18. schôdza

Pán poslanec Švantner.

Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že teraz sme počuli celkom peknú analýzu stavu, aký je v Slovenskej republike, čo sa týka používania jazyka národnostných menšín. A je naozaj pravda, že namiesto toho, aby tu bol jeden integrujúci jazyk, ktorým by sme sa mohli navzájom dorozumievať, začína vznikať tak, ako povedal pán poslanec, geto na južnom území Slovenska, kde sa, žiaľbohu, politici snažia izolovať tak obyvateľstvo maďarskej národnosti, aby malo doslova problémy žiť v tejto spoločnosti. Ja poviem jeden príklad. Ako je možné, že do Bratislavy príde 25-ročná rodička, kde sa jej doktori snažia pomôcť a ona nevie s nimi komunikovať? Čo sme robili za to obdobie, kde sme mali naozaj vytvoriť jeden integrujúci jazyk? Ja si myslím, že miesto tohto zákona, o ktorom teraz tu hovoríme, sa má pripravovať zákon na zlepšenie komunikatívnosti medzi občanmi maďarskej národnosti na južnom území Slovenska s väčšinovým slovenským národom. Nad týmto sa zamyslime. A naozaj nerobme zle obyvateľom maďarskej národnosti na južnom území. Veď je situácia taká, že sa nemôžu v strede Slovenska zamestnať z toho dôvodu, že nevedia komunikovať s ostatnými ľuďmi, ktorí tuná žijú. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Nagy.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, keby niekto cudzí, ktorý tu nežije, v tejto republike, dnes sa zatúlal do Národnej rady a vypočul si vaše slová o situácii na Slovensku, tak by sa zhrozil, lebo vy ste použili také expresívne výrazy, keď ste popisovali stav a čo hrozí, ako slová "rafinované prejavy, hrozný seriál, geto, iredenta, posledný krok, mimikry, hrozba, izolovať". To sú slová, ktoré sa používajú na popísanie veľmi kritickej situácie. Vy ste boli štyri roky podpredsedom vlády pre národnostné menšiny, vy dobre viete, že situácia je iná, že vôbec nejde o "žiadne getá, o iredenty, o posledné kroky, o mimikry a hrozby", ale že tento národ s ostatnými národnosťami žije v normálnom vzťahu a v normálnom ovzduší. Vy ste... (Hlas z pléna.) Vy tu strašíte (Nevyrušujte, kolega.), že to môže byť alebo teda je to také, pričom ste aj zabudli, že tento zákon nie je iba o maďarskej národnostnej menšine, o používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny. Veľmi dobre viete, že pokiaľ bude prijatý tento zákon, tak hlavný osoh budú mať Rusíni, Ukrajinci a Rómovia, ale aj Nemci a Chorváti, ktorí budú môcť práve na základe medzinárodných odporúčaní používať jazyk svoj aj v úradnom styku, aj vo svojom normálnom živote. Nechajte nás žiť a poprosím vás, nevytýkajte nám, že chceme sa tu cítiť ako doma, preto chceme, aby aj naše jazykové práva boli rovnoprávne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Vážený pán poslanec Čaplovič, opakovane ste vo svojom vystúpení použili termín maďarský návrh novely zákona. Tým ste ale nepovedali nič o obsahu toho zákona, povedali ste ale veľa o charaktere vášho vystúpenia.
Vo svojom protimaďarskom vystúpení ste hovorili o tom, že návrh prekračuje rámec záväzkov vyplývajúcich z charty menšinových a regionálnych jazykov. No chcem vás upozorniť, že medzinárodné záväzky predstavujú pre krajinu minimum, nie maximum toho, čo má vo vzťahu k štandardom týkajúcim sa ľudských práv dodržiavať. Pokiaľ ich nechce dodržiavať, tak môže od tých dohôd príp. odstúpiť, ak je to možné, ale pokiaľ je nimi zaviazaná, tak štandardy dané medzinárodnými dohodami predstavujú minimum a nie je nič zlé na tom, ak sa krajina rozhodne správať sa ústretovejšie a poskytnúť svojim vlastným občanom v niektorej oblasti väčší rozsah práv, ako to garantujú medzinárodné dohovory.
K tomu, že voči príslušníkom menšín sa treba správať veľkoryso a ústretovo a že treba sa snažiť, aby sa tu cítili ako doma. Pokiaľ si dobre pamätám, nehovoria to samotní príslušníci menšín, hovoria to zodpovední príslušníci väčšinového národa, ktorí to tak cítia. A necítia to tak preto, lebo by sa obávali, že v opačnom prípade by sa príslušníci menšín správali ako nejaká hrozba alebo nebezpečenstvo pre štát, ale preto, lebo to považujú za prirodzené a správne, aby sa tu všetci občania cítili ako doma a dobre. Ale tomu vy zrejme nerozumiete. Ďakujem.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Vážený pán poslanec Čaplovič, určite so mnou súhlasíte, že teraz prerokovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín veľmi úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku a je neoddeliteľný od zákona o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku upravuje používanie slovenčiny v takzvanom úradnom styku. A taktiež obsahuje aj úpravu jazykových práv aj v ďalších oblastiach verejného styku.
Pán poslanec, celý čas hovoríte o tom, že štátny, prízvukujem, väčšinový jazyk treba chrániť pred jazykom národnostných menšín. Ak by nežili tieto menšiny na Slovensku, pred kým by ste chránili štátny jazyk? Bolo by potrebné vtedy slovenčinu chrániť? Zrejme nie. Fakty však, pán poslanec, hovoria niečo iné ako vy. Pri každom sčítavaní obyvateľov sa počet osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti znižuje. A tie čísla, žiaľ, neklamú. Zákon o štátnom jazyku teda vo svojich dôsledkoch nechráni väčšinu. Dokonca si myslím, že môže aj obťažovať, lebo diktuje, ako komunikovať. A pravda je taká, že v praxi podporuje a urýchľuje asimiláciu menšín.
Pán poslanec, priznajte si, že schopnosť menšín udržiavať si vlastnú jazykovú identitu pre menšiny je vlastne nižšia, ako je tomu u početnejšej ekonomicky, politicky, sociálne a tak ďalej silnejšej väčšiny. Preto vás, pán poslanec, prosím, prestaňte už konečne strašiť. A keď naozaj úprimne, ako uvádzate, chcete pomôcť tu žijúcim menšinám, stačí, ak im budete načúvať. Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič bude reagovať na faktické poznámky.

Chcel by som predovšetkým mojim kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, povedať, že ja im dobre načúvam a to, čo sa tu udeje, v Národnej rade, to nie je potrebou národnostných menšín, chodieval som na jazykovo zmiešané územia a medzi národnostné menšiny a takýto problém, ktorý sa tu často pertraktuje a ktorý ste tu predložili aj vy v novele zákona, vôbec nepociťujú. Skôr si uvedomte aj situáciu, ktorá je na tomto území, že často aj Slováci sa sťažujú, že musia hovoriť v maďarskom jazyku, resp. dostávajú dokumenty len v maďarskom jazyku v rámci samosprávy. A tie požiadavky o to, aby sa tieto dokumenty publikovali minimálne dvojjazyčne, sa neuplatňujú.
Ja som nepovedal slová chrániť slovenčinu, ja som hovoril o tom, aby sme sa ju naučili používať vo verejnom styku, aby sa ju naučil používať vo verejnom styku každý občan Slovenskej republiky. A to nie je namierené proti menšinovým jazykom. Menšinové jazyky sa môžu kreovať, je tu skvelé školstvo, je tu skvelá kultúra, sú tu noviny, sú tu knihy, časopisy, nebývalé množstvo ďalších aktivít Slovenskej republiky, ktoré sa tu prejavujú a objavujú, ktoré nepoznáme nielen v strednej Európe, ale vôbec v Európe, pre národnostné menšiny. To je moja skúsenosť. A moja skúsenosť hovorí aj o tom, tie slová som povedal, že akonáhle zavedieme túto novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín do praxe, tu nejde len o percentá, tu ide o konkrétne kroky, ktoré znižujú používanie oficiálneho slovenského jazyka a naozaj vytvárajú istým spôsobom geto pre občanov konkrétne maďarskej národnosti, budú používať títo občania len maďarský menšinový jazyk. Ďakujem vám veľmi pekne.