16. schôdza

Vážený pán poslanec, je mi ľúto, ale čas určený na dnešné rokovanie 16. schôdze Národnej rady práve uplynul, preto prerušujem rokovanie o tomto bode a aj vystúpenie vaše k návrhu vlády. Nech sa páči, zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.
Panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný večer, dovidenia zajtra o 9.00 hodine. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na štvrtom rokovacom dni 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte pred začatím rokovania chcem informovať, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadala pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Dušan Švantner.
Včerajšie rokovanie sme prerušili pri prerokovávaní návrhu zákona o obchodných reťazcoch a obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorý prerokovávame ako tlač 210.
Poprosím, aby za navrhovateľa a vládu Slovenskej republiky zaujal svoje miesto pán minister Miškov, ktorý zákon odôvodnil.
A udeľujem slovo pánovi poslancovi Záhumenskému, ktorý včera nedokončil svoje vystúpenie a ktorý bol do rozpravy prihlásený ako jeden z dvoch rečníkov. Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, tlač 210.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Dobré ráno, ctené dámy, vážení páni, budem pokračovať vo včerajšom nedokončenom vystúpení. Niektorí ma nabádajú, aby som začal od začiatku, lebo myslím si, že niektorým treba niekoľkokrát zopakovať, čo tento zákon rieši a zrušením tohto zákona vlastne pod čo sa podpíšete, lebo vzťah v reťazci potravinár - obchod je nevyvážený a myslím si, že s týmto sa stotožňujete asi všetci, že postavenie obchodníkov je skutočne vo veľmi, veľmi zlej pozícii a že dominantné postavenie, ktoré obchod má, si dokáže do svojich zmlúv zapracovávať tie praktiky a tie podmienky, ktoré sa nedejú pri žiadnom inom tovare.
Aby som nadviazal tam, kde som skončil, tak vlastne som chcel poukázať na to, že v médiách je veľmi veľa prezentácií, ktoré zavádzajú a hovoria nepravdy o tom, čo tento zákon vlastne zakazuje. Je to určitá platená kampaň obchodných reťazcov Zväzu obchodu, si dovolím úplne rovno povedať, lebo im nevyhovuje to, aby nejaký zákon určitým spôsobom zakazoval neprimerané praktiky, ktoré sa do zmlúv dostávajú.
Ja som si vybral len dva články, ktoré nedávno boli publikované povedzme v týždenníku Trend pod názvom "Potravinové pobláznenie", kde sa píše, v odstavci za Maďarov sa doslova píše: "Nový zákon je striktnejší. Reťazcom napríklad zakazuje pýtať od dodávateľov peniaze za to, že rozvezú tovar dodaný do centrálneho skladu a nenútia ich voziť ho do predajní." Nenútia obchodné reťazce voziť tovar do predajní, lebo v zmluve jasne požadujú, aby dodávatelia dodávali tovar do veľkoskladov. To znamená, že ak toto je negatívum tohto zákona, tak obchodné reťazce vyslovene žiadajú dodávať tovar do veľkoskladov, aj keď veľakrát potravinári majú bližšie doviezť tovar do toho konkrétneho obchodného reťazca a považovať to za negatívum je minimálne úsmevné. A keďže miestom dodania je veľkosklad, tak ďalšia distribúcia tohto tovaru musí byť na náklady obchodného reťazcu. Je predsa jeho vec, kam ten tovar zavezie, ako ho zavezie, ako ho rozdistribuuje, predsa nemôže znášať náklady potravinár, ktorý dodá tovar na dohodnuté miesto, ešte aj to, aby ten tovar vyložil do regálu, čo sa často deje, a nebodaj ešte aby ho aj vyložil zákazníkovi do košíka.
Ďalej sa napríklad konštatuje rozhovor s predstaviteľom Zväzu obchodu, kde hovorí, že nie je pravdou, že obchodné reťazce si pýtajú poplatky za budovanie nových predajní alebo za remodeling predajní. Tento predstaviteľ je aj zároveň predstaviteľom COOP Jednoty. Je pravda, že COOP Jednota túto praktiku nevyužíva. Ale ak to hovorí ako vysoký predstaviteľ Zväzu obchodu, tak nie je pravda, že tú praktiku nevyužíva povedzme TESCO alebo BILLA. Čiže ak hovorí za Zväz obchodu, kde vlastne TESCO je súčasťou zväzu, BILLA nie je súčasťou Zväzu obchodu, tak tieto obchodné reťazce využívajú praktiku, kde si nechávajú platiť za vybudovanie nových predajní alebo za remodeling starých predajní.
Ďalšia veta, ďalší nezmysel. "Ak majú reťazce na nejaký tovar akciu, nesmú ho predávať za vyššiu cenu, ako ho kúpili." Čiže sa im nezakazuje len zisk z akciového tovaru, ale aj marža. "Nedodržanie spornej formulácie sa potrestá pokutou do 300-tisíc eur." Pozrime sa, čo hovorí zákon. K tomuto bodu zákon hovorí: "Predaj tovaru odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodaného tovaru v konkrétnej časovo vymedzenej propagačnej akcii." Aby sme to rozložili na drobné, čo to znamená. Ak sa dohodne akcia medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom, tak býva praktika, že táto cena býva na pulte vyššia, ako bola dohodnutá cena. To znamená, že tento zákon zakazuje a toto je v záujme spotrebiteľa, ak je dohodnutá akcia, ktorú z veľkej časti znáša dodávateľ potravín a v drvivej väčšine plnú časť znáša dodávateľ potravín tak, aby to nebolo zdrojom mimoriadneho zisku, že hovoríme o akciovej cene, ale na pulte sa tá akcia nepremietne pre zákazníka, tak toto zákon zakazuje.
To znamená, že nie je pravda, že mu zakazuje maržu, a nie je pravda, že mu zakazuje z marží aj zisk. Drvivá väčšina akcií, ktoré sa dejú v obchodných reťazcoch, idú nad nákupnú cenu. Drvivá väčšina akcií. A tieto akcie idú na úkor dodávateľa potravín.
Čiže ak chceme informovať verejnosť prostredníctvom médií, tak by som poprosil, aby sme povedali aj B, čo to vlastne je, aby sme nepovedali, že zakazujú sa akcie. Tento zákon nezakazuje žiadne akcie. Ale ak hovoríme o akciách a akciových cenách, tak po prvé je v zákone stanovený limit 3 %, do ktorého sa musí zmestiť, a to, čo znáša dodávateľ potravín, a všetky ďalšie akcie sú dovolené každému obchodnému reťazcu, len sa na nich musí finančne podieľať. Len tie akcie musí znášať. Ak chce vykonávať ďalšie akcie, musí to finančne znášať. Nie je možné robiť bezbrehé akcie na úkor dodávateľa potravín, lebo to vedie k jeho likvidácii.
Ďalšia veta v odstavci proti spotrebiteľovi. "Obchodník po novom nebude môcť žiadať výrobcu, aby na vlastné náklady vykonával rozbor dodávaných potravín. No ak príde kontrola k obchodníkovi a zistí, že tovar v záručnej lehote je pokazený, majiteľ obchodu si nebude môcť škodu vymáhať u dodávateľa." Absolútny nezmysel. Absolútny nezmysel. Aby sme sa pozreli, ako to vlastne s kontrolou potravín je. Tento zákon nezakazuje kontrolu potravín. V bežnej praxi sa stáva, že obchodný reťazec predtým, než zalistuje dodávateľa do zoznamu dodávateľov, pošle svojich inšpektorov, aby skontrolovali prevádzku. To znamená, či je na primeranej technologickej výbave, či je na primeranej hygienickej výbave, či je čistota v prevádzke, či sú dodržané všetky zásady kontroly kvality, aký stupeň ISA má vo svojej prevádzke, aká je vystopovateľnosť dodávateľov, jeho surovín, aká je vystopovateľnosť rôznych tých šarží, ktoré sú atď. To znamená, robí si certifikáciu dodávateľa a častokrát túto certifikáciu znáša dodávateľ potravín. Ale v zmluve je stanovená kvalita, akú kvalitu musia spĺňať potraviny, ktoré dodávateľ dáva do obchodného reťazca. To znamená, že dodávateľ má všetky tie atribúty kontroly kvality, ktorú si už raz zaplatil, a čo zákon zakazuje, je, že ďalšie skúmanie kvality obchodníkom na náklady dodávateľa. Obchod má právo si kontrolovať kvalitu dodávaných tovarov, má právo vrátiť tovar, pokiaľ nespĺňa požadované parametre, a tieto všetky musí znášať dodávateľ, ale ak si chce kontrolovať, či to, čo je v zmluve dohodnuté, spĺňa náležité parametre, musí to robiť za svoje peniaze.
To znamená, že ak my povieme verejnosti, že zákon zakazuje kontrolu kvality a, nedajbože, ohrozuje ich zdravie, toto nie je pravda. Je to hrubé zavádzanie. Zákon nezakazuje kontrolu kvality, vykonáva sa kontrola kvality, každý dodávateľ potravín má svoj zoštandardizovaný spôsob kontroly kvality, certifikácií a tak ďalej, je dohodnuté, čo všetko musia potraviny obsahovať, a ak si to chce obchodník kontrolovať, tak si to musí zaplatiť. Lebo takúto kontrolu si dodávateľ potravín neobjednal, nejednal o cene, nejednal, kde tá kontrola bude vykonávaná.
To je presne to, jak keby ste si kúpili nové auto, kde výrobca áut má presne stanovené štandardy kvality, má celý systém vypracovaný až do finálneho výrobku. Vy si ho kúpite a necháte si skontrolovať, či tie parametre, ktoré sú deklarované, to auto spĺňa. A necháte to zaplatiť výrobcovi auta. Nikoho to z nás ani nenapadne. Prečo to vykonávame v potravinách?
A prečo sa čudujeme a hovoríme verejnosti, že zakazujeme kontrolu kvality. Je to presne to isté, len v inom tovare a pri predaji áut nie je dominantné postavenie žiadneho výrobcu v takom postavení, ako je pri potravinách.

Pán Záhumenský, pokračujete? Nech sa páči.

Áno.
Nestratil som niť, pán minister, len chcem povedať, že čo všetko vlastne je v médiách prezentované - a nepravdivo prezentované - a je korektné, ak hovoríme verejnosti, čo zákon zakazuje, aby sme citovali zákon a aby sme povedali, čo ten bod konkrétny v tom zákone hovorí a či je pravda to, čo sa v zákone píše.
Snáď ešte jeden časopis Profit, to je týždenník alebo mesačník, vydáva ho Trend Holding, sa uvádza napríklad: "Je nenormálne", a toto je v článku "Zákon ešte žije, ale kar sa už pripravuje". "Je nenormálne, aby norma zakazovala obchodníkovi znižovať ceny, ako potrebuje, aby dokázal reagovať na situáciu. Podľa zákona musí stále dodržiavať lehotu, v ktorej nesmie cenu znížiť. Je to proti spotrebiteľovi. Zákon zakázal obchodníkom robiť kontroly u dodávateľov. Do pripravovaných prevádzok nesmie vstúpiť ani vtedy, ak výrobca súhlasí."
Teraz som o tom hovoril, že to je absolútny nezmysel. Nie je to pravda, ale je to publikované v mnohých, v mnohých časopisoch, v mnohých denníkoch, je to neviem či platená reklama, alebo akým spôsobom sa dostáva do médií, ale podsúva sa verejnosti, že takým spôsobom sa zamedzuje kontrola, kvalita. Nie je to absolútne pravda.
Čiže aby som to zhrnul. Na záver by som chcel povedať, vážený pán minister, rušíte zákon, o ktorom si myslím, že aj vaši kolegovia z koalície sú presvedčení, že určitým spôsobom musia byť regulované vzťahy, aby sa to dominantné postavenie, ja si myslím, že monopolné postavenie, ktoré obchodné reťazce ako celok majú, sa zamedzilo ich zneužívaniu voči dodávateľom potravín. Tým pádom voči aj poľnohospodárom a dopláca na to celá verejnosť. Rušíte ho bez toho, aby ste predkladali alternatívu, akým spôsobom tento vzťah chcete riešiť. Ak si myslíte, že to bude dostačujúce, že bude fungovať samoregulácia, tak za krátku dobu prídete na to, že samoregulácia v tomto prípade nebude postačujúca a že to bude presne v tých istých dimenziách bez možnosti kontroly a sankcií.
Vo svojom programovom vyhlásení vlády hovoríte, že to chcete riešiť na úrovni Európskej únie. Bol by som ja veľmi rád, keby Európska únia vo veľmi krátkej dobe, aj keď už veľa procesov v Európskej únii beží a uvedomujú si, že v akom silnom postavení sú obchodné reťazce voči dodávateľom potravín, si myslím, že ešte dlhú dobu sa nič neudeje, že ešte veľa vody pretečie Dunajom, kým Európska únia prijme nejakú legislatívu, ktorá by tieto praktiky zakazovala. Aj z toho dôvodu, že veľké krajiny, ako je Francúzsko, ktoré má veľmi účinnú legislatívu, to má vo svojich zákonoch upravené na vnútornom trhu a aj preto, že domovské krajiny veľkých obchodných reťazcov sú práve v takých krajinách, ako je Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko. Čiže ony nemajú nejakú enormnú snahu urýchlene prijímať legislatívu voči svojim národným spoločnostiam, ktoré vlastne majú otvorený priestor na vytváranie takéhoto zisku. Ak si myslíte, že prijatím tohto zákona a účinnosťou tohto zákona dochádzalo k rýchlemu rastu cien potravín, tak práve opačne. Na to tiež prídete, že ak sa pustí samoregulácia, dôjde k ďalšej likvidácii domácej výroby, dôjde k ďalšej likvidácii domácich potravín, k zvýšeniu závislosti na dovoze a následnému zvýšeniu cien, ktoré pôjde do niekoľko násobkov toho, tak ako sme boli svedkami v ovocí, zelenine, tak ako sme dneska svedkami pri cene bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a podobne.
Ak chceme hovoriť o zákone a informovať o tom, čo je zlé, hovorme o konkrétnych bodoch a povedzme, čo tento bod hovorí. Ja som sa venoval v tých praktikách, čo je v tých zmluvách uvedené a čo sú nekalé praktiky. To znamená, že tento zákon nezakazuje voľné pôsobenie reťazcov na trhu, ale zakazuje im, aby dominantne zneužívali svoje postavenie. Rušením tohto zákona si dávate gól do vlastnej bránky. Prídete na to a ja si myslím, že v krátkej dobe budete musieť prijať obdobnú legislatívu, ktorá tento problém bude musieť riešiť.
Čo vás chcem poprosiť, je to, ctené dámy a páni najmä z koalície, aby ste tento zákon nechali v platnosti do doby, kým prijmete alternatívne riešenie. Ak predložíte niečo lepšie ako to, čo v tomto zákone je. Vy ste bez diskusie o tom, aby sme sa bavili, čo v zákone si myslíte, že je zlé a bolo by ho treba upraviť alebo nejakým spôsobom zamedzuje obchodom v podnikaní, aby sme upravili tie ustanovenia tohto zákona. Vždy je možné nájsť lepšiu úpravu. Vždy je možné nájsť lepšie znenie a vždy je možné vychytať určité muchy, ktoré v zákone sú. Ja chcem povedať, že obchodné reťazce by privítali, keby došlo k dohode naprieč koalíciou a opozíciou, aby tu bola stabilná legislatíva. Pri prijímaní tohto zákona som mal niekoľko rokovaní aj so zástupcami COOP Jednota, aj so zástupcami TESCO. Naposledy ma navštívili najvyšší predstavitelia TESCO Slovensko, aby sa rozprávali o zákone o obchodných reťazcoch. Na moje prekvapenie, lebo tak mňa považujú za odporcu obchodných reťazcov. To nie je pravda. A oni mi hovoria, že my vieme, o čo vám ide. Ide vám o to, aby boli korektné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi v potravinách. Áno, o to mi ide a sú ochotní rokovať. Bavili sme sa o mnohých otázkach. Napríklad aj o tom, akým spôsobom zvýšiť podiel domáceho ovocia a zeleniny na pultoch veľkých obchodných reťazcoch. Bohužiaľ, táto výroba bola zlikvidovaná, to znamená, je treba nájsť najprv dopytovú cestu, aby došlo k dopytu, a to bude znamenať aj tlak na to, aby sa aj tie potraviny na Slovensku znovu začali vyrábať, a tá cesta od vytvorenia dopytu až po naštartovanie výroby niečo trvá a bude to stáť aj nemálo peňazí.
Takisto za krátku dobu, 7. apríla, by som mal mať pracovné raňajky s najvyššími predstaviteľmi TESCO z materskej krajiny, z Anglicka, ktorí chcú rokovať o tomto zákone. Chcú, aby mali stabilnú legislatívu, aby presne vedeli, aké podmienky budú platiť, či bude taká koalícia, alebo onaká koalícia. Je jasné, že vy sami budete musieť prijať nejakú inú legislatívu, a je jasné, že ak dôjde k zmene koalície, že znovu sa bude tento problém znovu riešiť a nerobí to dobre ani pre obchodné reťazce, ak je nestabilné prostredie. To znamená, že len politické zrušenie zákona ako také neprináša ani stabilitu ani pre obchodníkov, a myslím si, že nie je to ani v záujme spotrebiteľa.
Bohužiaľ, tá diskusia neprebehla ani na úrovni všetkých samosprávnych organizácií, čo si myslím, že je na škodu veci ako takej. Deklarovali ste vo svojom vystúpení a myslím si, že aj pán poslanec Chren povedal, že pripravujete rôzne propagácie podpory slovenských výrobkov. Áno, to je cesta a vysoko to vítam. Myslím si, že Slovensko má veľký deficit práve v tom, aby sme viac vychovávali ľudí k vlastenectvu, aby sme vysvetľovali už deťom od základnej školy, čo to znamená spotrebovávať domáce výrobky. Čo to znamená spotrebovávať domáce potraviny, že každú korunu, ktorú zaplatia za doma vyrobený výrobok, sa im ešte vráti v ďalšom zhodnotení povedzme cez služby poskytované štátom, že to tvorí zamestnanosť a čím bude viac pracovných miest na Slovensku, tým bude vyššia životná úroveň všetkých občanov na Slovensku.
Áno, na Slovensku sme v plienkach v otázke uvedomovania si výhod uprednostňovania domácich výrobkov pred dovozovými. Je to spôsobené aj finančnou situáciou občanov, ale myslím si, že ale aj osveta v tejto oblasti by mohla urobiť veľa a už osveta už od základných škôl. Plne vám v tom držím palce a budem vás podporovať všetkými prostriedkami, aby ste takúto osvetu robili a aby sa zavádzali rôzne programy kontroly kvality, programy kvality a tak ďalej. Toto určite pomôže spotrebe domácich výrobkov, ale nemyslím si, že to pohne svedomím veľkých obchodných reťazcov, ktoré sú v dominantnom postavení, aby si neuplatňovali mimoriadny zisk alebo veľký zisk, ktorý im toto ich postavenie zabezpečuje.
Čiže, ctené dámy a páni, bol by som rád, keby vám viacej záležalo, ležal na srdci osud Slovenska ako možno rating obchodných reťazcov. Pán minister, rating obchodných reťazcov nie je to, čím by malo Slovensko žiť. Nie je to ani v záujme spracovateľov, poľnohospodárov, ale v prvom rade nie je to v záujme občanov.
Preto vás chcem, ctené dámy a páni, poprosiť, aby ste zvážili svoje rozhodnutie a tento krok prehodnotili.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.
A slovo má pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Záhumenský, ja vám chcem poďakovať za obsiahly exkurz do problematiky tohto zákona a myslím si, že napriek tomu, že ten rozsah bol značný, je to užitočné, aby aj poslanci, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, sa dostali do obrazu, ale aby aj verejnosť, ktorá sleduje vystúpenia z parlamentu, vedela, o čom tento zákon je.
Ak dovolíte, ja by som nadviazal na vaše slová a chcel by som sa týmto spôsobom alebo rozšíriť tie vaše slová o otázku na pána ministra, ktorý je pri rokovaní o tomto zákone na výbore povedal, že v zásade nevie, koľko bolo vykonaných kontrol v uplynulom období, aký bol výsledok. To sa mi zdá, že ak ideme rušiť zákon bez nejakej analýzy, zdá sa mi to ako neprístojné, pokiaľ to nemá byť iba holý politický akt, že všetko, čo prijala predchádzajúca vládna garnitúra, je zlé a treba to zrušiť.
Ja osobne si myslím, že riešenie, ktoré bolo prezentované u nás na výbore v podobe nahradenia zákona etickým kódexom, ktorý je nevynútiteľný a aj tým, že v zákone záväznosť etického kódexu bola zavedená a zrušením zákona sa zruší aj jeho záväznosť, je to riešenie, ktoré je niekde mimo reality.
Vy ste, pán poslanec, povedali vo svojom vystúpení, že pre obchod tento krok znamená nestabilné prostredie, lebo či chceme, alebo nechceme, musí byť prijatý nový zákon, o ktorom nikto nevie, ako bude vyzerať a v zásade môže byť pre všetky strany horší. Ja chcem odkázať poľnohospodárom a potravinárom, že ich príjmy sa budú vplyvom odstránenia tohto zákona znižovať, náklady vplyvom radu opatrení rásť a toto, ak by niekto nevedel, ako sa na Slovensku volá, tak toto sa volá zlepšovanie podnikateľského prostredia.

Pán poslanec Kužma.

Ďakujem. Pán kolega, váš nekonečný prejav mi pripomenul tú takú socialistickú éru, keď sa dlhé hodiny rečnilo o tom, ako všelijakými príkazmi, zákazmi, nariadeniami vylepšíme ekonomiku a dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Samozrejme, nič sa nepodarilo. Vieme, jak to dopadlo, lebo sa ani nedalo.
Ja som si bol pozrieť v jednom reťazci, v jednom z najväčších supermarket(supermaketov), ako to vyzerá so slovenskými výrobkami. Myslím si, že som dobre hľadal a nenašiel som ani jediný slovenský výrobok. Ale aj prečo? Keď oni si môžu z celej Európy alebo sveta doviezť bez nejakých obmedzení, nariadení vášho zákona výrobky a urobiť si zmluvy, aké chcú, s tisícmi odberateľov, cudzí, prečo by vozili naše výrobky? Keď oni majú na 90 % ústredne, ktoré robia zmluvy v zahraničí, konkrétne väčšinou v Prahe. A tam tieto zákony, ktoré vy ste prijali, neplatia a tam si môžu urobiť zmluvu, akú chcú, a potom už si to len medzi sebou doviezť, prečo by sa podriaďovali takémuto zákonu.
Nehnevajte sa, ale ja by som tento zákon, pán kolega, čo vy ste prijali, nazval veľmi trefne: "zákon na čistenie slovenských obchodov od slovenských výrobkov". Lebo jeho úlohou nebolo nič iné, len sťažiť našim dodávateľom ich vzťahy oproti zahraničným, lebo nič z toho neplatí, keď sa zmluvy uzavrú so zahraničným dovozcom v centrále v zahraničí obchodu a oni si to dovezú. Choďte si skutočne pozrieť výsledok vášho zákona a hľadajte slovenský výrobok... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Pani poslankyňa Košútová.