16. schôdza

Pán poslanec Maďarič. Prepáčte, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda, všetko alebo skoro všetko, čo si povedal, s tým sa nedá nejako polemizovať. S tým sa dá skutočne súhlasiť a boli to také filozofické sentencie na tému, na tému medzištátnych vzťahov, na tému istého spolužitia. Ale ja si myslím, že v tejto chvíli nie je čas na hladkanie problémov, ako si to spravil ty vo svojom príhovore. A apeloval si na akési všeobecné všeobjímanie, ktoré naozaj z hľadiska pragmatického nemá opodstatnenie. Prečo robiť kompromisy tam, kde tie kompromisy sú úplne zbytočné? Prečo hovoriť o zákone, ktorý je zlý, a robiť z neho zákon, ktorý bude zlý iba na polovicu? Prečo sa vyhýbať hovoriť priamo o tých problémoch, ktoré sa tuná umelo nastoľujú. A doteraz ja som nedostal odpoveď od predkladateľa, pre koho je tento zákon, pre koho sa tento zákon píše, komu bude tento zákon prospešný a prečo vlastne v tomto čase? Skutočne je to také hladkanie problémov a KDH sa nemôže v tejto chvíľu vyčleniť z tohto deštrukčného mlyna, v ktorom stále je. A bez toho, na akej podobe tohto zákona sa vy dohodnete, alebo nedohodnete, tento zákon je neopodstatnený. A to si treba tuná povedať. Tento zákon rieši problém, ktorý vlastne je umelo imputovaný do Slovenskej republiky. Bavme sa o tomto zákone. Nie, o ničom inom, nebavme sa o medziľudských vzťahoch. Preto, lebo nikto medziľudské vzťahy ani na základe tohto zákona nechce a, predpokladám, že ani nesmie spochybňovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Maďarič.

Pán podpredseda Hrušovský, nepochybne je pekné a užitočné dívať sa do minulosti, ako ste to urobili, ale je veľmi dôležité vedieť aj sledovať súčasnosť a dokázať ju presne čítať. Včera Viktor Orban potvrdil rozhodnutie Maďarska prideliť zahraničným Maďarom volebné právo. Čo je jasný nástroj na zmocňovanie sa občanov susedných štátov, to znamená, aj občanov Slovenskej republiky. A do tohto strategického cieľa orbanovskej politiky veľmi jasne zapadá aj dnes prejednávaný zákon o jazykoch menšín. Pretože on na jednej strane posilňuje uzatváranie maďarskej menšiny do jazykového geta a súčasne posilňuje aj odtŕhanie sa tejto menšiny od Slovenskej republiky. Je to veľmi vážne, pán podpredseda Hrušovský, táto súvislosť a veľmi ľahkovážne v KDH narábate s podporou tohto zákona, ako to pred pár minútami predviedol aj pán poslanec Brocka tu v pléne. Vy ste sa tak rečnícky opýtali, že hádam KDH nikto nemôže podozrievať zo zrady národných záujmov. Ja vám poviem, že ja vás z toho obviním veľmi zodpovedne, ak podporíte tento zákon. Pretože vy ste vlastenci v takom prípade len na papieri, ale v skutočnosti budete spojenci Viktora Orbana. (Potlesk.)

Pán poslanec Blanár.

Pán podpredseda Hrušovský, vaše vystúpenie ma prekvapilo, pretože vôbec ste nezaujali zásadné stanovisko k tomu, prečo tento zákon je potrebný. Namiesto toho ste sa uchýlili k takým filozofickým debatám, ktoré som ani nepochopil, keď ste hovorili o extrémizme, o ultimátach, či z jednej alebo z druhej strany Dunaja. O akých ultimátach môžete hovoriť zo slovenskej strany? Azda Slovenská republika je tá, ktorá exteritoriálne ide kradnúť obyvateľov alebo občanov Maďarskej republiky? Slovenská republika je tá, ktorá odmieta jasné výzvy na to, aby bol zrušený zákon, ktorý porušuje všetky európske pravidlá? Slovenská strana je tá, ktorá narušuje priateľské vzťahy? Ba, práve naopak, myslím si, že sme veľmi tolerantní. Zoberte si aj otázku, napr. Gabčíkova, ktorá dodnes nie je vyriešená zo strany Maďarskej republiky napriek tomu, že Slovenská republika vyhrala súdny spor. Čiže my sme zo slovenskej strany naozaj ústretoví. Ale nebuďme poklonkári a kolenačkoví presadzovatelia zahraničnej politik tak, ako som to povedal včera. A vy ste sa k tej kolenačkovej zahraničnej politike, bohužiaľ, pán podpredseda, pridali. Je mi to ľúto, ale chápem to predovšetkým v kontexte, že KDH sa opäť nachádza na rozcestí, ako sa rozhodne. Už veľakrát ste mali problém, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky. Spomeňte si na to. Dnes hovoríte v obhajobe Slovenskej republiky, ale vtedy bol problém. Dnes sa k Slovenskej republike hlásite a ústavu ste mali problém schváliť. A dnes, ak budete pomáhať pri takýchto témach, tak sa opäť prihlásite k tomu, čo ste predtým urobili. (Potlesk.)

Pán poslanec Bugár.

Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda, chcel by som oceniť váš prejav ako štátnicky prístup k tejto citlivej otázke. A dokonca poviem, že po vašom vystúpení právom očakávame, že toto môže mať a malo by malo mať aj pozitívny ohlas aj zo strany Maďarskej republiky. Bohužiaľ, sme svedkami práve opačných reakcií, zatiaľ. Ale predpokladám, že my by sme sa nemali pozerať len na to, čo robí maďarská strana a, dá sa povedať, maďarská vláda, maďarský parlament. My žijeme tu, na Slovensku, tu sa musíme dohodnúť. A ja si myslím, že musíme prijať také zákony, aby aj menšiny sa tu cítili doma a aby sa nepozerali na to, čo robí Viktor Orbán, poprípade, aké práva chce ponúknuť, či volebné alebo aj iné. Menšiny musia sa cítiť komfortne. Tu, na Slovensku, musia byť a predpokladám a ja pevne verím, že sú aj pevným článkom Slovenskej republiky. A ja si myslím, že naša snaha, úprimná vôľa tu robiť politiku, ktorá bude osožná pre všetkých občanov Slovenskej republiky, je nespochybniteľná. Tu niektoré výkriky, že kto zradí alebo nezradí štátne záujmy, stačí sa pozrieť na to, ako v minulom volebnom období bačovali tí, ktorí momentálne majú plné ústa štátnických krokov. Ja si myslím, že naša vláda je absolútne iná a ponúka každému možnosť, aby robil v prospech všetkých a toto chceme.

Pán poslanec Senko.