16. schôdza

Nie, ďakujem pekne, netreba.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď pána ministra školstva, ale možno k nej aj niečo dodám z vlastnej skúsenosti, pretože v oblasti školstva som veľmi dlho robila a Právnická fakulta Univerzity Komenského je moja pôvodná materská fakulta a aj dlhoročné pracovisko.
Vážený pán poslanec, v rezorte školstva minister udeľuje ocenenia pedagógom ako i iným osobám, občanom Slovenskej republiky i občanom iných štátnych príslušností za prínos pre rezort, čo jednoznačne publicistickou prácou pán Glovičko splnil. Dlhodobo sa venoval veľmi vážnemu problému vysokého školstva, ako investigatívny reportér napomohol k zmenám vnútorných predpisov v prijímacom konaní na Právnickú fakultu UK v súlade so zákonom o vysokých školách a tým napomohol k transparentnosti vysokého školstva.
Pán minister postupoval plne v súlade s platnou legislatívou a využil možnosť rozhodnúť o výnimke a udeliť ocenenie aj nepedagógovi. Ja si dovolím k tejto otázke dodať toľko, že osobne som presvedčená o tom, že treba si ceniť ľudí, ktorí poukážu na chyby alebo medzery v systéme vrátane netransparentnosti prijímania študentov na vysoké školy, pretože pokiaľ proces prijímania na vysoké školy nie je dostatočne transparentný a je možné spochybniť, že na vysokú školu sa niekto môže dostať inak ako štandardným spôsobom, tak to, pochopiteľne, hneď pri vstupe do vysokoškolského vzdelávacieho systému robí rozdiely medzi študentami na jednej strane a na druhej strane to má silný etický rozmer. Pretože, ako chceme od budúcich právnikov, aby dodržiavali etiku právnického povolania, keď už na vstupe do právnickej kariéry, keď vstupujú na vysokú školu, existujú vážne pochybnosti, že vlastne sami participovali na tom neetickom a akceptovali neetické pravidlá prijímania na vysokú školu? Myslím si, že málokedy sa zaoberáme týmito otázkami až tak ďaleko, ale pokiaľ sú pochybnosti, či na školu sa dostane naozaj človek len podľa zásluh, tak vlastne deformujeme toho mladého človeka už na začiatku, keď vstupuje do vysokoškolského systému.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pani ministerka, za sprostredkovanú odpoveď. S tým, čo ste dodali, vy osobne sa nedá nič iné len súhlasiť a ja s vami súhlasím. Len škoda, že tu nie je pán minister, na ktorého bola otázka prioritne smerovaná.  Nepochybujem o tom, že v tom procesnom výbere nominácií na ocenenie určite nebol porušený zákon ani ostatné predpisy alebo vnútorné pravidlá tohto výberu, ale chcel som sa ho skôr spýtať, či sa mu to zdá v tomto čase správne, keďže aj kontrola, ktorú tam poslal  ako minister školstva, nepreukázala žiadne závažné pochybenia zo strany právnickej fakulty. Takisto, pokiaľ viem, a vy ste ministerka spravodlivosti, nie je skončené trestné stíhanie v tejto veci, či nie je predčasné oceňovať... (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

K trestnému konaniu sa neviem vyjadriť, pán poslanec, pretože o ňom nemám informácie a ani nemám mať odkiaľ ako ministerka spravodlivosti, ku kontrole detto. Na vašu doplňujúcu otázku môžem len odpovedať zase sprostredkovane, že asi sa to pánovi ministrovi školstva zdalo správne, keď tak urobil. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne poslankyni Cibulkovej za otázku, ktorá je, naozaj si myslím, vysoko aktuálnou. To stretnutie v utorok v Londýne bolo svojim spôsobom výnimočné, jednak témou a jednak aj zložením. Výnimočnosť témy definovala skutočnosť, že niekoľko dní už boli vojenské zariadenia, ktoré sú hrozbou pre civilné obyvateľstvo v Líbyi, bombardované skupinou koaličných krajín. Výnimočnosť tohto stretnutia spočívala v tom, že bolo potrebné rozhodnúť, ako bude organizované aj vojenské velenie, ale ako bude organizovaný proces alebo ďalší vývoj v Líbyi tak, aby ubúdalo násilia a aby sme hľadali spoločne cesty, ako pomôcť Líbyjčanom usporiadať si svoje vlastné veci. Výnimočnosť tejto schôdzky spočívala v tom, že sa jej zúčastnilo 45 subjektov. Konkrétne tridsať šesť štátov, päť organizácií a štyria pozorovatelia. Dôležitý je výsledok, vlastne otázka smeruje aj k samotnému výsledku. Skôr, ako ho zadefinujem, tak poviem, že to kľúčové, o čo nám všetkým išlo a čo bolo aj podstatou môjho príspevku, môjho vystúpenia, je ochrana civilného obyvateľstva, aby neboli zabíjaní bezbranní ľudia, ľudia, ktorí chcú ako kdekoľvek inde na svete, pokojne žiť. Po asi 5 - hodinovej diskusii, aj na moju radosť, prevládol celkom jednoznačne záver, že prichádza doba, keď môžme konštatovať, že ten základný cieľ chrániť civilné obyvateľstvo sa podaril, resp. relatívne dobre darí plniť. A že teda prichádza doba pre politický proces. Sám generálny tajomník NATO zmienil, že žiadna vojenská operácia nerozhodne budúcnosť Líbye, jediné, čo rozhodnúť môže, je politický proces, ktorého podstatou bude snaha doviesť za rokovací stôl všetky elementy takpovediac líbyjského života. Všetkých tých, ktorí si myslia, že môžu a hlavne chcú prispieť k tomu, aby sa dosiahol široký národný dohovor, dohoda, zhoda, ako si Líbya usporiada veci po novom. Samozrejme, všetci, ktorí sme tam boli, sme cítili, vyjadrovali alebo chápali, že tá budúcnosť s Muammarom Kaddáfim je prakticky nemožná. Líder, ktorý zabíja vlastných ľudí, líder, ktorý vraždí vlastné obyvateľstvo, môžme hľadať také alebo onaké slová, prosto legitimitu stráca.
Mal som z toho dobrý dojem, pretože to poznanie prišlo pomerne rýchlo a teraz bude záležať, samozrejme, aj od jednotlivých krajín, ktoré sa dlhodobejšie, hlbšie, lepšie alebo menej detailne pohybujú v samotnom priestoreLíbye, aby sme kontaktovali v segmentoch líbyiskej spoločnosti, obrazne povedané od Benghází až po Tripolis tých lídrov, tie entity, ktoré majú rešpekt medzi svojimi spoluobyvateľmi vo svojich kmeňoch alebo klanoch, a priniesť tých ľudí za spoločný rokovací stôl. Toto je aj podstata záverov, ktoré potom tlmočil organizátor, teda britský kolega William Hague. Vo svojom vystúpení som teda zdôraznil to kľúčové, o čom pojednávajú aj príslušné dve rezolúcie bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1970 a 1973, a to je civilná ochrana obyvateľov. Generálny tajomník NATO povedal to celkom jasne, že ich úlohou nie je nič menej, ale ani nič viac. Zrejme ste zachytili, že od stredy Severoatlantická aliancia prevzala velenie nad vojenskými operáciami. Tie operácie, ktoré sa odohrávajú v Líbyi, majú trojaký charakter. Po prvé, je to humanitárna pomoc, ktorá je dostupnejšia skôr do východnej časti krajiny, než do tej časti, ktorú ešte ovláda Muhammar Kaddáfi. Druhý druh operácií je vynucovanie zbrojného embarga a tretí druh operácie je zabezpečenie bezletovej zóny a, ako som už povedal, aj vojenské operácie, ktorých zmyslom je chrániť civilných obyvateľov. Od rána v stredu tohto týždňa Severoatlantická aliancia nahradila tú spojeneckú koalíciu, ktorá začala vojenské operácie na samom začiatku.
Celkom na záver by som chcel dodať, že súčasťou viacerých príspevkov, nie mnohých, ale aj môjho, bola ponuka Slovenska zdieľať skúsenosti s možno nie celkom identickým, ale aj nie nepodobným procesom, lebo my sme prešli od totality ku slobode. Po druhé som pripomenul, že máme skúsenosti ešte z vtedajšieho Československa z pôsobenia mnohých našich ľudí v Líbyi, či to boli lekári, zdravotnícky personál, ale aj obchodné spoločnosti SEZ Tlmače a mnohé ďalšie, ktoré mali a majú kontakty v Líbyi. A preto, keď nadíde čas a verím, že ten čas nadíde čoskoro, Slovensko je pripravené sa podieľať na obnove Líbye. No, otázka znela tak, že aké sú konkrétne výsledky, ako hodnotím závery? Tak celkom na záver poviem, že takým záverečným výsledkom bolo rozhodnutie naše spoločné, že ustanovíme tzv. kontaktnú skupinu. To znamená tých, ktorí sa v Líbyi pohybujú lepšie, ako som pred chvíľou zmienil. Majú tam dlhodobé kontakty, vedia rozoznať ten terén omnoho lepšie ako krajiny, ktoré sú, povedzme, aj geograficky vzdialenejšie. Vzniká, doslova teraz vzniká, kreuje sa, konzultuje sa vznik takejto kontaktnej skupiny. Bude pozostávať asi z 12-15-ch krajín, je dosť možné, že tam budú aj niektoré organizácie prizvané, najmä reprezentujúce arabský svet, Liga arabských štátov alebo to môže byť Organizácia islamskej konferencie alebo Africká únia. Kolega Šikorský vyjadril želanie, aby členom kontaktnej skupiny bola aj krajina strednej Európy, čo som porozumel, koniec koncov, o tom som sám hovoril aj ja vo svojom vystúpení. Jednak vzhľadom na skúsenosti z tranzície, ale aj vzhľadom na to, čo môžme Líbyi, ale nielen Líbyi, ale aj Egyptu, Tunisku, prípadne ďalším krajinám, poskytnúť pri obnove ich krajín, pri budovaní demokratických inštitúcií a pri, ako sa ľudovo hovorí, organizovaní správy veci verejných. Pani poslankyňa, myslím, že to bolo dobré stretnutie, veľmi, veľmi zaujímavé, ale hlavne dobré preto, lebo tie závery boli jednotné a myslím si, že aj vcelku konkrétne vzhľadom na tému, ktorá takú alebo onakú mieru konkrétnosti ponúka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz za otázku. (Potlesk.)

Ďakujem za odpoveď. Pán minister, ako ste sám povedali, je to otázka, resp. vojenská operácia v Líbyi je to otázka, ktorá sa v súčasnosti aj na Slovensku vo verejnosti dosť a živo diskutuje. Boli ste osobný, účastný na rokovaní a tlmočili ste svoje vyjadrenie, že sme pripravení podieľať sa na obnove Líbye.
Mňa by zaujímal váš názor, či predpokladáte, že môžeme byť požiadaní Severoatlantickou alianciou o zapojenie našich ozbrojených síl do uvedenej operácie a možno by ma zaujímal aj váš osobný názor na túto otázku.
Ďakujem.

Áno, myslím si, že každý občan, ktorý o tom premýšľa a ktorého táto téma trápi, si skôr alebo neskôr takúto otázku musí položiť.
Od prvej chvíle, čestne vyhlasujem, sme dali najavo, že sa vojenskej operácie v Líbyi nezúčastníme. Nie preto, že by sme mali politicky odlišný postoj. Ja som veľmi silno podporil, aj politicky, pôsobenie Severoatlantickej aliancie a, poviem to tak ľudovo, aj mi odľahlo konečne, že sme sa dohodli, od stredu rána sa aliancia na tých operácií zúčastnila.
Ale dva limity vidím. Jeden limit vidím v tom, že sme pomerne vyčerpaní. Aj personálne, aj finančne. Kolega Galko by povedal, že sú to vojenské spôsobilosti, ktorými disponuje taká alebo onaká obrana. Zjavne by to charakterizoval lepšie.
Ale pointa spočíva v tom, že my sme v rámci Severoatlantickej aliancie ukotvení vo veliteľských štruktúrach a potom môže prísť niekedy otázka, že čo ponúkame.
V rámci štruktúr máme vojakov, už som informovaný, že zrejme dochádza k ich presídleniu z doterajšieho mierového, alebo pokojového pôsobenia do tých štruktúr, ktoré začali v stredu veliť operáciám. Ale nie sú, samozrejme, zaradení do ostrých operácií, ale sú, nachádzajú sa vo veliteľských štruktúrach.
No, a čo sa týka toho druhého, nemyslím si, že to poviem sto percentne presne, ale ani nie veľmi nepresne. V rámci vynútenia ozbrojeného embarga existuje segment, ktorému sa hovorí jednotky rýchleho nasadenia. A tam sa počíta s istými tabuľkovými počtami, ak sa nemýlim so šiestimi vojakmi armády Slovenskej republiky, so štyrmi do zdravotníckeho personálu a s dvomi do logistického podporného pôsobenia. Ale tento segment aktivovaný nebol. Ja verím, že ani nebude, že nebudú potrebné takého jednotky rýchleho nasadzovania, že aj tie kapacity, ktoré dnes v aliancii pôsobia na vynucovanie a dodržiavanie embarga vojenského ozbrojeného, že budú postačovať.
Teda zhrniem a podčiarknem, naši spojenci vedia, že sme navýšili vojakov v Afganistane koncom minulého roka, veľmi dobre vedia, že máme vojakov v Eur-Lex-e, Bosne a Hercegovine, veľmi dobre vedia, že máme vojakov na Cypre, veľmi dobre vedia, že máme limitované finančné prostriedky, hráme veľmi čistú, korektnú, otvorenú hru. Nepredpokladám, že prídeme s kolegom Galkom do parlamentu vás žiadať o súhlas s vyslaním ďalších vojakov kvôli operácii v Líbyi. Toto nepredpokladám.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec. No, ja si nemyslím, že by som svojim vyhlásením poškodil zahranično-politické renomé Slovenska. Ja som presvedčený, že pre OSN, ale aj pre našich spojencov je lepšie, ak s nimi hovoríme o našich úmysloch otvorene a s dostatočným predstihom. Stiahnutie takéhoto kontingentu predsa nie je otázka ani niekoľkých dní, ani niekoľkých týždňov a ak by sme niekedy v budúcnosti takéto rozhodnutie spoločné prijali, tak to bude predstavovať niekoľkomesačné náročné rokovania s našimi partnermi.
Ale vráťme sa k podstate môjho vyhlásenia. Rezort obrany sa dlhodobo nachádza v zložitej finančnej situácii a preto sme začali proces strategického hodnotenia obrany. Jeho prvé odborné výsledky ma viedli k tomuto vyhláseniu. Ja chcem zdôrazniť, že vo svojom vyhlásení som ukončenie pôsobenia ozbrojených síl na Cypre v horizonte cca dvoch rokov uviedol ako jednu z viacerých alternatív, ktoré podľa názoru civilných aj vojenských odborníkov prichádzajú do úvahy pri riešení dlhodobej a prehlbujúcej sa nerovnováhy zdrojov vyčleňovaných pre rezort obrany a narastajúcich úloh, ktoré rezort plní.
Som si plne vedomý zahranično-politického významu misie na Cypre a prínosu pre Slovensko z nej vyplývajúceho, ale na druhej strane nižšia pridaná hodnota pre transformáciu ozbrojených síl a narastajúca ekonomická záťaž viedla odborníkov rezortu k sformulovaniu odporúčania, a nie rozhodnutia, urobiť diskusiu o pôsobení ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii.
Teda dôvody na toto vyhlásenie boli a, podľa môjho názoru, sú relevantné a zasluhujú si, aby sme o nich otvorene diskutovali.
Ako iste viete, konečné rozhodnutie v takýchto prípadoch je v rukách vlády Slovenskej republiky a následne Národnej rady Slovenskej republiky a je ho nutné prijať na základe vecnej diskusie a po dôslednom posúdení všetkých politických, ale aj ekonomických a odborných aspektov.
V dnešnej zložitej situácii, v ktorej sa nachádza Slovensko, a najmä jeho ozbrojené sily, musíme dôsledne posudzovať pridanú hodnotu každej úlohy na prípravu ozbrojených síl, na plnenie ich rozhodujúcej úlohy, zaručenia bezpečnosti obrany, zaručenia bezpečnosti občanov a obrany štátu v systéme kolektívnej ochrany.
Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť, že možnosť udržania pôsobenia ozbrojených síl, resp. výška našich príspevkov v nich, a teda nielen na Cypre, ale aj vo všetkých ostatných zahraničných operáciách v Afganistane, aj na Balkáne, budú podrobené diskusii.
Existujúce rezervy v rámci rezortu obranu už nie sú schopné pokryť finančný deficit našej rozpočtovej kapitoly. Kritická úroveň na zaručenie ochrany vzdušného priestoru, schopnosti ozbrojených síl podieľať sa na riešení prípadných prírodných alebo technických havárií na území Slovenskej republiky, ako aj ich udržaní v prebiehajúcich operáciách je už realitou.
V nadchádzajúcich dňoch, týždňoch aj mesiacoch budeme musieť prijať zásadné rozhodnutia, aby sme odstránili existujúcu nerovnováhu medzi pridelenými zdrojmi a stanovenými úlohami. V rámci tohto procesu budeme musieť posudzovať všetky naše operačné, ale aj spojenecké záväzky a budeme musieť hľadať také riešenia, ktoré v čo najmenšej miere ohrozia zahranično-politické postavenie Slovenska.
Ja vás chcem ubezpečiť, vážený pán poslanec, že aj mne, aj všetkým zamestnancom rezortu veľmi záleží na udržaní zahranično-politického kreditu Slovenska, ktorý sme získali aj našim pôsobením na Cypre. A práve preto je povinnosťou ministra obrany upozorniť na skutočnosť, že ozbrojené sily sú vo veľmi zložitej situácii a sú na pokraji svojich možností a schopností plniť úlohy vyplývajúce zo strategických dokumentov schválených Národnou radou Slovenskej republiky v podmienkach dlhodobého nedostatočného financovania.
Dnes sa už nemôžeme skrývať za sľubmi, ktoré nie sú finančne kryté, ako tomu napríklad bolo pri sľube o dvojnásobnom navŕšení nášho kontingentu v operácii ISAF v minulosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj vám pán minister za odpoveď. Viete, mňa ako opozičného poslanca môže tešiť v úvodzovkách to, keď jeden minister povie to a iný minister povie niečo iné. Preto si myslím, že aj do budúcna by bolo vhodnejšie, si to vydiskutujte medzi sebou a na verejnosť potom neprichádzajte s takýmito vyhláseniami, aj keď ste to týmto vašim vystúpením korigoval, že to je dlhodobo, dlhodobá budúcnosť. A moja otázka preto znie, že či naozaj trváte na tých dvoch rokoch, alebo to bude dlhodobá výhľadová budúcnosť toho, že tam možno niekedy ich stiahneme. Pretože myslím si, že mnohé, mnohé zahranično-politické vzťahy sa nedajú hodnotiť podľa toho, či je tam nejaký ekonomický prínos, alebo či sú tam nejaké zvýšené ekonomické náklady. Ale to už nechám, samozrejme, na vás, vy ste minister, vy budete rozhodovať čo na ministerstve bude.
Ďakujem pekne.

Odpoviem, áno. Ďakujem pekne za konštruktívnu otázku. No, viete, k tým vyjadreniam, ono my sme taká trošku iná vláda, aj trošku iná koalícia, pretože my jednoducho medzi sebou diskutujeme. Diskutujeme medzi sebou ministri, diskutujeme navzájom aj jednotliví ministri a pani predsedníčka vlády. Takže ja si nemyslím, že by to malo byť tak, ako to bolo v minulosti, že viete, ono v tom je ten rozdiel, že u nás niekedy možno stane, že v záujme dobrej veci na seba aj zdvihneme hlas, a potom, ako na seba zdvihneme hlas a si to vydiskutujeme, tak ideme spolu na obed a ďalej ako dobrí kolegovia spolupracujeme. Kdežto v minulosti to bolo tak, že váš bývalý alebo teda dnešný tieňový pán predseda vlády zdvihol obočie a všetci ste zasalutovali a zrazili ste opätky. Takže, ja si myslím, že nie je to nejaký veľký problém a čo sa týka toho rozhodnutia, ja trvám na tom, čo som povedal aj predtým. Jednoducho my zahájime diskusiu o tom, aké ozbrojené sily chceme mať v budúcnosti s nadväznosťou na finančné limity, ktoré nám budú pridelené, a, samozrejme, že si budeme musieť stanoviť priority. Viete, ja som nikdy nepovedal, že by tie priority my sme si stanovili len v tom zmysle, že čo koľko peňazí stojí.
To znamená, že my budeme musieť jednoducho diskutovať o tom, v prípade, že ten rozpočet nebude pokrývať všetky tie priority, a ja už dnes to vidím, že v prípade, že ten rozpočet bude na úrovni, na tej, na akej sa predpokladá, tak jednoducho nebudeme my schopní zabezpečiť všetko to, čo nám vyplýva z našich medzinárodných záväzkov a čo nám vyplýva aj z vnútornej legislatívy a čo sme sa v minulosti len tvárili, že zabezpečujeme. Že jednoducho otvorene budeme musieť diskutovať o tom, čo je pre nás väčšou prioritou a budeme musieť zvážiť všetky aspekty, nielen ten ekonomický, ale, povedzme, aj ten politický, ten zahranično-politický.
Ja si myslím, že určite nájdeme dobré riešenie a budem veľmi rád, keď aj opoziční poslanci, aj opozícia, konštruktívne pristúpia k tej diskusii. My sme vás pozvali aj na prvé výsledky strategického hodnotenia obrany, tam sa to celkom nepodarilo. Ale pozvem vás znova, opätovne, a budem veľmi rád, keď dáme spoločne hlavy dokopy a spoločne urobíme to a dokážeme, že práve rezort obrany bude ten, kde dokážeme prekonať politikárčenie a dokážeme prijať také riešenia, ktoré budú dlhodobo v prospech nielen ozbrojených síl, ale aj v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. O to by nám malo všetkým ísť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)