16. schôdza

Mám návrh na zmenu programu. Navrhujem vypustenie bodu č. 24 - návrh poslancov Národnej rady Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. SMER tento problém spôsobil, myslím si, že by sa teraz nemal tváriť, že je to on, ktorý ten problém ide riešiť. Je to ako keď podpaľač ide robiť požiarnika a snaží sa uhasiť požiar tým, že do ohňa prilieva olej. (Reakcie z pléna.) Ďakujem.

Ďakujem pán predseda, mám návrh na doplnenie programu o návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ochrane demokratických zásad a uplatňovania suverenity pri osadzovaní kultúrnych artefaktov na území Slovenskej republiky a pri oslavách cudzích štátnych sviatkov na území Slovenskej republiky. Mala by to byť reakcia na nedávno odhalenú sochu Jánosa Esterházyho a ďalších kontroverzných osobností a navrhujem, aby gestorským výborom v tomto prípade bol výbor pre kultúru a médiá.

Ďakujem pekne, pán predseda. Žiadam, aby sme v prípade, ak prejde návrh pána poslanca Dostála, opätovne hlasovali o ponechaní bodu 24 ako súčasť programu tejto schôdze. Chcem vás upozorniť, aj pána kolegu Dostála na to, že ide o štandardnú, ústavou zaručenú legislatívnu iniciatívu poslanca Národnej rady a vyňatie programu a bránenie je porušovanie ústavy, na ktoré si síce pomaly už deviaty mesiac u vás ako základný štandard vášho fungovania zvykáme, ale nehodláme ho rešpektovať a akceptovať. Ešte raz vás žiadam, vážený pán predseda, aby ste napĺňali zákon o rokovacom poriadku a ústavu. Každý riadne zvolený poslanec alebo poslankyňa Národnej rady má ústavou garantovanú legislatívnu iniciatívu a akékoľvek zneužívanie procedurálnych návrhov je porušením ústavy.

Minulý rok navrhli poslanci OKS novelu zákona o komunálnych voľbách. (Reakcie z pléna.) SMER takisto, takisto navrhol stiahnutie tohto bodu z programu... (Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Uznesenie k ochrane demokratických zásad a uplatňovaniu suverenity pri osadzovaní kultúrnych artefaktov na území Slovenskej republiky, to by bolo po a) a po b) k oslavám cudzích štátnych sviatkov na území Slovenskej republiky bez zásad štátneho diplomatického protokolu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Príjemný dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.
Tento zákon bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky 9. februára 2011 a pán prezident využil svoje ústavné právo a tento zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom neschváliť ho ako celok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil zákon vrátený pánom prezidentom dvom výborom a to ústavnoprávnemu výboru a parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, nepredložili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko a výbory, ktorým bol zákon pridelený, rokovali o ňom v lehotách určených uznesením Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zákon prerokoval na svojom zasadnutí a odporúča zákon... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zákon prerokoval a odporučil zákon neprijať ako celok. Druhý výbor, ktorému bol zákon pridelený, parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, prerokoval zákon a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon opätovne schváliť s pripomienkou pána prezidenta. Táto pripomienka je uvedená v spoločnej správe v bode č. 4.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie schváliť s pripomienkou.
Pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ako splnomocnená spravodajkyňa výboru predkladám túto informáciu o prerokovaní zákona z 11. februára 2011, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 267, v druhom čítaní v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. februára 2011 č. 259 pridelil tento zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.
S pripomienkou prezidenta republiky § 151u, znie:
""§ 151u
(1) Na právne vzťahy justičného čakateľa, ktorý sa stal justičným čakateľom podľa predpisov účinných pred 1. májom 2011 sa vzťahujú tieto predpisy.
(2) Voľné miesto sudcu určené podľa osobitného zákona možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom podľa predpisov účinných pred 1. májom 2011. Na tohto justičného čakateľa sa nepoužije § 28 ods. 1, ak voľné miesto možno obsadiť viacerými justičnými čakateľmi, ktorí sa stali justičnými čakateľmi podľa predpisov účinných pred 1. májom 2011, predseda súdu vyhlasuje výberové konanie iba pre týchto justičných čakateľov."
Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uznesením poveril mňa, Janu Dubovcovú, aby som podala a informovala o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru a navrhovala ďalší postup na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnému zákonu, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Dovoľujem si pripomenúť, že opäť ide o zákon, ktorý napráva nepodarok, ktorý bol schválený Národnou radou na návrh vlády Slovenskej republiky z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keď týždeň... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Keď týždeň po tom, ako Národná rada schválila veľkú novelu, ministerka spravodlivosti posunula do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorý má opravovať jej schválený zákon v Národnej rade. Aj tento zákon vzhľadom k tomu, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky podľa nášho názoru, ktorý verím, že môžme vysloviť, upravuje právne postavenie justičných čakateľov, vrátil opätovne aj túto malú novelu prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie do Národnej rady.
Dámy a páni, ale nemôžme pozerať na tento malý zákon, na túto malú novelu cez prizmu len tých paragrafov, ktoré vidíte na stole. Musíme sa na túto novelu pozerať aj cestou schváleného zákona č. 33/2011 Z. z., kde Národná rada Slovenskej republiky prijala vážne rozhodnutia, ktoré zasahujú do nezávislosti súdnej moci.
Faktom je, dámy a páni, že ste, hlavne kolegovia z koalície, prijali zákon, ktorý od 1. mája zasiahne vážnym spôsobom do nezávislosti súdnictva. V Slovenskej republike, tak ako v každom inom demokratickom a právnom štáte, platí princíp trojdelenia moci na moc zákonodarnú, moc výkonnú a moc súdnu. Tieto moci navzájom v rámci systému bŕzd a protiváh sa majú kontrolovať, dopĺňať, ale na druhej strane majú byť od seba nezávislé a mať osobitné postavenie. Bohužiaľ, predstavitelia vládnej koalície a vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, asi aj svojím rozhodnutím väčšina parlamentu rozhodla, že tieto rozdiely, tieto osobitosti a toto oddelenie troch mocí v štáte sa bude stmeľovať a výkonná a zákonodarná moc budú zasahovať do moci súdnej. To je výsledok novelizácií právnych predpisov v tejto oblasti.
Tento návrh zákona opravuje tie nepodarky, ale iba sčasti, aby nedochádzalo k zjavnej protiústavnosti, keď prechodné ustanovenie týkajúce sa justičných čakateľov sa týka účinnosti od 1. januára a účinnosť zákona je až 1. mája. To znamená, spätne prechodné účinné ustanovenie účinnosť nadobúdať nemôže.
Týmito právnymi úpravami, dámy a páni, ste spolitizovali a chcete spolitizovať súdnictvo ako také. Chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. V zákonoch, v zákone o sudcoch a prísediacich a následne aj v ďalšom článku v zákone o súdoch ustanovujete výberové komisie na sudcov a na predsedov súdov, ktoré nemajú nič s právnym štátom spoločné. Vo výberových komisiách budú mať väčšinu zástupcovia iných mocí ako moci súdnej. Budú napríklad v 5-členných výberových komisiách na sudcov traja členovia, ktorí nepochádzajú zo súdnej moci, dvaja menovaní pani ministerkou a jeden menovaný, volený Národnou radou Slovenskej republiky. Keď si zoberiete do úvahy politickú realitu, aká na Slovensku existuje, tak traja zástupcovia vo výberovej komisii na sudcu, to znamená traja z piatich ľudí, ktorí rozhodujú o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom, budú menovaní politicky na základe väčšinovej vôle konkrétnej politickej garnitúry, ktorá na Slovensku bude vládnuť, pretože väčšina v parlamente predstavuje aj väčšinu vo vláde Slovenskej republiky.
To, že iné moci, a to moc zákonodarná a moc výkonná, budú rozhodovať o tom kto bude a kto nebude sudcom, dáva alebo spochybňuje legitimitu súdnej moci ako takej, ktorej vznik a postavenie a jednotlivé právne postavenie by malo byť odvodené od tejto moci. Spolupráca moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej nie je vec, ktorú si môžme zamieňať s tým, ako iná moc bude zasahovať v rámci kreácie moci druhej. Politické výberové komisie pokračujú aj v rámci správy súdov. Ministerstvo bude mať väčšinu pri menovaní, väčšinu zástupcov v komisiach, ktoré budú rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude predsedom konkrétneho súdu. V tomto prípade sa už ministerstvo spravodlivosti ničím netajilo a predložilo návrh, ktorý bol schválený v Národnej rade, ktorý obsahuje možnosť a v tomto prípade už aj právnu povinnosť menovať troch členov výberovej komisie na predsedov súdov zo strany ministerstva spravodlivosti. To znamená konkrétneho ministra, ministerku spravodlivosti.
Dámy a páni, ide o nepredstaviteľné zásahy do súdnej moci, ktorá by mala byť oddelená od moci zákonodarnej a od moci výkonnej. Ale čo je ešte horšie, mala by byť oddelená od politických vplyvov. Vy sa po viac ako dvadsiatich rokoch od nežnej revolúcie, kde sa mnohí chválite, že ste mnohí štrngali kľúčmi, netajíte tým, že popierate základné princípy demokratického a právneho štátu a snažíte sa moc, ktorá pochádza od občanov, koncentrovať vo svojich rukách. Nepripúšťate žiadne brzdy a protiváhy proti tomu, aby moc v rukách politikov nebola zneužitá, pretože pokiaľ politici budú mať moc aj nad súdnictvom, môže dochádzať a bude dochádzať a v súčasnej dobe vidíme, že dochádza k zneužitiu moci, ktoré už nebude ani kontrolovateľné a sankcionované.
Ďalší neduh tohto návrhu zákona je o tom, že, predpokladám, vládna koalícia ako červené súkno sa chce zbaviť všetkých ľudí, ktorých vidí a ktorých môže akýmkoľvek spôsobom, či už legálnym, legitímnym alebo nelegálnym, neústavným a nelegitímnym, sa zbaviť. Takýmto spôsobom, dámy a páni, pristupujete aj k právnemu postaveniu justičných čakateľov. Práve justičných čakateľov sa osobitne táto novela zákona, ktorá bola vrátená prezidentom Slovenskej republiky, týka. Prechodné ustanovenie, ktoré má riešiť právne postavenie justičných čakateľov, prezident Slovenskej republiky navrhol v znení, ktoré by riešilo ich právne postavenie ústavným spôsobom. Už aj v minulosti, myslím, že to bolo v roku 2002, sa pri novelizácii zákonov, ktoré sa týkali právneho postavenia justičných čakateľov, ich právne postavenie riešilo tak a presne v obdobnom prípade, že justičný čakateľ, ktorý bol vymenovaný, ktorý bol výberovou komisiou vymenovaný do tejto funkcie, zostáva, jeho právne postavenie zostáva podľa doterajších právnych predpisov a nárok na obsadenie funkcie sudcu sa posudzuje a zostáva zachovaný tiež podľa doterajších právnych predpisov. Vy ste sa potrebovali niekoľkých desiatok ľudí zbaviť bez relevantného dôvodu. A bez relevantného dôkazu, ktorý by ste predložili verejnosti, ste možno s červeným súknom na očiach jednoducho videli, že toto sú ľudia, ktorých môžete akýmkoľvek spôsobom z justície vyhodiť, obmedziť ich práva, ktoré nadobudli verejnými výberovými konaniami.
Právne postavenie čakateľov, justičných čakateľov bolo dané výberovým konaním, na základe ktorého nastúpili na príslušný súd. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o sudcoch im týmto spôsobom vznikol nárok obsadiť voľné miesto sudcu na súde, v ktorom vykonávali prax justičného čakateľa. Vzhľadom k tomu, že sa funkcia justičného čakateľa ruší, justiční čakatelia sa stávajú vyššími súdnymi úradníkmi zo zákona odo dňa účinnosti tejto právnej úpravy a bez ich súhlasu. Rušia sa aj ich legálne nadobudnuté práva, a to právo obsadiť voľné miesto sudcu na základe výberového konania, ktoré absolvovali, a vzniká im nová povinnosť splniť ďalšiu podmienku, obsadiť toto miesto sudcu druhým dodatočným novým výberovým konaním, ktoré zavádzate podľa zákona pre túto skupinu ľudí.
V tomto tiež vidno určitú protiústavnosť tejto právnej úpravy. Namiesto toho teda, aby ste rešpektovali pripomienky prezidenta, ktoré pán prezident navrhoval už pri prvom vrátení zákona č. 33/2011 Z. z. z roku 2011, vtedy ste prijali zjavne protiústavný zákon, ktorý lepíte a opravujete touto novelou. Ja pevne verím, že budete ochotní rešpektovať opätovné pripomienky prezidenta, ktoré v tom istom znení pán prezident navrhol Národnej rade Slovenskej republiky. Pokiaľ tomu tak nie je, tak už neviem, akým spôsobom pomôcť kolegom z vládnej koalície pochopiť, aké návrhy zákonov schvaľujú, ako majú návrhy zákonov schvaľovať tak, aby neboli tieto návrhy zákonov podľa nášho názoru, je to náš názor, protiústavné.
Vo veci tvorby výberových komisií na sudcov, to znamená vo veci rozhodovania o tom, kto bude alebo nebude sudcom, čo si vládna koalícia v súčasnosti vymienila ako svoju kompetenciu na rozhodovanie, vo veci rozhodovania o funkciách predsedov súdov na Slovensku, kde bude mať politická moc, to znamená zákonodarná a výkonná moc, tiež väčšinové rozhodovacie práva, ako aj vo veciach týkajúcich sa právneho postavenia justičných čakateľov, zrušenia ich funkcií a nárokov vyplývajúcich z už absolvovaných výberových konaní, nárokov na obsadenie funkcie sudcu, v prípade, ak je takéto miesto voľné na príslušnom súde, kde vykonávajú prax, môžete, kolegyne, kolegovia, očakávať vo veľmi krátkom čase podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.
V predmetnej veci ja očakávam, že Ústavný súd bude posudzovať súlad tohto právneho predpisu, ako aj prechodného ustanovenia, ktoré schvaľujete teraz, a obávam sa, že nie ste ochotní akceptovať pripomienku prezidenta, ktorý by tento nesúlad odstraňoval, bude rozhodovať o súlade alebo nesúlade týchto právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, a to konkrétne s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovujú a zavádzajú do praxe princípy nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti. Vo veciach, ktoré sa týkajú právneho postavenia justičných čakateľov, dámy a páni, môžete okrem toho očakávať aj namietaný nesúlad s rovnosťou právneho postavenia justičných čakateľov vo vzťahu k základným princípom právneho štátu, a to k zákazu retroaktivity, pretože zákon spätne odníma legálne nadobudnuté práva týmto osobám.
V tejto súvislosti, dámy a páni, si vás dovoľujem požiadať, aby ste aspoň tie pripomienky prezidenta, ktoré prezident Slovenskej republiky navrhol, schválili, aby ste tak dali zadosť aspoň v tejto časti jemnej úprave, ktorá aspoň sčasti odstráni neústavnosť prijímanej právnej úpravy. Tento zákon, ako aj zákony, ktoré prídu na rokovanie ďalej, sú dôkazom o tom, že vládna koalícia vypustila zo slovníka slovo demokracia, vládna koalícia vypustila zo svojho slovníka slová a pojmy, ako sú právny štát, nezávislosť súdnictva a zákaz zneužívania moci, politickej moci na osobné alebo iné, ako aj politické ciele. Správanie vládnej koalície cestou predkladaných návrhov zákonov, ale možno aj spôsobom, akým súčasní ministri sa vyjadrujú ohľadne aktuálnych tém, napr. odposluchov, je nevídané v histórii Slovenskej republiky a hovorí o tom, že politická moc od júnových volieb v roku 2010 je zneužívaná. Ja som presvedčený, kolegovia a kolegyne aj z vládnej koalície, že mnohým z vás to vadí a že postupom času príde aj ten čas, keď pretečie váš pohár trpezlivosti. Ja sa len obávam toho, aby to nebolo neskoro, keď už budú zdevastované všetky základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)