16. schôdza

To je všetko...

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, pán kolega, stále ste nám tu rozprávali o zdravom rozume, ale ja neviem, ja nie som si istý, či ste si ten zákon podrobne preštudovali a či aj vidíte, to, čo tam je medzi riadkami, lebo to je podstatne dôležitejšie, ako to, čo je napísané tuto priamo. Okrem toho hovoríte stále o Slovensku ako o krajine. Slovensko nie je žiadna krajina. Slovensko je štát. Slovensko je suverénny štát a bolo by dobré, keby ste v rámci svojich, aspoň sem tam, toto slovo použili. V tom zákone je písané, že názvy geografické na železničnej stanici a tak ďalej. Pýtam sa, to si naozaj myslíte, že ten, kto cestuje tým vlakom, tak pokiaľ ten maďarský nadpis tam neuvidí, tak nevie, kde má vystúpiť? Nie je to tam kvôli niečomu inému? Napríklad kvôli tomu, aby každý videl, kto v tom vlaku sedí, že je tam ten maďarský názov? Ale ich máte aj na autobusovej stanici, v prístavoch, v letiskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, čiže všade, kde sa človek len pohne, všade budú názvy. Ale to, čo je, podľa mňa, vážnejšie, je to, že aké vlastne tie názvy budú používané, pretože ste tu veľmi šikovne opäť vsunuli tie vaše vžité a zaužívané v jazyku menšiny, čiže nie štandardizované tak, ako je to na celom svete. Veď aj OSN má svoje pravidlá, ktoré hovoria o tom, že ktoré to tie názvy môžu byť. A vy si tu vsuniete takú vsuvku, vsunuli ste nám to aj do učebníc, no ale tak, ešte ako tak. Ale teraz, keď to má byť oficiálne a takéto názvy majú byť nikým nekontrolované, nikým neschvaľované, nie je register, pán podpredseda vlády, nie je nič a zrazu... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Takže na konkrétnu otázku konkrétna odpoveď. Keďže my v strane máme Rusínov a keďže aj ja osobne viackrát som bol na výjazdoch v tých oblastiach, tak dovolím si mať to právo hovoriť aj pri tomto prejave, použiť aj národnostnú menšinu Rusínov. A pán kolega, vy, ktorý ste hovorili, aby som nehovoril v mene Rusínov, len v mene Maďarov, neviem, prečo si vy, vy proste si osvojujete to právo hovoriť za rusínsku menšinu, keď vy vlastne sa k nim ani k tej menšine sa nehlásite. To je jedna vec.
Druhá vec, čo sa týka tých nadpisov, nápisov, to znamená, že nie preto sa takýto zákon prijíma, lebo by tí ľudia nevedeli prečítať a porozumieť tým nápisom po slovensky. Tento zákon je práve preto, aby sa tu, aby ten svoj občiansky a národnostný komfort našli v tomto štáte, ako ste vy hovorili. To znamená, že ani na úradoch nie preto by sa malo alebo môže použiť svoj jazyk menšinový, lebo by sa nevedel dohodnúť po slovensky. Len toľko k tomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán predseda, ja by som sa chcel len uistiť, že som na tom zozname, lebo nevidel som potom, čo ste ma čítali.

Krátka informácia ohľadne výboru pre kultúru a médiá. Prosím ctených kolegov, autobus bude o desať minút pristavený tuná pod schodmi. Nech sa páči, všetci tí, ktorí sme sa prihlásili do PKO, buďte takí dobrí, presní, aby sme mohli skoro odísť, aj sa skoro vrátiť. Ďakujem.

Pán poslanec Fronc. Nemá?
Pán poslanec Procházka, s procedurálnym návrhom? Poprosím mikrofón pre pána poslanca Procházku.

Ďakujem, pán predseda, ja len chcem pripomenúť kolegom z ústavnoprávneho výboru, že o krátku chvíľu začína jeho 28. schôdza v tomto volebnom období. Ďakujem pekne.

A s posledným procedurálnym návrhom pán poslanec Švantner.

Pán predseda, ja sa len chcem uistiť, že či platí poradie to, ktoré je na tabuli, alebo ktoré ste čítali vy, lebo ste čítali iné poradie.

Platí poradie, ktoré som prečítal ja a ktoré je v zázname, a podľa tohto poradia to zajtra ráno...