16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja som chcel pôvodne len dať návrh, že som sa hlásil, že to hlasovanie je neplatné, pretože pán poslanec Jurčík naozaj nevystúpil v riadnej rozprave. Vo všetkých svojich vystúpeniach menil ten svoj pozmeňujúci návrh. Aj v poslednom vystúpení, ktoré nebolo súčasťou rozpravy, dal pozmeňujúce návrhy k tomu, čo prednášal. To znamená, ani jedno z jeho vystúpení nebolo rovnaké, jednotné a ešte k tomu to posledné, ktoré považujete za to, o ktorom ste hlasovali, nebolo v riadnej rozprave. Z toho dôvodu si myslím, že aj toto hlasovanie nemôže byť považované za korektné.
Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorý sme prerušili. Budeme pokračovať o 17.50 hodine.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Muránsky, pán poslanec Muránsky...! Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zachovali kľud a rozvahu. A pokoj, páni poslanci, pod balkónom, páni poslanci koalície aj opozície. Pán poslanec Muránsky, urobte tam poriadok!

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktoré sme prerušili, páni poslanci, prerušili pri vystúpení pani poslankyne Belousovovej, ktorej teraz udeľujem slovo, aby mohla pokračovať v prerušenom vystúpení k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 270.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte niekoľko slov k prerokovanému zákonu. Podľa mňa je vyslovene nedemokratické, ak vláda tuná v Bratislave chce rozhodovať o osude teplární tých, teplární, ktoré sú nielen v Bratislave, v Trnave, v Martine, vo Zvolene, v Žiline a v Košiciach. Osobujete si právo takto rozhodovať o zabezpečovaní jednej zo základných životných potrieb pre obyvateľov týchto miest. Myslím si, že v otázkach takéhoto významu by mali rozhodovať obyvatelia, ktorých sa to týka, v miestnych referendách. A chcem zdôrazniť význam miestneho referenda a v tejto súvislosti sa obrátiť napríklad aj na koaličnú stranu SaS, pretože vy ste tiež vo volebnej kampani, vtedy, keď ste boli ešte pred bránami parlamentu, využívali referendum alebo chceli ste ľudí, ako sa hovorí, vtiahnuť do hry, aby mohli rozhodovať. Teraz vlastne, keď ste vo vláde, máte možnosť naplniť to, čo ste sľubovali. A tým skôr, že nejde o nejaké otázky celoštátneho významu, ale ide, znovu opakujem, o zabezpečenie základných životných potrieb ľudí, ktorých sa to týka. Pýtam sa preto pozostatkov vládnej koalície tuná v sále, prečo sa bojíte miestneho referenda? To znamená, že by si ľudia rozhodli o tom, aký bude osud vlastne týchto teplární, pretože na ne je priamo naviazaný ich život.
A ešte raz k politickým rozhodnutiam podobným tomuto rozhodnutiu, myslím k privatizácii teplární tejto vlády. Snahou je privatizovať už posledné objekty, nielen teplárne, ale vôbec posledné objekty štátneho vlastníctva a zrieknuť sa tak akejkoľvek priamej kontroly ekonomiky štátu. Štátu potom ostanú len nepriame nástroje, ako je dane alebo nejaké iné mechanizmy regulácie. Vašou snahou je - a z programového vyhlásenia vlády sa to dá jasne aj vyčítať, lebo je to tam uvedené doslovne - budovať a mať štíhly štát. Vy to, vážená vládna koalícia, aj nazývate zaujímavým termínom štíhly štát. Obávam sa však, že ste takýmito a podobnými rozhodnutiami tak zoštíhlili a zoštíhľujete tento štát a oslabujete, že budeme pomaly hovoriť nie o štíhlom štáte, ale o anorektickom štáte. A takýto anorektický štát nebude schopný ani základných životných prejavov a potrieb pre svojich občanov, ani dovnútra, ani navonok. Neúmerne a nemúdro oslabujete funkciu štátu, kde sa len dá, nie je to len ten spomínaný zákon o jazyku menšín, ale aj tento v oblasti ekonomiky. A mne sa už zdá, že to priamo speje k deštrukcii štátu. Áno, dá sa aj tak v ekonomike. Aj tak, že štát rozpredá všetko svoje vlastníctvo. Príkladom sú napr. Spojené štáty americké. No tie majú inú tradíciu a iný vývoj. My žijeme v Európe, civilizačne, historicky je Slovensko ukotvené. A v Európe, vás uisťujem, že tak, ako to vy pripravujete, nežije ani jeden národ. Ani jeden národ takto nefunguje, ani štát. Ak si slovenská vláda, táto, vážne myslí, že Slovensko je alebo bude v tomto smere v Európe výnimkou, treba povedať, že sa vláda mýli a zhodnúť sa s klasikom, ktorý povedal, že "omyly vlády sú horšie ako zločiny". V tomto prípade je to skoro zločin.
Vôbec na Slovensku každé roky, každé štyri roky dochádza väčšinou k takým politickým aj celospoločenským zemetraseniam. Od sociálneho štátu, ktorý sme mali v období minulej vlády s tvrdou ochranou národných záujmov, ku zasa tvrdému kapitalizmu, kde človek človeku je pomaly vlkom a každý by mal byť odkázaný podľa niektorých liberálov sám na seba. Myslím si, že sú to ohromné politické aj spoločenské otrasy a je pre mňa a ostáva záhadou, že ešte to Slovensko ako-tak vždy rozdycháva a zvláda. Myslím si, že je načase začať sa zamýšľať a určovať základné súradnice tohto štátu, obsah tohto štátu, a nie zametať s ním každé štyri roky tak, ako sa práve niekomu politicky, ktorý je pri moci, pri kormidle, uzmyslí. Aj zákon, o ktorom teraz diskutujeme, presne do tohto scenáru zapadá a pre mňa je neprijateľný, pretože ide v línii upevňovania... Pardon, tento zákon, o ktorom hovoríme, tá poslanecká novela, je prijateľný, pretože ide v línii upevňovania a posilňovania štátu, ktorý je prostriedkom na to, aby štát mohol plniť základnú funkciu, a tá funkcia je - ochranu svojich občanov. Zato je základná a mala by byť základná vlastne služba štátu voči občanom. Chrániť ho, ich a uľahčovať im život. Preto tento zákon bude mať moju podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, je pravda, že nie som zvyknutý rečniť do takéhoto prázdneho pléna, ale asi táto téma už nikoho nezaujíma a prejavila sa tu aj neskoršia nočná hodina. Ale napriek tomu som rád, že je tu pán Janiš, pretože som avizoval, že zopár informácií mu dám, aby si to poznamenal do budúcna. Takže predsa len ma počúvate, mám poslucháča aspoň jedného. Môžete na mňa reagovať, pán Janiš, potom, kľudne. Kľudne si píšte, bude toho viac. Ja to zhrniem, ja som proti privatizácii týchto šiestich teplární. Nechcem tu z toho robiť politický míting, chcem uviesť zopár faktov tak, aby si všetci z vás mohli urobiť obraz o tom, či to je dobré alebo to je zlé, alebo, ako by to malo byť.
Treba povedať, že privatizácia ako taká, samozrejme nie je nijaký strašiak. Je to úplne normálna, legitímna vec, každý máme na to rozličný názor. Pravica, resp. ťažko to nazvať, nazvime to pravica pre zjednodušenie, tá navrhuje, že privatizovať to treba. Ľavica je proti privatizácii. Je to normálny a legitímny nárok každého politického zoskupenia prísť a presadzovať svoje myšlienky, svoje názory, svoje teórie a je, samozrejme, na voličovi a na občanoch, či tieto teórie príjmu, resp. tieto myšlienky príjmu ,alebo nie. Čo mi však na tom prekáža je forma a spôsob, akým sa to deje. Pretože presadzovať privatizáciu spôsobom demagógie, šírenia nepravdy, poloprávd, ohovárania, špinenia, pošpiňovania absolútne každého a všetkého dookola, to mi príde nepraktické. Možno si niekto povie, že je to politické. Ja si poviem, že mne to príde nepraktické. A poviem aj prečo. Ja si neviem predstaviť, aby vy, pán kolega, alebo ktokoľvek tu z vás išiel dnes predať dom a začal predávať dom tým, že ten dom je zlý, ten dom má zlú statiku, má zlých susedov, v tom dome sú veľké náklady na kúrenie. Alebo keby ktokoľvek z vás predával pozemok, neviem si predstaviť, že by začal hovoriť, že tam je voda na jar alebo, že ten pozemok bude v blízkosti cesty. Alebo auto. To sú normálne úkony, ktoré dennodenne bežia a realizujú sa v našej spoločnosti. A vy to robíte presne takouto formou. No, asi akú cenu za to môžeme dostať, keď predaj začínam tým, že to začnem ohovárať, špiniť a kritizovať? Veď predsa, keď predávam dom, tak som o tom presvedčený, že ten dom je dobrý a chcem ho predať. A som presvedčený, že zaňho dostanem čím vyššiu cenu. Aspoň si myslím, že normálny človek, normálny obyvateľ Slovenskej republiky, keď niečo predáva, tak to predáva preto, aby dostal čím viac peňazí.
A preto hovorím, ja len pozerám s otvorenými očami, že akým spôsobom my predávame. My najskôr všetko ideme pošpiniť, a potom to dáme na predaj niekomu. Samozrejme, ťažko nám potom uprieť náš názor, že to je v nádeji, že to niekto kúpi, ale veľmi lacno. A v tom je ten zámer. Keď je to také dobré a také vynikajúce, a tá privatizácia jednoducho je nevyhnutný krok, ktorý sa musí zrealizovať, tak potom, prečo o tom toľko musíme rozprávať? Prečo musíme, hovorím ešte raz, šíriť demagógiu, nepravdy, osočovať úplne všetkých, ktorí sú proti samotnej privatizácii? Veď predsa ľudia vás pochvália, ľudia vás ocenia, že ste to sprivatizovali. Veď na to tu všetci čakali, aby sa to sprivatizovalo. Tak neviem, prečo si musíte takýmto spôsobom pomáhať? Pretože mne potom z toho vychádza, keď niečo ohováram, špiním, tak asi ťažko za to dostanem nejakú normálnu cenu. A keď som ja presvedčený, teda vy konkrétne, lebo ja o tom určite nie som presvedčený, a poviem vám, že aj prečo, že tá privatizácia je dobrá a správna, tak prečo potom musíte takto ľudí takto prácne presviedčať a tlačiť im do hlavy nepravdy, polopravdy a lži. Viete, je veľmi jednoduché ohovoriť a pošpiniť človeka. Ja sám s tým mám skúsenosť. Nedávno sa mi tu pán predseda svojim spôsobom ospravedlnil.
Viete, je veľmi jednoduché, keď je veľká sledovanosť, prísť a povedať - tam sa deje to, tam sa, neviem, kradlo, tam sa predávali emisné kvóty. Ale už potom nikto nepovie to B. Pretože už tá sledovanosť nie je taká, už sa to hovorí úplne na inom fóre. A keď vás niekto požiada o ospravedlnenie, tak sa tu kolo toho robia "caviky", kým sa k tomu dopracujeme. Ja chcem reagovať presne na to. Budem reagovať na úplne konkrétne veci, ktorými sa, podľa mňa, dnes snažíte presvedčiť ľudí o tom, že privatizácia je dobrá. A ja sa vás stále budem pýtať: Keď je taká dobrá, je taká vynikajúca, a tí ľudia na to čakajú, pretože, veď my to predsa nepredávame kvôli vám, kvôli mne, kvôli niekomu inému, veď mi to predsa predávame kvôli ľuďom, myslím, že to všetci robia preto, aby z toho mali úžitok ľudia, tak prečo to takýmto spôsobom musíte predávať? Ale odpoviem vám na to úplne jednoducho. A ja vám dám úplne jasnú odpoveď a konkrétnu. Robíte to preto, aby tá cena bola čím nižšia.
A začnem trošku zovšeobecna. Lietajú tu ,samozrejme, takého ceny, že bude to stáť od 160 do 200 mil. eur, plus-mínus. Je to jedno. Viete vy, aká je dnes zostatková hodnota aktív v týchto teplárňach? Je 370 mil. eur. To je normálne, to je účtovná hodnota. Samozrejme, tá reálna hodnota je tam omnoho, omnoho vyššia. Viete, aká tá hodnota bola, keď sme ich preberali v roku 2006? Tristodesať mil. eur. Za vlády Roberta Fica, za nášho vedenia, keď ja som riadil tiež jednu z týchto teplární... Počkám na pána Janiša? A, či tu ste, dobre. Už som sa zľakol, že ste mi odišiel. Boli tristo.. O 62 miliónov, to sú dve miliardy korún, sa zhodnotila hodnota aktív. Viete, tu počúvam, je tragédiou tohto národa, pretože ja si napr. osobne nedovolím vystupovať k témam, ktorým absolútne nerozumiem, ale tu sú mnohí, ktorí vystupujú úplne ku všetkému a majú na všetko odpoveď. Keď najvyšší, najvyšší predstavitelia tohto štátu, ktorí, povedzme si, reálne v živote nič neriadili, resp. nemajú žiadnu reálnu skúsenosť s prevádzkou akejkoľvek fabriky, nehovoriac už o energetike. Pretože ja v tomto vystúpení, a to by som vás poprosil, budem rád, keď budete na mňa reagovať k teplárňam, ja nechcem riešiť problémy celého sveta dnes a celého Slovenska. My tu dnes hovoríme o zákone, o privatizácii v šiestich teplárňach. Kľudne na mňa reagujte na týchto šesť teplární. Ja by som bol veľmi rád, keď to bude vecná a konštruktívna debata na konci. Keď najvyšší predstavitelia, vrátim sa k tomu, tohto štátu začnú rozprávať, začnú šíriť demagógiu typu, že teplárne potrebujú 700 mil. eur, majú investičný dlh. Po prvé, dáma, ktorá o tom rozpráva, ani nevie, čo je investičný dlh. Bez urážky, ale, bohužiaľ, je to tak. Pretože, hovorím ešte raz, v živote v takejto oblasti nepracovala, rozpráva len to, čo jej podsunú a dajú na papier.
Druhý moment je, že Tepláreň Košice, keď mám dobrú informáciu, lebo ja som to počul a čítal len, nevidel som to na vlastné oči v správach, má investičný dlh 36 mil. eur a že aké to je strašné, že myslím, že v januári v roku 2010 tepláreň si dovolila podporiť ples nominanta HZDS v Košiciach. No ja som to tu už viackrát vysvetľoval, veľmi rád to vysvetlím ešte raz. Celý tento problém šiestich teplární ja vnímam tak, že ak zdôvodníme privatizáciu košickej teplárne, o to ľahšie sa nám bude zdôvodňovať privatizácia všetkých ostatných teplární. Čiže, ak zničíme, pošliapeme, ohovoríme košickú tepláreň, bude to úplne v poriadku, pretože tie ostatné sú až... Áno, košická tepláreň je najväčšia tepláreň na Slovensku a jedna z najlepších teplární na Slovensku. A bola to aj jedna z najlepších teplární v rámci Československa, ktorí z vás si to ešte pamätajú. Myslím, že väčšina z nás to zažila ešte. Čiže, na jednej strane to pochopiteľne chápem, takýto postup, pretože veľmi ťažko sa vysvetľuje privatizácia niečoho, na čo nie sú relevantné podklady a pracujeme s vymyslenými číslami.
Takže prejdem teraz k faktom. Použijem príklady za celé Slovensko a potom konkrétne za košickú tepláreň, ktorá, chudera košická tepláreň, môže asi za všetko. A keď tú obhájime, tak asi obhájime, tak asi obhájime asi všetky teplárne. A keď táto padne a ukáže sa, že táto bola zlá, tak potom si zdôvodníme privatizáciu všetkých ostatných teplární, týchto šesť štátnych teplární, vy to nazývate. Začnem jedným údajom. Lebo tu sa pýtal pán kolega, že ako je to možné, že tie teplárne, ktoré prevzali - alebo teplárenské spoločnosti - súkromné firmy, zrazu robia zisk. No, veľmi jednoducho je to možné, lebo navýšili ceny. Úplne všetci, všetci do jedného. Pán Jurčík krúti hlavou, môžete na to reagovať. Za štyri roky štátne teplárne vo svojej podstate nezvyšovali cenu tepla. Viete o koľko sa zvyšovala cena tepla za, pán Jurčík, som rád, že reagujete, že mám aspoň s kým komunikovať. Môžete si pozrieť, o koľko sa navyšovala cena od roku 2000 do roku 2006 a koľko od roku, povedzme, 2007 do roku 2010. Je to úplne minimálne, minimálne. A viete prečo? Lebo je najjednoduchšie, a to je úplne, úplne hocikto z nás môže ísť riadiť tepláreň, hocikto z nás, nielen tu, ale čo sedia vonku, ak príde a povie: ak sú vo firme problémy, povieme, však dvihneme cenu tepla. My sme boli nie raz na Fonde národného majetku a zakaždým bolo povedené - musíme nájsť riešenie, ako stabilizovať ceny. Lebo ja na to, viete, aby som pozvyšoval ceny tepla, na to mi netreba riaditeľov, na to mi tam netreba manažment, na to mi tam stačí jeden referent, ktorý príde na fond a povie: Páni, treba zdvihnúť cenu tepla. A fond povie, áno, on ju dvihne a všetko je vyriešené. Viete, vy takýmto spôsobom chcete spravovať majetok, pretože v živote ste nič nespravovali. Pretože vaša filozofia podnikania je v tom: všetko rozbiť, zničiť, zlikvidovať a, samozrejme, rozpredať. To je najjednoduchší model, takto to zovšeobecňovať, ako vy to zovšeobecňujete. Čiže, ešte raz opakujem, nenavyšovali sa ceny tepla.
Bolo spomenuté, že sa neinvestovalo a že je to na úkor investícií. Za štyri roky Dzurindovej vlády sa investovalo 100 mil. eur v priemere. Za tejto vlády - a teda za predchádzajúcej vlády do roku 2000 - to bolo 155 mil. eur. Je to o 55 % viac. To je jeden a pol miliardy, 1,6 miliardy korún. To nám nespadlo z neba. To trebalo dennodenne sa tejto spoločnosti venovať a dennodenne s ňou pracovať. A vtedy sa k tomuto môžete dopracovať. Ale, pochopiteľne, ak táto vôľa tu nie je, ak tu nie je snaha hľadať riešenie, a jediným riešením je to sprivatizovať, tak pochopiteľne, že nikoho takého ani nenájdete. O čom svedčí aj spôsob vašich nominácií. A tu by som sa veľmi rád pozastavil.
Všetci ste mali plné ústa toho, že tam sú politickí nominanti, takí, hentakí, v správnych radách, dozorných radách. No, pozrite sa, čo tam máte dnes. Pán Matovič, vy ste sa na to pýtal. Vy ste jediný, možno, kto to nevie, kto tam sedí. Ináč o tom vedia všetci. A možno o tom viete aj vy, ale nechcete o tom radšej vedieť, pretože by vám bolo z toho zle. Ja znovu uvediem košickú tepláreň, úplne jasný príklad. Áno, za vlády Roberta Fica tam sedeli nominanti, politickí. Viete, koľko ich je tam teraz? Myslím, politických, takých, ktorí sú priamo v politických štruktúrach strán a zastávali funkcie buď okresný predseda, krajský predseda. No, budem úplne konkrétny. Teraz budem hovoriť vám, pán Matovič, lebo ste tu a ja vám ďakujem, že ste tu. V košickej teplárni je krajský predseda strany SAS, zhodou náhod okresný predseda SAS, tiež (nezrozumiteľné slovo...) Bol to odborník. Ja viem, že sa to ťažko počúva, ale, viete, to je také nahranie na smeč, no nedajte ten volej. Pochopiteľne za každú stranu okresný predseda strany, myslím, že MOST-HÍD. Dnes je tam dvakrát toľko funkcionárov, ktorí fungujú v politických štruktúrach, ako tomu bolo predtým. Predtým to bolo, to ste boli.... Plné noviny toho, aké to je strašné. Veď robíte to isté. Nieže to isté, vy to robíte ešte horšie. Však aspoň tú úctu majte k sebe samým, že už keď to robíte, tak buď poviem, že, áno, je to nevyhnutné, ale ste ticho ako voš pod chrastou, a robíte to takto. A keď sa vás na to spýta obyčajný človek, tak mu do dnes nikto neodpovedal. Tak ja vám odpoviem, pán Matovič. Máte tam plno politických nominantov, neschopných. Pretože táto vláda nehľadá odborníkov, táto vláda hľadá papagájov, ktorí budú opakovať to, čo im, teraz to nazvem tak slušne, v Bratislave veľký Jerry Lumen, ktorý tu prišiel všetko privatizovať, nadiktuje, nariadi a oni to čítajú. Oni ani nevedia, o čom rozprávajú, mnohokrát. A ja poviem presne vety, ktoré používajú a presne vám ich vysvetlím, že ako títo ľudia rozprávajú. A to je výsledok toho. KDH tu plakalo a hovorilo - jeden mandát. Tak ja vám potom poviem, pán Fronc, nie v zlom, veď my sme spolu vo výbore. Vy viete o tom, čo máte v košickej teplárni? Viete, prečo to takto funguje, ako to funguje? Lebo vy nie že len ste podchytili, že ste vymenili predstavenstvo a dozornú radu a dali ste tam nominantov, čo je z môjho pohľadu úplne normálne a legálne, pretože každá vláda si za to zodpovedá. Vy ste išli ešte ďalej. Vy máte nominantov priamo v manažmente. To tam nebolo, od kedy funguje tepláreň. Poviem, budem úplne konkrétny, najväčší expert na personálne veci, nie je tu už pán Hrušovský, najväčší expert na personálne v teplárni v Košiciach je bývalý šéf obstarávania v Košiciach. Skutočne je to nominácia odborná, profesionálna, musím vám povedať, v ktorej, keď dával pánovi Hrušovskému informáciu o mojom odstupnom, tak mu zabudol povedať, že ja nemám žiadne odstupné, nemal som žiaden nárok, a ten údaj, ktorý mu dal, patril úplne niekomu inému. Potom som pána Hrušovského o tomto informoval. Aj som mu to vysvetlil, že prečo to je. To nie je preto, že ten človek mi chcel zle, ten človek proste na to odborne nemá. Pretože on urobil obstarávanie na magistráte. Viete, ako dopadlo obstaranie na magistráte? Že primátor mesta, a teraz budem menovať a kľudne, nech ma nahrajú všetci, pán František Knapík okradol mesto Košice o 433 tis. eur, pretože urobil súťaž, samozrejme, tento pán, o ktorom hovorím, mu bol hlavný poradca, kde očakávaná cena bola 60 tis. eur, čo oznámil aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Ale následne tá firma, ktorá vyhrala, dala najlepšiu ponuku, bola to cena do 60 tis. eur, podpísala návrh zmluvy už z jej strany podpísaný. To znamená, že už stačilo, už len zo strany mesta to podpísať, ale pán Knapík tam dopísal ďalší bod, na základe ktorého vyplatil ďalších 433 tis. eur. Ja sa nečudujem, že tam nie sú peniaze, ja sa nečudujem, že takto fungovalo mesto a ja sa nečudujem, že takto fungujú teplárne dnes. Pretože hovorím, ešte raz to zopakujem, a tí, ktorých to zaujíma, vy ste neobsadili len politické funkcie v predstavenstvách a dozorných radách, vy ste išli ešte omnoho ďalej. Vy obsadzujete po politickej linke manažment, šéfa personálneho úseku a nebudem menovať ďalšie.
Toto je konkrétna skúsenosť z Košíc. Keď hovorím o tých papagájoch, nechcem sa ich dotknúť, pochopiteľne, lebo je to asi sto ľudí, ktorí sú v týchto šiestich teplárňach nominovaní. A vidím to napríklad v Košiciach. Tam ste dokázali, musím povedať, že zázrak. Tepláreň má štyridsať rokov. Za štyridsať rokov, keď mi dobre slúži pamäť, táto tepláreň mala asi piatich riaditeľov. Päť. Päť je na jednej ruke číslo päť. Viete, koľko mala za polroka? No, tiež päť. Päť. No, ako chcete riadiť teplárne? Kto ma tu chce presvedčiť o tom, že niekto má záujem na tom, aby sa teplárne rozvíjali? Koho chcete presvedčiť? Mňa nemusíte presviedčať. Choďte a presvedčte ľudí vonku! Myslíte si, že niekto vám verí?Niekto verí tomu, čo vy tu rozprávate? Niektorých ste odvolali, pretože sa chovali ako chovali, niektorí, ktorí pochopili, že tam majú ísť robiť papagájovanie, ani nenastúpili. Lebo aj takýto prípad tam máme. To ináč nebolo, asi takýto prípad, môže mi pomôcť, pán bývalý minister, ja neviem, či vôbec bol v štátnej firme, že niekde niekoho Fond národného majetku vymenoval a ten tam ani nedošiel a už sa aj vzdal. No v košickej teplárni to je. A poviem pravdu, nepoznám toho pána osobne, ale keď som si, samozrejme, pripravoval reč, tak som si to trošku zisťoval. Asi prišiel na to, čo od neho chcú. Oni od neho nechcú, aby rozvíjal spoločnosť, oni od neho nechcú, aby investoval, oni od neho nechcú, aby niečo urobil. Oni od neho chceli, aby to pripravil na privatizáciu. Dnes tam máte ďalšieho manažéra, ten v tom má úplne jasno.
A teraz budem úplne konkrétny, čo vám poviem. Keď som odchádzal v júli, tak sme aktualizovali hospodársky plán za rok 2010, pretože robí sa to raz polročne, je to úplne normálna legitímna vec, robí to každá firma.
Očakávaný výsledok bol dva a pol milióna euro. Keď odchádzali, manažment, ktorý myslím, že viedol inžinier Zich, ktorý tam bol ako druhý alebo tretí už v poradí, tak viete čo, viete aký zisk oni očakávali? Teraz by ste čakali, že poviem, že 500 tisíc euro. Nie, Zich čakal tiež 2,5 mil. euro. Viete, čo sa stalo za mesiac, keď prišiel, teda neprišiel ten ďalší nominant, ale medzitým prišiel už ten, ktorý je tam dnes.? Viete, aký je zisk dnes v košickej teplárni za rok 2010? V decembri váš nominant, a teraz konkrétne na vás hovorím tuná, dolu, čo sedíte za SaS, očakával 2,5 mil. euro. Nový už mal len pol milióna euro. Musím povedať, je to fakt kvalitný manažér. Takto ja si predstavujem manažéra, keby som chcel niečo zničiť, dodrbať, zlikvidovať a ľudí presvedčiť, že to je úplne zle. Ale ľuďom už nikto nepovedal, že ten istý nominant za koalíciu, ktorý bol pred ním, ten mal jasne napočítaný výsledok. Veď v decembri už vieme veľmi presne, že ako skončí rok, veľmi presne to vieme už odhadnúť, na plus, mínus 5 %. Zrazu je len 500 tisíc euro. A viete prečo? Lebo zrazu sa začali robiť také účtovné operácie, aby sme ten zisk v maximálnej možnej miere stiahli. Takže takto vy si predstavujete privatizáciu, že skôr, kým začne, zničme, zlikvidujme, ohovorme, pošpiňme, ale hlavne začnime robiť také účtovné operácie, aby nás nikto nemohol napadnúť, že ako to je možné, že predávame fabriku, ktorá má zisk 2,5 mil. eur. (Potlesk.)
No, ale pôjdem ďalej, aby sme si vysvetlili, lebo v tom je rozdiel nášho chápania. Za vlády SMER-u, samozrejme, kto nerobil, len ten, kto nerobí, nerobí chyby, ale všetci, a neraz som sa zúčastnil rokovania Fondu národného majetku a v čase, keď došlo k výraznému nárastu vstupu energií, sme všetci plakali, že musíme dvihnúť ceny. Bolo asi päť kôl rokovaní a postupne všetci povedali: áno, urobíme toto, toto a nakoniec ten dopad bol úplne minimálny. Tá cena sa viac-menej nikdy nemenila, niekde menila úplne minimálne. Pretože to je práca. Takto my si predstavujeme normálnu, reálnu prácu. Pretože štátne teplárne nie sú spoločnosti, ktoré pôsobia na úplne voľnom trhu, pretože, a to som už vysvetľoval, ak vás reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to znamená, že to nie je biznis a podnikanie, do ktorého môže každý vstúpiť. Veď predsa ÚRSO to robí preto, lebo máte regulovaný zisk, máte regulované podnikanie. A takisto aj konkurencia pre týchto šesť teplární, viete, čo je pán Janiš? To nie sú ďalší zahraniční partneri, ktorí by tam mohli prísť. To je úplná demagógia. Tam nikto nemôže prísť. Viete, kto je najväčšou konkurenciou teplární v tých šiestich mestách? Obyčajné, malé kotolne v bytovkách. Toto je jedna jediná konkurencia týchto veľkých teplární. Pán Jurčík je expert. Dobre, potom môžete povedať. Pán Jurčík, nechcem vás, ja si vás patričnou formou ctím a nechcem vám zle, takže zbytočne mi nenahrávajte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ale mne to neprekáža. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobre. Prídeme za chvíľu aj na Trnavu. Dobre. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tam som ešte nebol. Dobre, aby sme sa sústredili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Aby sme sa sústredili na podstatu veci. Jedinou konkurenciou teplární sú miestne lokálne zdroje a jedinou motiváciou v štátnych teplárňach, aby udržali cenu tepla, je to, že tlačí na to majiteľ, čomu tak bolo posledné štyri roky, pretože bola jasná úloha. Na to, a to nám jasne povedali na fonde, na to, aby ste tam dvíhali ceny tepla, nepotrebujeme manažérov. To ešte raz hovorím, to mi stačí, manažment v druhom rade, ktorý zabezpečí operatívne veci, aby sa tam niečo nestratilo, aby kotle fungovali, na to netreba, tomu sa netreba absolútne venovať. A príde a povie, treba zvýšiť cenu tepla, oni to zdvihnú a tým je to vybavené. Nie, keď sa týmto firmám chcete venovať a keď ich nechcete zlikvidovať, tak sa o to musíte biť dennodenne, o tieto firmy sa aj patričným spôsobom starať.
Teraz mi unikla myšlienka, ale použijem ďalšiu, ktorú som chcel povedať. Ako som už spomenul, niekto to tu organizuje celé. A ja nechápem, ešte raz, a ja to nepochopím možno nikdy, že keď je to taká vynikajúca vec a celý národ na to čaká, kedy sa to sprivatizuje, prečo okolo toho treba toľko rozprávať. Prečo nehľadáme spôsob, ako zdvihnúť cenu týmto teplárňam? Ale to som už naznačil, prečo. Lebo už odhad je len 200 mil., zatiaľ čo účtovná cena je dnes 378 mil. euro, účtovná, to znamená, že reálna je omnoho vyššia. A v rámci tejto demagógie boli také tézy vymyslené, ktoré vymyslelo zopár ľudí, aby nejakým spôsobom presvedčili národ, že, ako to je zlé. A jedna z tých téz je, ja som sa na tom strašne bavil a mám to strašne rád, keď sa to otvára . Pretože, ak vy chcete tuná všetci, ktorí aj sedíte, aj nesedíte a ktorí by tu mali dnes sedieť a ktorým, podľa mňa, to národ nakoniec aj tak spočíta, čiže je jedno, kde sa dneska schovávajú, na konci ich ten národ nájde. Ak chcete privatizáciu zdôvodňovať tým, že v Prešove TEKO - lebo ešte raz poviem, že TEKO je taký etalón a keď TEKO presvedčíme, že treba privatizovať, tak sa nám to, automaticky to možno aplikovať na všetky ostatné spoločnosti - že TEKO predalo v Prešove, privatizovalo, pardon, zle som povedal, privatizovalo v Prešove časť majetku. Ešte raz tu vysvetlím. Po prvé, som veľmi rád, keď túto tému otvárate a strašne sa na tom bavím. A musím vám povedať, že ja mám 9-ročného syna, aj ten to už chápe. Ale tí, ktorí to nechápu, bohužiaľ, buď to nechcú chápať, alebo už sa dostávajú do role papagája a plnia si úlohu a rozprávajú už len to, čo sa po nich chce. Tak to zopakujem ešte raz a veľmi rád. V Prešove funguje päťdesiat takýchto kotolní. TEKO malo kotolňu, ktorá desať rokov vykazovala stratu, nielen za nás, ale aj za predchádzajúceho vedenia. Bola to zastaraná kotolňa, ktorá fungovala na plyn, ktorá - a tu to dávam do pozornosti - celá stála na pozemkoch, ktoré patrili mestu Prešov, kde prístupovú cestu, celú, vlastnili súkromné osoby z Prešova, kde sme sa mali problém dostať. A túto kotolňu, túto veľkú privatizáciu, kúpilo nakoniec mesto Prešov, keďže mu patria pozemky a mesto Viedeň, ktoré spolu vlastnia komunálnu spoločnosť. Mesto tam má - Prešov 45 a Viedeň 55 %. Poviem vám to preto, lebo ja som to už avizoval. Keď o tom hovorí dievčina, ktorá, neviem, má asi dvadsaťpäť rokov, tak to chápem, pretože nemá tú základnú životnú skúsenosť, ani nemá to odkiaľ vedieť, nemá na to čas. Ale my dnes máme čas a ja vám to pekne vysvetlím celé. Pozemky patrili mestu Prešov, prístupové cesty mali fyzické osoby, ktoré nás vydierali, čiže je pochopiteľné, že mesto Prešov to kúpilo. Je zázrak, že nám za to dalo milión euro, pretože nás mali takto v rukách. Nemali sme ani pozemky, ani prístupovú cestu a kotolňa desať rokov vykazovala stratu. Tá kotolňa je jedna z päťdesiatich v Prešove. A hovorím, budem veľmi rád, keď túto tému budete živiť ďalej.
To bola takáto téma, ktorú použila pani premiérka, ktorá, hovorím, neviem či už v živote riadila, nechcem ju spochybňovať, jej politické skúsenosti, ja sa budem vyjadrovať k jej energetickým. Ja si myslím, že energetike nerozumie. A keď sa k tomu vyjadruje, tak mala by si požiadať aspoň niekoho o korektúru toho, čo jej podsúvajú, aby rozprávala aspoň z časti pravdu. Veľký problém - TEKO si dovolilo sponzorovať ples v Hiltone. No, ja som na to pyšný, že sme ho sponzorovali, pretože sme na tom zarobili 90 tis. euro. A zas to ešte raz vysvetlím. V energetike, viete, to funguje tak, že máte rozvody a na konci je odberateľ. Ten odberateľ, aby z toho rozvodu, lebo rozvod je váš, mohol odoberať teplo, potrebuje tzv. výmenníkovú stanicu. OST sa to volá v skratke, že Odovzdávacia stanica tepla. Samozrejme, my, keďže si budujeme trh a TEKO sa správalo veľmi trhovo, z čoho boli niektoré nadnárodné firmy, ktoré dneska TEKO chcú privatizovať, strašne nervózne, a to, samozrejme, svedčilo o tom, že sme to robili dobre, tak TEKO buduje takéto výmenníkové stanice, pretože hotel Hilton bol roky náš odberateľ. No v rámci rekonštrukcie mali snahu sa odpojiť. My sme sa s nimi dohodli, je to náš dlhoročný partner, vybudovali si sami túto výmenníkovú stanicu za 100 tis. euro. Keby ste boli súkromná firma, pretože tam to funguje tak, viete, že keď robíte zle, tak vám povie: Nechováte sa trhovo. Keď sa začnete chovať trhovo, všetci sú z toho zrazu nervózni. TEKO sa chovalo trhovo, a boli z toho všetci nervózni. Keby ste boli súkromná firma, no bez problémov prispejete. To je jedno, či to bol ples, aj keby to bolo púšťanie balónov do neba. To je úplne jedno na čo, keď vám váš dlhoročný obchodný partner, on urobí sám investíciu za 100 tis. euro a chce podporiť akciu za 10, tak to robí každá jedna firma. Môžete sa ísť spýtať všetkých súkromných firiem, ktoré pôsobia v energetike. Keby sme takýchto možností mali viac, urobím to veľmi rád. Pretože iných, ktorých sme chceli napojiť, napr. Optimu alebo iné, sme museli vybudovať prívodné rúry, ktoré stáli milióny, milióny korún, aby sme získali týchto odberateľov. To len, aby ste mali obraz o tom, že ako funguje energetika, ako funguje celý tento obchod s teplom a ako funguje všetkých týchto šesť štátnych teplárenských spoločností.
Poďme ďalej. Také zaujímavejšie témy. A na tom sa ale strašne pobavil - teplárne dosiahli zisk len preto, že predali emisie CO2. No, musím vám povedať, že takú blbosť som už nepočul dávno. To tak na 30 % má pravdu, len, bohužiaľ, tých 60-70 %, keby k tomu povedal, by to vyznelo úplne opačne a, samozrejme, by sa stratil pôvodný zámer, ako dehonestovať teplárne. Ináč ,jednou vecou, odbočím. Keď si myslíte, že útočíte na teplárne, keď si myslíte, že útočíte na manažment, tak sa mýlite, ak si myslíte, že sa to nedotýka tých ľudí, ktorí tam pracovali. Tam nefungujú len politickí nominanti. My sme tam nesedeli desiati a neriadili celú fabriku, tam robilo päťsto ľudí. Dennodenne. Tí nerozprávali somariny, keď mám takto povedať, vulgárne, tí sa museli venovať práci. Čiže vy urážate aj všetkých týchto ľudí, ktorí tam strávili poniektorí pätnásť, dvadsať, dvadsaťpäť rokov. Si myslíte, že títo ľudia tomu čo vy rozprávate ,veria? Myslíte si, že títo ľudia, keď prídu domov, povedia: Áno, to je dobré, to treba privatizovať, lebo za Lazára nám tu bolo strašne zle. A teraz nám je úplne super a všetci sme z toho strašne šťastní, že sa to predá niekomu, kto nám zníži stav. Samozrejme, následne sa zvýši cena tepla. Ale to celé vysvetlím. Čiže chcel som povedať len jednu vec, kľudne útočte. Ale mám pre vás takú úplne pragmatickú radu, pretože vidím, akí ste zúfalí z toho a neviete sa z toho vymotať: útočte na nominantov. Pretože, ak chcete, ak útočíte na firmy, útočíte aj na ľudí, ktorí tam pracujú, ktorí tam pracovali a ktorí tam pracovať budú.
No a vrátim sa teraz k tomu zisku z predaja emisií CO2. Áno, tepláreň predala emisie za 13 mil. eur. Nikto nepovie, že v ten deň, keď sme predávali emisie, sme ich predali za vyššiu cenu, ako bola cena na trhu. Zopakujem to ešte raz, ak v daný deň bola cena na spotovom trhu, ktorí tomu rozumiete a venujete sa, bola 25 euro, my sme myslím že predávali, poviem, 25,8 eur. Jasné, že to sa nemôže povedať, lebo to znie zle. Ale už lepšie znie to, že zarobili 13 mil. eur a z toho majú celý zisk. Pretože za nás, a teraz použijem TEKO, preto ešte raz hovorím, TEKO používam nie preto, že som tam pracoval, je to najväčšia firma, na tú sa útočí najviac a to je etalón celých týchto šiestich firiem, to je nosná spoločnosť, na ktorej chceme ukázať, že to nefunguje. A ja vám ukážem, že v tejto spoločnosti to funguje. V tejto spoločnosti sme predali za 13 mil. eur. Ale už nikto nepovie B, že celých týchto 13 mil. eur sme investovali, nie investovali, pardon, sme dali do opráv spoločnosti. Za predchádzajúcej vlády, budem to takto používať, pred predchádzajúcej, sa investovalo 7,2 mil. eura do opráv. Viete, koľko sa investovalo za nás? Dvadsať miliónov eur. Viete, kam išli tie peniaze? Do opráv. Kto rozumie trošku účtovníctvu, tak z toho, že som predal emisie, zarobím 13 mil. eur, ale tým, že ich dám priamo do opráv, je 13 mil. eur v nákladoch. Čiže z toho bol výsledok nula pre tepláreň. To bolo len to, že sme investovali 20 mil. do opráv. Nehovoriac o investíciách, opravy a investície v TEKO sa zrealizovali za 74 mil. eur. To len tým, ktorí rozprávajú, že sú podkapitalizovaní, že nedokážu si zabezpečiť úver. Viete, koľko to bolo predtým? Štyridsaťjeden miliónov eur, 13 z toho boli tieto emisie. Tie zvyšné, čo myslíte, že nám z neba spadli? Nie, museli sme ich nájsť, zarobiť a dostať do spoločnosti. Ale treba povedať jeden moment, čo nám pomáhalo, je to, že bývalá vláda nehľadala dôvody toho, ako nás zlikvidovať a zničiť, ale hľadala dôvody, resp. nechala nás pracovať aspoň v tých podmienkach, ktoré boli jasné a vopred nastavené, a vedeli sme v najbližšom období roka, dvoch, troch, že ako sa bude, v akých legislatívnych rámcoch budeme pracovať.
Tu to funguje úplne ináč. Tu nielen to, že tam pošlete nominantov, ktorí sa nestarajú o firmu, resp. sú to nominanti priamo z politických štruktúr, ktorí, samozrejme, že nemajú záujem na tom, aby sa o spoločnosť starali. To je len jeden moment. Vy systematicky meníte zákony, a teraz vás na to chcem upozorniť, pretože ani vy sami neviete o tom, čo sa mení a čo sa deje. Tak uvediem taký konkrétny príklad. Podporné služby. Tepláreň, pretože je to vysokoúčinná výroba, to znamená, že sa nevyrába len teplo, ale vyrába sa aj elektrina, a to je takisto podporovaná ako celá obnoviteľná energia, je to presne na tej istej úrovni z pozície Európskej únie, teda nazerá sa na to úplne rovnako, takže vyrába sa aj elektrina. A tá elektrina sa dodáva do siete, resp. tie zdroje sú pripravené na to, že v prípade, že dôjde k poklesu napätia v sieti, tak tieto zdroje nabiehajú a spúšťajú výrobu. Je to normálna vec, funguje to vo všetkých krajinách. Každá tepláreň dokáže poskytovať tri takéto služby. No, viete, čo urobili jednu z prvých vecí vaši nominanti? Teraz pozerám konkrétne na vás, SaS, lebo vy riadite SEPS. No, dnes už nemôžete poskytovať tri služby, dnes už môžete poskytovať len dve služby. Čiže to je to isté, ako keby som vám povedal, kúpte si dodávku, kúpte si strešný nosič, kúpte si náves, to všetko nakúpite, zainvestujete do toho, a ja vám potom poviem: Viete čo, ten náves síce má nosnosť 3,5 tony, ale môžete voziť len jednu tonu. Ten strešný nosič je síce super, ale tam môže ísť len 10 kg, a nie 100 kg. A do tej dodávky nemôže ísť, ja neviem, poviem tiež 600 kg, ale môže tam ísť len 400 kg. Toto isté ste urobili. Ako sa to prejaví? No pochopiteľne sa to prejaví tým, že tie teplárne majú menší príjem peňazí. A pochopiteľne sa to prejaví v hospodárení. A, pochopiteľne, výsledok je aký? A aký je cieľ? No, cieľ je úplne jednoduchý, pred privatizáciou spoločnosti maximálne stlačiť, udupať, aby mali čím menší zisk, aby sa čím ľahšie zdôvodnila privatizácia, ale hlavne privatizačná cena, pochopiteľne. Lebo veľmi zle sa privatizuje niečo, čo vytvára zisk. V TEKO za štyri roky sme mali 4-krát väčší zisk ako pred nami a investovali sme 2-krát viac peňazí. A, pán inžinier, nemali sme žiadny problém získať si zdroje. Dnes tu hovoríme a staviame takú gloriolu, že teplárne majú investičný dlh toľko a toľko miliónov eur. Teplárne, všetky firmy na Slovensku majú investičný dlh vo svojej podstate, ktoré majú takúto dlhú históriu, ale všetko je to realizovateľné z vlastných zdrojov. Veď tie teplárne sú schopné čerpať úvery. Však my sami sme čerpali úver. V čase vrcholiacej hospodárskej krízy sme mali, myslím, že maržu 2,75. Veď teplárne nie sú neschopné firmy. Veď tie teplárne si dokážu zabezpečiť peniaze. Či myslíme si, že keď príde zahraničný investor, že tie peniaze vytiahne z vrecka a povie - tu máte to, za to budeme investovať. Nie. On urobí to isté. Príde do banky a bude na to pýtať peniaze. Ale, navyše, on za to musí ešte zaplatiť. A teraz, z čoho sa mu to vráti? A chcem na to upútať pozornosť. Pretože tie čísla som vám povedal, asi ako to vyzerá, tá demagógia s emisiami.
Pardon, ešte jednu vec uvediem. Veľmi obľúbená téma. TEKO a ostatné firmy získali výrazne viac emisií, ako to bolo za vlády Mikuláša Dzurindu. Tak vám teraz poviem jedno číslo a dobre, že sedíte. Viete, koľko sme mali ročne pridelenú kvótu za vlády Mikuláša Dzurindu? Šestotridsaťosem tisíc ton CO2. Viete, koľko sme mali za tejto vlády, za, keď bol minister pán Jahnátek? Šestoštyridsaťdeväť tisíc ton. Sú dve percentá. Ale zatiaľ čo za predchádzajúcej vlády, robím to takto, aby to bolo rýchlejšie, ich, počítali, že budú gro vyrábať z plynu, to je, pochopiteľne, omnoho menej emisií, tak my sme prešli výraznejšie na uhlie. To znamená, že keď to prepočítam na jednotku protekcie, tak sme dostali ešte menej emisií. To je len jedna taká ukážka tej demagógie, ktorú, bohužiaľ, ja chápem tých, ktorí sedia hore, že potrebujú to tak to natlačiť cez vás medzi ľudí. Ja ľutujem vás, ktorí to musíte opakovať. A ešte raz zopakujem, táto vláda nehľadá nominanta, týchto odborníkov do spoločnosti, táto vláda hľadá papagájov, ktorí budú opakovať to, čo sa im povie zhora, bez toho, aby sa nad tým reálne zamysleli.
Teraz poďme k samotnej privatizácii. To je tiež veľmi zaujímavá téma. Napriek tomu, že hovoríte, že aké je to vynikajúce a treba to realizovať, tu som už povedal, že musíte najskôr pošpiniť všetky spoločnosti, ľudí, ktorí tam pracovali, úplne všetkých, len aby ste zdôvodnili niečo, čo sami neviete a sami tomu podľa mňa neveríte. Ako som už povedal, teplárne reguluje, ich zisk, reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To znamená, že teplárne majú prísne regulovaný zisk. Keď to zjednoduším, že to jedno euro na gigajoule, povedzme v TEKO sa vyrába 3,5 mil. GJ tepla, čiže môže zarobiť 3,5 mil. euro, obrazne povedané. Je to veľmi hrubé číslo, pretože z tohto čísla musíte platiť mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Pretože nie všetky náklady, ktoré máte, vám, samozrejme, vstupujú do ceny tepla. A ja sa teraz chcem spýtať, ak je tento trh regulovaný a niekto za to chce dať, povedzme v Košiciach je hodnota 1,5 mld. korún, no to nie je reálne možné, aby sa mu to vrátilo skôr ako za pätnásť až dvadsať rokov, to sa nedá, ako normálnym spôsobom, normálnou cestou sa to nedá. Viete, ako to budú robiť? Tak, ako to povedal aj predseda na začiatku, no, zaplatia to ľudia. A ja vám poviem presne, že ako a prečo to zaplatia ľudia. Pretože zrazu sa začnú robiť opravy drahšie, začnú sa navyšovať vstupy, čo je oprávnený a legitímny náklad, samozrejme, a ÚRSO nie je schopné ustrážiť všetky spoločnosti na Slovensku a neexistuje zákon a neexistuje úrad, ktorý by na Slovensku dokázal ustrážiť ceny tepla, ak o to nemá záujem samotná spoločnosť. To znamená, že tým pádom sa navýšia vstupy, tak pochopiteľne aj žiadosť na ÚRSO bude legitímne omnoho vyššia a ÚRSO legitímne bude musieť schváliť, že áno, to je objektívna cena, toto vám musíme uznať. Čiže normálnym spôsobom nie je možné, aby títo privatizéri dokázali si zabezpečiť splatenie svojich investícií. A teraz sa dostaneme k základnému problému. Investovať dokážu aj teplárne samé. Lebo ten istý investičný dlh, ktorý majú dnes teplárne, keď to máme tak povedať, tie budú mať, keď ich niekto sprivatizuje. Bude potrebné dať úplne tie isté peniaze, ale rozdiel je v tom, že ten čo to sprivatizuje, potrebuje dať ešte samozrejme za kúpnu cenu niečo. Ako sa mu to vráti,? Kedy?
Aby som vám ukázal, ako to funguje s ÚRSO-m a so stanovovaním cien, tak vám poviem jeden konkrétny príklad.
Keď som odchádzal, tak nám prišiel list, opakujem, list v písomnej podobe, a keďže my sme slušní ľudia, ktorí rešpektujeme, čo je napísané, tak sme pripravili kúpu uhlia, ale nerealizovali sme kúpu uhlia. Pretože nám prišiel takýto prípis, takýto politický, to je, samozrejme, politický pokyn, a my sme ho rešpektovali. Lebo opakujem, všetci, ktorí sme tam boli, boli sme normálni a slušní ľudia a záležalo im na fabrike. Ale čo sa stalo, samozrejme? Medzi tým som si prečítal v novinách, že bývalé vedenie nezabezpečilo uhlie. Viete, to bol taký prvý výstrel pre papagájov. Ale ten sa veľmi neujal, pretože, keď to novinár potom točil z nášho mosta VSS, tak zistil, že toho uhlia je tam strašne veľa. Ale príbeh s uhlím pokračoval ďalej, samozrejme, pretože uhlia bolo za potreby nakúpiť. Viete, aký je dnes stav? Dnes je stav taký, že TEKO nemá uhlie. To vám poviem a teraz vám poviem úplne otvorene a priamo, keby sa to stalo, konkrétne poviem v TEKO, za mňa, tak bola taká, taká príhoda, alebo tak sa to popisovalo, za takéto niečo, keby nastalo za mňa, som vlastnoručne popravoval na porade. To je nepredstaviteľná vec.
Ale ako to funguje? Nemáte uhlie, tak pochopiteľne máte plyn. Čiže dnes sa kúri plynom. Myslíte si, že to zaplatí TEKO? Nie, to zaplatia ľudia, pretože aj plyn je, samozrejme, nárokovateľná zložka, nákladová zložka, ktorú ÚRSO uznáva. Je len na vás, či si dáte tej námahy a zabezpečíte si dostatok uhlia, aby ste zbytočne nezaťažovali obyvateľov. Čiže obyvatelia Košíc, a máme to presne, lebo viete dobre, že som tam robil a tie čísla mám úplne jasné, za rok 2010, resp. 2011 mohli dostať preplatok na cene tepla. Ttak ako aj my sme to vyplatili vo výške 60 mil. korún, keď jednoducho sme hospodárili lepšie, než sa čakalo v januári, tak sme tie peniaze vrátili ľuďom. Viete, čo dostanú ľudia v Košiciach teraz? No nič nedostanú. A napriek tomu, že tu je ÚRSO, napriek tomu, že tu je zákon, napriek tomu, že tu je dohľad, nedostanú nič. Viete, prečo? Lebo pálenie plynu, napriek tomu, že niekto je neschopný, nevenuje sa firme, nemá záujem na rozvoji firmy, nemá záujem na základných úkonoch zabezpečenia chodu prevádzky, nemá uhlie, tak používa plyn. Je to, áno, z pohľadu ÚRSO je to legitímny nárok a TEKO to musí uznať. Tak takto to funguje. Takýmto spôsobom, presne takým istým si budú vracať investície investori, o ktorých dnes tu všetci básnime a sníme.
A práve preto, keď my hovoríme, že stúpne cena tepla, nie preto, či bude vývoj na trhu taký, alebo onaký. Aj keby sa nič nezmenilo na tomto ďalších dvadsať rokov, tak tá cena stúpne presne kvôli tomu, že z toho zisku, lebo tie teplárne majú regulovaný biznis, ešte raz opakujem, tam si nemôžete robiť zisk, aký si vy zmyslíte, tak z toho zisku sa to nedá jednoducho zaplatiť. A jediný spôsob, ako sa to dá zaplatiť, je presne tak, ako som to napríklad teraz uviedol na tomto, na uhlí, na plyne, to znamená navyšovaním vstupov. A to je najlepšia kontrola pre akýkoľvek manažment.
Lebo napočítať si vieme všetci. Mnohí z vás podnikali, resp. majú skúsenosť s podnikaním, s účtovníctvom. To účtovníctvo znesie strašne veľa, strašne veľa toho znesie. Ale ten moment, akonáhle sa dostávate s cenami, ktoré už nie sú konkurencieschopné, že ľuďom je výhodnejšie si budovať vlastné plynové kotolne, tak, samozrejme, to je taký moment, ktorý by vás mal držať, aby ste ho neprekročili.
Pochopiteľne, my dnes sme urobili čo? Práve preto my sme poukazovali na to, vy systematicky meníte zákony, len naivní to nevidia a, bohužiaľ, vám to nepovedia, pretože vy tu nie ste na to, aby ste rozmýšľali. Vy ste tu na to, aby ste im odhlasovali to, čo si oni vymyslia hore. Čiže - prvé som povedal, zrušili podporné služby, čo je reálny výpadok pre firmy. Druhý moment som povedal - konkurencieschopnosť. Najväčšou konkurenciou pre teplárne sú kotolne. Kotolne samozrejme idú na plyn. Plyn, cenu plynu stanovuje SPP. No, až doteraz tomu bolo tak, že cenu plynu SPP mohlo predložiť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví až po schválení valným zhromaždením. To znamená, že tam štát mal dosah. Nebudem sa už vracať k tomu, že ako sa tu sprivatizovala, sprivatizovala SPP a ostatné firmy, kde máme 51 %. Môžeme tam tak maximálne šúchať nohami, to je všetko. A presadili sme si jednu vec, a to je to, že valné zhromaždenie schvaľuje cenový návrh. Dnes to už neplatí. Viete, ono keď sa tak povie, a váš dôvod, myslím, že pán Jurčík, vy ste to boli a teraz vás použijem priamo, bol ten, aby sme administratívne zjednodušili proces schvaľovania. Tak sa pýtam, tu máte uvedené, vy ste to predkladali, alebo niekto iný od vás. To ste presne, ten, čo to povedal, presne toto uviedol. Tak sa potom čudujem, že keď sme tu dali pozmeňujúci návrh, aby v tých firmách, kde je viac ako päť akcionárov alebo spoločníkov, aby v tých firmách sa už nemuselo schvaľovať na valnom zhromaždení, pretože sme nechceli administratívne zaťažovať spoločnosti, prečo to neprešlo? Keď bol dôvod len administratívny. Lebo to nebol administratívny dôvod, vážené dámy a páni. Dôvod bol ten, aby sme privatizáciu pripravili komplexne a len ten, kto sa tomu venuje, len ten, kto v tom žije, len ten, kto to pozná, tak len ten to číta. A, bohužiaľ, sa čudujem vám, ktorí to presadzujete, hlásate, rozprávate, niekedy ani neviete, čo čítate, že nemáte ten rozmer, aby ste si dali jedno a jedno dokopy.
Čiže my dnes máme zákon, ktorý v SPP už štát nevie nijako kontrolovať. Ako to funguje v praxi? Ak SPP navrhne cenu x, ešte sa nikdy nestalo, alebo neviem o tom, aby úrad schválil vyššiu cenu, ako je cena, ktorú navrhne, či už SPP alebo iný energetický podnik.
Čiže pochopiteľne, máme tu ÚRSO, ale to druhou snahou je maximálne navýšiť tú cenu, ktorá už ide v návrhu, a potom sa, samozrejme, niečo zníži, niečo nám prejde. Ale treba si uvedomiť jeden jediný moment. Neexistuje zákon, neexistuje úrad, ktorý by účelne a účinne dokázal zabezpečiť kontrolu nákladov a stanovovania cien, ak samotná spoločnosť, resp. majiteľ spoločnosti na tom nemá záujem. Po privatizácii na tom nebude mať záujem nikto. A nie preto, že by tí, ktorí privatizovali boli zlí ľudia, alebo by to boli nejakí ľudia, ktorí chcú tomuto Slovensku zle, ale sú to ľudia, ktorí chcú svoje peniaze domov, naspäť, veď to je úplne normálne a legitímne. A niekto to musí zaplatiť. A keďže zisk v teplárňach je regulovaný, no tak sa to musí schovať niekde inde. Veď to je úplne normálna legitímna vec z pohľadu týchto spoločností.
Nedá mi ešte spomenúť jeden moment, viac-menej snažil som sa vám to poukázať, na tie momenty, že celý tento proces privatizácie sa deje systematiky, je pripravovaný systematicky a jednotlivými zmenami zákonov smerujeme k tomu, aby nakoniec tie teplárne boli v čím horších číslach a aby privatizácia bola pre nich jedinou záchranou. Ja vám na to poviem len jeden moment. Národ, ľudia vám to spočítajú na konci. To my si tu môžme protirečiť, ľudia nás ohodnotia na konci.
Ďalší moment, ktorí ste vymysleli, emisie CO2. Viete tu niekto, čo bolo lepšie,? My sme predávali emisie za 25 euro. Mal som čakať, keď budú mať hodnotu 5 euro? Samozrejme, v TEKO napríklad, konkrétne tiež padlo jedno z obvinení, že sme predali viac emisií, ako sme mali. Nie. Predali sme v päťročnom období, máme nejaký cyklus, dnes tam ešte zostáva ešte stotisíc ton navyše, ktoré môžu navyše predať alebo naložiť s nimi, ako chcú. Všetky peniaze, ktoré sú z predaja emisií, išli z predaja emisií, išli zo spoločností naspäť. Ale my dnes vymyslíme 80-percentnú daň, myslím 80-percentnú daň. No na jednej strane sú všetci happy z toho, vynikajúce, máme peniaze. To sú zas, samozrejme, sa tešia tí, ktorí tu nečítajú. Ten, ktorý to robí, v tom má úplne jasno. A tu zas treba povedať jeden moment, treba uznať aj silu súpera. Náš súper je určite sofistikovaný súper, ktorý v tom má jasno, ktorý nerobí prvýkrát, ktorý to robí systematicky a cielene. A pod rúškom toho, samozrejme, že sa tu znovu a znovu ako jeden z dôvodov sa používa, že koľko emisií sa tu rozdalo. Všetky - a teraz nehovorím len za štátne firmy, teraz urobím výnimku - všetci, ktorí získali na emisie CO2, ktorým pridelil štát, alebo absolútna väčšina ich použila do investícií, naspäť do spoločnosti. Všetci, pretože všetky tieto spoločnosti, alebo väčšina, absolútna väčšina z nich, sú spoločnosti, ktoré tu fungujú historicky už niekoľko rokov. Čiže my ste dnes vymysleli daň, pochopiteľne, ako sa to prejaví? No, znovu sa zhoršia čísla tých štátnych teplární. Lebo môžeme tu hovoriť, viete, keď vám poviem, že hodnota aktivít dnes 378 mil. euro a vy hovoríte o 200 mil., že sa to predá, to je čo za matematika? Veď vy ste mali plné ústa toho, že elektronické obstarávanie, tender, to nám zabezpečení vynikajúce ceny. A my dnes už vieme, že to bude len do 200 mil. euro pritom účtovná cena je 378! Tak to nejako nesedí, nie? Zle hovorím, pán Jurčík? Tak to povedala premiérka, tak len opakujem, viete, ja by som si v živote takýto odpad nedovolil. Respektíve také niečo by som v živote ani nepovedal. Pretože je to lož.
Jak sa vrátim, lebo mi unikla myšlienka. Čiže samotná, čiže privatizácia. Hodnota tých firiem je dnes omnoho väčšia. A ako dosiahnuť, aby sme ju mohli predať za nižšiu cenu? No jedine tak, že jedno z kritérií, ktoré sa poukazuje, je zisk. A keď poviem, že tie firmy nerobia zisk, alebo resp. majú strant, tak, samozrejme, sa to privatizuje jednoduchšie. Ale aby ste vedeli, ako sa robí strata, to musím povedať, že niektoré nominácie závidíme. To myslím, že aj pán minister, my si to zapamätáme a do budúcna sa tým, určite, verím, že budeme mať možnosť zaoberať. Viete riadiť fabriku je jedna vec, ale systematicky ju doviesť do straty, to už chce trošku aj umenia a trošku sofistikovanej práce. A musím povedať, vy máte takýchto manažérov. V TEKO bude mať, TEKO v budúcom roku 2011 straku 1,5 mil. euro. Viete, kedy táto firma bola v strate naposledy? Keď tam boli nominanti SDKÚ. A viete, kedy zas bude mať táto firma stratu. No, keď zas tam budú nominanti z tejto pravice.
Musím povedať, toto vám ide vynikajúco. A neviem, či je na to priestor, aj na medziparlamentnú diskusiu, mali by sme o tomto,a teda vaši nominanti by to mali chodiť vyučovať a vysvetľovať, že ako sa dá z normálnej firmy za pol roka, resp. za dva mesiace stamade zmizne dva milióny euro, len tak, zmizne, účtovnými operáciami, vymyslenými, pochopiteľne, pretože to, že sú vymyslené, to zistí ten, ktorý príde privatizovať. Ale verejnosti sa povie, veď tam je len 500 tisíc euro zisk. Mali mať 2,5 a už majú len 500.
A že budúci rok je strata, no zas sa nájde milión dôvodov. Zrazu je strata! Štyri roky za nás bol zisk, štyri roky za nás sa nezvyšovala cena tepla, štyri roky za nás sa investovalo, a zrazu tá firma... Viete čo, to ja, keď pozerám tie čísla z tej firmy, ja sám sa pýtam, či ja som tam pracoval niekedy. Ako podľa, prosím...? (Hlas z pléna.) Cenu tepla? Pán Tomčo, na to, že ste Košičan máte veľmi krátku pamäť, ale to nevadí, to bude možno tou politickou príslušnosťou. Takže, aby som sa vrátil. Môžete prísť do TEKO, ja vás tam zoberiem, kľudne, veď takto, pán Tomčo, veď tam máte toľko nominantov, krajský šéf, okresný šéf. Nie? Krajský šéf nie je v dozornej rade? (Hlasy z pléna.) Toho ste už odvolali, pretože ten išiel aj proti vám, ten vám robil problémy. To som nechcel, ale keď ste spomenul, tak to poviem, no tak to poviem ďalej. Oni išli tak ďaleko, že tam dali takých nominantov politických, že ich potom museli ešte aj poodvolávať sami (Smiech v pléne.), pretože tí, už, viete ,čo tí vyčítali, a teraz to musím povedať, lebo, no nechcel som, pán Tomčo, ste mi nahrali, tak teraz to musím povedať. Každá tepláreň robí všetko preto, aby mala maximálne tržby. Pochopiteľne, každá firma. Vaši nominanti za SaS, ktorí tam boli, prišli na SEPS s tým, čo, pochopiteľne, aj my sme skúšali, aby sme nemuseli ísť do tendra na podporné služby, ale že či nám nemôžu tým, že sme komunál, prideliť priamu nejakú kvótu. Ide o sumu asi 300 mil. korún. Nie je to malá čiastka pre tepláreň, podotýkam. Tak,samozrejme, títo nominanti zo SaS prišlina SEPS prosiť, či by to nemohlo byť. Tak váš okresný šéf, viete, čo napísal? Že oni nedodržiavajú demokratické a liberálne princípy trhu a že chcú ho obísť a že chcú získať zákazku zo SEPS napriamo. Pán Tomčo, to ani sa nečudujem, že ste ho odvolali, pretože to už je, to je, to je úplne na mozog. Jedna ruka naháňa peniaze pre firmu a tá druhá príde a povie na SEPS-e, to je zlé, lebo oni to chcú napriamo. No chceli to len pre tepláreň, nechceli porušiť zákony trhu. No na druhej strane, pochopiteľne, my sme takúto výnimku nikdy nedostali, a napriek tomu sme prežili, žili a tá tepláreň fungovala. Ďakujem pekne za poznámku, už som chcel končiť.
Ešte mám trinásť minút. Ak to bude, tak práve s faktickými sa tam dostaneme, do toho. Viete, ja keď to počúvam. A tam máme dosť. Ja skončím, aby sme to stihli. Ja to zosumarizujem. Systematicky pripravujete zákony tak, aby v konečnom dôsledku tie teplárne na tom boli zle, horšie, resp. až veľmi zle. Druhý moment je, tá privatizácia na základe čísiel. Ja teraz nechcem šíriť demagógiu, to sú normálne čísla, ktoré si viete každý jeden z vás vytiahnuť, sú vo výročných správach. Nedostala ani viac emisií, ani nemala špeciálne výhody, len sa manažéri tým firmám venovali a hlavne majiteľ jasne zadeklaroval, že čo chceme. Myslíte si, že tieto teplárne, ktoré dnes, o ktorých dnes hovoríme, že tieto majú nejakú víziu? Alebo myslíte si, že vôbec ten manažment, ktorý tam je, vie, čo je vízia alebo misia a poslanie firmy? Oni o tomto ani nevedia. A viete, prečo? Lebo sa o tom s nimi nikto nebaví. Ich vízia a poslanie je jedno jediné, čím horšie, tým lepšie, lepšia bude privatizácia za nižšiu cenu. To je jedna, jediná vízia, ktorú tieto teplárne dnes, bohužiaľ, a títo manažéri majú.
A spomeniem ešte jednu vec, na ktorú možno budete reagovať. A títo vaši manažéri sa ešte jednej veci venovali, a to im išlo vynikajúco, a to je odstupným. A musím povedať, že to ani nie sú odstupné, neviem, či vy o tom viete, to sú dohody. Čiže tí manažéri, s ktorými sa vy dnes všetci súdite, ja len čakám, kedy začnú pýtať ešte odstupné. Pretože toto, čo ste im povyplácali, lebo chceli povyplácať, lebo vyplatili, boli "do-ho-dy". Za nás také niečo neexistovalo, bolo to neprijateľné.
Keď odchádzal podpredseda predstavenstva, ktorý tam so mnou bol, on odchádzal v auguste, nie je to tajomstvo, bolo to v médiách, dostal za štyri roky práce 38 tis. eur, 38 tis. eur. A to je normálna, legálna suma, v zákone takto mu to vychádzalo. Za nás sa kolektívna zmluva sprísnila. Kolektívna zmluva v teplárňach, historicky prešli zo Slovenských elektrární, takže tá kolektívna zmluva, samozrejme, je nadštandardná. A musím povedať, že aj za mňa sa znižovali, odstupné, znížili sa, resp. sa menili kategórie.
Čiže potom sa ťažko čudovať tomu, že tie teplárne sú v takom stave, v akom sú, že tie teplárne nemajú uhlie, že používajú plyn. Nedá sa čudovať tomu, že to zaplatia ľudia na konci. Keď jednoducho im sa nikto reálne nevenuje, pretože majú len jedno jediné poslanie, pripraviť to čím lepšie na privatizáciu.
A chcem zdôrazniť jednu vec. My vám to nezazlievame, že chcete privatizovať, je to vaše legálne, legitímne právo, vy to môžete urobiť kedykoľvek, akokoľvek, máte väčšinu. Len nechápem druhý moment, že keď chcem niečo predať, prečo to špiním, ohováram, vyťahujem na to nepravdy, znižujem tam zisk, zhoršujem tam hospodárenie. Veď predsa, keď máte čistý úmysel, ten najčistejší, ktorý ste deklarovali, že to chcete predať za čím lepšiu cenu, tak nechápem, prečo to takto robíte. Ja chcem vidieť, ktorý z vás, keď bude predávať dom, dá taký inzerát, že tento dom predávam, ale praskajú mu steny, vedľa je hlučná cesta, okná sú zlé. Ja by som to chcel vidieť, že ktorý z vás toto urobí. A ja vám poviem, že ktorý z vás. Nikto! Lebo je to choré. Ale v teplárňach to takto robíte a to svedčí o tom, že neviete, resp. sami tomu neveríte, čo robíte a tlačíte za každú cenu na privatizáciu a v mene privatizácie ste ochotní pošpiniť všetkých a všetko.
Ďakujem pekne za túto pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Lazár, už som obával, že nebudem môcť ani zareagovať na vás. Ale prvé, čo by som rád povedal, som trinásť rokov vo vrcholovej politike, vy ste tu mesiacov menej asi. Takže - a za trinásť rokov som nepapagájoval - takže to by som si od vás vyprosil. A nebudem to ani v budúcnosti robiť. Dúfam, že do konca svojej politickej kariéry to nebudem robiť.
A preto aj toto, čo ďalej poviem. Ja nie som nejaký podporovateľ privatizácie teplární. Ale, pán kolega, vy ste tu neboli, možno za to nemôžete, za štyri roky vašej vlády ste dostali krajinu vo veľmi slušnom stave. A odovzdali ste ju tak, že bola pomaly v krachu. Narobili ste také dlhy, že z tých dlhov, ktoré sú, by sme mohli urobiť taký zoznam, že z toho si upletiete alebo manželka by vám uplietla nie sveter, ale kabát a pre celú rodinu. A tie peniaze tam treba. Tak ich treba kdesi nájsť. A preto, ak tieto peniaze a taký prísľub, dúfam, bude pre mňa, pôjdu do zdravotníctva, pre ľudí alebo prípadne do Sociálne poisťovne a pod., tak som ochotný toto podporiť. Ale preto, že to pôjde pre ľudí a tam, kde jednoducho ste ich ukrátili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Lazár, musím uznať, že máte veľmi kultivovaný a slušný prejav. A z toho, čo hovoríte, je vždy jasné, že o čo vám ide a má to hlavu a pätu. Ale budem vám trošičku oponovať, alebo resp. doplním na to svoj pohľad.
Nebudem sa vracať k tomu, čo tu bolo povedané na margo Martinskej teplárenskej, pretože tam by som úplne v pohode mohol povedať, že ešte od roku 2006 do roku 2009, čiže za štyri roky sa zvýšila cena tepla na "oestéčku" zo 413 korún na 507. Ale k tej vašej skôr. Pozrite sa, každý rok sa platili slušné dividendy - 50, 70 mil. korún a tak ďalej. V roku 2009 to bolo zrazu len 300 tis. eur, stúpali vám postupne záväzky, stúpali vám na viac ako dvojnásobok bankové úvery a klesali vám pohľadávky. Čiže ja matematicky veľmi jednoducho viem povedať, že kde je problém, ale to, samozrejme, je na inú diskusiu. Čiže nepovedal by som, že to hospodárenie bolo také excelentné, ako vy hovoríte. A chcel by som sa možno spýtať, že kde ste investovali do nových, podotýkam, nových obnoviteľných zdrojov elektrickej energie, na základe ktorých ste dostali podľa zákona 309 podporu alebo doplatok? Pokiaľ viem, tak tam sa to malo vzťahovať na nové zariadenia, a tie TG1, 2, čo ste tam mali, tie ste tam mali aj predtým, alebo čo sú tam. Takže zhodou okolností, aj ten zákon reagoval na to, že vy tam máte 120 megawattov a 125 bola podpora. Čiže tých vecí, ktoré, samozrejme, by sa dalo o nich polemizovať, je oveľa viacej. Je to jedno, či to má ten alebo ten vlastník. Vždy zaplatia ľudia. Problém je v tom, že keď je to štátne, tak aj tí, ktorí to ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)