16. schôdza

Takže tým, ktorým chýbali fakty. V § 1 znenie je v rozpore s ods. 5 ústavy, pretože mení zmysel tohto ustanovenia ústavy, čo vykonávací zákon ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže a spôsobí chaos v aplikačnej praxi. Paragraf 2 má za následok prebudovanie veľkej časti právneho poriadku Slovenskej republiky, § 8a dokonca zrušuje samotný tzv. tabuľový zákon. Paragraf 2 ods. 3 zavádza povinnosť orgánov verejnej správy upozorňovať príslušníkov menšiny, že majú právo používať svoj materinský jazyk. Paragraf 3, pokiaľ tu už namietal aj kolega Švantner, nie jedna osoba môže zastaviť rokovanie samosprávy v maďarskom jazyku. Je treba si pozrieť dôvodovú správu, čo je tam uvedené od predkladateľa, ako ostatných účastníkov konania tam uvádza starostu a hlavného kontrolóra podľa môjho názoru rovnako budú Maďari ako aj starosta. Paragraf 4 má neprípustnú nadregionálnu platnosť. Paragraf 6a v podstate si nárokuje používanie maďarského jazyka nad rámec, ktorý vymedzuje dané kvórum. Paragrafy 7c a 7d zavádzajú ako povinné orgány verejné správy, zatiaľ čo príslušníci menšín a ich predstavitelia nemajú absolútne nijaké iné povinnosti, len a len práva. Tento návrh je preto, ako vidíte, plný nejasností a je treba si podrobne čítať ďalšie obludnosti, ktoré tu sú. Napr. umožňuje používať jazyk menšiny aj v ozbrojených zložkách, keď údajne tomu rozumejú. No tí, ktorí neporozumeli, tak neporozumejú nikdy, pretože ani Slováci nie ste.

Ďakujem pekne, pán predseda a predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja na rozdiel od viacerých predrečníkov sa budem snažiť držať ustanovení rokovacieho poriadku a diskutovať politicky o predloženom návrhu zákona viacej, ako by som mal vstupovať do normatívnej podoby, ktorú vláda predložila a pán podpredseda vlády odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky.
Skôr k historickému ako aj aktuálnemu postoju Kresťanskodemokratického hnutia, resp. mňa ako poslanca Národnej rady a ústavného činiteľa k problematike, ktorú momentálne prerokovávame. A čiastočne ma k takémuto postoju včera podnietil aj pán kolega, predseda výboru pre kultúru, pán poslanec Čaplovič, a čiastočne aj svojím vystúpením pán predseda poslaneckého klubu Rafaj. Už viackrát som z tohto miesta hovoril o citlivosti tejto politiky, ktorú ja považujem za osobne náročnú pre všetkých nás, ktorí musíme prijímať rozhodnutia, ktoré slovensko-maďarské vzťahy buď zlepšujú, alebo slovensko-maďarské vzťahy zhoršujú. Aj dnes sme konfrontovaní s rôznymi postojmi a názormi na riešenie tejto citlivej politiky. A chcel by som zodpovedne aj ja pristúpiť k hľadaniu riešenia, ktoré nebude vyvolávať skôr emóciu, ale bude skutočne sa snažiť riešiť problém trošku inak, ako by si želali možno niektorí poslanci alebo predstavitelia jednej politickej strany a inak by si to želali predstavitelia druhej politickej strany. Ja som osobne presvedčený, že bez spomenutia našej histórie a minulosti, ktoré poznačili slovensko-maďarské vzťahy, nemožno tento problém riešiť.
Preto mi dovoľte krátky historický exkurz do slovensko-maďarských vzťahov, kde Slováci a Maďari už viac ako tisíc sto rokov žijú spoločne v strednej Európe. V histórii nás veľa spája, Slovákov aj Maďarov , pri vytváraní národnej identity, a hlboko toto poznačilo aj prijatie kresťanstva. Práve preto sú od počiatku histórie našich národov uctievaní svätý Cyril a Metód, svätý Vojtech a svätý Štefan. Dlhé stáročia sme žili v spoločnom štáte a ako súčasť západnej civilizácie sme zdieľali všetky historické trendy a civilizačné zlomy. Naše stredoveké mestá boli centrami obchodu vtedajšej Európy. Zlatá bula Ondreja II. tvorí základ ústavnej tradície strednej Európy. Naša tradícia vzdelanosti sa spája s Akadémiou Istropolitanou, Univerzitou v Pätikostolí a Trnavskou univerzitou. Slováci a Maďari viac ako 150 rokov bránili Európu tým, že odolávali tlaku Osmanskej ríše. Viaceré slová máme spoločné. Naše hlavné mestá Bratislava a Budapešť boli v rôznych obdobiach hlavnými mestami Uhorska. V Bratislave aj v Budapešti sa schádzal uhorský snem. V Bratislave aj v Budapešti boli korunovaní uhorskí králi. Ako to už u nás národov žijúcich vedľa seba býva, nevyhli sme sa ani nedorozumeniam a konfliktom. V 19. a v 20. storočí sa stali aj udalosti, ktoré Slováci a Maďari považujú za tragické. A oprávnene. Ani tieto stránky histórie nemôžeme zo svojej minulosti však vytrhnúť. Minulosť však nemôžeme meniť, ale môžeme ju navzájom prijať a spoločne hľadať riešenia a tak otvoriť cestu do nezaťaženej budúcnosti. My, Slováci a Maďari, sme už viackrát v histórii takúto odvahu dokázali preukázať.
Milé kolegyne, kolegovia, všetci vieme, ale treba to zrejme neustále opakovať, že súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov v podstatnej miere určuje úroveň spolužitia nielen dvoch susedných štátov, ale i priestor strednej Európy, prinajmenšom ten višegrádsky. V skutočnosti však ide najmä o vzťah Slovákov a Maďarov, občanov Slovenskej republiky, teda slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Ak by sa našla primeraná a zodpovedná terapia tohto problému, mala by nepochybne pozitívny vplyv tak na stabilitu vnútropolitickej situácie na Slovensku, ako na neuspokojivú úroveň vzťahov dvoch susedných členských štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, na stabilitu a bezproblémovú spoluprácu v strednej Európe a vlastne v celej Európskej únii vôbec. Kladiem si otázku, prečo to tak v období 20-ročnej demokracie nie je? Je otázka nielen pre politológov, historikov súčasnosti, ale najmä možno pre nás, politikov, lebo v konečnom dôsledku my vytvárame úroveň týchto vzťahov a do značnej miery určujeme verejnú mienku. Konštatovanie, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú predovšetkým na tej našej úrovni, teda politickej, dobré, naopak, že sú neuspokojivé, je chtiac-nechtiac vizitkou našej zodpovednosti, delenej i spoločnej, nedeliteľnej koalično-opozičnej i slovensko-maďarskej, tak domácej ako aj medzištátnej. Pojmy ako empatia, kooperácia, dialóg nahradili pojmy konfrontácia, konflikt, ultimáta, nehovoriac o vulgárnosti, ktorou prispela k znepokojivej úrovni slovensko-maďarských vzťahov.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, my politici sme síce platení občanmi za obranu našich národno-štátnych záujmov, čo však neznamená, že sme platení za vyvolávanie extrémizmu, vášní tam, kde by mal mať hlavné slovo rozum. Ukazuje sa, že sme rezignovali na podstatný element politiky - vyjednávanie, rokovanie, dialóg, že sme rezignovali na racionálne posudzovanie reality a naše uvažovanie ide mimo nej, resp. ju prispôsobujeme častokrát svojim účelovým potrebám. Kresťanskodemokratické hnutie, za ktorého klub poslanecký vystupujem, hádam nikto nemôže obviniť z nezáujmu o záujmy národa, ale nikto nás nemôže za tých dvadsať rokov obviniť ani z extrémizmu, radikalizácie národnostných vášní, zo zneužívania tejto nanajvýš citlivej témy. V mene národa hovoriť vari nemajú vyárendované jedna či dve strany. Navyše, keď si celý národný záujem redukujú na boj proti maďarskému nepriateľovi, teraz zradikalizovanému na prízrak Viktora Orbana, ktorý nás má zničiť, pohltiť, nebodaj anektovať a zmaďarizovať. Čo ako nesúhlasím so všetkými jeho postojmi v tzv. národnej a menšinovej agende, nemyslím si, že ultimáta sú riešením problému. Zmeny hraníc, v strednej Európe osobitne, napriek nedávnej kosovskej traume, ktorú aj my prežívame, neprichádzajú do úvahy. Ani žiadne politické integrovanie či reintegrovanie národov a národnostných menšín ponad štátne hranice. Ak máme takú prehnanú fóbiu z týchto nereálnych snov, svedčí to, dámy a páni, prinajmenšom o našom slabom sebavedomí i o nedôvere v zjednotenú a demokratickú Európu. Ale potom si všetko nahlas musíme priznať. Ak však chceme prejaviť svoje ozajstné sebavedomie, nerobme to vykrikovaním, vulgárnosťou a ani kladením si ultimát, či už z jednej alebo druhej strany Dunaja, alebo z jednej alebo druhej strany politického spektra na Slovensku. Na každú dieru sa predsa nájde záplata, ale nemusí to byť vždy tá najhrubšia. Výroky a postoje, ktoré odznievajú aj tu, ale ktoré odznievajú aj z úst Viktora Orbana, netreba zľahčovať, ani preceňovať. Treba ich kritizovať aj odmietať a niekedy, keď sú oprávnené, aj takúto kritiku dokázať vedieť prijímať. Chcel by som požiadať, rozmýšľať o tom, ako vytvárať mosty porozumenia. Duchovné i reálne. Napríklad v tých reálnych taký, ktorý by odklonil kamiónovú dopravu cez nový most v Komárne či zlepšil celkovú dopravnú infraštruktúru na južnom i severojužnom ťahu. Ale rozmýšľajme aj o tých mostoch duchovných, kultúrnych, umeleckých a vedeckých, spájajúcich najmä nastupujúce pokolenia, ktoré sú často možno dôležitejšie pre spolužitie a spoluprácu v tomto dejinami aj tak ťažko skúšanom priestore.
Dámy a páni, prepáčte mi, že som použil možno iný spôsob a štýl vystúpenia k tejto citlivej téme, ktorá už od včerajška vyvoláva, prepáčte mi, nechcem sa dotknúť nikoho osobne, vášne. Väčšie, ako by si aj tento parlamentný priestor zaslúžil. Skôr mi záleží na tom, a Kresťanskodemokratické hnutie bude diskutovať o finálnej podobe, ktorú príjmeme v Národnej rade s navrhovateľom, ale aj s ostatnými koaličnými, ale, vyhlasujem to zodpovedne, aj s opozičnými politických stranami, aká bude konečná podoba tohoto zákona. Áno, viditeľným znakom a jediným, ktorý tu viacerí komunikovali, je znížené kvórum na používanie jazyka národnostných menšín na územiach, kde počet obyvateľov národnostných menšín bude spĺňať takéto právo. Ten zákon, priatelia, je treba otvoriť aj v iných ustanoveniach. Aj o tých je treba diskutovať. Ja len na dôkaz, že tá diskusia už čiastočne prebehla a ten zámer navrhovateľa sa už zredukoval do takej miery, že dnes oproti pätnástim stranám pôvodného návrhu, má ich päť. Preto by som prosil, aby sme sa tu neupodozrievali z nejakej zrady na národe alebo zrady na národnoštátnych záujmoch. Pristupujme zodpovedne, ako občania Slovenskej republiky, ako ústavní činitelia, ktorí jediní máme oprávnenie v tomto parlamente prijímať rozhodnutie aj v tejto citlivej politike, aby sme aj pri hlasovaní a rokovaní o vládnom návrhu zákona takto k nemu pristupovali.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda Hrušovský, v tom tvojom príhovore zaznelo také obvinenie Slovenskej národnej strany, že má len túto jednu tému. Ty vieš veľmi dobre, že nie je to pravda a že každý z nás má určitú oblasť, ktorej sa venuje. Mimo toho by som chcel povedať, že čo sa týka susedských vzťahov, však vieš veľmi dobre, že v Paríži bola podpísaná zmluva o dobrých susedských vzťahoch. Sú tie susedské vzťahy naozaj dobré z tej druhej strany? Z Maďarskej republiky? Myslím si, že nie. Z našej strany musím povedať, že sú naozaj nadštandardné. Určite vieš o tom, že staviame mosty na južnej hranici s Maďarskom pre možnosť dobrého styku našich občanov s občanmi Maďarskej republiky. Čiže, tá situácia, treba ju naozaj hodnotiť objektívne. A už keď si za to, aby sa táto situácia riešila pokojne, prečo si nevyužil svoj vplyv na to, aby sa vôbec tento zákon teraz nezačínal otvárať? Aby sa počkalo, kým naozaj bude tá situácia zrelá a kým budeme mať jasno o tom, že či je potrebný alebo nie je. Ja osobne si myslím, že nie je potrebný. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda, všetko alebo skoro všetko, čo si povedal, s tým sa nedá nejako polemizovať. S tým sa dá skutočne súhlasiť a boli to také filozofické sentencie na tému, na tému medzištátnych vzťahov, na tému istého spolužitia. Ale ja si myslím, že v tejto chvíli nie je čas na hladkanie problémov, ako si to spravil ty vo svojom príhovore. A apeloval si na akési všeobecné všeobjímanie, ktoré naozaj z hľadiska pragmatického nemá opodstatnenie. Prečo robiť kompromisy tam, kde tie kompromisy sú úplne zbytočné? Prečo hovoriť o zákone, ktorý je zlý, a robiť z neho zákon, ktorý bude zlý iba na polovicu? Prečo sa vyhýbať hovoriť priamo o tých problémoch, ktoré sa tuná umelo nastoľujú. A doteraz ja som nedostal odpoveď od predkladateľa, pre koho je tento zákon, pre koho sa tento zákon píše, komu bude tento zákon prospešný a prečo vlastne v tomto čase? Skutočne je to také hladkanie problémov a KDH sa nemôže v tejto chvíľu vyčleniť z tohto deštrukčného mlyna, v ktorom stále je. A bez toho, na akej podobe tohto zákona sa vy dohodnete, alebo nedohodnete, tento zákon je neopodstatnený. A to si treba tuná povedať. Tento zákon rieši problém, ktorý vlastne je umelo imputovaný do Slovenskej republiky. Bavme sa o tomto zákone. Nie, o ničom inom, nebavme sa o medziľudských vzťahoch. Preto, lebo nikto medziľudské vzťahy ani na základe tohto zákona nechce a, predpokladám, že ani nesmie spochybňovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán podpredseda Hrušovský, nepochybne je pekné a užitočné dívať sa do minulosti, ako ste to urobili, ale je veľmi dôležité vedieť aj sledovať súčasnosť a dokázať ju presne čítať. Včera Viktor Orban potvrdil rozhodnutie Maďarska prideliť zahraničným Maďarom volebné právo. Čo je jasný nástroj na zmocňovanie sa občanov susedných štátov, to znamená, aj občanov Slovenskej republiky. A do tohto strategického cieľa orbanovskej politiky veľmi jasne zapadá aj dnes prejednávaný zákon o jazykoch menšín. Pretože on na jednej strane posilňuje uzatváranie maďarskej menšiny do jazykového geta a súčasne posilňuje aj odtŕhanie sa tejto menšiny od Slovenskej republiky. Je to veľmi vážne, pán podpredseda Hrušovský, táto súvislosť a veľmi ľahkovážne v KDH narábate s podporou tohto zákona, ako to pred pár minútami predviedol aj pán poslanec Brocka tu v pléne. Vy ste sa tak rečnícky opýtali, že hádam KDH nikto nemôže podozrievať zo zrady národných záujmov. Ja vám poviem, že ja vás z toho obviním veľmi zodpovedne, ak podporíte tento zákon. Pretože vy ste vlastenci v takom prípade len na papieri, ale v skutočnosti budete spojenci Viktora Orbana. (Potlesk.)

Pán podpredseda Hrušovský, vaše vystúpenie ma prekvapilo, pretože vôbec ste nezaujali zásadné stanovisko k tomu, prečo tento zákon je potrebný. Namiesto toho ste sa uchýlili k takým filozofickým debatám, ktoré som ani nepochopil, keď ste hovorili o extrémizme, o ultimátach, či z jednej alebo z druhej strany Dunaja. O akých ultimátach môžete hovoriť zo slovenskej strany? Azda Slovenská republika je tá, ktorá exteritoriálne ide kradnúť obyvateľov alebo občanov Maďarskej republiky? Slovenská republika je tá, ktorá odmieta jasné výzvy na to, aby bol zrušený zákon, ktorý porušuje všetky európske pravidlá? Slovenská strana je tá, ktorá narušuje priateľské vzťahy? Ba, práve naopak, myslím si, že sme veľmi tolerantní. Zoberte si aj otázku, napr. Gabčíkova, ktorá dodnes nie je vyriešená zo strany Maďarskej republiky napriek tomu, že Slovenská republika vyhrala súdny spor. Čiže my sme zo slovenskej strany naozaj ústretoví. Ale nebuďme poklonkári a kolenačkoví presadzovatelia zahraničnej politik tak, ako som to povedal včera. A vy ste sa k tej kolenačkovej zahraničnej politike, bohužiaľ, pán podpredseda, pridali. Je mi to ľúto, ale chápem to predovšetkým v kontexte, že KDH sa opäť nachádza na rozcestí, ako sa rozhodne. Už veľakrát ste mali problém, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky. Spomeňte si na to. Dnes hovoríte v obhajobe Slovenskej republiky, ale vtedy bol problém. Dnes sa k Slovenskej republike hlásite a ústavu ste mali problém schváliť. A dnes, ak budete pomáhať pri takýchto témach, tak sa opäť prihlásite k tomu, čo ste predtým urobili. (Potlesk.)

Pán poslanec Senko.

Pán podpredseda, netreba zľahčovať situáciu, vy si ju asi aj plne uvedomujete, ale asi vaše politické dohody vám nedovoľujú, aby ste rozprávali a správali sa inak. Konanie KDH, vašej strany, slovenská verejnosť ostro sleduje. Aj vaši voliči sa obracajú na nás, poslancov za stranu SMER, aby sme s vami rozprávali a nejako vás usmernili na tej ceste, na ktorú ste sa vybrali. Mrzí ich, že vám vo voľbách odovzdali hlas a strácate ich dôveru. Obávajú sa, že opäť budete stáť na tej strane, ktorá nebude stáť za národno-štátnymi záujmami Slovenskej republiky. Máte možnosť svoje chyby z minulosti napraviť. V zákone sú stále také ustanovenia, ktoré nie sú pre štátnosť Slovenska, nazvem to, vhodné. Ale nielen to. Celá koncepcia tohto zákona, jeho jednotlivé ustanovenia, sú zlé. Nahrávate rozpínavosti maďarstva a podporujete ho. Či si to chcete uvedomiť, alebo nie. A v tejto chvíli máte šancu, aby ste dokázali opak. Je to len na vás, dokážte to.

Ďakujem pekne. Naozaj krátko. Keby som chcel vyratúvať, kde všade Kresťansko-demokratické hnutie dokázalo osvedčiť svoj vlastenecký vzťah, tak by som potreboval druhé vystúpenie, ale neurobím to. Ale mnohí si iste pamätáte, priatelia, na zápas, ktorý sme mali s Viktorom Orbánom v čase, kedy prijal zákon o preukazoch zahraničných Maďarov, a vtedy, keď chcel financovať tie rodiny, detí, ktoré chodia do menšinových škôl. Ale aj z vystúpenia niektorých ďalších poslancov cítim, že došlo a dochádza k zásadnému neporozumeniu o tom, o čom tu rokujeme, čo je vyslovene vnútroštátny problém Slovenskej republiky. A ja som spomenul, že Kresťanskodemokratické hnutie nedovolí nikdy, aby bola narušená územná integrita a celistvosť našich hraníc. Preto nespájajte dohromady Viktorom Orbánom pripravovanú zmenu ústavy a zmenu volebného práva pre občanov a všetkých Maďarov. Chcem vás poprosiť, aby ste nás neškolili, pán poslanec Senko, akú politiku my máme robiť. Nikdy nepodľahneme bohapustému populizmu tak, ako to dokážete vy v situáciách, kedy chcete a vidíte len percentá a neriešite problém.