18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kaník, ja žasnem, ale vy donekonečna budete manipulovať a hovoriť veci, ktoré spolu nesúvisia.
Evidovanú mieru nezamestnanosti je podľa, ktorou a ktorú ste zaviedli vy v roku 2000 v nadväznosti na Zákonník práce v roku 2004 a vy spolu s pánom Beblavým ste rozpisovali úradom práce, koľko ľudí majú vyradiť z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu a rozdiel medzi nezamestnanosťou vykazovanou v rokoch 2000, 2001, 1999, 1998 a následné roky, dokiaľ ste nezačali vykazovať evidovanú mieru nezamestnanosti, je v tom, že evidovaná miera nezamestnanosti hovorí o okamžite disponibilných zdrojoch, to sú, to je predsa podstatne nižší počet nezamestnaných ako skutočne evidovaný nezamestnaný na úrade práce.
Takže, prosím, nezavádzajte tu, nezmiešavajte jablká s hruškami, pretože aj my vieme manipulovať s číslami. To je jedna vec.
Na druhej strane, vaše znižovanie spočívalo v tom, že ste jednoznačne vyraďovali ľudí pre nespoluprácu, ešte ste to dokonca percentuálne mesačne jednotlivým úradom práce nadirigovali písomne. My sme tieto listy zachytili, my sme ich v roku 2004, 2005 dokonca prezentovali. Ak sa vrátite do tlače, tak to nájdite a nájdete aj fotokópiu. Dokonca ste prepustili zamestnankyňu, ktorá to akýmsi spôsobom vraj prezradila, hoci sme to od nej nemali. Takže to je jedna vec.
Na druhej strane - mám málo času, ale poviem - výpovedná doba, odstupné predstavujú v pracovnom práve dva odlišné inštitúty s rozdielnym obsahom a funkciou, ktoré nemožno účelovo spájať ani zamieňať. Toto rozlíšenie vyplýva priamo z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce 158/1982, ktorým je Slovenská republika viazaná. Odporúčam naštudovať.

Ďakujem. Pán poslanec Kaník zrejme zabudol na roky 2003 a 2004, keď prišiel do vážneho konfliktu s MOP-om, teda v Ženeve s Medzinárodnou organizáciou práce, pri príprave tohto jeho zákonníka, kde dokonca, ako cestoval, tak rýchlo odtiaľ zutekal, ani tam v podstate s nimi nekonzultoval mnohé veci a veľmi dobre vieme, čo Medzinárodná organizácia práce vo vzťahu k nášmu zákonníku, ktorý prijala druhá Dzurindova vláda, povedala.
Viete, tu sa narába s číslami veľmi, by som povedal, demagogicky a z vašej strany osobitne. Vy ste tie čísla vždy mal rád pre tú svoju demagógiu a Disraeli, významný mysliteľ, povedal, že definíciu, čo je to klamstvo, teda jeho stupňovanie: klamstvo, väčšie klamstvo a štatistika. A štatistika, s ktorou ste tu vy narábali, bola v podstate postavená tak, aby ste si z nej vybrali to, čo ste chceli v podstate z hľadiska pravicového pohľadu na zamestnanosť, na prácu, pre človeka, pre ľudí, pre občanov tohto štátu povedať.
Vám je v podstate úplne jedno, či budeme mať zamestnaných ľudí 1 500 za 100 euro mesačne, to hovorím ako príklad, alebo 500 ľudí zamestnaných, teda zamestnaných ľudí menej ľudí a za 500 eur mesačne. Vám je skutočne jedno, ako títo ľudia, občania nášho štátu žijú, ako sú často zneužívaní v práci svojimi zamestnávateľmi, mnohými, nehovorím, neglobalizujem to, nezovšeobecňujem to, a predovšetkým tento Zákonník práce vytvára istú bariéru pre to, aby občan nášho štátu tu mohol nielen pracovať, ale mohol slušne pracovať, čo sa, žiaľ, často nedeje.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem podporiť tvrdenie kolegu Kaníka v tom, že Zákonník práce má vplyv na zamestnanosť, resp. na nezamestnanosť. Ja ju vnímam nielen priamo cez tvorbu nových pracovných miest, ale hlavne a najmä cez ochotu zamestnávateľov zamestnať ľudí v trvalom pracovnom pomere. V trvalom pracovnom pomere, nie na dohody alebo dokonca celkom bez zmlúv. Určite by nám ukázali grafy, keby sme ich mali k dispozícii, že po zmene Zákonníka práce Ficovou vládou, tak ako stúpala nezamestnanosť, určite stúpal aj počet dohodárov. A možno by stálo za to, kolega Kaník, takéto jedno porovnanie spracovať.
Ja považujem za chybu, že sme už pri prvej novele Zákonníka práce pred pár mesiacmi nezrušili súbeh výpovede a odstupného. Ak firma nefunguje a musí prepúšťať pre stratu zákaziek, znamená to, že je v problémoch. A v tejto ťaživej situácii, ak musí prepúšťať, lebo nemá ani na mzdy, kde má vziať na odstupné? Ja určite podporím všetky zmeny, ktoré spružnia Zákonník práce a vnesú vyváženejší pomer do vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Ďakujem pekne. No viete, ja som, budem trošku prekvapená z tých rečí práve kolegov z pravice, pretože ja som ľavičiarka, ale už som dávno pochopila, že nové pracovné miesta sa nedajú vytvoriť Zákonníkom práce, pretože Zákonník práce je len o prepúšťaní a prijímaní ľudí. Ak už pracovné miesta máme a niekoho prepustíme a opätovne po čase prijmeme na jeho pracovné miesto, aby sme boli flexibilní, niekoho iného, tak to nie je o vytváraní nových pracovných miest.
Ja neviem, ako to už mám vysvetliť, pretože myslím si, že na vytváranie nových pracovných miest sú iné rezorty, ako je ministerstvo hospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva.
A, pán Kaník, vy ste povedali takisto, že Zákonník práce má vplyv na tvorbu nových pracovných miest. Tak ja už nechcem byť osobná a nechcem, aby ste ma zle pochopili, ale sa vás pýtam: Keď ste dostali investície na to, aby ste mohol podnikať, aby ste si postavil dom, penzión, tak jedine investície vám zabezpečili to, že ste mohol prijať nových ľudí - alebo ako by ste prijal nových ľudí? Jednoducho jedine investície majú vlastne vplyv na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta.
Vy ste vlastne rok pri vláde, ste zvýšili nezamestnanosť viac ako o 1,2 % a ja si myslím, že to nie je spôsobené naším Zákonníkom práce, lebo náš Zákonník práce, keď ešte platil, tak nezamestnanosť stále klesala a vy ste ju dokázali za rok vyšplhať vyššie. Takže jednoducho ešte raz opakujem, ste pravicová vláda, pomáhajte podnikateľom, dajte im investície a pomôžte im cez iné rezorty, ako sú ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva, životné prostredie, a jedine investície môžu vytvoriť nové pracovné miesta.
A budem na tom trvať, že Zákonník práce nemá na to takýto evidentný alebo silný vplyv. Zákonník práce je vlastne o tom, aby pracovné vzťahy boli nastavené slušne, aby pracovné vzťahy boli nastavené tak, aby zamestnávateľ a zamestnanec mali medzi sebou určité vyrovnané podmienky, aby vznikal sociálny zmier, lebo v sociálnom zmieri, jedine vtedy môžeme tvoriť hodnoty.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec Kaník, vy ste v priamom prenose povedali, že pre vás je Zákonník práce nástrojom na zníženie nezamestnanosti, a to je pre vás tá definícia, ktorá je najhlavnejšia. Ja si myslím, že Zákonník práce je predovšetkým sociálna istota pre ľudí, ktorí chodia dennodenne do práce, aby mali jasné pravidlá, ktoré im zaručujú normálny, dôstojný život. Toto je to naše ľavicové videnie.
Ale vy máte predsa len takú seba presvedčujúcu schopnosť pravicovú, že dokonca dokážete tvrdiť aj, že práca nadčas, ktorá sa v tomto návrhu Zákonníka práce ide prikazovať v rozpore s medzinárodnými dohodami, je niečo, čo je seba spasujúce a vynikajúce. A to je práve o tých sociálnych istotách, o ktorých som hovoril v úvode.
A ešte by som vám chcel pripomenúť, pán poslanec, dôkazom toho, že táto koalícia je zlepencom, je aj vystúpenie pána poslanca Jurčíka, ktorý pred pár minútami povedal, že Zákonník práce nebude mať vplyv na znižovanie nezamestnanosti. Skúste urobiť školenie aj pre neho, aby aspoň vedel, skôr ako bude hlasovať, že o čom má vlastne hlasovať, lebo zdá sa, že je len pripravený zdvihnúť ruku a nejak ste to medzi sebou neprediskutovali.
Ďakujem.

Škoda, že je tak málo času.
Takže k pánovi poslancovi Maďaričovi len najprv sémanticky. No, pes, keď sa drží ježa, tak sa ho drží slabo. To ste presne opačne prirovnanie, že ja sa držím silno toho Zákonníka práce, nie slabo. To, čo ste odcitovali, pána Špirka, no nič som tam nenašiel, že by povedal, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. On povedal, že tento Zákonník práce podľa neho je slabo pravicový, a preto nebude mať taký vplyv, ako by chcel. Ale nie, že Zákonník práce ako taký. Takže to, čo som čakal, vaše tvrdenia, že to nejaké zväzy potvrdili, ako odplávali ako dym. Nikdy nič také žiadne zamestnávateľské zväzy podľa mojich informácií nepovedali, lebo by sa zosmiešnili podľa mňa.
Pani poslankyňa Tomanová, evidovanú mieru nezamestnanosti sme nezaviedli my ani ja. To je, že úrady práce majú jednu metodiku a Štatistický úrad má inú metodiku, to tu bolo od nepamäti a hlavne stále to je. Aj po vašom nástupe ste na tom systéme, na tom spôsobe nezmenili ani čiarku. Keď by to bola manipulatívna záležitosť, tak ste to mali zmeniť. Ale vy ste úplne rovnaký spôsob, v ňom pokračovali, pretože nie je manipulatívny. To boli len vaše demagogické tvrdenia, že sme niečo zneužívali a niečo tým sa snažili dokázať. Nie. Išli sme úplne normálne. A áno, súhlasím s vami, vy ste to povedali, takže s vami súhlasím, že viete manipulovať s číslami. Áno, ja viem, že vy viete manipulovať s číslami.
Pán Čaplovič, pán poslanec, je to až niekedy úsmev vzbudzujúce, jak ja neviem, skade vy na to chodíte, či ste to počuli, alebo si to tak vymýšľate priebežne, že konflikt s Medzinárodnou organizáciou práce. Veď to je absolútny, bohapustý nezmysel, nehnevajte sa. Ja som tam bol. Bol som prijatý u prezidenta, mali sme niekoľko pracovných skupín s mnohými expertmi, vydali oficiálne stanovisko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlhé mesiace sme boli svedkami šarvátok vo vnútri koalície o konečnú podobu návrhu Zákonníka práce. Pri príprave tejto významnej legislatívnej zmeny, ako aj pri rokovaniach v tripartite bola koalícia nerozhodná a lavírovala. Jej správanie malo v tomto období dve charakteristické črty. Prvá, takmer vo všetkých smeroch vyhovovala zamestnávateľom. Druhá, na pozadí politických preferencií robila účelové ústupky odborárom a verejnosti.
Pýtam sa: Aký návrh zákona môže v takejto atmosfére vzniknúť, komu môže priniesť úžitok? Môže riešiť potrebné veci? Výsledok je taký, že nespokojní sú zamestnávatelia a nespokojní sú aj odborári, aj radoví zamestnanci, ktorým novela výrazne siaha na ich istoty. Takto upravený Zákonník práce ide proti finančne slabším vrstvám obyvateľstva a ľuďom s nižším vzdelaním, ktorí budú napríklad pri prepúšťaní z práce alebo pri vstupe do nového zamestnania podstatne zraniteľnejší. Inými slovami, tento Zákonník práce ide proti väčšine občanov a berie im aké-také istoty, ktoré doteraz v zamestnaní mali.
Vládna koalícia argumentuje, že uľahčenie prepustenia pracovníka s nižším odchodným alebo odstupným je impulzom k rastu zamestnanosti alebo spružnením pracovného trhu. Nemyslím si to, že to tak je. Ide iba o masku, s ktorou sa koalícia zakrýva. Pritom, vážení kolegovia, zabúdate, že je tu globálna finančná kríza, a klamete sami seba a tvrdíte, že už nastalo oživenie. Nie je to pravda.
Uvedené kozmetické úpravy na úkor bežných občanov preto nemajú šancu znížiť zamestnanosť, ich cieľom je iba znížiť náklady zamestnávateľa na pracovníka a znížiť jeho právnu ochranu.
Zaujímavé je to, že veľké nadnárodné spoločnosti na rast výroby, prípadne jej rozširovanie a na najímanie nových ľudí nepotrebujú zmeny v zákonníku. Zaujímavé je, že oni sú spokojní so súčasným stavom, a pritom výrobu rozvíjajú podľa potreby trhu a dopytu. To len dokazuje, že tieto zmeny sa dejú na objednávku a s racionálnymi zásahmi do trhu práce nemajú nič spoločné. Týmto návrhom Zákonníka práce vládna koalícia pokračuje v zmenách legislatívy v tom duchu ako doteraz. To znamená, na čo chytila, to spackala, rozbabrala a nedorobila. Od daní cez dôchodky, pokračovať by sme mohli zdravotníctvom a skončil by som vysokými školami.
Cieľom novely Zákonníka práce, ako uvádza vládna koalícia v dôvodovej správe k návrhu novely zákona a nakoniec aj vo svojom programom vyhlásení, je zníženie nepriamych nákladov zamestnávateľov. Nemôže sa tak robiť na úkor občanov a za každú cenu. O tom, že tento cieľ sa koalícii nedarí plniť, svedčí postoj zamestnávateľov. Tí sú s návrhom zmien nespokojní. Podľa nich tento zámer zostal na pol ceste. Novela Zákonníka práce nespĺňa ani očakávanie nezávislých ekonómov a zamestnancov. Preto sa pýtam: Načo vlastne koalícia to realizuje?
Tento návrh novely nerieši ani problém tzv. nútených živností, a to aj napriek tomu, že to bol jeden z jeho pôvodných cieľov a vyriešenie tohto problému ekonomika objektívne potrebuje. Zmeny paušálnych výdavkov v živnostenskom zákone problém neodbúravajú, ako sa chybne koalícia domnieva. Aj naďalej zostáva pre zamestnávateľov veľký priestor na výhodné zamestnanie obyčajného zamestnanca ako živnostníka aj v takých prípadoch, kedy má jeho práca jasný charakter závislej činnosti. Pritom sa zbavuje viacerých administratívnych a odvodových povinností, ale aj zodpovednosti za jeho zdravie, regeneráciu, za pracovný úraz, stravovanie a podobne.
Tieto záležitosti zamestnávateľ tak prenáša na svoje, de facto zamestnanca. K dôslednejšiemu boju proti tejto forme zamestnávania by mala vláda viesť okrem snahy a potierania zneužívania zamestnancov aj potrebe eliminovať výpadky príjmov štátu na daniach a odvodoch, ktoré takto vznikajú. Nemyslím si, že tento problém si vyrieši znížením možnosti paušálneho odpočtu v živnostenskom zákone.
Našinec je vynaliezavý a dokáže vyrobiť náklady, aby zvýšil zisk. Túto časť problému považujem zo strany vlády a koalície za nezvládnuteľnú a zanedbanú. Na jednej strane ministerstvo financií naháňa do rozpočtu každé euro, minister financií neváha pritom dokonca ani porušovať sľub premiérky o tom, že nebude zvyšovať dane, no v súčasnej novele Zákonníka práce vláda odhadzuje veľkú príležitosť na úspory.
Naznačil som viaceré oblasti, kde novela Zákonníka práce ide proti občanom a najzraniteľnejším skupinám zamestnancov. Zaujímavá je argumentácia, ako minister práce pán Mihál obhajuje zmeny. Doslova znásilňuje medzinárodné porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie. Jeho argumenty sú už však zavádzajúce, pretože každá krajina má svoje špecifické podmienky, inú úroveň ekonomiky, napr. mieru rastu, mieru zamestnanosti, životné náklady, minimálnu mzdu a podobne.
Názorne to môžeme vidieť v časti, kde sa hovorí o zrušení súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Vláda tu urobila korekcie, na ktoré doplatili bežní zamestnanci, predovšetkým obyvatelia chudobných regiónov, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Pritom argumentuje, že podobné je to v zahraničí. Doteraz možný súbeh odstupného a výpovede umožňoval ľuďom pripraviť sa na ťažké obdobie bez práce, pretože zvyšoval sumu, ktorú človek na toto obdobie dostal. To znamená, aj hľadanie cenového zamestnania, na rekvalifikáciu či zaškolenie. Zrušením súbehu a odstupného a výpovede vláda ľuďom opäť berie peniaze. Myslí si tu niekto, že tento krok bude motivovať občanov skôr si nájsť prácu? Motivácia je jedna vec, ale akú majú reálnu šancu v prostredí s priemernou 15-percentnou mierou nezamestnanosti, ktorá v niektorých regiónoch presahuje 20 až 25 percent? Takéto opatrenie môže pomôcť v iných krajinách, napríklad v Nemecku, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 6,5 %, alebo v Rakúsku, kde je dokonca na úrovni 4 %. A naozaj si myslí pán Mihál a celá koalícia, že možnosť zamestnať sa závisí vždy len od snahy konkrétneho človeka? Aj napriek týmto špecifikám ministerstvo práce pokojne pri zrušení súbehov argumentoval tým, že postupuje podobne, ako je to v zahraničí, kde okrem desiatich krajín Európskej únie nemajú súbeh výpovede a odstupného.
Ale pán minister Mihál nepovedal "b", teda to, že kým u nás má v podstate z nižšieho základu nezamestnaný aké-také istoty iba šesť mesiacov, v zahraničí má podstatne viac aj peňazí pri odchode zo zamestnania, aj dlhšie obdobie poberania podpory. Napríklad vo Švédsku dostáva človek až 80 % príjmu po dobu 300 dní, pričom strop je 1 900 euro mesačne. V Nórsku dostáva 62 % platu až 104 dní, ale v Nemecku môže dostať až dva roky mesačne 67 % z poslednej čistej mzdy. Čiže je jasné, že v týchto krajinách majú ľudia oveľa väčší priestor na hľadanie novej práce. Oproti tomu strata zamestnania uvrhne nášho občana na sociálne dno, ktoré sa touto novelou ešte prehĺbi.
Ďalšou zmenou v novele Zákonníka práce je zrušenie tzv. minimálnych mzdových taríf. Tým sa ruší aj garancia, že kvalifikovanú prácu dostane zamestnanec garantovaný mzdovým limit. K čomu to povedie? Znamená to ďalšiu možnosť pre zamestnávateľov zbaviť sa nepohodlného zamestnanca. Pričom platí priama úmera, že čím chudobnejší región, tým účinnejší nástroj pre zamestnávateľa to bude. Tento krok možno využiť aj na selekciu pracovníkov na rovnakých postoch, napríklad podľa sympatie, veku alebo pohlavia. Okrem toho v čase, keď susedné Rakúsko a Nemecko otvorilo svoje trhy práce, môže táto zmena výrazne prispieť k odlivu mozgov do zahraničia.
K ďalším krokom, ktoré tu smerujú k znižovaniu právnych istôt zamestnancov, je rozšírenie možnosti reťazenia dohôd na dobu určitú na trikrát za obdobie troch rokov. Táto zmena smeruje len k tomu, že zamestnávateľ sa pracovníka v prípade potreby opäť ľahšie zbaví a bude to pre neho úspornejšie, pričom táto zmena nemá so spružnením pracovného trhu nič spoločného. Možnosť predĺženia takejto zmluvy dvakrát, tak ako to doteraz bolo, dávalo dosť priestoru na to, aby si zamestnávateľ pracovníka overil, prípadne aby si zistil, či je dané pracovné miesto alebo pozícia pre neho potrebná. Treba povedať, že aj doteraz bola táto možnosť zneužívaná na špekulovanie zamestnávateľov. Je rozšírená na tri roky. Aj trojnásobné predĺženie dohody ide ešte viac proti zamestnancovi, ktorému takto zamestnávateľ odoprie istoty vyplývajúce zo stáleho zamestnania. A opäť to znásobuje v chudobných regiónoch, kde človek nemá inú možnosť hľadať si prácu, naopak, musí súhlasiť aj s týmto diktátom.
Prípadov, kedy sa obmedzujú práva zamestnancom, je v novele zákonníka ešte viac. Ide o zvýšenie rozsahu týždenného pracovného času na doterajších dohodnutých 48 hodín, možnosť predĺžiť povinné čerpanie hromadnej dovolenky z dvoch na tri týždne, povinnosť zabezpečiť nepretržitého odpočinku zamestnanca v trvaní 24 hodín iba raz za dva týždne. Tieto ďalšie zmeny ukazujú, ako nekriticky vláda ide po ruke zamestnávateľom. Vytvárajú sa predpoklady pre vyššiu únavu a opotrebenie pracovníkov, ktorí budú tráviť viac času v práci a menej budú venovať rodine a regenerácii. Tým vznikajú riziká pracovných úrazov.
Mimochodom, počet ťažkých pracovných úrazov sa neznižuje, ale stagnuje. A počet smrteľných pracovných úrazov dokonca v roku 2010 oproti roku 2009 dokonca mierne vzrástol, a to aj napriek tomu, že vláda prijala koncepciu znižovania počtu pracovných úrazov do roku 2012. Tými zmenami ide teda proti svojim vlastným dokumentom.
Navrhované zmeny v Zákonníku práce vyššiu produktivitu práce či rast ekonomiky nezabezpečia, nenahradia lepšiu organizáciu práce a moderné vedenie firmy, ani lepšiu vyťaženosť pracovníkov. Povedú iba k znižovaniu právnej ochrany zamestnancov a k horšiemu zaobchádzaniu s nimi. To je problém tejto novely Zákonníka práce, ktorá tak síce môže pomôcť predĺžiť agóniu niektorých zamestnávateľov, ale celkovo ako nástroj rastu ekonomiky a spružnenia zamestnania ľudí nedáva žiadny zmysel. Novela Zákonníka práce ide proti väčšine zamestnancov a občanov Slovenskej republiky.
Navrhujem, aby sa táto novela odložila a o sporných otázkach sa v nej ešte rokovalo.
Chcel by som ešte reagovať na niektoré príspevky poslancov, ktoré tu boli, pokiaľ sa týka zdravotníctva, ale aj pokiaľ sa týka dôchodkov. Pokiaľ sa týka zdravotníctva, padli tu čísla, že koľko ostáva zadlženosť. Treba sa pozrieť za reformu, ktorá bola zavedená pánom ministrom Zajacom, na Veriteľa, aká bola zadlženosť zdravotníckych zariadení, ktoré preberala vláda Roberta Fica. Aká bola zadlženosť, keď odchádzala, pokiaľ sa týka zdravotníckych zariadení. A pričom rast miezd bol 1,5-násobne, čiže mzdy za štyri roky v zdravotníctve rástli.
Poviem prípad v Sociálnej poisťovni. Keď som nastupoval za riaditeľa Sociálnej poisťovne, a môžte si to overiť, priemerná mzda posudkového lekára bola 870 euro, keď som odchádzal, bola 1 450, ale môžme si zrátať, koľko v absolútnej čiastke dostali posudkoví lekári v Sociálnej poisťovni. Prečo to hovorím? Musel som zvýšiť, pretože posudkoví lekári sa tak aj správali. Pokiaľ nemali slušné platy, a to som sa nedostal na úroveň lekárov, ktorí sú proste v zdravotníctve, takže mohol by som ďalšie veci argumentovať číslami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Muňko, ja ti ďakujem, že si spomenul aj tie platy a zvýšenia, pretože stále tu padali otázky, čo sme s tými zdravotnými sestrami robili my. A ja v tejto súvislosti, ja som si pamätala, že sme zvýšili, ale nepamätala som si presne, ako to bolo časove. V tejto chvíli to môžem povedať presne, štyrikrát sme zvýšili platy zdravotníckym pracovníkom v štátnych zdravotníckych zariadeniach po 10 %, čiže dá sa povedať, dvakrát v roku po 10 %, v roku 2006. V roku 2009 sme zvyšovali iba jedenkrát o 2,5 %. Čiže štyrikrát sme zvýšili o 10 % a jedenkrát o 2,5 %.
V tejto súvislosti pripomínam, že to neboli len platy zdravotných sestier v zdravotníckych, v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ale boli to aj platy sestier v zariadeniach sociálnych služieb tak, aby sme ich vyrovnali, aby skutočne nedochádzalo k fluktuácii z týchto typov zariadení do štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré boli zvýšené, zo zariadení sociálnych služieb.
Takže, páni, skutočne tie mzdy výrazne narástli. Ja ti ďakujem, pán poslanec Muňko, že si to pripomenul.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem možno trochu netradične tým, že budem súhlasiť so svojím opozičným kolegom pánom Maďaričom, ktorý zhodnotil Zákonník práce ako miesto symbolického zápasu pravice a ľavice, ja si to tiež myslím. A myslím si, že je to tak úplne v poriadku. Nechcem sa vyjadrovať ku kompetentnosti alebo k demagógii, ale myslím si, že toto je téma, kde sa prirodzene sporí pravica a ľavica, a je oveľa lepšie, keď sa pravica a ľavica sporia o to, aká má byť podoba trhu práce a ako má byť regulované pracovné právo, než povedzme o otázke miery práv príslušníkov národnostných menšín pri používaní ich vlastných jazykov.
To, čo vidím trochu inak ako kolegovia z opozície, je, tie strany toho zápasu. Rozhodne to nevidím ako žiadny spor obhajcov ľudí práce a sociálneho darvinizmu, vidím to ako spor socializmu, snahy všetko regulovať, silného etatizmu na jednej strane a viery v princípy slobodnej ekonomiky, rešpektovania zmluvnej voľnosti, dobrovoľných vzťahov a nakoniec aj zdravého rozumu na strane druhej. A som pevne presvedčený, že k prosperite celej spoločnosti vedie tá druhá cesta.
Ten spor nie je iba verbálny, je iba rétorický v čase prijímania takých alebo onakých zmien, ale je aj reálny. Samozrejme, že za druhej vlády Mikuláša Dzurindu boli urobené v Zákonníku práce zmeny, ktoré ho posunuli smerom viac k slobodnej spoločnosti, viac k voľnosti, viac k pružnosti. Za vlády pána Fica musel, samozrejme, to závažie vychýlilo na druhú stranu. Môžme sa sporiť, že aká bola miera deštrukcie, ako to tu predo mnou spomenul kolega Kaník, ale nepochybne snaha vychýliť to na druhú stranu tam bola. Preto celkom nerozumiem tomu, ako sa môže dneska niekto čudovať, že ak tu máme pravicovú alebo pravostredovú vládu, tak sa opäť snažíme urobiť zmenu aj v tejto oblasti, pretože ani v jednom, ani v druhom prípade neboli tie zmeny výsledkom nejakého konsenzu v celej spoločnosti, ani na politickej scéne, ani v tripartite. A ja si tiež myslím, že je ilúziou myslieť si, že nejaká absolútna zhoda, ktorá bude, napriek politickými presvedčeniami v tejto oblasti môže fungovať.
Z tohto hľadiska teda podporujem predložený návrh novely, som presvedčený, že ide správnym smerom, ide tým žiaducim smerom. A ak mu niečo možno vyčítať, tak je to, že nejde dosť ďaleko, pretože si myslím, že by mohol ísť ten návrh ešte ďalej.
Myslím si, že vzťahy medzi zamestnávateľmi na jednej strane a zamestnancami na druhej strane by mali byť ponechané v čo najväčšej miere na ich dobrovoľnú dohodu. Nato, aby sa oni dohodli, akým spôsobom si chcú vzájomné vzťahy upraviť. A ak do toho má štát prostredníctvom zákonov zasahovať, tak by mal zasahovať naozaj iba v nevyhnutej, minimálnej miere.
Veľmi často tu padá slovo sociálna neistota, sociálne istoty, na čo siahame teda zamestnancom. Toto je tiež taký dosť zásadný rozdiel v pohľade pravice a ľavice. Sociálna neistota ako strašiak. No neistota je niečo úplne prirodzené, keď žijeme v slobodnej spoločnosti, keď nežijeme v nejakom autokratickom alebo totalitnom režime, tak aj v ekonomickej oblasti, aj v sociálnej oblasti prirodzeným spôsobom existuje neistota. Je to súčasť, normálna súčasť života.
V čom by teda ten návrh, ktorý teraz prejednávame, mohol ísť ďalej? V ideálnom prípade by sme neschvaľovali novelu tohto zákona, ale prijímali by sme nový Zákonník práce, ktorý by bol rádovo niekoľkonásobne stručnejší, ako je ten súčasný, a ktorý by upravoval naozaj iba tie veci, ktoré je nevyhnutné upraviť, lebo aj po schválení tejto novely, tak ako je predložená, a aj po jej prípadných zmenách ešte stále tá miera zasahovania štátu prostredníctvom zákona do vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, tá miera regulácie a miera podrobnosti regulácie bude ešte stále príliš veľká.
Ak sa mám vyjadriť konkrétne, tak môžem spomenúť tie príklady, ktoré zazneli v prejavoch predrečníkov. Návrh ruší súbeh výpovednej doby a odstupného, čo je iste správny krok. Ale ja sa pýtam, prečo vôbec takáto vec má byť upravovaná zákonom? Prečo, keď dvaja ľudia alebo dva subjekty sú v nejakom vzťahu a jeden z tých subjektov chce ten vzťah ukončiť, prečo ho máme nútiť, aby ten vzťah ešte nejakú dobu pokračoval alebo aby platil niečo tomu druhému subjektu? V normálnej slobodnej spoločnosti by bolo toto ponechané na dohodu, slobodnú dohodu tých dvoch subjektov, ktorí by si to mohli upraviť v zmluve, mohli by si uplatniť sankcie pre prípad odstúpenia od zmluvy, mohli by si upraviť výpovednú dobu, ale nič by im nebolo nariaďované zo zákona, prípadne ak by im zákon niečo upravoval, tak by mali možnosť upraviť si to odchylne jedným aj druhým smerom.
Akýmsi omylom tu zaznelo čosi o zrušení minimálnej mzdy, pritom sa rušia len, len pásma, ktoré to upravujú. Ja hovorím, žiaľ. Myslím si, že pokojne by sme mohli aj zrušiť zákon o minimálnej mzde. Existujú krajiny aj v Európe, kde nemajú zákonom upravenú minimálnu mzdu. Mzda je opäť niečo, čo má byť ponechané na dohodu zamestnávateľov a zamestnancov.
Hovorilo sa tu o tom, že sa prenáša, prenášajú niektoré veci zo zákona alebo zo zákonnej úpravy na dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, akoby to bolo niečo zlé. Ja si naopak myslím, že ak sa dáva väčší priestor pre dohodu, pre vyjednávanie, je to dobré, je to, je to pozitívny smer. Je lepšie, keď si zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia môžu niektoré veci upraviť dohodou, než keď je to všetko rigidne napísané v zákone. Je lepšie, keď v tých vzťahoch môžu vystupovať nielen odbory, ale aj zamestnanecké rady. Ale myslím si, že mohlo by to ísť ešte ďalej a ťažisko by malo byť na dohode nie zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, ale samotných zamestnancov a zamestnávateľov všade tam, kde je to možné.
Z tohto hľadiska by som chcel vysloviť nádej, že táto podoba návrhu novely Zákonníka práce, tak ako bola predložená, nie je zároveň aj výslednou podobou, že ešte budeme diskutovať o predloženom návrhu a odvážime sa ísť ďalej. Aj keď treba priznať, že naše možnosti sú do značnej miery limitované, keďže aj táto oblasť je jednou z tých, do ktorej sa až príliš stará Európska únia, kde neexistuje žiadny reálny vecný dôvod, prečo by oblasť trhu práce alebo pracovnoprávnych vzťahov, aby som bol presný, bola regulovaná z pozície Európskej únie, prečo by si toto nemohli samostatne a suverénne upravovať jednotlivé členské krajiny.
Takže ak sa budeme snažiť o pružnejší trh práce, nestačí to robiť len domácou legislatívou, ale musíme sa snažiť odbúravať regulácie aj na celoeurópskej úrovni, pokiaľ k tomu máme príležitosť. A rozhodne by sme mali brániť akýmkoľvek ďalším snahám o harmonizáciu v tejto oblasti.
Úplne posledná vec. Vytvára alebo nevytvára nový Zákonník práce nové pracovné príležitosti? To tu tiež bolo intenzívne diskutované a myslím, že pani poslankyňa Vaľová nám odporúčala, aby sme sa snažili zvyšovať zamestnanosť a tvoriť pracovné miesta cez iné rezorty, cez hospodárstvo, pôdohospodárstvo, cez investície. No tak toto je úplne pomýlená cesta. Nové pracovné miesta nemá vytvárať štát, nové pracovné miesta vytvárajú podnikateľské subjekty. My, čo môžeme najlepšie urobiť, je, že im v tom nebudeme brániť alebo budeme im v tom brániť oveľa, oveľa menej ako doteraz. A myslím si, že aj predložená novela Zákonníka práce je istým krokom týmto smerom, a preto si zaslúži podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, myslím, že my tu nehovoríme o neistote v nejakom metafyzickom význame. Samozrejme, že neistota je podstatou života, nič nie je isté, všetko môže byť inak, s tým s vami súhlasím. Ale my sa tu snáď bavíme o spoločnosti, o civilizovanej spoločnosti, ktorá nie je džungľou a ktorá sa snáď snaží organizovať tak, aby bola súdržná a aby tento cieľ dosiahla, tak musí mieru sociálnej neistoty distribuovať rovnovážne, aj trhovej neistoty, rovnovážne medzi zamestnancov a zamestnávateľov, a to rovnovážne v tomto prípade znamená, že poskytuje nejakú mieru istoty a ochrany tým slabším, to znamená zamestnancom.
A my chápeme v tomto zmysle sociálne práva ako niečo, čo prirodzene vyrastá z práv občianskych, z práv politických, a tá civilizácia postupuje ďalej a dáva nejaké práva sociálne. A ja mám z vašich vystúpení, aj konkrétne z vášho, pocit, že vy tie sociálne práva vnímate ako nejaký apendix, ako slepú uličku, že teda toto dajme preč, zostaňme len na tých právach politických, občianskych a v tom zmysle sociálnom nech sa každý postará sám o seba ako v džungli.
To je naozaj ten ideový, ideologický rozdiel medzi nami, a teda musím v tomto zmysle súhlasiť v tom, kde ste na mňa nadviazali, že toto je naozaj aj zápas symbolický, ale aj faktický, našich pohľadov na to, ako má byť organizovaná spoločnosť.