18. schôdza

To nebola záverečná reč.

Ďakujem. Ja by som len to chcel zopakovať, čo síce ako v návrhu napísané je. Len možnože nie s dostatočným dôrazom odznelo v rozprave, že tento návrh, alebo tento zákon dáva samosprávam možnosť na to, aby si vyrubili tento poplatok. A zrejme v tom prípade, keďže si to niektorí kolegovia takto nemyslia, mohli by sme posilniť toto postavenie tak, že dá možnosť samosprávam, aby využívali túto možnosť. Samozrejme, je otázne, či nebolo by možné fixnou sumou stanoviť samotný tento poplatok a nedávať až tak široké alebo neobmedzené rozpätie pri jednotlivých odklonoch, či už to je do plusu alebo do mínusu.
A rád by som ešte poukázal na to, čo neodznelo, že toto by mohlo byť exemplárnym prípadom alebo precedensom na to, že tuná nie úrad bude čakať na to, aby poplatník mu oznamoval svoje verejné dostupné údaje, ako sú identifikačné čísla, adresy, ale aby ich úrad, ktorý tento poplatok vyrubí, sám zabezpečil všetky tieto informácie, aby sme nedávali plus ďalšiu prácu, či už živnostníkom, investorom alebo tým podnikateľom, ktorí túto stavbu začnú realizovať. Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka, Juraja Drobu, Zuzany Aštaryovej, Jaroslava Suju a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve.
Tento návrh zákona reaguje na potrebu odstránenia niektorých nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a to už aj pred prijatím tohto zákona č. 131/2010 Z. z., ktorý ich nevyriešil dostačujúcim spôsobom.
Návrh zákona primárne rieši problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to jeho zrušením.
Návrh zákona taktiež rieši problematickú otázku lehoty 48 hodín, počas ktorej nie je možné pochovať ľudské pozostatky, na ktorú nie je daný medicínsky dôvod a ktorá zasahuje do ústavných práv židovskej náboženskej obce na slobodu náboženského vierovyznania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie tohto zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť ani na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a pri hlasovaní prejaviť vôľu a posunúť návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý prerokovávame pod tlačou 336. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 325 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon o rodičovskom príspevku.
Cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva zabezpečovať si a zvyšovať si svoj príjem výlučne prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.
V článku I sa v tejto novele zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať si a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na budúce povolanie. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená zamestnaný aspoň 270 dní. Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa uznáva a považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v 1. alebo v 1. stupni alebo strednej školy v sledovanom období.
V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška priznávaného rodičovského príspevku o 50 %. Zároveň ale kedykoľvek je možné výšku rodičovského príspevku kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania nároku, počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto požadované kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materskej.
V článku II sa zároveň novelizuje zákon o poskytovaní dávok v hmotnej núdzi tak, aby prípadné zníženie výšky rodičovského príspevku nezakladalo nárok na zvýšenie dávky v hmotnej núdze, ktorá by tak kompenzovala dôsledky zníženia výšky rodičovského príspevku, čím by sa účinky navrhovanej novely eliminovali. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 338), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 326 z 29. apríla navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
Cieľom poslaneckého návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu vylúčených skupín obyvateľstva.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dlho som rozmýšľala, či vôbec budem vystupovať, ale predsa len som sa rozhodla vystúpiť. A musím povedať, že ma k tomu priviedli dve veci, o ktorých budem hovoriť.
Ale najskôr sa na chvíľu vrátim k námietkam pani Jurinovej. Je úplne jasné, že mi nerozumela vo svojom vystúpení. A, samozrejme, dôvodom je neznalosť problematiky ako takej. A preto chcem povedať, ak som súhlasila s matematickým vzorcom na výpočet vianočného príspevku k dôchodku, to neznamená, že som súhlasila s vecnou stránkou, o ktorej som tu hovorila, pretože ľuďom s najnižšími dôchodkami, ktoré majú aj niektorí síce nezaslúžene v dôsledku nedostatočnej a zlej reformy v roku 2004, ale ktorí majú kvôli tomu, že neplatili do systému, veľmi nízke dôchodky, pomáhame prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vysvetlila som to. A na druhej strane ďaleko viac sú postihnutí ľudia, ktorí majú dôchodky blížiace sa k priemernému dôchodku alebo na úrovni priemerného dôchodku. A preto zastávam názor, že mechanizmus by nemal šetriť, ale by mal skôr dôchodcom pomôcť. Čiže predpokladám, že teraz pani Jurinová porozumela, o čo sa jedná. A vzhľadom na to aj teraz budem hovoriť o viacerých zákonoch a budem hovoriť o Ústave Slovenskej republiky, pretože sa dotýka predložený návrh ústavných práv, budem hovoriť o pomoci zákona v hmotnej núdzi, tak ako o ňom hovoril pán poslanec Kaník, budem hovoriť o zákone o obecnom zriadení, pretože aj ten hovorí o povinnosti a kompetenciách obcí pri poskytovaní sociálnej pomoci. Čiže znovu sa to bude prelínať. Zaujímavé je pani Jurinová, pani poslankyňa, že vám nevadilo, keď váš minister predkladal novelu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vrátane tejto novely predložiť ďalších 7 noviel, nepriamych noviel ďalších zákonov. Môžeme hovoriť o prídavkoch na dieťa, o príspevku pri narodení dieťaťa, o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Takže, prosím, je potrebné, aby ste vystúpili k tomu, v čom sa skutočne vyznáte. Nech sa páči. Toto je vo veľmi dobrom a v láskavom tóne. Mne je úplne jasné, že ste sa tejto problematike nevenovali, kým ste neprišli do parlamentu. Ale je to veľmi zložitá problematika, vo všeobecnosti upravená viac ako 380 predpismi. A poznať ich navzájom je skutočne ťažké a náročné. Toľko na úvod.
No musím povedať, že pokiaľ ide o predložený návrh zákona, samozrejme, neprekvapil pán poslanec Kaník, pretože každý jeho návrh zákona smeruje proti ľuďom, najmä proti chudobným ľuďom žijúcim v biede, proti rodinám s deťmi, samozrejme, vždy najviac voči rodinám s väčším počtom detí bez rozdielu veku, či sa jedná o novorodenca, batoľa alebo sa jedná o žiaka základnej školy. Zameriava sa predovšetkým na rodiny, kde chudoba je generačnou kliatbou. Veľmi sa čudujem pánom poslancom Kužmovi a Horváthovi, že sa pridali k tomuto návrhu.
A by som pripomenula rok 2003, kedy bol pripravený zákon o pomoci v hmotnej núdzi. A tento zákon, ktorý keď vstúpil do platnosti v roku 2004 s účinnosťou od 1. 1. 2004, jednoznačne priniesol obrovské problémy. A na bežiacom páse ja spomeniem iba Krompachy, ale aj ďalšie mestá, obce, kde občania drancovali, vykrádali obchody. A v tejto chvíli možnože by sa aj oplatilo zacitovať, ale tak by som zbytočne strácala čas, pretože programové vyhlásenie vlády poznáte, kde ste sa zaväzovali zvyšovať kvalitu života občanov a životnej úrovne, kde ste sa snažili riešiť usporiadané rodinné vzťahy, o riešenie úspešných detí, zdravia, ktoré by malo byť zdrojom pokoja, vnútornej rovnováhy, kde ste hovorili o tom, že veľká čas Rómov patrí naďalej medzi sociálne ekonomicky najslabšie spoločenské skupiny postihnuté chudobou, sociálnym vylúčením, ktoré nie sú schopné prekonať svojím individuálnym úsilím. Sociálne vylúčenie predstavuje zásadný celospoločenský problém, pretože okrem negatívneho vplyvu na rozvojový potenciál vedie k zhoršovaniu občianskeho spolunažívania, vyhrocuje vzťahy s majoritou, zvyšuje nebezpečenstvo šírenia extrémizmu. Mohli by sme hovoriť o tom, že ste hovorili, ako je potrebné venovať pozornosť a podporu rodine v kritických fázach jej existencie, najmä po narodení dieťaťa pri zosúlaďovaní rodinného pracovného života. A takto by som mohla postupovať ďalej. Ja si vôbec nemyslím, že predložený návrh novely zákona o rodičovskom príspevku a taktiež návrh novely zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, resp. pri narodení súčasne troch a viac detí a opakovane dvojčiat má byť takýmto zákonom, ktorý by pomáhal.
A preto mi dovoľte povedať, že to, že som sa rozhodla vystúpiť, musím povedať, vyprovokovala aj nekompetentnosť a neznalosť štátnej tajomníčky ministerstva práce, ktorá včera povedala, že nezverejní obce, kde idú s programom IP kariet, preto, že inak by bol problém tak ako v piatich obciach, v ktorých to chceli spustiť a zverejnili. Museli od toho ustúpiť. Viete, IP karty sú hudbou budúcnosti a určite sa dajú raz zaviesť. Tak ako všetci používame platobné karty ap., aj IP karty bude môcť zaviesť a využívať pri hmotnej núdzi, samozrejme, za určitých podmienok. Ale pani štátna tajomníčka vôbec nehovorila o tom, že vlastne keď chce niečo takéto zaviesť, že je tu info zákon a že ona vlastne musí informovať ľudí o tom, kde to je. Nehovorila o tom, ako sa starostovia, kde sa má projekt spustiť, domáhajú toho, že nikto s nimi nekomunikuje. Ale spokojne povie, že bude jedno teplé jedlo a nič viac, pardon, nie teplé jedlo, to bola, myslím, polievka, dokonca a jedno jedlo. Možnože nakoniec nedajú ľuďom vôbec nič a z ústavy vyčiarknu čl. 39 ods. 1 a 2, samozrejme, aj odsek 3 a povedia, že teda nebudú mať občania na nič nárok. Ale to, myslím si, by ste asi neprežili. A tých 47 %, ktoré dnes SMER – sociálna demokracia má, vy, ktorí idete dolu s percentami, tak určite sa prejavuje aj zo strany občanov. A hovorím, ešte raz zdôrazňujem, taká neznalosť a povedať, že dáme jedno jedlo, polievku, ako to povedala, tak to je vrchol všetkého. Vážené dámy, páni, vy si viete predstaviť, čo je to dať jedno jedlo novorodencovi, batoľaťu, matke, ktorá bude dojčiť, vy si viete predstaviť, čo je to, dať to žiakovi na základnej škole?
Ale poďme po rade. Takže aj teraz budem hovoriť o viacerých právnych predpisoch a začnem Ústavou Slovenskej republiky, čl. 39 ods. 1 a 2, kde odsek 1 hovorí o tom, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Toto právo, samozrejme, je premietnuté v zákone, predovšetkým o sociálnom poistení, č. 461/2003 Z. z. A dá sa povedať, že to je taký prvý okruh. Odsek 2 hovorí, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odsek 3 hovorí jednoznačne, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví osobitný zákon. Ako som povedala, odsek 1 je riešený v zákone o sociálnom poistení. A, samozrejme, v zákone druhý stupeň tohto zákona je o starobnom dôchodkovom sporení a tretí stupeň tohto zákona je o doplnkovom dôchodkovom sporení. A čo je to tá hmotná núdza? Bol to zákon o sociálnej pomoci, kde ju pán Kaník začal rozbíjať, kde vlastne boli definované v súlade s odsekom 3 podrobnosti o právach, kde bolo povedané, čo sú to tie základné životné podmienky. Dnes tieto základné podmienky nie sú stanovené ani v jednom zákone. Ale treba povedať, že v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, to je zákon 599/2003 Z. z., v § 19 je veľmi jednoznačne povedané, že, a to je to dôležité, odsek 1, sa poskytujú dávky a príspevky v peňažnej forme, vecnej forme alebo v kombinovanej forme, aktivačný príspevok len vo forme finančnej, teda peňažnej. A odsek 2 hovorí o dávke vo vecnej forme, jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístreší. Ale súčasne § 24 hovorí, že obec pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti rozhoduje o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi, vykonáva poradenstvo pri zabezpečovaní základných životných podmienok a pri pomoci v hmotnej núdzi. Čiže tu je kompetencia obce. Preto budem hovoriť aj o zákone o obecnom zriadení, zákone č. 369/2004 Z. z., lebo všetky na seba nadväzujú. A teraz poďme k tomu. Ak hovoríme, že kto je v hmotnej núdzi, má takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, môžeme povedať, že analogicky je možné považovať jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie za zabezpečenie základných životných podmienok. Ak hovoríme o zabezpečení základných životných podmienok, máme tu zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý definuje to, čo sa za príjem považuje, čo sa za príjem nepovažuje. A súčasne hovorí aj to, kto je a na čo je právo teda v hmotnej núdzi. Ja v tejto chvíli musím povedať, že súčasná pomoc v hmotnej núdzi sa rieši na úrovni sumy životného minima, kde je možné povedať, že je to nejaké skutočné životné minimum, ktoré táto spoločnosť uznala, že pod týmto stavom životného minima nastáva stav biedy, pretože ľudia sú chudobní a nemajú z čoho žiť a treba im pomôcť. Ale na úrovni vlastne životného minima riešime iba jednotlivcov a neriešime tak rodiny s deťmi, na úrovni životného minima neriešime vôbec rodiny s väčším počtom detí. A tu vyzývam zase kresťanských demokratov na riešenie. Ja si veľmi dobre spomínam, že sme chceli pomôcť matkám, ktoré sa rozhodli stratiť príjem pre to, aby priviedli dieťa na svet. A sme povedali, že keď sa rozhodli, že prídu o príjem, že dáme im rodičovský príspevok vo výške sumy minimálnej mzdy. Samozrejme, po nástupe vašej vlády urobili ste obrovský kotrmelec, s účinnosťou od 1. januára tohto roku ste novelizovali tento zákon, stiahli ste rodičovský príspevok na jednotnú sumu pre všetky matky, aj pre tie, ktoré nepracovali a neboli poistené na 190 eur a dokladoval to, pán minister, veľmi zaujímavým spôsobom. A hovoril aj o tom, ako pridáva všetkým matkám 26 eur. Prosím vás pekne, matkám, ktoré boli v hmotnej núdzi, nepridal nič, pretože to, čo im pridal na rodičovskom príspevku, tak to im stiahol na základe zákona o pomoci v hmotnej núdzi. A boli v hmotnej núdzi a nedostali nič. Obdobná situácia bola aj na materskom, pretože ste povedali z 55 % vymeriavacieho základu sme zvýšili na 60 % výpočet dávky, ale nikto z vás neuvažoval o vymeriavacom základe, platnom pred dvomi rokmi, kde tie ženy mohli mať už ďaleko vyšší vymeriavací základ, vlastne ste nepridali mamičkám vôbec nič.
Čiže toľko k vašim vyhláseniam v programovom vyhlásení vlády a k tomuto.
V tejto súvislosti musím jednoznačne povedať, že bolo by zaujímavé, či páni poslanci Kaník, Horváth a Kužma majú tento zákon prerokovaný aj so Združením miest a obcí Slovenska. Tí, ktorí ste tu primátormi miest a starostami obcí, som zvedavá, ako budete reagovať na to, keď budete mať vo forme vecnej zabezpečiť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Samozrejme, plní obec v zmysle zákona o obecnom zriadení pri výkone v samospráve úlohy na úseku sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu. Je tu odkaz na zákon č. 195 o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je neplatný a ktorý nahradilo viacero zákonov. V prvom rade je to zákon o pomoci v hmotnej núdzi č. 599/2003 Z. z., zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Len je to celý rad ďalších zákonov, zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, zákon o sociálnych službách, zákon o príspevku pri starostlivosti o dieťa a podobne. Takže vo všetkých týchto zákonoch má obec jednoznačne stanovené kompetencie, ktoré má vykonávať, samozrejme, nielen obec, ale aj vyšší územný celok, ten vo svojom kompetenčnom zákone č. 302/2001 Zb. Toľko teda k tomuto.
A ešte mi nedá nespomenúť ďalší zákon, a to zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom a s bytovými náhradami, pretože ako bytovú náhradu alebo prístrešie rieši, kto ju poskytuje, kto ju zabezpečuje na základe čoho. A, samozrejme, dotýka sa to aj Občianskeho zákonníka, ktorý definuje v § 711, kedy možno dať výpoveď z nájmu a aké sú to bytové náhrady (§ 712) a, samozrejme, čo je to prístrešie, že je to prechodné ubytovanie najmä v spoločnej nocľahárni, v iných zariadeniach na to určených, priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí. Ja som zvedavá, vážený pán poslanec, čo asi spravia starostovia, keď prídu občania v hmotnej núdzi, ktorí sa ocitnú bez strechy nad hlavou, a povedia, že si neprosia dávku v peňažnej forme, ale vecnú dávku, ako túto situáciu budete riešiť.
Takže asi toľkoto by som povedala k tomu. A myslím si, že som to dostatočne jasne vysvetlila, ale nedá mi nepovedať to, že týmto zákonom, pán poslanec, chcete trestať rodičov v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Včera sme o tej miere nezamestnanosti hovorili. Snažili ste sa to zmanipulovať. Pripúšťam, evidovaná miera nezamestnanosti bola jasná, ale do roku 2003 sme sa väčšinou venovali celkovej miere nezamestnanosti a potom sme prešli na tento systém. Nikdy ste nehovorili o tom, koľko bolo ľudí, a bolo to takmer 200 000 ľudí, neoficiálne to bolo v podstate viac, ktorí odišli pracovať do zahraničia, ktorí sa v roku 2009 vracali odtiaľ. Dnes ak si pozriete prieskum, uvidíte, že je povedané, koľko ľudí chce zase ísť pracovať do zahraničia, pretože sa otvoril, je voľný trh práce v Nemecku, v Rakúsku. Veľa ľudí tam bude odchádzať. Ja poviem len príklad Starej Ľubovne. Ak by sa neboli vrátili v roku 2009 ľudia, ktorí chodili a boli vycestovaní za prácou v cudzine, tak by vôbec im nebola narástla evidovaná miera nezamestnanosti. Takže to je len taký zaujímavý príklad. Vrátilo sa im okolo 800 ľudí a to im spôsobilo takýto nárast. Ale takýchto regiónov je viacej. Čiže návrat takmer toho veľkého počtu, samozrejme, ovplyvnil mieru nezamestnanosti. Mne len nedá, ja by som len pripomenula, keď hovoríme o tej miere evidovanej nezamestnanosti, ja mám tabuľku od roku 1999 pred sebou, nehovoriť o regiónoch, kde je 30-percentná evidovaná miera nezamestnanosti, podľa Štatistického úradu, a celková miera nezamestnanosti vyššia, 32-percetná, dlhodobo. Hovorím o Revúcej, Rimavskej Sobote, o Veľkom Krtíši a podobne. Ako chcete a prečo chcete trestať rodičov a chcete im znížiť rodičovský príspevok za to, že sa nemali možnosť zamestnať? To je jedna vec. A týka sa to, samozrejme, aj príspevku pri narodení dieťaťa. Ďalšia vec, to je problém v prvom rade váš, je, že za uplynulé vaše obdobie výrazne a ťažko sme s tým bojovali, postupne sme dosahovali znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. V roku 2009 sme boli na úrovni 121 000 dlhodobo nezamestnaných, dnes je to viac ako 180 000 dlhodobo nezamestnaných. A to je aj o tých rodičoch, ktorým chcete krátiť rodičovský príspevok.
Na základe toho, čo som povedala, myslím si, že som to dostatočne jasne objasnila a vysvetlila, nie je možné, aby, a tu dávam procedurálny návrh, ďalej tento parlament o tomto návrhu zákona pokračoval v rokovaní. Ďakujem za pochopenie. (Potlesk.)

Ďakujem. Je veľmi chvályhodné, že pani poslankyňa Tomanová odrazu nadobudla sociálne cítenie a takto háji sociálne dávky svojich voličov, len škoda, že tento záujem je iba formálny, keďže sociálne vylúčeným spoločenstvám za éry svojho ministrovania ničím nepomohla a problém nadobudol aj vďaka jej nečinnosti nekontrolovateľné rozmery. Takže tento falošný záujem naozaj znesie iba mikrofón v Národnej rade Slovenskej republiky a určite nie exekutíva, o čom sme sa mohli donedávna presvedčiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani Tomanová, veľmi pozorne som vás počúval. Tie čísla mi matematicky nijako nesedia. Ak sa nemýlim, tak nedávno sa ktosi hrdil z vašej strany, že 7,36-percentná nezamestnanosť bola v roku 2008 a teraz je 14-percentná, alebo teda 13-percentná, momentálne som si to prečítal. To by znamenalo, že ten nárast bol spôsobený len tým, že tí ľudia prišli sem. Podľa toho, ako ste vy hovorili, keby sem neprišli, tak by sa nezvýšila. No, pani Tomanová, ja neviem ja žijem na Slovensku. A mám taký pocit, že to spôsobili tí nezamestnaní, ktorí skončili vďaka tomu, že tieto slovenské fabriky a slovenskí výrobcovia nemali prácu, preto, lebo bola svetová kríza, a ešte aj stále je, a ja vôbec nevylučujem, že sa čiastočne nevráti, tak to asi nie je pravda, zrejme všetko spôsobili len tí, čo prišli sem späť.
No a keď hovoríte o regiónoch, kde je nezamestnanosť 30-percentná a tak ďalej, no skúsme sa opýtať, čo spôsobilo, že tieto regióny sú na tom tak. To nespôsobila žiadna pravicová, dokonca ani vaša vláda to nespôsobila, to je historicky dané z vývoja, ktorý tuto bol, ale to spoločenstvo. Za posledných zhruba 60 rokov jednoducho fungovalo to tak, ako to fungovalo. Prečo tie isté krajiny, ktoré boli ešte na pred druhou svetovou vojnou na takej istej úrovni ako my, resp. na ešte horšej, sa majú trikrát lepšie alebo päťkrát lepšie ako my? Čo to spôsobilo? Boli to oni alebo my? Kto to spôsobil, že v Rakúsku je nezamestnanosť na úrovni 5 % a u nás je na úrovni 14 %? Sme to my alebo oni? To sme si spôsobili sami tým, ako sme ľudí vychovali, ako sme ich viedli, ako sme ich naučili robiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa, ďakujem za vaše vystúpenie a za takú vecnú analýzu toho predkladaného návrhu. Plne akceptujem, myslím si, že by skutočne už bolo načase, keby sa novelizoval rokovací poriadok Národnej rady v tom zmysle, že poslanci vládnej koalície budú určovať, ktoré pripomienky a návrhy opozície sú relevantné, správne, kompetentné a ktoré nie. A ja si myslím, že teda naozaj by bolo načase, keby sa do rokovacieho poriadku jednoznačne napísalo, že poslanci súčasnej vládnej koalície majú patent na rozum, pretože tým pádom by sme aspoň už vopred vedeli, aké budú reakcie na naše vystúpenia a s čím nemá zmysel vystúpiť.
Ale ja som rád, že ste hovorili aj o tej problematike nezamestnanosti, pretože musím sa priznať, že vysoko oceňujem, že v podstate týmto svojím vystúpením ste vlastne akoby donútili alebo, ak mám použiť to slovo, vyprovokovali pána poslanca Jurčíka, ktorý nám vlastne oznámil, že miera nezamestnanosti je historicky daná a že teda vlastne tým pádom ani nemá zmysel, aby sme čokoľvek robili. A ja veľmi oceňujem, že poslanec za politickú stranu, ktorá nominovala ministra práce, nám práve oznámil tento fatalistický postoj k vývoju nezamestnanosti. A predpokladám, že teda v tomto zmysle sa táto strana aj zariadi, pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti. Predpokladám, že pri nejakej najbližšej novele zákona o službách zamestnanosti by sa mohla táto veta dostať do jeho úvodných ustanovení.