18. schôdza

Pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že máme rokovanie výboru teraz hneď po hlasovaní k dvom uzneseniam.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, budem pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu zákona o používaní jazyka menšín. Pred prestávkou som hovoril o nebezpečnosti alebo zradnosti, ústupčivosti slovenskej politiky voči požiadavkám etnických menšín. A odvolával som sa predovšetkým aj na analytický článok portálu Blisty. Takže ak dovolíte, by som dokončil túto pasáž, aby sme zvážili, či budeme ďalej menšiny postupne vybavovať takýmito ústupčivými legislatívnymi zbraňami, ktoré raz môžu byť namierené proti nám, teda proti slovenskej štátnosti a územnej celistvosti, tak ako to bolo, povedzme, v iných štátoch, ktoré takisto sa nádejali, že takouto ústupčivou politikou voči menšinám dokážu, povedzme, politiku etnického separatizmu alebo segregácie alebo istej jazykovej hegemónie, alebo územnej uzavretosti riešiť takým spôsobom, ako to napr. rieši súčasná vláda. Ja osobne a Slovenská národná strana sme presvedčení, že toto nie je dobrá metóda, nie je to dobrá cesta, skôr treba presviedčať menšiny o tom, že ten status práv a status quo, na ktoré sa doteraz odvolávali, im postačuje na konformný výkon svojich ústavných práv. A chcel by som sa opýtať predstaviteľov strany Most – Híd ako politického navrhovateľa, aj keď priamym navrhovateľom je podpredseda vlády, prečo zrazu po štyroch rokoch ustúpili zásadne z argumentácie tzv. status quo, či si myslia, že toto je to udržanie status quo, toho status quo, čo my sme za minulej vlády rešpektovali. A teraz keď sa etnická strana dostala k moci, ak zrazu svoje slová, prísľuby a deklarácie o potrebe udržateľnosti status quo hodila za hlavu a prišla s masívnymi nadštandardnými a ďalšími požiadavkami, pýtam sa, čo teda ďalej. Ako povedal klasik, budúcnosť je v tomto prípade naozaj neistá. My môžeme len doplniť a aktualizovať jeho slová, budúcnosť slovenskej štátnosti a územnej celistvosti, tak ako ju poznáme teraz, môže byť v budúcnosti pri takomto postupe neistá, čo iste v reálnom čase je len fakt, že slovenská vláda a jej existencia opäť závisí od politickej vôle jedného subjektu, ktorý reprezentuje alebo snaží sa reprezentovať najagilnejšiu a najrozvinutejšiu aj najpočetnejšiu etnickú menšinu na Slovensku. Je každému zrejmé z politického hľadiska, že bez podpory tejto strany by táto vládna koalícia nemohla existovať. Takže toto sú, chápem, mantinely pre viacerých koaličných poslancov, pretože hlasovanie o tomto zákone, ktorý bol, mimochodom, predradený pred rokovanie o uznesení Národnej rady k prijatej maďarskej ústave a k ďalším aktivitám maďarskej vlády, aj toto predradenie veľmi jasne poukazuje, že máte vlastne istú povinnosť hlasovať za tento návrh, ktorý ide proti záujmom určite aj vašich voličov, pretože je úplne jedno, či volič slovenský je pravicový alebo ľavicový, či žije na juhu alebo na severe, štátnosť sa dotýka všetkých ľudí našej vlasti.
Bohužiaľ, sú synergické útoky a uhryznutia od Orbána. Na ne si v podstate dovolíme len kňučať. Bojíme sa dokonca čo len šteknúť. A už vôbec vládna koalícia nemá odvahu prijať legitímne právo obrany, pretože v minulosti sme práve, a to je zvláštne, zo strany FIDESZ počúvali o potrebe ďalej upraviť tento zákon. Keď som sa pozrel do minulosti, tak som videl, že zhodou okolností v roku 2006 vtedajší podpredseda vlády Csáky prišiel s podobným návrhom, zmeniť kvórum na 10 % v rámci tabuľového zákona. A išli dokonca tak ďaleko, že zákon mal meniť aj istú názvoslovnú imunitu obcí, týka sa to 20 obcí, ktoré sú pomenované na južnom Slovensku po významných slovenských dejateľoch. Ide napr. o Hamuliakovo, Gabčíkovo, Hviezdoslavov, Matúškovo, Tešedíkovo a tak ďalej a tak ďalej. Takže vidíme, že táto téma nie je nová, ona sa stále objavuje. Raz ju interpretuje Orbán z Budapešti, raz ju interpretovala SMK, teraz ju interpretuje a snaží sa presadiť strana Most – Híd. Takže je evidentné, že bez nejakej spoločenskej diskusie pri takejto zásadnej zmene je to len a len politické rozhodnutie.
Sme v druhom čítaní, a preto po týchto rámcových, systémových a legislatívnych pripomienkach zhrniem, čo prekáža Slovenskej národnej strane v tomto návrhu. Samozrejme, my ako celok tento zákon odmietame a aj budeme hlasovať proti nemu, aj keď sa možno objavia nejaké pozmeňujúce návrhy, a my sa ich pokúsime tiež dať, pretože samotná filozofia prijímania tejto normy a neopodstatnenosť hovoria proti tejto norme.
Takže tie výhrady, ktoré som tlmočil, pán predseda, aj vám na výbore pre kultúru a médiá, sú tie, že z individuálneho práva menšiny sa ustanovuje kolektívne právo. Preto ja aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý na záver svojho vystúpenia prečítam, zavádzam expressis verbis to, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám, pretože toto tu doteraz nemáme, ale je to medzinárodná prax aj je to kompatibilné s medzinárodnými zvyklosťami a vôbec medzinárodným právom, predovšetkým z OSN a z nadstavbovej časti konferencie KBSE a ďalších noriem prijímaných predovšetkým v deväťdesiatych rokoch.
Ďalej je to výhrada, že právo príslušníka menšiny používať svoj jazyk v úradnom styku sa nafúklo aj na povinnosť úradov komunikovať s príslušníkom menšiny v menšinovom jazyku, predovšetkým v ústnej komunikácii. Zasa je to niečo, čo je nové a čo je neopodstatnené v takomto rozsahu a kvalite alebo hĺbke, pretože opäť to posilňuje príslušníkov menšín, aby nemuseli ovládať štátny jazyk. A je smutným vysvedčením vlády, ak jej nezáleží, aby vedeli uplatniť aj legislatívnymi nástrojmi ústavné právo pre príslušníkov menšín osvojiť si štátny jazyk. A pokiaľ ide o osvojenie štátneho jazyka, je to podobné ako pri výučbe cudzích jazykov. Viete, že keď nekomunikujete, tak zabúdate a cítite sa jednoducho nekonformne. Takže po prijatí tejto normy by v podstate príslušníci menšiny získali pocit, že slovenčina je pre nich cudzí jazyk, dá sa tak povedať, vyšli by z cviku, keď už ani štát si nevie istým spôsobom zabezpečiť, aby jeho orgány komunikovali so všetkými občanmi v štátnom jazyku. Toto je alfa a omega a podstata zákona o štátnom jazyku, zabezpečiť rovnosť pred zákonom pre všetkých, zatiaľ čo tento zákon je vlastne imunitný zákon pre časti menšín, aby nemuseli ani len teoreticky a už vôbec nie prakticky ovládať štátny jazyk.
Ďalej, pôvodný rozsah úradného styku sa opäť rozširuje na celý verejný styk. To znamená, že z obce alebo zo samosprávy sa to prenáša na celú štátnu správu. Má to ďalej aj nebezpečnú nadstavbu, o ktorej sme tu už hovorili. Opäť, v odvolacom konaní navrhovateľ chce umožniť, aby aj mimo územia vyčleneného kvórom, je to tých 20 %, alebo oni tu navrhujú po novom 15 %, aby aj mimo tohto územne vyčleneného teritória, kde je aj teraz právo používať pre príslušníkov jazyk menšiny, mohlo sa to preniesť na obce v podstate, dá sa tak povedať, na akomkoľvek mieste Slovenska, čo je rovnako neprípustné. Je to dezintegračný prvok, ktorý snáď nepoznajú nikde vo svete.
Pôvodné právo poslanca obecného zastupiteľstva použiť svoj materinský jazyk sa rozširuje aj na ostatných účastníkov rokovania obecného zastupiteľstva, čím sa myslia podľa dôvodovej správy najmä starostovia a hlavní kontrolóri. Pýtal som sa, na čo to má slúžiť. No zrejme tam, kde je nejaká svetlá výnimka, ako je to napr. v Komárne, kde bol za záhadných okolností, myslím, ale v dobrom, samozrejme, zvolený slovensky hovoriaci nezávislý poslanec, ale zastupiteľstvo má väčšinu maďarsky hovoriacich poslancov, alebo opačný prípad, že je maďarsky hovoriaci primátor, ale väčšinu v zastupiteľstve tvoria slovenskí poslanci, sa umožňuje práve týmto verejným činiteľom, aby mohli používať pri rokovaní jazyk menšiny, čím sa vlastne diskriminuje možno tá slovenská väčšina, 80- alebo 70-, alebo 60-percentná, podľa obce a mesta, pretože ona má právo tiež prijímať informácie vo svojom jazyku, predovšetkým v štátnom jazyku a nie je odkázaná zrejme na tlmočenie.
Ďalej, v podstate akási plazivá asimilácia na juhu, ale teraz paradoxne obrátená, obsahuje už prvý novelizačný bod § 1, keď sa za pravidlá používania jazyka menšín v úradnom styku pridali slová „a v oblastiach upravených týmto zákonom“. Tie oblasti sa, samozrejme, rozširujú a otvára sa ďalších 13 zákonov, čo je jav v našej legislatíve naozaj ojedinelý, takýmto masívnym spôsobom vstupovať do toľkých zákonov, aby sa upravilo používanie jazyka menšín. Takže zákon už v prvom paragrafe rozširuje tú oblasť a ide nad rámec zákona, práva a, mám pocit, aj ústavy, pretože naozaj sa tu degraduje štátny jazyk a dokonca sa snaží menšinovým jazykom v mnohých oblastiach verejného styku nahradiť štátny jazyk alebo ho vytlačiť de facto z jeho pozícií, aj keď v niektorých prípadoch, ale ojedinele sa pripúšťa platnosť v prípade rozporu slovenského textu, ale, pán predkladateľ, vy ste úplne vypustili všetky ustanovenia, ktoré by mali predchádzať pred zadefinovaním práva použiť jazyk menšiny, predovšetkým v úradnom styku, tak, že okrem štátneho jazyka môže použiť, vy ste úplne zamlčali, príslušník menšiny aj štátny jazyk. A z tohto zákona to ani nie je zrejmé. Ale naopak, už tam zavádzate povinnosť pre právnické osoby, aby na viditeľnom mieste informovali, a pravdepodobne príde k tomu, že to bude aj ústne, akéhokoľvek prichádzajúceho s úradnou agendou, aby komunikoval, resp. že môže komunikovať v jazyku menšiny. Takže opäť tu máme výraznú disproporciu medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom.
Spomínal som to už v prvom čítaní, zatiaľ som nevidel, že by niekto z vládnej koalície išiel meniť zásah do autonómneho postavenia a agendy cirkví, dokonca, myslím, ani KDH. A podľa posledných informácií sklapli opätky aj pri svojom zámere na tých 18 %, čo sa niekde v kuloároch hovorí, ak to tak nie je, tak sa vám dodatočne, páni kolegovia, ospravedlním. Ale mne osobne aj SNS prekáža, že v zákone o používaní jazykov menšín predkladateľ vstupuje do autonómneho postavenia a agendy cirkvi, hoci v zákone o štátnom jazyku je explicitne uvedené, že to neupravuje pôsobnosť cirkví. Takže tu vidíme, akú obrovskú a neprimeranú váhu prisudzujete zákonu o používaní jazykov menšín, keď si dokonca dovolíte vstúpiť do agendy cirkví a náboženských spoločností, ktorú, mimochodom, upravuje špeciálne iný zákon, a to konkrétne č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. To znamená, že štátny jazyk, ktorým je slovenčina, z vášho pohľadu nemá byť na celom zvrchovanom území jazykom používaným vo verejnom styku. My máme za to, na rozdiel od vás, že iné zákony nemôžu a nesmú ohrozovať jeho výlučné postavenie, tak ako o tom hovorí § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, keďže tento má prednosť pred ostatnými jazykmi.
Odvolávate sa na Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov. To má byť ten dôvod, prečo musíme pristúpiť údajne k takejto masívnej úprave. Ale opýtal som sa vás a neodpovedali ste mi na výbore, preto sa vás opýtam znova. V charte je uvedené, že má slúžiť predovšetkým na ochranu vymierajúcich alebo ohrozených jazykov. Poprosím vás v záverečnom slove, pán podpredseda vlády ako predkladateľ, povedzte tejto sále, povedzte občanom Slovenska, konkrétne maďarčina ma zaujíma, nezaujíma má jazyk srbochorvátsky, nezaujíma ma bulharčina, nezaujíma ma čeština, rómčina ani iné jazyky, mňa to špeciálne zaujíma, v čom je maďarčina klasifikovaná na Slovensku ako vymierajúci alebo ohrozený jazyk. A poprosím na to uviesť veľmi vážne dôvody, keďže sa odvolávate na veľmi vážený medzinárodný dokument, ktorým je spomínaná charta. Ak chcete hovoriť o akejsi filozofii a politike multikulturalizmu, nuž vám musím znova pripomenúť, že nielen britský premiér David Cameron, ale aj nemecká pani premiérka Merkelová a pred nimi aj francúzsky prezident Sarkozy sa veľmi jasne a takmer totožne vyjadrili, že multikulturalizmus v Európe zlyhal. Zacitujem Davida Camerona: „Doktrínu štátneho multikulturalizmu má nahradiť pocit zdieľanej národnej identity.“ Toto je aktuálny moderný prístup vyspelých demokracií, ktoré majú rovnako problém alebo riešia problematiku, lepšie povedané, s etnickými, náboženskými menšinami. Ale, ako viete, medzinárodné dokumenty už nerozlišujú tú špecifikáciu, o akú menšinu ide, či je to tzv. klasická, migračná, nová, náboženská alebo inej orientácie, v podstate sa hovorí o menšinách.
Vy ste povedali, že sa týka kvórum predovšetkým iných menšín. Ja som si urobil takú tabuľku a prepočet ešte pri tom pôvodnom návrhu, ktorý bol v rámci hromadnej pripomienky zmetený zo stola. Z vlády sa už potom dostalo len tých 15 %, ale majú Lučenec tých 13,1 %, obyvateľov celkovo 28 323, z toho Maďarov 3 711, Levice tých 12,23 %, sumárny počet obyvateľov tohto okresného mesta 36 538, z toho Maďarov 4 469, Šaľa tých 17,8 %, tie pomery sú tam rovnaké. Takže ak si zarátame tieto tri mestá, ide o sídla s takmer 90 000 obyvateľmi, pričom príslušníkov menšiny je len 16 000, čo to znamená? Vystavujete dvojjazyčnej úradnej agende 72 851 Slovákov, len v troch okresných mestách. Tak nehovorte, že zníženie kvóra sa týka predovšetkým komfortu pre jednu nemeckú obec alebo niekoľko cigánskych osád, kde, mimochodom, majú aj problém čítať v rómčine, čo ukazuje najnovšie sčítanie obyvateľstva, čo je veľký trapas, pretože naši Rómovia to vypĺňajú viac-menej v slovenčine, aj to im ešte musia pri tom asistovať asistenti.
Takže, dámy a páni, pristúpim k pozmeňujúcemu návrhu, aj keď mi je zrejmé, že je zbytočné vôbec chorú vec opravovať alebo do lode, ktorá má také legislatívne diery, dávať nejaké záplaty. Ale pýtam sa, prečo tak nespraviť, keď je to naše právo a právomoc a chceme tým vyjadriť aj to, že vieme vecne pristupovať k problematike a argumentovať.
Takže zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. . 318/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Článok I:
Po prvé. § 1 sa dopĺňa odsekmi 1 a 2, ktoré znejú:
Odsek 1: „Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám.“
Odsek 2: „Ak štátny občan Slovenskej republiky patriaci k niektorej z národnostných menšín má aj štátne občianstvo príbuzenskej krajiny, ktorej štátny jazyk je jeho materinským jazykom, výkon práv podľa tohto zákona sa takejto osobe počas trvania dvojakého občianstva v oblasti menšinového práva neuplatňuje.“
Novelizovaný bod 1 v § 1 vrátane zmeny textu pod čiarou označenej ako číslo 2 sa vypúšťa.
Navrhovaný odsek 2 sa označí ako odsek 3.
Odôvodnenie. Pôvodné znenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože mení zmysel ustanovenia ústavy, čo vykonávací zákon ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže. Navyše, zmena textu poznámky pod čiarou číslo 2 spôsobí chaos v aplikačnej praxi, na čo poukázal aj legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena precizuje individuálny výkon práv v oblasti národnostných menšín v súlade s medzinárodným právom a praxou.
Druhý novelizačný bod. Tu vás poprosím, dámy a páni, o malú zmenu, ktorú uvediem, oproti tomu, čo máte uvedené v laviciach, ale ide o legislatívnotechnickú zmenu. V § 2 ods. 1 sa slová „15 %“ menia na slová „20 %“.
Odôvodnenie. Zostáva tá istá výška kvóra, má ostať pôvodná výška súčasného status quo, čím vychádzame v ústrety strane Most – Híd, ktorá počas štyroch rokov neustále bojovala za to, aby sa zostalo pri status quo v každej oblasti. Takže my vám to teraz umožníme naším pozmeňujúcim návrhom a uvidíme, či zaň budete hlasovať a či si budete stáť za svojou politikou a svojimi slovami, pretože máme za to, že ste vo voľbách získali aj pomerne veľa slovenských hlasov, ktoré zrejme verili tej predvolebnej rétorike vašej.
Po tretie. V § 2 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „v ústnom“ a v tretej vete sa vypúšťajú slová „a zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste“.
Odôvodnenie. Opatrenia by inak opäť išli nad rámec záväzkov. Predpokladá sa, samozrejme, znalosť právnych predpisov, ako sa hovorí, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. A nepredpokladáme ani, že by príslušníci menšiny nevedeli, aké sú ich práva v oblasti úradného styku.
Po štvrté. V § 2 sa vypúšťa celý odsek 8.
Odôvodnenie. Návrh zmeny neodôvodnene a fakultatívne rozširuje právo na používanie jazyka menšín mimo zákonného a odôvodneného rámca. Vypustenie môže zabrániť prípadnej diskriminácii majoritného obyvateľstva v pracovnej oblasti. Úprava vychádza z dostatočného osvojenia si štátneho jazyka v úradnom styku občanmi hlásajúcimi sa k niektorej z národnostných menšín, ako im tieto práva ustanovuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Po piate. V § 3 ods. 2 sa vkladaný text „ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva“ vypúšťa.
Odôvodnenie. Ustanovenia idú nad rámec záväzkov. Podľa dôvodovej správy sa ako ostatní účastníci rozumejú najmä primátori, starostovia alebo prednostovia, takže môže dôjsť k nepriamemu nátlaku na rozhodnutie poslancov a účastníci rokovania, resp. účastníci rokovania obyvatelia obce ovládajúci len štátny jazyk Slovenskej republiky, resp. podľa zákona sa takéhoto rokovania môže zúčastniť aj akýkoľvek poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, by mohli byť diskriminovaní , čo sa v opačnom prípade nepredpokladá.
Po šieste. V § 3 sa navrhované doplňujúce znenie v odseku 4 vypúšťa.
Odôvodnenie. Pôsobnosť cirkví a náboženských spoločností neupravuje v jazykovej oblasti ani zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je dôvod, aby zákon o používaní jazykov menšín vstupoval do tejto vnútornej problematiky cirkví, ktorých pôsobnosť upravuje samostatný zákon č. 308/1991 Zb. o. i. tak, že v odseku 2 je určené, že „cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti... nezávisle od štátnych orgánov“. Ide teda o nesystémový zásah do autonómneho postavenia cirkví a náboženských spoločností zákonom, ktorý nemá opodstatnenie, aby vstupoval do autonómneho postavenia cirkví. Ja chápem, že je to zrejme urobené kvôli jednej cirkví zo šestnástich cirkví a náboženských spoločností, ktorá z deviatich dištriktov má sedem tzv. maďarských a len dva slovenské, ale to by bol asi príliš veľký komfort a neopodstatnený zásah, s čím by určite nesúhlasilo ani ostatných pätnásť náboženských spoločenstiev a cirkví registrovaných v Slovenskej republike.
Po siedme. V novelizovanom bode 7 sa v § 4 navrhované odseky 3, 5 a 8 vypúšťajú.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Ustanovenia idú nad rámec záväzkov, sú nejasné, môžu spôsobiť rozdielny výklad, resp. zavádzajú novú povinnosť spadajúcu pod iné príslušné zákon. Napr. označenie obce v jazyku menšiny sa nepochopiteľne rozširuje aj na označenie autobusových a železničných staníc, letísk, prístavov a tak ďalej. Použitie tzv. vžitých a zaužívaných geografických názvov rovnako tak rieši samostatný špeciálny zákon.
Po ôsme. v § 4 ods. 6 sa vypúšťa text: „Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny.“
Odôvodnenie. Máme za to, že ustanovenia idú nad rámec záväzkov. Okrem toho majú aj negatívny vplyv na súkromný podnikateľský sektor.
Po deviate. V § 4a sa vkladá nový odsek 3 ktorý znie: „Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945.“
Odôvodnenie. Nový § 4a, ktorý ste tam implementovali, sa snaží implementovať iba časť obsahu rušeného zákona, tzv. tabuľového, č. 191/1994 Z. z., avšak navrhovateľ nezahrnul dôležité obmedzenie v pôvodnom § 3 ods. 3 rušeného zákona, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názov bol zmenený v časoch najzúrivejšej maďarizácie, keď mnohé obce dostali pomaďarčený úradný názov v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní alebo v čase horthyovskej okupácie južného Slovenska najmä na základe zákona o povinnom premenovaní obcí v maďarčine (napr. citovaný už zákonný článok Uhorského snemu č. 4 z roku 1898 o pomaďarčení všetkých miestnych názvov v Uhorsku). Navrhované opatrenie len znovu zavádza text rušeného odseku 3 tzv. tabuľového zákona. A mám za to, že je naďalej opodstatnený v súvislosti s riešením tzv. miestneho referenda, ktoré, mimochodom, má tiež isté nejasnosti, ale to nechám na kolegov, lebo dohodli sme sa vzájomne, že budeme riešiť rôznu problematiku. Na problematickosť, dámy a páni, chcem poukázať, nepriamej novelizácie zákona o obecnom zriadení o. i. poukázalo aj stanovisko odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky v bode 6.
Po desiate. V novelizovanom bode 18 sa v § 7 sa dopĺňané odseky 3 a 4 vypúšťajú.
Odôvodnenie. Používanie jazyka menšiny v obecnej polícii a príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru v služobnom styku a pri komunikácii s občanmi, ktorí patria k národnostnej menšine, ide nad rámec záväzkov a zásadným spôsobom prenáša individuálne právo občana hlásajúceho sa k národnostnej menšine na možnosť komunikovať v ozbrojených zložkách a v služobnom styku v obecnej polícii, čo je neprípustný prenos individuálnych práv.
Chcem upozorniť aj pána spravodajcu, keďže tento desiaty bod koliduje s bodom 3 spoločnej správy, prosím vyňať bod 3 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Po jedenáste. V novelizovanom bode 13 sa § 5b vypúšťa.
Odôvodnenie. Ustanovenie je duplicitné vzhľadom na úpravu v iných zákonoch, najmä v zákone č. 532/2009 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To je tá oblasť titulkovania, resp. vypustenia titulkovania a ďalších náležitostí, ktoré podľa môjho názoru má riešiť predovšetkým na to príslušný špeciálny zákon. A to je citovaný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska.
Po dvanáste. Novelizovaný bod 15 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Nie je dôvod meniť pôvodný gramatický modálny tvar slovesa na imperatívny tvar, keďže je primeranejší aj vzhľadom na ďalší text, podľa ktorého povinné osoby nemusia ovládať jazyk menšiny. Je to protirečivé znenie, lebo ak zamestnanci verejnej správy „nie sú povinní ovládať jazyk menšiny“, tvar používajú namiesto spojenia môžu použiť, im túto povinnosť gramaticky aj de facto vlastne prikazuje.
Po trináste. V novelizovanom bode 19 sa § 7a až 7d vypúšťajú.
Odôvodnenie: Správne delikty a právomoci podpredsedu vlády sú nesystémové a nevyvážené v oblasti práv a povinností. Povinné sú, dámy a páni, len orgány verejnej správy, zatiaľ čo príslušníci menšín a ich predstavitelia nemajú nijaké povinnosti uvedené v zákone, majú len práva, ktoré často porušujú práva majoritného obyvateľstva. Ignorujú sa medzinárodné dohovory, že používanie menšinového jazyka je individuálne právo jednotlivca, teda že štát nemôže svojim občanom, dokonca pod hrozbou pokút, vnucovať používanie menšinového jazyka.
Keďže aj tento trinásty bod, pán spravodajca, koliduje, s bodmi 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy, žiadam tieto body 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Dámy a páni, toto je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá Slovenská národná strana k tomuto návrhu zákona, kde naozaj novelizované body už išli nad rámec nielen záväzkov, ale predovšetkým zdravého rozumu a, povedal by som aj v dobrom, nad rámec toho, čo umožňuje dobré spolunažívanie príslušníkov väčšinového obyvateľstva na juhu Slovenska a príslušníkov menšín, keďže ak by prešli v tejto podobe, máme za to, že Slováci na južnom území Slovenskej republiky by už naozaj de facto aj de iure, prepáčte mi za výraz, museli držať hubu a krok. Myslím, že to nikto z nás nechce. Želáme všetkým plnohodnotný rozvoj, plnohodnotné uplatnenie na celom území Slovenskej republiky, keďže, bohužiaľ, nezamestnanosť je takmer rekordná. A asi každému z nás by malo záležať na tom, aby všetci občania Slovenskej republiky mali rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti a aj rovnaké možnosti uplatniť sa na celom území Slovenskej republiky. A k tomu vedie predpoklad na to, aby dokonale ovládali štátny jazyk, čoho dôkazom sú v podstate aj poslanci zvolení za stranu Most – Híd, ktorí by sa bez plynulého ovládania slovenského jazyka pravdepodobne spoločensky a politicky neuplatnili. Takže ich tiež poprosím, aby rovnakú šancu a možnosť dali aj ostatným príslušníkom menšín, pretože ak by prešiel tento zákon, tak v podstate naozaj tá základná otázka by znela, tak ako som povedal pred prestávkou, no na čo by sme mali v podstate sa učiť alebo používať vôbec štátny jazyk, keď v podstate od narodenia po smrť nám vystačí náš rodný materinský jazyk. Takýto prístup určite nie je dobrý, ani takéto povzbudzovanie. Sme teda za to a umožníme príslušníkom menšín status quo, po ktorom volali ostatné 4 roky predstavitelia, politickí predstavitelia predovšetkým maďarskej menšiny.
Dámy a páni, aj z vládnej koalície, ak teda máte nejaké mantinely a uvedomujete si, že možno ak koaličný partner to postavil opäť na hranu a ohrozilo by to možno aj vaše poslancovanie, poprosil by som vás aspoň, aby ste si našli toľko času, aby ste našli odvahu zmeniť aspoň ten novelizovaný bod, ktorý opäť zavádza zo zrušeného tabuľového zákona pôvodný § 3 ods. 3, to znamená, aby pri miestnom referende nebola možnosť použiť názvy z čias rokov, ktoré sú tam uvedené, 1867 až 1918 alebo z čias horthyovskej okupácie, to znamená roky 1938 až 1945. Poprosím vás, toto je morálna povinnosť každého z vás bez ohľadu na to, aké politické tričká máte a aké postoje zastávate. Je to povinnosť voči našim predkom, aby sme nezmietli zo stola toto ustanovenie, ktoré bolo implementované hneď pri prvom prijímaní tohto tzv. tabuľového zákona. Ja vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rafaj, je to o trošku lepšie, kým pán poslanec Čaplovič tu strašil tým, že Slováci sa budú musieť odsťahovať, vy ste strašili len tým, že budú musieť držať hubu a krok. Je to troška nepomer. Predsa len Slovenská národná strana je troška nacionálne silnejšia ako SMER. Ale toto je k tomu opačne.
A čo sa týka vášho celkového prejavu. Hovorili ste o tom, že multietnicita zlyhala. Spomenuli ste pani Merkelovú, pána Camerona s tým, že vôbec ste nerobili rozdiel medzi autochtónnou menšinou, prisťahovaleckou menšinou, ale, samozrejme, išlo to v réžii úzko profilovým riešením, pohľadom á la poslanca Rafaja. Takže keď hovoríte, že multietnicitu treba zrušiť, že to je niečo zlé, aký je recept potom Slovenskej národnej strany? Je to povinná asimilácia, úplné popretie menšinových práv? Alebo pôjdete ďalej a postavíte nás mimo zákona, lebo čiastočne v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu k tomu idete. No proste je to krásna vizitka.
A tiež citujete zákony z roku 1800. Tak duchom veru ste tam ostali. Treba pokračovať trošku ďalej. Už žijeme v 21. storočí.
Ale na záver by som v tejto mojej faktickej poznámke chcel povedať to, čo ste povedali vy na záver, že nemáme záujem na tom, aby sa ľudia, ktorí sa narodili na Slovensku a patria k niektorej národnostnej menšine, naučili po slovensky. Práve máme na tom záujem, ale popritom, aby si vedeli ponechať aj svoj materinský jazyk a nezabudli ho.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, vy ste originálne použili dva výrazy, dva pojmy. Ste hovorili, keď oslovovali pána podpredsedu vlády "podpredseda vlády pre boj so Slovákmi". A druhý originálny výraz bol "etnický hypochonder".
Čo sa týka oslovenia pána podpredsedu vlády, takéto oslovenie bolo podľa mňa netaktné, neslušné a hulvátske. Odporúčam vám, pán kolega, aby ste si prečítali Chmelovu antológiu o slovenskej eseji, o Štúrovi, Hodžovi, Vajanskom, Matuškovi a ďalších, či jeho "Slovenskú otázku 20. storočia". Ak to urobíte, potom môžete prísť za ním a ospravedlniť sa mu za svoju nekultúrnosť.
Čo sa týka druhého pojmu, to je etnický hypochonder, pán kolega, ubezpečujem vás, že aj Slováci, aj národnostné menšiny na Slovensku sú zdravým etnickým spoločenstvom, aj jedni, aj druhí. Nepotrebujú ani sociálnych inžinierov, ani sociálnych lekárov. Lekárov by potrebovali takí etnicky precitlivení ľudia, ako ste vy, a, ako ste ich označili, "etnickí hypochondri". Vy ste etnický hypochonder! Odporúčam vám, pán kolega, nechajte žiť Slovákov aj národnostné menšiny slobodne, dovoľte im žiť, spolunažívať, tak ako to robili doteraz. A dúfam, že nám to potom vydrží veľmi dlho spolu. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, hovoril si, aké máme skúsenosti z histórie, ale tragédia je to, že vtedy v histórii vlastne nerozhodovali o tom, aká bude situácia na Slovensku, slovenské politické strany. Tragédia je v tom, že vládne politické strany, ktoré si hovoria, že sú slovenské, vlastne pripravujú takúto genocídu, doslova na slovenskom národe, lebo celý ten vývoj ide takým spôsobom, že naozaj je potrebné sa nad tým zamyslieť. Veď to južné Slovensko sa začína tak izolovať, že o chvíľu nielen ľudia so základným a stredným vzdelaním nebudú schopní komunikovať s väčšinovým národom. Ale spravili sme Univerzitu Selyeho a ako to dopadlo? Veď vlastne vychovávajú sa aj vysokoškolskí vzdelaní ľudia, ktorí nebudú schopní sa dorozumieť so Slovákmi čiže so spoluobčanmi, ktorí žijú v Slovenskej republike. Je to tragédia. A ja mám taký dojem, že tu sa jedná len o to, aby politická strana Most získala maďarských radikálov, ktorí žijú na južnom území Slovenska, aby získali hlasy, ktoré určite teraz po tomto zákone stratia od občanov slovenskej národnosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega, mal si pravdu, tento zákon je prvou etapou realizácie s cieľom maďarskej iredenty, s cieľom realizovať čo najúplnejšiu izoláciu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny od ostatného územia Slovenska, aj na úkor Slovákov, ktorí na národnostne zmiešanom území južného Slovenska tvoria väčšinu obyvateľstva a stávajú sa tam cudzincami vo svojej slovenskej vlasti.
Predložený maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín má významne podporiť politiku maďarskej iredenty. Je v ňom celkom okato prítomná tendencia umožniť príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zaobísť sa bez štátneho jazyka vo všetkých oblastiach verejného styku na území Slovenskej republiky, aby sa nakoniec stala celkom bezpredmetnou aj otázka úrovne osvojovania si štátneho jazyka v kompletnom systéme škôl s maďarským vyučovacím jazykom na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem. Najskôr skonštatujem, že mi je ľúto, že väčšina oponentov sa nevenovala obhajobe neobhájiteľných zmien tohto zákona, ale vypichla niektoré čiastkové momenty, na ktoré by som rád reagoval.
Na priamu otázku, čo chce SNS, priamo odpoviem.
Menšiny, nech sa páči, doma, v škole, na kultúrnych podujatiach. Prídete na samosprávu, nech sa páči, predložte si to vo svojom jazyku, ale v úradnom ústnom styku, na Slovensku po slovensky. Myslím, že je to zrozumiteľné, myslím, že je to demokratické.
Pána podpredsedu vlády hodnotím podľa toho, aké ovocie jeho strom z jeho funkcie prináša. A to ovocie v podobe tohto zákona je kyslé a aj dokonca červivé.
Hypochonder, pán kolega Nagy, sa predovšetkým sťažuje. Musím preto odmietnuť tvoju snahu zaradiť ma medzi hypochondrov, pretože ja sa nesťažujem. Ja som so štátnym jazykom spokojný, ja dokonca doprajem aj menšinám ich komfort, ja som spokojný vo svojej vlasti. To len hypochonder stále sa sťažuje, tu ho bolí, tu ho pichá, toto by chcel, takú opateru potrebuje. Takže zrejme sme sa nepochopili vo výrazových prostriedkoch, resp. bolo by dobré, keby si ty pochopil, čo som ja chcel povedať.
V podstate myslím, že som odpovedal na všetko. Otázne je, či vôbec na takéto choré zmeny existuje nejaký liek, okrem toho, že tento zákon treba odmietnuť ako celok. A keďže viem, že to už urobili predrečníci, preto som v mene SNS nedával pozmeňujúci návrh podľa § 73 ods. 3, za ktorý ale budeme, samozrejme, hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o používaní jazykov národnostných menšín v podobe, ako ho navrhuje vláda Ivety Radičovej, je potrebné vnímať v širších súvislostiach slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v súvislostiach maďarskej stratégie spojiť Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline a súčasne v súvislostiach s ústretovosťou súčasnej slovenskej vlády k tomuto cieľu Viktora Orbána. Aj vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín vychádza v ústrety jeho revizionistickým zámerom. Len si pripomeňme, Maďarsko prijalo neštandardný zákon o dvojakom občianstve s jasnou snahou zmocniť sa v masovom rozmere občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Čo urobila súčasná koalícia? Sľúbila v programovom vyhlásení vlády odstrániť účinnú bariéru proti tomuto zámeru v Budapešti zmenou nášho zákona o štátnom občianstve. Maďarsko sa vo svojej ústave bez okolkov hlási k tomu, že nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí. A zaviazalo sa podporovať uplatňovanie ich kolektívnych menšinových práv a kolektívnych samospráv. Vláda Ivety Radičovej stihla ešte predtým Slovákov žijúcich na slovenskom juhu hodiť cez palubu, pretože zmenila zákon o štátnom jazyku tak, ako si to želela Budapešť, aby im mohlo byť opäť upierané právo na informácie v štátnom jazyku na území Slovenskej republiky. Vláda Ivety Radičovej nám predkladá novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá rozšíri čisto maďarské prostredie na území Slovenska, čím posilní jazykové geto maďarskej menšiny a ešte viac ju primkne k Budapešti a k ňou ponúkanému občianstvu a neskôr aj k volebnému právu. V tomto zmysle tento vládny zákon o používaní menšinových jazykov zapadá do revizionistickej stratégie Viktora Orbána. A ak bude schválený, bude to nielen chyba, ale aj poškodenie našich národných záujmov. To, že sa Orbán všemožne usiluje spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, je nebezpečné. To, že mu táto koalícia v tomto úsilí pomáha, je nehanebné. Dovolím si tvrdiť, že návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je kolaboráciou s Orbánom. Aj preto súhlasím s tým, čo pán poslanec Čaplovič doobeda povedal, že môžeme kľudne tento návrh nazývať maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ak tu poslanec Zajac doobeda hovoril o 19. storočí, musím čiastočne s ním súhlasiť, alebo v istom zmysle, pretože tento návrh zákona sa vracia do 19. storočia svojimi maďarizačnými prvkami.
Vzhľadom na to, že sme v druhom čítaní, prejdem ku konkrétnym výhradám.
Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nulové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. A tieto základné výsledky budú známe na jeseň. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé, nepočkať na podklad odrážajúci skutočný stav spoločnosti.
Navrhovateľ sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov a aj tento návrh ich má implementovať. Zabúda však na jednu zo zásad charty, a síce ochrana menšinových jazykov nesmie ísť na úkor štátneho jazyka. Tento návrh však viacerými ustanoveniami štátny jazyk z jeho pozície vytláča, či už fakticky alebo symbolicky. Tak sa napr. do niektorých paragrafov už nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku a v menšinovom jazyku sa môžu poskytovať na požiadanie. Pýtam sa, prečo toto vypadlo, alebo má vypadnúť zo zákona?
Za škodlivé oslabenie úlohy štátneho jazyka považujem aj to, že v § 2 ods. 8 sa zavádza možnosť používať menšinový jazyk v úradnom styku na celom území Slovenskej republiky, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy súhlasí. Takéto ustanovenie môže byť zdrojom nedorozumení a pocitu krivdy či dokonca diskriminácie, ak napr. taký zamestnanec nepristúpi na menšinový jazyk. Kto bude stáť pri žiadateľovi a napr. v maďarčine mu vysvetľovať pokiaľ siahajú jeho menšinové práva? Aký to má vôbec význam? Majú sa tým pripravovať podmienky na uzákonenie druhého štátneho jazyka?
Súhlasiť nemôžem ani s navrhovanou zmenou v zákone o štátnom jazyku, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. pretože toto sa zavádza jednou z tých novelizácii toho množstva zákonov, ktoré nejakým spôsobom súvisia, alebo predkladateľ si myslí, že súvisia, so zákonom o používaní jazykov menšín. Prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť tomu, čo je obsahom vysielania pre menšiny?
Ak sa odvolávame na chartu a hovoríme o jej napĺňaní, má to aj druhú stranu, a síce, že by sme nemali ísť nad rámec našich vysokých záväzkov. Týmto návrhom sa to však deje, a to napr. zmenou pojmu orgán územnej samosprávy na pojem orgán verejnej správy v § 3 ods. 1, čím sa rozširuje vymedzené územie na používanie menšinových jazykov v úradnom styku aj na nadregionálne inštitúcie pôsobiace na území príslušných obcí.
Iným spôsobom rozšírenia používania menšinových jazykov v úradnom styku je pokus v § 1a považovať za samostatnú obec aj mestskú časť, čiže to, čo je časťou obce a čo by nastolilo stav, že pre jednu obec platia rozdielne právne ustanovenia.
V § 3 ods. 2 k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takéhoto orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. po slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko preloží? Alebo budú tam hovoriť všetci naraz? Naozaj tu hrozí jazykový babylon.
Veľmi nebezpečnou črtou a dopadom tohto návrhu novely je diskriminácia občanov Slovenskej republiky, ktorí nie sú príslušníkmi menšín. Napr. v § 5, ktorý sa týka možnosti komunikácie v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, sa má umožniť používanie jazyka menšiny aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. To isté požaduje aj § 7, ktorý ukladá dokonca povinnosť orgánom verejnej správy vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Navyše odsek 1 tohto paragrafu pritvrdzuje dikciu a z doterajšieho znenia vypadlo slovko môže. To znamená, že úradník voľbu nemá a za podmienok stanovených týmto zákonom musí použiť jazyk menšiny. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí ľudia, ktorí maďarčinu ovládajú, a ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. A to som už hovoril v prvom čítaní, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa pri tomto určite obracia v hrobe od radosti.
Kam až smerujú tieto návrhy, nám odhaľujú vynechané časti ods. 2 v § 7 a tiež § 7a z pracovnej verzie novely, podľa ktorej orgány verejnej správy, podpredseda vlády v spolupráci s ministerstvom školstva mali vytvárať podmienky, aby osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli jazyk menšiny v prípade záujmu si osvojiť. Je to neuveriteľné. Tieto vynechané časti však jasne odhaľujú, aké maďarizačné predstavy a ciele má strana Most – Híd.
Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. A pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov. Okrem toho takýmto prevádzkovateľom budú vznikať aj mnohé finančné náklady.
Úplne neprijateľné sú v novele tie ustanovenia, ktoré by otvorili cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Umožňuje to ods. 5 v § 4 v súčinnosti s návrhom zrušiť zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názvy boli zmenené v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945, kedy mnohé obce dostali nový, často vymyslený maďarský názov. Napokon k tomu istému cieľu maďarizácie smeruje aj nový § 4a o miestnom referende o zmene označenia obce.
Osobitne si treba povšimnúť zavedenie pokút do tohto zákona. Nebudem spochybňovať sankcie ako princíp, hoci pre ich zavedenie by malo byť určujúce aj to, či sa zákon v praxi porušuje alebo nie. A ja nemám informácie o tom, že by boli niekomu zákonom dané jazykové menšinové práva upreté. Zato sa môžem veľmi začudovať, že sankcie do tohto zákona zavádzajú tí, pre ktorých to bol ten najnedemokratickejší prvok, pokiaľ sa ním, samozrejme, reagovalo na nerešpektovanie zákona o štátnom jazyku.
Podstatné a neprijateľné je však to, za čo je možné podľa návrh sankciu udeliť. Takže podľa tohto návrhu sa príslušný orgán nedopustí deliktu len tým, že neumožní občanovi Slovenskej republiky komunikovať v jazyku menšiny tam, kde má na to právo, za delikt bude považované aj to, ak ho úrad o takejto možnosti nebude informovať. A to je skutočne absurdné. To nebude už zákon o právach príslušníkov menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie. A dajme si do súvisu túto absurdnú sankciu za neinformovanie o možnosti používať menšinový jazyk s tým, že z viacerých paragrafov toho istého zákona má byť odstránené explicitné znenie, že v úradnom styku sa koná a komunikuje v štátnom jazyku a až za určitých podmienok aj v jazyku menšiny. Obidve zmeny do seba zapadajú. A idú jednoznačne na úkor používania štátneho jazyka. Akoby sa táto možnosť na zmiešanom území pomaly už ani nepredpokladala.
Ako som už hovoril v prvom čítaní, diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny. Tento návrh zákona by diskriminoval Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk. Potláčal by štátny jazyk. Kládol by ďalšie bariéry medzi menšiny a väčšinový národ. Na slovenskom juhu by vytváral pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýšil by sa ním už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Boli by ním šikanovaní úradníci. Pribúdali by na jeho základe symboly maďarizácie, nové názvy obcí. Priniesol by ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom. A v praxi by spôsobil v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.
Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale aj komplikuje a v niektorých prípadoch priam znefunkčňuje administratívu, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku ohrozuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky.
Jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, povedať ešte niečo aj na margo koaličných strán. Strana SaS, tá nevie, o čom teraz rokujeme, tá tejto téme vôbec nerozumie, SDKÚ, tá tejto téme rozumie, ale záujmy Slovenska sú jej ukradnuté, KDH, to tejto téme aj rozumie, aj si myslím, že tieto veci mu nie sú úplne ukradnuté, ale o to viac, ale naliehavejšie sa pýtam práve KDH: Prečo ste rad pripomienok k tomuto návrhu zákona neformulovali práve vy, pripomienok lepších a kvalifikovanejších ako tých, ktoré tu zrejme predloží o chvíľu poslanec Matovič, ktorý sa tvári od predvčerajška, že objavil Ameriku, a ktorý vidí hlavný problém tohto zákona v Martine, v srdci Slovenska. Nie, problém je na slovenskom juhu. Tam bude maďarizácia, tam bude čisto maďarské jazykové prostredie napriek tomu, že tam žije väčšina slovenského obyvateľstva. Tam je namierená neslušnosť vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dáma a páni z KDH, stačilo by sa postaviť proti tomuto návrhu a Slovensko by vám bolo vďačné.
Táto novela má množstvo nedostatkov a negatív, preto opoziční poslanci predložili a ešte predložia viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré podporíme. No aj keby niektoré z nich prešli, nezmení to celkovú zbytočnosť a škodlivosť návrhu tohto zákona. Jeho výsledkom by bola diskriminácia Slovákov, maďarizácia slovenského juhu a kolaborácia s Orbánom. Preto tento návrh ako celok odmietame a budeme ako zodpovední politici a slovenskí vlastenci hlasovať proti nemu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Maďarič, rétorika sa stále vylepšuje. Teraz už hovoríte o tom, že Radičová hodila Slovákov žijúcich na juhu cez palubu. Dozvedám sa tu nové skutočnosti stále.
Ale hovorili ste aj o tom, že Maďari žijúci na Slovensku sú pripnutí k Budapešti. Ale pravda je taká, že to robíte práve vy, pán poslanec, jednak to bol váš zákon o štátnom občianstve, vaše neustále útoky na menšiny vrátane toho dnešného. A čo si myslíte, pán poslanec, čo si má myslieť nejaký občan patriaci k národnostnej menšine po týchto vyhláseniach, hlavne z úst bývalého ministra kultúry? Len to, že tento človek nás nenávidí, že najradšej by nás hodil cez Dunaj, že nechce nás tu, v krajine, kde sme sa narodili, kde žijeme, dodržujeme zákony, platíme dane a štvú nás preč. Kam sa majú potom lepiť títo ľudia? My im hovoríme, že sme štátni občania Slovenskej republiky, že druhé štátne občianstvo nie je nutné, aby sme vedeli žiť ako plnoprávni ľudia. Ale vy vaším postojom robíte opak, strkáte ľudí maďarskej národnosti do lona Budapešti.
Váš predseda pán poslanec Fico pred pár mesiacmi hovoril, ako sa mýlil ohľadom lojality maďarskej menšiny voči Slovenskej republike, pozitívne. Čo je potom pravdy, spravte si poriadok vo vašej strane, aký máte postoj, čo sa týka lojality maďarskej menšiny voči Slovenskej republike?

Pán poslanec Maďarič, spomenuli ste, že Matovič sa včera zobudil v prípade tohto zákona. Nemám ten pocit. Pozrite si moje predošlé vystúpenie v prvom čítaní. A už vtedy v rozprave som povedal, že za žiadnych okolností túto novelu zákona v tejto podobe nepodporím. A presne to robím. A presne tak sa správam. Čiže to, že som pred pár dňami predstavil nejaké naše zásadné výhrady k tejto novele, bez splnenia ktorých nie sme ochotní hlasovať za túto novelu, je presne v súlade s tým, čo som tu hovoril pred mesiacom a pol v rozprave pri prvom čítaní. Takže to, že vy tu hovoríte teraz, že Matovič sa včera zobudil, mi pripadá také trošičku minimálne úsmevné. Viete, na rozdiel od vás ja nerozprávam do vetra, ale snažím sa prezentovať konkrétne výhrady a na týchto konkrétnych výhradách sa dohodnúť aj so stranou Most – Híd, hoci je to ťažké, a presadiť tieto zmeny do zákona, aby sa vlastne takto dosiahlo to, aby nebola prijatá novela zákona v tejto podobe, v akej je.