16. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, váš nekonečný prejav mi pripomenul tú takú socialistickú éru, keď sa dlhé hodiny rečnilo o tom, ako všelijakými príkazmi, zákazmi, nariadeniami vylepšíme ekonomiku a dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Samozrejme, nič sa nepodarilo. Vieme, jak to dopadlo, lebo sa ani nedalo.
Ja som si bol pozrieť v jednom reťazci, v jednom z najväčších supermarket(supermaketov), ako to vyzerá so slovenskými výrobkami. Myslím si, že som dobre hľadal a nenašiel som ani jediný slovenský výrobok. Ale aj prečo? Keď oni si môžu z celej Európy alebo sveta doviezť bez nejakých obmedzení, nariadení vášho zákona výrobky a urobiť si zmluvy, aké chcú, s tisícmi odberateľov, cudzí, prečo by vozili naše výrobky? Keď oni majú na 90 % ústredne, ktoré robia zmluvy v zahraničí, konkrétne väčšinou v Prahe. A tam tieto zákony, ktoré vy ste prijali, neplatia a tam si môžu urobiť zmluvu, akú chcú, a potom už si to len medzi sebou doviezť, prečo by sa podriaďovali takémuto zákonu.
Nehnevajte sa, ale ja by som tento zákon, pán kolega, čo vy ste prijali, nazval veľmi trefne: "zákon na čistenie slovenských obchodov od slovenských výrobkov". Lebo jeho úlohou nebolo nič iné, len sťažiť našim dodávateľom ich vzťahy oproti zahraničným, lebo nič z toho neplatí, keď sa zmluvy uzavrú so zahraničným dovozcom v centrále v zahraničí obchodu a oni si to dovezú. Choďte si skutočne pozrieť výsledok vášho zákona a hľadajte slovenský výrobok... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec...

Ešte raz ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec, máte pravdu. Možno preto, že sa zákon stal vykonateľný, treba ho rýchlo zrušiť. Odhalilo by sa totiž v plnej miere, koľko, kto, ako prerozdeľuje, aby bolo jasné, komu aká marža zostáva. Zákon nereguloval zisk ani marže, len by ich bol objasnil. A o to tu dnes asi nikto nemá záujem.
Ďakujem vám za vaše vystúpenie a myslím si, že mnohí nemali ani tušenia, ako to v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi chodí. Ak vás vypočuli, možno sa im aspoň trošku objasnilo.
A celkom na záver, keďže je dneska Mariána, dovoľte mi, aby som vám zablahoželala k meninám, ale blahoželám aj všetkým Mariánom, ktorí sa v tejto sále zúčastňujú rokovania.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja tiež blahoželám všetkým Mariánom aj vám, pán Záhumenský. Škoda, že ten prejav včera bol až taký dlhý, lebo ja som viac-menej stratil celkom niť, teraz ráno už som sa do toho až tak nedostal. Asi základná vec, ktorú chcem povedať, je, že oceňujem, že sa tej problematike venujete, vyzerá, že jej rozumiete do hĺbky. Dokonca musím povedať, že mnohé z vecí, ktoré ste včera pomenovali takým dlhým výpočtom vecí alebo krokov, ktoré podnikajú obchodné reťazce voči svojim dodávateľom hlavne, niekedy voči zákazníkom, tak s mnohými z nich súhlasím, áno, naozaj je to tak. A myslím si, že toto by malo byť omnoho tvrdšie postihované, dajme tomu tie predátorské cenové praktiky a podobne.
Na druhej strane ale chcem povedať, že z tohto dlhého zoznamu a výpočtu, ktorý ste včera uviedli, si myslím, že váš zákon vyriešil pramálo. Takže krok jedna je zrušiť ten zákon, krok dva by, samozrejme, malo byť prijať taký zákon, ktorý odstráni hlavne nespravodlivosti voči slovenským dodávateľom. Regulácia by sa mala zameriavať primárne na otázky hygieny v obchodných reťazcoch, na otázky pracovného práva a už spomínané predátorské cenové praktiky, avšak nemala by zásadne zasahovať do podnikania.
Postavenie slovenských dodávateľov považujem, samozrejme, za veľmi dôležité, takisto sa rád budem pozerať na to, aké percento slovenských výrobkov sa nachádza na pultoch obchodných reťazcov. Ale viem, že sú slovenskí výrobcovia, ktorí jednoducho dokázali zvládnuť ten boj a aj napriek tomu, že mali omnoho menšiu ekonómiu rozsahu, tak sa im podarilo presadiť sa v reťazcoch a dnes sa ich výrobky predávajú aj v okolitých krajinách, hlavne vo V4.
Reťazce majú medzi sebou konkurenčné prostredie, navzájom sa bijú, ja si myslím, že samoregulácia mnohé z tých problémov vyrieši. A regulujme naozaj iba tam, kde jednoducho tí dodávatelia sú v nevýhode.
Ďakujem za pozornosť. A ešte raz vám ďakujem za veľmi fundovaný príspevok.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za všetkých Mariánov k blahoželaniu k meninám.
Takisto by som chcel pár slov k pánovi poslancovi Kužmovi. Pán poslanec, vy máte predstavu tú, že najlepšie je nehovoriť o problémoch ako takých, ak sa definujú problémy a rozdiskutujú, čo nechcete, tak proti tomu hovoríte, že to je socialistická éra. Najradšej máte, ak sa politicky zruší to, čo určitým spôsobom by malo regulovať vzťahy, najradšej by ste zrušili Zákonník práce, nech si pracovník dohodne so zamestnávateľom na voľnom trhu podmienky, za akých bude pracovať, to je jedno, že je úplne v inom postavení, ako je zamestnávateľ, to isté platí od dodávateľa potravín k obchodnému reťazcu. Ak chcete hovoriť o tom, prečo ste nenašli slovenské výrobky, tak na to vám odpoviem, keď sa prihlásim ústne do rozpravy, lebo na to dve minúty, bohužiaľ, nestačia.
Pán poslanec Droba, chcel by som poďakovať za ocenenie, že ste pochopili, že mnohé praktiky sú skutočne neprijateľné. Ak hovoríte, že zákon vyriešil pramálo, bohužiaľ, tento zákon vykonateľný sa stal až po poslednom prijatí, to znamená platnosti od 1. mája 2010. Vy ste už v júni ako koalícia oznámili obchodným reťazcom, že tento zákon nebudete kontrolovať, že ho nemusia dodržiavať napriek tomu, že dodneska platí, tak povedať, že nepriniesol svoje ovocie, tak tento zákon nedostal žiadnu šancu, aby mohol preukázať svoju silu, lebo v tejto podobe, ako je dneska prijatý, je skutočne účinný a je vykonateľný, kontrolovateľný, sankcionovateľný, len musí exekúcia chcieť tento zákon používať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemné dobré ráno, skôr ako začnem s tým, čo som si pripravila do rozpravy, pripájam sa ku gratulantom, pán kolega Záhumenský, a využijem tento priestor, aj aby som zareagovala na vaše vystúpenie.
Kolega, zhodneme sa v tom, že obchodné správanie sa obchodných reťazcov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, poviem to diplomaticky, nie je slušné. Máte úplnú pravdu v tom, ako vypočítavate obchodné praktiky, ktoré reťazce používajú. Hovorili ste dlho o týchto praktikách a potrebovali by ste ešte oveľa viac času, aby ste ich obsiahli aspoň väčšinu. Len viete, to je ako s dračími hlavami, jednu zotnete a tri ďalšie narastú. A vy ste povedali to A, hovorili ste o praktikách, ale ste nepovedali B, nepovedali ste to, čo my už od roku 2003 počas diskusií o obchodných reťazcoch týmto zákonom vyčítame. A to, že nedokážu eliminovať tento druh správania obchodných reťazcov. A zhodneme sa, je to správanie ako na dobytom území. Povedzte mi, pán kolega, načo je dobrý zákon, ktorý nefunguje? Tak ho jednoducho vyhoďme z právneho poriadku.
Ale situácia nie je ani taká čiernobiela alebo taká plochá, ako to včera vyznelo z vystúpenia kolegu Chrena. V tejto poslaneckej snemovni o probléme s obchodnými praktikami reťazcov diskutujeme už od roku 2003. Počas diskusií padali aj silné slová, silné vyhlásenia, jedni vraj bojujú za slovenských poľnohospodárov, prvovýrobcov a potravinárov, tí druhí vraj obhajujú obchodné reťazce. Ale, dámy a páni, jediný, koho zákonodarcovia musia chrániť, je zákazník a spotrebiteľ. To je najslabší článok tohto reťazca a je to jasné aj z právnych krokov a právnych noriem, ktoré prijíma Európska únia, ktorá chráni práva spotrebiteľa. On je rozhodujúcim prvkom v súboji a v konečnom dôsledku sa spotrebiteľ rozhoduje podľa obľúbenosti, podľa kvality, ceny, podľa tradície o tom, čo si kúpi. A spotrebiteľ podľa môjho názoru je zatiaľ ten, kto z toho boja vychádza víťazne. Pretože v dôsledku konkurencie aj medzi reťazcami platí - nižšie ceny. To, na čí úkor sú tie nižšie ceny, to už je druhá otázka.
O záujmoch a potrebách spotrebiteľa by sme mali hovoriť v prvom rade, pretože aj obchodníci, aj výrobcovia sú tu v prvom rade pre zákazníkov a naším základným záujmom, záujmom zákonodarcov slovenského parlamentu je presadiť, aby sa na pulty dostávali zdravé a nefalšované potraviny.
Dámy a páni, je zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, takto dlho sa tento zákon nazýva, je tento zákon takou normou, ktorá spĺňa zadefinovaný účel? Priznám sa, neviem skutočne, prešiel krátky čas, aby sme mohli vyhodnotiť účinky tohto konkrétneho zákona.
Na našom stretnutí s predstaviteľmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory jej predstavitelia tvrdili, že máme dať šancu tomuto zákonu, že on bude fungovať. Len, viete, mali sme tu aj iné zákony, ktoré mali chrániť slovenských výrobcov a dodávateľov, pán kolega Chren ich včera tu, myslím si, že podrobne uviedol, od roku 2003 platil poslanecký návrh kolegov zo SMER-u, za Ficovej vlády tu boli ďalšie dva zákony v roku 2008 a 2010 a bol to stále ten istý príbeh. Deklarovanie toho, čo sa nesmie, čo je zakázané, taxatívne sa vymenovali zakázané praktiky, určili sa splatnosti faktúr, ale zákon nebol vymožiteľný. A my sme vždy upozorňovali na negatívne účinky tohto zákona, a to, že zákon zasahuje do dobrovoľných obchodných vzťahov, do zmluvných vzťahov, že zákon chráni vybranú skupinu podnikateľov, čím diskriminuje iné skupiny, že zákon v konečnom dôsledku oslabuje tých, ktorých má chrániť, že jedným z dôsledkov prijatia zákona môže byť aj vytlačenie slovenských výrobkov z pultov v týchto obchodných reťazcoch a v konečnom dôsledku, že zákon je nevykonateľný. Povedzte mi, kto bude podnikať právne kroky voči niekomu, s kým má potom uzatvoriť obchodnú zmluvu? No nikto so zdravým rozumom.
Dámy a páni, jedno viem určite, že od roku 2006 do dnešných dní narástlo saldo obchodnej bilancie z 500 mil. na takmer na miliardu eur. Koľko z toho môžeme pripísať slabej konkurencieschopnosti výrobcov, koľko obchodnej politike reťazcov a koľko tichému škodeniu tohto ochranárskeho zákona?
Nechcem a ani sa nejdem zastávať obchodných reťazcov, problém tu je a problém je veľký, stále je to o tom istom: exkluzívne postavenie národných a nadnárodných korporácií, obrovská, obrovská sila a rozmery predajných pultov určujú, kto predávať bude a kto nie, a za akú cenu a za aké zľavy a pri akých akciách. A komu sa podmienky nepáčia, môže ísť, môže si hľadať predajné miesto, kde chce. Mnohé centrály obchodných reťazcov sa presunuli do Prahy a vyjednávajú mimo dosahu pôsobnosti slovenského práva. V prvom rade podľa môjho názoru sa ale s touto legislatívou začalo neskoro, keď už tu reťazce boli, boli etablované a boli už vytvorené základné podmienky fungovania obchodných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi a až keď problémy sa stali také vypuklé, že začali ohrozovať domácich výrobcov.
Je pravda, že napriek tomu, že sústavne sme v právnom poriadku od roku 2003 mali zákon proti zneužívaniu sily reťazcov, faktický stav bol, že kto chcel svoj tovar dostať na predajné pulty, musel strpieť zalistovacie poplatky, dlhé doby splatnosti faktúr vrátane lehoty, počas ktorej dodávateľ nesmel penalizovať omeškané platby. Ďalej poplatky za umiestnenie v pulte, prenesenie sankcií na dodávateľa, bonusy, storná, poplatky aj dva roky dozadu a ďalšie a ďalšie. Skutočne kreativita právnických oddelení obchodných reťazcov je ďaleko väčšia ako našej legislatívy.
Čo s tým? Je to už nielen problémom nových členských štátov Európskej únie, ale už aj tých starých, pôvodnej pätnástky. Napríklad Francúzi, kolega hovoril o francúzskom práve ako o svetlom príklade, ale musíme uznať, že ani Francúzom tá legislatíva príliš nefunguje a problém je už na stole aj Európskej komisie. Zodpovedná komisárka v predposlednej komisii cestovala po jednotlivých členských štátoch, mapovala situáciu a pripravovala reguláciu obchodných praktík. Nuž, ale pýtam sa, dámy a páni, ako to zmestíme do jednej z prioritných politík Európskej únie, a to ochrany voľnosti hospodárskej súťaže?
Súhlasím aj s tými názormi, že musíme nájsť mechanizmy, ktoré účinne zabránia monopolistickým manierom veľkých obchodníkov, lebo to sú monopolistické maniere, a od nich sa už naučili aj majitelia menších obchodných sietí týmto praktikám. Ja som sa osobne dokonca stretla už aj s tým, že množstevné zľavy si vyžadujú napríklad materské školy.
No, nuž kráčajú s dobou, ale čo s tým?
Myslím si, že zákonmi nedokážeme prinútiť obchodníkov k zvyšovaniu podielu slovenského tovaru, ani slovenských zákazníkov, aby kupovali slovenské výrobky. Ale my by sme mohli vyžadovať, aby sa dôsledne dodržiavali tie zákony, ktoré máme: ustanovenia ochrany hospodárskej súťaže o nekalých obchodných praktikách a kľúčové, kľúčové je nájsť arbitra, ktorý bude kontrolu robiť miesto dodávateľov, niečo ako verejný ombudsman slušných obchodných vzťahov, ale ktorý bude vybavený aj silnými kompetenciami, napríklad ako je subjekt Slovenskej obchodnej inšpekcie. Čiže kľúčová je kontrola.
Keďže som poslankyňa vládnej koalície, hlasovala som za programové vyhlásenie vlády a nehlasovala som v treťom ani v štvrtom volebnom období za tieto ochranárske zákony, je logické a je konzistentné, že vládny návrh zákona podporím, ale očakávam od ministra hospodárstva, aj od ministra poľnohospodárstva konečne účinné opatrenia, ktoré zavedú slušnosť do dodávateľsko-odberateľských vzťahov. A, páni ministri, očakávam ich rýchlo.
Dámy a páni, ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcem oceniť to, že uznávate, že ten nepomer medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcom je veľký. Že uznávate, že tých praktík je oveľa, oveľa viacej, ako som ich vymenoval. Ja tu mám zmluvu, videl som všetky zmluvy takmer so všetkými reťazcami a môžem vycitovať, koľko je tam všetkých tých praktík, je to na dve strany. Ale ak sa vám zdá byť, že názov zákona je dlhý, kľudne ste ho mohli skrátiť, mohli sme hovoriť o novele tohto zákona. A ak hovoríte, že tento zákon je nevykonateľný a že zákonom nie sme schopní obmedziť dominantné postavenie, nielen dominantné postavenie, ale hlavne zneužívanie dominantného postavenia, k čomu tento zákon má slúžiť, tak skúsenosti zo zahraničia hovoria, že jedine účinná legislatíva dokáže narovnať tieto vzťahy. Jedine účinná legislatíva. A to, že tento zákon je tu dlho a že nepreukázal svoju silu, nuž musím povedať, bohužiaľ, sa vždy podarilo lobistickým skupinám presadiť do zákona povedzme takú maličkosť, ako je ekonomická závislosť. Preukazovanie ekonomickej závislosti paralyzovalo účinnosť každého jedného zákona až do mája 2010. Od tohto momentu tento zákon sa stal vykonateľný, kontrolovateľný, ale vládna moc musí chcieť, exekutíva musí chcieť zákon využívať, zákon kontrolovať.
Ak hovoríte a máte obavu, že kto z dodávateľov pôjde sa súdiť s jeho odberateľom, nuž máte pravdu, a preto tento zákon dával túto možnosť samosprávnym organizáciám, ktoré nie sú zaťažené vzťahmi navzájom, dával túto možnosť zväzom, profesným zväzom, obchodným zväzom, dával tú možnosť kontrolórovi, to je ministerstvo pôdohospodárstva, ktorý tento inštitút mohol využívať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Mnohé, čo som chcela povedať, povedal už môj predrečník Marian Záhumenský, ja by som sa chcela len pripojiť a oceniť, pani kolegyňa, že ste dokázali priznať niektoré veci, ktoré sa v obchodných vzťahoch dejú. Ale je mi ľúto, že konštatovaním, že od roku 2003 nedokážeme upraviť zákon tak, aby bol vykonateľný alebo aby bol dobrý, tak ho teda zrušme, to považujem prinajmenšom za nelogické. Pretože vieme, aké obchodné vzťahy sú v obchodných reťazcoch, o tom sa vedelo už dávno, keď začali obchodné reťazce prenikať na Slovensko, aj keď začali pôsobiť. Len, bohužiaľ, až teraz sa podarilo ako tak spraviť zákon, ktorý by tieto vzťahy upravoval, a nedali sme mu skutočne ani šancu, aby sa mohol prejaviť, aby sa mohli prejaviť jeho účinky, a už ho jednoduchým politickým rozhodnutím rušíme.
Váš argument, že si spotrebiteľ vyberie, áno, vyberie si, ale len z toho, čo sa mu dostane do ponuky. A tie slovenské výrobky jednoducho nemajú šancu, aby sa do tejto ponuky vôbec dostali. Takže treba zvážiť, čo, ako ďalej a skutočne treba tieto vzťahy upraviť, lebo pokiaľ sa budeme spoliehať len na etické kódexy, som o tom hlboko presvedčená, že jednoducho nebude ich nikto rešpektovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za uznanlivé slová.
Rada by som nadviazala na takú symbiózu, na taký súhlasný postoj k tomu, čo sa deje v obchodnom, v obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi a odberateľmi.
Pán kolega Záhumenský, zákon je účinný od mája 2010, viete mi povedať, koľko konaní začalo na základe tohto zákona? To by som rada vedela, však budete mať vystúpenie, budete mi môcť odpovedať.
Súhlasím, najdôležitejšia je kontrola, lebo môžte mať aj 20 zákonov, keď sa nekontroluje ich dodržiavanie, vy ste včera vo svojom vystúpení hovorili, že vo Francúzku prebiehajú tieto spory na súdoch. Nepoznám do dôsledkov procesné poriadky slovenských súdov, ale neviem si predstaviť, že by súd ako dôkaz prijal napríklad vadnú zmluvu, kde by bolo začiernené meno toho odberateľa, ktorý je zmluvnou stranou, čiže neviem si predstaviť, že tade cesta vedie.
Ale teda ponúkam vám priateľskú ruku v záujme slovenských výrobcov, navrhujem teda, vytvorme poslanci všetkých politických strán, ktoré sú členmi slovenského parlamentu v tomto volebnom období, vytvorme pracovnú skupinu, pripravme legislatívu, ktorú cez novelizáciu potravinárskeho zákona by sme ústavnou väčšinou dokázali prijať vo vzájomnej zhode s tým, že to skutočne po právnej aj po vecnej stránke dobre odkomunikujeme.
A k pani kolegyni Košútovej, viete, všetko je pravda, ale zákonom nikdy nikoho nedonútite, aby na svoj obchodný pult zaradil slovenské výrobky, to jednoducho v moci zákona ani legislatívy nie je.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dalo sa očakávať, že téma obchodných reťazcov bude dlhšia a že vystúpenia, ktoré k nej budú, budú aj rozmanité, budú aj rozporuplné.
Myslím si, že čo sa týka situácie v našich obchodoch a situácie následne v agropotravinárskom sektore, za veľa vecí si môžme sami. Nehovorím to prvýkrát, hovorím to už pomaly ako papagáj, to znamená, že za to môže nešťastne urobená privatizácia, následne výpredaj slovenských podnikov zahraničným firmám, to znamená, že mnohé skončili tým, že uzatvorili svoje prevádzky, mnohé skončili v tlaku, keď sme dokázali potom urobiť ústupky takým veciam, ako je napríklad pasterizácia bryndze, pýchy slovenského mliekarstva, ktorú nám závideli iní, tak my sme z nej dokázali urobiť neškodný bezbakteriálny puding, napríklad.
No, po takto zmachlanej privatizácii prišli na rad obchodné reťazce. Obchodné reťazce nás zaskočili a našli nás absolútne nepripravených. Nepripravené legislatívne prostredie, nepripraveného spotrebiteľa a nepripravených potravinárov, samozrejme, teda v tom myslím aj agropotravinársky komplex ako taký. Pamätám si na tie štatistiky z Hospodárskych novín, keď som videl bilancie jednotlivých obchodných reťazcov, keď som čítal články o rekordných tržbách na jednotku plochy predajnej, nikde nedosiahli také tržby ako na Slovensku. Nikde. A to zjavne ukazuje na to, že slovenský spotrebiteľ pachtil po takomto spôsobe nákupu, ale zároveň my sme dopustili takýto spôsob predaja a nákupu, pretože s tým súvisí jedna veľmi vážna situácia, ktorá bude mať dlhosiahle následky, že reklamné kampane, v ktorých cena sa stála jediným fetišom, vymyli absolútne mozog nášmu spotrebiteľovi. My v tejto chvíli musíme znova začať vychovávať domáceho spotrebiteľa. Nielen k tomu, aby si kupoval slovenské výrobky, samozrejme, musia byť kvalitné, ale aby vôbec rozlišoval to, čo kupuje. Pretože to, čo sa začalo v istých chvíľach, v istých dobách predávať v obchodných reťazcoch, bolo na hranici požívateľnosti, konzumovateľnosti a až na hranici mnohokrát ohrozenia zdravia.
Ja som patril k tým, ktorí o obchodných reťazcoch nerozprávali, ja som im šiel rovno po krku ako štátny tajomník a viem, čo som všetko spravil, a nemienim to tu dneska vypočítavať ani vyrátavať, ale to, čo sa, čo sme dokázali spolu s Veterinárnou inšpekciou, nebolo týmto pánom jedno a dokázali sme jednoducho dosadiť aj, aj dotlačiť k predaju slovenských výrobkov. To znamená, že nie je pravda, všetko to, čo sa tu aj dneska povedalo. Ak chceli a boli dotlačení, predávali aj slovenské výrobky.
Na druhú stranu mnohokrát a práve tu chýba inštitúcia, ktorá, ktorá mala zastrešiť potravinárov, a to je ich komora, ktorá mala rokovať a ktorá mala poukazovať veľmi ráznym a razantným spôsobom na praktiky a mala ísť do súdnych sporov namiesto tých spotrebiteľov, tých dodávateľov potravinárskych výrobkov, ktorí boli ohrození. Pretože oni, to je ako pani poslankyňa Tkáčová, nemohli do takéhoto sporu ísť, na to sú takéto inštitúcie, ako je komora, na to máme Protimonopolný úrad, ktorý máme v tejto chvíli, s prepáčením, na dve veci, tá druhá je na nič. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože Protimonopolný úrad v týchto veciach nekonal ani raz.
Čiže mne z toho vychádza niekoľko úloh, ktoré je treba, aby boli vystavené, aby sme ich požadovali, tak ako to aj moja predrečníčka povedala, pre ministerstvo pôdohospodárstva, pre ministerstvo hospodárstva a sčasti aj pre ministerstvo zahraničia, ktoré v tejto chvíli prevzalo zodpovednosť za obchodné zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Pretože ani naši obchodní zástupcovia v zahraničí neurobili nič pre slovenských producentov, ktorých - je zaujímavé, že doma kvalitné potraviny sa nevedeli uplatniť, ale v zahraničí ich akceptovali a akceptujú a mnohokrát ich pod značkou iných výrobcov úspešne predávajú. Vieme o produkcii syrov kvalitných, aj talianskych typov, kadejakých, ktoré sú veľmi drahé, ale predávajú sa už u nás zabalené pod inými zahraničnými značkami.
Čiže ministerskí si musia splniť úlohu voči sektorom, ale musíme začať aj s kampaňou pre výchovu, ktorá musí smerovať výchovou spotrebiteľa. Nie nadarmo sa v Nemecku volá ministerstvo, ktoré riadi sektor agropotravinárstva, tak sa volá ministerstvo ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstva, potravinárstva a tak ďalej. Ministerstvo ochrany spotrebiteľa. Odtadiaľ treba začať.
Je zaujímavé, ako si s touto otázkou nedokázala vysporiadať "pružná" mašinéria Európskej únie, ktorá dokázala uregulovať krivosť banánov, dĺžku uhoriek, farbu rajčín a podobné hlúposti, ale doteraz si nedokázala poradiť s reguláciou obchodných reťazcov. Ja som o tejto téme začal hovoriť v 2003. roku na ministerskej rade, získal som súhlas všetkých prítomných a aj prísľub, že sa začne pripravovať legislatíva. Dneska je rok 2011. Pani komisárka, ktorá dlho pôsobila a ktorá, dovolím si povedať, že podľahla lobistickým tlakom, nespravila v tomto smere nič. Nič. Podieľala sa na deštrukcii poľnohospodárstva v nových členských krajinách. Na jeho diskriminácii a aj na diskriminácii slovenských výrobkov. Čiže tu treba takisto tlači na ministerských radách v Bruseli na to, aby sa táto legislatíva plošne v rámci Únie vytvorila a aby jednoducho bola funkčná.
Po prísľube, ktorý som dostal včera pri rokovaní s ministrom hospodárstva, keď prvým krokom bude príprava samoregulačných opatrení, ktoré vlastne by mali prijať obchodníci, beriem, nehovorím, že ste ma presvedčili, ale beriem tento argument, dávame tu šancu, ale na druhú stranu beriem aj váš prísľub - a v tejto chvíli to tu opakujem ako druhý v poradí -, že ak toto nebude fungovať, musíme prijať ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré budú ozaj potom tvrdo regulovať po vzore ostatných krajín.
Som rád, že tu vo faktickej pán poslanec Droba spomenul aj taký rozmer obchodných reťazcov, ako je kultúra pracovných, pracovnoprávnych vzťahov. Ja som sa veľakrát pýtal predavačiek a predavačov, po prvé koľko zarábajú, sú na úrovni minimálnych miezd, to po prvé. A po druhé na spôsob, akým sa organizuje doba, otváracie hodiny. A keď matky nevideli svoje deti a svojich manželov týždeň, tak vidím, že kdesi je problém. Včera som len trošku povedal a moji kolegovia zo SaS zareagovali veľmi príkro, keď som povedal, že na Slovensku by bolo treba obmedziť aj otváracie doby obchodných reťazcov a nedele v tomto smere vymedziť pre, aby sa ľudia mohli venovať rodinám. Nebolo to prijaté so súhlasom ani s nadšením, ale sú štáty v Európskej únii, ktoré sa s týmto bez problémov vysporiadali. Bezproblémovo sa vysporiadali a sú liberálnejší, ako je Slovensko v tejto chvíli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)