18. schôdza

Pán poslanec Rafaj.

Ďakujem. Ja by som najskôr začal tiež tým problémom, ktorý ste, pani poslankyňa, otvorili a na ktorý tiež reagoval predrečník, s tým, že zlučovanie školy je jedna vec, ale je tu, na čo ste aj poukázali, rozdielny prístup. V Dunajskej Strede existuje tiež viacero škôl s vyučovacím jazykom maďarským a zaujímavé, že jedna z týchto škôl má rovnaké, ak nie väčšie ekonomické problémy, ale mestské zastupiteľstvo ju z obecných peňazí dotuje a odmieta rovnakým spôsobom dotovať školu slovenskú. Takže toto je ten princíp, ktorý sa nazýva zlúčenie škôl, ale podstata nie je v zlučovaní, podstata je v rozdielnom prístupe medzi tým, čo je slovenské, a tým subjektom, ktorý má rovnaké problémy, len je to škola s vyučovacím jazykom maďarským.
Ale aby sme sa poučili možno aj od svetovejších demokratov, 3. augusta 1998 v štáte Kalifornia sa uskutočnilo referendum, ktoré zrušilo dvojjazyčné vyučovanie. A tak už nasledujúci školský rok 1999/2000 na verejných školách sa vyučovalo iba v angličtine. Republikánska strana USA varovala pred etnickým separatizmom a vtedajší kandidát na prezidenta Bob Dole povedal, že ak chceme zabezpečiť, aby všetky naše deti mali rovnaké šance v živote, mala by sa pozastaviť alternatívna jazyková výchova a tak ďalej a tak ďalej. Odvtedy je táto úprava už vo väčšine štátov Spojených štátov amerických. Takže tam tiež majú mexickú menšinu, resp. hispánsku, a riešili to takýmto zásadným spôsobom integrácie spoločnosti.

Pán poslanec Zajac.

Vážená pani poslankyňa, v tóne bol váš príspevok taký mierumilovný, že by mal človek až chuť mu uveriť. Má len dve chyby krásy. Prvá sa týka samotného vzdelávania. Pokiaľ človek pozná troška názory škôl, tak vie, že v školách všeobecne je dnes názor, že to, čo vy ste nazvali reformou vzdelávania, alebo vaša vláda, to sa na školách vníma ako absolútna katastrofa, ale to je troška iná téma.
Ale nechápem celkom dobre, ako môžete hovoriť takým pekným tónom o menšinách a zároveň povedať, že štátotvorným národom je národ slovenský. Čo sú potom príslušníci menšín? A to sa netýka len maďarskej menšiny, ale aj rusínskej, o ktorej ste hovorili, a všetkých ostatných menšín. To, čo vy hovoríte, znamená iba to, že sú to občania druhej kategórie. Ako teda si predstavujete, že môže existovať v nejakom štáte rovnoprávnosť občanov a rovnocennosť občanov, ak jedných občanov vyhlásite za občanov druhej kategórie? Toto nie je pre mňa rétorická otázka, to je otázka principiálna. Buď teda poviete, že sú štátotvorní všetci občania Slovenskej republiky, a ja by som vás o to prosil, aby ste to verejne tu povedali, alebo ináč hovoríte to, že rozlišujete medzi občanmi prvej a druhej kategórie.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Pani poslankyňa Obrimčáková. Kľud, páni poslanci, nevykrikujte na seba. Pán poslanec Rafaj! Kľud. To si vysvetlite niekde inde ako v rokovacej sále.
Pani poslankyňa Obrimčáková.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Somogyi, ja verím, že poslanecký prieskum objektívne zhodnotí a objasní situáciu ohľadne zlučovania škôl na národnostne zmiešanom území.
A k pánovi poslancovi Zajacovi len toľko, aj táto rozsiahla diskusia, verím, že ubezpečila všetkých racionálne zmýšľajúcich ľudí, že Slovensko má viac ako veľkorysý prístup k menšinám. Ten pramení zo základného princípu, že slovenská spoločnosť vníma menšiny ako kultúrne obohatenie celého Slovenska. Aj maďarská menšina má reálne garantované všetky svoje ľudské aj menšinové práva. Preto požiadavky menšinových politických strán majú skôr politický charakter a nie vždy súvisia s ochranou národnostných menšín podľa medzinárodných štandardov.
Opakujem, že žalostný stav menšín v Maďarsku je dôsledkom dlhodobej a systematickej národnostnej politiky Budapešti, v ktorej platí priama úmera: čím viac Maďarsko zanedbáva menšiny na svojom území, o to viac sa zaujíma o ich situáciu u susedov.
Ďakujem.

Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorému teraz udeľujem slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som možno troška stručnejším vystúpením, ako som pôvodne zamýšľal, keďže táto rozprava už trvá dosť dlhý čas, poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý dnes v doobedňajších hodinách predložil poslanec Igor Matovič. Chcel by som veľmi stručne naznačiť niektoré základné a kľúčové body, ktoré sme v rámci novely našli a prípadne dospeli k dohode pri ich korekcii aj za aktívnej účasti predkladateľa. Myslím si, že sme dospeli k tomu, aby sme mohli povedať, že sme sa nevydali jednoduchou cestou, akou sa vydala aj časť opozície, ktorá navrhuje, aby sme podľa mňa legitímnu požiadavku zástupcov národnostných menšín aj v tomto pléne akceptovali, a teda pozreli sa na to, akým spôsobom sa používa jazyk národnostných menšín.
Mali sme vyčlenených pôvodne sedem výhrad alebo tematických okruhov. Nazvali sme si v dostatočnom predstihu, už teda pri legislatívnom procese sme v prvom čítaní hovorili o akomsi filozofickom probléme, a tým teda, že sme sa nevydali jednoduchou cestou nepodpory alebo odkazovania nepodpory, zamysleli sme sa a zvolili sme si zložitú cestu. Zložitá cesta viedla k tomu, že sme predkladaný návrh podrobili analýze, pozreli sme sa na to, že daný predkladaný návrh otvára zákon č.184/1999 Z. z. a zároveň otvára ďalších trinásť noriem.
Tým pádom sme dospeli k tomu, že sú niektoré výhrady, ktoré hlavne slovenská verejnosť alebo verejnosť v Slovenskej republike považovala z jednej aj z druhej strany za podstatné. Snažili sme sa z toho urobiť nejaký balík a upraviť tú normu predkladanú tak, aby bola prijateľná. Hovorili sme o tom, že sa filozoficky mení písomný styk pri používaní jazykov národnostných menšín na ústnu komunikáciu. Hovorili sme o tom, že máme problém pri používaní v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb. Hovorili sme o tom, že máme problém pri uplatňovaní jazykov pri správnom konaní, hovorili sme o tom, že používanie a titulkovanie programov v jazyku, ktorý je, alebo v komunikátoch, ktoré sú vysielané v jazyku menšín, by bola oprávnená požiadavka, aby sme ich titulkovali, resp. vysielali následne v štátnom jazyku. Hovorili sme o tom, že bolo by dobré zachovať status quo na počet obcí, ktoré súčasne spadajú do balíka, myslím si, že okolo 650 tých obcí, ktoré majú právo používať jazyk národnostných menšín, resp. môžu mať osadené, ako sa ľudovo hovorí, tabule. Hovorili sme o tom, aby sme príliš nezasiahli do fungujúcej štátnej správy tak, aby sme spôsobili problémy, a preto sme žiadali o posun nejakých lehôt možno do nejakej legisvakančnej lehoty na to, aby sa mohli na výkon v písomnej a následne ústnej podobe pripraviť. Toto sú všetky veci, ktoré sme pomenovali nejakými nadpismi a snažili sme sa ich do pozmeňujúceho návrhu, ktorý nakoniec našťastie nabral teda vôľu v koalícii a zatiaľ disponuje teda 16 podpismi. A dovolím si teda požiadať poslancov ako takých, poslancov z opozície, aj poslancov z koalície, aby vyjadrili podporu týmto našim bodom, ktoré sme, vlastne našim 15 bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu.
Chcem povedať jednu vec, možno záverom, že hneď prvý bod hovorí o jednej a z môjho pohľadu dosť zásadnej veci, že tým, že vyžadujeme percentuálny stav, ktorý by mal hovoriť o tom, že 15 % obyvateľov v obci, budú potrebné dve sčítania, tak vlastne hovoríme, že dané status quo platí, dané status quo pri 20 % vlastne platí na nasledujúcich desať rokov.
Myslím si, že vytvárame tým možno priestor na to, aby sme sa zamysleli, či možno filozofia oprávnenosti a neoprávnenosti požiadaviek medzi etnikami je alebo nie je relevantná. Možno aj ten historický moment, kedy sa hovorilo, kedy môj pán predrečník, myslím, že dvakrát spomínal, že by nebola ani táto úprava z roku 1999, ak by sme teda žiadali o podporu celé politické spektrum. Ja si možno v tomto prípade dovolím navrhnúť alebo požiadať o tú podporu už druhýkrát z celého politického spektra.
Záverom vystúpenia by som chcel povedať, že v pozmeňováku, ktorý sme predložili, by som požiadal spravodajcu, aby bod 13 v znení čl. I bod 19 § 7c, čiže celý § 7c vyňal na osobitné hlasovanie. Týmto by som ukončil príspevok do rozpravy a dúfam, že dnes o 17.00 hodine sa rozhodne o tomto zákone hlasovaním tak, aby sme urobili zadosť snahe tých ľudí, ktorí hovoria, že je potrebná úprava, aj snahe tých ľudí, ktorí možno mali doteraz problém.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Senko.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Viskupič, vy, zoskupenie Obyčajných ľudí, ako aj KDH, hráte tu na pôde parlamentu jedno veľké divadlo, ktorého výsledkom bol aj predložený návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Matoviča v priebehu dnešnej rozpravy. Keď si bližšie, ctení páni poslanci, poslankyne, prečítate predmetný návrh, zistíte, že ide o kozmetické úpravy, že tie úpravy sú v duchu predloženého návrhu zákona a že dokonca status quo, o ktorom vy hovoríte, je vôbec nie status quo, ale spôsob, ktorý práveže v budúcnosti bude zhoršovať postavenie väčšinového obyvateľstva na dotknutom území. Taká je pravda.
Jednoducho tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáte, boli potrebné iba preto, aby ste sa mediálne mohli vyviniť pred verejnosťou a aby sme mohli verejnosti dokazovať, že ste boli tí, ktorí nezvratným spôsobom zmenili celú filozofiu tohto návrhu zákona. Lenže to nie je pravda. Ste dobrí herci, ale postupne vás máme veľmi dobre prečítaných a poprosil by som vás, nehrajte, nehrajte, ozaj, takéto veľké divadelné predstavenie na pôde slovenského parlamentu na úkor slovenského obyvateľstva.