16. schôdza

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža, sedem pánov poslancov. Posledný pán poslanec Zajac. Pán poslanec Rafaj.

Oceňujem, že pán poslanec rozprával a dotkol sa problematiky etiky v médiách, čo skôr, ale patrí do oblasti samoregulácie a nie je možné to upravovať samozrejme v zákone, ale súvisí to s danou problematikou, pretože už prieskum Medzinárodnej asociácie Publick Relatioun z Ipra dokázal z tohto prieskumu, že neetické postupy v médiách sa často vyskytujú, a preto aj odporúčal chartu o transparentnosti v médiách.
U nás funguje okrem tohto kódexu aj inštitút tzv. tlačovej rady. Prečo hovorím tzv., pretože, keď budem citovať redakciu Média portál a v publikácii pani Môcikovej z r. 2002, tak tlačová rada má len vymedzený priestor, nemá nástroje relevantných trestov, ktoré by vzbudzovali rešpekt a v niektorých prípadoch dokonca akoby nemala ani autoritu. A ja som si pozrel výročné správy tejto agentúry, teda tlačovej rady. V roku 2007 riešila pätnásť podnetov, z toho boli štyri sankcie upozornenia a štyrikrát pokarhanie, o rok na to v r. 2008 dvadsaťjeden podnetov, z toho dvakrát pokarhanie a štyrikrát znepokojenie. Ten priemer riešených podnetov je asi deväť za rok.
Dámy a páni, naozaj si myslíme, že pri 365 vydaniach približne denníkov krát samozrejme ich počet, množstvo týždenníkov, bulváru, mesačníkov, naozaj bolo len deväť prípadov porušenia etiky v médiách? A pozrime sa, ako to vlastne skončilo. Takže, je to relevantný problém, s ktorým sa nevie, bohužiaľ, žurnalistická obec relevantne vysporiadať.

Pán poslanec Šebej.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, opätovne som sa pokúšal extrahovať súvislý obsah z toho, čo ste hovorili. Nepodarilo sa mi to, tak budem hovoriť len k jednej veci a tou je to, ako ste pomenovali Štefana Hríba vo vašom prejave. Štefan Hríb je, priznávam, môj priateľ a kolega bývalý a Štefan Hríb naozaj nikdy nepredstieral ani na sekundu vo svojom živote, že je nestranný pozorovateľ politického a spoločenského života. On bol vždy na strane toho, v čo veril. On veril v pravdu, on veril v spravodlivosť, a to aj robil.
A musím vás ubezpečiť, že teda, prosím, pripočítajte ma k nemu, ale ubezpečujem vás, že náš rešpekt je vzájomný. Teda myslím, že medzi vami a mnou. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, počúval som veľmi pozorne, snažil som si robiť poznámky. To vystúpenie bolo veľmi dlhé a tým, že máte dosť vysokú kadenciu slov, tak ste sa snažili otvoriť niekoľko problémov. Podobne ako kolega, pán poslanec Rafaj, poviem teda, keďže ste hovorili o etike a my sa v tejto oblasti tuná pri tvorbe tohto zákona nepohybujeme. Má to byť v oblasti samoregulácie a možno nejakých mechanizmov, ktoré sú medzi novinármi, tak na tento tenký ľad by som nešiel.
Pre mňa, možno vás to ukľudní, dôležité je to, že na tejto novele, ako som sa dočítal, kdesi ide o novelu, pretože, ak prax ukáže, že bude potrebné urobiť celkom nový zákon, kdesi som zaznamenal, že minister hovoril, že sa bude môcť v nejakom rozmedzí dvoch rokov otvoriť táto otázka nanovo a ma ukľudňuje teda jedna vec, že pracovná skupina, kde boli združení vydavatelia periodickej tlače, tlačové agentúry, predstavitelia akademickej obce, mediálni analytici, zástupcovia Slovenského syndikátu novinárov a ďalší odborníci pracovali na tejto novele a myslím si, že je dobré, že máme túto novelu v parlamente a môžme odstrániť to, aby vôbec existovala v našom právnom systéme vec, kedy je možné zarábať na tom, že niekto chce písať pravdu. Ďakujem.

Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja vnímam, že táto debata je ťažká v tom, že nie je jednoduché sa skoro žiadnemu politikovi odosobniť, pretože ten, ktorý v tej politike dlhšie je, tak buď domnelú alebo aj skutočne zažil istú v tých médiách krivdu alebo napísanie niečoho, čo vníma ako, že nebolo v poriadku, nebolo to košer. Ale viete, ja si myslím, že napriek tomu tá istá sloboda médií je dôležitejšia, i keď tie pocity máme a keď môžu byť aj dokonca úplne pravdivé. Ale jedna vec mi nedá, aby som povedal.
Keď toľko hovoríme o tom, ako sa neraz tie médiá správajú neeticky a pod., tak by som rád si položil tu verejne otázku, že v rámci politických zápasov, koľko tých takých informácií v médiách sa objaví na základe povedaného verejne alebo neverejne, podsunutej informácie od politikov k médiám, ktorá istým spôsobom zaútočí na tých druhých a nie celkom korektne. Ďakujem.

Pán poslanec Galbavý.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vitajte, ste tu dlho neboli. Vyjadril by som sa a reagoval by som na pána poslanca Číža. Spomenuli ste minulosť, veľmi sme kričali a robili sme strašidelné scenáre z návrhu zákona, ktorý ste predkladali. Ale už ste zabudli povedať, že pôvodný návrh, nástrel, ktorý ste mali pripravený na predloženie do parlamentu, mal celkom inú podobu. Bol likvidačný, bol pomstou médiám. Doslova a do písmena. Zaoberali sa s ním medzinárodné inštitúcie. Vy ste už na to zabudli. Aj vďaka tomu, že sme zablokovali parlament a opozícia sa nepostavila na stranu vydavateľov, ale na stranu ľudí, pretože len slobodné médiá môžu pravdivo informovať. To je moja prvá poznámka. Na to ste, pán kolega, zabudli, a to ma mrzí.
Vo vašom vystúpení ste opomenuli a neviem, ako to súvisí s tlačovým zákonom, meno novinára Štefana Hríba. Ja nie som kompetentný ani ho obhajovať, ja neviem a nerozhodujeme my politici o tom, či pán Hríb bude mať reláciu vo verejnoprávnej inštitúcií. Kritizovali ste ho, že je to novinár závislý a zaujatý. Štefan Hríb má predsa len nejakú chybu. Podľa môjho názoru je slobodný, neoblomný a naozaj nezávislý. Prečo ste nekritizovali napríklad reláciu, ktorá má a mala podobný charakter, nemyslím kvalitu a častokrát ste boli sám účastníkom tejto diskusnej relácií a volala sa Večer na tému s pánom Blahom. To bola objektivita? Spomeňte si. Ďakujem pekne.