16. schôdza

Príjemné dobré ráno. Milí kolegovia, kolegyne, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojila k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a podporila návrh, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, a podporila tento návrh nielen svojimi argumentmi, ale, samozrejme, aj hlasovaním za tento návrh.
Chcela by som povedať taký úvod, pretože včera predo mnou, pred skončením schôdze, mal slovo kolega Lazár a keď porovnáte s tým môj príspevok, aj keď musím povedať, že sme si ho určite spolu nepripravovali, tak vidno, že nadväzuje, pretože ja budem práve porovnávať Tepláreň Teko, ktorú hodnotil za obdobia, kedy za bývalej vlády Roberta Fica a za bývalých nominantov v akých ziskoch hospodárila, do akých momentálne nie ešte strát, ale už o chvíľu sa táto tepláreň bude rútiť. A práve podľa toho ja budem porovnávať, pretože v Humennom je tepláreň sprivatizovaná, aby sme si porovnali tepláreň, ktorú teraz ideme predávať, ja tomu hovorím zlaté vajce, a tepláreň, ktorá už je dávno v Humennom sprivatizovaná. Pán Janiš sa smeje. Ale neprekvapuje ma to, že akonáhle SDKÚ prichádza do vlády, že okamžite dochádza k rozpredaju majetku, ktorý postavili naši dedovia a otcovia. Je to nehorázne, že si dajú do svojho volebného programu privatizáciu, pretože sú pravičiari, a to, čo tu urobili naši rodičia, dedovia, otcovia za 30 a 50 rokov, rozpredajú. Ak by naakumulovali akýkoľvek majetok za 8 rokov vlády Mikuláša Dzurindu a tento by predávali, tak nech mi ukážu jeden majetok, ktorý oni dokázali v tejto republike postaviť, nech mi ho ukážu, a ktorý tento teraz dokážu predať. (Potlesk.) Ďakujem.
Jeden z argumentov, ktorý zaznel. Ivan Mikloš vyhlásil v diskusnej relácii STV O 5 minút dvanásť, že predajom šiestich teplárenských spoločností cena tepla nestúpne. Myslím si, že sám neverí týmto slovám. A určite im neveria tisícky ľudí, ktorí podpisujú petíciu proti privatizácii teplárenských spoločností a výpredaju nášho národného majetku. Nemôžem tomu veriť ani ja, pretože ako primátorka mesta Humenné už dva mesiace od svojho nástupu do funkcie sa borím s cenou tepla. A práve ako príklad nižších ziskov a lepšieho hospodárenia porovnávam systém cien tepla pre domácnosť takzvanej spoločnosti HES, to je Humenská energetická, ktorá pozostáva z privatizéra, ktorý ju sprivatizoval, alebo z firmy CHEMES, ktorá je sprivatizovaná, a zo spoločnosti, kde má podiel mesto, kde taký pán, ako som predtým povedala, bývalý primátor, robil takúto súkromnú spoločnosť a prenajal ešte aj mestské potrubia. Určite ich nebudeme predávať. A ja keď som vstúpila do funkcie, tak som sa zaviazala, že v živote tieto potrubia nebudú predané a nebudú sprivatizované. Ale momentálne na súkromnej báze funguje asi takto takáto spoločnosť, ktorej súčasťou je aj tepláreň, ktorá je sprivatizovaná. To som povedala. Tieto ceny porovnávam s cenami dodávateľa tepla, Teplárne Teko, ktorá je práve na zozname výpredaja. Ceny tepla pre domácnosť v Košiciach sú omnoho nižšie v porovnaní s cenami tepla mesta Humenné. Nárast celkovej ceny tepla za minulý rok v Humennom bol o 4,68 %, z toho 1 % tvorí navýšenie DPH, ktoré ste, táto vláda, rovnako darovali ako darček občanom nielen mesta Humenného, ale celého Slovenska, všetkým občanom. Čiže v priemere na domácnosť mesta Humenné stúpa teplo v priemere o 50 eur ročne a zisky v porovnaní s Košicami sú vyššie o 2,4 eura na jeden gigajoule, ako je to v Košiciach. A pritom košická tepláreň distribuuje päťkrát viac tepla ako tepláreň v Humennom, pretože je omnoho väčšia, kde sa ten zisk dá na tom množstve naakumulovať. Nikto ma nepresvedčí, kto žije v realite medzi ľuďmi, že po privatizácii cena tepla sa nezvýši.
Pozrime sa nielen do miest, ako je Humenné, ale i do iných miest, kde boli predané teplárne. A pochopíme, že každý rok sa ceny zvyšujú, a nie znižujú. A preto hovorím, že je mi často veľmi ľúto takej demagógie, ktorá kedykoľvek zaznieva za týmto pultom, že v tejto poslaneckej snemovni nepotrebujeme primátorov, v tejto poslaneckej snemovni nepotrebujeme starostov, v tejto poslaneckej snemovni nepotrebujeme predsedov vyšších územných celkov. Asi prečo mi je to ľúto? Pretože žijú v realite, pretože žijú s občanmi, pretože vedia, aké sú konkrétne problémy, čo ľudí trápi. Tuná potrebujeme ľudí, ktorí možno v živote nikdy nerobili, ktorí vyšli zo školských lavíc, ktorí sú dneska ministrami, ktorí nikdy neboli v realite a ktorí tuná od tohto pultu dokážu meniť život týmto ľuďom, a, samozrejme, primátori a starostovia nám prekážajú, pretože títo žijú s ľuďmi, títo žijú s realitou a títo vedia prísť z reálneho sveta do tohto parlamentu a snažia sa riešiť problémy reálne
A by som aj teraz udala príklad, pretože stále rozprávame o tom, že nevieme dosadiť manažment. Tak nepôjdem ďaleko, ale pôjdem len za hranice našej republiky, tuná na skok. Ďalej sa uvádza, že teplárenské spoločnosti podľa fondu nie sú v súčasnosti schopné pokrývať svoje prevádzkové náklady a sú nútené pre svoju existenciu čerpať finančné zdroje a, samozrejme, že štát nie je dobrým hospodárom a nevie dosadiť dobrých manažérov, ani mestá ním nie sú. Tak na toto vám budem argumentovať Hospodárskymi novinami Českej republiky, kde sa píše, že mesto Brno zvádzalo obrovský boj o predaj teplární, kde v týchto novinách sa píše, v 10. mesiaci roku 2008 sa uvádza: „Hlasité nie zaznieva z Brna na privatizáciu teplární. Tohto roku začal fungovať teplárenský gigant zlúčením dvoch mestských spoločností vyrábajúcich a rozvádzajúcich teplo, to znamená, že mesto Brno je stopercentným vlastníkom a jasne zaznieva z Brna, teplárne v Brne v žiadnom prípade nie sú na predaj.“ A následne v článku z 8. 1. 2010 sa píše: „Ceny tepla v Brne sa nemenia. Výsledky hospodárenia spoločnosti v minulom roku sa ukázali ako priaznivé. Vďaka tomu je možné zachovať ceny tepla v Brne platné ešte od roku 2009.“ Vážení kolegovia, kolegyne, v Brne sa to zlúčilo, dve teplárne zobralo mesto z roku 2008. Roku 2009 nemenili ceny tepla, v roku 2010 nemenili ceny tepla, v roku 2011 nemenili ceny tepla. Tak nech mi nikto nerozpráva, že ak to dokážu v Českej republike, ak tam dokáže primátor dať schopných ľudí a manažment, nie takých ľudí, ako sa vystriedali v Teplárni Teko, kde, ako povedal môj kolega, je už piaty riaditeľ za vašej garnitúry, tak potom mi nehovorte, že štát a mesto, ak sú ľudia zodpovední, nie sú schopné riadiť takéto teplárne. Myslím, že toto je jasný príklad toho, že dobrý manažment dokáže dosadiť aj mesto, aj štát a nemusí to ísť nutne do súkromných rúk, pretože, ako zaznievajú argumenty, štát a mesto nevedia hospodáriť. Primátor Brna Roman Onderka ďalej uvádza, že vďaka stopercentnému vlastníctvu teplárenskej spoločnosti má vedenie mesta možnosť ovplyvňovať činnosť spoločnosti a stanoviť ďalšiu stratégiu spoločnosti, je samozrejmé, že o takúto spoločnosť je na trhu veľký záujem, mesto ale nemá záujem spoločnosť predať, pretože krátkodobý zisk z predaja spoločnosti nemôže vyvážiť výhody a možnosť ovplyvňovať chod spoločnosti kvôli naplneniu cieľa občanov. áno, vážení kolegovia, kolegyne, krátkodobý zisk. Akonáhle prídete do vlády, okamžite predávate.
Ešte raz hovorím, nepredávate majetok, ktorý ste naakumulovali za Mikuláša Dzurindu, za 8 rokov vlády, ale predávate majetok, ktorí tu vlastnými rukami urobili naši otcovia a dedovia. Okamžite vám ide o krátkodobý zisk. A teraz nastáva otázka: Ide vláde predajom teplární fakt o krátkodobý zisk alebo dlhodobú spokojnosť občanov v predaji tepla? A ak sa k tomuto pridruží ešte monopolnosť dodávateľa, tak si myslím, že je naivné sa domnievať, že jeden majiteľ, ktorý má výhradne monopolné postavenie na trhu v danom meste, sa nebude chovať ako zlatokop, ktorý narazil na ojedinelú zlatú žilu, z ktorej môže ťažiť iba on sám.
Milí kolegovia z koalície, ktorí pravidelne sedíte a prispievate na sociálne siete, aj počas zasadania parlamentu, verím, že vám neunikol článok z blogu SME od pána Rastislava Chudíka, verím, že niektorým áno, tak vám ho zacitujem. A toto, si myslím, je určitý občiansky hlas: "Privatizácia teplární? Áno, ale až keď vláda predtým urobí jednu dôležitú vec. Umožní mi vybrať si dodávateľa tepla z viacerých hráčov. Nech teda vláda najprv vytvorí konkurenčné prostredie a pomôže rozbehnúť trh s teplom. Jedna z kľúčových úloh štátu podľa mňa je zabezpečiť konkurenciu všade tam, kde to má zmysel. Ak dnes vláda argumentuje, že sú teplárne v strate, tak nech ich zo straty vytiahne, veď je to vláda „odborníkov“. Nemusíme sa hrať na zisk, stačí že budú vybilancované, aspoň dočasne. Keď dokážu šetriť rezorty, tak nech šetria aj teplárne. Že teplárne stoja pred zásadnými investíciami, sa dá dočasne riešiť rozumným manažérskym prístupom, zmysluplným obstarávaním, prípadne menšinovým vstupom súkromného kapitálu do miest. Strata a nutnosť investícií nie sú seriózne argumenty pre privatizáciu. A čo ja, občan? Nie som žiaden ficovec, ale pokiaľ teplárne sprivatizujeme dnes, tak odovzdáme niekomu do rúk zaujímavý biznis, časť ľudí z teplárni príde o miesto, skomplikuje sa odber tepla a pôjdu ceny hore.“ Verím, že tento pisateľ má stopercentnú pravdu, pretože, ako hovorím, ako primátorka, ak by som tam nemala aspoň 33-percentný podiel. V Humennom teplo stúpa každým rokom, každým rokom. Keď som teraz do toho zaťala, neviete si predstaviť, čo sa spustilo voči mne v médiách, neviete si predstaviť, čo sa deje. Ale ja som vstúpila do toho s tým, že ľudia nemôžu byť vydieraní, pretože služby sa nemerajú ziskom, ale služby sa merajú spokojnosťou občanov, vážení. Ešte raz prečítam z blogu SME od pána Rastislava Chudíka: „Nie som žiaden ficovec, ale pokiaľ teplárne sprivatizujeme dnes, tak odovzdáme niekomu do rúk zaujímavý biznis, časť ľudí z teplárne príde o miesto, skomplikuje sa odber tepla a ceny tepla pôjdu hore.“ Ďalej citujem: „Pre mňa by bolo lepšie (nie pre štát, čo je vlastne kto), ak by sme kvalitnou legislatívou i motivačnými opatreniami prilákali najprv ďalších dodávateľov tepla a zabezpečili unbundling. Teda oddeľme prenosové sústavy od obchodníkov s teplom. Potom privatizujme teplárne. Týmito opatreniami zabezpečíme tlak na cenu i relatívne vysokú kvalitu služby pre koncového zákazníka. Akurát bude problém, že kto tie „vyplienené“ teplárne potom kúpi a za aké peniaze. Dôležitejšia ako suma za privatizáciu je podľa mňa spokojnosť pracujúceho človeka.“ A ja dodávam, že ide o človeka, ktorý robí aj na naše dane, a človeka, za ktorého dane tu dnes sedíme, alebo niektorí, ako tu na ľavej strane, z SDKÚ tu nesedia, za dnešné dane, ktoré nám títo ľudia platia, okrem pána Janiša, ktorý tu musí sedieť, lebo je spravodajca. „Milá vláda, robte niečo pre mňa, a nie pre obchodníkov s teplom,“ dodáva pán Chudík. A ja sa k tomu pripájam, milí poslanci Národnej rady, začnite robiť už konečne niečo pre ľudí od vášho nástupu, neschvaľujte zákony, ktoré ľudí doslova zdierajú z kože, a zamyslite sa nad tým, či privatizácia bude to, čo pomáha, alebo to, čo bude iba urýchľovať jednorazový zisk. Pre koho to má byť? Nie pre mňa, ale možno pre niektorých, ktorí tu sedia v laviciach, nie pre občanov, ale možno aj pre tých, ktorí tu nesedia, lebo je tu iba jeden poslanec z SDKÚ a pán Janiš, ale pán Janiš sa k tomu určite vyjadrí.
Takže ďakujem veľmi pekne. (Hlas spravodajcu.) Prosím, pán Janiš? (Reakcia spravodajcu.) Áno, ja vidím iba jedného za SDKÚ. Vy vidíte koho, pán Janiš? (Odpoveď spravodajcu.) Vy ste zo SMER-u? No my by sme vás v SMER-e nechceli, pán Janiš, s vašou demagógiou a s vašimi privatizačnými myšlienkami, prosím vás pekne, to snáď nemyslíte vážne. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.
A slovo má pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, mňa zaujala vaša jedna časť vašej rozpravy, a síce, že hovoríte, že ste proti tomu, aby tu neboli starostovia, primátori a župani. No ja to hovorím tak, že som síce nový poslanec, ale neviem si predstaviť sedieť na dvoch-troch stoličkách, a neviem si predstaviť rozdelenie času keď sa chcete všetkému venovať na 100 %. Ja to nestíham, možnože, neviem, som iba obyčajný človek, možnože vy ste niečo nad, ale ja to nestíham. Tak sa pýtam, ako je to možné sedieť na dvoch stoličkách, alebo na troch.
A, áno, som za, aby to boli tí odborníci, aby to bola politika nie politikov, ale politika odborníkov, ale aby ten odborník bol profík vo svojej oblasti, aby fungoval tak, ako sa má fungovať. Takže, áno, súhlasím s vami, dáme tu profíkov a nech to robia. Ďakujem.

Pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, je nesporné a myslím si, že to vedia všetci občania Slovenska, že každou privatizáciou prišlo k nárastom cien, či to bola elektrina, či to bol plyn, či to bude teplo. A preto sa občania zákonne obávajú toho, že táto privatizácia povedie opäť k zvýšeniu cien a pôjde to na ich úkor. Hlavným dôvodom alebo hlavným argumentom privatizérov je, že štát je zlý vlastník. Kto to je vlastne, ten štát, kto zastupuje štát? Štát zastupuje vláda. Kto zastupuje a reprezentuje vo vláde konkrétny rezort? Konkrétny minister. Ak minister hovorí, že štát je zlý vlastník, tak zároveň hovorí, že je zlý minister. Ak to hovorí vláda, tak zároveň hovorí, že je vládou, ktorá je neschopná a ktorá nie je schopná riadiť tento konkrétny sektor alebo tento konkrétny štátny podnik. To znamená, že je otázka, či takýto minister alebo takáto vláda má oprávnenie od občanov, aby vládla.
Pozrime sa na privatizáciu plynární a elektrární. Komu sme to predali? Ak je štát zlý vlastník, tak sme to predali štátu nemeckému, štátu francúzskemu, aby sme povedali, že tento štát má lepšiu vládu, má lepších ministrov, je schopný z týchto podnikov profitovať. To znamená, že jednoznačne sa preukazuje, že klamete, že štát je zlý vlastník. Sú len zlí ministri a zlé vlády. Tak sa nad tým zamyslite. A ak to neviete, tak od toho choďte. Ďakujem.

Pán poslanec Švantner.