18. schôdza

Áno, ďakujem za slovo. Ja budem veľmi kulantný a opatrný, lebo Igora potrebujeme a jeho troch ľudí pre ďalšie zákony (reakcie z pléna), a je to celé o tom, čo chcem povedať. Takže Igor to chápe a za toto ho považujem ako nového politika, veľmi šikovne dokáže spracovať a narábať s touto vedomosťou a s týmto vedomím.
Skôr by som reagoval na to, čo tu viackrát zaznelo (reakcia predsedajúceho), áno, áno, zaznelo to aj z jednej, aj z druhej strany spochybnenie, že my, ktorí máme iný názor, spochybňujeme vôľu občanov právo predložiť ústavný zákon. Isteže nikto to nespochybňuje. A operovalo sa aj s tým, že veď v referende ľudia chcú, aby počet poslancov v parlamente bol znížený.
Páni a dámy, toto je útok na tie najnižšie pudy. Ja vám garantujem, keby v tých referendových otázkach bola postavená otázka inak: Chcete, aby bol parlament zrušený, vážení spoluobčania? Odpoveď by bola jasná: Chceme. A ešte som o tom presvedčený (potlesk), že by sa zúčastnil ešte väčší počet v referende.
Čiže nehrajme takúto falošnú hru. Bulvárnu a kalkulatívnu. Je to nepoctivé.
A Igorovi nebudem hovoriť nič, pretože on má svoje fundamentálne klapky a chce sa prezentovať tak so svojím cieľom za každú cenu. Chcem to hovoriť tým, ktorých chce on nachytať. Ľudia, nedajte sa nachytať na takúto falošnú hru. Viete, o čo ide? Aby na budúci týždeň v regionálnom denníku, ktorý vlastní Igor Matovič, stál nápis "Poslanci nezahlasovali zníženie, pretože sa boja o svoje teplé fleky, darmožráči!"
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za reakcie. Možno začnem tak skôr od konca a chcem sa spýtať pána poslanca Jurčíka, či si myslí, že táto diskusia odvčera večera je tak zmysluplná a tak vecná, že nie je to zbytočne prežutý čas.
Pánovi poslancovi Chrenovi chcem povedať, že ja nespochybňujem vôľu občanov, ale nechcem, aby sa čísla stali demagógiou, lebo 25 % účasti na voľbách s 90-percentým vyjadrením, áno, je vždy len 25 % voličov, ktorí chcú túto zmenu, a myslím, že kolega Galbavý to veľmi pekne naznačil. Čokoľvek sa ich opýtate, čo nepoznajú, nevidia a kde máte viacej peňazí, tak ako netreba.
Pán poslanec Viskupič, nie som presvedčená, že moje vystúpenie bolo rozporuplné, lebo ja si myslím, že v pléne by sme mali diskutovať, ale mali by sme diskutovať vecne o tom, či má zmysel mať 150 poslancov, 100 poslancov, 50 poslancov, či vôbec je treba, aby sme mali nejakých poslancov v Národnej rade. Čiže ak budeme vecne diskutovať a nebudeme tu rozoberať, či ministerstvo hospodárstva predkladá také a onaké návrhy zákonov a či sú legislatívne dobré a nie, toto považujem za totálnu hlúposť a nadbytočnosť tejto rozpravy.
A že som dala procedurálny návrh, si myslím, že tak ako hovoríte, každý má právo na názor, diskutujme o tom, diskutujme aj v pléne, ale vecne, ale ak tu má byť takáto diskusia a nie je ničím podložená, len takou debatičkou, tak potom si myslím, že procedurálny návrh vrátiť, nepokračovať v rokovaní je správny.

Milé dámy, milí páni, chcem takouto formou reagovať na svoju predrečníčku a na nasledujúce faktické poznámky, lebo dve minúty by mi nestačili.
Pani Sabolová, hovoríte o tom, alebo teda nazvali ste už na začiatok, že to je, vlastne tá včerajšia diskusia tu bola zbytočná. Hovoríte aj dnes, že tá dnešná diskusia je tu zbytočná. Vy ste ale súčasťou tej zbytočnej diskusie a nemyslím si, že váš príspevok bol nejako kvalitatívne iný na rozdiel od tých faktických poznámok. Alebo ak teda hovoríme tu o zbytočnosti celej diskusie, tak, a na samu seba nehovoríte, znamená, že faktické poznámky vašich kolegov sú zbytočné a váš príspevok nie. Naozaj, vážil by som v tomto prípade slová.
Jasné, ale beriem, treba dať nejakú nálepku, treba vymyslieť jakúkoľvek výhovorku na to, aby sa v tejto sále čím skorej prestalo hovoriť o znížení počtu poslancov. O vymyslení mechanizmu, ktorý tých darmožráčov, ktorí sem jednoducho nechodia, dostane mimo parlament.
Mrzí ma, že práve vy, poslankyňa, ktorú si vážim, myslím si, že je pracovitá, nikdy v živote som vás nepovažoval za darmožráča v tejto sále, ide tu obhajovať tých, ktorí sem prídu 5 minút pred hlasovaním, zapíšu sa, rýchlo odhlasujú a utekajú preč. A potom poobede znova prídu 5 minút pred hlasovaním, zapíšu sa a utekajú preč. A týchto ľudí kryjete a vy ich hádžete do jedného vreca a tvárite sa, že poslanci a poslanecká práca je aj všetko ostatné, čo sa deje mimo tejto sály. Samozrejme, uznávam, ak ten človek robí naozaj niečo, ale ak ten človek si robí kšeftíky v tom čase alebo niekde vylihuje doma, alebo je niekde v reštaurácii s kamarátkou a mal byť tu a za to je platený, tak týchto ľudí ja odmietam dávať do jedného vreca s poctivými ľuďmi a s poctivými poslancami a pracantmi, s takými, ako ste napríklad aj vy.
Bohužiaľ, mám však pocit, že v tejto diskusii - a nemôžem sa tomu ubrániť, tomu pocitu - z vás hovorí strach. Strach z toho, že ak by počet poslancov v tejto sále bol znížený, vy sa už neprekrúžkujete. Lebo už by vám to nestačilo, lebo už KDH by nemalo 15 %, či 15 poslancov, ale malo by možno 8 poslancov. A medzi tých 8 by ste sa asi pravdepodobne nedostali. Keď ste boli piata, tak možno áno. Ale možno by ste mali horšiu pozíciu na kandidátke, neviem.
Ale hovorím, mrzí ma, že práve vy argumentujete tým, že hádžem ľudí do jedného vreca v tejto sále, hoci nikdy som to neurobil. Aj v tom článku, ktorý ste spomínali, a ix som ich napísal v novinách, kde som písal a nadpis tam bol "Darmožráči" a druhýkrát "Darmožráči 2" a podobne, tak som nikdy nehádzal všetkých ľudí do jedného vreca. Vždy som napísal, že za tých darmožráčov v tomto pléne považujem tých, ktorí neprídu do práce, alebo nechodia, na poslednú chvíľu sa zapíšu, odhlasujú a utekajú preč. A ešte aj to hlasovanie robia tak, ako im pán či súdruh predseda prikáže. Jednoducho ľudia bez názoru, ktorí tu nemajú čo robiť. A je to nefér voči ľuďom, ktorí niekde pri páse robia za minimálnu mzdu, a títo ľudia tu bez hanby berú 3 000 eur.
A toto ma mrzí a práve kvôli tomu tento návrh dávame a som rád, že mám túto príležitosť vystúpiť tu a z tohto miesta to hovoriť hlavne tým, ktorí teraz aj v tejto sále nie sú. Samozrejme, môžu byť niektorí z nich možno niekde teraz na ministerstve a vypracovávajú tam návrh zákona. Niekto druhý možno naozaj robí nejakú serióznu poslaneckú prácu. Ale som presvedčený o tom, že väčšina z tých ľudí, ktorí tu nie sú, jednoducho sa zašívajú a berú plat. Ak by toto robili ľudia takí, ktorí žijú z ruky do úst, ako sa hovorí, ktorí možno aj za tú minimálnu prácu niekde pri páse robia, ak by si raz dovolili neprísť do práce, tak šéf by ich vyrazil a na druhý deň tú prácu nemajú. A žili by možno zo sociálnych dávok. A voči týmto ľuďom to nie je fér.
Nie je fér, ak vy poviete, že efektívny štát, to je správa vecí všetkých, a výdavky na poslancov, to je zanedbateľná nejaká odrobinka alebo nejaká maličkosť. Uznávam, z pohľadu, keď porovnáme celkové výdavky štátu a výdavky na poslancov, ten rozdiel je zásadný a sú z tohto pohľadu omrvinkou. Ale ak my chceme mať morálne právo ľudom hovoriť o tom, že musíme šetriť, že budú si musieť platiť poplatky za pobyt v nemocnici, že si budú musieť platiť za opratie prádla v nemocnici, že musia platiť jednopercentné zvýšenie DPH, tak my nemáme žiadne morálne právo nezačať šetriť sami na sebe. A práve o tom je tento návrh. Možno symbolický, ale symbolicky ukázať ľuďom, že dokážeme v prvom rade šetriť na sebe. A týmto ukázať spolupatričnosť s obyčajnými ľuďmi.
Obviňovať ma z toho, že toto je exhibicionizmus, narcizmus, tak naozaj ako tam ste u mňa klesla. A napriek tomu si vás vážim, lebo viem, že sa snažíte. Obviňovať o tom, alebo obviňovať ma z toho, že tá diskusia tu je zbytočná a takýmto spôsobom to uhrať nejakým spôsobom do šuflíka, len aby sa o tom nehovorilo, naozaj, od vás som to nečakal. Čakal som to od nejakého druhého zašívaka, ale asi ten by pravdepodobne nemal tú odvahu sa mi tu do očí pozrieť a baviť sa so mnou na túto tému. Radšej je teraz niekde zašitý v kancelárii a vy ich obhajujete. Vy ich obhajujete, že niekde niečo pracujú. Nepracujú.
Hovoríte, že mohli sme o tomto hovoriť aspoň v kluboch, niekde, a aby to bolo dopredu nejako nachystané, prediskutované v koalícii alebo aj s opozíciou. A na čo, prosím vás? Jednoducho tu nie je vôľa v tomto pléne znížiť počet poslancov.
Ja som to priznal pri predstavení toho návrhu. Napriek tomu s tým návrhom budeme vystupovať, aby ste si raz vy, poslanci v tejto Národnej rade, vstúpili do svedomia a uprednostnili záujem svojich voličov pred záujmom svojím vlastným. Lebo uznávam, ak poslanec raz, ktorý sa strachuje o to, aby aj nabudúce bol na kandidátke, aby sa aj nabudúce dostal na teplé miestečko a nič nemusel robiť, a ešte raz hovorím, nehovorím o všetkých v tejto sále, preto nedávame návrh na zníženie počtu poslancov na nulu, hovoríme o 79, lebo jednoducho myslím si, že plus-mínus tá polovička ľudí tu nič nerobí. A už aj toto máte dôkaz toho, že nehádžem všetkých ľudí do jedného vreca.
Jednoducho sú tu ľudia aj v koalícii, aj v opozícii, ktorí robia, ale sú tu ľudia aj v koalícii, aj v opozícii, ktorí na to kašlú, a zvysoka, a iba berú plat, a nezaslúžený.
Pán poslanec Švantner, celkom zaujímavý nápad, aby sme hlasovali po každej jednej rozprave, len trošku také bizarné mi to pripadá od poslanca strany, ktorá má najväčšiu absenciu pri hlasovaniach v tejto sále. Čiže, ale beriem to, je to možno v duchu Slotového dlhého biča a krátkeho dvoru na samých seba. Takže ja som za, hlasujme po každej jednej rozprave. A ja osobne by som bol aj za to, aby sa tu zaviedli cvakačky či cvikačky, či jak sa to nazýva, úplne bez problémov, lebo si myslím, že poslanec by mal mať aspoň tú vôľu, keďže aj v tej sále tu nesedí, aspoň ráno na tú deviatu sem prísť, a nie ako teraz, keď pôjdete von a pozriete si do toho zoznamu, do tej prezentačnej listiny, tak zbadáte, že polovička poslancov ešte dnes tu stále nie je. A tvária sa, že niekde pracujú. Nepracujú.
Monika Gibalová není tu, ale tiež to bola taká reakcia v duchu, že mrzí ju také hádzanie do jedného vreca a však teda vlastne sú to poslanci, ktorí pracujú. Ale ja, ešte raz hovorím, ja som nikdy v živote nenapísal žiaden článok v tom duchu ani nevyjadril taký názor, že 150 poslancov v Národnej rade je darmožráčov. Keď som raz o darmožráčoch v Národnej rade hovoril, tak vždy som hovoril s tým, že za darmožráča považujem toho, kto príde 5 minút pred hlasovaním, zapíše sa, odhlasuje podľa toho, ako mu pán či súdruh predseda prikáže, a uteká za svojimi záujmami.
Čiže je to taká od poslankyne Gibalovej aj teda trošičku aj od vás taká vzťahovačnosť, ale zbytočná vzťahovačnosť. Ja naozaj chcem oddeliť zrno od pliev. A netváriť sa teda, že všetkých hádžeme do jedného vreca. Nie, to ako naozaj nechcem a myslím si, že novinári sú dostatočne inteligentní, keď ste hovorili o tom, že som nahral médiám, alebo tuším pani Gibalová to hovorila, že teraz budú prezentovať, akože teda áno, že tí poslanci sú darmožráči. Verím tomu, že aj novinári sú dostatočne inteligentní na to a aj tak to robia, že jednoducho darmožráči sú tí, ktorí naozaj nič nerobia. A oni, tí novinári si dokážu zistiť, kto naozaj prináša nejaké myšlienky, reálne možno vypracoval nejaké pozmeňováky, pracuje na nejakých návrhoch zákonov, snaží sa zapojiť do diskusií, možno teda aj má účasť v tom pléne, a vedia si ukázať rovno teraz prostom, ktorí to jednoducho nerobia a ktorí tými darmožráčmi sú.
A jednoducho ja sa odmietam tváriť, že toto je tabu, že v tejto sále sa nemá čo hovoriť a nesmie sa hovoriť o tom, že ten, kto nepracuje, tak je darmožráč. Dlhé veky na Slovensku platilo, kto nepracuje, nech neje. Alebo bez práce nie sú koláče. Niektorí z nás tuto hovoria, že takto by sme sa mali správať a takéto pravidlá prijať voči Cigánom. Áno, súhlasím. Ale ja za rovnako náležité považujem rovnaké pravidlá prijať aj voči poslancom Národnej rady, voči ľuďom, ktorí dostali dôveru vo voľbách od svojich voličov a ktorí túto dôveru zneužívajú tým, že nepracujú. Jednoducho mnohí z nich sa vyviezli na kandidátke svojej vlastnej strany iba preto, lebo, lebo, lebo, a následne, keď sa sem dostali, nerobia nič. A títo ľudia a týchto ľudí ja chcem odtiaľto dostať von.
Ak sa nám podarí, že by tu bola polovička poslancov, tak si píšte, že by ste sa pozerali na ktoréhokoľvek poslanca, tak tí ľudia by makali a o každom by tá efektivita práce, by výrazne sa zvýšila. Lebo ľudia by sa báli, tí 75, omnoho viac o to, aby nabudúce na tej kandidátke boli a snažili by sa predbiehať v návrhoch, v účasti a vo všetkom, jednoducho vtedy by nastala vnútorná konkurencia v tomto parlamente, kde by sa ľudia bili vlastne o tie fleky budúce na tých kandidátkach. Teraz im to je v podstate jedno. SMER 62, v budúcich voľbách 90, alebo koľko sa chystajú. Takže ako čo? Tam sa to zašije 50 ľudí, čo nebudú nič robiť, ako bez problémov.
Ale ja očakávam od toho, dobre, nechcem vás nikoho odsudzovať, možno vy viete, čo ste robili v živote a na základe tých zásluh ste sa na tú kandidátku dostali, ale očakávam aj potom, že poslanec nebude žiť iba zo zásluh pred voľbami, ale že následne nezabudne na toho svojho voliča a bude sa snažiť jeho záujem plniť aj tu v Národnej rade.
A preto očakávam aj z vašej strany aktivitu a som aj niekedy prekvapený, že niektorých to z vás asi aj baví, že predkladáte návrhy zákonov napriek tomu, že dopredu viete, že ich trebárs nebudete mať odsúhlasené, takže ako, dobre? (Reakcie z pléna.)
O to bojujem, ako keď môžem sa zapojiť do diskusie, že myslím si, že naozaj bolo by super, ak by táto Národná rada do budúcna pracovala tak, ako niektoré národné rady, alebo teda zas národné rady v iných vyspelých demokraciách, kde sa nepozerá na to, že kto ten návrh zákona predloží, ale na to, že či ten návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý. A takto by to malo byť aj tuná. Ja snažím veľakrát hlasovať aj za vaše dobré návrhy, a keď ich aj niekedy nepodporím, tak sa aspoň zdržím, ale takto by som to privítal, takto by to bolo super a aby ten parlament sa stal takou určitou opozíciou voči vláde, aby držal, skrátka, vládu, ale nie voči sebe. Ale tam sme asi ešte nevyrástli. Ale myslím si, že práve aj to zníženie počtu poslancov by takejto veci mohlo pomôcť.
No a nakoniec čerešnička na torte, to pán bývalý diskdžokej Galbavý (reakcia poslanca), nie som osobný, ako bolo to tvoje povolanie, tak nemyslím, prečo by si sa mal za to hanbiť. (Reakcie z pléna.) Ako si bol dobrý, ja som o tom počul, takže... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vyprosím si, aby si hovoril tak, ako si povedal, lebo to si zatiaľ dovolil povedať iba pán Gašparovič v tejto sále. A teraz si, práve som počul, že si druhý v poradí. Takže nerob, prosím ťa, z ľudí blbcov.
Ak ty povieš, že v referende ľudia by hlasovali za zrušenie parlamentu, a považuješ ľudí za tak hlúpych, že by za takéto niečo hlasovali, tak si pre mňa hlupák ty. Ale ja tých ľudí za hlupákov nepovažujem. Tí ľudia vedia jednoducho sa rozhodnúť, čo je správne a čo nie je správne, a vedia posúdiť, že či parlament musí existovať, alebo nie. A som presvedčený o tom, že ak by takáto otázka tam bola, tak by nehlasovali za zrušenie parlamentu. Ale ak tam dáme otázku, že či treba znížiť počet poslancov, tak sami dobre vidia, že ten počet poslancov je zbytočný, a za toto hlasovať budú.
A naozaj sa ma dotýka, ako to tu povedal Martin Chren, znevažovať vôľu milióna ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda. Žiadna strana, ani vaše SDKÚ nemá, ani zlomok hlasov nedostala vo voľbách voči tomu, ako ľudia hlasovali za zrušenie imunity alebo za zníženie počtu poslancov. Čiže zrušenie počtu poslancov má omnoho väčšiu váhu a omnoho väčšiu podporu verejnosti ako to, aby strana SDKÚ bola v tomto parlamente. Takže znevažovať vôľu týchto ľudí a stavať účasť 23 % jako niečo smerodatné, keď všetci dobre vieme, že hlavne opozičné strany odignorovali podporu alebo vyslovene odhovárali ľudí, aby sa zúčastnili tohto referenda, a nikto iný tu neurobil kampaň pre referendum ako strana SaS a na základe toho tu bola 23-percentná účasť na referende. Na základe tohto potom si uzurpovať možnosť rozhodnúť, že teda tým pádom to väčšina ľudí na Slovensku nechcela, je hlúpe a pokrytecké. Milión ľudí v tejto krajine si praje zníženie počtu poslancov. A ak by ľudia mohli slobodne hlasovať, či už nejakou elektronickou formou, alebo naozaj by sme spravili prieskum medzi tými ľuďmi, tak som presvedčený o tom, že 90 % ľudí na Slovensku je presvedčených, že 150 poslancov živiť je zbytočné. Ak by tu bolo 150 pracujúcich včeličiek, nemám nič proti tomu.
To je všetko.

Ďakujem, pán predseda. Niekoľkokrát tu odznela otázka alebo téma toho, že ako sa má chápať fyzicky práca poslanca. Ja si myslím, že aj ja, aj moji kolegovia, keď sme prišli ako do parlamentu ako novozvolení poslanci, preštudovali sme jednak rozvrh alebo časovanie jednotlivých zasadnutí, samozrejme, aj pred tým nám bolo jasné, že oveľa menej rokovacích dní je, koľko je pracovných dní v roku. A ja to chápem, že vtedy, keď sa tu nerokuje, vtedy sa vykonáva tá klasická alebo takzvaná politická práca mimo parlamentu, ale keď zasadá parlament, tak my tú prácu ako vykonávame tu, na tomto mieste. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok.
Pán poslanec, ja neobhajujem nikoho z poslancov. Ja obhajujem svoju prácu a každý nesieme osobnú a morálnu zodpovednosť za to, ako si svoj mandát a svoju prácu vykonávame.
Aby som bola adresná, lebo hovoríte, že mám strach o počet poslancov. Nemám strach o počet poslancov a vždy som svoj mandát brala na štyri roky. Keď som si v jednom roku dovolila nepodpísať jeden zákon, ktorý KDH predkladalo, bola som na devätnástom mieste na kandidátke. Prekrúžkovala som sa na ôsme. Keď som si dovolila nehlasovať za zdravotnícku reformu, lebo som mala na ňu iný názor, tak som sa zo sedemnásteho miesta prekrúžkovala na zvoliteľné miesto a som bola v parlamente.
Takže nemám strach a nemám obavu, že budem alebo nebudem poslankyňa, ale mám strach o to, aby sme nedeformovali prácu poslancov. Ja si za svojimi názormi stáť budem, pretože ja sa chcem vrátiť do normálneho života a chcem chodiť po uliciach v Košiciach s tým, že po mne ľudia nebudú nevkusne a nevhodne vykrikovať. A zatiaľ sa mi to nestáva.
Takže je to o tom, je to o morálke. A ja musím povedať jednu vec. Možno nechcem reagovať na predrečníka, ale reagoval na vás, že systematická práca tohto parlamentu za tie roky, ktoré som tu, neexistuje ani za jednej vlády. Ani za predsedovania Gašparoviča, Migaša, Hrušovského, Sulíka, ani za jednej vlády, pretože toto nie je systém parlamentu. A pán poslanec Švantner má pravdu. Mali by sme hlasovať po každom zákone a vtedy by to bolo možno o tej konkrétnej práci, ale myslím si, že toto je, má istý svoj, aj toto má svoju istú pravdu. A chcem ešte, chcem ešte povedať, že ja by som vás prosila, ak máte záujem špecificky hovoriť o ľuďoch, ktorí sú darmožráči, hovorte o nich konkrétne, ale nie všeobecne.

Myslím, že v tom vystúpení zazneli viaceré a možno aj podstatné veci, motívy, s ktorými prichádzate ako skupina poslancov s týmto návrhom. Ak chcete symbolicky ukázať ochotu šetriť nielen na ľuďoch, ale aj na druhých, tak je to fajn, ale myslím si, že meniť ústavu kvôli tomu, aby sme niečo symbolicky ukázali, nie je zrovna ten najlepší spôsob. Ústava je veľmi vážny dokument a nemalo by sa doňho zasahovať spôsobom, že chceme niečo iba symbolicky ukázať.
My sme symbolicky niečo ukázali napríklad alebo predchádzajúci parlament niečo symbolicky ukázal tým, že mal zmrazené, poslanci si zmrazili platy, my sme niečo symbolicky ukázali tým, že sme zaviedli mechanizmus, ako sa znižujú platy poslancov v závislosti od vývoja deficitu a podobne. Už to je možno na hranici, ale v poriadku. To je ochota niečo symbolicky ukázať. Ale meniť ústavu v takej veci, ako je počet poslancov, kvôli tomu, že chcem niečo symbolicky ukázať, sa mi zdá absolútne nenáležité.
Ten druhý motív, že polovička poslancov tu nič nerobí. No, ja by som sa kľudne stavil, že ak by náhodou takýto návrh prešiel, tak aj tak by tu bola polovička poslancov, ktorí nič nerobia. Nie je žiadna záruka, že budú zvolení práve tí, ktorí sú aktívni, ktorí sem budú chodiť, ktorí budú niečo robiť. Ja mám skúsenosti aj zo samosprávy, kde bol menší počet poslancov. Bolo trebárs 37 poslancov v staromestskom zastupiteľstve, napriek tomu tam boli poslanci, ktorí nie že nedávali žiadne návrhy, za osem rokov som ich nepočul ani slovo povedať na zasadnutí žiadneho zastupiteľstva, na zasadnutí žiadnej komisie. Je ilúzia myslieť si, že keď bude menej poslancov v parlamente, tak všetci budú pracovať.

Ďakujem. Mňa, počúval som to, myslel som, že povieš tu aj tú vec, ktorú si prišiel do parlamentu reprezentovať, a to je to, čo ti vyčítali aj dvaja koaliční predrečníci, a že teda nevedia ľudia veľmi o práci poslanca. Myslím si, že je to hanba aj predchádzajúcich parlamentov a možnože aj čím ďalej viac naša, keďže tu sedíme, aby sa o tej práci čím ďalej viac a viac dozvedali, ako teda pracujeme, a práve preto si myslím, že to, čo predkladáme, je o tom, že začína tá diskusia. Myslím si, že máme právo hovoriť o tom aj v symbolickej rovine, že treba znížiť počet poslancov.
A čo ma teda najviac prekvapilo, myslím, že na záver reči si to povedal, že niekto si tu osobuje, ako keby hodnotiť náš slovenský ľud alebo tých, ktorí nás volia, že, alebo občanov teda Slovenska, že nemajú dostatok informácií, a preto nevedia rozhodnúť, či tu má byť parlament, alebo nemá byť parlament. Ja si neviem predstaviť, že toto by niekto dokázal povedať v demokratickej krajine. Myslím si, že by ho ktosi čakal pred tým parlamentom a prišiel mu povedať, že veľmi dobre viem, čo je parlament a asi ťažko by som hlasoval za jeho zrušenie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, o mňa ani tak nejde, ale keď pozerám okolo seba, tak vidím, že si tu urazil spústu ľudí, ktorí desiatky rokov robili vo fabrikách, v školách a na rôznych postoch a teraz sa dostali náhodou do parlamentu. A treba si uvedomiť, že títo ľudia zo svojich životných skúseností sa aj chovajú v tom parlamente tak, aby naozaj tejto spoločnosti pomohli. A je naozaj urážlivé o nich hovoriť tak, ako hovoríte.
A ja si osobne myslím, že keby bol predseda SaS pri tvorbe kandidátky viacej rozmýšľal a keby bol vedel, čo všetko sa udeje, tak možno by sme dneska tie perly, ktoré počúvame, nemuseli počúvať.
Ďakujem.

Pán predseda, to vám nemôžem sľúbiť, ale pokúsim sa o to.