18. schôdza

Ďakujem pekne.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Alojza Přidala, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka Úradu jadrového dozoru, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. apríla 2011 č. 310 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie správy vo výboroch vrátane v gestorskom určil do 13. mája 2011.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o správe rokoval 5. mája 2011 a prijal uznesenie č. 118. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o správe rokoval 12. mája 2011 a prijal uznesenie č. 78. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu o stave jadrovej bezpečnosti na území Slovenskej republiky a činnosti Úradu jadrového dozoru za rok 2010 na vedomie.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o stave jadrovej bezpečnosti a o činnosti úradu za rok 2010 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 19. mája 2011 č. 136.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k predkladanej správe, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa hlási pán poslanec Přidal. Ešte niekto? Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ja by som len veľmi krátko, pán predseda, pani predsedníčka, chcel poďakovať vám osobne, teda aj Úradu jadrového dozoru a pracovníkom Úradu jadrového dozoru za prípravu tejto správy, ktorá tu bola prednesená na požadovanej úrovni v súlade so zákonom č. 241/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie, teda známym ako atómový zákon. Som rád, že táto správa potvrdila skutočnosť, že jadrovoenergetické zariadenia aj jadrové zariadenia na území Slovenskej republiky sú prevádzkované v súlade s našou legislatívou i medzinárodnými štandardmi.
Ako potvrdila aj predsedníčka, stále sa ukazuje, že bezpečnosť jadrových elektrární je pre prevádzkovateľov, či už je to JAVYS, či už je to Enel, alebo Výskumný ústav jadrových elektrární, prvoradá, zvlášť teda tá bezpečnosť jadrová.
Ja by som chcel oceniť aj tú skutočnosť, že Úrad jadrového dozoru s takým počtom pracovníkov, aký má, zvláda aj posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie hlavne v súlade s tým projektom dostavby Mochoviec 4. bloku, hlavne čo sa týka dokumentácie kvality vybraných zariadení. Som rád, že môžem konštatovať, tak ako aj pani predsedníčka hovorila, že aj nezávislé medzinárodné misie WANO v predchádzajúcich rokoch, ktoré sa uskutočnili aj na elektrárni V 2 aj Mochoviec naozaj potvrdili tú skutočnosť, že stav jadrovej bezpečnosti a bezpečnosti vôbec je na požadovanej úrovni. A ako posledná to bola misia OSART v novembri minulého roku, na jej príprave spolupracoval aj Úrad jadrového dozoru, tiež potvrdila to, že jadrová bezpečnosť je prvoradá pre prevádzkovateľov.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že v Slovenskej republike ešte dlhé roky, desaťročia v súlade s tým konceptom predlžovania na životnosti jadrovoenergetických zdrojov sa bude vyrábať elektrická energia z jadrových zdrojov. Prajem pani predsedníčke ešte aj jej zamestnancom veľa práce nielen v súvislosti s dostavbou EMO 3, 4, ale aj v súvislosti s prípravou nového energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý pripravuje spoločnosť JESS.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne, pán predseda. Jadrová energetika je najmä v posledných mesiacoch často skloňovaná po celom svete, najmä jej bezpečnosť, bezpečnosť prevádzkovania jadrových elektrární, najmä po živelnej pohrome v Japonsku a následnej jadrovej nehode. A, samozrejme, z toho vyplývajú zvýšené obavy obyvateľov z bezpečnosti prevádzkovania jadrových elektrární aj v krajinách vyspelej Európy. Dokonca niektoré aj prehodnocujú svoj postoj do budúcna, ako ďalej v energetike postupovať a či rozvíjať jadrovú energetiku.
A moja otázka preto napriek presvedčeniu pána poslanca Přidala, ktorý vyslovil presvedčenie, že to nezmení postoj slovenskej vlády, zaregistroval som, že v Nemecku nemecká vláda alebo nemecké úrady podrobili jestvujúce jadrové elektrárne opakovanej a nejakej prísnejšej kontrole práve po tých udalostiach v Japonsku. A keďže táto správa hovorí o tom, čo ste robili alebo čo sa robilo u nás v predchádzajúcom roku, či sa neuvažuje aj o niečom podobnom aj u nás. Otázka skôr možno na pani predsedníčku.

Ďakujem za faktickú poznámku. Tak teraz, pani predsedníčka, odpovedzte, prosím, a ukončíme rozpravu potom.

Čo sa týka previerky bezpečnosti, pristupuje sa v štátoch v súčasnej dobe k tomu takým spôsobom, že sa robí periodické hodnotenie bezpečnosti po desiatich rokoch, kde sa posudzuje blok proti existujúcim štandardom. Toto v Slovensku bolo vykonané v roku 2008 pre Bohunice a tento rok sme vydávali opätovné povolenie pre Mochovce, takže tá požiadavka trvalo zvyšovať bezpečnosť u nás je stále.
Čo sa udialo vo Fukušime, vyvolalo ďalšie otázky, či tie elektrárne sú schopné si zvládnuť určité teda živelné pohromy, ktoré teda v tom Japonsku boli. Napriek tomu, že Slovensko určite neočakáva zemetrasenie takého rozsahu, ako bolo tam, ani záplavovú vlnu cunami, predsa sme sa pozreli takým rýchlym prehľadom, čo všetko bolo hodnotené v tých našich bezpečnostných správach. Čiže či sme správne zobrali do úvahy zemetrasenie, ktoré by sa mohlo vyskytnúť.
Musím povedať, že sme zemetrasenie pre naše lokality, pre každú z nich, prehodnocovali dvakrát a vždy prišla požiadavka na zvýšenie odolnosti, takže myslím si, že tam, čo sa týka ako ohodnotenia na rozdiel od Japoncov, sme asi správne.
Čo sa týka možných záplav, berie sa pre obidve elektrárne záplavy, ktoré sú vyvolané roztrhnutím najväčšej priehrady na danom vodnom toku, toto tie elektrárne takisto zvládnu. Napriek tomu sa vykonávajú nové previerky, ktoré by mali ohodnotiť schopnosť správania sa tej elektrárne pri dlhodobej strate vonkajšieho napájania a potom aj v kombinácii so stratou ďalšieho vnútorného napájania pomocou dieslov.
Okrem toho, že sa robia tieto testy na národnej úrovni, ktoré každý štát určite rozbehol, bude sa robiť aj taký jednotný výstup v rámci tzv. stres testov, ktoré boli dohodnuté na úrovni Európskej únie medzi štátmi Európskej únie, zastúpené členmi v skupine ENSREG a komisiou. Tie dohody tam prebiehali veľmi ťažko, pretože boli štáty, ktoré pretlačovali aj teroristické útoky, aby boli zvážené v rámci týchto previerok, čo ale nepatrí štandardne do úloh dozorov nad jadrovou bezpečnosťou, pretože nie všetky sú zodpovedné aj za koordinovanie tej fyzickej bezpečnosti elektrární. A okrem toho, kým tie veci o jadrovej bezpečnosti sa dajú komunikovať v princípe priamo, veci, ktoré sú spojené s terorizmom, treba komunikovať veľmi opatrne, pretože sa robia opatrenia, ktoré sa nezverejňujú preto, aby teda neprišlo k poklesu tej fyzickej ochrany. Teraz je dohodnutý termín taký, že do 15. augusta sa predloží predbežná správa, taká priebežná o tom, ako prebiehajú tieto hodnotenia, a do konca roku budú vypracované národné správy, z ktorých sa potom v rámci Európskej únie zostaví správa konečná a podá úplný prehľad o stavoch blokov v Európskej únii.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín, tlač 284.
Prosím podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ondreja Dostála, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Ďakujem.
Ďalší rečník ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič má slovo. Jozef Viskupič sa tu nenachádza. Stráca poradie, ide na koniec. A, pán poslanec Senko.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 284.)

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, nebudem zbytočne veľa hovoriť ohľadom zdôvodňovania návrhu doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem predkladať, nebudem ani príliš komentovať celé navrhované znenie návrhu zákona, vyjadril som sa k tomuto návrhu už pri prvom čítaní, ale predsa len by som chcel upozorniť na skutočnosť, že predmetným návrhom zákona sa na časti územia Slovenskej republiky zavádza dvojjazyčnosť, že sa zoslabuje postavenie jazyka slovenského ako štátneho jazyka spoločnosti a že celá koncepcia zákona ide nad rámec medzinárodných záväzkov a nie je v duchu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu menšinových jazykov a nie obmedzovať používanie štátneho jazyka s reálnou možnosťou, aby sa štátny jazyk používať nemusel. Slovensko ratifikovalo Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá bola predovšetkým, citujem, "vytvorená na ochranu a podporu regionálnych a menšinových jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Prvotný účel charty je predovšetkým jej kultúrny a ochranný rozmer".
Už pri prvom čítaní zazneli procedurálne návrhy, aby sa ďalej nepokračovalo v prerokovaní tohto návrhu zákona, ktorý novelizuje ďalších trinásť v súčasnom období platných zákonov, prípadne aby bola vrátená navrhovateľovi na prepracovanie. Pripájam sa k tým pánom poslancom, ktorí počas tejto rozpravy druhého čítania navrhli procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Podľa môjho názoru sa nepodarilo celkom dopracovať tento návrh zákona po prerokovaní vo výboroch, o čom svedčí aj spoločná správa, a to tak, aby svojím obsahom korešpondoval s potrebami spoločnosti a zbytočne nevytváral možné podmienky pre napätie a vyvolávanie konfliktov, prípadne podmienky na diskriminovanie väčšinového obyvateľstva na národnostne zmiešanom území Slovenska, či evidentné zaťažovanie rozpočtu obcí pri realizácii zákona v praxi. Zrejme sa to ani nedá, pretože navrhovateľ sleduje úplne iný cieľ a ten cieľ je zavedenie dvojjazyčnosti na vymedzenom území a jej rozšírenie na čo najväčšie územie Slovenska.
V tejto chvíli musím zdôrazniť, že tento návrh zákona je predovšetkým zákonom politického vynútenia si a nie nutnosti, ktorá vyplynula z praxe. Nebola a nie je potrebná jeho novelizácia, ani novelizácia ďalších trinástich právnych noriem.
Návrh zákona naozaj vytvára predpoklady k tomu, aby občan Slovenskej republiky hlásiaci sa k národnostnej alebo etnickej menšine štátny jazyk vôbec nemusel ovládať, a to aj napriek skutočnosti, že v Slovenskej republike sú vytvorené a ústavne garantované podmienky na to, aby si štátny jazyk osvojil a ovládal každý občan vrátane každého príslušníka národnostnej alebo etnickej menšiny. Zníženie jazykového prahu je nedostatočne odôvodnené a z hľadiska praxe zbytočné. Zníženie uvedeného jazykového prahu je nad rámec záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a 20-percentný prah je akceptovateľným prahom aj z európskeho pohľadu.
Treba v tejto chvíli pripomenúť aj ústavnoprávne zakotvenie statusu slovenského jazyka ako štátneho jazyka na území Slovenskej republiky s tým, že aj príslušníkom národnostných a etnických menšín je garantované právo na osvojenie si štátneho jazyka, že výkon práv príslušníkov národnostných a etnických menšín nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva podľa čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že orgány verejnej moci majú ústavne uloženú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a aj preto upozorňujem na ústavnosť tých navrhovaných úprav zákona, ktoré de facto obmedzujú používanie štátneho jazyka na území Slovenskej republiky v úradnom styku. Ba dokonca ukladajú nákladné povinnosti spojené so zabezpečovaním dvojjazyčných, prípadne aj viacjazyčných informačných povinností, tlmočenia a vyhotovenia rôznych úradných písomností, napríklad úradných listín či všeobecne záväzných nariadení obcí aj v jazyku národnostných menšín, a to pod hrozbou uloženia vysokej pokuty až do výšky 2 500 eur v každom jednotlivom prípade nesplnených navrhovaných povinností.
Aj dnes treba zdôrazniť, že ak sa deklaruje, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk v Ústave Slovenskej republiky i v tomto návrhu i v zákone o štátnom jazyku, znamená to, že nijaké zákony o právach menšín a o používaní menšinových jazykov nemôžu spochybňovať a meniť jeho postavenie. Túto základnú východiskovú skutočnosť podčiarkujú aj všetky príslušné medzinárodné dohody. Štátny jazyk totiž nemá rovnaký právny štatút ako jazyky menšín a nie je jedným z jazykov, ktoré všetky bez rozdielu majú v štáte rovnaké právne postavenie. Návrh zákona neoprávnene ukladá povinnosti orgánom verejnej správy, ale aj ďalším právnickým a fyzickým osobám používať menšinový jazyk, dokonca pod hrozbou pokút, čím nastoľuje možnosť neprípustného šikanovania zamestnancov verejnej správy a diskrimináciu väčšinového obyvateľstva, ako aj potláčanie používania štátneho jazyka v styku s verejnou správou.
Prijatie navrhovaných úprav v predloženej podobe by malo negatívny vplyv aj na rozpočty verejnej správy, pričom nákladnosť pri vykonávaní navrhovaných úprav môže byť pre rozpočty niektorých obcí aj likvidačná. Navrhované úpravy by taktiež mohli mať negatívny dopad na rozpočty zdravotníckych zariadení, sociálnych zariadení, ako aj nárast nákladov dotknutých podnikateľských subjektov.
Veľmi problematické je tiež používanie miestnych geografických názvov, označovanie geografických objektov. Dochádza tu ku kolízii so zákonom o geodézii a kartografii. V prípade navrhovanej právnej úpravy, to znamená, že pri používaní rôznych názvov pre jeden objekt nie je takýto objekt jednoznačne identifikovaný a v komunikácii môže dôjsť k zámene objektov. Pre rôzne miestne geografické objekty sa v tlači, literatúre i v médiách bežne používajú napríklad vžité hovorové, čiže neštandardizované názvy, ale ich používanie nie je právnymi predpismi upravené. Preto úprava používania názvu miestnych geografických objektov v jazyku menšín, ktoré má rovnaký charakter ako používanie hovorových pomenovaní, je z tohto hľadiska obmedzujúca aj pre používanie jazyka menšiny.
Návrh ruší zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Tým prestanú platiť ustanovenia tohto zákona napríklad o tom, že budú môcť byť použité názvy obcí, ktoré boli zmenené v rokoch 1867 až 1918, či v rokoch 1938 až 1945, kedy obce dostali nový, umelý, celkom vymyslený napríklad maďarský úradný názov. Mohol by som rad za radom pomenovať jednotlivé navrhované znenia a ich dopady na postavenie a používanie štátneho jazyka. Tu by som chcel podotknúť, že aj vzhľadom na tieto skutočnosti je naozaj potrebné zvážiť, a to opäť zdôrazňujem, či návrh zákona v takejto podobe je potrebný pre našu spoločnosť.
V prípade, že sa nepodarí presadiť procedurálny návrh na nepokračovanie v rokovaní o tomto návrhu zákona, si preto dovolím navrhnúť niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je zmierniť dopady zákona v spoločnosti, predovšetkým s ohľadom na postavenie jazyka slovenského ako štátneho jazyka. Dovoľujem si upozorniť, že vzhľadom na to, že tu už odzneli niektoré pozmeňujúce návrhy z úst pána poslanca Rafaja, z ktorých s väčšinou z nich súhlasím, nebudem vo vzťahu k predmetným ustanoveniam návrhu tohto zákona dávať pozmeňujúce návrhy. Chcem len podotknúť, že týkajú sa predovšetkým novelizovaného § 2 a § 7, ako aj novelizovaných § 7a až 7d. Takisto súhlasím v bode 13 návrhu, ktorý podal pán poslanec Rafaj ohľadom titulkovania v televíznom vysielaní určenom pre menšiny, ako aj ďalších, ktoré on navrhuje vypustiť.
Takže teraz prejdem k doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom k predmetnému návrhu zákona.
K čl. I. K bodu 3 prvý pozmeňujúci návrh.
1. V § 2 ods. 1 sa číslo "15" mení na číslo "20".
Odôvodnenie: Uvedený percentuálny jazykový prah je v súlade s ratifikovanou Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov Slovenskou republikou v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 588/2001 Z. z.
Druhý pozmeňujúci.
2. V § 2 ods. 2 sa po vete, ktorá končí slovami "nariadenie vlády Slovenskej republiky", dopĺňajú nové vety, ktoré znejú "Zoznam označenia obcí podľa odseku 1 musí byť v súlade so zákonom č. 191/1994 Z. z. a je súčasťou Registra označení obcí v jazykoch národnostných menšín (ďalej len "register") vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, do ktorého sa označenie v jazyku menšiny zapíše po schválení v Odbornej komisii na posudzovanie označení obcí zriadenej pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Register bude vydaný nariadením vlády Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Zoznam označenia obcí v jazyku národnostnej menšiny by mal byť súčasťou registra vedeného ministerstvom vnútra, do ktorého by sa označovanie v jazyku menšiny zapísalo až po schválení v Odbornej komisii na posudzovanie označení obcí, ktorá by bola zriadená pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, a tento register následne tak, aby mal právnu účinnosť, by bol vydaný potom nariadením vlády Slovenskej republiky.
3. § 2 odsek 3 znie: "(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné žiadosti orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenej právnickej osobe (ďalej len "orgány verejnej správy"), v obci podľa odseku 1 a v obci, kde nadpolovičnú väčšinu obyvateľov tvoria príslušníci menšiny, môže jazyk menšiny použiť aj v ústnej komunikácii. Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 môže poskytnúť odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny, s výnimkou vydávania verejných listín. Znenie odpovede orgánu verejnej správy v jazyku menšiny má len informatívny charakter. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach použitia jazyka menšiny podľa prvej a druhej vety v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste."
Odôvodnenie: Zabezpečenie komunikácie príslušníka menšiny s orgánom verejnej správy v jazyku menšiny by vyžadovalo ovládanie a používanie jazyka menšiny úradníkmi verejnej správy, ktorí nie sú povinní ovládať jazyk menšiny. Ak by takúto povinnosť mali zabezpečiť obce, kde žije väčšina občanov slovenskej národnosti, museli by mať nepretržite k dispozícii jedného tlmočníka, čo by znamenalo veľké finančné bremeno pre obce. Navrhované vládne znenie § 2 ods. 3 ide nad rámec, aj nad rámec charty, nerešpektuje rámec záväzkov platných pre Slovenskú republiku.
4. V novelizovanom § 2 ods. 4 vypustiť nasledovnú časť navrhovaného znenia odseku: "v prípade, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny alebo".
Odôvodnenie: Každé správne konanie prebiehajúce na území Slovenskej republiky sa vedie v štátnom jazyku (§ 7 ods. 1 zákona o štátnom jazyku) a účastníci konania nemôžu kedykoľvek počas konania používať jazyk menšiny. Súčasné znenie dostatočne jasne zabezpečuje právo príslušníkov menšiny získať rozhodnutie orgánu verejnej správy aj v jazyku menšiny.
5. Vypustiť poznámkou pod čiarou 3 návrhu zákona.
Odôvodnenie: Súvisí s bodom 3 pozmeňujúceho zákona.
6. § 2 odsek 5 znie: "(5) Rodný list, sobášny list a úmrtný list v obci podľa odseku 1 sa vydáva v štátnom jazyku. Na požiadanie sa môže vydať aj v jazyku menšiny. Predmetné listiny v jazyku menšiny majú len informatívny charakter."
Odôvodnenie: Matričné doklady sú verejnými listinami, ktoré sa podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom jazyku vydávajú v štátnom jazyku. Je otázne, kto by zodpovedal za údaje uvedené v matričnom doklade v jazyku menšiny, ak matrikár neovláda jazyk menšiny. Príslušníkom národnostných a etnických menšín je garantované právo na osvojenie si štátneho jazyka, tiež, že výkon práv príslušníkov národnostných a etnických menšín nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva v zmysle čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že orgány verejnej moci majú ústavne uloženú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
7. V navrhovanom § 4 ods. 1 doplniť, za slová "v jazyku menšiny" sa vkladajú slová "ak je toto označenie zapísané v registri v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona".
Odôvodnenie: Zosúladenie so znením § 2 ods. 2 môjho pozmeňujúceho návrhu.
8. V § 4 ods. 4 sa vkladá odsek 5, ktorý znie: "(5) Označenie obce v jazyku menšiny v obciach v zmysle § 4 ods. 1 a 3, označenia ulíc a iné miestne geografické značenia v jazyku menšiny v zmysle § 4 ods. 4 sa môžu používať len na územiach obcí podľa § 2 ods. 1 a môžu sa umiestňovať až po pomenovaní v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."
Ďalšie odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhované znenie sleduje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi a postavenie štátneho jazyka v spoločnosti popri používaní jazykov menšín. Zároveň sleduje vzájomné prepojenie štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa v geografickom názvosloví a ich osvojenie si na území, ktoré je definované zákonom.
9. V novelizovanom § 4 jeho odsek 5 - po prečíslovaní v zmysle pozmeňujúceho návrhu to bude odsek 6 - sa dopĺňa za navrhované znenie veta, ktorá znie: "Označenie v jazyku menšiny sa môže umiestňovať až po pomenovaní v štátnom jazyku a nemôže sa používať samostatne."
Odôvodnenie: Navrhované znenie sleduje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi a postavenie štátneho jazyka v spoločnosti popri používaní jazykov menšín a sleduje vzájomné prepojenie štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa v geografickom názvosloví a ich osvojenie si obyvateľmi na území, ktoré je definované zákonom.
10. V § 4 ods. 6 sa dopĺňajú vety, ktoré znejú: "Nápisy a oznamy podľa predchádzajúcej vety sa vždy umiestňujú až za znením v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne. Veľkosť písma textu v jazyku menšiny nemôže byť väčšia ako veľkosť textu písma v štátnom jazyku."
11. V § 4 ods. 7 sa na záver dopĺňajú vety, ktoré znejú: "Nápisy podľa predchádzajúcej vety sa vždy umiestňujú až za znením v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne. Veľkosť písma textu v jazyku menšiny nemôže byť väčšia ako veľkosť textu písma v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Navrhované znenia príslušných odsekov majú za cieľ uplatňovanie prepojenia štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.
12. Vypúšťa sa celé znenie navrhovaného bodu 8.
Odôvodnenie: Navrhované znenie je zbytočné. Podmienky platnosti výsledkov miestneho referenda a ich zverejňovanie upravuje § 11a zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
13. Vypustiť navrhované znenie v bode 11.
Odôvodnenie: Navrhované znenie je problematické uplatniť v praxi. Takto zadefinovaná úloha pre predmetné zariadenia je ťažko realizovateľná. Nespochybňujeme schopnosť komunikovania personálu s pacientom, určenie správnej diagnózy, ako aj realizovanie čo najoptimálnejšej formy zabezpečovania liečenia či výchovy, ale zároveň sa nám nezdá vhodné, aby tento komunikačno-eticko-realizačný a praktický problém bol riešený paragrafovým znením v zákone.
K bodu 12 novelizovaného zákona je bod 14.
14. V § 5a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá veta, ktorá znie: "Oznamy a informácie v jazyku menšiny sa môžu umiestňovať a používať až po oznamoch a informáciách v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."
15. V § 5a ods. 3 znie: "(3) Informácie na príležitostných tlačovinách určených pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa v obci podľa § 2 ods. 1 vydávané z verejných zdrojov sa môžu popri štátnom jazyku vydávať aj v jazyku menšiny, pričom sa informácie v jazyku menšiny môžu umiestňovať až po informáciách v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."
16. V § 5a sa za odsek 4 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí, ktoré sú v obci podľa § 2 ods. 1 vydávané z iných ako verejných zdrojov sa môžu vydávať v jazyku menšiny, pričom základné informácie musia byť uvedené aj v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Navrhované znenie príslušných odsekov majú za cieľ uplatňovanie prepojenia štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.
K bodu 20. Bod 17. Vypúšťa sa celý navrhovaný § 8a v bode 20 návrhu zákona.
Odôvodnenie: Ponecháva sa v platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z.
A posledný bod 18. V čl. IV sa v navrhovanom § 1c do poznámky pod čiarou k odkazu 1c) dopĺňa znenie odkazu 1c) o znenie: "a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z."
Odôvodnenie: Označovanie obcí bude v súlade aj so znením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z.
Zároveň si dovolím navrhnúť aj spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch: samostatne o bodoch 1, 4, 6, 8, 13, spolu o bodoch 2 a 7, spolu o bodoch 3 a 5, spolu o bodoch 9 až 11, spolu o bodoch 12, 17, 18, spolu o bodoch 14, 15, 16.
Ďakujem za pozornosť.