18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolega, musím povedať, že trošička s vami nesúhlasím, pretože jednak v tom zákone je formulácia, že „obec môže“. Čiže nie je to povinnosť, je to na zvážaní obce a samosprávy.
A na druhej strane, pokiaľ som dobre porozumela tomu návrhu, tak jednorazový poplatok je v sume 500 eur. Čiže tam asi nie je priestor, pretože by sa išlo do nejakých výšok alebo sa nejako s tým poplatkom manipulovalo. Ale, samozrejme, treba diskutovať o tom, aká suma je primeraná.
A my musíme aj pochopiť obce, že pri výstavbe sa im ničí infraštruktúra a starostovia to nejako potrebujú doriešiť, pretože oni sú na prvej rane občanom, ktorí sú zaťažení dennodenným hlukom, prášením, keď chodia autá a tak ďalej.

Ďakujem veľmi pekne. Podobne ako povedal pán kolega poslanec Matej, tiež by som chcel upozorniť na niektoré súvislosti tohto zákona, pri ktorých by bolo dobré prinajmenšom v tom druhom čítaní rozobrať ich a zamyslieť sa nad nimi.
Prvou súvislosťou je problém práve sadzby, ktorá je síce stanovená na 500 eur, avšak vo VZN si ju obec, alebo mesto môže ľubovoľne meniť. A chýba tam nejaké horné obmedzenie. V prípade nejakých úplne malých obcí, kde sa napr. postaví jedna väčšia novostavba, ročne by to mohlo viesť až k riziku určitého vypaľovania investorov doslova, ako sme boli svedkami toho napr. pri dani z nehnuteľností, keď neboli stanovené horné sadzby daní. A naozaj dokonca tam nebolo stanovené ani to rozdeľovania podľa katastrov. A stal sa v niektorých málo konkrétnych prípadoch takýto nejaký účinok.
Faktom je, že na druhej strane toto môže pomôcť riešiť obciam finančnú situáciu. Určite však o tomto návrhu treba sa zrejme rozprávať, ďalej diskutovať o ňom.
Upriamil by som ešte pozornosť na inú možnosť, ako môžu obce riešiť tento svoj problém. A to je už existujúca daň za vjazd motorových vozidiel do historickej časti mesta a ich zotrvanie tam. Tadiaľ by možno bolo jednoduchšie riešiť tento problém. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, samozrejme, všetko, vaše aj pripomienky, aj názory, sú úplne legitímne. A dokonca si myslím, že je naozaj dôležité, aby, keď tento zákon sa dostane do druhého čítania, sa o tých veciach hovorilo.
Len chcel by som vás upozorniť, že v tom vašom vystúpení, čo sa mi trošku nepáčilo, je opäť také akoby spochybňovanie kompetentností ľudí, ktorí robia v samosprávach, robiť takéto rozhodnutia a robiť rozhodnutia, napr. ktoré sa týkajú v konečnom dôsledku verejných financií a zaťažovania občanov, lebo musím vás upozorniť, že ja skutočne poznám strašne veľa starostov aj primátorov, ktorí veľkú časť svojho pracovného času aj práce nadčas strávia napr. tým, že sa usilujú do práve svojej obce, svojho mesta, resp. do katastra svojej obce alebo svojho mesta dostať nejakého investora, a to práve preto, aby pomohli riešiť aj nezamestnanosť, lebo musím vám povedať, že skutočne je úplne bežné, najmä v tých regiónoch, ktoré sú veľmi vážne a dlhodobo sužované nezamestnanosťou, že nezamestnaní ľudia idú v prvom rade za svojím starostom alebo primátorom, najmä keď sú dlhší časť nezamestnaní. A chcú od neho, aby im našiel nejakú prácu. Čiže napr. problém nezamestnanosti, aj keď je to problém, ktorý primárne rieši štát, pociťujú predstavitelia samospráv veľmi silno. A pociťujú ho priamo na svojej koži. Ja len tým chcem povedať, že ja osobne nemám obavy, že by niektorí starostovia robili zlé alebo nekompetentné rozhodnutia, ktoré by napr. mohli poškodiť investora do takej miery, že by napr. tie pracovné miesta nevytvoril a že by si takúto investíciu rozmyslel. Myslím si, že takto by sme nemali nejako dehonestovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja len v krátkosti ku kolegyni pani Tkáčovej. Už pán Chren hovoril, že tento návrh zákona jasne hovorí o tom, že prostredníctvom VZN si môžu starostovia a primátori upraviť tú výšku smerom hore aj dole. Čiže je to tak v tom navrhovanom zákone.
A na pána kolegu Ondruša. Nikdy som nespochybňoval kompetentnosť a rozhodovanie samospráv, je to práve naopak. Ale my sme tu a staviame vždycky pravidlá a mali by sme zvážiť, či dané pravidlá neuprednostňujú napr. len veľké mestá. A môže to byť problém pre menšie mestá alebo mestské časti. Za všetko poviem len jeden príklad, že takýto poplatok sa bude vzťahovať aj napr. na podnikateľa, ktorý bude chcieť rekonštruovať nejakú budovu, starú škôlku niekde na sídlisku vo veľkom meste, kde je absolútny nedostatok parkovacích miest už teraz. A zaťažia sa poplatkom nejakým parkovacie miesta. A bude sa to musieť potom premietnuť. A bude sa to týkať tých občanov, ktorí tam žijú. Čiže ja len hovorím, poďme o tom ešte diskutovať, máme na to čas. A zdá sa mi na prvé počutie, že možno ohraničiť ten strop nula. A nejaký strop sa mi zdá v tomto prípade takéhoto jednorazového poplatku ako riešenie. Ale hovorím svoj názor. Poďme diskutovať. Ďakujem pekne za slovo.

Ctený poslanecký zbor, dovoľte pár bodov. Ja som presvedčený, že tento návrh zákona privítajú aj samosprávy, aj občania, pretože vnáša poriadok a transparentnosť tam, kde teraz možno vládne skôr neporiadok a netransparentnosť. Preto si dovolím tvrdiť, že nevznikajú nové poplatky a nové dane, skôr že sa nahrádzajú súčasné poplatky a súčasné dane, ktoré sú menej transparentné, ktoré si podnikatelia nemôžu dať ani, možno, do svojich nákladov, a hľadajú cesty, ako by vyhoveli obci a samospráve, keďže možno cítia aj oprávnenosť takýchto nákladov, výdavkov, ale jednoducho systém im to neumožňuje – dať ich do svojich normálnych nákladov. Takže vnáša to poriadok a transparentnosť.
Dovoľte slovo o princípe subsidiarity a o tom, akú váhu my kladieme na tento princíp. Ja zastávam ten istý názor ako viacerí predrečníci, že naozaj starostovia a miestne samosprávy, miestne vlády, ak to chceme tak povedať, sú najbližšie k občanovi. A tak ako občan nie je hlúpy, ani naši starostovia a poslanci nie sú hlúpi. Samozrejme, je lákavé nejako centrálne predpisovať a riešiť všetky záležitosti samospráv dopodrobna, stanovovať maximá, minimá a jednoducho rozmýšľať nejako centrálne, čo bude najlepšie ak nie pre všetkých takmer 3 000 obcí, tak aspoň pre nejakú väčšinu s tým, že aj tak teda neuspokojíme všetkých. Ale pokiaľ si ctíme trošku princíp subsidiarity, tak si myslím, že v tomto je lepšie spoliehať sa na rozum a zodpovednosť priamo volených zástupcov občanov, ktorí neodoženú investíciu, ktorí sa budú báť zaťažiť niekoho, kto opravuje materskú škôlku, príp. nejaké miestne ambulancie lekárov ap., čiže služby, ktoré sú vyhľadávané a kde naozaj takéto niečo by nebolo ani rozumné a dokonca ani populárne.
Moja posledná veta je snáď len viera alebo nejaká nádej, že určite by bolo veľmi potešujúce, ak práve takýto návrh by získal širokú podporu tohto parlamentu, pretože by sme vlastne vyšli v ústrety samosprávam, občanom a posilnili by sme vnímanie ich samostatnosti a princípu subsidiarity. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem len pána kolegu ubezpečiť, že tu nejde o spochybňovanie princípu subsidiarity. Avšak na druhej strane okrem princípu subsidiarity existuje aj niečo, čo v Anglicku nazývajú systém checks and balances, systém nejakej vyváženej kontroly. A naozaj, skúsenosť na Slovensku ukazuje, že v prípade dane z nehnuteľnosti, keď došlo k určitej liberalizácii týchto podmienok, netvrdím, že to bolo v masovom meradle, len možno v jednotlivých konkrétnych prípadoch, možno tie boli dva alebo tri, naozaj došlo k zneužívaniu tohto nástroja dokonca aj v určitom politickom boji v niektorých konkrétnych, hlavne menších obciach. Preto treba veľmi pozorne rozmýšľať a veľmi pozorne stanovovať pravidlá, pokiaľ ide o prenášanie takých kompetencií, ako je kompetencia zdaňovať, resp. uvaľovať určité poplatky na občanov a firmy. Čiže pri tom treba byť veľmi pozorný.
Na druhej strane chcem vyzdvihnúť to, na čo pán kolega Marcinčin upozornil ako na problém. A to je problém obrovského výskytu korupcie na samosprávach pri stavebných konaniach. Vy ste to možno nepomenovali tak úplne nahlas a otvorene, ale skutočne je to veľký problém. A tu možno by som len rád poznamenal, že práve pri novele stavebného zákona budeme musieť dbať na to, aby tento zákon sa maximálne zjednodušil, odbremenil podnikateľov, aby stačilo, povedzme, dvanásť povolení, ako je to bežné v zahraničí, a nie sedemdesiat a viac, ako ich je dnes potrebné mať na Slovensku. Zároveň však neexistuje dôvod, aby zavedenie nového poplatku demotivovalo. A ak nejaké korupčné správanie existuje, treba zastaviť toto korupčné konanie. Čiže môže dôjsť len k zvýšeniu nákladov, ale nie k celkovému zníženiu nákladov v tejto oblasti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja hodnotím podstatu tohto návrhu pozitívne. Avšak domnievam sa, že mal by sa rozšíriť možno ten okruh dôvodov, pretože pán predkladateľ bol primátor hlavného mesta, takže vnímal ten problém možno z pohľadu väčších miest, kde tá výstavba prebieha vo väčšom rozmere a kde pri výstavbe vznikajú aj tie negatívne externality ako poškodzovanie miestnych komunikácií, miestnych ciest.
Ja som zasa starosta z obce na severnom Slovensku, kde nemáme možno až taký problém s nejakou masívnou výstavbou, pretože nie sú tak, povedzme, rozbehnuté developerské projekty, ale zas máme veľký problém poškodzovania komunikácií, napr. pri ťažbe dreva, čo je naozaj veľký problém, a nemôžeme uplatniť nejaký iný nástroj na náhradu tých škôd, ktoré vznikajú pri masívnej ťažbe dreva, napr. v súvislosti s lykožrútovou kalamitou.
Takže ja si myslím, že bolo dobré, keď už takúto normu pripravujeme, rozšíriť možno okruh dôvodov a okruh nástrojov, ktoré pomôžu vymáhať náhradu škody, lebo ja vnímam tento zákon ani nie tak ako nejakú novú daň alebo nový poplatok, ale ako paušalizovanú náhradu škody.
A ja by som chcel poprosiť pána predkladateľa, keby možno aj ten pohľad alebo tie naše dôvody a naše problémy, ktoré zas my máme z iných častí Slovenska, do svojho návrhu zákona zapracoval. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Marcinčin, musím s vami súhlasiť a išiel by som proti samospráve, keby som nepodporil váš názor. Treba návrh zákona doladiť. A mohol by byť podporený vlastne širokým spektrom politických strán alebo nás, poslancov Národnej rady.
Určite tie poplatky by mali byť nejakým spôsobom skutočne určené, lebo niektorí by to mohli zneužívať. Ale tu zaznelo, že aj v samospráve sú rozumní ľudia. Tak vedia, že ten pomyselný strop sa nebude prekračovať. A určite ja budem za to, aby takýto zákon bol podporený.

Ďakujem pekne za možnosť ešte možno aj reakcií na niektoré vystúpenia. Na jednej strane ma teší, že to tak pekne prebieha sprava i zľava, tak v podstate taká súvislá diskusia. Konečne mi pripadá veľmi vecná. Za to sa chcem všetkým vám poďakovať, za tieto vystúpenia.
Ja som skutočne pripravený spraviť tam aj na základe vašich návrhov v rámci diskusií, pozmeňujúcich návrhov zmeny. Tie zmeny sa skutočne môžu týkať aj výšky toho poplatku. To znamená nehovoriť o konkrétnej výške a nestanoviť ju tam úplne fixne, ale dať rozpätie od nuly po dajakú hranicu a dať možnosť samospráve, že keď chce, nech to zavedie. Čiže to by mohol byť trebárs jeden krok, na ktorý som pripravený o tom hovoriť.
Na jednej strane je pravda, čo povedal pán poslanec Chren, že v minulosti daň z nehnuteľnosti vytvárala isté precedensy, lebo neviem vy ste ešte mladý, ale možno si na to spomínate, najbohatšia obec na Slovensku prakticky boli Jaslovské Bohunice. Oni vyrubili takú daň z nehnuteľností elektrární, ktorá jednoducho musela platiť. Čiže toto sa stalo v podstate istým podnetom na zmenu zákona. Až na základe tohto prípadu sa spravila zmena v zákone.
Druhá zmena bola tá, ja som sa veľmi potešil, keď bola daň z nehnuteľnosti zavedená, lebo sa hovorilo aj o zdanení vládnych budov, to iste chápete, to okamžite alebo veľmi rýchlo z toho návrhu, samozrejme, vypadlo, aby sme odstránili isté precedensy, ku ktorým by teoreticky mohlo dôjsť na jednej strane.
Na druhej strane ale treba povedať, my tu hovoríme o nových investíciách. A presne viacerí kolegovia tu spomínali, že majú záujem pritiahnuť investície do svojho regiónu a nebudú sami proti sebe bojovať. To znamená spoplatňovať investora, ktorý jednoducho chce prísť, priniesť a vytvoriť pracovné miesta.
Mne sa skôr jedná o investorov, a to treba zas otvorene povedať, týkajúcich sa hlavne väčších miest, ktorí prídu, spravia investíciu, zoberú maržu a odchádzajú, daň z nehnuteľností, ako v týchto diskusiách odznelo viackrát, ale už potom buď platia noví majitelia, alebo teda oni si to do niečoho zakalkulujú, ale už sa to priamo investora netýka, pokiaľ tú investíciu ďalej predáva, čiže z toho dôvodu, aby bolo možné práve vytvoriť to, čo spomínal aj pán poslanec Podmanický, jednoducho vytvorenie finančného takého zázemia, backgroundu pre mesto. Že tak došlo na jednej strane k znehodnoteniu v komunikačnej sieti, na druhej strane, naopak, vytvoria sa možnosti na buď jej rozšírenie, vybudovanie a podobne. Stanoviť to a povedať to možno úplne paušálne aj na iné prípady. Teoreticky možno sa to dá. Ja by som tam očakával eventuálne možno aj z vašej strany dajaký podnet. Môžeme o tom hovoriť. Momentálne takto úplne, ako sa ľudovo hovorí, z voleja si to neviem celkom predstaviť práve pri tomto poplatku.
Investori ako takí, samozrejme, majú, ako som spomínal, záujem platiť na jednej strane čo najmenej, ale, takisto to tu odznelo, pri, vy ste to nazvali úplne natvrdo, korupčné správanie. Mnohí primátori, starostovia tlačia na investorov: „No dobre, chceš tu vybudovať veľkú investíciu, tak urob detské ihrisko, urob to, urob ono, ap. z toho titulu, že tu robíš túto investíciu.“
Týmto poplatkom sa celý tento systém z môjho pohľadu stransparentní a sprehľadní, lebo investor má jasné pravidlá. Práve tým, že tento poplatok by bolo potrebné navrhovať alebo ustanovovať prostredníctvom VZN vždy rok dopredu, čiže nie meniť to v priebehu roka, vytvorí sa aj predpoklad na to, aby nebolo možné napasovávať na konkrétneho investora trebárs nejaké špeciálne podmienky.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za podporu. V prípade, že to prejde do druhého čítania, samozrejme, budeme sa venovať všetkým týmto pripomienkam. Som ochotný ich vo veľkej väčšine akceptovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som len to chcel zopakovať, ktoré možnože ako... (Reakcie poslancov.)