší dôkaz? Zoberme z tohto zákona paragraf 2 a paragraf 4. Paragraf 2, ja to nebudem celé čítať, hovorí o. i., že majú právo príslušníci národnostných menšín komunikovať v písomnom a ústnom styku pred orgánom štátnej správy, územnej samosprávy, proste pred každým orgánom verejnej správy, predkladať listiny, prijímať rozhodnutie týchto orgánov vo svojom jazyku. Rodné listy, sobášne listy, úmrtné listy, označenie orgánov verejnej správy, úradné formuláre budú vydávané v jazyku národnostných menšín. Ďalej označenia v obci sa budú uvádzať, dopravné značky, označenie železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska, prístavov, ulice, miestne geografické názvy. A teraz by som vás chcela upozorniť, možno ste si to ani nevšimli, na jedno zvlášť, doslova zákerné ustanovenie, je to paragraf 4 odsek 5. Pozorne počúvajte: V odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu používať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny. Aj v jazyku menšiny. Tu sa nehovorí o tom, že to platí v obciach podľa § 2, čiže do pätnásť percent príslušníkov národnostných menšín. Tu sa hovorí o všetkých odborných publikáciách, tlači a hlavne úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Úradný orgán verejnej správy je aj ministerstvo. Viete si predstaviť, ako budú vyzerať ministerstvá, na ktorých sú nominanti HÍD? Dvojjazyčne. V lepšom prípade, ak sa nebude úradovať po maďarsky. Ďalej ešte, označované budú, ja som dala, pamätníky, pomníky, pamätné tabule a všetko, proste všetko. Dokonca, ak je v takej obci aj reštauračné zariadenie, obchod, predajne, športoviská, proste všetko musí byť na rovnosť postavený jazyk menšiny a štátny jazyk.
Nielen to, zákon myslí ďalej, aj na budúcnosť. Presne v zmysle známeho: Podaj prst a odtrhnú ti celú ruku. Paragraf 4 odsek "a", ktorý hovorí o miestnom referende, o zmene označenia obce. Teraz to prečítam: Obec podľa § 2 odsek 1, to znamená taká obec, kde je do pätnásť percent príslušníkov národnostnej menšiny, môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky. Viete čo to znamená? V nariadení vlády Slovenskej republiky sú uvedené obce tak, ako sú uvedené v slovenčine. Čiže môžu miestnym referendom, tu sa im dáva možnosť, rozhodnúť o zmene obce alebo mesta. Aby sme nechodili ďaleko. Ja ten príklad ešte raz spomeniem. Čo si myslíte, že ako bude sa volať Komárno po prijatí tohto zákona? Šesť celé nula jedna je príslušníkov národnostnej menšiny maďarskej. Miestne referendum sa uskutoční a z Komárna bude Komárom. Myslime na praktické veci, ktoré sa stanú na základe tohto zákona. Zákon dôsledne rieši úplne detaily. Aj otázky bežného života. Napr. v tom paragrafe 4 v odseku 11 hovorí aj o zariadeniach sociálnej, zdravotnej starostlivosti, pri ochrane detí a tak ďalej, kde sa hovorí, že zariadenie na tieto účely umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny.
Nepovažujete, vážení kolegovia, toto za obrovskú nehoráznosť a diskrimináciu? Kde sa detailne dáva zamestnávateľovi návod alebo príkaz, lebo tam sa nehovorí, že môže, tam je povedané umožní, to znamená, že musí zamestnať proste niekoho, kto vie, hovorme otvorene, maďarčinu. Však o ostatné národnostné menšiny ani nejde. Čiže je to diskriminácia a diktát, ako majú postupovať. Myslím, že sú tu porušené aj ústavné práva.
A čo je nehoráznosť, čo ja považujem zvlášť za nehoráznosť, je § 5b odsek 18, kde sa hovorí o ozbrojených zložkách. Za nehoráznosť považujem dôsledné vymetanie štátneho jazyka aj zo silových zložiek, ktoré slúžia, mimochodom, vážení parlamentní kolegovia, na ochranu vnútornej bezpečnosti a vonkajšej suverenity štátu. Predstavte si, chlapi, ktorí ste boli na vojne, ako bude fungovať armáda, ako bude fungovať polícia, keď vlastne maďarčina bude rovnocenným jazykom. Keď sa tam hovorí priamo, že môže nadriadený komunikovať s vojakom po maďarsky. A čo tí ostatní? Ako môže mať armáda takéto velenie, keď bude vyzerať ako Babylon, pomätenie jazykov?! Myslíte si, že je to funkčné? Alebo myslíte si, že je to náhoda? V ktorom štáte by vôbec dopustil parlament, v časoch, keď svet prijíma a musí prijímať mnohé bezpečnostné výzvy, hovorím o terorizme, extrémizme a tak ďalej, a sú tieto reálne bezpečnostné riziká, ktorý štát by si dovolil takýto hazard a oslabil bezpečnosť štátu, do vnútra aj navonok? Myslím si, že z toho, čo som povedala, ten, kto chcel, pochopil už základné nebezpečenstvá prijatia tohto zákona.
Všetky javy je potrebné chápať vo svete, v súvislostiach. Ďalšie preto objavíme, ďalšie nebezpečenstvá, ak si diskutovanú novelu dáme do súvislosti s politikou a konkrétnym postupom nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nikto sa nemôže na to urážať a obviňovať ma, že vyťahujem Maďarov, pretože celá Európska únia dosť so znepokojením pozerá na nárast extrémizmu v Maďarsku. To je fakt. Uvediem len dva, v tomto kontexte veľmi nebezpečné kroky, ktoré Maďarská republika urobila. Prvý krok je založenie Združenia poslancov Karpatskej kotliny. Druhý krok je zákon o dvojitom občianstve. Vidíte už ten obraz, ktorý nám z toho všetkého sa skladá? Ak nie, dovolím si uviesť konkrétny príklad. Zapojme fantáziu. Predstavme si ten najhorší scenár, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín bude prijatý tak, ako je predložený. Teda tú najhoršiu variantu maximum. Ako bude vyzerať obraz, dnes povedané, Slovensko deň "po". Ja nemyslím presne deň "po", ale nejaký čas "po". Možno si pamätáte ten film, hoci to bol ďaleko katastrofickejší scenár, Deň po. Obraz bude nasledovný. Predstavme si Slovensko, napr., aby sme boli konkrétni, poďme sa pozrieť po prijatí tohto zákona do Komárna. Takých miest a obcí bude ale veľa na Slovensku. Šesťdesiat percent obyvateľov Komárna je maďarskej národnosti. V prvom rade s veľkou pravdepodobnosťou už neprídeme do Komárna, ale prídeme do mesta, ktoré sa bude volať Komárom, pretože obyvatelia využijú miestne referendum a zmenu označenia obce na zmenu označenia obce, pretože tento zákon, ako som pred chvíľočkou vám dokázala, im túto možnosť dáva, čiže prídeme do mesta, ktoré sa volá Komárom. Pretože, ak 60 % je Maďarov, čo si myslíte, ako dopadne miestne referendum? V meste, kde sú také nálady, že Cyril a Metod nenájdu normálnych na slovenskej zemi pár metrov štvorcových, aby nemuseli stáť na hanbu na streche matičného domu. Ale kráľovi Štefanovi sa s veľkými fanfárami na čestnom mieste postaví, a samospráva nájde teda miesto. Čo si myslíte, ako vlastne sa zachovajú pri miestnom referende? Veď nebuďme naivní, ani hlúpi! Čiže mesto sa bude volať Komárom. Všetky názvy, tak ako som citovala, tie označenia budú po maďarsky. Budú aj po slovensky, ale budú po maďarsky. To znamená obchody, kiná, proste všetko bude po maďarsky. Maďarská menšina v tomto prípade bude tak, ako im to zákon dovoľuje, šíriť a prijímať všetky informácie v maďarčine. To znamená, ten paragraf 2 až 4. Ak sa budeme vracať napr. z maďarského Komárom, t. j. z toho Komárom, ktoré leží na území Maďarska, do Komárom, ktoré leží na území Slovenka, po prvé žiadny rozdiel ani nezbadáme. Ani ten rozdiel na hraniciach, pretože vlastne hranice, sme v Európskej únii, sme v Schengene, už neexistujú. Čiže možno zbadáme len jeden rozdiel, a to bude označenie na štátnej hranici. Viete, kde v Komárne je? Že tam má byť označenie Slovensko? Len podľa tohoto zákona to bude vyzerať, viete ako? Presne tak, že hore bude napísané Slovensko a pod tým bude napísané, hádajte čo? Felvidék.
Možno sa pán podpredseda Národnej rady usmieva, ale ja som povedala, že ja mám rada dôkazy a konkrétnu diskusiu. Pán podpredseda, zbytočne sa usmievate, trochu nervózne, keď vás niekto odhalí.
Paragraf 4 odsek 5, ktorý hovorí, že v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, tam sa nehovorí o tých obciach, ktoré budú mať do 15 %, môžu používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité. A vžitý je aj názov pre Maďarov Slovenska Felvidék. V preklade to znamená Horná zem. Čiže takto bude vyzerať. To, že tento názov je vžitý, dokazuje, nie je tu minulý minister školstva, pán Mikolaj, ktorý poukazoval, že v čase, keď mala priestor Strana maďarskej koalície, na ministerstve školstva sa vydávali učebné texty, kde nebolo pre žiakov, teda občanov Slovenskej republiky budúcich maďarskej národnosti, maďarské deti žijúce na území Slovenska v štátnych školách, kde nebolo označenie Slovensko, ale kde bolo označenie Felvidék. Argumentovali tým, že pre nich je toto označenie vžité a zaužívané. Čiže takto to naozaj bude vyzerať. Komárom - jeden aj druhý.
Ale ideme ďalej. Väčšina obyvateľov tohto mesta bude mať maďarské občianstvo, pretože možnosť im dáva Orbánov zákon o dvojitom občianstve. Čiže bude to vlastne väčšinové mesto občanov maďarského štátu. Poslanci mestského zastupiteľstva, poslanci VÚC sa budú podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Áno, bude to tak, lebo o tom je Fórum poslancov maďarskej kotliny, ktoré je financované z peňazí maďarského parlamentu. Je, ako sa píše, jeho inštitucionálnou zložkou a je, to je pravda, podriadené predsedovi maďarského parlamentu. Čiže vlastne, čo tu budeme mať? Uvedomte si, skutočne budeme mať akoby dve mestá - jedno bude Komárom, druhé bude Komárom. Tam budú občania maďarskej národnosti vo väčšine, tu budú občania, pardon, s maďarským občianstvom vo väčšine. Bude to len nejaká pomyselná hranica, ktorú nikto rešpektovať nebude. Chápete, o čo ide? A títo občania budú cez svojich volených zástupcov sa podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti.
Otvorte, konečne, oči! O akom, o akej suverenite, o akej vnútornej integrite Slovenska ešte v tomto prípade môžeme hovoriť? Toto nebude len jedno Komárno. Pozdĺž južnej hranice to bude tak. Chápete, aký nebezpečný návrh vlastne táto vládna koalícia do parlamentu predložila?! Chápete, o čo tu vlastne ide?! Alebo to nechcete vidieť? Právom je označovaný tento zákon ako deštrukčný voči slovenskej štátnosti, deštrukčný, proti vnútornej integrite štátu a proti územnej celistvosti nášho štátu. Naviac, tento zákon nielenže Slovensko ohrozuje, ale najviac i v chápaní menšinovej politiky ho posúva do obdobia a stavu, ktorý vyspelé štáty západnej Európy dávno opúšťajú a odmietajú. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti citovala slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal v tomto roku na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Premiér Veľkej Británie hovorí, že multikulturalizmus v štátoch, on hovorí západnej Európy, zlyhal. Hovorí doslova: "Európa, zobuď sa! Pod záštitou doktríny štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali jednotlivé kultúry, aby žili svoj vlastný život, oddeľované, separované od ostatných." Hovorí o tom, aby sa Európa zobudila. A hovorí o cieľoch novej politiky, ktorú navrhuje, citujem, "pomôže táto nová politika vybudovať silnejšiu hrdosť na miestnu príslušnosť, aby ľudia hovorili: Áno, som moslim, hinduista, kresťan, ale som aj Londýnčan alebo Berlínčan. Tento pocit spolupatričnosti je kľúčom k dosiahnutiu skutočnej súdržnosti". Aj ja si myslím, že je to tak, že ľudia majú byť hrdí na korene, ktoré majú. Nikomu nebránime, pretože Veľká Británia má iný problém, oni majú národnostné menšiny, ktoré sú vytvorené z prisťahovalcov. Ale každý štát v oblasti národnostných menšín má svoje špecifiká. Ale niečo je podobné. Teda nebráňme národnostným menšinám, nech sú hocijaké a majú hocijaké historické korene, aby mali to svoje, tú svoju identitu, ale naozaj cieľom štátov a politikov, ktorí rozmýšľajú štátnicky, je vytvárať pocit spolupatričnosti medzi občanmi a dosiahnuť súdržnosť v tomto štáte. O akej súdržnosti však môžme hovoriť a spolupatričnosti občanov Slovenskej republiky, ak týmto zákonom doslova proti tomu ideme?
Ďalej by som ešte chcela, pretože sme veľmi poplatní a dáme sa poúčať vyspelým západom Európy, ak nám to vyhovuje, dať vám ešte na zváženie ďalšie slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal, že "Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu, aby zabránila šíreniu rôznych druhov extrémizmu". Ja sa podpisujem pod tieto slová. Určite. A vymenila by som namiesto Veľkej Británie len Slovensko. Kto z nás by sa pod tieto slová nepodpísal? Pýtam sa, Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu? Starý štát, ktorého korene siahajú niekoľko stoviek rokov dozadu, a slovenská mladá republika, ktorej štátnosť musíme chrániť a utvrdzovať, národnú identitu a súdržnosť nepotrebuje? Alebo o čo vlastne ide? Takisto by som chcela dať na zváženie slová, ktoré síce sú o rok staršie ako slová britského premiéra. Povedala ich Angela Merkelová, britská, pardon, nemecká kancelárka, ktorá hovorí o tom tiež, že "multikulturalizmus absolútne zlyhal" a rezolútne vyhlásila, že všetci prisťahovalci sa musia naučiť plynne nemecky. Už som povedala, že my nedávame národnostné menšiny na úroveň prisťahovalcov. Ale chcem len povedať, že Nemci majú, prakticky nemajú iné národnostné menšiny, pretože oni majú najväčšie menšiny, početne najväčšie, práve z prisťahovalcov. Ale je to jedno. Prakticky ide o postavenie menšiny a jeho vnímanie v majoritnej spoločnosti. Ak nemecká kancelárka hovorí o tom, že sa musia naučiť nemecky, tak prečo občania, u nás im politici vytvárajú, pre občanov národnostných menšín vlastne prekážky, aby sa nemuseli učiť slovenčinu? Aby tá slovenčina nebola pre občanov tohto štátu tým zjednocujúcim pojivkom. Ďalej ešte hovorí pani Merkelová, že "bez schopnosti hovoriť nemecky, nemôže integrácia v Nemecku fungovať". Ja si myslím, že stačí len obrátiť to, aby sme hovorili o Slovensku, a tiež sa podpíšeme pod tieto slová, nie? Bez schopnosti hovoriť slovensky nemôže integrácia na Slovensku fungovať. Mimochodom, hovorí to kancelárka štátu, to je Nemecko, ktorí majú históriu, históriu takisto svojej štátnosti. A keď to nemôže fungovať v Nemecku pri tradíciách štátnosti a jeho vývoji, ako to môže fungovať práve v slovenskom mladom štáte, kde je prvoradé posilňovanie štátnosti? Mimochodom, sú tu nejaké pozostatky kresťanských demokratov, dávam vám na zváženie, že to povedala pani Merkelová, ktorá stojí v čele kresťanských demokratov, ktorí robia úplne inú politiku, pretože si už uvedomili, že najdôležitejšie je ochrana práve toho národného. To je trend západnej Európy.
Každý štát má právo aj povinnosť starať sa o menšiny. Ja túto vetu nikdy nebudem sporiť. Myslím si, že súčasný stav práv národnostných menšín na Slovensku je taký, že môžeme ísť všetkým štátom Európy príkladom a mnohé majú čo robiť, aby nás dobehli. Nechcem byť, teda ukazovať, o kom všetci vieme, napríklad nášho južného suseda, kde práva národnostných menšín nie sú žiadne, lebo pomaly po tých rokoch doslova genocídy národnostných menšín Maďari ani nemajú komu tie práva dať, pretože asimilovali národnostné menšiny. Práva národnostných menšín však nemôžu byť politickým kapitálom, politickým vlastníctvom strán, nemôžu byť objektom politického kupčenia či vydierania. Súhlasím s tvrdením, a určite každý z nás, s tvrdením, že moje práva končia tam, kde sa začínajú práva druhého človeka. Rovnako potom ale musíme prijať platnosť axiómy, že práva národnostných menšín končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa. A základným životným, existenčným právom Slovákov ako národa je mať vlastný štát. Tam, kde začína ohrozenie alebo obmedzenie tohto práva, sa končia všetky práva všetkých národnostných menšín. Ešte raz, to znamená, že tam, kde sa začne ohrozovať právo štátotvorného národa, základné existenčné právo na vlastnú štátnosť, je stop pre ďalšie práva národnostných menšín.
Tento zákon je práve týmto príkladom. Návrh tohto zákona z dielne súčasnej vládnej koalície ohrozuje slovenskú štátnosť, vnútornú integritu Slovenska, oslabuje štát, ohrozuje jeho územnú celistvosť, t. j. ide proti štátu a tým ohrozuje a obmedzuje práva štátotvorného národa. Logicky z tohto pohľadu je tento zákon neprijateľný a je doslova politickým hazardom. Ja preto určite nepodporím tento zákon a myslím si, že sa nedá ani vylepšiť, ani zmeniť žiadnymi pozmeňovacími návrhmi.
Vážení kolegovia, snažila som sa uviesť argumenty, ktoré to, podľa mňa, jasne dokumentujú. Chcem apelovať na poslancov vládnej koalície, zvlášť na poslancov KDH a Obyčajných ľudí, buďte štátnikmi v tomto prípade. Nepodporte tento zákon, pretože táto koalícia a vaša účasť v nej nie je hodná takej ceny. Cena je totiž príliš veľká, cena, ktorou by ste platili, je osud Slovenska, slovenská štátnosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
31.3.2011 o 9:04 hod.
RNDr.
Anna Belousovová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod chcem vás uistiť, že moje vystúpenie nebude o útokoch, urážkach kolegov ani o výkrikoch, budem sa snažiť vás osloviť silou svojich argumentov. Myslím si, že tento zákon je taký dôležitý, možno si jeho dôležitosť niektorí ani neuvedomujeme, že by sme mali rokovať vo veľmi pokojnej atmosfére a že skutočne by sme mali chcieť počúvať argumenty, ktoré tu zaznejú a ktoré sú vlastne proti tomuto zákonu. A existujú veľmi pádne. Ja budem hovoriť hlavne o týchto argumentoch. Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je nielen zlý, ale hlavne, a to chcem zdôrazniť, je veľmi nebezpečný. V prvom rade chcem, aby jednoznačne zaznelo, že je to návrh čisto politický a jeho prijatie, prijatie tohto zákona bude tiež čisto politické rozhodnutie. Chcem sa preto vo svojom vystúpení sústrediť práve na tieto, nazvime ich, politické súradnice zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Možno sa tu potom otvoria oči aspoň niektorým poslancom vládnej koalície, chcela by som tomu veriť, a zabrániť jej prijatie tohto nebezpečného zákona. Nuž teda, aká je pravda? Pravda je taká, že dnes na Slovensku neexistujú reálne, objektívne dôvody na zmenu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Občania Slovenskej republiky i tí, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín, majú podstatne iné, skutočné starosti. Obyvatelia Slovenskej republiky, obyvateľa - či už je to Slovák, Maďar, Rusín alebo príslušník hociktorej národnostnej menšiny - rovnako trápi zúfalá ekonomická situácia s obrovskými sociálnymi dopadmi, nezamestnanosť, často bezvýchodiskovosť života a doslova existenčné problémy.
Mnohých trápi to, že súčasná vláda nielenže nevie riešiť tieto problémy, ale nevie dať ani žiadnu perspektívu. A to si myslím, že je horšie. Táto vláda nevie ukázať nádej, nevie ukázať svetielko v tuneli. Východiskom určite nie je rozpredaj posledného majetku tohto štátu - pripravovaná privatizácia teplární, o ktorej verím, že ešte budeme na tejto schôdzi hovoriť, privatizácia Slovenskej autobusovej dopravy, 49 % SPP atď. Proste vyzametanie posledných "šuflíkov" a zbavenie sa všetkého štátneho majetku. Spomínam to tu aj preto, lebo spoločným menovateľom s týmto zákonom je, viete čo? Je oslabovanie funkcií štátu, vytváranie štátu, ktorý bude veľmi slabý. Dôvodom na zmenu zákona je účasť strany HÍD vo vládnej koalícii a potreba v súťaží s SMK dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. Dôvodom nie je, tak ako to predkladatelia argumentujú v dôvodovej správe, nejaká dojemná starostlivosť o iné národnostné menšiny. Tieto menšiny si HÍD, predtým to bol Egytteles, predtým to bolo SMK, vždy berie len ako štít svojej politiky. Vládna koalícia je krehká, programovo nesúrodá, partneri sa presto doslova držia pod krkom. V prípade ústupkov MOST-u - HÍD pri zákone o používaní jazyka národnostných menšín je však, vážení, cena príliš veľká. To je po prvé. A po druhé, si musíte uvedomiť, že cenu, ktorú platíte za udržanie koalície v tomto prípade, neplatíte zo svojho. Platíte deštrukciou slovenskej štátnosti a tá vám nepatrí, tá nie je ničím majetkom. Toto tvrdenie nie je prehnané a dá sa dokázať. Predkladaná novela totiž ide nad rámec Ústavy Slovenskej republiky a prakticky ruší slovenčinu ako štátny jazyk. A za tým si stojím.
Predkladatelia argumentujú ústavným právom príslušníkov národnostných menšín v čl. 34. Článok ústavy 34 o. i. hovorí, a to som našla aj v dôvodovej správe, že príslušníci národnostných menšín majú právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Nikto toto právo nesporí. Toto ustanovenie ústavy však ešte neznamená, že všetky informácie, podčiarkujem, všetky informácie pre národnostné menšiny sa budú rozširovať a prijímať v materinskom jazyku. A novela zákona je práve o tom, že sa ide nad rámec ústavy. Pretože ústava hovorí, že môžu prijímať, a tu sa prakticky zavádza, že všetky informácie na všetkých úrovniach rovnako rovnocenne so štátnym jazykom budú šírené a prijímané v jazyku národnostnej menšiny. Prosím vás, o akom štátnom jazyku, slovenčine, potom ešte budeme v tomto štáte hovoriť? Veď bude na úrovni vlastne jazyka hociktorej národnostnej menšiny. Slovenčina bude štátnym jazykom len na papieri, ak tento zákon Národná rada prijme. A chcete ďalší dôkaz? Zoberme z tohto zákona paragraf 2 a paragraf 4. Paragraf 2, ja to nebudem celé čítať, hovorí o. i., že majú právo príslušníci národnostných menšín komunikovať v písomnom a ústnom styku pred orgánom štátnej správy, územnej samosprávy, proste pred každým orgánom verejnej správy, predkladať listiny, prijímať rozhodnutie týchto orgánov vo svojom jazyku. Rodné listy, sobášne listy, úmrtné listy, označenie orgánov verejnej správy, úradné formuláre budú vydávané v jazyku národnostných menšín. Ďalej označenia v obci sa budú uvádzať, dopravné značky, označenie železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska, prístavov, ulice, miestne geografické názvy. A teraz by som vás chcela upozorniť, možno ste si to ani nevšimli, na jedno zvlášť, doslova zákerné ustanovenie, je to paragraf 4 odsek 5. Pozorne počúvajte: V odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu používať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny. Aj v jazyku menšiny. Tu sa nehovorí o tom, že to platí v obciach podľa § 2, čiže do pätnásť percent príslušníkov národnostných menšín. Tu sa hovorí o všetkých odborných publikáciách, tlači a hlavne úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Úradný orgán verejnej správy je aj ministerstvo. Viete si predstaviť, ako budú vyzerať ministerstvá, na ktorých sú nominanti HÍD? Dvojjazyčne. V lepšom prípade, ak sa nebude úradovať po maďarsky. Ďalej ešte, označované budú, ja som dala, pamätníky, pomníky, pamätné tabule a všetko, proste všetko. Dokonca, ak je v takej obci aj reštauračné zariadenie, obchod, predajne, športoviská, proste všetko musí byť na rovnosť postavený jazyk menšiny a štátny jazyk.
Nielen to, zákon myslí ďalej, aj na budúcnosť. Presne v zmysle známeho: Podaj prst a odtrhnú ti celú ruku. Paragraf 4 odsek "a", ktorý hovorí o miestnom referende, o zmene označenia obce. Teraz to prečítam: Obec podľa § 2 odsek 1, to znamená taká obec, kde je do pätnásť percent príslušníkov národnostnej menšiny, môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky. Viete čo to znamená? V nariadení vlády Slovenskej republiky sú uvedené obce tak, ako sú uvedené v slovenčine. Čiže môžu miestnym referendom, tu sa im dáva možnosť, rozhodnúť o zmene obce alebo mesta. Aby sme nechodili ďaleko. Ja ten príklad ešte raz spomeniem. Čo si myslíte, že ako bude sa volať Komárno po prijatí tohto zákona? Šesť celé nula jedna je príslušníkov národnostnej menšiny maďarskej. Miestne referendum sa uskutoční a z Komárna bude Komárom. Myslime na praktické veci, ktoré sa stanú na základe tohto zákona. Zákon dôsledne rieši úplne detaily. Aj otázky bežného života. Napr. v tom paragrafe 4 v odseku 11 hovorí aj o zariadeniach sociálnej, zdravotnej starostlivosti, pri ochrane detí a tak ďalej, kde sa hovorí, že zariadenie na tieto účely umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny.
Nepovažujete, vážení kolegovia, toto za obrovskú nehoráznosť a diskrimináciu? Kde sa detailne dáva zamestnávateľovi návod alebo príkaz, lebo tam sa nehovorí, že môže, tam je povedané umožní, to znamená, že musí zamestnať proste niekoho, kto vie, hovorme otvorene, maďarčinu. Však o ostatné národnostné menšiny ani nejde. Čiže je to diskriminácia a diktát, ako majú postupovať. Myslím, že sú tu porušené aj ústavné práva.
A čo je nehoráznosť, čo ja považujem zvlášť za nehoráznosť, je § 5b odsek 18, kde sa hovorí o ozbrojených zložkách. Za nehoráznosť považujem dôsledné vymetanie štátneho jazyka aj zo silových zložiek, ktoré slúžia, mimochodom, vážení parlamentní kolegovia, na ochranu vnútornej bezpečnosti a vonkajšej suverenity štátu. Predstavte si, chlapi, ktorí ste boli na vojne, ako bude fungovať armáda, ako bude fungovať polícia, keď vlastne maďarčina bude rovnocenným jazykom. Keď sa tam hovorí priamo, že môže nadriadený komunikovať s vojakom po maďarsky. A čo tí ostatní? Ako môže mať armáda takéto velenie, keď bude vyzerať ako Babylon, pomätenie jazykov?! Myslíte si, že je to funkčné? Alebo myslíte si, že je to náhoda? V ktorom štáte by vôbec dopustil parlament, v časoch, keď svet prijíma a musí prijímať mnohé bezpečnostné výzvy, hovorím o terorizme, extrémizme a tak ďalej, a sú tieto reálne bezpečnostné riziká, ktorý štát by si dovolil takýto hazard a oslabil bezpečnosť štátu, do vnútra aj navonok? Myslím si, že z toho, čo som povedala, ten, kto chcel, pochopil už základné nebezpečenstvá prijatia tohto zákona.
Všetky javy je potrebné chápať vo svete, v súvislostiach. Ďalšie preto objavíme, ďalšie nebezpečenstvá, ak si diskutovanú novelu dáme do súvislosti s politikou a konkrétnym postupom nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nikto sa nemôže na to urážať a obviňovať ma, že vyťahujem Maďarov, pretože celá Európska únia dosť so znepokojením pozerá na nárast extrémizmu v Maďarsku. To je fakt. Uvediem len dva, v tomto kontexte veľmi nebezpečné kroky, ktoré Maďarská republika urobila. Prvý krok je založenie Združenia poslancov Karpatskej kotliny. Druhý krok je zákon o dvojitom občianstve. Vidíte už ten obraz, ktorý nám z toho všetkého sa skladá? Ak nie, dovolím si uviesť konkrétny príklad. Zapojme fantáziu. Predstavme si ten najhorší scenár, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín bude prijatý tak, ako je predložený. Teda tú najhoršiu variantu maximum. Ako bude vyzerať obraz, dnes povedané, Slovensko deň "po". Ja nemyslím presne deň "po", ale nejaký čas "po". Možno si pamätáte ten film, hoci to bol ďaleko katastrofickejší scenár, Deň po. Obraz bude nasledovný. Predstavme si Slovensko, napr., aby sme boli konkrétni, poďme sa pozrieť po prijatí tohto zákona do Komárna. Takých miest a obcí bude ale veľa na Slovensku. Šesťdesiat percent obyvateľov Komárna je maďarskej národnosti. V prvom rade s veľkou pravdepodobnosťou už neprídeme do Komárna, ale prídeme do mesta, ktoré sa bude volať Komárom, pretože obyvatelia využijú miestne referendum a zmenu označenia obce na zmenu označenia obce, pretože tento zákon, ako som pred chvíľočkou vám dokázala, im túto možnosť dáva, čiže prídeme do mesta, ktoré sa volá Komárom. Pretože, ak 60 % je Maďarov, čo si myslíte, ako dopadne miestne referendum? V meste, kde sú také nálady, že Cyril a Metod nenájdu normálnych na slovenskej zemi pár metrov štvorcových, aby nemuseli stáť na hanbu na streche matičného domu. Ale kráľovi Štefanovi sa s veľkými fanfárami na čestnom mieste postaví, a samospráva nájde teda miesto. Čo si myslíte, ako vlastne sa zachovajú pri miestnom referende? Veď nebuďme naivní, ani hlúpi! Čiže mesto sa bude volať Komárom. Všetky názvy, tak ako som citovala, tie označenia budú po maďarsky. Budú aj po slovensky, ale budú po maďarsky. To znamená obchody, kiná, proste všetko bude po maďarsky. Maďarská menšina v tomto prípade bude tak, ako im to zákon dovoľuje, šíriť a prijímať všetky informácie v maďarčine. To znamená, ten paragraf 2 až 4. Ak sa budeme vracať napr. z maďarského Komárom, t. j. z toho Komárom, ktoré leží na území Maďarska, do Komárom, ktoré leží na území Slovenka, po prvé žiadny rozdiel ani nezbadáme. Ani ten rozdiel na hraniciach, pretože vlastne hranice, sme v Európskej únii, sme v Schengene, už neexistujú. Čiže možno zbadáme len jeden rozdiel, a to bude označenie na štátnej hranici. Viete, kde v Komárne je? Že tam má byť označenie Slovensko? Len podľa tohoto zákona to bude vyzerať, viete ako? Presne tak, že hore bude napísané Slovensko a pod tým bude napísané, hádajte čo? Felvidék.
Možno sa pán podpredseda Národnej rady usmieva, ale ja som povedala, že ja mám rada dôkazy a konkrétnu diskusiu. Pán podpredseda, zbytočne sa usmievate, trochu nervózne, keď vás niekto odhalí.
Paragraf 4 odsek 5, ktorý hovorí, že v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, tam sa nehovorí o tých obciach, ktoré budú mať do 15 %, môžu používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité. A vžitý je aj názov pre Maďarov Slovenska Felvidék. V preklade to znamená Horná zem. Čiže takto bude vyzerať. To, že tento názov je vžitý, dokazuje, nie je tu minulý minister školstva, pán Mikolaj, ktorý poukazoval, že v čase, keď mala priestor Strana maďarskej koalície, na ministerstve školstva sa vydávali učebné texty, kde nebolo pre žiakov, teda občanov Slovenskej republiky budúcich maďarskej národnosti, maďarské deti žijúce na území Slovenska v štátnych školách, kde nebolo označenie Slovensko, ale kde bolo označenie Felvidék. Argumentovali tým, že pre nich je toto označenie vžité a zaužívané. Čiže takto to naozaj bude vyzerať. Komárom - jeden aj druhý.
Ale ideme ďalej. Väčšina obyvateľov tohto mesta bude mať maďarské občianstvo, pretože možnosť im dáva Orbánov zákon o dvojitom občianstve. Čiže bude to vlastne väčšinové mesto občanov maďarského štátu. Poslanci mestského zastupiteľstva, poslanci VÚC sa budú podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Áno, bude to tak, lebo o tom je Fórum poslancov maďarskej kotliny, ktoré je financované z peňazí maďarského parlamentu. Je, ako sa píše, jeho inštitucionálnou zložkou a je, to je pravda, podriadené predsedovi maďarského parlamentu. Čiže vlastne, čo tu budeme mať? Uvedomte si, skutočne budeme mať akoby dve mestá - jedno bude Komárom, druhé bude Komárom. Tam budú občania maďarskej národnosti vo väčšine, tu budú občania, pardon, s maďarským občianstvom vo väčšine. Bude to len nejaká pomyselná hranica, ktorú nikto rešpektovať nebude. Chápete, o čo ide? A títo občania budú cez svojich volených zástupcov sa podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti.
Otvorte, konečne, oči! O akom, o akej suverenite, o akej vnútornej integrite Slovenska ešte v tomto prípade môžeme hovoriť? Toto nebude len jedno Komárno. Pozdĺž južnej hranice to bude tak. Chápete, aký nebezpečný návrh vlastne táto vládna koalícia do parlamentu predložila?! Chápete, o čo tu vlastne ide?! Alebo to nechcete vidieť? Právom je označovaný tento zákon ako deštrukčný voči slovenskej štátnosti, deštrukčný, proti vnútornej integrite štátu a proti územnej celistvosti nášho štátu. Naviac, tento zákon nielenže Slovensko ohrozuje, ale najviac i v chápaní menšinovej politiky ho posúva do obdobia a stavu, ktorý vyspelé štáty západnej Európy dávno opúšťajú a odmietajú. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti citovala slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal v tomto roku na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Premiér Veľkej Británie hovorí, že multikulturalizmus v štátoch, on hovorí západnej Európy, zlyhal. Hovorí doslova: "Európa, zobuď sa! Pod záštitou doktríny štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali jednotlivé kultúry, aby žili svoj vlastný život, oddeľované, separované od ostatných." Hovorí o tom, aby sa Európa zobudila. A hovorí o cieľoch novej politiky, ktorú navrhuje, citujem, "pomôže táto nová politika vybudovať silnejšiu hrdosť na miestnu príslušnosť, aby ľudia hovorili: Áno, som moslim, hinduista, kresťan, ale som aj Londýnčan alebo Berlínčan. Tento pocit spolupatričnosti je kľúčom k dosiahnutiu skutočnej súdržnosti". Aj ja si myslím, že je to tak, že ľudia majú byť hrdí na korene, ktoré majú. Nikomu nebránime, pretože Veľká Británia má iný problém, oni majú národnostné menšiny, ktoré sú vytvorené z prisťahovalcov. Ale každý štát v oblasti národnostných menšín má svoje špecifiká. Ale niečo je podobné. Teda nebráňme národnostným menšinám, nech sú hocijaké a majú hocijaké historické korene, aby mali to svoje, tú svoju identitu, ale naozaj cieľom štátov a politikov, ktorí rozmýšľajú štátnicky, je vytvárať pocit spolupatričnosti medzi občanmi a dosiahnuť súdržnosť v tomto štáte. O akej súdržnosti však môžme hovoriť a spolupatričnosti občanov Slovenskej republiky, ak týmto zákonom doslova proti tomu ideme?
Ďalej by som ešte chcela, pretože sme veľmi poplatní a dáme sa poúčať vyspelým západom Európy, ak nám to vyhovuje, dať vám ešte na zváženie ďalšie slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal, že "Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu, aby zabránila šíreniu rôznych druhov extrémizmu". Ja sa podpisujem pod tieto slová. Určite. A vymenila by som namiesto Veľkej Británie len Slovensko. Kto z nás by sa pod tieto slová nepodpísal? Pýtam sa, Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu? Starý štát, ktorého korene siahajú niekoľko stoviek rokov dozadu, a slovenská mladá republika, ktorej štátnosť musíme chrániť a utvrdzovať, národnú identitu a súdržnosť nepotrebuje? Alebo o čo vlastne ide? Takisto by som chcela dať na zváženie slová, ktoré síce sú o rok staršie ako slová britského premiéra. Povedala ich Angela Merkelová, britská, pardon, nemecká kancelárka, ktorá hovorí o tom tiež, že "multikulturalizmus absolútne zlyhal" a rezolútne vyhlásila, že všetci prisťahovalci sa musia naučiť plynne nemecky. Už som povedala, že my nedávame národnostné menšiny na úroveň prisťahovalcov. Ale chcem len povedať, že Nemci majú, prakticky nemajú iné národnostné menšiny, pretože oni majú najväčšie menšiny, početne najväčšie, práve z prisťahovalcov. Ale je to jedno. Prakticky ide o postavenie menšiny a jeho vnímanie v majoritnej spoločnosti. Ak nemecká kancelárka hovorí o tom, že sa musia naučiť nemecky, tak prečo občania, u nás im politici vytvárajú, pre občanov národnostných menšín vlastne prekážky, aby sa nemuseli učiť slovenčinu? Aby tá slovenčina nebola pre občanov tohto štátu tým zjednocujúcim pojivkom. Ďalej ešte hovorí pani Merkelová, že "bez schopnosti hovoriť nemecky, nemôže integrácia v Nemecku fungovať". Ja si myslím, že stačí len obrátiť to, aby sme hovorili o Slovensku, a tiež sa podpíšeme pod tieto slová, nie? Bez schopnosti hovoriť slovensky nemôže integrácia na Slovensku fungovať. Mimochodom, hovorí to kancelárka štátu, to je Nemecko, ktorí majú históriu, históriu takisto svojej štátnosti. A keď to nemôže fungovať v Nemecku pri tradíciách štátnosti a jeho vývoji, ako to môže fungovať práve v slovenskom mladom štáte, kde je prvoradé posilňovanie štátnosti? Mimochodom, sú tu nejaké pozostatky kresťanských demokratov, dávam vám na zváženie, že to povedala pani Merkelová, ktorá stojí v čele kresťanských demokratov, ktorí robia úplne inú politiku, pretože si už uvedomili, že najdôležitejšie je ochrana práve toho národného. To je trend západnej Európy.
Každý štát má právo aj povinnosť starať sa o menšiny. Ja túto vetu nikdy nebudem sporiť. Myslím si, že súčasný stav práv národnostných menšín na Slovensku je taký, že môžeme ísť všetkým štátom Európy príkladom a mnohé majú čo robiť, aby nás dobehli. Nechcem byť, teda ukazovať, o kom všetci vieme, napríklad nášho južného suseda, kde práva národnostných menšín nie sú žiadne, lebo pomaly po tých rokoch doslova genocídy národnostných menšín Maďari ani nemajú komu tie práva dať, pretože asimilovali národnostné menšiny. Práva národnostných menšín však nemôžu byť politickým kapitálom, politickým vlastníctvom strán, nemôžu byť objektom politického kupčenia či vydierania. Súhlasím s tvrdením, a určite každý z nás, s tvrdením, že moje práva končia tam, kde sa začínajú práva druhého človeka. Rovnako potom ale musíme prijať platnosť axiómy, že práva národnostných menšín končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa. A základným životným, existenčným právom Slovákov ako národa je mať vlastný štát. Tam, kde začína ohrozenie alebo obmedzenie tohto práva, sa končia všetky práva všetkých národnostných menšín. Ešte raz, to znamená, že tam, kde sa začne ohrozovať právo štátotvorného národa, základné existenčné právo na vlastnú štátnosť, je stop pre ďalšie práva národnostných menšín.
Tento zákon je práve týmto príkladom. Návrh tohto zákona z dielne súčasnej vládnej koalície ohrozuje slovenskú štátnosť, vnútornú integritu Slovenska, oslabuje štát, ohrozuje jeho územnú celistvosť, t. j. ide proti štátu a tým ohrozuje a obmedzuje práva štátotvorného národa. Logicky z tohto pohľadu je tento zákon neprijateľný a je doslova politickým hazardom. Ja preto určite nepodporím tento zákon a myslím si, že sa nedá ani vylepšiť, ani zmeniť žiadnymi pozmeňovacími návrhmi.
Vážení kolegovia, snažila som sa uviesť argumenty, ktoré to, podľa mňa, jasne dokumentujú. Chcem apelovať na poslancov vládnej koalície, zvlášť na poslancov KDH a Obyčajných ľudí, buďte štátnikmi v tomto prípade. Nepodporte tento zákon, pretože táto koalícia a vaša účasť v nej nie je hodná takej ceny. Cena je totiž príliš veľká, cena, ktorou by ste platili, je osud Slovenska, slovenská štátnosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
