16. schôdza

Vážený pán predseda, Národná rada svojím uznesením z 2. februára pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, uznesením z 9. marca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, uznesením z 10. marca č. 86.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu rokoval 16. marca 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III vyplýva pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu tohto zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe. Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokiaľ viem, sa prihlasovalo aj písomne do rozpravy. A bol tam prihlásený aj pán poslanec Chren, ak som si dobre všimol.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2010 až 2014 v časti 2.2 Podnikateľské prostredie, malé a stredné podnikanie sa zaviazala, že vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než jednu štvrtinu. Rovnako sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd, akým je zákon o obchodných reťazcoch, konkrétne zákon č. 140/2010 Z. z. zo 4. marca 2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny. A zaviazala sa snažiť sa o stabilizáciu právneho prostredia pre podnikanie.
Ak mám vyhodnotiť doterajší účinok predmetného zákona, ktorý sa navrhuje zrušiť, na obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, stručne sa dotknem vývoja legislatívy v tejto oblasti. Zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch zo 4. júla 2003 bol prijatý ako poslanecký návrh, ktorého spracovateľmi a predkladateľmi boli pán poslanec Fico a pán poslanec Faič. K uvedenému zákonu vyjadrila veľké výhrady Európska komisia, a to najmä k definícii ekonomickej sily v § 2 písm. e) a k celému § 3 „Zneužívanie ekonomickej sily“ zákona č. 358/2003 Z. z., ako aj k zákonu ako celku s tým, že zákon reguluje len časť podnikateľských subjektov, a to obchodné reťazce. Všeobecne bolo konštatované, že legislatívnou úpravou zmluvných vzťahov ide o obmedzenie zmluvnej voľnosti a o favorizovanie jedného z účastníkov zmluvného vzťahu, o narušenie podnikateľského prostredia, o zníženie konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku o vytváranie deformácií podnikateľského prostredia. Na základe výhrad Európskej komisie a po konzultáciách s ňou bol zákon č. 358/2003 Z. z. novelizovaný zákonom č. 543/2004 Z. z. z 9. septembra 2004. Problematické ustanovenia boli zo zákona vypustené, čím zákon stratil svoj pôvodný zámer a zmysel, pre ktorý bol prijatý. Je potrebné konštatovať, že za celé obdobie platnosti zákona č. 358/2003 Z. z. ministerstvo hospodárstva neobdržalo od podnikateľských subjektov čiže výrobcov, spracovateľov či dodávateľov žiaden podnet na zneužívanie hospodárskej sily obchodných reťazcov. V roku 2008 bol zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch v znení nasledujúceho zákona č. 543/2004 Z. z. zrušený a nahradený zákonom č. 172/2008 Z. z. z 11. apríla 2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2009, ale už 17. februára 2009 bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 55/2009 Z. z. Ku dňu účinnosti zákona čiže k 1. 1. 2009 boli účastníci obchodných vzťahov povinní uzatvoriť zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z. Na základe zákona č. 55/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 172/2008 Z. z., boli účastníci obchodných vzťahov do 31. mája 2009 povinní uviesť zmluvy uzatvorené pred 1. aprílom 2009 do súladu so zákonom č. 55/2009 Z. z. čiže v zmysle novely. Dňa 4.marca 2010 bol prijatý zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, s účinnosťou od 1. mája 2010. Uvedeným zákonom bol zrušený zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v znení zákona č. 55/2009 Z. z. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 140/2010 Z. z. „Prechodné ustanovenia“ boli účastníci obchodných vzťahov do 30. septembra 2010 povinní uviesť zmluvy uzavreté pred 1. májom 2010 do súladu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľské subjekty od roku 2010 čiže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 172/2008 Z. z. boli povinní meniť dodávateľsko-odberateľské zmluvy celkom trikrát, a to uzatvoriť k 1. 1. 2009 úplne nové zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z., následne uviesť zmluvy uzatvorené na rok 2009 do súladu s novelou zákona č. 55/2009 Z. z. v termíne k 1. aprílu 2009, čo prakticky znamenalo prekopať všetky zmluvy uzatvorené k 1. 1. 2009 a následne uviesť zmluvy do súladu s novým zákonom č. 140/2010 Z. z. do 30. septembra 2010, čo v praxi znamenalo uzatvoriť prakticky nanovo celé dodávateľsko-odberateľské zmluvy. Len posledné zosúladenie dodávateľsko-odberateľských zmlúv v zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý dnes ministerstvo hospodárstva predkladá na zrušenie, znamenalo len pre dva obchodné reťazce pôsobiace na slovenskom trhu dodatočné a úplne zbytočné náklady vo výške približne 350 000 eur. Ak tieto náklady vezmeme ako priemerné aj ku dvom predchádzajúcim povinnostiam meniť zmluvnú základňu medzi dodávateľom a odberateľom, tak vidno, že len pre dva obchodné reťazce, a na slovenskom trhu ich pôsobí omnoho viac, to za obdobie od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010 znamenalo dodatočné náklady, úplne zbytočné, v celkovej výške viac ako 1 mil. eur. Teoreticky ak by sme to spriemerovali len za desať kľúčových obchodných reťazcov so sortimentom potravinárskych výrobkov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, tak by vyšlo, že náklady na zmenu dodávateľsko-odberateľských zmlúv od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010, opäť úplne zbytočné náklady, predstavovali čiastku viac ako 10 mil. eur. Takúto sumu by sme v podstate mohli považovať za nepriame dodatočné zdanenie obchodných reťazcov.
Všetky menované zákony mali dva spoločné znaky. Po prvé, prejavili sa ako úplne neúčinné. A po druhé, zasahovali do svätého práva zmluvnej slobody medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Aj zákon č. 140/2010 Z. z., teda zákon, o ktorom prijaté programové vyhlásenie vlády konštatuje, že je ho potrebné zrušiť, je takým predpisom, ktorý diskriminuje jedného účastníka vzťahu čiže obchod na úkor druhého účastníka vzťahu, potravinovej výroby. Doterajší príbeh zákona z roku 2010, ale aj jeho predchodcov ukazuje, že tieto zákony nielenže neboli účinné k dôvodom, pre ktoré boli prijaté, práve naopak, ich existencia sa mimoriadne nepríjemným spôsobom dotkla nielen výrobcov potravín, ale aj spotrebiteľov. Aj preto jedna z dvoch inštitúcií zastupujúcich potravinársky sektor na Slovensku, Slovenská potravinárska komora, jednoznačne podporuje zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Tými hlavnými dôvodmi, pre ktoré je tento zákon potrebné zrušiť, sú, po prvé, regulácia vzťahu, kde neexistuje reálny dôvod alebo potreba, aby tento vzťah bol regulovaný, po druhé, a toto je naozaj dôležité, oslabenie pozície slovenských výrobcov potravín, pretože mnohí obchodníci v snahe zbaviť sa diskriminácie z tohto zákona vyplývajúcej hľadajú svojich dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky. My sme o tejto téme diskutovali aj s pánom Záhumenským, ktorý bol autorom zákona č. 140/2010 Z. z. Na pôde poľnohospodárskeho výboru som musel jasne povedať, že zákon č. 140/2010 Z. z. je v tomto ohľade protislovenský, pretože jeho účinkom je de facto zníženie podielu slovenských výrobkov a slovenských potravín na pultoch predajní. Ďalším dôvodom pre zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. je, že nemal žiaden priaznivý dopad na riešenie cenovej úrovne, ba práve naopak, ak by bol vymožiteľný, čo nie je, viedol by zjavne k zvýšeniu cien potravín, k zvýšeniu cien tej komodity, ktorej nárast cien globálne naši opoziční kolegovia v uplynulých dňoch veľmi intenzívne kritizovali. Ďalším dôvodom zrušenia je obmedzenie možnosti vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov. Zákon č. 140/2010 Z. z. sa tým de facto prejavil na možnom znižovaní kvality potravín, ktoré sú dostupné pre slovenských spotrebiteľov. Ďalším dôvodom zrušenia je zákaz pre obchodníka pracovať s cenou v smere k spotrebiteľovi. Ide teda o jednoznačný postih spotrebiteľa, keďže obchod môže iba v prísne zákonom vymedzených dôvodoch upravovať ceny potravín smerom nadol, smerom, ktorý je výhodnejší pre spotrebiteľov.
Dovoľte mi uviesť niekoľko priam groteskných prípadov toho, čo sa v zmysle zákona považuje za neprimeranú podmienku. V zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý ministerstvo hospodárstva navrhuje zrušiť, sa za neprimeranú podmienku považuje peňažné plnenie aj za poskytnutie zľavy (§ 2 písm. d) zákona), čiže v podstate akákoľvek zľava zo strany dodávateľa je považovaná za neprimeranú, za neprimeranú podmienku sa považuje podpora predaja (§ 4 ods. 1 písm. e), f) zákona). Tieto ustanovenia obmedzujú obchodné aktivity dodávateľa aj odberateľa. Akákoľvek podpora je pritom vždy v prospech dodávateľa aj odberateľa. Čiže nedá sa presne určiť, v koho je to prospech. Preto je takáto neprimeraná podmienka zjavne nezmyselná. Uvedené ustanovenia obmedzujú realizáciu reklamných akcií, z ktorých profitujú obe strany, výrobcovia však oveľa viac. Ad absurdum, dalo by sa povedať, je, že dočasne znížená cena z letákovej položky je považovaná týmto zákonom za zakázanú. Za neprimeranú podmienku sa v zákone č. 140/2010 Z. z. považuje predaj (§ 4 ods. 3 písm. n) zákona) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá, pričom aj toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie však takúto cenu priamo určuje. A za neprimeranú podmienku sa považuje predaj pod nákupnú cenu (§ 4 ods. 2 písm. p) zákona). Priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Podľa tohto zákona, by nemalo byť možné robiť akcie typu kúp si dva výrobky a dostaneš tretí výrobok zadarmo. Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi v skutočnosti vyhľadávané. Všetky uvádzané príklady sú pritom súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách.
Záverom si dovoľujem uviesť ešte nasledovné.
Páni poslanci, ktorí tento zákon v roku 2010 predložili Národnej rade Slovenskej republiky, sa pravdepodobne nechali inšpirovať českou právnou úpravou, konkrétne zákonom č. 395/2009 Sb. o významné tržní síle při prodeji zemědělských a potravinářských produktů a jejím zneužití. Český zákon však na rozdiel od slovenského zákona je predpisom z oblasti súťažného práva. A použije sa iba v prípade, ak je preukázaná významná trhová sila odberateľa. Český zákon tiež uvádza hodnotu obratu odberateľa aspoň vo výške 5 mld. českých korún. Rovnako český zákon neustanovuje žiadnu arbitrážnu hodnotu percenta ročných tržieb dodávateľa ako hranicu pre neprijateľnú podmienku. Vôbec, český zákon neoznačuje žiadne peňažné plnenie za neprijateľnú podmienku.
Poslaním zákona malo byť v čase, keď ho predkladatelia vypracovali, zvýšenie podielu slovenských výrobkov v maloobchodnom predaji. Pýtam sa, či zákon tento cieľ naplnil, počas svojej ročnej existencie, podotýkam. Nie je potrebné ani skúmať štatistiky, aby sme mohli vysloviť presvedčenie, že tento zákon nie je nástrojom, ktorý by napomáhal zvyšovaniu slovenskej produkcie. Práve naopak, slovenskí producenti, a hlavne tí najmenší, sú handicapovaní oproti zahraničnej konkurencii, v prípade ktorej zmluvné vzťahy nie sú zaťažené konštrukciami nedokonalého, kontraproduktívneho zákona. Vôbec, obchádzanie zákona formou uzatvárania zmlúv cez zahraničné pobočky obchodných reťazcov sa stalo veľmi často využívanou a v praxi osvedčenou formou, ako obísť účinky tohto nepodareného zákona, ktorý navrhujeme zrušiť. Netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú žiadne problémy.
Verím, že existujú lepšie a oveľa efektívnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie. Od zmeny vedenia na ministerstve hospodárstva sa intenzívne rokuje so všetkými zainteresovanými stranami, podčiarkujem, so všetkými zainteresovanými stranami a nielen s tou, ktorej záujmy sú bližšie k vládnej ideológii. Po dlhých rokoch vzájomného obviňovania sa začalo konečne komunikovať. Podarilo sa posadiť k jednému stolu zástupcov producentov aj zástupcov obchodníkov. Pracuje sa na etickom kódexe, ktorý zakotví základné zásady čestného obchodného styku medzi odberateľom a dodávateľom potravín a ktorý bude dodržiavaný nie kvôli tomu, že je vynútený pod hrozbou sankcie zákona, ale z toho titulu, že zmluvné strany ho chcú dodržiavať, lebo je to niečo, na čom sa spoločne dohodli. Svoju činnosť zahájila pracovná skupina na sledovanie podielu slovenských potravinárskych výrobkov v maloobchodnom predaji. Je zložená zo zástupcov všetkých významných zväzov v tejto oblasti. Rozbieha sa projekt „Kvalita z našich regiónov“ s podporou ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého cieľom je spropagovať domáce výrobky a dlhodobo pôsobiť na nákupné správanie spotrebiteľov, aby pochopili, prečo je dôležité nakupovať lokálnu produkciu, slovenské výrobky. Sú to aktivity, s ktorými súhlasia aj zástupcovia výrobcov potravín, ba dokonca sa na nich aktívne spolupodieľajú. Súčasná vláda im jednoducho ponúkla alternatívu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo som uviedol, to sú konkrétne a nevyvrátiteľné dôkazy o nefunkčnosti zákona č.140/2010 Z. z. a o jeho neaplikovateľnosti v praxi. Predmetný zákon navyše výrazne zasahuje do zmluvnej slobody účastníkov konania a výrazne zhoršuje nielen konkurenčné, ale aj podnikateľské prostredie na slovenskom vnútornom trhu. A preto je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády. A preto programové vyhlásenie vlády obsahuje jasnú a konkrétnu zmienku o jeho zrušení. Neexistuje dôvod na ďalšiu existenciu tejto právnej úpravy v Slovenskej republike. Pri všetkých svojich doterajších vyjadreniach, že na kvalite podnikateľského prostredia mi naozaj záleží, som pritom mal na mysli najmä podmienky pre malé a stredné podniky. Som presvedčený, že zrušenie tohto zákona a dotiahnutie uvedených alternatív do úspešného konca významne prospeje slovenskej ekonomike, ako aj právnemu prostrediu na Slovensku. Dovoľujem si vás preto všetkých požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa ruší zákon č. 140/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

Vážený pán kolega, ten, kto nikdy neobchodoval s obchodnými reťazcami, nemôže pochopiť, ako je možné, aby obchodné reťazce prinútili dodávateľa uhrádzať dodatočné poplatky vo výške 4 až 18 % z hodnoty realizovaného tovaru, ako je možné, aby mu odberateľ vrátil tovar, ktorý nie je jeho, keď ho nepredáva, keď mu prešla záručná lehota, nepochopí, ako je možné, aby boli vynucované peňažné plnenia v čoraz rôznorodejšej podobe, až po takzvané poplatky za stabilnú spoluprácu. Podľa mojich poznatkov poľnohospodári aj potravinári oceňovali prijatie zákona o neprijateľných podmienkach. Vaše zdôvodnenie, prečo sa zákon ruší, že obchodné reťazce mali dodatočné náklady na nové zmluvy, určite slovenskí výrobcovia a dodávatelia nepochopia.
To, že zrušenie podporuje aj Slovenská potravinárska komora, sa dozvedám až z vášho vystúpenia. V tomto prípade určite platí pravidlo, že záleží na uhle pohľadu. „Kúp si dva výrobky za cenu jedného výrobku“ je super, pokiaľ tieto náklady nemusí znášať dodávateľ.
Etickému kódexu, ktorý tu tak veľmi propagujete ako nástroj na slušné obchodné vzťahy, jednoducho po svojich skúsenostiach s obchodnými reťazcami neverím. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, to, čo ste uviedli, sú síce veľmi citovo založené tvrdenia, avšak fakty sú úplne iné. Faktom je, že jedna z dvoch potravinárskych asociácií podporuje zrušenie zákona. Faktom je, že zakazovať cenové zľavy a cenové akcie, ktoré sú obľúbené spotrebiteľmi, je úplný nezmysel. Faktom je, že mať drahšie potraviny na Slovensku, zrejme nie je cieľom strany SMER – SD a ak áno, tak by ste sa k tomu mali priznať. Faktom je, že ubíjať a zabíjať slovenských výrobcov potravín, čo bol jeden z účinkov tohto zákona, zrejme nie je cieľom a zámerom strany SMER – SD a ak áno, mali by ste sa k tomu verejne priznať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod snáď len jednu poznámku k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Chrenovi. Pán poslanec, možná keby ste ukázali papier, z ktorého to čítate, tak by bolo vidno, že vám to pripravili asi z obchodu. Presne je to ako cez kopírovací papier, to, čo prezentujú zástupcovia veľkých obchodných reťazcov. A prajem vám veľa úspechov vo vašej naivnej predstave o samoregulácii trhu s potravinami.
Ctené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, čo tu odznelo, som hlboko presvedčený, že nie je nikto okrem pána poslanca Chrena a možno pána ministra v tejto sále, kto nebude súhlasiť s tým, že postavenie dodávateľov potravín k veľkým obchodným reťazcom je nevyvážené, je nevýhodné a že veľké obchodné reťazce sú vo veľkom dominantnom postavení. Až 80 % potravín, ktoré sa dostávajú na trh a k spotrebiteľom, tečie na Slovensku prostredníctvom veľkých obchodných reťazcov. A toto percento sa bude naďalej zvyšovať, keďže veľké obchodné reťazce začali budovať sieť malopredajní a stredných predajní. Dneska je veľký investičný zámer dostať svoje predajne do všetkých väčších obcí a stredných obcí na Slovensku. To znamená, že to dominantné postavenie sa významným spôsobom bude veľmi rýchlo ešte viac posilňovať. To, čo s tým bude spojené, bude aj to, že ak sa dostanú tieto reťazce aj do týchto malých obcí, bude zlikvidovaný aj ten zvyšok malých predajní a predajní potravín, ktoré sú v obciach, bude sa zvyšovať ďalšia nezamestnanosť v týchto regiónoch. Boli sme tomu svedkami aj pri nástupe veľkých obchodných reťazcov, množstva novo vytvorených pracovných miest za podstatne nižších mzdových ohodnotení, ako to bolo pri tých, ktoré boli zlikvidované pri likvidácii malopredajní potravín. A, samozrejmá vec, ľudia, ktorí prevádzkovali predaj potravín na Slovensku, nedostali príležitosť a šancu na to, aby mohli rozšíriť a vybudovať a skvalitniť ponuku od revolúcie. A veľmi rýchly nástup reťazcov, ktorý nebol nijakým spôsobom regulovaný, spôsobil to, že došlo k veľmi rýchlej likvidácii týchto predajcov, a tým aj k zvýšeniu nezamestnanosti.
V čom sú ale hlavné problémy nástupu veľkých obchodných reťazcov a čomu má slúžiť vlastne aj zákon, ktorý sa chystáte zrušiť. Hlavný problém je v tom, že dosiahli veľmi významné dominantné postavenie na trhu, z ktorého pramení, že si dokážu vynucovať aj také podmienky v obchodných zmluvách, ktoré by za iných okolnosti nepodpísal žiadny dodávateľ, pokiaľ by mal inú možnosť umiestniť svoj tovar na trh. S týmto nástupom je spojená aj zvyšujúca nezamestnanosť, tak ako som uviedol, likvidáciou malých predajní. A, samozrejmá vec, tlakom na ceny došlo k významnému zhoršeniu nutričnej hodnoty a kvality potravín. Treba povedať, že príchod veľkých obchodných reťazcov priniesol aj pozitíva. Veľkým pozitívom je to, že priniesol konkurenciu v obchode. A konkurencia je hybnou silou rozvoja, len ak dosiahne tie rozmery, tak si myslím, že je potrebné vytvoriť určitý regulačný rámec podmienok, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto dominantného postavenia. Určite nástupom reťazcov došlo aj k zvýšeniu kultúry predaja, keďže malé predajne, ktoré tu predtým boli, nedostali šancu, aby dokázali zlepšiť svoju ponuku. Taktiež došlo k rozšíreniu sortimentu predaja, k zlepšeniu parkovacích miest a tak ďalej. Určite sú pozitíva. A myslím si, že príchod veľkých obchodných reťazcov na územie Slovenskej republiky bol plne opodstatnený. Problém bol, že už pri nástupe týchto reťazcov sme nestanovili pravidlá a podmienky tak, ako to je v mnohých iných krajinách Európskej únie. Veľké obchodné reťazce sa dostali nielen do silného dominantného postavenia, ale deväť obchodných systémov, ktoré pôsobia na Slovensku, je v ďaleko silnejšom postavení ako mnohé monopolné podniky. A ak by sme ich zobrali ako celok, tak by sme videli, že spĺňajú všetky kritériá monopolného postavenia. Dovolím si povedať, že žiadny dodávateľ nemá tak silné postavenie ako veľké obchodné reťazce pri potravinách ako celku. Tieto praktiky, ktoré sa využívajú pri obchodovaní s potravinami, sa nedejú pri žiadnom inom tovare. Pri žiadnom inom tovare nedochádza k takému významnému zneužívaniu dominantného postavenia, ako je to práve pri veľkých obchodných reťazcoch. Prečo je vlastne potrebné regulovať správanie ak má niekto tak silné postavenie na trhu? Nuž je to preto, aby nemohlo byť zneužívané, aby sa nemohli vynucovať neprimerané podmienky vyplývajúce z tohto postavenia.
Ctené kolegyne, kolegovia, každá spoločnosť sa snaží upraviť vo svojich právnych predpisoch a určitým spôsobom regulovať vzťahy, ak sú výrazne nevyvážené. Ak by všetko dokázal vyriešiť trh, tak potom sa pýtam, načo máme Zákonník práce, prečo nenecháme na voľnú slobodu dohodnúť sa zamestnancovi so zamestnávateľom, aby si dohodol podmienky, za akých bude pracovať. Ja nepochybujem o tom, že na našom trhu je veľa zamestnávateľov, ktorí poskytujú svojim zamestnancom podstatne lepšie podmienky, ako sú minimálne garantované v Zákonníku práce. Veď predsa nie je problém, ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom, nájsť si iného zamestnávateľa. A je ich tu podstatne viacej, ako je veľkých obchodných reťazcov, cez ktoré dodávatelia potravín môžu predať svoje potraviny na našom trhu. Prečo potom chránime postavenie slabších, ako sú dôchodcovia, ako sú chorí, invalidi, deti, prečo ich chránime a prečo regulujeme tie vzťahy a prečo im vytvárame určité vyvážené postavenie v spoločnosti, prečo to nenecháme na samoreguláciu? Myslíte si, že by fungovalo to, ak by sme nechali na samoreguláciu vzťah zamestnanca a zamestnávateľa? Myslím si, že by to dopadlo asi veľmi zle. A asi nikto z nás s tým nesúhlasí, že pri takto nevyváženom postavení zamestnancov voči zamestnávateľovi ak by nebol účinný Zákonník práce, asi by to dopadlo zle.
Počúvam často argumenty, že tieto vzťahy sú iné a že v ekonomike nemôže vystupovať žiadny regulátor. Potom prečo regulujeme dodávateľov energií, elektrickej energie, plynu, prečo máme Úrad na reguláciu sieťových odvetví, prečo to nenecháme na voľný trh? Je to preto, lebo veľké obchodné reťazce v obchodovaní s potravinami majú dominantnejšie postavenie ako dneska mnohí dodávatelia energií. Bohužiaľ, nespĺňajú podmienky monopolu. Povedali ste, pán poslanec Chren, že za to celé obdobie pokiaľ boli tieto zákony v platnosti, neprišiel žiadny podnet na ministerstvo hospodárstva. Bolo to preto, lebo všetky zákony, ktoré platili až do platnosti zákona č. 140/2010 Z. z., mali tam vsunutú podmienku, ktorá ten zákon robila nevykonateľným, aj zákony, ktoré boli prijaté v roku 2003 za vlády pána Dzurindu, aj zákon, ktorý bol prijatý v roku 2008. Tam bolo zakomponované, aby sa preukázala ekonomická závislosť. Tak nikto nie je závislý od jedného reťazca, ale každý je závislý od systému ako celku, a preto ich postavenie, ak ho hodnotíme individuálne, nie je monopolné, ale len dominantné.
Argumentácia, ktorú tiež často počúvame, že zákon narúša vzťahy medzi obchodom a potravinami, že dokonca zapríčiňuje zhoršenie obchodnej bilancie s potravinami a že likviduje domácich spracovateľov, je úsmevná. Pán kolega, mne to pripadá tak, ako keď v jednom výskumnom ústave skúmali blchu a amputovali blche nohu, jednu odamputovali a prikázali, aby blcha skočila. A blcha skočila. Odamputovali jej druhú nohu, prikázali, aby blcha skočila. A blcha skočila. A keď jej odamputovali poslednú nohu a povedali jej, že blcha skoč, blcha neskočila. A záver z tejto vedeckej práce bol, že ak blcha nemá nohy, nepočuje. Tak presne tento záver je, ak to hodnotíte, že tento zákon spôsobil zníženie predaja domácich potravín na slovenskom trhu, že tento zákon spôsobil zníženie výroby domácich potravín. Tak to je presne z kategórie tohto hodnotenia, tak ako to urobili v tomto nemenovanom výskumnom ústave. (Hlas z pléna.) Keď nemá nohy, nepočuje.
Bohužiaľ, tento návrh zákona, ktorý dávate na zrušenie, rušíte bez širokej diskusie. Neberiete do úvahy stanoviská samosprávnych organizácii, Slovenskej poľnohospodárskej potravinárskej komory, profesijných zväzov, zväzov spracovateľov, nediskutujete s poľnohospodármi, ako vnímajú tento dosah, iba politicky jednoducho navrhujete ten zákon zrušiť bez toho, aby ste ponúkli určitú alternatívu, akým spôsobom chcete vlastne regulovať alebo vyvážiť vzťah veľmi nerovnoprávny alebo v zlom postavení dodávateľov voči obrovskej sile obchodných reťazcov. Keď som sa vás na to pýtal na výbore pre poľnohospodárstvo, ktorý, mimochodom, neprijal uznesenie k tomuto návrhu zákona, tak ste mi odpovedali, ešte vtedy ste boli v pozícii pána štátneho tajomníka, že to necháte na samoreguláciu, že trh to vyrieši. Bohužiaľ, musím povedať, že vaša samoregulácia a naivná predstava o tom, že trh to vyrieši, fungovať nebude. A nieže dôjde k zníženiu cien a zvýšeniu podielu domácich potravín na pultoch vďaka zrušeniu tohto zákona, ale ten efekt bude práve opačný. A ja som o tom presvedčený, že za krátku dobu na to prídete sám.
V predkladacej a dôvodovej správe pán minister uviedol, že zákon sa javí ako neefektívny a neplní účel, na ktorý bol prijatý. Dovolím si povedať, že, bohužiaľ, až zákon č. 140/2010 Z. z. sa stal plne vykonateľným. Bola tým odstránená podmienka, ktorá zákon paralyzovala, aby sa preukazovala ekonomická závislosť dodávateľa od obchodného reťazca alebo odberateľa. A keďže tento zákon vstúpil do platnosti iba 1. mája a do konca septembra bol termín, dokedy mali upraviť veľké obchodné reťazce vzťahy v súlade s týmto zákonom, a hneď po voľbách v roku 2010 v júni ste oznámili a zakotvili aj do programového vyhlásenia vlády, že tento zákon budete rušiť, tak, pochopiteľne, tieto ustanovenia obchodné reťazce prestali brať vážne. Napriek tomu musím povedať, že niektoré reťazce začali pracovať s týmto zákonom a začali presúvať zadnú maržu dopredu. To bol jeden z cieľov tohto zákona. Každý zákon ak má byť uplatnený a má priniesť svoje ovocie, musí byť aj kontrolovateľný a exekutívou vymáhaný. Ak ste hneď po nástupe do vlády oznámili, že tento zákon nebudete kontrolovať, tak, pochopiteľne, nemohol preukázať svoje opodstatnenie. A konštatovanie, že tento zákon nesplnil svoj účel, na ktorý bol prijatý, je skutočne predčasné. Bohužiaľ, zákon platí už dlho. Ale až poslednou novelou alebo posledným prijatím tohto zákona sa stal tento zákon plne sankcionovateľný, vymožiteľný, kontrolovateľný, jasný, zrozumiteľný.
Aké však boli ciele tohto zákona o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom, ktorým sú potraviny. Prvým z cieľov bolo sprehľadnenie, stransparentnenie toku peňazí v celej vertikále od poľnohospodára cez potravinára až po obchod a presun zadných marží dopredu. Ak bola kríza najväčšia zatiaľ v mlieku v roku 2008 a ministerstvo financií sa pokúšalo zistiť, kde vlastne je aká marža a koľko dostávajú poľnohospodári, bolo jasných 4,50 Sk za liter mlieka, za to nezabalíte ani vodu do plastovej fľašky, a koľko vlastne mali spracovatelia, čo sa dalo preukázať, a koľko zostalo v obchode vzhľadom na zadné marže, všetky tie bonusy, poplatky, rôzne časové termíny, skontá a tak ďalej, nebolo možné sa dorátať vlastne, koľko z tej celej marže a toku peňazí pri tejto komodite zostáva kde. Preto je nutné posunúť zadné marže dopredu. A preto je potrebné, aby bolo na ne vidno. Tento zákon nestanovuje, aká má byť marža, ale aby bolo na ňu vidno, aby bolo jasné, kde vlastne aká marža zostáva, a aby bolo možné aj s týmto nástrojom pracovať. Druhým cieľom bolo zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s potravinami a vynucovaniu si neprimeraných podmienok v zmluvách, ktoré by inak dodávateľ nikdy nepodpísal, pokiaľ by nebol nútený spolupracovať s obchodným reťazcom, lebo pokiaľ 80 % potravín sa predáva práve cez veľké obchodné reťazce a akýkoľvek dodávateľ nebude obchodovať s veľkými reťazcami, tak nemá šancu na relevantnom trhu uspieť. A tretím z cieľov bolo zamedzenie vytvárania mimoriadneho zisku, ktorý nemá nič spoločné s obchodom a s predajom potravín, ale tvorí sa napr. za letáky, za logistiku a podobne. Tento zákon, tak ako som povedal, nerieši ani výšku zisku, nereguluje ani nákupné ceny. Ani nebolo nikdy jeho cieľom, aby reguloval výšku zisku, aby zvyšoval podiel domácich potravín na trhu, ani to, za aké ceny, za aké marže by to malo byť. Ciele boli tie, ktoré som povedal.
A taktiež tento zákon nenarúša voľný pohyb tovaru, ani kapitálu, nie je v rozpore so žiadnymi pravidlami Európskej únie, nezvýhodňuje domácich dodávateľov oproti zahraničným. Na druhej strane si ani nemyslím, že veľké obchodné reťazce kvôli tomuto zákonu nakupovali potraviny v zahraničí, tak ako ste to povedali. Ciele a úloha tohto zákona je a bola len zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov na trhu. K argumentom typu, a to citujem z jedného časopisu, že zákonu sa nepodaril zámer napriek enormnému tlaku určitých lobistických skupín zvýhodniť jednu stranu zo vzťahu dodávateľa a obchodu, musím povedať, že, práve opačne, podarilo sa určitým lobistickým skupinám udržať neregulované dominantné postavenie obchodu voči potravinárom, ktorý sa môže beztrestne zneužívať. Nikdy neboli dodávatelia potravín v takom postavení, aby si mohli diktovať podmienky, a ani v rovnovážnom postavení. Vždy boli na tej slabšej strane. A čím ďalej, tým viac sú na ešte viac slabšej strane. To znamená, že ak sa prezentuje v médiách, že tento zákon vytváral nerovnovážne postavenie dodávateľov potravín voči reťazcom, tak je to minimálne na úsmev.
Čo sú to vlastne neprimerané praktiky niektorých obchodných reťazcov. Dovoľujem si niektoré z nich spomenúť, aby aj koaliční poslanci, ktorí sa nevenujú tejto problematike, vedeli, že zrušením tohto zákona, pod čo sa podpíšu, samozrejme, zoberú aj za to zodpovednosť. Obchodné reťazce, ktoré by neprimerané podmienky nevyužívali, by sa vlastne nemali čoho obávať. Ale ten obrovský tlak a krik zo strany veľkých obchodných reťazcov nasvedčuje tomu, že všetky reťazce, ktoré na Slovensku pôsobia, určitým spôsobom toto svoje postavenie využívali a, dovolím si povedať, aj zneužívali.
Je to napr. platba za zaradenie dodávateľa do registra dodávateľov. To znamená, že len za to, že váš podnik spracovateľa zaradí do zoznamu dodávateľov potravín, zaplatíte okolo 1 600 až 2 000 eur, keď ešte ste nepredali ani jeden výrobok, neurobili ste obrat za ani jeden cent, len za to, že ste ako potenciálne možný dodávateľ tovaru. Ctené kolegyne a kolegovia, rád by som počul, v ktorom inom segmente obchodu takéto čosi existuje.
A je ďalší rad týchto podmienok, platba za zaradenie tovaru do evidencie výrobkov, tzv. zalistovacie poplatky, za každý jeden výrobok. To je presne to isté ako pri zozname dodávateľov, za každý výrobok, o ktorom uvažujete, že budete v danom reťazci predávať, musíte zaplatiť listing. Pohybuje sa niekde rádovo okolo 170 eur. Každý reťazec má nejako inak postavené podmienky, listing používajú takmer všetci. Napr. mliekareň ak má 20 druhov jogurtov a uvažuje o tom, že ich bude predávať na trhu, tak musí dvadsaťkrát zaplatiť 170 eur. Tieto tzv. zadné marže, ktoré musí dodávateľ rôznych poplatkov vrátiť veľkoobchodu, sa pohybujú v rozmedzí 10 až 17 % a slúžia na získanie mimoriadneho zisku. Na rôznych poplatkoch zaplatí stredne veľký dodávateľ aj niekoľko stotisíc až miliónov eur ročne. To, čo ste povedali, že koľko museli vynaložiť veľké obchodné reťazce na prerobenie zmlúv, nemyslíte vážne, tomu hádam neveríte, že zaplatili milión eur za úpravu zmlúv. To vám asi nadiktovali obchodné reťazce alebo Zväz obchodu. Ale to určite nie je pravda.
Ďalšie neprimerané podmienky, prenášanie sankcií na dodávateľa. Aj keď nie je za sankciu zodpovedný, napr. príde kontrola a nájde vo veľkom reťazci pokazené potraviny, po lehote spotreby, porušený obal, čokoľvek, za čo dodávateľ nemôže, lebo dodal tovar v plnej kvalite, a dostane obchod pokutu, túto pokutu automaticky presunie na dodávateľa. V ktorom segmente je to možné urobiť? V ktorom obchodnom vzťahu to je možné urobiť? Je to len pri potravinách a len pri veľkých obchodných reťazcoch.
Ďalej, vylúčenie nároku na úhradu z omeškania za úhradu faktúry. Ak náhodou si nevšimne obchodný reťazec, že nezaplatil faktúru po 50 dňoch, čo je bežná lehota splatnosti, a omeškal sa o ďalších 30 dní, tak sa dodávateľ zaväzuje, že si nebude uplatňovať náhradu úrokov z omeškania.
Poplatok za otvorenie novej predajne alebo remodeling starej predajne. Jeho výška sa pohybuje niekde okolo 166 až 170 eur za každý jeden výrobok. Ak dodávateľ odmietne zaplatiť takýto poplatok, tak bude vylúčený zo zoznamu dodávateľov. V prípade, že reťazec ovláda okolo 20 % trhu, pre dodávateľa to znamená status značného podielu na trhu, si to nevie dovoliť.
Spoplatnenie účasti na promočných akciách. Tam je podmienka v zákone do 3 % obratu. Ak si premietnete veľkosť obratu a z toho 3 %, koľkými sa podieľajú dodávatelia na všetkých týchto promočných akciách, letákových a podobných uložením materiálov v regáli na výhodných miestach, tak je to obrovská suma peňazí. Ide do miliónov eur pre stredného dodávateľa.
Zavádzacie ceny novo zavedeného tovaru. Ak dodávateľ potravín chce uviesť nový výrobok na trh, tak musí poskytnúť dodatočnú zľavu nad rámec všetkých dohodnutých tých bonusov a zliav, ktoré sú v zmluve.
Poplatky za letáky. Sú v rozmedzí od 3 300 eur za položku až po 7 300 eur za položku. Dodávateľ môže mať v letáku aj viacero položiek, povedzme, 10, 20, potom sa poplatok blíži k desiatkam až státisícom eur. Problém je nie to, že sa podieľa dodávateľ na letákovej akcii, ale to, že letákové akcie sú zdrojom mimoriadneho zisku. Ceny letákov sú niekoľkonásobne drahšie oproti tomu, ak by sa objednali tieto letáky na relevantnom trhu. Nikdy nie sú prizvaní dodávatelia potravín na výberové konanie dodávateľa letákov, kto ich bude tlačiť. To znamená, že je to ďalší zdroj zisku. Celé tlačenie letákov je zdrojom zisku. A ja hovorím a myslím si, že je správne, nech si letáky tlačia obchodné reťazce samy, nech znížia nákupné ceny a myslím si, že podstatne výhodnejšie a efektívnejšie budú tlačené letáky a nebude ich toľko lietať po uliciach a smetných košoch.
Ďalšie praktiky, ktoré sa používajú, provízie za sprostredkovanie obchodného vzťahu vo výške 1 % z objemu nákupu, provízie za stabilnú spoluprácu vo výške 1,5 % z objemu nákupu, provízie za rozvoj maloobchodnej siete 0,5 % z príslušného objemu, z ročného obratu fixný bonus vo výške 4 až 11 %, rastový bonus vo výške 0,5 až 4 %, logistický bonus vo výške 4 až 5 %. Logistický bonus alebo logistika presne je v tej istej dimenzii ako letáky. Ak by si objednávali logistiku na relevantnom trhu, tak je to za podstatne lacnejšie peniaze, ako si to musia realizovať cez obchodné reťazce, cez ich logistické centrá. Podpora predaja sa pohybuje niekde rádovo od 1 650 eur až po 3 300 eur za rok. Pri marketingu je to 3,5 až 5,5 % ročného obratu.
Spätné odobratie tovaru dodávateľom alebo tzv. odpisový bonus. Často sme svedkami, že poľnohospodár prinesie v piatok jablká do veľkého obchodného reťazca, ktoré sa nepredajú a sa mu vrátia naspäť. Pekár prinesie objednaný počet chlebov alebo rohlíkov, ktoré sa nepredajú, a reťazec mu ich vráti naspäť. Nikoho nezaujíma, čo spraví s tými nákladmi a kto ich zaplatí. Samozrejme, boli obchodné reťazce kreatívne a vymysleli si odpisový bonus. To znamená, že vyrátali si, koľko im robili vratky tovaru. A povedali: „Nebudeme vám vracať tovar, ale budeme vám fakturovať tzv. spätný bonus.“ Čiže nebolo treba nič iné urobiť, len zlepšiť systém objednávania, spresniť systém objednávania, a ten odpisový bonus sa stal zdrojom ďalšieho príjmu, ďalšieho zisku.
Poplatok za podnikovú oslavu. Nedávno oslavovala BILLA 15. výročie vstupu na slovenský trh. No tak sa patrilo prispieť 15 % nad rámec dohodnutých poplatkov, lebo také výročie je predsa, malé zľavy sa neakceptujú.
Poplatok za vystavenie faktúry. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, kto platí z dodávateľov za to, že vystavíte faktúru? Kto za to platí? Veď to je štandard a súčasť obchodu. Ale pri predaji potravín sa vystavujú poplatky za vystavenie faktúry, 1 % za to, že sa zaplatí skôr, ako je to dohodnuté vo faktúre. Ak je splatnosť 50 dní, zaplatí to obchodný reťazec na 49. deň, tak si zníži cenu o 1 %.
Bežnou praxou sú tiež nanútené retroaktívne zmeny v základnej zmluve, bohužiaľ, vždy v prospech odberateľa.
Dlhodobý predaj za nižšiu cenu ako je nákupná cena. O tom tu bola zmienka, že to je v neprospech spotrebiteľov. Dovolím sa pri tomto bode zastaviť sa trošku dlhšie.
Zákon zakazuje dlhodobý predaj potravinárskeho produktu za cenu, ktorá je nižšia ako nákupná cena obchodného reťazca, od výrobcu. Výnimkou môžu byť zriedkavé, časovo obmedzené akcie, výrobky, ak sa blíži dátum spotreby, ak je výrobok pokazený alebo ak sa robí prestavba predajne alebo sa mení sortiment a tak ďalej. Ale čomu to slúži, prečo vlastne obchodné reťazce chcú predávať iba niektoré výrobky pod nákupné ceny? Tieto výrobky, ktoré sa takýmto spôsobom snažia predávať, a predávajú ich, sú tzv. pôvodcovia premávky. Sú to výrobky, na ktoré sa lákajú zákazníci s tým, že sa navýšia ceny iných výrobkov. Keď sa nalákajú zákazníci do obchodu, si zákazník ani nevšimne, že aj iné výrobky, ktoré popri tom kupuje, sú podstatne drahšie, ako sú títo pôvodcovia premávky. Sú to napr. pivo, rohlíky, mlieko, banány. To sú tie, o ktorých často počujeme v rozhlase, že ten a ten obchodný reťazec má vynikajúcu akciu, predáva za takúto cenu.
Ďalším negatívom tohto javu je, že ak jeden reťazec ponúka takúto akciu, okamžite nastúpi druhý reťazec a tomu dodávateľovi povie: „Aj ja chcem takúto cenu, ale, samozrejme, aj so ziskom.“ Takže je enormný tlak vytváraný na dodávateľa takejto potraviny, aby znížil svoju cenu, keďže iný reťazec ju predáva už za oveľa nižšiu cenu, ako je jeho nákupná cena. V niektorých členských štátoch Európskej únie obchodné reťazce už tradične vykonávajú najagresívnejšie propagácie na základné potraviny, ktoré pôsobia ako tzv. tí pôvodcovia premávky, pretože treba kupovať často, pričom sa dvíhajú rozpätia pri iných výrobkoch, o ktorých spotrebitelia veľa nevedia. Títo tzv. pôvodcovia premávky sa často predávajú hlboko pod cenu. V Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Nemecku, ako aj Španielsku, Grécku je za istých okolností predaj potravín pod nákupnú cenu zakázaný. Celkovo tento zákaz platí v 12 krajinách Európskej únie. Uvedená praktika zákaz predaja pod výrobné náklady vo Francúzsku je vyložene zakázaná. Ako príklad budem citovať článok L442-2 Obchodného zákonníka: „Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako ho nadobudol, za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur. Táto pokuta môže dosiahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak reklamná informácia, bez ohľadu, na akom nosiči je uvedená, informuje o cene nižšej, ako je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v článku L. 121-3 zákonníka o spotrebe. Skutočná nákupná cena je NETTO jednotková cena uvedená na nákupnej faktúre, znížená o všetky ostatné finančné príjmy odsúhlasené predajcom, vyjadrené v percentách jednotkovej ceny výrobku a zvýšená o dane z obratu, príp. spotrebnej dane a o cenu dopravy...“ Čiže nie je to len výmysel slovenského zákona. Tento jav je negatívny a 12 krajín v Európskej únii ho má zakotvený vo svojej legislatíve.
Celý rad ďalších nanajvýš pochybných praktík, ktoré si obchodné reťazce môžu presadiť vďaka svojmu dominantnému postaveniu, má viacero závažných dôsledkov.
Dramatický pokles počtu dodávateľov, čo v konečnom dôsledku nie je nič iné ako znižovanie konkurencie. Obeťou sú malé a stredné podniky, pričom podpora malého a stredného podnikania je jednou z deklarovaných priorít Európskej únie.
Likvidácia menších predajní, ktoré sa nachádzajú v blízkosti bydlísk občanov, ale nemôžu uniesť konkurenčnú prevahu veľkých obchodných systémov dosiahnutú vďaka možnosti uplatňovať krajne neetické praktiky. I v tomto prípade ide o zníženie konkurencie. Vo Francúzsku sa takto medzi rokmi 1966 až 1998 znížil počet menších obchodov s potravinami z 200 000 na 60 000, čo je viac ako 70 %. Doplácajú na to slabšie sociálne vrstvy.
Ďalšie závažné dôsledky sú sociálne dopady. Zánik časti dodávateľských firiem a menších predajní je zdrojom nezamestnanosti. Podľa odhadu európskej poľnohospodárskej organizácie COPA-COGECA každoročne zaniká v Európskej únii 450 000 pracovných príležitostí iba z dôvodu neskorších platieb. Obchodné reťazce orientujú svoj dopyt na dodávky väčších množstiev potravín, ktoré majú stále nemenné vlastnosti a akosť, hoci bezprostredný ekonomický záujem takéhoto prístupu je evidentný, je v rozpore s niektorými deklarovanými prioritami Európskej únie, ktorými sú podpora regionálnej typickosti a trasability potravín, ktorá v konečnom dôsledku prispieva aj ku kultivovaniu spotrebiteľa. Nositeľmi regionálnych vlastností a vystopovateľnosti sú ale malé a stredné podniky, ktoré zanikajú. Máme záujem o rozmanitosť chutí, a nie o unifikáciu chutí,
Dopad na spotrebiteľov, zníženie sortimentu a stagnácia kvality potravín, výsledok permanentného tlaku na znižovanie cien a nedostatku prostriedkov na inovácie, pretože disponibilné prostriedky sa musia odovzdávať obchodným reťazcom formou zadných marží. V zložení niektorých základných potravín stále viac dominujú náhradné zložky, ako je sója, hydinový separát, namiesto mäsa. A spracovatelia sú otvorene zavádzaní spôsobom označovania a miestom predaja určitých výrobkov, výrobok z rastlinných tukov podobajúci sa syru alebo maslu je predávaný medzi syrmi alebo maslom. Nakoniec dochádza k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je priamym dôsledkom odstránenia konkurencie. Na Slovensku sme boli toho svedkami. V nedávnej minulosti sme zažili to, za aké ceny sa predávali zemiaky, za aké ceny pred 4 rokmi sa zaorávala kapusta, za 1 korunu ju nemal kto kúpiť, dneska stojí na pultoch 12 korún, nie preto, že sa cena zvýšila vo všetkých krajinách Európskej únie, ale preto, že na Slovensku ten nárast cien bol podstatne vyšší. Ale k tomu sa dostaneme.
Novým prvkom je tzv. rastový bonus. Pre rok 2011 je nastavený, povedzme, v obchodnom reťazci TESCO na 7 %.
A na záver som si nechal takú pikantnú podmienku, ktorá sa dostala do obchodných zmlúv v spoločnosti METRO, ktorou je záloha za pokutu za nedodanie tovaru. Pán bývalý štátny tajomník Chren, presne je to tak, ako by vám dopravná polícia každý mesiac vystavila faktúru, zálohu, za pokutu za prekročenie rýchlosti, pričom na konci kvartálu by vám tie peniaze vrátili, keďže neprekročili ste rýchlosť, a znovu vystavili novú faktúru, zálohu, za pokutu za prekročenie rýchlosti. O nič nejde, len o užívanie cudzích peňazí.
Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov, samozrejme, neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich. A sadzba je rozdielna. Väčšinou býva praktika, keď je nižšia sadzba inde, navýši sa pri inej praktike. Všeobecne, výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa dosahuje od 17 po 27 % z tržieb. Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a dodržiavania etiky v obchodných vzťahoch. Toto bol cieľ zákona, ktorý sa chystáte zrušiť.
Návrh zákona neprikazuje, akú majú mať obchodné reťazce maržu. Nech ju majú, akú ju chcú mať, nech je na ňu vidieť. Preto je prehľadnejšie, ak by sa zadná vynucovaná marža posunula dopredu. Toto je tiež jeden z cieľov tohto zákona. A začalo sa to po prijatí tohto zákona aj realizovať. Povedzme, obchodný reťazec TESCO začal odstraňovať zadné marže, znížil nákupné ceny, pochopiteľne, a presunul svoju maržu dopredu. Je to transparentné a je to cieľom, aby bolo vidno na tieto marže, aby sa letákové akcie realizovali vpredu. A ak to je nákladom podpory predaja, prosím, nech sa páči, nech je to vpredu, nech na to vidno, nech sa transparentne robia verejné obstarávania a nech sú súčasťou týchto obstarávaní tlačenia letákov a logistiky aj tí, ktorí to majú platiť. To sú dodávatelia potravín, ktorí sú z tohto vynechaní.
V programovom vyhlásení vlády uvádzate, že vláda Slovenskej republiky bude riešiť nerovnosti v reťazci prvovýrobca a spracovateľ – obchod aj na úrovni Európskej únie, teda aj na domácej scéne. Bohužiaľ, nepredkladáte nič. Rušíte zákon, navrhujete zrušiť zákon, ale nepredkladáte žiadne iné riešenie. Akým spôsobom sa bude tento nevyvážený vzťah regulovať? Jediné, o čom hovoríte, je, že nastúpi samoregulácia.
Ako je to v zahraničí. Po tom, ako niektoré obchodné praktiky reťazcov presiahli únosnú hranicu, prikročila väčšina štátov k prijímaniu regulačných opatrení. Zákony upravujúce obchodné vzťahy existujú vo väčšine európskych krajín, pre ilustráciu uvediem Francúzsko, Veľkú Britániu a Maďarsko.
Francúzsko je jedinou európskou krajinou, kde je legislatíva skutočne účinná, kde funguje kontrola a kde už boli za porušenia zákona vynesené súdne rozhodnutia a vysoké pokuty. Francúzsko sa touto problematikou začalo zaoberať začiatkom deväťdesiatych rokov. A predmetné texty Obchodného zákonníka boli odvtedy niekoľkokrát novelizované. V novelách boli zakaždým upravované nové aspekty obchodných vzťahov, pretože veľkodistribúcia tam vždy našla spôsob, ako platnú legislatívu obchádzať. Významné novely upravuje najmä stanovenie platobných lehôt pre poľnohospodárske produkty, zákaz predaja za stratu a sankcionovanie neprimerane nízkych cien, v súvislosti s rôznymi poplatkami bolo stanovené, že obchodník, ktorý požaduje v rámci tzv. obchodnej spolupráce finančné podieľanie sa na marketingu, musí s dodávateľom vopred uzatvoriť príslušnú zmluvu a dokázať, že služba (propagačná akcia, uvedenie v katalógu ap.), ktorú fakturuje, bola skutočne poskytnutá a že fakturačná cena jej zodpovedá. A rôzne zľavy a ani obchodná spolupráca nemôžu byť retroaktívne, nemôže dôjsť k náhlemu ukončeniu obchodných vzťahov bez vypovedacej lehoty, čo sa často deje. Ďalej sú to možnosť so súhlasom štátu zablokovať marže obchodníkov, stanovenie rámcových podmienok pre rôzne propagačné akcie, sankcie za jednostranné a neodôvodnené vrátenie tovaru, zákaz holandských dražieb poľnohospodárskych výrobkov a sprísnenie sankcií. Práve Francúzsko je príkladom toho, že po dlhodobejšom úsilí je možné dosiahnuť aspoň čiastočné zlepšenie situácie najmä tým, že situácia sa stane transparentnejšia. Všetky inkriminované poplatky totiž z väčšej časti predstavujú čistú zadnú maržu obchodníka a nefigurujú tak v žiadnej štatistike, čo umožňuje obchodným reťazcom oficiálne deklarovať svoj zisk na výrazne nižšej úrovni, než v skutočnosti je.
Zaujímavá je napr. skutočnosť, že v zákone zadefinované formy zneužitia ako zákaz predaja pod výrobné náklady, stanovenie lehoty splatnosti, represie z neskorých platieb, zákaz vracania čerstvého tovaru, náhle ukončenie objednávok a podobne sú vnímané ako ohrozenie všeobecných hospodárskych záujmov štátu, a nie ako vydieranie slabšieho zo strany silnejšieho. Je tu garantovaná anonymita obetí na súde, pretože nemusia vystupovať v úlohe žalobcov. Rovnako je to i s ponímaním zmluvnej slobody, zmluvné strany sa jednoducho nemôžu dohodnúť v rozpore so zákonom, celý systém je založený na úzkej spolupráci medzi vyšetrovacími orgánmi a súdmi. Pritom súd vstupuje do hry nielen v prípade odvolania proti správnej sankcii, ale hneď na jej začiatku. Anonymita dodávateľov zaručuje aj tento zákon, ktorý sa chystáte zrušiť, keďže zákon umožňuje, aby do tohto vzťahu vstúpili samosprávne organizácie, ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré bolo poverené vykonávaním kontroly. Ak zistí, porušovanie zákona, môže samo vstúpiť do tohto procesu. A súčasne chráni dodávateľa potravín voči reťazcom, lebo je známe, že ak ktorýkoľvek dodávateľ potravín vystúpi proti obchodným reťazcom, je vylistovaný, je vylúčený z dodávateľov. Preto ste nedostali žiadny podnet od žiadneho dodávateľa potravín.
Vo Veľkej Británii viedla veľká nespokojnosť dodávateľov koncom deväťdesiatych rokov k dôležitému vyšetrovaniu komisie pre konkurenciu. Po odhalení závažných problémov sa štyri najväčšie britské obchodné reťazce zaviazali dodržiavať tzv. supermarket Code of Practice, kódex, ktorý v 25 bodoch uvádza neprimerané podmienky a povinnosti supermarketu a má právnu účinnosť. V súčasnosti je snahou tohto kódexu sprísňovať a zaviesť funkciu ombudsmana na dozor nad predmetnými vzťahmi, ktorý bude mať právomoc ukladať supermarketom vysoké pokuty.
Taktiež je v návrhu zákona alebo v zákone, ktorý chcete zrušiť, upravený aj kódex, etický kódex, ktorý si môžu účastníci obchodných vzťahov medzi sebou upraviť. Ak ste ho nečítali, v § 5, vám ho prečítam: „Na účely zamedzenia neprimeraných podmienok sa môžu účastníci obchodných vzťahov dohodnúť na prijatí etického kódexu, ktorý v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnejšie ustanoví kritériá čestných a transparentných obchodných vzťahov.“ A bod dva tu hovorí ďalej: „Dňom pristúpenia účastníka obchodného vzťahu k etickému kódexu sa etický kódex stáva pre tohto účastníka záväzným. Kontrolu neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch podľa etického kódexu vykoná osoba poverená signatármi etického kódexu.“ Čiže ak chcete zaviesť etický kódex, upozorňujem, je v tomto zákone, myslím si, dostatočne upravený. Podobné riešenie majú v Maďarsku.
Ak sa pozrieme na to, čo ste povedali, že tento zákon spôsobuje zvýšenie cien potravín, tak vám chcem povedať práve, akým spôsobom sa formulovali ceny potravín na Slovensku. Prvé prišli kvety a boli sme svedkami, keď sa predávali ruže za 8 korún v tržniciach a slovenské kvety boli zlikvidované. Dnes ruže u nás 8 korún nestoja, 90 % týchto kvetov pochádza zo zahraničia, Slovensko je úplne závislé od ich dovozu. A zlikvidovali sme všetkých producentov kvetov. Nedali sme im šancu, aby dokázali zlepšiť svoje podmienky na to, aby boli schopní konkurovať aj kvalitou, aj cenou. Dumpingové ceny zlikvidovali výrobu, nasledovala zelenina, potom ovocie a postupne ďalšie a ďalšie produkty. A Slovensko týmto tempom bude naďalej strácať produkciu potravín a bude ďalej viac a viac závislé od dovozu potravín.
Uvediem iba pár cien, ktoré uviedla Európska komisia vo februári tohto roku, percento zmeny spotrebiteľských cien potravín v porovnaní s decembrom 2009 a decembrom 2010. Ak sa pozrieme na práve spomínané komodity, ktoré boli prvé zlikvidované na Slovensku, vidno aj pomer nárastu cien pri zelenine. Kým v Európskej únii narástla jej cena o 11 %, na Slovensku to bolo 36,6 %. A k tým 11 % prispelo aj tých slovenských 36,6 %. Toto je dôsledok nárastu cien. A toto je dopad na slovenských občanov práve aj správaním sa a vymáhaním si dominantného postavenia a neprimeraných podmienok voči dodávateľom, ktorí sú postupne likvidovaní, vytláčaní z trhu. A ceny potravín, ktoré potom následne dovážame, sú iné ako tie, za ktoré sú likvidovaní. Pri ovocí kým v Európskej únii narástli jeho ceny o 4,8 %, na Slovensku to bolo 14,1 %, pri olejoch, tukoch to je 2,6 % v Európskej únii, 7,1 % na Slovensku, pri potravinách celkom to je v Európskej únii 2,8 %, na Slovensku 6,7 %. A k tým 2,8 % znovu prispieva aj Slovensko tými 6,7 %.
O tomto zákone bolo popísaných veľa neprávd, aj v médiách. Aj boli prezentované, a nakoniec aj pánom poslancom Chrenom tuná v priamom prenose, čo všetko spôsobuje negatívne tento zákon, že napr. zláka z akciových cien. To nie je pravda. Na akciách sa podieľajú dodávatelia potravín v 3 %, len, bohužiaľ, ak niekto chce predávať a znižovať ceny, tak by to mal robiť za svoje peniaze. Veľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Zajtra budem pokračovať.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dobré ráno, ctené dámy, vážení páni, budem pokračovať vo včerajšom nedokončenom vystúpení. Niektorí ma nabádajú, aby som začal od začiatku, lebo myslím si, že niektorým treba niekoľkokrát zopakovať, čo tento zákon rieši a zrušením tohto zákona vlastne pod čo sa podpíšete, lebo vzťah v reťazci potravinár - obchod je nevyvážený a myslím si, že s týmto sa stotožňujete asi všetci, že postavenie obchodníkov je skutočne vo veľmi, veľmi zlej pozícii a že dominantné postavenie, ktoré obchod má, si dokáže do svojich zmlúv zapracovávať tie praktiky a tie podmienky, ktoré sa nedejú pri žiadnom inom tovare.
Aby som nadviazal tam, kde som skončil, tak vlastne som chcel poukázať na to, že v médiách je veľmi veľa prezentácií, ktoré zavádzajú a hovoria nepravdy o tom, čo tento zákon vlastne zakazuje. Je to určitá platená kampaň obchodných reťazcov Zväzu obchodu, si dovolím úplne rovno povedať, lebo im nevyhovuje to, aby nejaký zákon určitým spôsobom zakazoval neprimerané praktiky, ktoré sa do zmlúv dostávajú.
Ja som si vybral len dva články, ktoré nedávno boli publikované povedzme v týždenníku Trend pod názvom "Potravinové pobláznenie", kde sa píše, v odstavci za Maďarov sa doslova píše: "Nový zákon je striktnejší. Reťazcom napríklad zakazuje pýtať od dodávateľov peniaze za to, že rozvezú tovar dodaný do centrálneho skladu a nenútia ich voziť ho do predajní." Nenútia obchodné reťazce voziť tovar do predajní, lebo v zmluve jasne požadujú, aby dodávatelia dodávali tovar do veľkoskladov. To znamená, že ak toto je negatívum tohto zákona, tak obchodné reťazce vyslovene žiadajú dodávať tovar do veľkoskladov, aj keď veľakrát potravinári majú bližšie doviezť tovar do toho konkrétneho obchodného reťazca a považovať to za negatívum je minimálne úsmevné. A keďže miestom dodania je veľkosklad, tak ďalšia distribúcia tohto tovaru musí byť na náklady obchodného reťazcu. Je predsa jeho vec, kam ten tovar zavezie, ako ho zavezie, ako ho rozdistribuuje, predsa nemôže znášať náklady potravinár, ktorý dodá tovar na dohodnuté miesto, ešte aj to, aby ten tovar vyložil do regálu, čo sa často deje, a nebodaj ešte aby ho aj vyložil zákazníkovi do košíka.
Ďalej sa napríklad konštatuje rozhovor s predstaviteľom Zväzu obchodu, kde hovorí, že nie je pravdou, že obchodné reťazce si pýtajú poplatky za budovanie nových predajní alebo za remodeling predajní. Tento predstaviteľ je aj zároveň predstaviteľom COOP Jednoty. Je pravda, že COOP Jednota túto praktiku nevyužíva. Ale ak to hovorí ako vysoký predstaviteľ Zväzu obchodu, tak nie je pravda, že tú praktiku nevyužíva povedzme TESCO alebo BILLA. Čiže ak hovorí za Zväz obchodu, kde vlastne TESCO je súčasťou zväzu, BILLA nie je súčasťou Zväzu obchodu, tak tieto obchodné reťazce využívajú praktiku, kde si nechávajú platiť za vybudovanie nových predajní alebo za remodeling starých predajní.
Ďalšia veta, ďalší nezmysel. "Ak majú reťazce na nejaký tovar akciu, nesmú ho predávať za vyššiu cenu, ako ho kúpili." Čiže sa im nezakazuje len zisk z akciového tovaru, ale aj marža. "Nedodržanie spornej formulácie sa potrestá pokutou do 300-tisíc eur." Pozrime sa, čo hovorí zákon. K tomuto bodu zákon hovorí: "Predaj tovaru odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodaného tovaru v konkrétnej časovo vymedzenej propagačnej akcii." Aby sme to rozložili na drobné, čo to znamená. Ak sa dohodne akcia medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom, tak býva praktika, že táto cena býva na pulte vyššia, ako bola dohodnutá cena. To znamená, že tento zákon zakazuje a toto je v záujme spotrebiteľa, ak je dohodnutá akcia, ktorú z veľkej časti znáša dodávateľ potravín a v drvivej väčšine plnú časť znáša dodávateľ potravín tak, aby to nebolo zdrojom mimoriadneho zisku, že hovoríme o akciovej cene, ale na pulte sa tá akcia nepremietne pre zákazníka, tak toto zákon zakazuje.
To znamená, že nie je pravda, že mu zakazuje maržu, a nie je pravda, že mu zakazuje z marží aj zisk. Drvivá väčšina akcií, ktoré sa dejú v obchodných reťazcoch, idú nad nákupnú cenu. Drvivá väčšina akcií. A tieto akcie idú na úkor dodávateľa potravín.
Čiže ak chceme informovať verejnosť prostredníctvom médií, tak by som poprosil, aby sme povedali aj B, čo to vlastne je, aby sme nepovedali, že zakazujú sa akcie. Tento zákon nezakazuje žiadne akcie. Ale ak hovoríme o akciách a akciových cenách, tak po prvé je v zákone stanovený limit 3 %, do ktorého sa musí zmestiť, a to, čo znáša dodávateľ potravín, a všetky ďalšie akcie sú dovolené každému obchodnému reťazcu, len sa na nich musí finančne podieľať. Len tie akcie musí znášať. Ak chce vykonávať ďalšie akcie, musí to finančne znášať. Nie je možné robiť bezbrehé akcie na úkor dodávateľa potravín, lebo to vedie k jeho likvidácii.
Ďalšia veta v odstavci proti spotrebiteľovi. "Obchodník po novom nebude môcť žiadať výrobcu, aby na vlastné náklady vykonával rozbor dodávaných potravín. No ak príde kontrola k obchodníkovi a zistí, že tovar v záručnej lehote je pokazený, majiteľ obchodu si nebude môcť škodu vymáhať u dodávateľa." Absolútny nezmysel. Absolútny nezmysel. Aby sme sa pozreli, ako to vlastne s kontrolou potravín je. Tento zákon nezakazuje kontrolu potravín. V bežnej praxi sa stáva, že obchodný reťazec predtým, než zalistuje dodávateľa do zoznamu dodávateľov, pošle svojich inšpektorov, aby skontrolovali prevádzku. To znamená, či je na primeranej technologickej výbave, či je na primeranej hygienickej výbave, či je čistota v prevádzke, či sú dodržané všetky zásady kontroly kvality, aký stupeň ISA má vo svojej prevádzke, aká je vystopovateľnosť dodávateľov, jeho surovín, aká je vystopovateľnosť rôznych tých šarží, ktoré sú atď. To znamená, robí si certifikáciu dodávateľa a častokrát túto certifikáciu znáša dodávateľ potravín. Ale v zmluve je stanovená kvalita, akú kvalitu musia spĺňať potraviny, ktoré dodávateľ dáva do obchodného reťazca. To znamená, že dodávateľ má všetky tie atribúty kontroly kvality, ktorú si už raz zaplatil, a čo zákon zakazuje, je, že ďalšie skúmanie kvality obchodníkom na náklady dodávateľa. Obchod má právo si kontrolovať kvalitu dodávaných tovarov, má právo vrátiť tovar, pokiaľ nespĺňa požadované parametre, a tieto všetky musí znášať dodávateľ, ale ak si chce kontrolovať, či to, čo je v zmluve dohodnuté, spĺňa náležité parametre, musí to robiť za svoje peniaze.
To znamená, že ak my povieme verejnosti, že zákon zakazuje kontrolu kvality a, nedajbože, ohrozuje ich zdravie, toto nie je pravda. Je to hrubé zavádzanie. Zákon nezakazuje kontrolu kvality, vykonáva sa kontrola kvality, každý dodávateľ potravín má svoj zoštandardizovaný spôsob kontroly kvality, certifikácií a tak ďalej, je dohodnuté, čo všetko musia potraviny obsahovať, a ak si to chce obchodník kontrolovať, tak si to musí zaplatiť. Lebo takúto kontrolu si dodávateľ potravín neobjednal, nejednal o cene, nejednal, kde tá kontrola bude vykonávaná.
To je presne to, jak keby ste si kúpili nové auto, kde výrobca áut má presne stanovené štandardy kvality, má celý systém vypracovaný až do finálneho výrobku. Vy si ho kúpite a necháte si skontrolovať, či tie parametre, ktoré sú deklarované, to auto spĺňa. A necháte to zaplatiť výrobcovi auta. Nikoho to z nás ani nenapadne. Prečo to vykonávame v potravinách?
A prečo sa čudujeme a hovoríme verejnosti, že zakazujeme kontrolu kvality. Je to presne to isté, len v inom tovare a pri predaji áut nie je dominantné postavenie žiadneho výrobcu v takom postavení, ako je pri potravinách.

Áno.
Nestratil som niť, pán minister, len chcem povedať, že čo všetko vlastne je v médiách prezentované - a nepravdivo prezentované - a je korektné, ak hovoríme verejnosti, čo zákon zakazuje, aby sme citovali zákon a aby sme povedali, čo ten bod konkrétny v tom zákone hovorí a či je pravda to, čo sa v zákone píše.
Snáď ešte jeden časopis Profit, to je týždenník alebo mesačník, vydáva ho Trend Holding, sa uvádza napríklad: "Je nenormálne", a toto je v článku "Zákon ešte žije, ale kar sa už pripravuje". "Je nenormálne, aby norma zakazovala obchodníkovi znižovať ceny, ako potrebuje, aby dokázal reagovať na situáciu. Podľa zákona musí stále dodržiavať lehotu, v ktorej nesmie cenu znížiť. Je to proti spotrebiteľovi. Zákon zakázal obchodníkom robiť kontroly u dodávateľov. Do pripravovaných prevádzok nesmie vstúpiť ani vtedy, ak výrobca súhlasí."
Teraz som o tom hovoril, že to je absolútny nezmysel. Nie je to pravda, ale je to publikované v mnohých, v mnohých časopisoch, v mnohých denníkoch, je to neviem či platená reklama, alebo akým spôsobom sa dostáva do médií, ale podsúva sa verejnosti, že takým spôsobom sa zamedzuje kontrola, kvalita. Nie je to absolútne pravda.
Čiže aby som to zhrnul. Na záver by som chcel povedať, vážený pán minister, rušíte zákon, o ktorom si myslím, že aj vaši kolegovia z koalície sú presvedčení, že určitým spôsobom musia byť regulované vzťahy, aby sa to dominantné postavenie, ja si myslím, že monopolné postavenie, ktoré obchodné reťazce ako celok majú, sa zamedzilo ich zneužívaniu voči dodávateľom potravín. Tým pádom voči aj poľnohospodárom a dopláca na to celá verejnosť. Rušíte ho bez toho, aby ste predkladali alternatívu, akým spôsobom tento vzťah chcete riešiť. Ak si myslíte, že to bude dostačujúce, že bude fungovať samoregulácia, tak za krátku dobu prídete na to, že samoregulácia v tomto prípade nebude postačujúca a že to bude presne v tých istých dimenziách bez možnosti kontroly a sankcií.
Vo svojom programovom vyhlásení vlády hovoríte, že to chcete riešiť na úrovni Európskej únie. Bol by som ja veľmi rád, keby Európska únia vo veľmi krátkej dobe, aj keď už veľa procesov v Európskej únii beží a uvedomujú si, že v akom silnom postavení sú obchodné reťazce voči dodávateľom potravín, si myslím, že ešte dlhú dobu sa nič neudeje, že ešte veľa vody pretečie Dunajom, kým Európska únia prijme nejakú legislatívu, ktorá by tieto praktiky zakazovala. Aj z toho dôvodu, že veľké krajiny, ako je Francúzsko, ktoré má veľmi účinnú legislatívu, to má vo svojich zákonoch upravené na vnútornom trhu a aj preto, že domovské krajiny veľkých obchodných reťazcov sú práve v takých krajinách, ako je Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko. Čiže ony nemajú nejakú enormnú snahu urýchlene prijímať legislatívu voči svojim národným spoločnostiam, ktoré vlastne majú otvorený priestor na vytváranie takéhoto zisku. Ak si myslíte, že prijatím tohto zákona a účinnosťou tohto zákona dochádzalo k rýchlemu rastu cien potravín, tak práve opačne. Na to tiež prídete, že ak sa pustí samoregulácia, dôjde k ďalšej likvidácii domácej výroby, dôjde k ďalšej likvidácii domácich potravín, k zvýšeniu závislosti na dovoze a následnému zvýšeniu cien, ktoré pôjde do niekoľko násobkov toho, tak ako sme boli svedkami v ovocí, zelenine, tak ako sme dneska svedkami pri cene bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a podobne.
Ak chceme hovoriť o zákone a informovať o tom, čo je zlé, hovorme o konkrétnych bodoch a povedzme, čo tento bod hovorí. Ja som sa venoval v tých praktikách, čo je v tých zmluvách uvedené a čo sú nekalé praktiky. To znamená, že tento zákon nezakazuje voľné pôsobenie reťazcov na trhu, ale zakazuje im, aby dominantne zneužívali svoje postavenie. Rušením tohto zákona si dávate gól do vlastnej bránky. Prídete na to a ja si myslím, že v krátkej dobe budete musieť prijať obdobnú legislatívu, ktorá tento problém bude musieť riešiť.
Čo vás chcem poprosiť, je to, ctené dámy a páni najmä z koalície, aby ste tento zákon nechali v platnosti do doby, kým prijmete alternatívne riešenie. Ak predložíte niečo lepšie ako to, čo v tomto zákone je. Vy ste bez diskusie o tom, aby sme sa bavili, čo v zákone si myslíte, že je zlé a bolo by ho treba upraviť alebo nejakým spôsobom zamedzuje obchodom v podnikaní, aby sme upravili tie ustanovenia tohto zákona. Vždy je možné nájsť lepšiu úpravu. Vždy je možné nájsť lepšie znenie a vždy je možné vychytať určité muchy, ktoré v zákone sú. Ja chcem povedať, že obchodné reťazce by privítali, keby došlo k dohode naprieč koalíciou a opozíciou, aby tu bola stabilná legislatíva. Pri prijímaní tohto zákona som mal niekoľko rokovaní aj so zástupcami COOP Jednota, aj so zástupcami TESCO. Naposledy ma navštívili najvyšší predstavitelia TESCO Slovensko, aby sa rozprávali o zákone o obchodných reťazcoch. Na moje prekvapenie, lebo tak mňa považujú za odporcu obchodných reťazcov. To nie je pravda. A oni mi hovoria, že my vieme, o čo vám ide. Ide vám o to, aby boli korektné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi v potravinách. Áno, o to mi ide a sú ochotní rokovať. Bavili sme sa o mnohých otázkach. Napríklad aj o tom, akým spôsobom zvýšiť podiel domáceho ovocia a zeleniny na pultoch veľkých obchodných reťazcoch. Bohužiaľ, táto výroba bola zlikvidovaná, to znamená, je treba nájsť najprv dopytovú cestu, aby došlo k dopytu, a to bude znamenať aj tlak na to, aby sa aj tie potraviny na Slovensku znovu začali vyrábať, a tá cesta od vytvorenia dopytu až po naštartovanie výroby niečo trvá a bude to stáť aj nemálo peňazí.
Takisto za krátku dobu, 7. apríla, by som mal mať pracovné raňajky s najvyššími predstaviteľmi TESCO z materskej krajiny, z Anglicka, ktorí chcú rokovať o tomto zákone. Chcú, aby mali stabilnú legislatívu, aby presne vedeli, aké podmienky budú platiť, či bude taká koalícia, alebo onaká koalícia. Je jasné, že vy sami budete musieť prijať nejakú inú legislatívu, a je jasné, že ak dôjde k zmene koalície, že znovu sa bude tento problém znovu riešiť a nerobí to dobre ani pre obchodné reťazce, ak je nestabilné prostredie. To znamená, že len politické zrušenie zákona ako také neprináša ani stabilitu ani pre obchodníkov, a myslím si, že nie je to ani v záujme spotrebiteľa.
Bohužiaľ, tá diskusia neprebehla ani na úrovni všetkých samosprávnych organizácií, čo si myslím, že je na škodu veci ako takej. Deklarovali ste vo svojom vystúpení a myslím si, že aj pán poslanec Chren povedal, že pripravujete rôzne propagácie podpory slovenských výrobkov. Áno, to je cesta a vysoko to vítam. Myslím si, že Slovensko má veľký deficit práve v tom, aby sme viac vychovávali ľudí k vlastenectvu, aby sme vysvetľovali už deťom od základnej školy, čo to znamená spotrebovávať domáce výrobky. Čo to znamená spotrebovávať domáce potraviny, že každú korunu, ktorú zaplatia za doma vyrobený výrobok, sa im ešte vráti v ďalšom zhodnotení povedzme cez služby poskytované štátom, že to tvorí zamestnanosť a čím bude viac pracovných miest na Slovensku, tým bude vyššia životná úroveň všetkých občanov na Slovensku.
Áno, na Slovensku sme v plienkach v otázke uvedomovania si výhod uprednostňovania domácich výrobkov pred dovozovými. Je to spôsobené aj finančnou situáciou občanov, ale myslím si, že ale aj osveta v tejto oblasti by mohla urobiť veľa a už osveta už od základných škôl. Plne vám v tom držím palce a budem vás podporovať všetkými prostriedkami, aby ste takúto osvetu robili a aby sa zavádzali rôzne programy kontroly kvality, programy kvality a tak ďalej. Toto určite pomôže spotrebe domácich výrobkov, ale nemyslím si, že to pohne svedomím veľkých obchodných reťazcov, ktoré sú v dominantnom postavení, aby si neuplatňovali mimoriadny zisk alebo veľký zisk, ktorý im toto ich postavenie zabezpečuje.
Čiže, ctené dámy a páni, bol by som rád, keby vám viacej záležalo, ležal na srdci osud Slovenska ako možno rating obchodných reťazcov. Pán minister, rating obchodných reťazcov nie je to, čím by malo Slovensko žiť. Nie je to ani v záujme spracovateľov, poľnohospodárov, ale v prvom rade nie je to v záujme občanov.
Preto vás chcem, ctené dámy a páni, poprosiť, aby ste zvážili svoje rozhodnutie a tento krok prehodnotili.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Záhumenský, ja vám chcem poďakovať za obsiahly exkurz do problematiky tohto zákona a myslím si, že napriek tomu, že ten rozsah bol značný, je to užitočné, aby aj poslanci, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, sa dostali do obrazu, ale aby aj verejnosť, ktorá sleduje vystúpenia z parlamentu, vedela, o čom tento zákon je.
Ak dovolíte, ja by som nadviazal na vaše slová a chcel by som sa týmto spôsobom alebo rozšíriť tie vaše slová o otázku na pána ministra, ktorý je pri rokovaní o tomto zákone na výbore povedal, že v zásade nevie, koľko bolo vykonaných kontrol v uplynulom období, aký bol výsledok. To sa mi zdá, že ak ideme rušiť zákon bez nejakej analýzy, zdá sa mi to ako neprístojné, pokiaľ to nemá byť iba holý politický akt, že všetko, čo prijala predchádzajúca vládna garnitúra, je zlé a treba to zrušiť.
Ja osobne si myslím, že riešenie, ktoré bolo prezentované u nás na výbore v podobe nahradenia zákona etickým kódexom, ktorý je nevynútiteľný a aj tým, že v zákone záväznosť etického kódexu bola zavedená a zrušením zákona sa zruší aj jeho záväznosť, je to riešenie, ktoré je niekde mimo reality.
Vy ste, pán poslanec, povedali vo svojom vystúpení, že pre obchod tento krok znamená nestabilné prostredie, lebo či chceme, alebo nechceme, musí byť prijatý nový zákon, o ktorom nikto nevie, ako bude vyzerať a v zásade môže byť pre všetky strany horší. Ja chcem odkázať poľnohospodárom a potravinárom, že ich príjmy sa budú vplyvom odstránenia tohto zákona znižovať, náklady vplyvom radu opatrení rásť a toto, ak by niekto nevedel, ako sa na Slovensku volá, tak toto sa volá zlepšovanie podnikateľského prostredia.