16. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, spravím všetko pre to, aby som dnes tu nikoho neurážal, lebo mám taký dojem, že začína to skĺzavať k urážkam. Urážať sa dá už či hrubým slovom, ale dá sa urážať aj vtipom, ako to včera spravil pán podpredseda Hort. A to ma veľmi prekvapilo, lebo od neho som to vôbec nečakal. To bola tá poznámka na Rafaja.
No a teraz k veci. Už tu bolo povedané veľa o tom, ako je tento zákon nepotrebný. Ja by som chcel hovoriť o mojich skúsenostiach, ktoré mám z ciest po južnom Slovensku. Viete, stretávam sa, dá sa povedať, s troma skupinami ľudí.
Prvá skupina je taká, ako ste aj vy tuná kolegovia z MOST-u, s ktorými sa dá komunikovať a veľa razy(ráz) ani nevieme, že majú inú národnosť ako slovenskú.
Je aj druhá skupina ľudí, ktorá je taká, že naším, dá sa povedať, deformovaným školstvom sme spravili to, že ten človek na tom južnom území začal chodiť do materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským, pokračoval na základnej škole, niekedy aj na strednej škole. A potom bol len v tej svojej obci, kde naozaj nemal vôbec potrebu učiť sa jazyku, ktorý je vlastne spojovacím článkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Často sa stretávam s tým, že na juhu Slovenska vytýkajú, aká je tam veľká nezamestnanosť. No ale tá nezamestnanosť je aj z toho dôvodu, že ľudia z južného Slovenska, ktorí neovládajú slovenčinu, majú problém sa zamestnať, čo ja viem, napríklad v automobilkách, ktoré jedného času potrebovali tých ľudí veľké množstvo, a pritom títo ľudia nemohli tam pracovať, lebo nevedeli vôbec komunikovať.
Je tu ale aj tretia skupina ľudí. A to sú takí, ako tu spomínal už aj pán poslanec Čaplovič. Bol to policajt v Dunajskej Strede. Podobný prípad sa stal aj v Rimavskej Sobote, kde som bol nedávno na jednom stretnutí s občanmi a predavačka sa mi sťažovala, že v obchode v Rimavskej Sobote prišla zákazníčka, ktorá na ňu hovorila po maďarsky. Ona jej povedala, že maďarsky nevie, lebo vyrástla na inom území a do Rimavskej Soboty sa len presťahovala. No a, čuduj sa svete, táto občianka, ktorá prišla, jej pohrozila a povedala, no tak ak chcete byť v Rimavskej Sobote, tak sa musíte naučiť po maďarsky. To si myslím, že je práve tá situácia, ktorá nás varuje, že my vytvárame alebo vytvorili by sme týmto zákonom živnú pôdu pre tých občanov, ktorí nie že nevedia, ale nechcú hovoriť po slovensky. Sú, je v nich zakorenený taký šovinizmus, že odmietajú komunikovať so svojimi susedmi, so svojimi spoluobčanmi.
Načo je potom tento zákon? Posilňuje jednak tento šovinizmus a ja si myslím, že tento zákon je hlavne na to, aby mohol predseda politickej strany MOST dokázať Orbánovi, že je lepší, ako je Csáky, a že on dokáže spraviť viacej pre maďarských spoluobčanov na južnom Slovensku.
Ale čo je smutné v tomto prípade, že vládna koalícia, politické strany z vládnej koalície sú ochotné podporiť tento zákon za cenu, aby sa udržali pri moci, a dúfajú, že za tri a pol roka občan zabudne, ako sa dnes zachovali, a pred ďalšími voľbami sa znova budú tváriť ako národne orientované strany, ktoré chcú pre všetkých Slovákov len to najlepšie.
Ja si myslím, že by sme práve dneska mali hovoriť o inom zákone, o zákone na ochranu Slovákov na južnom území. A poviem aj prečo. Ono nie je to len záležitosťou politikov alebo tí politici už tak vypestovali takú atmosféru medzi našimi občanmi na južnom Slovensku, že sa stávajú také prípady, ako sa stal pred niekoľkými rokmi nášmu prezidentovi Kováčovi, ktorý prišiel na stretnutie starostov a primátorov do Komárna za SMK, vtedy bol predsedom SMK práve tu prítomný Béla Bugár. No a, čuduj sa svete, na slovenskom území slovenský prezident počúval prejavy starostov a primátorov prostredníctvom tlmočníka cez sluchátka. Bola to maximálna neúcta k prezidentovi Slovenskej republiky.
Ale to nebol jeden prípad. Podobný prípad sa udial tiež pri stretnutí mládežníkov, kde prišiel týchto mládežníkov privítať Béla Bugár a prišiel tam aj predseda vlády Dzurinda. No predstavte si, že ten príhovor, ktorý tam mal, tak on hovoril takisto po maďarsky a Dzurinda si tiež nasadil sluchátka a počúval tento príhovor cez tlmočníka.
To sú podľa môjho názoru zvrátenosti. Ak je tam druhý najvyšší predstaviteľ štátu alebo prvý predstaviteľ štátu, tak je neúcta od tých ľudí, ktorí sú tam občania Slovenskej republiky, že hovoria nie po slovensky, ale iným jazykom.
Milé dámy, vážení páni, ja budem trocha aj osobný. A chcel by som sa spýtať pána podpredsedu vlády Chmela, viete, história sa zamýšľa nad činmi politikov, kto ako sa v ťažkých chvíľach zachoval, a teraz tá otázka: Pán podpredseda, nemyslíte si, že v budúcnosti vytknú vašim deťom, vašim vnukom, vašim pravnukom to, že ste za politickú kariéru zapredali záujmy našich občanov na južnom Slovensku?
Len toľko. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Počkám, kým si sadne pán kolega, aby to mohol počuť. Ja to len zhrniem. Pán kolega Švantner, ako som včera spomínal, 20 rokov to bola predavačka, včera to bol policajt a dneska je to zákazník, ktorý neovláda slovenčinu. Čiže máme tam tú komerčnú sféru, verejnú sféru a dneska aj tú súkromnú sféru sme zahrnuli do týchto ľudí.
Tie prvé dve sa dajú zákonom upravovať, čo a ktorý jazyk by sa mal používať, ale ak chceme aj tú súkromnú sféru, tak určite by sme mali ako znova zaviesť nejaký etický a morálny kódex občana Slovenskej republiky. Ja si myslím, že tá súkromná sféra je skôr záležitosťou slušnosti alebo etiky, ktorý každý občan má taký, aký má. A z toho vychádza to, že nie sme rovnakí. Nie sme rovnakí ani my Maďari a zrejme, ako vidíme, nie ste rovnakí ani vy Slováci.
Takže keď máte jeden zlý príklad, ktorý si viem predstaviť, že môže byť, tak je škoda, keď z toho zovšeobecňujete na každého člena tej skupiny. A to najdôležitejšie, ktoré som aj včera doporučil aj pánovi Čaplovičovi, že keď niečo také sa vám stane, hneď to riešte. Hneď to riešte, aby sa vytvoril precedens, aby podľa čoho by sa mali aj tí ostatní sa držať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja, toto bude moja posledná faktická poznámka k tejto téme, lebo v tomto zákone naozaj nejde o národnostné menšiny. V tomto zákone ide o niekoľkých politikov, ktorí sa teraz budú niekoľko týždňov do ďalšieho zasadnutia skutočne predbiehať v tom, kto prinesie väčší alebo menší kompromis, ktorého riešenie bude horšie alebo lepšie, tu vôbec nejde o žiadne národnostné menšiny. Národnostné menšiny ani o takomto návrhu zákona nevedia, že sa vôbec pripravuje, a jednoducho im to iba skomplikuje život.
Tento návrh zákona je len pre zviditeľnenie istej časti politického koaličného spektra, aby tuná mohlo prichádzať stále k nejakému politickému národnostnému dusnu, ktoré prekrýva tie normálne problémy, ktoré v tomto štáte existujú. Toto je skutočne hra, v tejto chvíli, na slepú babu a na zviditeľnenie politikov vládnej koalície.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoríte o urážkach, súhlasím s vami, absolútne súhlasím, nemali by sme sa urážať navzájom. Je to však troška nedôveryhodné z vašich úst, keďže váš predseda bol prvý, ktorý hneď na začiatku pourážal podpredsedu parlamentu. A ja ako člen strany, ja by som sa veľmi hanbil za to, keby môj kolega používal také výrazy a tak pourážal slovenský národ, ako to spravil váš predseda s národom maďarským. Ďakujem.

Ďakujem, ja budem reagovať odzadu.
Pán poslanec Solymos, viete, celý čas vašou faktickou poznámkou ste hovorili len o predsedovi Slotovi. Ja som tu dnes vystúpil a reagujte na to, čo som povedal ja, nie na to, čo hovoril Jano Slota pred dvoma dňami. Ale zrejme je to tak, že ste nemali pádnu odpoveď na tie argumenty, ktoré som tu povedal. Čiže skúste nabudúce reagovať na tie veci, ktoré sú naozaj problematické. Tu teraz nejde o urážky, teraz tu ide o veľmi dôležitú a základnú vec, o to, či bude tento zákon prijatý, alebo nie. A ak bude prijatý, ja vám garantujem, že vnesie taký nepokoj medzi obyvateľstvo na južnom Slovensku, že budeme prekvapení.
Mimo toho chcel by som vám povedať ešte toľko, že, viete, keď vznikla politická strana MOST, tak veľa ľudí na južnom Slovensku sa tešilo, že konečne prišla politická strana, ktorá bude spájať Slovákov a Maďarov. Žiaľbohu, vykľulo sa šidlo z vreca, ako sa u nás hovorí, a ukázalo sa to, že je to presne to isté, čo bolo, keď tu bolo SMK. A vy, ak získate voličov z SMK, tak ja vám garantujem, že stratíte voličov, ktorí sa tešili na to, že budete prínosom v tejto spoločnosti a že títo, títo voliči nebudú za vás v budúcich voľbách hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tretí deň, pokiaľ dobre počítam, rokujeme o tejto téme. Aj to svedčí o tom, že to je mimoriadne citlivá téma, a aj to, že tu padli viaceré tvrdé slová, veľmi emotívne, ale chcem veriť, že príliš táto emócia sa neprenesie aj von z tejto sály, pri ďalšom pokračovaní o rokovaniach a priebehu udalostí ohľadom tohto zákona. Naozaj chcem v to veriť.
Pravdupovediac, zazneli tu veci, na ktoré by som veľmi rád reagoval a povedal, ale jednoducho dám si, takpovediac dal som si bobríka mlčania, pretože nie je mojím cieľom priliať olej do ohňa. Naozaj toto nie je mojím cieľom. Chcem povedať, že snažím sa vžiť a mať empatiu aj s menšinami. Ja viem, že celkom sa to nikdy nedá, aj preto sa to nedá, že nie som príslušníkom tej menšiny, ale tú snahu mám. A ako politik som celý čas konal, myslím si, že som konal tak, aby Slovensko, táto krajina, bolo pevnejšie. A moje presvedčenie je, že pevnejšie je vtedy, keď sa aj menšina, nie všetci, to sa nikdy nedá dosiahnuť, ale aj menšina cíti, že toto je ich domov. Chcem, aby tak aj to zostalo, to poviem veľmi otvorene, a aj preto nechcem, aby krehké veci, ktoré sa dosiahli, sa nabúrali. Určite nechcem, aby kvôli tomu, že prebehne jedno sčítanie a v obci, kde to funguje, kde sú percentá, nebude 20, ale 19,8, bude tam pár Slovákov menej alebo pár obyvateľov inej národnosti viacej a sa to má hýbať. Nemyslím si, že to je dobré.
A vnímam tento pocit menšín, ale chcem povedať aj niečo iné, že táto téma je naozaj veľmi citlivá aj pre väčšinu. Ja viem, že je to viac ako sto rokov od 19. storočia, a viem, že dnes už nie sú živí pamätníci, čo sa dialo vtedy, ale nezabráni nikto tomu, že aj po sto rokoch to intenzívne žije v historickej pamäti obyvateľov Slovenska. Veľmi intenzívne to žije, môžeme povedať, a ja beriem, viacerí z vás vyslovili nad tým ľútosť, beriem, že už bezprostrednú zodpovednosť nemôže z nás mať za to nikto, čo sa udialo pred sto rokmi, ale napriek tomu je fakt, že to žije.
A použijem aj príklad jeden, možnože príklady lepšie ilustrujú veci, a dúfam, že nebude zneužitý. Už je to viac rokov, čo pri rovnakej téme rozbúrených emotívnych vzťahov prišiel som, ešte som nebol vo vrcholnej politike vtedy, prišiel som autobusom domov, do dediny, vystúpim a tam som videl, že ma jeden z mojich susedov, už je dnes nebohý, vyslovene očakával a chcel so mnou hovoriť. A v tej rozbúrenej atmosfére hovorí mi: "Ja to už nemôžem vydržať, ja som taký Slovák, že ja pôjdem na ten juh a vezmem samopal." A tak som mu vtedy povedal: "Kamil," lebo to bol normálny človek, vzdelaný, rodinu mal, v nedeľu chodieval do kostola, tak som mu povedal, "Kamil," hovorím, že "čo blbneš. Stretol si ty živého príslušníka tejto národnostnej menšiny?" pretože žije na severe. Vraví: "No nie." Hovorím, že: "Ty máš dom?" "No." Hovorím: "Aj on obyčajne má dom. Ty máš rodinu? Aj on má rodinu, má synov. Pomáhaš svojim deťom? Aj on pomáha." Hovorím, že: "Čo blbneš." Neviem, či som ho presvedčil, to nechcem si toľko nahovárať, ale určite sa upokojil a istým spôsobom aj zahanbil, pretože to bol normálny, slušný človek.
Chcem to, hovorím to preto, že kde môžu viesť naozaj vybičované emócie. Preto - a tu sa obraciam k vám takpovediac s prosbou, aby ste aj vy istým spôsobom pokúsili sa vnímať to, čo možno sa vám zdá byť neracionálne, ale potrebuje aj z vašej strany istú empatiu k tomu, ako túto citlivú vec vníma značné množstvo obyvateľstva na Slovensku. Nič viac a nič menej.
Ďakujem.

Milé, ale falošné. Milé v tom, že sa snažíte istou idealistickou, rozprávkovou, čiže nereálnou, z reálneho života vytrhnutého kontextu, vnímať spolunažívanie dvoch etník, ktoré sú poznačené značnou historickou traumou.
Pán poslanec z KDH, takýto prejav by som ocenil po tom, keby sa predstavitelia Maďarskej republiky ospravedlnili Slovákom za historické traumy a krivdy v minulosti napáchané. Potom by sme možno mohli urobiť akúsi hrubú čiaru za minulosťou a mohli by sme pristúpiť aj k takýmto kazateľným rečiam.
Ale spomínali ste diferenciu, prísnosť zákona, čo keď niekomu chýba 0,2 % pod kvórum? No ale nebolo vám ľúto rovnako tak dôchodcov, ktorým možno pre výpočet dôchodku chýbalo pár dní odpracovaných alebo týždňov a uplatnila sa rovnako prísnosť zákona? Alebo vám nechýba tiež pri tejto odkázanej skupine, podľa mňa určite viac odkázanej ako príslušníci menšín k tomu, že pár centov ich možno delilo od vyplatenia rôzneho stropu vianočného dôchodku?
Keď už chcete byť spravodliví, tak buďme spravodliví všade a za všetkých okolností a nielen vo vzťahu k etnickým menšinám. Máme tu iné spoločenské menšiny, voči ktorým sa správame veľmi zle.

Pán poslanec Martin Fronc, bolo vidieť z tvojho prejavu, že si mimoriadne, mimoriadne opatrný, vážil si slová ako na lekárnickej váhe, čo napr. pri školstve od teba nikdy nebolo zvykom, tam, naopak, si používal príliš expresívne slová a teraz len aby si niečo nebodaj nepokazil. Aj si to naznačil, že tvojím cieľom nie priliať olej do ohňa.
Ale povedal si, i keď veľmi nesmelo a neisto, že nesúhlasíš s tým, aby sa to percento znižovalo, bolo to, myslím, aj v tlači, tak si myslím, že by si mohol nájsť trošku viacej odvahy a povedať to zreteľnejšie. Ale chcel by som ťa vyzvať, že pokiaľ naozaj nesúhlasíš s tým, aby to kvórum šlo dole, tak nájdi odvahu a zahlasuj proti tomuto zákonu. Zahlasuj proti, nájdi odvahu a nesnaž sa, pretože tebe je jasné, musíš vedieť, už si v politike, si povedal, dosť dlho, že tých 15 % tam zostane. Tých 15 % tam bude. Takisto pán Matovič nevyrokuje absolútne nič, pretože nemáte šancu, pokiaľ chcete vo vládnej koalícii zostať.
Takže ešte raz, nájdi odvahu, pán poslanec, som presvedčený, tak ako ťa poznám, že, o tom, že ty máš pravdu, tak zahlasuj proti tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Fronc, v úvode som tak trošku cítil také zneváženie tejto diskusie, keď ste hovorili, že sa už tretí deň o tejto téme, veľmi citlivej diskusie, veľmi citlivej téme diskutuje. Ja by som možno pripomenul, že rád by som privítal diskusiu takú podrobnejšiu, ako aj teraz vedieme, pri takých zákonoch, ktoré ste tu odsúhlasili v tomto parlamente a v priebehu pár mesiacov ich idete meniť. Aj vy ste dvíhali ruku alebo svoj hlas za zákon, ktorý napríklad spoplatňuje alebo dáva povinnosť odvody platiť zdravotné za to, že prenajíma niekto byt. Vy ste boli tiež tu prítomný a ste za to hlasovali. Tak ste to mohli spomenúť a povedať o tom, že aj pri tomto je potrebné robiť dlhšiu diskusiu.
Ale čo je dôležité, očakával som, ako som už viackrát vyzýval v tejto diskusii, aby ste konečne povedali, načo je tento zákon potrebný. A opäť som sa nedozvedel načo. Iba ste len naznačili, že keď niekde bude po sčítaní menej ako 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, kde to doteraz používali, tak prečo im to neumožniť. Nuž ale nepovedali ste pritom to ďalšie, že ďalších desať obcí, ktoré to doteraz nemali, to budú mať. A toto je práve to skryté, ktoré to tam je, a vy ste im na túto rétoriku, na rétoriku jednej politickej strany, ktorá neustále zneužíva túto národnostnú menšinu maďarskú vo svoj politický prospech, skočili a mrzí ma to. Vy, ktorí by ste sa mali z tej traumy, ako KDH mám na mysli, konečne vyliečiť, ktorí ste nehlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, mohli by ste aspoň teraz vidieť, že o čo tu ide.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som povedal, že nebudem komentovať a nebudem reagovať, pretože nechcem prilievať olej do ohňa. Musím povedať, že je to oveľa ťažšie aj po týchto faktických poznámkach, ale dodržím to.
Len chcem jednu vec vysvetliť a povedať v súvislosti s tým, čo tu zaznelo, ja som si nikdy pre žiadne médium nevyjadril o tom, ako budem hlasovať. Ako píšu médiá, to, samozrejme, vy všetci viete, ja som sa k tomuto nikdy nevyjadroval do verejnosti.
Ďakujem pekne.