18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Somogyi, dúfam, že nebudete so mnou v rozpore, že som citovala ústavu a štátotvorným národom je určite slovenský národ a vy ste veľmi inteligentný človek na to, aby ste, myslím si, sa znížili do takej úrovne, aby ste napadli to, čo som povedala. Skúste si len ešte raz prebrať to, čo som povedala. Určite mi dáte za pravdu, že ani v jednom prípade som neklamala a nezavádzala.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, včera a dnes sme si tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vypočuli rad argumentov pre a proti prijatiu vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ja sa pridávam k tej skupine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si myslia, že tento zákon nie je potrebné v súčasnosti meniť. Pán podpredseda vlády síce vo svojom odôvodnení pri predkladaní návrhu povedal, že sa zákon upravuje na základe požiadavky občanov, ale dovolím si tejto časti jeho odôvodnenia neveriť, lebo požiadavka prišla podľa môjho názoru od politickej strany.
Našich občanov v súčasnosti netrápi zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ale zaujímajú ich ceny potravín a to, či majú kde chodiť do roboty. Majú záujem o to, ako sa u nás, v našom štáte, vytvárajú pracovné príležitosti, ako im porastú platy, alebo či je tu možnosť podnikania. Veď nakoniec, to ste im vo vašich predvolebných sľuboch, vládna koalícia, aj hovorili.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zákon, ktorý opäť zaťažuje samosprávu obcí a miest.
Čo prijatím takéhoto zmätočného zákona občan získa? Dovolím si povedať, že nič, ba, naopak, stratí, lebo finančné prostriedky, ktoré budú musieť obec či mesto vynaložiť na uvedenie tohto zákona do praxe, by mohla obec či mesto použiť trebárs na opravu chodníka, autobusovej zastávky či možno podporiť sociálne odkázané rodiny. Namiesto toho bude prostriedky vynakladať na preklady tlačív, na nové oznamovacie tabule alebo na tlmočníkov. V niektorých prípadoch dokonca na organizovanie referenda.
Vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, azda vám vadí to, že sa tu navzájom občania nevraždia z dôvodu rasovej či národnostnej nenávisti? Jeden z mojich predrečníkov poukázal na podobnosť požiadaviek Nemcov v roku 1938, Sudetov na území vtedajšieho Československa. A čo sa stalo? Z dobrých susedov naraz boli nepriatelia. Toto chceme? Myslím si, že nik z nás si to nepraje.
Hlad a bieda vyvoláva v ľuďoch nervozitu, sklon ku radikalizmu. Vyvoláva veľké napätie v spoločnosti a my prijatím takéhoto zákona len podnecujeme občanov k rasovej a národnostnej nenávisti. Občanov rozdeľujeme namiesto toho, aby boli napríklad Šamorínčania, budú to Maďari a Slováci, namiesto toho, aby boli na Spiši, budú to Rómovia alebo bieli alebo gadžovia. Teda pýtam sa, tento zákon spája alebo rozdeľuje? Myslím si, že to druhé.
Namiesto toho, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala zákony na podporu vytvárania pracovných miest, aby sa vláda snažila zdvíhať životnú úroveň obyvateľov Slovenska, tak ich len zdiera zvyšovaním daní, zaťažuje peňaženky obyvateľov Slovenska vysokými cenami potravín, ale aj iných životu potrebných vecí.
Kolegyne a kolegovia, chcem vás touto cestou vyzvať k tomu, aby ste nehlasovali za tento predložený návrh zákona. Je zlý, nejednoznačný, nezrozumiteľný. Je to zákon, ktorý zaťažuje mestá a obce finančne. Nepomáha ľudu. Naopak, bude im spôsobovať problémy pri úradnom styku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda, a najmä by som chcel poďakovať kolegovi Bublavému, že túto otázku alebo že k tejto otázke pristupoval z hľadiska alebo z aspektu samosprávy a ja si myslím, že u kolegu Bublavého to fakt musíme ako ceniť, že vo väčšine prípadov ozrejmil jednotlivú situáciu z hľadiska samosprávy, napriek tomu, že ako s obsahom jeho vystúpenia sa nestotožňujem alebo nesúhlasím, alebo mám na to iný názor, túto stránku by som rád vyzdvihol ako pozitívny príklad. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán vicepremiér, k obsahu zákona, o ktorom rokujeme odvčera, už mnoho mojich kolegov povedalo veľa. Ja by som rád reagoval, aby som neopakoval mnohé múdre, jasné a konkrétne veci, napokon vo faktickej poznámke som sám pred chvíľou ocenil vystúpenie pani poslankyne Tomanovej, ktorá práve takéto vystúpenie ponúkla. Rád by som povedal pár slov k rozprave a k názorom a postojom, ktoré zazneli v rozprave od včerajšieho poludnia, popoludnia, kedy sa táto rozprava začala.
V prvom rade, vážení kolegovia, musím veľmi razantne odmietnuť obvinenia z akéhosi šovinizmu alebo nacionalizmu, z čoho nás obviňujete vo faktických poznámkach v reakciách na naše vystúpenia.
Ani jedno z vystúpení mojich kolegov z poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia nebolo zamerané proti ktorejkoľvek z národnostných menšín na Slovensku, ba dokonca ani proti prirodzeným a existujúcim právam národnostných menšín žijúcich na Slovensku, a to aj tým právam, ktoré sú dnes v zákonoch stanovené.
Musím upozorniť, že napriek tomu, o čom tu rozprával pán poslanec Dostál, kto a ako hlasoval pri prijímaní zákonov, ktoré upravovali jazykové práva národnostných menšín za celé uplynulé štyri roky, kedy bola strana SMER dominantnou stranou vládnej koalície, vládna koalícia neprišla so žiadnymi návrhmi, ktoré by zhoršovali postavenie národnostných menšín na Slovensku, ktoré by im upierali ich už dosiahnuté práva,alebo ktoré by znižovali štandardy práv národnostných menšín, tak ako sú stanovené v celoeurópskom kontexte. My sme nikdy nezneužívali a nikdy nebudeme zneužívať národnostnú otázku, alebo ako sa tomu zvykne hovoriť - národnostnú kartu. Opakujem, musím sa dôrazne ohradiť a dôrazne odmietnuť akékoľvek obvinenia smerujúce k tomu, že naše vystúpenia sú zamerané proti národnostným menšinám, proti príslušníkom národnostných menšín, nehovoriac už o tom, že ako ste sa mali možnosť presvedčiť, v našom poslaneckom klube nie je jeden, nie sú dvaja ľudia, ktorí patria buď k národnostným menšinám, alebo ich rodinné korene k národnostným menšinám siahajú. Preto ešte raz musím odmietnuť akékoľvek obvinenia z nejakého nacionalizmu alebo šovinizmu.
To, na čo upozorňujeme a voči čomu sa veľmi razantne vyhradzujeme, je politika strany MOST - HÍD, rovnako ako sme sa vždy ohradzovali voči politike Strany maďarskej koalície. Ohradzovali sme sa voči tomu, že sú tu politické sily, ktoré hrajú národnostnou kartou, ktoré dokonca hrajú výlučne národnostnou kartou a ktoré národnostnú otázku, napríklad aj problematiku rôznych práv národnostných menšín, zneužívajú v politickom boji a zneužívajú ich predovšetkým na vlastné stranícke ciele. A toto je niečo, voči čomu sa budeme ohradzovať kedykoľvek, akokoľvek a predovšetkým tu, na parlamentnej pôde.
Vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Matovič vo svojom vystúpení v jednej či v dvoch vetách polemizoval s pánom poslancom Drobom, ktorý sa mal niekde v médiách vyjadriť, že tento zákon nie je dôležitý. Ja osobne sa domnievam, že pravda je kdesi v strede. Čiastočne mal pravdu aj pán poslanec Droba a čiastočne aj pán poslanec Matovič. Myslím si, že tento zákon je dôležitý. O tom nemám žiadne pochybnosti a v tom by som s pánom Matovičom súhlasil. Avšak myslím si, že nerieši žiadny kľúčový dôležitý problém národnostných menšín na Slovensku. V tom by som zase súhlasil s pánom poslancom Drobom. Som hlboko presvedčený o tom, že neexistuje to, čomu sa hovorí spoločenská objednávka, a to ani medzi príslušníkmi národnostných menšín na Slovensku, aspoň nie vo vzťahu, mám na mysli väčšinu príslušníkov národnostných menšín, na to, aby svetlo sveta uzrel takýto návrh zákona.
Pán poslanec Gál vo svojom vystúpení spomínal nejaký prieskum z nedávnej doby, v ktorom sa malo ukázať, aké veľké prejavy lojality cítia alebo ako veľkú lojalitu cítia príslušníci národnostných menšín, a to aj maďarskej, k Slovenskej republike. Myslím si, ba nepochybujem vôbec o tom, že už len takýto jeden argument by stačil na to, aby sme odmietli akékoľvek obvinenia, že podmienky, v ktorých žijú národnostné menšiny na Slovensku, sú neštandardné, alebo že neuspokojujú príslušníkov národnostných menšín tu žijúcich na Slovensku.
Ale, vážené kolegyne, kolegovia, keď začala strana MOST - HÍD už vlastne na sklonku minulého roka hrať s maďarskou národnostnou kartou v tomto parlamente, začal som viac ako dovtedy sledovať maďarské televízne spravodajstvo, ktoré ponúka verejnoprávna televízia. Nie je to veľký problém, keďže ten program ide hneď po hlavných správach STV na dvojke. A aj keď som za tých niekoľko uplynulých mesiacov nevidel všetky tie spravodajské relácie, tak dovolím si povedať, že som ich videl väčšinu. A musím povedať, že napriek tomu, že je to televízne spravodajstvo v maďarčine pre Maďarov žijúcich na Slovensku, pripravované Maďarmi pracujúcimi pre Slovenskú televíziu alebo v Slovenskej televízii, tak si nepamätám ani jednu jedinú spravodajskú reportáž, ktorá by hovorila o tom, že problémom Maďarov žijúcich na Slovensku je nedostatočná možnosť využívať v praxi svoj rodný jazyk.
Poviem vám ale, aké reportáže si pamätám. Pamätám si napríklad reportáž z okresov Rožňava a Trebišov, kde maďarskí starostovia, buď nezávislí, alebo dokonca nominanti strany MOST - HÍD, robili petičnú akciu proti vládnemu plánu zrušiť lokálne železničné spoje a hovorili Maďari žijúci na juhu Slovenska o tom, ako sa cítia diskriminovaní vo vzťahu k iným regiónom Slovenska zo strany tejto vlády, pretože ich pripraví o možnosti cestovať za prácou, cestovať za vzdelaním a normálne vo svojom regióne žiť. Pamätám si reportáž z Kráľovského Chlmca o tom, ako umiestnili nejaké rómske rodiny do nejakého bývalého komunitného centra, tie zdevastovali potom tú budovu a nikto z maďarskej samosprávy Maďarom, ktorí tam žijú a ktorí tam pracujú aj v miestnej samospráve, nedokáže zo strany vlády pomôcť pri tomto ich probléme. Pamätám si niekoľko reportáží, v ktorých maďarskí poľnohospodári, a to už bolo v tomto kalendárnom roku, sa sťažovali, ako sa im od januára zhoršili podmienky na podnikanie na poľnohospodársku výrobu, ako im táto vláda zvyšuje náklady, ako im táto vláda znemožňuje uplatniť sa na trhu napríklad tým, že ruší zákon, ktorý vyrovnával ich nevýhodné postavenie vo vzťahu k obchodným reťazcom.
Áno, vážené kolegyne a kolegovia, ja nepochybujem o tom, že Maďari na Slovensku sa neraz cítia nespokojní, možno majú aj akési vnútorné pochybnosti o lojálnosti, možno, ba nepochybne, keďže som taký príklad spomenul, sa cítia na Slovensku aj diskriminovaní. Ale nikdy, nikdy z toho, čo som počul a zaregistroval, z hľadiska radových, bežných občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nemajú tieto pocity kvôli zlým zákonom, ktoré upravujú uplatňovanie národnostných práv maďarských občanov žijúcich na Slovensku, ale vždy je to v dôsledku sociálnej a ekonomickej politiky pravicovej vlády, ktorú tvorí okrem iného aj strana MOST - HÍD.
Keď sme včera popoludní diskutovali, debatovali o tomto zákone tak pomerne živo, veď aj ja som sa do toho zapojil, pomerne taký život do tej debaty vnieslo vystúpenie jednej našej kolegyne, ktorá spomenula aj jeden zaujímavý údaj. Všetkých nás možno zarazilo alebo prekvapilo, že podľa výsledkov sčítania ľudu, teda porovnaní výsledkov v rokoch 1991 až 2001, vychádza, že každý deň sa na Slovensku "stratí jedenásť Maďarov". Tak, vážené kolegyne, kolegovia, musím upozorniť, že tento samotný fakt, ktorý ale nechcem spochybňovať, keďže je to výsledok sčítania ľudu, tento samotný fakt nehovorí vôbec nič o tom, prečo sa medzi rokmi 1991 až 2001 prihlásilo pri sčítaní ľudu k maďarskej národnosti o, ak si dobre pamätám, vyše 40-tisíc, Ondro, ty si to potom aj presne citoval, vyše 46-tisíc ľudí menej.
Vážené kolegyne a kolegovia, po prvé samotný tento fakt nehovorí o asimilácii vôbec nič. Dôvodov, prečo o 46-tisíc poklesol počet Maďarov žijúcich na Slovensku, môže byť veľmi veľa. Upozorňujem vás, že je to napríklad, že to je obdobie, v ktorom definitívne padli nielen formálne hranice medzi štátmi, ale aj neformálne zábrany cestovať. A to nielen cestovať na dovolenku, ale aj cestovať za prácou alebo cestovať za vzdelaním do zahraničia. A ja nemám žiadne pochybnosti o tom, že toto právo začali vo väčšej miere ako dovtedy využívať aj Maďari. Pravdepodobne najmä mladí Maďari žijúci na Slovensku.
Ale, vážené kolegyne a kolegovia, uvedomte si, prosím, kedy to druhé sčítanie ľudu bolo. V roku 2001. V roku 2001 sa Slovensko nachádzalo vo vážnych ekonomických problémoch. V roku 1999 prvá Dzurindova vláda prijala s odstupom niekoľkých mesiacov dva objemné tzv. balíčky sociálno-ekonomických opatrení, ktoré mali vážny negatívny a rozsiahly negatívny dopad na ekonomiku Slovenska, zaznamenali sme prudký prepad rastu HDP, alebo teda ekonomickej výkonnosti Slovenska a naopak, sme zaznamenali prudký nárast nezamestnanosti. A musím vám povedať, že ak by ste si pozreli štatistiku nezamestnanosti z roku 2001, tak skutočne by ste našli medzi okresmi, ktoré patrili medzi najviac postihnuté nezamestnanosťou, aj nejeden okres na juhu Slovenska. Rimavskú Soboru, Nové Zámky, Rožňavu.
Ak teda hľadáte príčiny, prečo v roku 2001 sa prihlásilo o 46-tisíc menej ľudí k maďarskej národnosti na Slovensku, tak, prosím, berte do úvahy, že Maďari na Slovensku mali nie národnostné, ale sociálne a ekonomické veľmi vážne dôvody, aby odchádzali z južného Slovenska alebo aby odchádzali zo Slovenska vôbec, pretože odchádzali z oblastí, ktoré boli vážne postihnuté sociálnymi otrasmi a ekonomickým úpadkom. A toto sú všetko dôvody, ktoré treba brať do úvahy, ak konštatujete, že počet Maďarov medzi rokmi 1991 až 2001 na Slovensku poklesol.
Hovorím o tom preto, lebo chcem vám ukázať, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že práve sociálno-ekonomická politika vlády, akejkoľvek, má kľúčovejšie alebo vážnejšie dopady na ktoréhokoľvek občana bez ohľadu na jeho národnosť než akékoľvek otázky legislatívy, ktorá sa týka práv národnostných menšín. Ak vám naozaj ide o práva Maďarov alebo aj iných národnostných menšín na Slovensku, tak, prosím, myslite na to, že sú to ľudia, ktorí musia chodiť do práce, ktorí musia chodiť do obchodov, ktorí majú svoje deti, ktoré potrebujú zabezpečiť svoje sociálne a ekonomické potreby a tie sú rovnako či v krízových obdobiach ešte viac dôležité ako potreba, ktorá sa viaže na uplatnenie nejakých kolektívnych národnostných práv.
Ak vás naozaj zaujímajú a chcete pomáhať Maďarom na juhu, prosím, choďte do Rimavskej Soboty, navštívte podnik YURA Corporation a spýtajte sa Maďarov, ktorí tam pracujú, či sú spokojní s okliešťovaním odborárskych práv v Zákonníku práce. Urobte to, ja som to urobil. Spýtajte sa Maďarov, ktorí prichádzajú o prácu napríklad v oblasti poľnohospodárstva, ale aj potravinárstva na juhu Slovenska, či sú spokojní tí s tým, že podľa Zákonníka práce prídu o možnosť získať aj výpovednú dobu, aj odstupné. Spýtajte sa ich, prosím. Ja to robím. A môžem vám povedať, že aj v júni sa spoločne s pánom poslancom Jasaňom chystáme navštíviť južné okresy na východnom Slovensku a budeme sa tam opäť zaujímať o ich problémy.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto všetko hovorím preto, aby som vám ukázal, že skutočne sme si mohli odpustiť celú túto debatu a celú túto rozpravu a celé toto zdržovanie parlamentnej práce, keby tu tento nezmyselný zákon nebol. On je, samozrejme, aj zlý. On je, samozrejme, aj nebezpečný. Ja musím plne podčiarknuť to, čo hovoril pán poslanec Maďarič napríklad vo svojom vystúpení, a skutočne si nemyslím, že je dobré, aby sme vytvárali jazykové getá. A myslím si, že takýto zákon k tomu naozaj môže prispieť. Ale o čom som hlboko presvedčený, je najmä to, že vy, vážení poslanc, vládnej a predstavitelia vládnej koalície, v skutočnosti neriešite kľúčové problémy príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, iba sa ich usilujete zakryť. Prekryť a využiť vo svoj vlastný politický, stranícky prospech. Myslím si, že toto a nič iné bolo hlavným a kľúčovým dôvodom, prečo vláda predložila aj tento návrh zákona. Zlý návrh zákona, ktorý môže spôsobiť a nepochybne bude spôsobovať odtrhávanie Maďarov, predovšetkým Maďarov na Slovensku od ich vlasti, od Slovenskej republiky, ktorý prispeje k tomu, že sa budú ďalej pretŕhať väzby medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a Slovenskou republikou, ktorý bude oslabovať príslušnosť Maďarov žijúcich na Slovensku vo vzťahu k Slovenskej republike.
Myslím si, že je to zlý zákon. Je to zákon, ktorý v konečnom dôsledku poškodzuje občanov Slovenskej republiky. A preto my sme povinní tu vystupovať proti tomuto zákonu, pretože my sme povinní brániť záujmy občanov Slovenskej republiky. Tento zákon ide proti záujmom občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnosť.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver svojho vystúpenia chcem povedať, že mohli by sme kedykoľvek vecne a racionálne diskutovať o problematike národnostných menšín. Keby ste iným spôsobom pristúpili aj k príprave tohto zákona, tak by sme sa vyhli tomu, čo je podľa môjho názoru najväčším negatívom celého tohto zákona. Vyhli by sme sa vytváraniu napätia, umelého napätia medzi príslušníkmi národnostných menším a slovenského národa na Slovensku.
Lenže, bohužiaľ, ja som presvedčený o tom, že najmä po tom, čo sa v máji minulého roka v Budapešti zmenila vláda, sú tu politické sily, a to aj na Slovensku, ktorým vyvolávanie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi vyhovuje. A to si myslím, že nepotrebuje nikto, a myslím si, že je to hodné odsúdenia.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj za vystúpenie pána Ondruša, z ktorého ma zaujalo niekoľko okruhov, ale z toho asi to najdôležitejšie je, že vy ste spomínali na konci svojho vystúpenia oklieštené práva odborov v Rimavskej Sobote. A či fakt si myslíte, že je to dostatočný dôvod na to, aby občan tejto krajiny si zmenil svoju národnosť? Čiže len tá zlá sociálna situácia alebo horšia situácia, či je dostatočným dôvodom na národnostné konvertovanie.
To druhé, keď ste spomínali vysielanie Slovenskej televízie v maďarskom jazyku a dosť, jednak ste poukázali na to, že obsahová štruktúra je aj pro, aj proti jednotlivým opatreniam, alebo samotné hodnotenie situácie, a poznamenali ste, že aj kritické hlasy odznejú na túto koalíciu. To považujeme za celkom zdravý proces a nepredpokladáme, že štátna alebo verejnoprávna televízia by mala stále len tieto oné opakovať, alebo tie hlasy opakovať, ktoré sú príjemné pre vládnu koalíciu.
A to tretie, aj vás by som rád sa opýtal, že aký je váš názor na to, že či ja ako občan tejto republiky a maďarskej národnosti, či som štátotvorným elementom v tejto krajine? A ak zastávate ten istý názor ako poslankyňa Tomanová, že podľa vás, čo by som mal robiť, aby som sa tým štátotvorným elementom stal.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, počúval som vaše vystúpenie a zdalo sa mi, zo začiatku som chcel veľmi oceniť, že ste nezačali takým tým plamenným, ako som si predtým vypočul v rozprave, že tu niekto ohrozuje národnoštátne záujmy Slovenska a podobne. Takže by som chcel oceniť ten konštruktívny prístup. Skôr ma mrzel potom ten záver, ktorý spomínal aj pán kolega Somogyi, kde ste sa, neviem prečo, dostali už na rovinu zase takú, by som to nazval tak všeobecne, veľmi, veľmi emotívnu. Ak by sme zostali v tej rovine, ja by som vás chcel poprosiť, že či by ste si nemohli pozrieť teda ten náš pozmeňovák a či tam veľa vecí, ktoré ste aj následne teda vyčítali, neriešime, alebo teda niektoré z nich, a možnože, keďže ja som prihlásený aj do rozpravy, tak potom sa k nim nejak postavíme. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Ondruš skutočne nezačal veľmi nacionalisticky, neviezol sa na národnej vlne ako niektorí jeho kolegovia, pri ktorých konciliantnej povahe, ako je napríklad kolega Čaplovič, by to človek ani nečakal. Ale je zaujímavé, akej analýze podrobil tento zákon z aspektu sociálneho. V zásade sme sa dozvedeli, že vlastne tento zákon nezaujíma príslušníkov maďarskej menšiny, že ich zaujímajú úplne iné veci. Keby som to mal brať doslovne, tak by som sa domnieval, že HÍD sa vlastne predkladaním takejto parlamentnej aktivity likviduje sám, keďže sa nestará o svoju menšinu. Naopak, jediná nádej tej menšiny je sociálny smer, čo by sa malo, samozrejme, pretaviť podobne ako v ostatných voľbách, úspešné vytunelovanie HZDS a táto aktivita, ktorú robíte, ktorá smeruje k tunelovaniu vášho zvyškového spojenca a vlastne, že ide o iné dôležitejšie veci, ako je toto. Ja sa domnievam, že i tí odborári na juhu Slovenska sa môžu cítiť komfortne v štáte, ktorý im dáva nejaké práva, a že aj keď to pán bývalý predseda z českých sociálnych demokratov povedal tak, že ľudia nepotrebujú slobodu, ale potrebujú plný žalúdok, a to len voľne parafrázujem, tak musím povedať, že som hlboko presvedčený, že okrem mastných hrncov ide i našim maďarským spoluobčanom a ich politickej reprezentácii aj o iné veci. A tento zákon považujem za ich napĺňanie.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Ondruš, sociálne problémy občanov Slovenskej republiky sú naše spoločné problémy a verte mi, že ak sa snažíte poukazovať na zbytočnosti jazykových práv ich bagatelizovaním, tak mali ste tak urobiť aj pri schvaľovaní zákona o štátnom jazyku. Ale vtedy, pán poslanec, ste taký dôsledný neboli. A vtedy sa vám to asi také zbytočné nezdalo. Tam ste vtedy, pán poslanec, ktorý ste na jednej strane tak silno sociálne cítiaci, ste nevyhlásili, že ten zákon je zbytočný, že poďme riešiť nezamestnanosť, že poďme vytvoriť nové pracovné možnosti, čím naopak teraz tak vehementne argumentujete.
Vo vašom prejave ste však porovnávali neporovnateľné, keď ste sociálne istoty povýšili nad ľudské a menšinové práva. Počas celej rozpravy nepočujem nič iné, len to, že je to maďarská agenda našej strany MOST - HÍD. Po vašom aj po vystúpení kolegov z opozície som však presvedčená, že predmetnú tému chcete tak silno ovládnuť, že zástupcov menšín nechcete pustiť ani len k slovu. Chcem len veriť, že napriek toľkým strašeniam aplikácia tohto zákona a prax ukážu a možno vás aj presvedčia, že vo vašej prehnanej obave ste sa aj teraz opäť mýlili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba na jednu. Myslím si, že tak, ako ste to urobili pri svojom vystúpení v rozprave, pani kolegyňa Pfundtnerová, aj teraz si myslím, že mi krivdíte. Ďakujem.